Štát by mal dokázať manažovať utečeneckú krízu sám. Predseda Národnej rady (NR) SR a šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár to uviedol v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Avizuje, že by sa malo hnutie Sme rodina počas odvolávania ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) v parlamente zdržať hlasovania.
Rozhodnutie zveriť riadenie utečeneckej krízy do rúk menších súkromných firiem si musí Mikulec podľa Kollára obhájiť pred spoločnosťou a koaličnými partnermi sám. "Netlačím na odchod Mikulca. Je to v réžii predsedu hnutia OĽaNO alebo poslaneckého klubu OĽaNO. Nebudem pomáhať opozícii zosadiť vlastného ministra," zdôraznil v diskusnej relácii.
Zopakoval, že by sa mimoriadna schôdza k odvolávaniu šéfa rezortu vnútra mala uskutočniť budúcu stredu (30. 3.), po prerokovaní súdnej mapy a stavebných zákonov. Pôvodne sa malo hlasovať už v piatok (25. 3.). "Boli sme dohodnutí aj na súdnej mape a stavebnom zákone, ale muselo sa to posunúť na stredu. Ešte boli výhrady poslancov jednej koaličnej strany," podotkol.
S Kolíkovou sú už dohodnutí
Tvrdí, že sú s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou na najnovšej verzii súdnej mapy dohodnutí. Poslanci jednej koaličnej strany majú podľa jeho slov problém s niektorými krajskými súdmi. "My sme dohodnutí na správnych, okresných a krajských súdoch. Bol to z jej strany veľký kompromis a aj my sme museli ustúpiť,“ priblížil. Napokon by v Bratislave nemal vzniknúť jeden mestský súd, ale štyri špecializované súdy. Hnutie, ako tvrdí, ustúpilo pri vzniku mestského súdu v Košiciach.
Systém protivzdušnej obrany S-300 možno podľa Kollára Ukrajine poskytnúť až vtedy, keď bude Slovensko vlastniť systém Patriot. Víta posilnenie východnej hranice Slovenska vojakmi NATO. Je za to, aby SR dávala do obrany a armády finančné prostriedky vo výške dvoch percent hrubého domáceho produktu.
Odstrihnutie od plynu odmieta
Koalícia robí podľa Kollára maximum v oblasti podpory domácností, aby dokázali zvládať nárast cien tovarov a služieb. "Tým, že ceny stúpli hore, máme aj vyšší výber DPH. Budem presadzovať, aby sa rozdiel, ktorý získame výberom DPH, vrátil ľuďom," dodal. Podporu by mali podľa neho dostať najmä zraniteľné skupiny obyvateľstva, slobodné matky s deťmi a dôchodcovia.
Kategoricky odmieta okamžité "odstrihnutie" od ruského plynu a ropy. "Treba mať alternatívu B, až potom si môžeme vybrať, od koho budeme brať ropu a zemný plyn," zdôraznil.
Exprimátora Žiliny a bývalého šéfa Slovenskej národnej strany Jána Slotu, obvineného z korupcie, prepustili zo zadržania na slobodu. V sobotu podvečer o tom rozhodol sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku.
Rozhodnutie nie je právoplatné, prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal sťažnosť. Najvyšší súd (NS) SR má o nej rozhodovať 31. marca. Informovala o tom hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková.
Prokurátor žiadal väzbu pre obavy z pôsobenia na svedkov a pokračovania v trestnej činnosti. "Sudca, na rozdiel od prokurátora, nezistil naplnenie dôvodov kolúznej väzby, avšak dospel k záveru o existencii dôvodov preventívnej väzby, ktorú nad obvineným nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka a písomným sľubom obvineného," spresnila. Súd Jánovi S. uložil aj iné povinnosti a obmedzenia.
Prokurátor ÚŠP uviedol, že sudca uznal dôvodnosť trestného stíhania. "Zároveň uznal aj dôvod preventívnej väzby, ktorú nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka," priblížil.
Ján Slota vinu odmieta. "V tomto štáte hocijaký podvodník, kajúcnik, udavač povie bez dôkazu hocičo a prenasleduje vás," vyhlásil po prepustení zo zadržania na slobodu.
Obvinený je zo zločinu prijímania úplatku v spolupáchateľstve. Za vinu sa mu kladie prijatie úplatku v roku 2018 pre sudcu Krajského súdu v Žiline P. P. a jeho následné odovzdanie vo výške 5000 eur. Cieľom malo byť ovplyvnenie rozhodnutia v konkrétnej trestnej veci.
Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) zároveň obvinil ďalšie dve osoby pre zločin prijímania úplatku a prečin podplácania. Polícia viac informácií k prípadu neposkytuje.
Prezident USA Joe Biden vyzval počas prejavu vo Varšave na odchod ruského prezidenta Vladimira Putina z funkcie. Biely dom jeho slová korigoval s tým, nemal na mysli zmenu režimu. Biden očakáva, že vojna na Ukrajine bude dlhá. Ukrajincom sľúbil ďalšiu pomoc, Poľsku sľúbil pomoc v prípade ruského útoku. Biden sa v sobotu vo Varšave stretol s ukrajinskými ministrami zahraničných vecí a obrany. Boli to prvé osobné rozhovory Bidena s predstaviteľmi vlády v Kyjeve od začiatku ruskej invázie na Ukrajine.
Biden vyzval na zosadenie ruského prezidenta Vladimira Putina z funkcie. "Tento muž nemôže zostať ďalej pri moci," povedal šéf Bieleho domu. Putin sa podľa neho prepočítal a spôsobil neospravedlniteľné utrpenie. Počas dňa ho nazval "mäsiarom".
"Dovoľte mi povedať, ak ma počujete: Rusi nie sú naším nepriateľom. Milióny rodín museli opustiť svoje domovy vrátane polovice ukrajinských detí. Toto nie sú činy veľkého národa," vyhlásil prezident USA.
"Buďme triezvi, túto bitku nevyhráme za dni ani mesiace, musíme sa pripraviť na dlhý boj," vyhlásil Biden počas prejavu vo Varšave. Ruská invázia na Ukrajine podľa neho môže spôsobiť vojnu, ktorá bude trvať desaťročia. Citoval pápeža Jána Pavla II. "nebojte sa" a zmienil sa aj o bývalej šéfke americkej diplomacie Madeleine Albrightovej, ktorá mala české korene a zomrela tento týždeň.
Vypočul si ho dav asi tisíc ľudí, boli nimi aj utečenci u Ukrajiny. "Môj odkaz Ukrajincom znie: Sme s vami."
Prezident USA sa nesnaží o „zmenu režimu“ v Rusku, oznámil v sobotu večer Biely dom. Reagoval tak na slová Bidena z prejavu v poľskej metropole Varšava, že ruský prezident Vladimir Putin „nemôže zostať pri moci“.
„Prezident tým myslel, že Putinovi nemožno dovoliť, aby ovládal svojich susedov alebo celý región,“ uviedol predstaviteľ Bieleho domu, ktorého citovala tlačová agentúra AFP.
„Prezident nerozprával o Putinovej moci v Rusku, ani o zmene režimu,“ dodal predstaviteľ. Americký líder totiž na záver svojho prejavu na Kráľovskom hrade vo Varšave dôrazne o Putinovi vyhlásil: „Preboha, tento človek nemôže zostať pri moci.“
Rokoval s ukrajinskými ministrami
S delegáciou vrátane amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena a ministra obrany Lloyda Austina v sobotu v Poľsku rokoval s ukrajinskými rezortnými kolegami Dmytrom Kulebom a Olexijom Reznikovom.
Biden pricestoval do Poľska v piatok. Návštevu začal v meste Rzeszów ležiacom približne 80 kilometrov od hranice s Ukrajinou. Stretol sa tam s americkými vojakmi umiestnenými v krajine a spolu s poľským prezidentom Andrzejom Dudom aj so zástupcami humanitárnych organizácií, ktoré poskytujú podporu ukrajinským utečencom.
Rokoval sa aj s premiérom Mateuszom Morawieckim a starostom Varšavy Rafałom Trzaskowskim. Navštívil štadión, kde prebieha registrácia utečencov z Ukrajiny, uviedla agentúra DPA.
Duda: Chceme vojenskú spoluprácu s USA
Poľsko chce kúpiť moderné vojenské vybavenie americkej výroby a má záujem o spoluprácu s USA v oblasti armády. Povedal Duda po stretnutí s Bidenom. TASR o tom informovala na základe správ prevzatých od agentúr AFP, PAP a spravodajskej televízie Sky News.
Vzťahy medzi Poľskom a USA podľa Dudových slov aj napriek zložitému obdobiu prekvitajú, píše PAP. Pripomenul, že Poľsko je odberateľom skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA. Jeho krajina bude pokračovať v spolupráci s USA aj pri výstavbe jadrových elektrární v Poľsku.
Biden: Spoľahnite sa našu pomoc pri prípadnom útoku Ruska
Biden povedal svojmu poľskému partnerovi Andrzejovi Dudovi, že „vaša sloboda je naša". Šéf Bieleho domu ubezpečil Dudu, že USA a ďalší spojenci v rámci Severoatlantickej aliancie prídu Poľsku v prípade ruského útoku na pomoc. Biden a Duda sa stretli počas záverečného dňa európskej cesty amerického prezidenta, aby spolu hovorili o spoločnej snahe o ukončenie vojny na susednej Ukrajine.
Biden označil dohodu západnej aliancie o „kolektívnej obrane" za „posvätný záväzok" a dodal, že jednota NATO je nanajvýš dôležitá. Zároveň uznal, že Poľsko znáša hlavné bremeno humanitárnej krízy, keďže do krajiny prišli viac ako dva milióny z 3,5 milióna ľudí, ktorí utiekli z Ukrajiny. Konštatoval, že ďalší spojenci v rámci NATO musia urobiť viac. USA sľúbili, že prijmú do 100-tisíc ukrajinských utečencov. Duda sa vyjadril, že vzťahy medzi oboma krajinami prekvitajú napriek ťažkým časom. (tasr, haj)
Umierame, pomôžte nám
Stovky demonštrantov sa pri príležitosti jeho návštevy zhromaždili v centre Varšavy. Bidena žiadali, aby zriadil nad Ukrajinou bezletovú zónu. "Kým vy diskutujete, my umierame," odkázal americkému prezidentovi dav posiaty modro-žltými vlajkami.
USA aj ďalšie západné štáty zriadenie bezletovej zóny odmietajú. Poukazujú na to, že by to viedlo k priamemu konfliktu medzi Ruskom a Západom, ktorému sa chce NATO vyhnúť.
22:39 Kličko: Vyučovanie sa v Kyjeve obnoví v pondelok a bude prebiehať online
Starosta ukrajinskej metropoly Kyjev Vitalij Kličko v nedeľu oznámil, že školy v hlavnom meste začnú v pondelok znova fungovať a vyučovanie bude prebiehať online. Informácie priniesla americká spravodajská stanica CNN.
"Vyučovací proces sa v hlavnom meste obnoví 28. marca - v online formáte," uviedol Kličko v oznámení na sociálnej sieti Telegram. "Bude viac prispôsobený súčasným podmienkam. A študenti budú môcť využívať rôzne vzdelávacie platformy," vysvetlil.
Kličko dodal: "Dôležitou úlohou je dnes to, aby mesto žilo a pracovalo dokonca aj počas takéhoto prísneho stanného práva. Rusi sa nás snažia zastrašiť. To sa im nepodarí! Nevzdáme sa!"
21:02 Erdogan v telefonáte s Putinom zdôraznil nevyhnutnosť prímeria na Ukrajine
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v nedeľu v telefonickom rozhovore so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom zdôraznil potrebu dosiahnuť na Ukrajine prímerie. Oznámila to kancelária tureckého prezidenta. TASR správu prevzala z agentúry AP.
Erdogan podľa vyhlásenia prezidentskej kancelárie takisto žiadal zlepšenie humanitárnej situácie v oblasti. Obaja prezidenti (Putin a Erdogan) sa dohodli, že najbližšie stretnutie predstaviteľov Ruska a Ukrajiny by sa malo uskutočniť v Istanbule. Prezidentská kancelária však presný čas neuviedla.
Vedúci ruskej delegácie Vladimir Medinskij v nedeľu oznámil, že ďalšie kolo mierových rozhovorov sa uskutoční 29. – 30. marca. David Arachamija, jeden z ukrajinských vyjednávačov, na sociálnej sieti Facebook oznámil, že rokovania sa začnú v pondelok 28. marca a za miesto ich konania označil Turecko. Turecká strana však tieto tvrdenia bezprostredne nepotvrdila.
Ruský prezident Vladimir Putin (vpravo) si podáva ruku so svojím tureckým partnerom Recepom Tayyipom Erdoganom po spoločnej tlačovej konferencii v rámci ich stretnutia v Kremli v Moskve 5. marca 2020. Foto: TASR/AP
20:33 Ukrajinská veľvyslankyňa v USA označila Rusko za teroristický štát
Ukrajinská veľvyslankyňa v Spojených štátoch Oksana Markarová označila v nedeľu Rusko za teroristický štát, pretože Moskva vedie v jej krajine brutálnu vojnu. V nedeľu o tom informovala aj tlačová agentúra DPA.
Markarová sa poskytla rozhovor pre americkú spravodajskú stanicu CNN. Ako v ňom povedala, "je jasné, že Rusko je teroristický štát vedený vojnovým zločincom".
Žiadala, aby bol ruský prezident Vladimir Putin postavený pred medzinárodné súdy. Dodala, že Putin a všetci ďalší vinní Rusi musia ísť do väzenia za vojnové zločiny.
Veľvyslankyňa takisto vyzvala všetky civilizované krajiny, aby poskytli Ukrajincom potrebné prostriedky na obranu svojej vlasti a Európy a aby zastavili Putina.
19:42 Le Drian: Ak sa nič neurobí na pomoc Mariupolu, bude to "kolektívna vina"
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian v nedeľu vyhlásil, že ak sa nič neurobí na pomoc ukrajinskému mestu Mariupol, bude to "kolektívna vina". Informovala o tom americká televízia CNN.
Francúzsky minister to povedal počas medzinárodnej konferencie Dauha Forum v katarskom hlavom meste.
"Mariupol je nové Aleppo," dodal Le Drian.
Le Drian v rozhovore s novinárkou a moderátorkou americkej televízie CNN Becky Andersonovou uviedol, že "je tu invázna sila, ktorá sa snaží dosiahnuť svoje ciele tak, že si berie ako rukojemníkov obyvateľstvo Mariupola. To je naozaj neprijateľné".
Minister dodal: "Myslím si, že sme sa dostali do bodu zvratu, keď ukrajinská kríza siaha ďalej a ohrozovaná je aj stabilita a bezpečnosť v Európe."
Ukrajinské prístavné mesto Mariupol je obliehané ruskou armádou a je pod jej neustálym ostreľovaním a bombardovaním. Rusi do mesta nepúšťajú vozidlá s humanitárnou pomocou. Často zlyhávajú aj pokusy o vytvorenie humanitárnych koridorov. Situáciu v Mariupole opisujú svedkovia ako "skazu".
Jean-Yves Le Drian. Foto: TASR/AP
18:50 Ďalšie kolo rokovaní s Ruskom sa začne v pondelok v Turecku
Kyjev v nedeľu oznámil, že ďalšie kolo mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom sa začne v pondelok 28. marca v Turecku. TASR správu prevzala za agentúr AFP a APA.
AFP sa odvoláva na oznámenie, ktoré na sociálnej sieti Facebook zverejnil David Arachamija, jeden z ukrajinských vyjednávačov. Rokujúce strany sa podľa jeho vyjadrení počas víkendového kola rokovaní - ktoré sa uskutočnilo prostredníctvom videokonferencie – rozhodli, že ďalšie kolo rozhovorov oboch delegácií sa uskutoční osobne v Turecku v dňoch 28. – 30. marca.
Ukrajina predchádzajúce rozhovory s Ruskom označila za "veľmi náročné", píše na svojej webovej stránke stanica BBC.
Prvé kolo mierových rokovaní sa uskutočnilo 28. februára v Bielorusku neďaleko ukrajinských hraníc.
Turecko sa snaží sprostredkovať rokovania medzi bojujúcimi stranami, pripomína BBC. Ministri zahraničných vecí Ruska, Turecka a Ukrajiny sa stretli 10. marca v Ankare.
17:18 OSN: Ukrajinu od začiatku ruskej invázie opustilo viac ako 3,8 milióna ľudí
Ukrajinu od začiatku ruskej invázie opustilo viac než 3,8 milióna ľudí; tok utečencov sa však prudko spomaľuje. Vyplýva to z nedeľňajších údajov Organizácie Spojených národov (OSN). TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) na svojej webovej stránke uviedol, že z krajiny odišlo 3 821 049 Ukrajincov. Približne 90 percent z nich tvoria ženy a deti.
Do Poľska prišlo 2,2 milióna z týchto osôb. Viac ako pol milióna prekročilo hranice Rumunska a takmer 300 000 je v Rusku. Slovensko podľa údajov Ministerstva vnútra (MV) SR zaznamenalo od vypuknutia vojny na Ukrajine príchod 279 607 utečencov.
Denné počty osôb, ktoré z Ukrajiny odchádzajú, sa však znižujú a počas posledných dní dosiahli okolo 50 000 ľudí denne, píše AFP.
Celkovo svoje domovy podľa OSN opustilo viac ako 10 miliónov Ukrajincov. Takmer 6,5 milióna z nich sú vnútorne vysídlené osoby.
OSN vo štvrtok (24. marca) oznámila, že od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy 24. februára bola zo svojich domovov vysídlená viac než polovica všetkých detí na Ukrajine.
"Jeden mesiac vojny na Ukrajine viedol k vysídleniu 4,3 milióna detí – viac než polovice detskej populácie Ukrajiny, ktorá podľa odhadov predstavuje 7,5 milióna," uviedol vo vyhlásení Detský fond OSN (UNICEF).
Utečenci utekajúci pred vojenským konfliktom na Ukrajine kráčajú na poľsko-ukrajinskom hraničnom priechode Medyka na hraniciach s Poľskom 27. marca 2022. Foto: TASR/AP
16:40 Moskva oznámila, že ruská armáda zničila obrovský sklad palív pri Ľvove
Moskva v nedeľu oznámila, že ruské ozbrojené sily zničili obrovský sklad palív na Ukrajine neďaleko západného mesta Ľvov.
Palivový sklad zásoboval ukrajinskú armádu na západe krajiny a v okolí metropoly Kyjev, vyhlásil hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Potvrdil tak informácie od Ukrajiny zo soboty, píše tlačová agentúra DPA.
Rakety vypálené z lietadla a bojových lodí zničili niekoľko vojenských objektov v oblastiach okolo Ľvova a Kyjeva, dodal ruský generálmajor Konašenkov.
Ukrajinská oblastná vojenská správa hlásila v sobotu tri silné výbuchy na východnom predmestí Ľvova. Na oblohe bolo vidieť hustý mrak čierneho dymu. Starosta Ľvova Andrij Sadovyj oznámil, že zasiahnutý bol sklad palív.
Informoval aj o piatich obetiach, ale ďalšie podrobnosti o nich neposkytol – podľa sobotňajších správ utrpeli títo ľudia zranenia. Nebola zasiahnutá žiadna civilná infraštruktúra. Podľa ukrajinskej civilnej obrany požiar v sklade palív sa podarilo uhasiť až po 14 hodinách v nedeľu.
Ľvov sa nachádza iba približne 70 kilometrov od hraníc s Poľskom a navyše bol dosiaľ pokladaný za pomerne bezpečné útočisko pre desaťtisíce Ukrajincov utekajúcich pred útokmi Ruska v iných častiach Ukrajiny.
Nie je ani náhoda, že tento raketový útok pri Ľvove prišiel práve vtedy, keď sa americký prezident Joe Biden vo Varšave prihováral medzinárodnému spoločenstvu, pripomína britská stanica Sky News. Biden v prejave ostro odsúdil ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý nariadil nevyprovokovanú inváziu ruskej armády na Ukrajine.
Raketový útok bol odkaz Západu a aj signál, že nikde na Ukrajine nie je bezpečné miesto pred ruskou agresiou, napísal v nedeľu portál Sky News.
16:00 Do Turecka pricestovala skupina 159 ukrajinských sirôt
Ukrajinské veľvyslanectvo v tureckej metropole Ankara v nedeľu oznámilo, že do prímorského mesta Antalya na juhu Turecka pricestovala skupina 159 ukrajinských sirôt. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Chlapcov a dievčatá vo veku štyri až 18 rokov evakuovali z detských domovov v oblasti mesta Dnipro, pričom najprv cestovali vlakom do Poľska a odtiaľ letecky do Turecka.
Ukrajinský veľvyslanec Vasyl Bodnar pri vítaní detí a 26 členov personálu povedal, že cieľom je poskytnúť v Turecku útočisko 2000 deťom a zamestnancom.
"Toto je prvá skupina, ktorá prišla, ale čakáme už druhú skupinu," citovala slová Bodnara na letisku v Antalyi tlačová agentúra Demirören. "Deti pochádzajú z miest, ktoré ruská armáda bombardovala alebo možno bude bombardovať," dodal.
Skupina detí bude ubytovaná v hoteloch v spomínanom letovisku na pobreží Stredozemného mora, uviedla AP.
15:36 Ukrajina: Ruské jednotky sa usilujú nahradiť ťažké straty
Ruská armáda sa podľa pozorovaní ukrajinskej strany snaží v dôsledku svojich veľkých strát preskupiť, preto sú v pohybe aj mnohé ruské jednotky v Bielorusku, uviedol v nedeľu vo vyhlásení generálny štáb ukrajinskej armády. Informovala o tom agentúra DPA.
Cieľom je odľahčenie menších vojenských formácií, dodanie zásob potravín, paliva a munície a transport zranených a chorých vojakov, uvádza sa vo vyhlásení. Informácie nebolo možné nezávisle overiť, píše DPA.
"Nepriateľ pokračuje vo svojej rozsiahlej agresii proti Ukrajine," uviedol generálny štáb ukrajinskej armády.
Ruské jednotky sa naďalej pokúšali obsadiť mesto Černihiv na severe Ukrajiny. Na juhozápade medzitým pokračovali boje o mestá Rubižne, Severodoneck a Mariupol, dodáva DPA.
Ukrajinské ozbrojené sily v nedeľu potvrdili opätovné ovládnutie mesta Trosťanec v Sumskej oblasti na severovýchode krajiny.
V obsadených oblastiach na juhu Ukrajiny sa ruská armáda pokúša potlačiť odpor obyvateľstva, uvádza podľa DPA Kyjev.
15:20 Ukrajina: Červený kríž odmietol tvrdenia, že pomáha s deportáciami ľudí do Ruska
Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) kategoricky odmietol tvrdenia Ukrajiny, že otvoril svoju kanceláriu v ruskom meste Rostov na Done a napomáha tak deportáciám ukrajinských občanov do Ruska. Informovala o tom v nedeľu spravodajská stanica CNN.
MVČK, ktorý sa spravidla vyjadreniam na verejnosti vyhýba, vydal vyhlásenie po "nepravdivých informáciách kolujúcich online", že pomáha Rusku vysťahovať desaťtisíce ľudí z Ukrajiny.
"Nikdy nepomáhame organizovať alebo vykonávať nútené evakuácie. Platí to aj pre Ukrajinu. Platí to všade na svete, kde pracujeme. Nepodporovali by sme žiadnu operáciu, ktorá by bola zameraná proti vôli ľudí," uviedol Červený kríž na sociálnej sieti Twitter.
Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková v piatok obvinila šéfa MVČK Petra Maurera z prijatia "veľmi pochybného rozhodnutia" o otvorení kancelárie v Rostove na Done zhruba 60 kilometrov od hranice s Ukrajinou. Takáto kancelária podľa nej "legitimizuje" deportácie Ukrajincov do Ruska.
Vo svojom vyhlásení Červený kríž uviedol, že v Rostove nemá kanceláriu, ale rozširuje svoje regionálne zriadenie, aby bolo možné reagovať na potreby tam, kde je to potrebné. "Našou prioritou je zaistiť stály prísun život zachraňujúcej pomoci pre ľudí, nech sú kdekoľvek," dodal.
Vereščuková v sobotu obvinila Rusko z vytvorenia "alternatívnej humanitárnej reality" násilným deportovaním 40 000 ľudí z okupovaných častí Ukrajiny. Vysokopostavený ruský predstaviteľ minulý týždeň uviedol, že z Mariupola bolo evakuovaných viac než 62 000 ľudí, aby ich ochránili pred "banditami" bojujúcimi o udržanie obliehaného Mariupola v rukách Ukrajiny, uvádza CNN.
Na snímke zľava prezident Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) Peter Maurer a ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov si podávajú ruky počas spoločného stretnutia v Moskve vo štvrtok 24. marca 2022. Foto: TASR/AP
14:30 Rusko začalo ničiť ukrajinské sklady palív a potravín
Rusko začalo ničiť ukrajinské sklady palív a potravín, čo znamená, že kyjevská vláda musí v blízkej budúcnosti tieto zásoby rozptýliť na viaceré miesta. V nedeľu to vyhlásil ukrajinský minister vnútra Vadym Denysenko, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters.
Denysenko pre miestnu televíziu tiež povedal, že Rusko presúva k ukrajinským hraniciam sily na vystriedanie a výmenu pôvodných jednotiek a môže podniknúť nové pokusy o postup na území Ukrajiny. Rusko napadlo svojho prozápadného suseda 24. februára, ale odvtedy naráža na tvrdý odpor Ukrajincov.
13:16 Ukrajina: Obyvatelia Černihivu sú bez elektriny, kúrenia a vody
Obyvateľstvo v ruskými jednotkami obliehanom ukrajinskom meste Černihiv musí vydržať bez elektriny, kúrenia a vody. Čiastočne funguje už iba zásobovanie plynom, oznámili v nedeľu tamojšie úrady. Informovala o tom agentúra DPA.
V dôsledku "aktívnych bojových operácií" bola v meste zničená infraštruktúra. Prebiehajú pokusy o nápravu škôd, napísal na sociálnej sieti Telegram gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus.
Mesto blízko hraníc Ukrajiny s Ruskom a Bieloruskom obkľúčila ruská armáda už pred dlhším časom, pripomína DPA. Z Černihivu vedie strategicky významná cesta 125 kilometrov na juh do hlavného mesta Kyjev.
O rozsiahlych škodách spôsobených ruskými jednotkami hovoril starosta Černihivu Vladyslav Atroščenko už v sobotu. "Mesto je úplne spustošené," uviedol.
V uplynulých týždňoch prišlo v Černihive o život viac než 200 civilistov. Z viac než 285 000 obyvateľov z čias pred vojnou zostala v meste ani nie polovica. Údaje nie je možné nezávisle overiť, píše DPA.
Panorámu mesta charakterizujú početné stredoveké kostoly a kláštory, z ktorých boli podľa ukrajinských zdrojov v dôsledku bojov najmenej dva poškodené. Ukrajina sa usiluje o vyhlásenie centra Černihivu za svetové kultúrne dedičstvo.
13:05 Ukrajinská vojenská rozviedka: Rusko sa snaží rozdeliť Ukrajinu na dve časti
Rusko sa snaží rozdeliť Ukrajinu na dve časti s cieľom vytvoriť Moskvou kontrolovaný región po tom, ako sa mu nepodarilo ovládnuť celú krajinu. Uviedol to v nedeľu šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov. TASR o tom informuje na základe správ televízie Sky News a denníka The Guardian.
Podľa vedúceho Hlavného spravodajského riaditeľstva Ministerstva obrany Ukrajiny (HUR MOU) existujú dôvody domnievať sa, že Rusko zvažuje pre Ukrajinu "kórejský" scenár, teda vytvorenie deliacej čiary medzi okupovanými a neokupovanými oblasťami krajiny.
"V skutočnosti je to pokus vytvoriť na Ukrajine Severnú a Južnú Kóreu," uviedol brigádny generál Budanov vo vyhlásení. Dodal, že Ukrajina čoskoro spustí na Ruskom okupovanom území "gerilovú vojnu".
12:47 Blinken: USA nemajú stratégiu na zmenu režimu v Rusku
Spojené štáty nežiadajú zmenu režimu v Rusku, povedal v nedeľu americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. TASR správu prevzala od agentúry DPA a stanice BBC.
"Nemáme stratégiu na zmenu režimu v Rusku ani kdekoľvek inde," uviedol Blinken na návšteve Izraela.
Americký prezident Joe Biden na záver svojho prejavu v sobotu vo Varšave predtým na adresu ruského prezidenta Vladimira Putina povedal, že "tento muž nemôže zostať pri moci", pripomína DPA.
Bidenove vyjadrenia vyvolali v Moskve pobúrenie a boli interpretované ako výrazný posun v americkej zahraničnej politike.
"Myslím si, že prezident... chcel minulú noc povedať, že prezident Putin jednoducho nemôže byť splnomocnený viesť vojnu alebo zapojiť sa do agresie proti Ukrajine alebo komukoľvek inému," povedal Blinken v Jeruzaleme.
Šéf americkej diplomacie ďalej spresnil, že sa to nevzťahovalo na Putinove vládnutie v samotnom Rusku. "V tomto prípade, ako v každom prípade, je to na ľuďoch danej krajiny, je to na ruskom ľude," dodal podľa BBC Blinken.
Antony Blinken. Foto: TASR/AP
12:01 Ukrajina: Separatisti v Luhansku môžu usporiadať referendum o pričlenení k Rusku
Vodca separatistov v ukrajinskej odštiepeneckej Luhanskej ľudovej republike (ĽLR) Leonid Pašečnik v nedeľu vyhlásil, že región môže usporiadať referendum o pričlenení sa k Rusku po vojenskom útoku Moskvy na prozápadný susedný štát Ukrajinu. Informuje o tom agentúra AFP a spravodajská stanica Sky News.
"Domnievam sa, že v blízkej budúcnosti bude na území republiky usporiadané referendum, v ktorom ľudia... vyjadria svoj názor na pripojenie sa k Ruskej federácii," citovali Pašečnika ruské tlačové agentúry.
"Z nejakého dôvodu som si istý, že to tak bude," dodal.
Rusko spustilo svoju vojenskú ofenzívu na Ukrajinu koncom februára s tým, že koná v záujme obrany odštiepeneckých samozvaných republík na východoukrajinskom Donbase - Doneckej a Luhanskej, pripomína AFP.
Ruský prezident Vladimir Putin niekoľko dní predtým uznal nezávislosť oboch regiónov. Priemyselné a väčšinovo rusky hovoriace oblasti sa spod kontroly Ukrajiny vymkli v roku 2014 počas bojov, ktoré si v nadchádzajúcich rokoch vyžiadali viac než 14 000 životov.
Rusko v tom istom roku 2014 anektoval Krymský polostrov. Následne bolo na Kryme usporiadané referendum o pričlenení sa k Rusku, píše AFP.
11:28 Rusko útočilo na ciele v Ľvove riadenými strelami, tvrdí ministerstvo obrany
Rusko útočilo na vojenské ciele v západoukrajinskom meste Ľvov riadenými strelami s vysokou presnosťou, uviedlo v nedeľu ruské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala od agentúry Reuters a spravodajskej stanice Sky News.
Rusko zaútočilo na sklad paliva využívaný ukrajinskými silami neďaleko Ľvova raketami dlhého doletu a použilo riadené strely na zasiahnutie závodu na opravu protilietadlových systémov, radarových staníc a mieridiel pre tanky, uviedlo ministerstvo.
Ľvov sa nachádza neďaleko hraníc Ukrajiny s Poľskom.
"Ozbrojené sily Ruskej federácie pokračujú v ofenzívnych akciách v rámci špeciálnej vojenskej operácie," dodal ruský rezort obrany v nedeľňajšom vyhlásení.
Rusko použilo rakety dlhého doletu umiestnené na mori na zničenie arzenálu rakiet typu S-300 a protilietadlových raketových systémov BUK neďaleko Kyjeva, uviedlo ministerstvo. Ruské sily tiež podľa neho zničili niekoľko bezpilotných lietadiel.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu (vpravo) a náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov počas stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve 27. februára 2022. Foto: TASR/AP
10:53 Ukrajina vyzvala Červený kríž, aby neotváral svoju kanceláriu na území Ruska
Ukrajina požiadala Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK), aby neotváral plánovanú kanceláriu v ruskom meste Rostov na Done, pretože by to znamenalo legalizáciu moskovských "humanitárnych koridorov" i únosov a nútených deportácií Ukrajincov. S odvolaním sa na agentúru Reuters to v nedeľu uviedol denník The Guardian.
Riaditeľ Červeného kríža Peter Maurer vo štvrtok po rokovaniach s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom uviedol, že na riadnu evakuáciu civilistov z vojnou zmietanej Ukrajiny je najprv potrebná dohoda medzi ruskou a ukrajinskou armádou.
Ruské médiá uviedli, že Maurer požiadal Moskvu, aby umožnila otvorenie kancelárie Červeného kríža v Rostove na Done, píše Guardian.
Šéf výboru ukrajinského parlamentu pre verejné zdravotníctvo Mychajlo Radutskyj však Červený kríž vyzval, aby svoje plány zmenil a "nelegitimizoval 'humanitárne koridory' na území Ruskej federácie a nepodporoval únosy a nútené deportácie Ukrajincov".
10:22 Trussová: Sankcie voči Rusku môžu byť zrušené, ak ukončí inváziu na Ukrajine
Spojené kráľovstvo by mohlo zrušiť svoje sankcie voči Rusku, uvalené v súvislosti s jeho inváziou na Ukrajinu, ak sa Moskva zaviaže k úplnému prímeriu a stiahnutiu svojich jednotiek. Uviedla to britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová. TASR správu prevzala zo servisu agentúry AFP.
Trussová v rozhovore pre nedeľňajšie britské noviny Sunday Telegraph povedala, že Kremeľ musí tiež súhlasiť, že proti Ukrajine nebude podnikať "žiadnu ďalšiu agresiu".
Londýn v spolupráci so západnými spojencami zaviedol v posledných týždňoch sankcie voči viac ako 1000 ruským a bieloruským jednotlivcom a firmám.
Šéfka britskej diplomacie poukázala na to, že Rusko podpísalo viaceré dohody, ktoré neskôr porušilo, preto podľa nej v prístupe k tejto krajine "musia existovať tvrdé páky", ako sú sankcie.
Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken nedávno podobne povedal, že rozsiahle sankčné opatrenia proti Rusku "nie sú zamýšľané ako trvalé" a mohli by byť zrušené, ak Moskva zmení svoje konanie.
Liz Trussová a Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP
09:44 Zelenskyj: Moskva medzi Ukrajincami zasieva hlbokú nenávisť voči Rusku
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval v noci na nedeľu Moskvu, že neustálou delostreleckou paľbou a náletmi mení mestá na trosky, zabíja civilistov a ďalších núti sa ukrývať bez jedla a vody. Medzi Ukrajincami tak zasieva hlbokú nenávisť voči Rusku, citovala agentúra AP.
"Robíte všetko pre to, aby naši ľudia sami od seba zanechali ruský jazyk, pretože ruský jazyk bude odteraz vždy spojený s vami, s vašimi explóziami a vraždami, vašimi zločinmi," povedal Zelenskyj v prejave.
Invázia Ruska na Ukrajinu v mnohých oblastiach vyústila do opotrebovávacej vojny, kým počet civilných obetí neustále rastie, konštatuje AP.
V sobotu sa opäť stalo terčom paľby jadrové výskumné laboratórium v obliehanom meste Charkov blízko ruských hraníc a ukrajinský dozorný jadrový úrad uviedol, že rozsah škôd nebolo možné zistiť v dôsledku prebiehajúcich bojov.
Charkov je obliehaný ruskými jednotkami od začiatku invázie (24. februára) a stal sa terčom opakovaného ostreľovania, ktoré zasiahlo aj obytné budovy a kritickú infraštruktúru, pripomína AP.
09:03 Po útoku na Ľvov zadržali muža podozrivého zo špionáže
Na mieste jedného z dvoch raketových útokov, ktoré v sobotu zasiahli mesto Ľvov na západe Ukrajiny, zadržali muža podozrivého zo špionáže. Oznámil to gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozyckyj. TASR informácie prevzala od agentúry AP a staníc BBC a Sky News.
Polícia podľa Kozyckého zistila, že tento muž nahrával raketu letiacu k cieľu a jeho zásah. V telefóne mal tiež fotografie kontrolných stanovíšť v oblasti, ktoré boli podľa gubernátora odolané na dve ruské telefónne čísla.
Rakety v sobotu zasiahli v Ľvove sklad paliva a priemyselný areál, zranenia utrpelo najmenej päť ľudí. Starosta mesta Andryj Sadovyj uviedol, že strely boli odpálené zo Sevastopola na Kryme, polostrove anektovanom Ruskom v roku 2014.
K útoku na najväčšie mesto v západnej časti Ukrajiny došlo v čase, keď bol v neďalekom Poľsku na návšteve americký prezident Joe Biden.
Podľa starostu Ľvova bolo načasovanie raketového útoku jasné. "Dnešnými útokmi chcú agresori pozdraviť prezidenta Bidena, ktorý je v Poľsku," povedal Sadovyj. "Ľvov je len 70 kilometrov od poľskej hranice a ja si myslím, že svet musí pochopiť, že hrozba je veľmi, veľmi vážna," citovala ho BBC.
V pozadí stúpa dym po explózii v Ľvove, na západe Ukrajiny 26. marca 2022. Foto: TASR/AP
08:18 Ukrajinská prokurátorka: Vo vojne bolo zabitých už 12 novinárov
Počas mesiac trvajúcej vojny na Ukrajine prišlo o život 12 novinárov. Ďalších desať reportérov utrpelo v priebehu bojov zranenia, niektorí z nich vážne, oznámila v sobotu večer generálna prokurátorka Iryna Venediktovová. TASR o tom informuje na základe správy tlačovej agentúry DPA.
"Informovať svet o agresii (ruského prezidenta Vladimira) Putina je smrteľné – vo vojne zahynulo už 12 novinárov," napísala Venediktovová na sociálnej sieti. Podľa jej slov títo reportéri zomreli pri útokoch ruskej armády, uviedla DPA s pripomenutím, že tieto údaje nie je možné nezávisle overiť.
Celkovo sa podľa doterajšieho vyšetrovania stalo cieľom útokov najmenej 56 pracovníkov médií vrátane 15 cudzincov, informovala tiež prokurátorka. Medzi týmito cudzincami boli podľa nej Briti, Česi, Dáni a občania USA, Švajčiarska a Spojených arabských emirátov. Medzi zabitými je aj jeden Američan, jeden Ír a jedna ruská novinárka.
06:54 CNN: Ukrajinská armáda podnikla viacero úspešných protiútokov
Ukrajinským bezpečnostným zložkám sa podarilo vytlačiť ruské vojska z viacerých dedín na východe krajiny, informovala v nedeľu stanica CNN s odvolaním sa na miestnych činiteľov.
Podľa šéfa charkovskej regionálnej správy Oleha Sinehubova sa ukrajinským vojakom podarilo vyhnať ruské sily z niekoľkých dedín, ktoré sa nachádzajú približne 20 kilometrov východne od mesta Charkov. CNN zároveň potvrdila pravosť videa, ktoré zachytáva, ako ukrajinskí vojaci bojujú proti ruským jednotkám v dedine Vilchivka, ktorá leží len niekoľko desiatok kilometrov od ruských hraníc.
Úspech dosiahli ukrajinské vojská aj neďaleko mesta Sumy, kde sa tiež údajne podarilo oslobodiť niekoľko obcí, vyplýva z videí, ktorých pravosť overila CNN.
Ďalšie protiútoky uskutočnila ukrajinská armáda aj 103 kilometrov severozápadne od Mariupolu, kde podľa záporožskej vojenskej správy opäť prevzala kontrolu nad dedinami Poltavka a Malynivka. Ukrajinské média v sobotu navyše informovali, že ruskí vojaci boli vyhnaní aj z mesta Trosťanec v Sumskej oblasti
03:48 Ukrajina: Zelenskyj kritizoval USA a Európu za nedodanie stíhačiek a tankov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v noci na nedeľu opäť prihovoril svojim krajanom aj svetu. Poďakoval sa tým, ktorí obraňujú mesto Mariupol pred ruskými vojskami a kritizoval Európu aj Spojené štáty za to, že Kyjevu doteraz neposkytli bojové lietadlá či tanky. TASR túto správu prevzala od denníka The Guardian.
Ukrajina potrebuje od USA a Európy stíhačky, tanky, protiraketové systémy a protilodné zbrane, pripomenul Zelenskyj s tým, že táto výzbroj "leží pokrytá prachom v skladoch (našich partnerov)".
"Kto riadi euroatlantické spoločenstvo? Je to stále Moskva svojím zastrašovaním?" spýtal sa Zelenskyj. Lídrov západných krajín porovnal ukrajinský prezident s ľuďmi, ktorí obraňujú obliehaný Mariupol.
"Želám aspoň percento ich odvahy tým, ktorí 31 dní rozmýšľajú, ako doručiť desiatku alebo dve lietadiel či tankov," povedal Zelenskyj. "Ukrajina nedokáže zostreliť ruské rakety pomocou brokovníc a guľometov, ktorých máme priveľa... Je nemožné prelomiť obliehanie Mariupolu bez dostatočného počtu tankov, iných obrnených vozidiel a, samozrejme, lietadiel," zdôraznil.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
00:36 Ukrajina: Rusko údajne zaútočilo na reaktor; v Mariupole je 170 000 civilistov
Ruské delostrelectvo údajne strieľalo na výskumný jadrový reaktor v meste Charkov, starosta okupovaného mesta Slavutyč vyhlásil, že v meste budú pokračovať masové protesty, a v obliehanom Mariupole je stále 170 000 civilistov. TASR o tom informuje na základ správ denníka The Guardian a agentúry AFP.
"Momentálne nie je možné odhadnúť rozsah škôd spôsobených nepriateľskými akciami, pretože (útoky) v oblasti jadrového zariadenia neutíchajú," píše sa vyhlásení ukrajinského štátneho inšpektorátu pre jadrovú reguláciu, ktoré zverejnil na Twitteri ukrajinský parlament.
V Charkovskom inštitúte fyziky a technológie sa nachádza výskumný jadrový reaktor, ktorý funguje na nízko obohatený urán. Podľa nemeckej Spoločnosti pre bezpečnosť zariadení a reaktorov (GRS) boli oba ukrajinské výskumné jadrové reaktory už odstavené koncom februára – druhý sa nachádza v metropole Kyjev.
Starosta mesta Slavutyč, ktoré sa nachádza blízko bývalej jadrovej elektrárne Černobyľ Jurij Fomičev potvrdil, že mesto je pod ruskou okupáciou. Zároveň však avizoval, že budú pokračovať masové protesty obyvateľov.
Ruskí vojaci na istý čas zadržali Fomičeva, starosta však pre AFP následne potvrdil, že bol prepustený. Neskôr oznámil, že v meste zahynuli traja civilisti.
Mariupolská mestská rada prostredníctvom aplikácie Telegram upozornila, že v tomto obliehanom meste sa stále nachádza 170 000 civilistov. Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že z mesta sa v sobotu podarilo evakuovať ďalších 4 000 ľudí. Kyjev a Moskva sa navzájom obviňujú zo sabotovania plánovaných evakuácií civilistov z tohto mesta, kde podľa svedkov v dôsledku ruského obliehania panujú katastrofické podmienky.
Ukrajinský minister pre spoločenský a územný rozvoj Oleksij Černyšov medzičasom uviedol, že "okupanti" doteraz zničili 4 500 obytných budov, 100 podnikov, 400 vzdelávacích inštitúcií a 150 zdravotníckych zariadení.
People in Slavutych are protesting against the Russian occupiers. Even when Russians start firing, people are not turning back. Instead, they start chanting, "Go home!" This is another example of the true bravery of the Ukrainian nation.https://t.co/QMmMXX0Q1L#StandWithUkrainepic.twitter.com/ZJrCo1ptjp
22:25 Kyjev: USA "nenamietajú" proti tomu, aby mu Poľsko poslalo bojové lietadlá
Ukrajinská vláda v sobotu večer oznámila, že Spojené štáty nemajú námietky proti tomu, aby Poľsko poskytlo Ukrajine bojové lietadlá na pomoc proti ruskej invázii. Pentagón predtým návrh Poľska dodávať takéto lietadlá Kyjevu odmietol ako "vysoko rizikový". Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Predstavitelia vo Washingtone "nemajú námietky proti presunu lietadiel. Podľa nášho úsudku je teraz loptička na poľskej strane. Budeme túto záležitosť ďalej rozoberať v rozhovoroch s poľskými kolegami", napísal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.
Jeho vyjadrenia nasledovali krátko po stretnutí v Poľsku s kolegom z vlády ministrom obrany Oleksijom Reznikovom a s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Šéf Bieleho domu bol na návšteve Poľska, členského štátu NATO a suseda Ukrajiny, aby mu prejavil podporu Spojených štátov.
Pentagón, americké ministerstvo obrany, predtým tento mesiac odmietol ako "vysoko rizikový" plán posunúť bojové lietadlá z Poľska Kyjevu, aby mohol efektívnejšie bojovať proti ruským silám. Pentagón tým schladil snahy Ukrajiny získať väčšiu palebnú silu na oblohe.
"Ukrajina naliehavo potrebuje viac bojových lietadiel," napísal Kuleba a dodal, že Kyjev ich potrebuje "na vyrovnanie síl na oblohe" a na zabránenie Rusku v "zabíjaní ďalších civilistov".
Varšava už predtým podporila plán, podľa ktorého Poľsko pošle Ukrajine svoje stíhacie lietadlá MiG-29 zo sovietskej éry cez americkú leteckú základňu Ramstein v Nemecku.
20:46 Biely dom koriguje slová prezidenta Bidena
Americký prezident Joe Biden sa nesnaží o "zmenu režimu" v Rusku, oznámil v sobotu večer Biely dom. Reagoval tak na slová Bidena z prejavu v poľskej metropole Varšava, že ruský prezident Vladimir Putin "nemôže zostať pri moci".
"Prezident tým myslel, že Putinovi nemožno dovoliť, aby ovládal svojich susedov alebo celý región," uviedol predstaviteľ Bieleho domu, ktorého citovala tlačová agentúra AFP.
"Prezident nerozprával o Putinovej moci v Rusku, ani o zmene režimu," dodal predstaviteľ. Americký líder totiž na záver svojho prejavu na Kráľovskom hrade vo Varšave dôrazne o Putinovi vyhlásil: "Preboha, tento človek nemôže zostať pri moci."
20:00 Biden vo Varšave: Putin nesmie zostať pri moci
Biden vyzval na zosadenie ruského prezidenta Vladimira Putina z funkcie. „Tento muž nemôže zostať ďalej pri moci,“ povedal šéf Bieleho domu. Putin sa podľa neho prepočítal a spôsobil neospravedlniteľné utrpenie. Počas dňa ho nazval „mäsiarom“.
„Dovoľte mi povedať, ak ma počujete: Rusi nie sú naším nepriateľom. Milióny rodín museli opustiť svoje domovy vrátane polovice ukrajinských detí. Toto nie sú činy veľkého národa,“ vyhlásil prezident USA.
19:00 Rusi žijúci v Česku protestovali proti invázii na Ukrajine
V centre Prahy protestovali ruskí emigranti proti ruskému útoku na Ukrajinu a prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Na pochod podľa polície prišlo približne 3-tisíc ľudí. Demonštrácia mala názov "Rusové proti Putinovi" a usporiadal ju Pražský ruský protivojnový výbor. Informáciu priniesla agentúra ČTK na portáli ceskenoviny.cz.
Účastníci niesli transparenty s heslami "nie vojne" či "sláva Ukrajine". Tisíce ľudí prešli cez centrum Prahy. K Rusom sa pridali aj Pražania, ktorí sú proti ruskej invázii na Ukrajine.
18:22 USA krajine sľúbili Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc
USA sľúbili zvýšenie vojenskej pomoci Ukrajine, povedal v sobotu po schôdzke s americkým prezidentom Joeom Bidenom v Poľsku ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. „Nijaká iná krajina neposkytla Ukrajine viac podpory ako USA. A to je rozhodujúce," uviedol šéf ukrajinskej diplomacie. Informuje o tom portál bbc.com.
„Ukrajinská vytrvalosť a západné zbrane, predovšetkým americké zbrane, sú receptom pre úspech na bojisku," vyhlásil Kuleba. Nezverejnil nijaké podrobnosti o ďalšej vojenskej pomoci, ale konštatoval: „Dnes sme dostali dodatočne prísľuby zo strany USA o tom, ako sa bude naša spolupráca v oblasti obrany vyvíjať."
16:53 Ľvovom otriasli tri mohutné výbuchy, rozpútal sa požiar
Tri mohutné explózie bolo v sobotu počuť blízko mesta Ľvov na západe Ukrajiny. Nad okrajom mesta stúpal hustý čierny dym, uviedli tamojšie úrady. TASR správu prevzala od agentúry Reuters a stanice BBC.
Starosta Ľvova Andryj Sadovyj hovorí, že išlo o ruské útoky a hlási piatich zranených.
K explóziám došlo v čase návštevy amerického prezidenta Joea Bidena v susednom Poľsku. Úrady v Ľvove vyzvali miestnych obyvateľov, aby sa pred útokmi ukryli.
"Boli tu tri mohutné výbuchy, blízko Ľvova zo smeru na Kryvčici, v súčasnosti tam prebieha varovanie pred vzdušnými útokmi, takže zachovajte pokoj a ukryte sa," uviedol v príspevku na internete gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozytskyj s odvolaním sa na oblasť na východnom predmestí Ľvova. Po výbuchoch sa rozpútal mohutný požiar.
Mesto na západe Ukrajine doteraz nebolo dejiskom výraznejších náletov alebo útokov ruskej armády.
16:40 Ruské jednotky pri Charkove poškodili pamätník obetí holokaustu
Pamätník obetiam holokaustu poškodilo ostreľovanie zo strany ruských jednotiek na predmestí mesta Charkov na východe Ukrajiny, uviedli v sobotu tamojšie médiá. Informovala o tom agentúra DPA, portál Nexta. Správu potvrdila aj ukrajinská židovská organizácia.
Monumentu, ktorý je vyobrazený ako sedemramenný svietnik, chýbajú dve ramená, spresnil web Kharkiv Today bez uvedenia podrobností o tom, kedy bol pamätník poškodený.
Pamätník Drobickij Jar pripomína osudy tisícov Židov a sovietskych väzňov, ktorí boli v časoch nacistickej okupácie v rokoch 1941-42 zavraždení pri Charkove.
V dôsledku bojov boli v Charkove poškodené aj ďalšie pamätníky, citovala agentúra DPA miestne médiá.
16:22 Biden označil Putina za "mäsiara"a zdôraznil jednotu NATO
Americký prezident Joe Biden v sobotu vo Varšave počas stretnutia s ukrajinskými utečencami označil ruského prezidenta Vladimira Putina za "mäsiara". Takisto počas návštevy Poľska zdôraznil kolektívnu bezpečnosť v rámci NATO. TASR správu prevzala z agentúr AP, DPA a spravodajskej stanice CNN.
Biden svojím vyjadrením o ruskom prezidentovi reagoval na otázku novinárov, čo ho znepokojuje na Putinovom konaní v spojitosti s utečencami. "Je to mäsiar," povedal.
Prezident sa v sobotu vo Varšave stretol s rodinami, ktoré museli opustiť Ukrajinu, píše CNN. Americký prezident predtým v poľskom hlavnom meste rokoval s poľským prezidentom Andrzejom Dudom a stretol sa aj s ukrajinskými ministrami zahraničných vecí a obrany.
Prezidenti Duda a Biden sa vo svojom rozhovore venovali ruskej invázii na Ukrajine. Biden princíp kolektívnej obrany z článku 5 Severoatlantickej zmluvy označil za "posvätný záväzok" a povedal, že jednota tejto západnej vojenskej aliancie má pre USA najvyššiu dôležitosť.
"Som presvedčený, že Putin počíta s rozdelením NATO," povedal Biden, ktorého vyjadrenie sprostredkovala AP. "Nie je však schopný urobiť to. Zostávame pokope," povedal americký prezident.
16:00Heger: Systém Patriot na leteckej základni Sliač už chráni stredné Slovensko
Systém protivzdušnej obrany Patriot, umiestnený na leteckej základni Sliač, už chráni stredné Slovensko. Na sociálnej sieti o tom informoval premiér Eduard Heger (OĽaNO). Ako ďalej uviedol, do ochrany väčšiny územia SR budú zapojené aj ďalšie batérie tohto systému – dve nemecké a jedna holandská.
"V blízkej dobe sa posilní ochrana východnej hranice, a to prostredníctvom ďalších systémov slovenskej aj spojeneckej protivzdušnej obrany," priblížil šéf kabinetu. V tejto súvislosti poďakoval spojencom za takmer okamžitú reakciu na zaistenie bezpečnosti slovenských občanov.
"Dodanie techniky aj personálu je jasným dôkazom, že Slovensko je plnohodnotný člen silnej aliancie, ktorá ho v prípade potreby ochráni," zdôraznil Heger. Systém Patriot v nasadenej verzii PAC3 predstavuje podľa Ministerstva obrany (MO) SR jeden z najsofistikovanejších systémov protivzdušnej a protiraketovej obrany.
15:20 V uliciach Mariupola naďalej prebiehajú ťažké boje
O obliehané ukrajinské prístavné mesto Mariupol podľa ukrajinských i ruských tvrdení naďalej prebiehajú ťažké boje. Civilné i vojenské ciele sú ostreľované ruskou armádou zo vzduchu i prostredníctvom delostrelectva, uviedol v sobotu popoludní vo vyhlásení generálny štáb ukrajinskej armády. Pozemné jednotky ruskej armády sa podľa neho pokúšali dostať do centra mesta.
O ťažkých pouličných bojoch v Mariupole informoval aj poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč.
Na ruskej strane zverejnil čečenský prezident Ramzan Kadyrov videá o údajnom nasadení jeho bojovníkov v Mariupole.
14:40 Poľsko má záujem o vojenskú spoluprácu s USA
Poľsko chce kúpiť moderné vojenské vybavenie americkej výroby a má záujem o spoluprácu s USA v oblasti armády. Povedal to v sobotu poľský prezident Andrzej Duda po stretnutí s americkým prezidentom Joeom Bidenom. TASR o tom informovala na základe správ prevzatých od agentúr AFP, PAP a spravodajskej televízie Sky News.
Vzťahy medzi Poľskom a USA podľa Dudových slov aj napriek zložitému obdobiu prekvitajú, píše PAP. Pripomenul, že Poľsko je odberateľom skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA. Jeho krajina bude pokračovať v spolupráci s USA aj pri výstavbe jadrových elektrární v Poľsku.
14:20 Po špekuláciách o zmiznutí zverejnili nové video so Sergejom Šojguom
Videozáznam schôdzky ruského ministra obrany Sergeja Šojgua s vysokopostavenými predstaviteľmi armády zverejnil v sobotu ruský rezort obrany – po dvoch týždňoch špekulácií v súvislosti s jeho zmiznutím z verejnosti. Dátum nahratia videa však nie je známy.
Šojgu sa naposledy na verejnosti objavil 11. marca, čo vyvolalo dohady, že trpí zdravotnými problémami či utrpel srdcový infarkt.
Ruský minister obrany vo videu predsedá armádnej schôdzke a diskutuje o dodávkach zbraní a otázkach spojených s vojenským rozpočtom, spresňuje denník The Guardian s odvolaním sa na agentúru Reuters.
"Pokračujeme v dodávkach výzbroje a vybavenia v predstihu ... Prioritami sú vysoko presné zbrane s dlhým dosahom, vybavenie lietadiel a udržiavanie pohotovosti strategických jadrových síl," povedal Šojgu, ktorý dohliada na "špeciálnu vojenskú operáciu" ruskej armády na Ukrajine.
Na stretnutí sa zúčastnili vysokopostavení predstavitelia ruskej armády vrátane náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova, ktorého taktiež počas uplynulého obdobia nebolo vidieť na verejnosti, píše Guardian. Snímky, ktoré odvysielala štátna televízia, neboli datované, Šojgu sa však odvoláva na stretnutie ministerstva financií, ktoré sa podľa informácií ruských tlačových agentúr konalo v piatok, spresnila agentúra AFP.
Šojgu (66) sa objavil aj vo štvrtok vo videonahrávke stretnutia medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho bezpečnostnou radou, na tejto schôdzke však nehovoril.
Starosta ukrajinského hlavného mesta Kyjev Vitalij Kličko zrušil v sobotu predĺžený zákaz vychádzania plánovaný pre metropolu. TASR správu prevzala od stanice CNN.
Kličko vo vyhlásení na sociálnej sieti Telegram uviedol, že zákaz vychádzania, ktorý mal začať platiť v sobotu o 20.00 h a potrvať do pondelka 7.00 h ráno, nebude zavedený.
"Zákaz vychádzania bude platiť ako zvyčajne – od 20.00 h do 7.00 h," spresnil Kličko. "Po hlavnom meste a regióne sa bude dať pohybovať v nedeľu popoludní," dodal podľa CNN starosta Kyjeva.
Niekoľkodňový zákaz vychádzania už v Kyjeve od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu (24. februára) vyhlásili viackrát. Naposledy bol v platnosti od pondelka večera do stredajšieho rána.
13:15 Turecko hlási, že v Čiernom morinašlo predmet podobný míne
Turecké ministerstvo obrany v sobotu oznámilo, že v Čiernom mori pri severnom vstupe do prielivu Bospor zneškodnilo predmet podobný míne. Mínu ako prví spozorovali rybári v Čiernom mori v oblasti severne od Istanbulu, píše agentúra Reuters. Ministerstvo obrany vo vyhlásení uviedlo, že k predmetu boli vyslaní potápači, ktorí začali pracovať na jeho zneškodnení.
Ruská tajná služba v pondelok 21. marca upozornila, že z ukrajinských prístavov pri Odese sa z kotevných lán odtrhlo niekoľko stoviek námorných mín, ktoré sú teraz unášané do Čierneho mora. Kyjev toto tvrdenie označil za dezinformáciu a pokus o uzavretie časti Čierneho mora, píše Reuters. Turecko 18. marca lodiam odporučilo, aby udržiavali pozornosť a hlásili výskyt akýchkoľvek mín, ktoré by mohli byť morskými prúdmi unášané z ukrajinských prístavov.
Prieliv Bospor spája Čierne more so Stredozemným morom. Ankara krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uzavrela tento prieliv pre vojenské lode, pripomína AP.
13:00 Biden sa vo Varšave stretol s ukrajinskými ministrami
Americký prezident Joe Biden sa v sobotu vo Varšave stretol s ukrajinskými ministrami zahraničných vecí a obrany. Ide o jeho prvé osobné rozhovory s predstaviteľmi vlády v Kyjeve od začiatku ruskej invázie na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a televízie BBC.
Biely dom predtým oznámil, že Biden "sa zastaví" na rozhovoroch amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena a ministra obrany Lloyda Austina s ukrajinskými rezortnými kolegami Dmytrom Kulebom a Olexijom Reznikovom. Neskôr zverejnil fotografie zo stretnutia v hoteli v centre poľskej metropoly, v ktorej večer prezident USA vystúpi s prejavom o mesiac trvajúcej vojne na Ukrajine.
Biden pricestoval do Poľska v piatok. Návštevu začal v meste Rzeszów, ležiacom približne 80 kilometrov od hranice s Ukrajinou. Stretol sa tam s americkými vojakmi umiestnenými v krajine a spolu s poľským prezidentom Andrzejom Dudom aj so zástupcami humanitárnych organizácií, ktoré poskytujú podporu ukrajinským utečencom.
12:20 Poľsko: Počet utečencov prichádzajúcich z Ukrajiny začal klesať
Počet ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine do Poľska začal počas uplynulých dní klesať. Hranice z Ukrajiny do Poľska prekročilo v piatok 35-tisíc ľudí, čo v porovnaní s predchádzajúcim dňom predstavuje pokles o 6,4 percenta, uviedla v sobotu poľská pohraničná stráž. TASR správu prevzala od stanice BBC.
V sobotu do siedmej hodiny ráno prekročilo hranice do Poľska 6 100 osôb, čo v porovnaní s rovnakým časovým obdobím v piatok predstavuje 11-percentný pokles.
12:15 Rusko a Ukrajina sa dohodli na otvorení humanitárnych koridorov
Kyjev a Moskva sa dohodli, že dnes zriadia desať humanitárnych koridorov na evakuáciu civilistov z miest bojov. S odvolaním na ukrajinskú vicepremiérku Irynu Vereščukovú o tom dnes informovala agentúra Reuters.
Vereščuková uviedla, že obyvatelia obliehaného Mariupola budú môcť odísť len osobnými autami. Ruské jednotky podľa nej cez kontrolné stanovištia nepúšťajú autobusy. V kľúčovom prístavnom meste zostáva zhruba 100-tisíc ľudí, pred vojnou žilo v Mariupole takmer pol milióna ľudí.
Ukrajina a Rusko sa navzájom obviňujú z toho, že humanitárne koridory nefungujú.
11:15 Kyjev vyhlásil ďalší zákaz vychádzania
V ukrajinskej metropole Kyjev bude od soboty večer do pondelkového rána ďalší zákaz vychádzania, oznámil v sobotu starosta mesta Vitalij Kličko. TASR informácie prevzala zo servisu agentúr AFP a AP a televízie BBC.
Obyvatelia Kyjeva budú môcť od 20.00 h v sobotu do 7.00 h v pondelok miestneho času opustiť svoje domovy len v prípade, ak sa potrebujú presunúť do protileteckého krytu. Kličko v krátkom oznámení tiež uviedol, že vedenie mesta prijalo toto nariadenie na základe rozhodnutia "armádneho velenia".
Počas zákazu vychádzania nebudú otvorené obchody, lekárne ani čerpacie stanice. V prevádzke nebude ani verejná doprava. Zakýto niekoľkodňový zákaz vychádzania už v Kyjeve od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu (24. februára) vyhlásili viackrát. Naposledy bol v platnosti od pondelka večera do stredajšieho rána.
10:37 Zelenskyj: Rusko podnecuje preteky v jadrovom zbrojení
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu kritizoval Rusko za to, že sa podľa neho vyhráža svetu svojimi jadrovými zbraňami. Ruské "chválenie sa" takouto výzbrojou podporuje nebezpečné preteky v zbrojení, vyhlásil v príhovore na fóre v katarskej Dauhe.
"Vychvaľujú sa, že môžu jadrovými zbraňami zničiť nielen určitú krajinu, ale celú planétu," povedal Zelenskyj vo videopríhovore k účastníkom každoročného fóra politických a obchodných lídrov, ktoré vo svojej metropole organizuje Katar.
Zelenskyj vo vystúpení znova vyzval OSN a svetové veľmoci, aby pomohli Ukrajine. Zničenie prístavného mesta Mariupol ruskými silami prirovnal k zdevastovaniu mesta Aleppo počas vojny v Sýrii.
"Ničia naše prístavy," povedal Zelenskyj. "Absencia vývozu z Ukrajiny bude mať negatívny vplyv na krajiny na celom svete," uviedol podľa agentúry AP, ktorá pripomenula, že strata dodávok ukrajinskej pšenice vyvolala obavy v krajinách Blízkeho východu, ako je jej dôležitý odberateľ Egypt.
Zelenskyj zároveň apeloval na Katar, aby v súvislosti s vojnou na Ukrajine zvýšil produkciu zemného plynu. "Budúcnosť Európy závisí od vášho úsilia," povedal účastníkom konferencie. "Závisí od vašej produkcie. Žiadam vás, aby ste zvýšili energetickú produkciu a zabezpečili, že všetci v Rusku pochopia, že žiadna krajina nemôže používať energiu ako zbraň," vyhlásil.
10:00 Ukrajinská vláda žiada zahraničie o ďalšiu pomoc
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ požiadal všetkých starostov po celom svete o humanitárnu pomoc pre obyvateľov jeho krajiny. Súčasne vyzval všetkých medzinárodných partnerov, aby podporili budúcu obnovu Ukrajiny.
"Obraciam sa nielen na spriatelené vlády, ale aj na starostov európskych a iných miest sveta," povedal Šmyhaľ v piatok večer. "Apelujeme na vás: obnovte tradíciu partnerských miest. Podporte ukrajinské mestá humanitárnou pomocou a prostriedkami na obnovu."
Šmyhaľ v polovici marca vyčíslil škody, ktoré vojna spôsobila ukrajinskému hospodárstvu, na takmer 515 miliárd eur. Len škody na infraštruktúre predstavujú podľa oficiálnych ukrajinských odhadov okolo 108 miliárd eur, uviedla DPA s tým, že tieto údaje nemožno zatiaľ nezávisle overiť.
Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak medzitým vyzval Západ, aby vytvoril pre Ukrajinu nový program "pôžičky a prenájmu", akým USA počas druhej svetovej vojny poskytovali spojencom vojenskú a materiálnu pomoc.
9:10 Šojgu podľa poradcu ukrajinského ministra vnútra dostal infarkt
Ruský minister obrany Sergej Šojgu údajne dostal infarkt, preto sa neobjavuje na verejnosti. Povedal to poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Geraščenko na Facebooku. Informáciu priniesol portál ČTK ceskenoviny.cz.
Šojgu údajne dostal infarkt, keď ho ruský prezident Vladimir Putin skritizoval za nezvládnutie invázie na Ukrajinu. Geraščenko tvrdí, že ruský minister obrany sa momentálne zotavuje vo vojenskej nemocnici.
Šojgu sa už takmer dva týždne neobjavil na verejnosti, hoci Rusko pokračuje vo vojne na Ukrajine.
Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova ministra nevidno, pretože je príliš zaneprázdnený úlohami týkajúcimi sa ruskej vojenskej operácie na Ukrajine. Kremeľský hovorca takto reagoval na správy v ruských médiách o tom, že Šojgua na verejnosti už dlhšie nebolo vidno.
8:40Zelenskyj opäť vyzval Rusko na rokovanie o mieri, ale odmietol vzdať sa časti územia
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opäť vyzval Rusko, aby rokovalo o ukončení vojny. Povedal však, že jeho krajina nebude súhlasiť s tým, že sa v záujme mieru vzdá nejakej časti svojho územia. Zelenskyj tak vo svojom nočnom videopríhovore k národu pravdepodobne reagoval na to, že zástupca náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl Sergej Rudskoj povedal, že ruská armáda sa teraz sústreďuje na „hlavný cieľ, na oslobodenie Donbasu".
Ruskom podporovaní separatisti kontrolujú časť regiónu Donbas na východe Ukrajiny od roku 2014. Teraz ruská armáda bojuje o získanie ďalšej časti tohto regiónu vrátane obliehaného mesta Mariupol. Vyhlásenie Sergeja Rudského zároveň naznačilo, že Rusko možno pomaly ustupuje od snahy obsadiť Kyjev a iné veľké mestá, pri ktorých sa ruská ofenzíva zastavila.
8:14 Británia uvalila ďalšie sankcie voči ruským jednotlivcom a firmám
Britská vláda uvalila sankcie na ďalších 65 jednotlivcov a podniky z Ruska v súvislosti s inváziou na Ukrajine. Je medzi nimi aj zbrojárska firma Kronštadt ako výrobca dronov Orion a ďalších bezpilotných lietadiel, uviedlo britské ministerstvo obrany v správe zverejnenej v noci na sobotu.
Tieto systémy boli nasadené pri ruských vojenských operáciách na Ukrajine, uviedol britský rezort s odvolaním sa na informácie tajných služieb. Ruská armáda bola podľa správy zjavne donútená pri invázii používať viac dronov, keďže ukrajinská protivzdušná obrana pravdepodobne obmedzila jej schopnosť vykonávať lety s posádkou mimo frontovej línie, informovala agentúra DPA.
Takáto situácia zrejme povedie aj k väčšiemu dopytu po bezpilotných systémoch a ich opotrebovaniu, doplnilo britské ministerstvo s tým, že nové sankcie zasiahnu ruský zbrojársky priemysel a jeho schopnosť tieto systémy nahradiť.
5:15 Ukrajina: Informácie o dodávkach zbraní by mohli pomôcť ruskej strane
Ukrajinské ministerstvo obrany varovalo pred nebezpečenstvom, ktorým by mohlo byť unáhlené a nekontrolované zverejňovanie informácií o plánovaných dodávkach zbraní pre Ukrajinu či vojenských pohyboch. TASR správu prebralo od tlačovej agentúry DPA.
Takéto informácie by mohli pomôcť ruskej strane "presnejšie zacieliť jej operácie", štátna tajomníčka ministerstva obrany Hanna Maliarová uviedla v piatok.
"Správy s dobrým úmyslom alebo prejavy vďačnosti" za dodávky zbraní už v minulosti viedli k buď vypovedaniu zmlúv alebo ohrozeniu dodávok, poukázala Maliarová. "Preto sa dnes snažíme, vo vojnových podmienkách, zamedziť šíreniu informácií o pomoci, ktorú dostávame," uviedla.
Maliarová takisto pripomenula, že ukrajinský parlament schválil zákon, ktorý kriminalizuje neoprávnené šírenie vojenských informácií.
22:10 Macron: S Gréckom a Tureckom pracujeme na humanitárnej operácii pre Mariupol
Francúzsko spolupracuje s Tureckom a Gréckom na spustení "humanitárnej operácie" zameranej na evakuáciu ľudí z obliehaného ukrajinského mesta Mariupol. V piatok to v Bruseli po summite EÚ oznámil francúzsky prezident Emmanuel Macron. TASR o tom infomuje na základe správ od agentúr AFP a Reuters.
Macron uviedol, že v najbližších hodinách bude mať možnosť hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Diskutovať by mali o evakuácii obyvateľov z najviac postihnutých oblastí.
Francúzsky prezident dodal, že spoločná "humanitárna operácia" Francúzska, Grécka a Turecka má umožniť bezpečne opustiť zničený Mariupol miestnym obyvateľom, ktorí o to požiadajú.
Prístavné mesto Mariupol patrí medzi ukrajinské mestá najviac zasiahnuté ruskou inváziou. Desaťtisíce ľudí sú v ňom uväznené a majú obmedzený prístup k jedlu či elektrine.
Ruské ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že prvá fáza "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine je už takmer ukončená a momentálne sa zameriava na úplné "oslobodenie" Donbasu.
Osobitný spravodajca OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv na okupovaných palestínskych územiach Michael Lynk v piatok kritizoval medzinárodné spoločenstvo, že umožnilo, aby sa dlhoročná okupácia palestínskych území Izraelom zmenila na "systém apartheidu".
Lynk vo svojej záverečnej správe prezentovanej na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve uviedol, že "izraelská okupácia trvá už 55 rokov a nezdá sa, že by v dohľadnej dobe mohla skončiť".
"Toto je apartheid," povedal Lynk, pričom poukázal na konfiškáciu pôdy, zväčšujúce sa výlučne židovské sídla, dvojaký právny systém, rozdiel medzi životnými podmienkami Izraelčanov a Palestínčanov a odlišné politické práva.
Izrael ovláda Západný breh Jordánu a východný Jeruzalem od roku 1967. V oboch oblastiach aktuálne žije 700-tisíc Židov v obciach, ktoré sú podľa medzinárodného práva nezákonné.
Lynk priznal, že Izrael na rozdiel od nariadení, ktoré počas obdobia apartheidu uplatňovala Juhoafrická republika (JAR), neuzákonil aj zákaz stretávania príslušníkov rôznych rás. "Izrael má však vlastné pravidlá, ktoré v JAR chýbali – oddelené diaľnice, vysoké múry a rozsiahle kontrolné stanovištia," spresnil.
Lynkov prejav nasledoval po tom, čo ľudskoprávne organizácie vrátane Amnesty International, Human Rights Watch a izraelskej B'Tselem začali v súvislosti s izraelskou okupáciou používať slovo "apartheid".
Vzťahy medzi Izraelom a palestínskou samosprávou vedenou prezidentom Mahmúdom Abbásom sa v posledných mesiacoch mierne zlepšili. Do Izraela a na západný breh pricestuje v nedeľu americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, ktorý má v pláne rokovať s predstaviteľmi Izraela i so zástupcami Palestínčanov.
Varšava je nový Berlín, píše poľský denník Rzeczpospolita o postavení Poľska v deň návštevy amerického prezidenta Joea Bidena. Poliaci si s návštevou prezidenta USA spájajú vysoké očakávania.
Ak existuje v Európe štát, ktorý je pripravený na súčasné dianie, pred inváziou Ruska na Ukrajinu varoval a voči Rusku aj jeho obchodným partnerom v Európe nemal nikdy štipku porozumenia, je to Poľsko.
Varšava je najoddanejší spojenec USA v Európe, ale od nástupu prezidenta Bidena panovalo vo vzťahoch mierne napätie. To sa po napadnutí Ukrajiny zmenilo, nič na tom nemení ani aféra, ktorá vznikla kvôli zhruba 70 lietadlám ruskej výroby, ktoré mali skončiť na Ukrajine. Poliaci reagovali na nápad ministra zahraničných vecí Blinkena, ale chceli, aby o presune lietadiel rozhodli Američania, respektíve celé NATO. Preto ponúkli ich presun (zdarma) na americkú základňu Ramstein v Nemecku, Američania to odmietli.
Ani nasledujúci nápad Jarosława Kaczyńského na mierovú misiu NATO na Ukrajine sa nestretol s porozumením, po včerajšom samite NATO v Bruseli o ňom niet vážnej zmienky.
K zajtrajšku ale smerujú vyššie očakávania: nejde v nich o okolité štáty, ale o zvýšenie váhy Poľska. Podľa denníka Rzeczpospolita si americká administratíva cení správanie prezidenta Dudu, ktorý pred časom vetoval domáci mediálny zákon, takzvaný lex TVN, ktorý by bol poškodil americké investície v Poľsku, aj jeho postoj k Ukrajine a najmä solidaritu Poľska s ukrajinskými utečencami, ktorých je na území nášho severného suseda už vyše 2 miliónov. Na rozdiel od Slovenska ich cítiť v hlavnom meste Varšava aj ďalších mestách, utečenci sú vidieť všade. A Poľsko sa k nim správa s otvorenou náručou, ako to nazval týždenník Spectator, Poľsko je dnes humanitárna veľmoc. Americká vláda už Poľsko podporila 50 miliónmi dolárov, rad príde zrejme aj na ďalšiu pomoc.
Čo by mal prezident Biden zajtra povedať vo Varšave?
Poľské médiá očakávajú prejav, v ktorom Biden ideologicky zadefinuje politiku Západu voči Rusku ako začiatok novej éry "titanského zápasu slobodného sveta so svetom autoritarizmu". Malo by ísť o niečo podobné, ako keď Winston Churchill vo Fultone v štáte Missouri po prvýkrát hovoril o železnej opone alebo keď prezident John F. Kennedy v Berlíne predniesol prejav, kde zaznela pamätná veta: "Ich bin ein Berliner." Malo by sa to skrátka pamätať a malo by ísť o vymedzenie slobodných krajín voči autoritarizmu a voči Rusku.
Otázkou, samozrejme, je, ako sa Biden zachová k Číne, ktorá zatiaľ opatrne drží stranu Rusku, čínsky prezident ako jeden z mála svetových lídrov napríklad doteraz nehovoril s prezidentom Zelenským. Američania nechcú, aby vzniklo spojenectvo Číny a Ruska, snažia sa ho skôr oslabiť, preto bude zaujímavé sledovať, ako sa Biden vo svojej reči k Číne, ale aj ďalším štátom, ktoré odmietli ekonomické sankcie voči Rusku, postaví. Americký prezident si totiž na rozdiel od politikov vo východnej Európe musí byť vedomý aj toho, že jeho kritika Ruska môže ďalej oslabiť pozíciu USA vo svete. Zvlášť to platí na Blízkom východe, kde sa od USA opatrne odvracia Saudská Arábia, vlastný postoj k Rusku si zachováva aj Izrael či India. Američania skrátka môžu veľa aj stratiť.
Poliaci tiež očakávajú masívne zvýšenie americkej vojenskej prítomnosti na svojom území. O presun amerických vojenských základní z Nemecka sa poľské vlády usilovali dlhodobo, boli dokonca ochotné za to platiť, teraz sa čaká, že Biden oznámi výrazné zvýšenie prítomnosti amerických vojakov a špeciálnej techniky, osobitne protivzdušnej obrany, na poľskom území.
Bývalý minister obrany Tomasz Siemoniak pre denník Rzeczpospolita povedal: "Teraz je najlepší moment na výrazné zvýšenie amerického kontingentu na 30-tisíc vojakov, príchod ťažkých a protileteckých zbraní, celkový nárast vyzbrojenia a vytvorenie stálych základní." Išlo by o naplnenie dlhodobých túžob Poľska, ktoré stále s obavami hľadí na ruskú oblasť Kaliningrad, voči ktorej nemá dostatočnú obranu.
Celá návšteva dnes začína v meste Rzeszów na juhovýchode Poľska, kam Biden prišiel krátko po 14. hodine. Návšteva ale začala malým faux pas, poľský prezident Duda príchod svojho amerického kolegu zmeškal. Do Rzeszówa prišiel až po ňom.
Pandémia ovplyvnila duševný stav ľudí na Slovensku. Štvrtina respondentov pravidelného prieskumu Ako sa máte, Slovensko? si myslí, že ich duševný stav sa za posledné dva roky zhoršil. Na duševné zdravie vplýva aj vojna na Ukrajine.
V prvom týždni vypuknutia vojny na Ukrajine 30 percent respondentov zažívalo depresívne pocity značnú až väčšinu času. Naopak, približne štvrtina nezažívala žiadne depresívne pocity, čo je porovnateľné s druhou vlnou pandémie, kedy bola miera prežívaných depresívnych pocitov najväčšia.
Prežívané depresívne pocity súviseli aj s mierou obáv z vojny na Ukrajine a príchodu utečencov z krajín sužovaných vojnou. Respondenti, ktorí sa menej až vôbec neobávajú vojny na Ukrajine, zažívali v 27,5 percenta často depresívne pocity a v 30 percentách vôbec.
Aj keď obavy z pandémie postupne klesajú, respondenti, ktorí sa obávajú pandémie nového koronavírusu, stále zažívajú viac stresu a depresívnych pocitov, ako tí, ktorí sa pandémie neobávajú. Až 35 percent respondentov, ktorí majú veľké obavy z pandémie, zažívajú depresívne pocity väčšinu alebo značnú časť času a viac ako štvrtina (28 percent) rovnako často zažíva stres. Približne štvrtina tých, ktorí sa pandémie neobávajú, zažívajú depresívne pocity rovnako často a iba pätina zažíva rovnako často stres.
Po takmer dvoch rokoch trvania pandémie si štvrtina respondentov myslí, že ich duševný stav sa zhoršil a len sedem percent uvádza zlepšenie duševného stavu. Tí, ktorí vnímajú, že ich duševný stav sa po dvoch rokoch trvania pandémie výrazne zhoršil, zažívali depresívne pocity v 32 percentách väčšinu času a v ďalších 28,5 percenta značnú časť času a stres v 24 percentách väčšinu času a v 35 percentách značnú časť času. Všetky tieto hodnoty sú u nich výrazne častejšie ako u respondentov, ktorí neuvádzali zhoršenie svojho duševného stavu.
To, čo respondentom pomáha znižovať stres a depresívne pocity, sú blízke osobné vzťahy. Z prieskumu ďalej vyplýva, že čím sú respondenti spokojnejší so svojimi osobnými vzťahmi, tým menej stresu a depresívnych pocitov zažívajú.
Prieskum iniciuje Slovenská akadémia vied, MNFORCE a Seesame. Trinásta vlna výskumu sa uskutočnila v období od 24. februára do 1. marca na vzorke 1000 respondentov.
22:19 Interpol vyslal do Moldavska tím na pomoc s náporom utečencov
Medzinárodná policajná organizácia Interpol v piatok oznámila, že do Moldavska vyslala tím na pomoc pri nápore utečencov z Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Interpol uviedol, že jeho tím by mal pôsobiť v Kišiňove a niekoľkých ďalších lokalitách Moldavska, kde sú utečenecké tábory. Úlohou jeho pracovníkov je poskytnúť podporu miestnej polícii a humanitárnym organizáciám pri zvládaní situácie s utečencami. O pomoc ich žiadala moldavská národná centrála Interpolu.
Do Moldavska utieklo od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu už takmer 380 000 ľudí. EÚ oznámila, že Kišiňovu pošle na pomoc agentov z Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže (Frontex), a pomoc ponúklo aj Nemecko, informuje AFP.
Utečenci utekajúci pred vojenským konfliktom na Ukrajine prichádzajú na moldavsko-ukrajinský hraničný priechod Palanca na hraniciach s Moldavskom 7. marca 2022. Foto: TASR/AP
21:55 Pentagón: Ukrajinské sily spustili protiofenzívu v Chersone
Ukrajinské sily spustili protiofenzívu v meste Cherson, jedinom veľkom meste Ukrajiny, ktoré od začiatku invázie ovládli ruské jednotky. Povedal to v piatok vysokopostavený predstaviteľ obrany Spojených štátov s tým, že ruské sily nemajú už nad mestom úplnú kontrolu.
Mesto Cherson ležiace na juhu Ukrajiny bolo prvým spomedzi väčších miest, nad ktorým Rusko získalo kontrolu, a to už počas prvého týždňa invázie. Moskva spustila vojenskú ofenzívu na Ukrajine 24. februára.
"Nemôžeme presne povedať, kto má nad Chersonom kontrolu, ale podstatné je, že sa nezdá byť pevne pod ruskou kontrolou, ako to bolo predtým," povedal novinárom pod podmienkou anonymity uvedený americký predstaviteľ. "Ukrajinci sa usilujú znovuzískať Cherson," dodal s tým, že tam prebiehajú ťažké boje.
Ak by Rusko stratilo kontrolu nad strategicky dôležitým Chersonom ležiacim pri ústí rieky Dneper, znamenalo by to pre Moskvu podľa Pentagónu veľký úder a skomplikovalo by to prípadné ruské snahy o dobytie Odesy, dôležitého prístavného mesta na pobreží Čierneho mora.
"Bol by to značný vývoj, čo sa týka vojny v južnej časti (Ukrajiny), o tom niet pochýb," dodal citovaný predstaviteľ Pentagónu.
Kremeľ tvrdenia, že by stratil plnú kontrolu nad Chersonom, odmietol.
21:28 Putin podpísal zákon o trestoch za nepravdivé správy o práci úradov v zahraničí
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok podpísal zákon o trestnej zodpovednosti za nepravdivé informácie o práci ruských štátnych orgánov, ktoré pôsobia v zahraničí s cieľom chrániť záujmy Ruska a jeho občanov.
Týmto zákonom sa zavádza trestná zodpovednosť za šírenie nepravdivých informácií o takých štátnych štruktúrach, ako je Národná garda, ruské veľvyslanectvá či diplomatické misie alebo ministerstvo pre mimoriadne situácie a prokuratúra.
Za porušenie tohto zákona hrozia tri roky väzenia a finančná pokuta. Ak sa tohto činu dopustí úradná osoba, hrozí jej trest odňatia slobody vo výške od päť do desať rokov.
Ak nepravdivá informácia "spôsobí vážne následky", previnilcovi hrozí až 15 rokov väzenia.
Táto nová legislatíva rozširuje zákon schválený začiatkom marca, ktorý umožňuje trest vo výške až 15 rokov väzenia za zverejnenie nepravdivých informácií o aktivitách ruskej armády a za výzvy na protiruské sankcie.
Vladimír Putin: Foto: TASR/AP
21:01 Rusko vypálilo rakety na budovu ukrajinského letectva, tvrdí Kyjev
Ruská armáda vypálil šesť riadených striel na sídlo veliteľstva vzdušných síl ukrajinskej armády v meste Vinnycia. Časť z nich zostrelila protivzdušná obrana, zvyšok zasiahol niekoľko budov a spôsobili značné škody na infraštruktúre, oznámilo v piatok ukrajinské letectvo na Facebooku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
"Následky zásahu raketovej strely sa zisťujú," uviedlo letectvo vo vyhlásení.
Pri útoku zo 6. marca ruské rakety úplne zničili letisko vo Vinnycii, ktorá leží zhruba 200 kilometrov juhozápadne od Kyjeva. Zahynulo pritom deväť ľudí. O desať dní neskôr zasiahla raketová paľba ruskej armády v tomto administratívnom centre Vinnyckej oblasti aj televíznu vežu.
Ruské ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že prvá fáza "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine je už takmer ukončená a momentálne sa zameriava na úplné "oslobodenie" Donbasu.
20:22 Na ruskej strane hranice s Ukrajinou prišiel o život vojenský kňaz
Prvou známou obeťou paľby z ukrajinských pozícií sa na ruskom území stal vojenský pravoslávny kňaz Oleg Arťomov, napísal v piatok denník Le Parisien.
Arťomov prišiel o život vo štvrtok, keď ruskú dedinu Žuravľovka v Belgorodskej oblasti zasiahla raketa typu Smerč vystrelená z ukrajinského územia z pozícií ukrajinskej armády.
Le Parisien sa vo svojej správe odvolal na ruské médiá citujúce vyhlásenie ruskej pravoslávnej cirkvi. Ruské médiá poznamenali, že ide o prvú obeť na ruskom území oznámenú od 24. februára, keď sa na Ukrajine začala ruská invázia.
Podľa ruskej tlače, ktorú citoval Le Parisien, bol tento 65-ročný kňaz pôvodne námorným dôstojníkom a zúčastnil sa na vojne v Čečensku, kde bol príslušníkom kozáckych jednotiek. Kňazské svätenie prijal v roku 1999. Ako lodný kňaz sa potom zúčastnil na dvoch cestách okolo sveta, ktoré podnikla vedecká loď Admirál Vladimirskij. V posledných rokoch bol mimo služby, do armády sa vrátil, keď sa začala ruská invázia na Ukrajine.
Obec Žuravľovka leží na ruskom území, len dva kilometre od hranice s Ukrajinou a od ukrajinského mesta Charkov, kde sa odohrávajú ťažké boje, ju delí 30 kilometrov.
Prvý prípad, keď na územie Žuravľovky dopadol projektil vystrelený z Ukrajiny, zaznamenali 23. marca. Zranenia pri tom utrpeli traja ľudia. Poškodených bolo viac ako 20 domov a áut. V noci na 24. marca došlo v Žuravľovke k niekoľkým výbuchom súvisiacim s konfliktom v susednej krajine. V dôsledku ostreľovania bolo z dediny evakuovaných 196 ľudí.
19:40 Nulandová: Vedenie ruskej armády sľúbilo Putinovi dobytie Kyjeva do piatich dní
Vedenie ruskej armády sľúbilo ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi dobytie Kyjeva do piatich dní a celej Ukrajiny do dvoch týždňov. Oznámila to námestníčka ministra zahraničných vecí USA Victoria Nulandová počas stretnutia Kyjevského bezpečnostného fóra „Boj za Ukrajinu“, napísal server Echo 24 s odvolaním sa na agentúru Ukrinform.
„Keď sme sa prvýkrát dozvedeli o Putinových plánoch na túto vojnu – a bolo to na jeseň –, jeho armáda mu povedala, že o päť dní ovládne Kyjev. Jeho vojenskí velitelia mu povedali, že za dva týždne získa kontrolu nad Ukrajinou,“ vyhlásila podľa Ukrinform Nulandová.
Zároveň poznamenala, že kvôli tomu, čo teraz robí každý Ukrajinec, sa tak nestalo a ofenzíva ruskej armády sa teraz takmer zastavila.
19:28 Biden sa v Poľsku stretol s americkými vojakmi
Šéf Bieleho domu Joe Biden sa v piatok počas návštevy Poľska stretol aj s americkými vojakmi 82. výsadkovej divízie, ktorí prispievajú k odstrašovaniu na východnom krídle Severoatlantickej aliancie.
Vrchný veliteľ armády im povedal, že „reprezentujú 1 percento amerického ľudu“. Spojené štáty americké, povedal vojakom, sú jedinou krajinou založenou na myšlienke slobody a demokracie.
Líder USA opakovane vyhlásil, že americké jednotky nepošle bojovať proti Rusom na Ukrajinu, no zároveň sa zaviazal, že jeho krajina bude v prípade potreby brániť každý centimeter územia NATO.
Americký prezident Joe Biden (uprostred) sa prihovára členom 82. leteckej divízie v Jasionke na juhovýchode Poľska v piatok 25. marca 2022. Foto: TASR/AP
19:13 Poľský prezident: Ukrajinci pre nás nie sú utečenci, ale hostia
Poľsko nepovažuje Ukrajincov za utečencov, ale za svojich hostí. Povedal to v piatok poľský prezident Andrzej Duda počas stretnutia so svojím americkým kolegom Joeom Bidenom, ktorý je na návšteve Poľska.
Duda opätovne potvrdil ochotu svojej krajiny pomáhať ľudom utekajúcim pred vojnou, ktorú na Ukrajine rozpútalo Rusko. V poľskom meste Rzeszów ležiacom približne 80 kilometrov západne od ukrajinských hraníc, sa obaja prezidenti stretli aj so zástupcami humanitárnych organizácií.
Poľský prezident povedal, že Ukrajinci sú pre neho bratia a susedia, ktorých vyháňa z vlasti útočná vojna vedená Ruskom. Prezidentovi Bidenovi poďakoval za podporu nielen v oblasti armády, ale aj pri poskytovaní humanitárnej pomoci.
Podľa poľskej pohraničnej stráže prišlo z Ukrajiny do Poľska od začiatku ruskej vojenskej invázie už takmer 2,24 milióna ľudí, uvádza DPA. Podľa údajov OSN z Ukrajiny celkovo utieklo už približne 3,7 milióna ľudí.
Na snímke zľava americký prezident Joe Biden a poľský prezident Andrzej Duda počas stretnutia o humanitárnej odpovedi na ruskú inváziu na Ukrajine v Jasionke na juhovýchode Poľska v piatok 25. marca 2022. Foto: TASR/AP
18:20 Francúzsko si predvolalo ruského veľvyslanca, príčinou boli pochybné karikatúry
Francúzske ministerstvo zahraničných vecí si v piatok predvolalo ruského veľvyslanca, aby mu tlmočilo svoj protest v súvislosti s karikatúrami, ktoré sa vo štvrtok objavili na účte ruského veľvyslanectva sociálnej sieti Twitter.
Spravodajská televízia BFM, monitorovaná TASR, spresnila, že ide o dve karikatúry "pochybného vkusu a dosť zlej kvality".
Francúzska diplomacia označila obe kresby za "neprijateľné" v čase, keď sa Paríž snaží udržiavať dialóg s Ruskom.
Ako poznamenal web RTL, medzičasom boli kresby z Twitteru odstránené.
Prvá karikatúra zobrazovala Európu ako chorého pacienta ležiaceho na lôžku, ako dostáva injekcie "rusofóbie", "neonacizmu", "sankcií", NATO a "cancel culture" od dvoch lekárov v bielych plášťoch a klobúkoch s insígniami Ameriky a EÚ a s menovkami "Doktor EuroReich" a "Doktor Ríša lží".
Na druhej kresbe bol vyobrazený rad kľačiacich ľudí identifikovaných ako štáty Európy, ako olizujú obnažený zadok strýka Sama.
Kresby vyvolali hneď po svojom zverejnení veľké pobúrenie, pričom sa objavili v čase, keď francúzsky prezident Emmanuel Macron pravidelne telefonuje s ruským vodcom Vladimirom Putinom v snahe nájsť riešenie pre ukončenie vojny na Ukrajine.
"Nemysleli sme si, že by sa ruské veľvyslanectvo mohlo znížiť nižšie... ale áno, môže," jeden z používateľov Twitteru v reakcii na karikatúry.
17:29 Kuleba: Rokovania s Ruskom sú veľmi zložité; v kľúčových otázkach posun nenastal
Ukrajina v piatok uviedla, že mierové rokovania s Moskvou o ukončení už vyše mesiac trvajúcej vojenskej invázie sú "veľmi zložité". Kyjev však prisľúbil, že zo svojich požiadaviek neustúpi. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
"Proces rokovaní je veľmi zložitý," povedal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. "Ukrajinská delegácia zaujala pevný postoj a nevzdá sa svojich požiadaviek. Ako prvé žiadame prímerie, bezpečnostné záruky a územnú celistvosť Ukrajiny," uviedol.
Kuleba dodal, že v kľúčových bodoch nenašiel Kyjev s Moskvou "nijaký konsenzus". "Najmä ukrajinský jazyk je a bude jediným štátnym jazykom na Ukrajine," zdôraznil.
Rusko v piatok informovalo, že na rokovaniach s Ukrajinou nedošlo v hlavných politických otázkach k žiadnemu pokroku. Vedúci ruskej delegácie, exminister kultúry Vladimir Medinskij, ktorý je poradcom ruského prezidenta Vladimira Putina, povedal, že v menej dôležitých otázkach sa delegáciám darí zbližovať svoje pozície, ale v prípade dôležitých politických tém "sa prešľapuje na mieste".
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan ešte vo štvrtok po summite NATO povedal, že Ukrajina a Rusko zrejme dosiahli dohodu v štyroch hlavných bodoch rokovaní vrátane jazykovej otázky. Kuleba na jeho slová však reagoval vyhlásením, že Erdoganove tvrdenia nie sú pravdivé.
Medinskij informoval, že rokovania sa prostredníctvom videokonferencií konali počas celého týždňa - od pondelka do piatka. Expertné skupiny rokujú častejšie, vedúci delegácií sa schádzajú dva- alebo trikrát do týždňa. Ďalšie kolo rokovaní sa podľa jeho slov uskutoční v sobotu.
16:47 Rusi prišli o ďalšieho generála, tvrdí Ukrajina
V bojoch na Ukrajine prišla ruská armáda o ďalšieho generála, napísal v piatok britský denník Daily Mail s odvolaním sa na zdroje v Kyjeve. Rusko zatiaľ smrť ďalšieho generála nepotvrdilo, čo však neurobilo ani v predchádzajúcich takýchto prípadoch, informoval denník The Mirror.
Podľa zdroja z Kyjeva ide o piateho ruského generála zabitého v bojoch s ukrajinskými ozbrojenými silami. Najnovšou obeťou z radov ruskej generality je podľa Kyjeva 48-ročný generálporučík Jakov Rezancev, veliteľ 49. kombinovanej divízie Južného vojenského okruhu. O život prišiel pri nálete ukrajinskej armády. Presná lokalita nie je známa, ale zdroje v Kyjeve uviedli, že ide o okolie mesta Čornobajivka.
16:18 Ruská armáda tvrdí, že na Ukrajine bolo zabitých 1 351 ruských vojakov
Ruská armáda v piatok uviedla, že počas vojenskej operácie na Ukrajine bolo dosiaľ zabitých 1 351 ruských vojakov a 3 825 utrpelo zranenia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Tento počet je však omnoho nižší, než je bilancia strát ruských inváznych síl, ktorú uvádza ukrajinská strana. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v piatok na Twitteri uviedlo, že počas vojny na Ukrajine prišlo o život už 16 100 ruských vojakov.
Ruská armáda podľa agentúry Reuters zverejnila počet svojich padlých naposledy 2. marca, keď uviedla, že na Ukrajine zahynulo 468 jej vojakov.
Muž vynáša veci z horiaceho obchodu po ruskom útoku v Charkove v piatok 25. marca 2022. Foto: TASR/AP
15:57 Stoltenberg: Ruská agresia voči Ukrajine ohrozuje aj bezpečnosť Arktídy
Vojna, ktorú Rusko rozpútalo na Ukrajine, ohrozuje aj bezpečnosť krajín arktického regiónu, uviedol v piatok počas návštevy Nórska generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
"Ruská vojna proti Ukrajine predstavuje prelomový moment. Vytvára nový štandard pre európsku bezpečnosť a taktiež pre bezpečnosť Arktídy," povedal Stoltenberg. Zdôraznil pritom, že viaceré štáty arktického regiónu sú členmi NATO.
Stoltenberg navštívil svoje rodné Nórsko, aby sa zúčastnil na vojenskom cvičení NATO s označením "Cold Response".
Podľa neho budú mať udalosti z posledných týždňov dlhodobé následky, aj keby sa vojna na Ukrajine skončila hneď zajtra. Rusko totiž demonštrovalo, že je pripravené spochybniť základné bezpečnostné princípy za použitia vojenských prostriedkov, dodal Stoltenberg.
Zároveň poukázal na veľký strategický význam regiónu obklopujúceho severný pól a na to, že v posledných rokoch došlo v tejto oblasti k výraznému nárastu ruských vojenských aktivít. Moskva napríklad využíva región na testovanie svojich námorných zbraňových systémov, varoval šéf aliancie.
Čoraz väčší záujem o región Arktídy podľa neho prejavuje aj Čína, píše DPA.
15:10 Putin aj Lavrov kritizovali kroky Západu
"Vyhlásili proti nám ozajstnú hybridnú vojnu. Totálna vojna je termín, ktorý používalo hitlerovské Nemecko, dnes ho používajú mnohí európski politici, keď hovoria o tom, čo chcú spraviť Rusku," uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, podľa ktorého je cieľom európskych politikov "rozvrátiť, zlomiť, zničiť a zadusiť" ruskú ekonomiku i Rusko vo všeobecnosti.
V podobnom zmysle sa vyjadril aj Vladimir Putin: "Dnes sa snažia zrušiť celú tisícročnú krajinu, náš národ. Hovorím o zvyšujúcej sa diskriminácii všetkého spojeného s Ruskom, o tých tendenciách, ktoré sa rozvíjajú v mnohých západných krajinách". Poukázal pritom najmä na rušenie predstavení diel Čajkovského, či Rachmaninova alebo údajné zakazovanie ruských kníh a spisovateľov.
"Takúto masovú kampaň za zničenie nepohodlnej literatúry naposledy viedli takmer pred 90 rokmi nacisti v Nemecku," povedal Putin.
Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP
14:12 Objavujú sa správy o masových hroboch v Mariupole, tvrdí OSN
Riaditeľka skupiny Organizácie Spojených národov pre ľudské práva na Ukrajine Matilda Bognerová v piatok uviedla, že pozorovatelia dostávajú stále viac správ o masových hroboch v obkľúčenom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol.
"Dostávame čoraz viac informácii o masových hroboch, ktoré sa tam (v Mariupole) nachádzajú," uviedla Bognerová s tým, že dostali správy aj o hrobe, v ktorom má byť údajne pochovaných až 200 tiel.
OSN okrem toho dostala aj správy o obvineniach z toho, že Rusko počas evakuácie zabíja civilistov, ktorí sa nachádzajú vo vozidlách. Svetová organizácia okrem toho zdokumentovala tiež zmiznutie niektorých ukrajinských predstaviteľov, z ktorých niektorí boli vzatí do zajatia.
Satelitná snímka mesta Mariupol z 21. marca 2022. Foto: TASR/AP
13:44 Ukrajina vyzýva EÚ na uzavretie pozemnej i morskej dopravy do Ruska a Bieloruska
Ukrajina vyzvala v piatok štáty Európskej únie, aby uzavreli pozemné a morské dopravné spojenie s Ruskom a Bieloruskom v rámci sprísňovania balíka sankcií, ktorý Únia na Rusko uvalila v súvislosti s jeho vojenskou inváziou na Ukrajinu. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
Ukrajinské ministerstvo pre infraštruktúru vo vyhlásení zverejnenom na sociálnej sieti Telegram uviedlo, že poslalo Európskej komisii oficiálnu výzvu s návrhom na zvýšenie ekonomického tlaku na Rusko a Bielorusko.
Ukrajina v tomto dokumente vyzýva Európsku úniu, aby úplne zavrela pozemné i morské dopravné spojenie s Ruskom a Bieloruskom a zablokovala prepravu tovaru a ľudí do Ruska a Bieloruska cez územie Európskej únie a cez južný koridor.
"Tieto opatrenia sú potrebné na zastavenie dodávok tovaru s dvojitým využitím, ktorý môže slúžiť aj na vojenské účely," uviedlo ministerstvo pre infraštruktúru v príspevku.
13:20 Ukrajina je vraj ochotná stiahnuť žiadosť o členstvo v NATO
Turecký prezident povedal, že existuje šesť oblastí, o ktorých sa vedú rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom, v štyroch z nich došlo k zblíženiu bojujúcich strán. Erdogan dokonca povedal, že podľa jeho názoru sa zdá, že v niektorých už existuje konsenzus.
Jednou z nich je podľa tureckého prezidenta členstvo Ukrajiny v NATO, Zelenskyj vraj začal pripúšťať, že Ukrajina môže stiahnuť svoju žiadosť o členstvo v NATO. Dohoda je vraj blízka aj v otázke čiastočného odzbrojenia Ukrajiny, kde mal tiež Kyjev urobiť ústupky. Ukrajinci a Rusi sa vraj blížia k dohode aj v otázke používania ruštiny na úradoch a bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.
Nezhody pretrvávajú v otázke Krymu a Donbasu. Erdogan si myslí, že keby Západ rozhodnejšie reagoval po anexii Krymu, dnes by bola situácia iná.
V piatok rokuje turecký prezident so Zelenským, začiatok budúceho týždňa s Putinom. (rp.pl)
13:02 Peskov tvrdí, že Rusko nikdy neporušilo medzinárodné dohovory
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok vyhlásil, že Rusko nikdy neporušilo medzinárodné dohovory. Reagoval tak na štvrtkové vyhlásenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý Moskvu obvinil z používania zakázaných fosforových bômb na Ukrajine. Spojené štáty tiež varovali, že Rusi sa môžu "uchýliť" k chemickému útoku. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a Reuters.
"Rusko nikdy neporušilo medzinárodné dohovory," povedal novinárom hovorca Kremľa a dodal, že akékoľvek ďalšie otázky majú reportéri smerovať na ministerstvo obrany.
Počas tlačového brífingu, naopak, Peskov obvinil amerického prezidenta Joea Bidena, že sa snaží odvrátiť pozornosť od údajného amerického programu chemických a biologických zbraní tým, že hovorí o akejsi "hmlistej hrozbe", že Rusko sa uchýli k použitiu chemických zbraní.
"Vnímame to ako pokus odvrátiť pozornosť na pozadí škandálu o programoch chemických a biologických zbraní, ktoré Spojené štáty uskutočňujú v rôznych krajinách vrátane Ukrajiny," uviedol hovorca Kremľa.
Zástupca náčelníka kyjevskej polície Olexij Bilošyckyj v utorok uviedol, že ruské jednotky používajú pri útokoch na Ukrajine biely fosfor. Ide o jedovatú látku, ktorá je pri kontakte s kyslíkom samovznietivá. Fosforové bomby patria medzi zakázané konvenciou z roku 1981, ku ktorej pristúpilo aj Rusko ako nástupnícky štát Sovietskeho zväzu. ZSSR bol jedným z pôvodných signatárov tejto konvencie.
12:10 Kremeľ: Nič hrozné sa nestane, ak bude Rusko vylúčené z G20
Kremeľ v piatok uviedol, že sa nestane nič hrozné, ak Spojené štáty a ich spojenci uspejú v snahe vylúčiť Rusko zo skupiny G20. Vyhlásil to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý poukázal na to, že mnoho členských krajín G20 sa aj tak nachádza v ekonomickej vojne s Ruskom. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
"Formát G20 je dôležitý. No na druhej strane vzhľadom na súčasné podmienky, keď je väčšina účastníkov tohto formátu s nami na základe vlastnej iniciatívy v ozajstnej ekonomickej vojne, sa nič strašné nestane," uviedol Peskov pre novinárov.
Reagoval tak na vyjadrenie amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý povedal, že je za to, aby bolo Rusko vylúčené z G20 v súvislosti s vojenskou inváziou na Ukrajine.
Hovorca Kremľa dodal, že svet je rozmanitý a nezahŕňa iba Spojené štáty a Európu. Podľa Peskova niektoré krajiny pristupujú k Rusku s triezvejším pohľadom a neprerušujú s ním vzťahy.
Peskov zároveň vyhlásil, že západné sankcie, ktoré doposiaľ podľa neho zasiahli Rusko len čiastočne, nebudú úspešné.
Dmitrij Peskov a Vladimir Putin. Foto: TASR/AP
11:36 India a Čína žiadajú okamžité prímerie na Ukrajine
India a Čína sa dohodli na dôležitosti okamžitého prímeria na Ukrajine. Oznámil to v piatok indický minister zahraničných vecí Subrahmanjam Džajšankar po rokovaní so šéfom čínskej diplomacie Wang Im. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice Sky News.
Obe tieto krajiny sú vyznanými spojencami Ruska a odmietajú výzvy zo strany Západu, aby ruskú inváziu na Ukrajinu odsúdili, píše Sky News. Medzinárodní pozorovatelia podľa tejto stanice pozorne sledujú možné zmeny postojov týchto štátov voči Moskve.
Americký prezident Joe Biden v piatok 18. marca v spoločnom telefonáte varoval čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga pred dôsledkami, ak Peking materiálne podporí ruskú inváziu na Ukrajinu, pripomína Sky News.
11:04 V mariupolskom divadle nakoniec zrejme zomreli stovky ľudí
Mestskí predstavitelia v strategickom prístavnom meste Mariupol v piatok uviedli, že pri minulotýždňovom ruskom nálete na divadlo, kde sa ukrývali stovky ľudí, mohlo zomrieť približne 300 ľudí. Informovala o tom agentúra AFP s tým, že správu nebolo možné nezávisle overiť.
"Od očitých svedkov sa objavili informácie, že v činohernom divadle v Mariupole zomrelo v dôsledku bombardovania ruským lietadlom asi 300 ľudí. Do poslednej chvíle sa tomu nechce veriť... Slová tých, ktorí sa v čase tohto teroristického činu nachádzali v budove, však hovoria niečo iné," napísala mestská rada na sociálnej sieti Telegram.
Zničená budova divadla v Mariupole. Foto: Twitter / Dmytro Kuleba
10:57 Sankcie nemajú vplyv na ruskú vládu, tvrdí Medvedev
Je "hlúpe" si myslieť, že západné sankcie mierené proti ruským podnikateľským subjektom budú mať nejaký vplyv na vládu v Moskve, vyhlásil v piatok bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. Západné sankcie podľa Medvedeva iba posilnia ruskú spoločnosť a nevyvolajú u ľudí nespokojnosť s ruskou vládou.
"Položme si otázku: Môže ktorýkoľvek z veľkých podnikov v akejkoľvek miere, čo i len trošku, ovplyvniť pozíciu vedenia krajiny? Priamo vám hovorím, že nemôže," uviedol Medvedev v rozhovore pre ruskú agentúru RIA Novosti, ako z neho citoval Reuters.
Podľa Medvedeva prieskumy verejnej mienky ukazujú, že tri štvrtiny Rusov podporujú rozhodnutie Kremľa pokračovať vo vojenskej operácii na Ukrajine a že ešte viac ich podporuje ruského prezidenta Vladimira Putina. Bývalý ruský prezident v rozhovore tiež kritizoval Rusov, ktorí sa zdržiavajú mimo územia Ruska a vyslovili sa proti invázii.
"Môžete byť nespokojný s niektorými rozhodnutiami vlády a kritizovať ju. To je normálne. Ale nemôžete v takejto ťažkej situácii raziť protištátnu líniu – lebo to je zrada," vyhlásil Medvedev.
10:21 Rusi tvrdia, že zničili sklad paliva pri Kyjeve
Ruské ozbrojené sily zničili pri raketovom útoku veľký sklad paliva pri Kyjeve, tvrdí ruské ministerstvo obrany. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a Reuters. Hovorca ruského ministerstva Igor Konašenkov na piatkovom tlačovom brífingu uviedol, že k útoku došlo vo štvrtok večer s použitím riadených striel Kalibr odpálených z mora.
"Večer 24. marca zaútočili vysoko presné námorné rakety Kalibr na palivovú základňu v obci Kalynivka neďaleko Kyjeva," uviedol Konašenkov a dodal, že sklad slúžil na zásobovanie ukrajinských ozbrojených síl v strednej časti krajiny. Predstaviteľ silového rezortu dodal, že išlo o najväčší vojenský sklad paliva na Ukrajine.
Agentúra Reuters nebola schopná nezávisle overiť tieto tvrdenia. Ukrajinská Štátna záchranná služba (SES) však oznámila, že sklad v Kalynivke bol zasiahnutý ruským ostreľovaním a začal horieť.
09:17 Reuters: Ruské rakety vykazujú vysokú mieru chybovosti, tvrdia USA
Rusko zaznamenáva až 60-percentnú mieru neúspechu pri útokoch s niektorými navádzanými raketami na Ukrajine. Pre agentúry Reuters to uviedlo niekoľko nemenovaných amerických zdrojov, informovala v piatok televízia BBC.
Neúspech pri útoku týmito raketami môže byť spôsobovaný mnohými faktormi – niektoré napríklad nie je možné odpáliť a iné zase po náraze nevybuchnú.
Podľa Reutersu môže byť práve táto chybovosť niektorých rakiet dôvodom, pre ktorý sa Rusku nedarí v ozbrojenom konflikte na Ukrajine plniť základné bojové úlohy, akou je napríklad aj neutralizácia ukrajinského letectva. Reuters však upozorňuje, že túto informáciu nedokázal nezávisle overiť.
Podľa Spojených štátov odpálilo Rusko na ukrajinské územie od začiatku invázie už najmenej 1 100 striel. Nie je však jasné, koľko z nich zasiahlo svoj cieľ a či po náraze explodovali.
Rusko nereagovalo na žiadosť Reutersu o komentár k tejto záležitosti.
08:29 Rusko násilne odvádza na svoje územie ukrajinských civilistov, tvrdí Kyjev
Ukrajina vo štvrtok obvinila Rusko z toho, že odvádza stotisíce ukrajinských civilistov zo zničených miest do Ruska, kde môžu byť držaní ako zajatci. Rusko chce takto podľa Ukrajiny vyvíjať tlak na Kyjev, aby sa vzdal. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP a denníka The Guradian.
Podľa ukrajinskej ombudsmanky Ľudmyly Denisovovej bolo proti svojej vôli odvedených do Ruska 402 000 ľudí vrátane 84 000 detí. Kremeľ udal podľa AP podobný počet ľudí, avšak tvrdí, že civilisti do Ruska ísť chceli.
Ruský generálplukovník Michail Mizincev vo štvrtok uviedol, že približne 400 000 ľudí evakuovaných do Ruska od začiatku vojenskej invázie pochádza z Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, kde od roku 2014 prebiehajú boje medzi proruskými separatistami a ukrajinskými vládnymi zložkami.
Ruské úrady ďalej uvádzajú, že evakuovaným ľudom poskytujú ubytovanie a finančnú podporu.
Podľa gubernátora ukrajinskej Doneckej oblasti Pavla Kyrylenka sú však "ľudia nútení sa presťahovať na územie štátu agresora".
Podľa ukrajinských predstaviteľov berú Rusi evakuovaným ľudom pasy a umiestňujú ich do "filtračných táborov" na východe Ukrajiny v oblastiach, ktoré majú pod kontrolou proruskí separatisti, a následne ich posielajú do vzdialených časti Ruska so zlou ekonomickou situáciou.
Niektorí ľudia môžu byť podľa ukrajinských tajných služieb poslaní až na tichomorské ostrovy alebo na ostrov Sachalin, kde im ponúknu prácu pod podmienkou, že dva roky toto miesto neopustia. Podľa ukrajinského ministerstva zahraničných vecí chce Rusko ľudí evakuovaných z Ukrajiny použiť ako "zajatcov a vyvíjať tak politický tlak na Ukrajinu".
Podľa rezortu je medzi ľuďmi odvedenými do Ruska aj asi 6 000 obyvateľov obliehaného prístavu Mariupol. Ruskí vojaci pritom mali skonfiškovať doklady totožnosti aj ďalším 15 000 ľudom v častiach Mariupola kontrolovaných ruskými silami.
06:57 Zelenskyj sa EÚ poďakoval za podporu; zároveň uviedol, že konala príliš neskoro
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v noci na piatok prihovoril lídrom EÚ, ktorí sa zišli na dvojdňovom summite v Bruseli. Opísal skazu, ktorú v jeho krajine napáchalo Rusko a poďakoval sa Európe za jej podporu Ukrajine. Následne však svojím charakteristickým priamočiarym spôsobom európskym lídrom odkázal, že konali príliš neskoro na to, aby Rusko zastavili, približuje stanica BBC. "Uvalili ste sankcie, sme vďační. Sú to silné kroky... Bolo to však trochu neskoro," povedal ukrajinský prezident vo videoprejave s tým, že ak by boli voči Rusku zavedené (už predtým) preventívne sankcie, možno vojnu nezačalo.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
02:50 Rusko a Ukrajina si vymenili 50 vojnových a civilných zajatcov
Rusko a Ukrajina si vo štvrtok vymenili celkovo 50 vojnových aj civilných zajatcov. Výmenu potvrdili obe strany, informovala agentúra AFP. Podľa vyjadrenia Kyjeva ide o vôbec prvú "plnohodnotnú" výmenu zajatcov od začiatku už mesiac trvajúcej ruskej invázie.
"Na základe príkazu (ukrajinského) prezidenta Volodymyra Zelenského došlo k prvej plnohodnotnej výmene vojnových zajatcov," oznámila na Facebooku podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková. "Výmenou za desať okupantov sme zachránili desať našich vojakov," uviedla. Dodala, že Ukrajina vymenila aj ďalších 11 ruských námorníkov, zachránených z potápajúcej sa lodi pri Odese, za 19 ukrajinských námorníkov z lode, ktorú zajala ruská strana a ktorú má cez Turecko taktiež vrátiť Ukrajine.
00:57 USA a EÚ sa dohodli na ďalšej pomoci pre Ukrajinu aj energetickej spolupráci
Spojené štáty a Európska únia sa vo štvrtok zhodli na tom, že budú ďalej poskytovať humanitárnu pomoc ľuďom na Ukrajine, aj tým, ktorí z nej boli nútení utiecť v dôsledku ruskej invázie a tiež ďalším osobám, ktoré aj inde vo svete pociťujú vážne dôsledky vojny. USA na humanitárnu pomoc prispejú vyše miliardou dolárov, zatiaľ čo EÚ sa zaviazala k poskytnutiu 550 miliónov eur.
Americký prezident Joe Biden a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová to uviedli v spoločnom vyhlásení zverejnenom po tom, ako Biden absolvoval rokovania s európskymi lídrami, ktoré sa konali v Bruseli v rámci summitu EÚ. Vyhlásenie zverejnila vo štvrtok neskoro večer Európska komisia na svojej webstránke.
Slota mal prijať úplatok v roku 2018, svedčí proti nemu bývalý sudca krajského súdu Pavol Polka.
Polícia dnes podvečer na Facebooku oznámila, že obvinila kedysi mocného primátora Žiliny a predsedu SNS Jána Slotu.
Podľa správy vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry "vzniesol obvinenie Ing. Jánovi S. zo Žiliny pre zločin prijímanie úplatku a zároveň vzniesol obvinenie ďalším dvom osobám pre zločin prijímanie úplatku a prečin podplácanie."
Má ísť o trestnú činnosť, u ktorému malo prísť v roku 2018 a týka sa sudcu krajského súdu Žilina "za ovplyvňovanie rozhodnutí v im pridelených trestných veciach."
Policajný vyšetrovateľ podľa Denníka N navrhuje pre Jána Slotu väzobné stíhanie. Musí o tom ešte rozhodnúť prokurátor špeciálnej prokuratúry. Podľa informácii denníka, "obvinenie Slotu sa týka vyšetrovania korupcie na žilinských súdoch, kde sa stal jedným z kľúčových svedkov bývalý sudca Pavol Polka." Sudca Polka mal údajne vypovedať aj v prípade proti Slotovi.
Polka uzavrel po obvinení jeho osoby dohodu o vine a treste, za pomerne nízky trest - pokutu 150-tisíc eur a 5-ročnú podmienku, odvtedy spolupracuje s políciou v iných prípadoch.
NATO Ukrajinu podľa Zelenského sklamalo. Ukrajina žiada o jedno percento zo všetkých vašich tankov. Dajte nám ich alebo nám ich predajte, povedal lídrom západných štátov cez videohovor ukrajinský prezident.
Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz nestihol začiatok mimoriadneho samitu NATO, ktorý sa začal predpoludním v Bruseli. Stretnutie sa koná v tieni vojny na Ukrajine a na programe sú preto viaceré kľúčové bezpečnostné otázky. Najkontroverznejší je poľský návrh na zriadenie mierovej misie NATO u nášho východného suseda.
Mnohí to nepochybne budú vnímať ako metaforu, ale ide zrejme iba o nehodu. Scholza na oficiálnom fototermíne zastúpil nemecký veľvyslanec pri NATO Rüdiger König. Dôvod kancelárovho meškania nie je známy. Scholz na zasadnutie, ktoré sa zameriava na konflikt na Ukrajine, prišiel počas otváracieho príhovoru generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga.
Dnešný samit je označovaný za "za jeden najdôležitejších v dejinách Aliancie", koná sa presne v deň, keď si pripomíname mesiac od napadnutia Ukrajiny Ruskom.
Hlavnou témou samitu bude dohoda na ďalšom postupe voči Rusku, ako aj hľadanie ďalších možností podpory Ukrajiny.
Zelenskyj pritvrdzuje
Zelenský pred samitom vo videonahrávke lídrov členských štátov NATO požiadal o "významné kroky" k podpore Ukrajiny. "Sloboda musí byť vyzbrojená," povedal ukrajinský prezident a dodal: "Ukrajinský vzdušný priestor nie je zabezpečený proti ruským raketám a bombám. Nedostali sme letectvo ani moderné protiraketová zbrane. Nedostali sme tanky, ani zbrane proti námorníctvu." Zelenský v ostrom vystúpení zaútočil na západné krajiny, ktoré udržujú ekonomické väzby s Ruskom, povedal, že sa ukáže, "kto je priateľ, kto je partner a kto nás zradil pre peniaze".
"Ukrajinská armáda už mesiac vzdoruje. Za nerovnakých podmienok. A to isté opakujem už celý mesiac. Aby Ukrajina mohla chrániť svojich ľudí a mestá, potrebuje vojenskú pomoc – bez obmedzení," povedal.
Spojenci majú k dispozícii podľa neho najmenej 20 000 tankov. "Ukrajina žiada percento, jedno percento zo všetkých vašich tankov. Dajte nám ich alebo predajte nám ich. Zatiaľ nemáme jasnú odpoveď... Najhoršie vo vojne je nemať jasné odpovede na žiadosti o pomoc," opísal situáciu pred lídrami Aliancie. Pokiaľ ide o bojové lietadlá, Zelenskyj priznal, že NATO Ukrajinu sklamalo. "Ukrajina sa na vás obrátila so žiadosťou o lietadlá. Aby sme nestrácali toľko ľudí. Máte tisíce stíhačiek. Ale zatiaľ sme nedostali ani jednu," uviedol prezident a zdôraznil, že takéto dodávky priamo závisia od politických rozhodnutí NATO na najvyššej úrovni.
Ukrajinský prezident si myslí, že ruské sily sa môžu zamerať aj na východných členov Aliancie vrátane Poľska. "Rusko chce ísť ďalej, proti východným členom NATO, pobaltským štátom, a určite proti Poľsku," varoval Zelenskyj v prejave najvyšších predstaviteľov NATO, ktorí sa stretli na mimoriadnom samite v Bruseli. Videozáznam z prejavu prezident zverejnil na sociálnej sieti Telegram.
"NATO ešte musí ukázať, čo môže Aliancia urobiť pre záchranu ľudí," dodal prezident. Lídrom štátov združených v NATO povedal, že Ukrajina svojím hrdinským vzdorovaním ruskej agresii ukázala svetu, že spĺňa štandardy NATO a že jeho krajina vie veľkou mierou prispieť k spoločnej bezpečnosti v Európe a vo svete.
Od ukrajinského prezidenta ide o doteraz najostrejšie výroky na adresu západných štátov, od ktorých očakáva viac pomoci.
Reakciou viacerých krajín NATO na napadnutie Ukrajiny je prudký nárast výdavkov na zbrojenie. Nemecko z roka na rok zvýši rozpočet o 100 miliárd eur, plánuje nakupovať americké stíhačky a izraelské drony, ale tiež viac budovať vlastný obranný priemysel. V Poľsku chcú zvýšiť výdavky na obranu až na 3 percentná HDP a navýšiť počet vojakov na dvojnásobok. Rozpočet na obranu plánuje zvýšiť aj Maďarsko, Česko, o podobnom kroku hovorí aj slovenský minister obrany.
Sporný poľský návrh a otázka Číny
Na samite sa bude rokovať aj o poľskom návrhu na mierovú misiu NATO na Ukrajine, ktorá by sa mala pokúsiť po dohode s ukrajinskou vládou chrániť Kyjev pred prílišnou expanziou Ruska a garantovať do budúcnosti jeho nezávislosť od Ruska. Západné štáty zatiaľ návrh Poľska nepodporujú.
Samit rieši aj otázku Číny. Nemenovaný činiteľ médiám v sídle NATO počas štvrtkového samitu povedal, že viacerí lídri členských krajín Aliancie od Číny žiadajú, aby plnila svoje záväzky v rámci medzinárodného spoločenstva ako člen Bezpečnostnej rady OSN. "Od Číny musíme aj naďalej vyžadovať, aby Rusko v jeho agresii proti Ukrajine nepodporovala," povedal uvedený predstaviteľ NATO.
Čína sa správa opatrne, vysiela však opačné signály. Ako si všimol Bloomberg, prezident Si Ťin-pching za posledný mesiac rokoval s 8 svetovými lídrami o vojne Ruska proti Ukrajine, vyhol sa však kontaktu s ukrajinským prezidentom Zelenským. Podpora Ukrajiny je naopak veľkou témou na Taiwane, kde sa na podporu Ukrajiny vyzberalo vyše 26 miliónov dolárov a časť pomoci smeruje do krajín susediacich s Ukrajinou, kam pred vojnou ušli utečenci. Taiwanci tiež zdôrazňujú paralelu medzi ich pozíciou voči Číne a postavením Ukrajiny voči Rusku.
Švédska otázka
Zelenskyj tiež otvoril otázku bezpečnosti Švédska. Rusko podľa neho "zničí slobodu" v Európe a bude prenasledovať svojich susedov. "Ak by Ukrajina nevydržala a nebránila sa, znamenalo by to, že... všetci susedia Ruska sú odteraz v nebezpečenstve," uviedol Zelenskyj prostredníctvom videolinky. "Rusko rozpútalo vojnu s Ukrajinou, pretože chce postupovať ďalej do Európy, chce zničiť v Európe slobodu... Toto je zásadná výzva pre Európu, aby týždenne uvaľovala tvrdé sankčné balíky voči Rusku," uviedol.
Varoval Švédsko, že Moskva má v hľadáčiku jeho ostrov Gotland v Baltskom mori. Švédsko v roku 2018 po 14 rokoch obnovilo po ruskej anexii Krymu na tomto ostrove vojenské aktivity. "Znamenalo by to, že ste v nebezpečenstve, pretože len more rozdeľuje vás a túto agresívnu politiku," podotkol Zelenskyj, podľa ktorého "ruskí propagandisti už prostredníctvom rozhlasu i televízie diskutujú, ako bude Rusko okupovať Gotland a ovládať ho na celé desaťročia". Zelenskyj zároveň poďakoval Švédsku za jeho podporu po tom, čo Štokholm prvýkrát od roku 1939 súhlasil s dodávkami zbraní pre Ukrajinu, na území ktorej vládne vojna.
Švédsko, ktoré nie je členom Severoatlantickej aliancie a oficiálne je vojensky neutrálne, vo štvrtok ohlásilo druhú dodávku 5 000 protitankových striel pre Ukrajinu.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ešte pred začiatkom samitu povedal, že lídri členských krajín NATO budú hovoriť o zresetovaní bezpečnostnej a obrannej stratégie Aliancie z dlhodobého hľadiska. "Prvým krokom k tomuto cieľu je vytvorenie štyroch nových bojových skupín vo východnej časti Aliancie – konkrétne v Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku a na Slovensku," povedal. Takisto pripomenul, že Aliancia poskytuje podporu Kyjevu už niekoľko rokov a v ostatnom čase vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc ešte zvýšila, aby "pomohla Ukrajine udržať si jej fundamentálne právo na sebaobranu".
Súčasťou schválenej novely vysokoškolského zákona je aj riešenie kupovania záverečných prác. Zmeny presadili Nadácia Zastavme korupciu v spolupráci so Študentskou radou vysokých škôl.
"Do zákona sa na náš návrh dostal nový pojem - akademický podvod. Ten spácha študent, ak predloží záverečnú prácu, ktorá nie je výsledkom jeho vlastnej a samostatnej činnosti," vysvetlil Martin Suchý z Nadácie Zastavme korupciu. Za takéto konanie bude študentom hroziť strata akademického titulu aj ukončenie štúdia.
Zákon zavádza tiež pojem "účasť na akademickom podvode". “Firmám a osobám, ktoré napíšu alebo nechajú napísať prácu pre študenta alebo takéto služby propagujú, bude hroziť pokuta do 50 000 eur," povedal Suchý.
Z analýzy Nadácie Zastavme korupciu vyplynulo, že so záverečnými prácami obchoduje viac než 20 webov. S kúpenými prácami môže ročne podľa nadácie promovať až 15 percent absolventov prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Prieskum Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo neskôr ukázal, že tento podiel môže byť ešte väčší.
Takáto prax by sa mala podľa nadácie skončiť koncom apríla, keď by do platnosti mala vstúpiť novela vysokoškolského zákona. "Veríme, že takéto sankcie budú dostatočne odstrašujúce rovnako pre študentov, ako aj pre osoby, ktoré si z písania záverečných prác robia biznis, a že nový zákon prispeje k férovejšiemu a kvalitnejšiemu vysokoškolskému prostrediu na Slovensku," uzavrel Suchý.
Poslanci Národnej rady SR schválili v stredu (23. 3.) novelu zákona o vysokých školách.
