Spojené štáty vyčlenia miliardy dolárov na pomoc Ukrajine, zdania bohatých a znížia svoj deficit. Vyplýva to z návrhu rozpočtu na rok 2023, ktorý v pondelok (28. 3.) predstavil prezident Joe Biden. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Masívny plán rozpočtu vo výške 5,8 bilióna dolárov (5,29 bilióna eur) by zaplatil mnohé z Bidenových politických návrhov v čase, keď jeho administratíva čelí nespokojnosti a nízkemu hodnoteniu zo strany voličov, rekordnej inflácii a pretrvávajúcej neistote v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19.
Rozpočet musí schváliť Kongres, v ktorom má Bidenova Demokratická strana tesnú väčšinu, pričom zákonodarcovia z oboch strán budú určite požadovať zmeny. Ľavicové krídlo demokratov pritom bude pravdepodobne proti prudkému zvýšeniu výdavkov na obranu o 4 percentá. "Rozpočty sú vyjadreniami hodnôt," povedal Biden, keď predstavil svoj návrh.
Plán podľa neho „vysiela jasný odkaz, že si ceníme fiškálnu zodpovednosť, bezpečnosť a ochranu doma a v celom svete a investície potrebné na pokračovanie nášho spravodlivého rastu a budovanie lepšej Ameriky".
Boj proti škodlivému vplyvu Ruska
Medzi opatreniami je aj balík financií vo výške 6,9 miliardy dolárov na pomoc Ukrajine pri obrane pred ruskou inváziou, ako aj na pomoc NATO. Ďalšia miliarda dolárov by mala smerovať „na boj proti škodlivému vplyvu Ruska, na nové potreby súvisiace s otázkami kybernetickej bezpečnosti, dezinformáciami, energetikou, makroekonomickou stabilizáciou a odolnosťou občianskej spoločnosti“.
Navrhovaná suma pre Pentagón vo výške 773 miliárd dolárov poukazuje na výzvy, ktorým USA vo svete čelia.
Nové zdanenie sa bude týkať len tých najbohatších
Biden navrhol tiež minimálnu daň z príjmu daňových poplatníkov, ktorí zarábajú viac ako 100 miliónov dolárov, čím uspokojil požiadavku progresívnych demokratov, ktorí žiadali zdanenie bohatých ako spôsob riešenia sociálnej nerovnosti.
"Táto minimálna daň by sa vzťahovala len na 0,01 percenta najbohatších domácností, tých, ktorí majú viac ako 100 miliónov dolárov, a viac ako polovica príjmov by pochádzala len od miliardárov," uviedol Biely dom vo vyhlásení, podľa ktorého „bohatí konečne zaplatia svoj spravodlivý podiel“. Poukázal pritom na fakt, že napríklad hasiči či učitelia platia vyššie dane ako miliardári, ktorí využívajú medzery v systéme.
Zníženie astronomického deficitu
Návrh predpokladá zníženie rozpočtového deficitu USA o 1,3 bilióna dolárov, hoci štátny dlh vo výške 24,8 bilióna dolárov sa podľa projekcií ďalej zvýši.
Rozpočtový plán zverejnili niekoľko mesiacov po tom, ako sa Bidenova legislatíva, ktorá počíta s výdavkami stoviek miliárd dolárov na rekonštrukciu sociálnych služieb a boj proti klimatickým zmenám, zastavila v Kongrese pre rozpory medzi demokratmi.
Návrh rozpočtu oživuje tiež plán na zvýšenie sadzby dane z príjmu právnických osôb na 28 percent, ktorú Bidenov republikánsky predchodca Donald Trump v roku 2017 znížil na 21 percent.
Washington podporil dohodu dosiahnutú v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj o minimálnej globálnej dani pre korporácie vo výške 15 percent.
Biely dom uviedol, že návrh rozpočtu "obsahuje dodatočné opatrenia, ktoré zabezpečia, že nadnárodné spoločnosti, pôsobiace v USA, nebudú môcť využívať daňové raje na zníženie globálnej minimálnej dane".
Bohaté štáty sa v roku 2021 "spolčili" s gigantickými korporáciami a "oklamali ľudí falošnými sľubmi" o spravodlivej obnove po pandémii COVID-19. Vo výročnej správe o stave ľudských práv vo svete v roku 2021, ktorú má k dispozícii TASR, to konštatovala ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI).
"Rok 2021 mal byť rokom uzdravovania a zotavovania. Namiesto toho sa stal inkubátorom ešte hlbšej nerovnosti a väčšej nestability. Jeho dedičstvo bude rozleptávať spoločnosť po celé nadchádzajúce roky," varovala AI v úvode svojej správy.
"Politickí lídri sa jeden za druhým oháňali sľubmi, že po pandémii vybudujú lepšiu spoločnosť, pričom sa zamerajú na riešenie zakorenených nerovností, ktoré ovplyvnili aj to, ako jednotlivé skupiny obyvateľstva zasiahla pandémia. Namiesto toho sa však spolčili s gigantickými korporáciami a rozohrali tragický príbeh chamtivosti a zrady," spresnila generálna tajomníčka Amnesty International Agnes Callamardová.
Zisky pred ľuďmi?
AI konkrétne kritizovala Európsku úniu, Spojené štáty či Britániu za to, že si vytvorili zásoby väčšieho množstva vakcín proti covidu, ako potrebovali a zároveň "zatvárali oči pred tým, že veľké farmaceutické spoločnosti uprednostňujú zisky pred ľuďmi", keď odmietajú uvoľniť svoje patenty na vakcíny proti COVID-19.
"Spoločnosti Pfizer, BioNTech a Moderna v roku 2021 plánovali závratné zisky až do výšky 54 miliárd amerických dolárov, ale do krajín s nízkymi príjmami dodali menej ako dve percentá svojich vakcín," uviedla Amnesty.
Dezinformácie
Ľudskoprávna organizácia zároveň kritizovala internetových gigantov Meta (Facebook, Instagram) a Twitter, že "poskytli živnú pôdu pre dezinformácie" o pandémii COVID-19, čo podľa AI viedlo mnoho ľudí po celom svete k tomu, že váhali s očkovaním.
"Spoločnosti z oblasti sociálnych médií si dovolili šíriť škodlivé dezinformácie o pandémii prostredníctvom svojich lukratívnych algoritmov. Uprednostnili senzácie a diskrimináciu pred pravdou. Vzhľadom na rozsah ich zisku z týchto dezinformácií a ich vplyv na životy miliónov ľudí, sa tieto spoločnosti musia zodpovedať z toho, čo spôsobili," uviedla Callamardová.
Diskriminácia Rómov na Slovensku
Podľa Amnesty protipandemické opatrenia najtvrdšie zasiahli marginalizovaných ľudí, pretože svet "nedokázal účinne zareagovať" na pandémiu, ktorá si vyžadovala globálnu odpoveď. To podľa AI viedlo k ešte väčším spoločenským rozkolom a väčšej nespravodlivosti.
Vo výročnej správe, ktorej súčasťou bolo aj hodnotenie situácie na Slovensku, AI varovala, že v roku 2011 dochádzalo k "rozsiahlej diskriminácii Rómov a Rómok zo strany slovenských úradov" tým, že úrady zavádzali hromadné karantény v rómskych osadách. Okrem toho Amnesty kritizovala aj to, že v SR nebol stále uvedený do praxe kompenzačný mechanizmus pre Rómky, ktoré sa stali obeťami sterilizácií.
Ľudskoprávna organizácia poukázala aj na fakt, že slovenskí zákonodarcovia sa opakovane pokúsili prijať "pozmeňujúce a doplňujúce návrhy", ktoré by obmedzili prístup k bezpečným a legálnym interrupciám.
23:23 Zelenskyj: Signály z rokovaní sú pozitívne, na ukončenie vojny nestačia
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok večer vyhlásil, že najnovšie kolo mierových rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou prinieslo isté "pozitívne" signály, ktoré však neznamenajú ukončenie ruskej vojenskej agresie.
"Môžeme povedať, že signály prichádzajúce z rokovaní sú pozitívne, ale tieto signály nemôžu prehlušiť výbuchy a ruské ostreľovanie," povedal Zelenskyj vo večernom videopríhovore. Jeho slová citovala agentúra AFP.
Vyjadril sa tak po poslednom kole ukrajinsko-ruských rokovaní, ktoré sa v utorok uskutočnilo v tureckom Istanbule. Rusko po ukončení rozhovorov uviedlo, že zníži svoju vojenskú aktivitu v blízkosti dvoch ukrajinských miest - Kyjeva a Černihiva.
Západné krajiny však vyjadrili pochybnosti, že Rusko svoje prísľuby myslí skutočne vážne. Skeptický postoj v tomto smere vyjadril aj prezident Zelenskyj, ktorý zároveň zdôraznil, že ukrajinské sily nijako "neznížia svoje úsilie o obranu" vlasti. Vyjadril tiež presvedčenie, že sankcie uvalené na Rusko bude možné zrušiť až po ukončení vojny, ktorú na Ukrajine rozpútal šéf Kremľa Vladimir Putin. "Otázku sankcií ani nebude možné nastoliť, pokým sa táto vojna neskončí, pokým nedostaneme späť to, čo je naše," uviedol Zelenskyj vo videopríhovore.
22:33 Rusko na Ukrajine opakovane použilo hypersonické rakety, tvrdí americký generál
Rusko už opakovane vypálilo hypersonické rakety na vojenské ciele na Ukrajine, ktorá už vyše mesiaca vzdoruje ruskej agresii. Vyhlásil to v utorok americký generál a veliteľ síl NATO v Európe Tod Wolters. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
"Väčšina týchto útokov bola namierená na špecifické vojenské ciele," uviedol generál Wolters počas utorkového vypočúvania v Senáte amerického Kongresu.
21:58 Pentagón: Rusko nesťahuje svoje jednotky pri Kyjeve, iba ich presúva
Rusko presúva malý počet svojich vojenských síl pri Kyjeve, avšak nesťahuje ich a hlavné mesto Ukrajiny zostáva ohrozené. Uviedol to v utorok hovorca amerického ministerstva obrany. TASR prevzala informácie od agentúr AFP a Reuters. "Vidíme malý počet (ruských) jednotiek, ktoré sa zrejme presúvajú z Kyjeva... Avšak nie sme pripravení to nazvať ústupom alebo dokonca stiahnutím sa," povedal hovorca Pentagónu John Kirby počas pravidelného brífingu pre médiá.
"Myslíme si, že to, čo majú (Rusi) pravdepodobne na mysli, je premiestnenie priorít inam," uviedol Kirby na margo utorkových vyhlásení Ruska, že zníži svoju vojenskú aktivitu v blízkosti ukrajinského hlavného mesta Kyjev. "Všetci by sme mali byť pripravení sledovať veľkú ofenzívu v iných oblastiach Ukrajiny," povedal Kirby a dodal, že to však neznamená, že "hrozba pre Kyjev sa skončila".
Hovorca Pentagónu spresnil, že "Rusko zlyhalo vo svojom cieli dobyť Kyjev", avšak ruské sily "stále môžu spôsobiť obrovskú krutosť krajine vrátane Kyjeva".
21:14 Uvidíme, či Rusi deeskalujú situáciu na Ukrajine, povedal Biden
Americký prezident Joe Biden v utorok povedal, že Západ si musí počkať na to, či Rusko "dodrží sľub" a bude deeskalovať situáciu na Ukrajine. TASR o tom informovala na základe informácií od agentúr AFP, AP a DPA.
Podľa šéfa Bieleho domu sa teraz čaká na to, ako Rusko upraví svoju vojenskú prítomnosť na Ukrajine. Až na základe toho bude možné posúdiť, aký je skutočný zámer Kremľa. Jeden z novinárov sa Bidena spýtal, či je avizované zníženie ruskej vojenskej aktivity pri Kyjeve znakom toho, že utorkové mierové rokovania v tureckom Istanbule dosiahli pokrok, alebo či sa Rusko len snaží získať čas na pokračovanie v invázii. "Uvidíme. Nič z toho nededukujem, kým neuvidím, aké sú ich činy," povedal Biden.
Joe Biden. Foto: TASR/AP
Prezident USA zároveň vyhlásil, že kým nedôjde k skutočnej zmene, tlak na Moskvu "tvrdými sankciami" bude pokračovať a ukrajinská armáda bude naďalej podporovaná zo strany Západu. Na tomto postoji sa zhodli aj lídri Británie, Francúzska, Nemecka, a Talianska, s ktorými Biden v utorok telefonoval.
21:08 Rusko zasiahlo raketami letisko na západe Ukrajiny a zničilo zásoby palív
Ruské sily v utorok zasiahli raketami vojenské letisko v meste Starokosťantyniv na západe Ukrajiny a zničili zásoby palív, oznámil starosta Mykola Meľnyčuk. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
"Od prvého dňa vojny sme boli zasypávaní raketami, ale dnešný útok bol veľmi vážny a spôsobil značné škody," napísal starosta na Facebooku. Dodal, že útok si nevyžiadal žiadne obete. Spresnil, že bombardovanie zničilo zásoby palív a mazív v Starokosťantynive, meste s približne 35-tisíc obyvateľmi medzi Kyjevom a Ľvovom.
20:56 Doneck možno zváži pripojenie k Rusku, uviedol líder tamojších separatistov
Ruskom podporovaná samozvaná Donecká ľudová republika (DĽR), ktorá sa nachádza na východe Ukrajiny, možno zváži pripojenie k Rusku po tom, ako bude mať pod kontrolou celú Doneckú oblasť. Vyhlásil to v utorok líder tamojších separatistov Denis Pušilin, ktorého citovali miestne médiá. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
"Čo sa týka pripojenia k Ruskej federácii, čo sa týka želania a snáh, tie je možné jasne sledovať od roku 2014 – túžbu byť v Rusku," citovala Pušilina donecká tlačová agentúra. "Teraz je však hlavnou úlohou dosiahnuť (vymedzenie) ústavných hraníc republiky," dodal Pušilin s tým, že potom sa rozhodne o zvyšku.
Pušilin sa takto vyjadril iba dva dni po tom, ako líder druhej Ruskom podporovanej ľudovej republiky na východe Ukrajiny, Luhanskej, uviedol, že v Luhansku sa možno uskutoční referendum o pripojení k Rusku.
Denis Pušilin. Foto: TASR/AP
20:15 USA a západoeurópski spojenci budú naďalej poskytovať pomoc Ukrajine
Spojené štáty a ich kľúčoví západoeurópski spojenci budú aj naďalej poskytovať Ukrajine pomoc a podporu, aby sa mohla brániť proti nevyprovokovanému útoku zo strany Ruskej federácie. Počas spoločného telefonátu sa na tom v utorok zhodli americký prezident Joe Biden, britský premiér Boris Johnson, francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a taliansky premiér Mario Draghi. TASR o tom informovala na základe tlačového vyhlásenia Bieleho domu.
"Lídri potvrdili svoje odhodlanie pokračovať vo zvyšovaní (ekonomického) tlaku na Rusko za jeho brutálne útoky na Ukrajine, ako aj naďalej poskytovať Ukrajine podporu, aby sa mohla brániť proti tomuto neoprávnenému a nevyprovokovanému útoku," uviedol Biely dom.
Štátnici podľa Washingtonu diskutovali aj o spoločnom úsilí poskytovať humanitárnu pomoc miliónom Ukrajincom nielen v ich rodnej krajine, ale aj tým, ktorí hľadajú útočisko v iných štátoch. Okrem iného zdôraznili potrebu humanitárnej pomoci pre civilistov v obliehanom ukrajinskom meste Mariupol. Podľa Kyjeva sa tam nachádza asi 160.000 ľudí obkľúčených ruskými jednotkami, ktorí zúfalo potrebujú vodu, jedlo a lieky.
20:09 Prezidentka: Vstup do NATO bol jeden z najdôležitejších momentov v histórii SR
Vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO) bol jeden z najdôležitejších momentov v moderných dejinách Slovenska. Pri príležitosti 18. výročia vstupu SR do NATO to vyhlásila prezidentka SR Zuzana Čaputová. "Pri pohľade na zbombardované ukrajinské mestá je jasnejšie ako kedykoľvek predtým, akým zásadným míľnikom je pre nás 29. marec 2004," dodala na sociálnej sieti.
19:55 Poľská vláda sa rozhodla obmedziť vzťahy s Ruskom
Poľský kabinet prijal balík návrhov zákonov, ktoré zredukujú vzťahy Varšavy s Moskvou – dôvodom je invázia Ruska na Ukrajine. V utorok o tom informoval hovorca vlády Piotr Müller, ktorého citovala poľská tlačová agentúra PAP. Müller oznámil, že vláda podnikla ďalšie kroky, aby mohla na domácej úrovni rozšíriť sankčné opatrenia, ktoré už boli zavedené na úrovni Európskej únie.
Vláda schválila návrh zákona umožňujúci zmrazenie majetku subjektov, ktoré podporujú inváziu Ruska na nezávislej Ukrajine. Poľský zoznam takýchto subjektov bude mať na starosti minister vnútra a bude zachádzať ďalej než sankcie EÚ už uvalené na Rusko, vysvetlil hovorca vlády.
Ďalším pripravovaným krokom je zaslanie diplomatickej nóty Rusku, v ktorom bude informované o tom, že Poľsko odstupuje od dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií. Hovorca dodal, že dohoda z roku 1992 síce nikdy nevstúpila do platnosti, ale "je zastaraná a nie je zlučiteľná so súčasnou praxou týkajúcou sa zmlúv, predovšetkým odvtedy, ako sa Poľsko stalo členom EÚ". Nakoniec sa vláda rozhodla aj úplne zakázať dovoz ruského uhlia.
19:10 Čečenský líder Ramzan Kadyrov vyzval na útok na Kyjev
Líder Čečenskej republiky v Rusku Ramzan Kadyrov v utorok vyzval na útok na ukrajinské hlavné mesto. Jeho výzva prišla v rovnaký deň, v ktorý ruská armáda uviedla, že zredukuje svoje bojové operácie v okolí ukrajinskej metropoly a pri meste Černihiv na severe Ukrajiny.
V príhovore k približne 10-tisíc vojakom v hlavnom meste Čečenska Kadyrov povedal, že „musíme dokončiť, čo sme začali, a nemali by sme sa zastavovať". Dodal, že ak by Moskva dovolila jeho bojovníkom pokračovať v ofenzíve, „som si viac ako istý, že by sme vstúpili do Kyjeva a nastolili by sme tam poriadok".
19:05 Putin Macronovi povedal, že nacionalisti v Mariupole musia zložiť zbrane
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok v telefonáte francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi povedal, že "nacionalisti" v ukrajinskom meste Mariupol musia zložiť zbrane. TASR správu prevzala z agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie Kremľa.
Zloženie zbraní je podľa Kremľa potrebné na vyriešenie náročnej humanitárnej situácie v tomto meste na brehu Čierneho mora. "Ukrajinskí nacionalistickí militanti musia prestať klásť odpor a zložiť svoje zbrane," uvádza sa vo vyhlásení.
18:50 Biden telefonoval s európskymi lídrami o Ukrajine
Americký prezident Joe Biden v utorok telefonoval o situácii na Ukrajine s kľúčovými západoeurópskymi spojencami. Ako prvá o témach rozhovoru informovala kancelária britského premiéra Borisa Johnsona, z ktorej vyhlásenia citovala TASR.
"Lídri diskutovali o potrebe spolupracovať na pretvorení medzinárodnej energetickej architektúry a znížení závislosti od ruských nerastných surovín. Zhodli sa, že pokiaľ sa neskončí hrôza spôsobená Ukrajine, nemôže dôjsť k uvoľneniu západného odhodlania," uviedla vo vyhlásení Johnsonova kancelária na Downing Street 10.
Lídri sa ďalej podľa Londýna zhodli na "trvalej potrebe podporovať ľudí na Ukrajine v ich boji proti ruskému barbarstvu". Predseda britskej vlády v tejto súvislosti spomenul ruské útoky na mesto Mariupol.
Na telefonáte s americkým prezidentom Joeom Bidenom sa okrem Johnsona zúčastnil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a taliansky premiér Mario Draghi.
18:44 Dánsko je pripravené vyslať do pobaltských krajín ďalších 800 vojakov
Dánska vláda ponúka, že vyšle ďalšie stovky vojakov do pobaltských krajín v prípade, že ju o to oficiálne požiada Severoatlantická aliancia (NATO). Dánska premiérka Mette Fredriksenová v utorok oznámila, že Dánsko, ktoré je jednou zo zakladajúcich krajín NATO, bude pripravené vyslať do Estónska, Lotyšska a Litvy približne 800 vojakov.
17:57 USA a Británia vyjadrili pochybnosti o vážnosti Ruska pri rokovaniach s Kyjevom
Spojené štáty a Británia sú skeptické ohľadom vážnosti Ruska pri rokovaniach s Ukrajinou. Svoje pochybnosti v utorok po skončení ukrajinsko-ruských rokovaní v Turecku vyjadrili americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a britský premiér Boris Johnson.
"Nevidel som nič, čo by naznačovalo, že (proces) napreduje efektívnym spôsobom, pretože sme nevideli žiadne známky ozajstnej vážnosti (zo strany Ruska). Jedno je, čo Rusko hovorí, a druhé, čo Rusko robí. My sa sústreďujeme na to druhé," uviedol Blinken na tlačovej konferencii počas návštevy Maroka. "Vladimira Putina a jeho režim budeme súdiť na základe jeho činov a nie slov," uviedol Johnson. "Nechceme vidieť nič iné ako úplné stiahnutie ruských síl z ukrajinského územia," dodal britský premiér.
Blinken vyzval Rusko na okamžité ukončenie agresie, stiahnutie vojsk a zapojenie sa do rokovaní. Tie podľa šéfa americkej diplomacie Ukrajinci absolvujú "doslova s pištoľou pri hlave".
17:49 Premiér: Pripravuje sa pomoc vlády smerom k ukrajinským poľnohospodárom
Predseda vlády SR Eduard Heger, ale aj Slovensko, odsudzuje ruskú agresiu voči Ukrajine, zabíjanie nevinných ľudí, ako aj ničenie ich domovov. Uviedol to v utorok počas tlačovej konferencie po stretnutí so starostom ukrajinského mesta Melitopoľ Ivanom Fedorovom a poslankyňami Verchovnej rady Ukrajiny. Poznamenal, že sa plánuje pomoc vlády SR z hľadiska osív pre ukrajinských poľnohospodárov.
"Je veľmi dôležité, aby sme využili tento čas a pomohli im, pretože to rozhodne o dostatku potravín na jeseň," povedal premiér. Podľa neho je dôležité, aby malo Slovensko dobré vzťahy s Ukrajinou. "Chceme a prajeme si, aby Ukrajina bola prosperujúci a stabilný sused. Preto im tak veľmi prajeme mier a pomáhame im," vyhlásil Heger s tým, že to nie je dôležité len pre nich, ale aj pre našu krajinu.
Eduard Heger. Foto: TASR/AP
17:36 Na stretnutie ministrov zahraničia pozvali aj Ukrajinu a ďalšie nečlenské štáty NATO
Severoatlantická aliancia (NATO) pozvala na budúcotýždňové dvojdňové stretnutie ministrov zahraničia jej členských štátov Ukrajinu a ďalšie krajiny, ktoré nie sú jej členmi. NATO vo vyhlásení, na ktoré sa odvoláva spravodajská televízia CNN, informovalo, že na jednom zasadnutí 7. apríla sa zúčastnia „ministri zahraničných vecí Austrálie, Fínska, Gruzínska, Japonska, Kórejskej republiky, Nového Zélandu, Švédska a Ukrajiny, ako aj Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci“. Niektorí ministri sa na stretnutí zúčastnia prostredníctvom videospojenia.
17:31 Poľsko zastaví dovoz uhlia z Ruska
oľsko zastaví dovoz uhlia z Ruska. Dôvodom je ruský útok na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a DPA.
Vláda v utorok schválila návrh zákona, ktorý umožní zakázať import ruského uhlia. "Nechceme, aby bol tento dovoz možný, aj keď vieme, že existuje riziko spojené s faktom, že Európska únia takéto opatrenia zatiaľ neprijala," uviedol hovorca vlády Piotr Müller. "Sme si vedomí právnych problémov. Pochybnosti sú, bohužiaľ, oprávnené, ale už nemôžeme čakať, kým v tejto záležitosti zareaguje EÚ."
17:14 Británia posilní svoju vojenskú prítomnosť v arktickej oblasti
Spojené kráľovstvo plánuje posilniť svoju vojenskú prítomnosť v Arktíde. Oznámil to v utorok britský minister obrany Ben Wallace. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
Británia sa vojensky zaviaže k "hlbšej integrácii a interoperabilite s krajinami, akou je napríklad Nórsko", aby chránila moria severného Atlantiku, povedal Wallace na tlačovej konferencii v nórskom Bardufosse. "Chystáme sa mať efektívnu, stálu... námornú údernú skupinu permanentne... aktívnu v severských krajinách," uviedol Wallace s tým, že táto skupina bude rotovať medzi Nórskom, Švédskom, Fínskom a inými oblasťami v regióne.
17:05 Írsko vyhostí štyroch ruských diplomatov, ktorých podozrieva zo špionáže
Írsko požiadalo štyroch predstaviteľov ruskej ambasády v Dubline, aby opustili krajinu. Uviedol to v utorok írsky rezort diplomacie. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a Reuters.
"(Írske) ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo ruského veľvyslanca, aby mu oznámilo, že štyria vysokí predstavitelia (ambasády) boli požiadaní, aby opustili krajinu," uvádza sa vo vyhlásení. "Ich aktivity neboli v súlade s medzinárodnými štandardmi diplomatického správania," dodal šéf írskej diplomacie Simon Coveney. Podľa AFP sa veľvyslanectvo v Dubline zrejme stalo centrom špionáže a sledovania.
16:51 Česko vyhosťuje kľúčového ruského diplomata, píše Respekt
Z ruského veľvyslanectva v Prahe musí odísť jeden z jeho vedúcich predstaviteľov. V utorok o tom na svojom webe informoval český týždenník Respekt.
Ministerstvo zahraničných vecí ČR o tomto kroku rozhodlo na základe informácií od českých bezpečnostných zložiek, ktoré nemenovaného muža podozrievajú z poškodzovania vzájomných vzťahov a tiež z možných kontaktov s ruskými tajnými službami.
"Môžem potvrdiť, že sme vyhlásili jednu osobu za nežiaducu (persona non grata) a ČR musí opustiť do troch dní. Súvisí to s tým, že sa v koordinácii so spojencami snažíme znižovať ruskú spravodajskú prítomnosť v EÚ," uviedla hovorkyňa českého rezortu diplomacie Lenka Do.
Respekt pripomenul, že ruská ambasáda v Prahe prišla o časť pracovníkov už vlani, keď česká polícia a kontrarozviedka BIS zistili, že za výbuchom muničného skladu vo Vrběticiach z roku 2014 stála ruská vojenská rozviedka GRU. Česko vtedy vyhostilo desiatky ruských diplomatov. Mnohí z nich boli podľa Prahy v skutočnosti špiónmi, ktorí mali diplomatické krytie.
16:40 O neutralite Ukrajiny budú hlasovať občania, hovorí poradca Zelenského
O akejkoľvek dohode spájajúcej neutrálny štatút Ukrajiny s bezpečnostnými zárukami budú Ukrajinci hlasovať v referende. Pre ukrajinskú televíziu to povedal poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak s tým, že až po akomkoľvek schválení pôjde dohoda na ratifikáciu parlamentmi garantujúcich krajín a parlamentom Ukrajiny. Je nevyhnutné, aby pre túto dohodu mala vláda podporu ukrajinského ľudu, zdôraznil Podoľak, ktorého cituje spravodajský portál CNN.
Referendum o mierovej dohode sľúbil aj sám prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore, ktorý poskytol v Kyjeve minulý týždeň viacerým médiám vrátane Českej televízie.
16:20Belgicko a Holandsko vyhostili desiatky ruských diplomatov za špionáž
Belgicko vyhostilo 21 ruských diplomatov. Uviedli to v utorok popoludní viaceré belgické médiá s upozornením, že dôvodom tohto kroku je podozrenie zo špionáže a vyvíjania aktivít, ktoré ohrozujú verejnú bezpečnosť, informuje spravodajca TASR.
Televízna stanica RTBF uviedla, že o vyhostení 21 ruských občanov, ktorí sú akreditovaní ako ruskí diplomati na veľvyslanectve Ruskej federácie v Bruseli alebo na generálnom konzuláte v Antverpách, rozhodla federálna vláda. Dôvodom má byť ich účasť na špionážnych operáciách a ovplyvňovacích aktivitách, ktoré ohrozujúcich bezpečnosť krajiny. Túto informáciu v utorok popoludní potvrdila aj belgická ministerka zahraničných vecí Sophie Wilmesová.
Podobne holandská vláda v utorok vyhostila 17 ruských spravodajských dôstojníkov za špionáž, pričom ich prítomnosť v krajine označila za "hrozbu pre národnú bezpečnosť". TASR informácie prevzala od agentúr AFP, AP a Reuters.
Holandská vláda spresnila, že rozhodnutie vyhostiť ruských diplomatov prijala po konzultácii s "niekoľkými podobne zmýšľajúcimi krajinami", pričom pripomenula, že podobné kroky podnikli aj ďalšie krajiny, ako Bulharsko, Čierna Hora, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Slovensko a Spojené štáty.
16:11 Vyjednávači dosiahli najvýznamnejší pokrok od začiatku mierových rozhovorov, tvrdí Čavušoglu
Ruskí a ukrajinskí vyjednávači v utorok dosiahli „konsenzus a spoločné porozumenie“ v niektorých otázkach. Vyhlásil to turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu, ktorý hovorí o „najvýznamnejšom pokroku“ od začiatku mierových rozhovorov.
Po utorkovom stretnutí v Istanbule bude nasledovať schôdzka ministrov zahraničných vecí oboch krajín a „na programe dňa“ je aj stretnutie prezidentov Ruska a Ukrajiny, dodal minister. Časový rámec neuviedol s tým, že zložité otázky „sa budú riešiť na vyššej úrovni“.
Mevlüt Čavušoglu. Foto: TASR/AP
15:21 Rusko radikálne zníži svoju vojenskú aktivitu pri Kyjeve
Rusko radikálne zníži svoju vojenskú aktivitu na severe Ukrajiny v oblastiach, ktoré sa nachádzajú v blízkosti ukrajinského hlavného mesta Kyjev. Oznámil to v utorok námestník ruského ministra obrany a člen ruskej delegácie Alexandr Fomin po ukrajinsko-ruských rokovaniach v tureckom Istanbule, ktoré ruská delegácia označila za "zmysluplné".
"V súvislosti s tým, že rokovanie a prípravy dohody o neutralite a bezjadrovom štatúte Ukrajiny prešli do praktickej fázy... rozhodli sme sa podstatne znížiť vojenskú aktivitu v oblasti Kyjeva a Černihiva," uviedol Fomin. Toto rozhodnutie bolo podľa neho prijaté s cieľom zvýšiť vzájomnú dôveru a vytvoriť nevyhnutné podmienky pre ďalšie rokovania. Vedúci ruskej delegácie Vladimir Medinskij povedal, že na rokovaniach prebehla "zmysluplná diskusia" a že ukrajinské požiadavky budú predložené ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Medinskij okrem toho uviedol, že by sa mohlo uskutočniť i stretnutie Putina s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. "Po dnešnej zmysluplnej diskusii sme sa dohodli a navrhujeme riešenie, podľa ktorého by sa stretnutie hláv štátov mohlo uskutočniť súčasne s parafovaním dohody ministrami zahraničných vecí," povedal Medinskij. "Pod podmienkou rýchlej práce na dohode a nájdenia kompromisu bude možnosť uzatvorenia mieru oveľa bližšie," dodal šéf ruskej delegácie vyjednávačov.
Alexander Fomin. Foto: TASR/AP
14:50Ukrajinský vyjednávač: Sú splnené podmienky na priame rokovania s Putinom
Podmienky na priame rokovania ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a ruského lídra Vladimira Putina sú podľa Ukrajincov splnené.
"Výsledky dnešných rokovaní v Istanbule sú dostatočné na stretnutie na úrovni prezidentov," povedal ukrajinský vyjednávač David Arakhamia. Informoval o tom francúzsky denník Le Figaro.
Moskva od začiatku invázie na Ukrajinu odmieta priame rokovanie prezidentov, ktoré Kyjev viackrát navrhol.
14:36 Fínsko je vraj pripravené na vojnu s Ruskom
Denník Financial Times píše, že Fínsko je ohľadom vzťahov s Ruskom pripravené na tú najhoršiu eventuality. Má zásoby palív a obilnín na šesť mesiacov, lieky takmer na rok, pričom všetky budovy nad určitú veľkosť musia mať svoje vlastné protiletecké kryty. Takmer tretina dospelej populácie severskej krajiny sú záložníci, Fínsko má teda aj pomerne veľkú armádu. „Po ôsmich desaťročiach strávených najprv v tieni Sovietskeho zväzu a teraz Ruska nás hrozba vojny v Európe nezasiahla ako prekvapenie,“ uviedla fínska ministerka pre záležitosti EÚ Tytti Tuppurainenová.
14:30 Rusko-ukrajinské mierové rokovania sa nateraz skončili
Mierové rokovania medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou v Turecku sa v utorok popoludní skončili, informovali tureckí činitelia aj tamojšia ukrajinská ambasáda. Delegáti diskutovali o konkrétnych návrhoch vrátane neutrality Ukrajiny či bezpečnostných záruk. Nebolo však bezprostredne jasné, či budú rozhovory pokračovať aj v stredu. TASR tieto informácie prevzala od spravodajskej stanice Sky News a denníka The Guardian.
14:00 Zelenskyj: Rusi sa v Mariupole dopúšťajú zločinov proti ľudskosti
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil v utorok ruské obliehanie a útoky v meste Mariupol za "zločin proti ľudskosti". Vyjadril sa tak vo videoprejave v dánskom parlamente. "To čo robia ruskí vojaci v Mariupole, je zločinom proti ľudskosti, ktorý sa v reálnom čase deje pred zrakom celej planéty," povedal ukrajinský prezident. Brutalitu ruských síl zároveň označil za ešte "násilnejšiu", než bola tá, ktorú svet zažil cez druhú svetovú vojnu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa prihovoril k poslancom dánskeho parlamentu. Foto: TASR/AP
13:32 Šojgu: Ruské jednotky sa môžu sústrediť na hlavný cieľ – oslobodenie Donbasu
Ruský minister Sergej Šojgu v utorok vyhlásil, že bojový potenciál ukrajinských ozbrojených síl sa výrazne znížil, čo ruským jednotkám umožňuje sústrediť sa na dosiahnutie hlavného cieľa, za ktorý označil "oslobodenie Donbasu" na východe Ukrajiny. Uviedol, že hlavné úlohy prvej etapy vojenskej operácie ruských jednotiek na Ukrajine boli splnené, pričom "ukrajinské ozbrojené sily utrpeli značné škody".
Spresnil, že letectvo a systém protivzdušnej obrany Ukrajiny boli prakticky zničené a "námorné sily prestali existovať". Informoval, že zo 152 lietadiel, ktoré mala Ukrajina pred začiatkom ruskej operácie, ich bolo zničených 123. Ukrajina prišla aj o 77 zo 149 vrtuľníkov, ako aj o 152 zo 180 systémov protivzdušnej obrany dlhého a stredného doletu.
13:30 Kremeľ odmietol tvrdenia o otrave Ambramoviča
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok vyhlásil, že podozrenie z otravy ruského miliardára Romana Abramoviča na mierových rozhovoroch, ktoré sa konali začiatkom marca, nemá s realitou nič spoločné. Kremeľ súčasne potvrdil, že Ambramovič je momentálne v Istanbule, ale oficiálne nie je členom ruskej delegácie na rokovaniach s Ukrajinou.
Roman Abramovič. Foto: TASR/AP
13:20 Klus naznačil, že za poškodením pamätníkov stoja Rusi
„…áno, aj tu z toho mnohí upodozrievajú miestnych ruských provokatérov,“ uviedol štátny tajomník rezortu diplomacie na sociálnej sieti. Odkazoval pritom na ukrajinskými farbami poškodenú Mohylu Bratstva ležiaci v bulharskej metropole Sofia, v ktorej sa politik momentálne nachádza.
12:20 Prezidentka odobrila lex Ukrajina, upravuje aj príspevky za ubytovanie odídencov
Príspevok za ubytovanie odídencov bude súhrnne maximálne 500 až 1250 eur za mesiac v závislosti od počtu poskytovaných miestností. Vyplácať sa má cez obec.
Zo zákona zároveň vyplýva, že vozidlá prevážajúce humanitárnu pomoc a odídencov budú oslobodené od úhrady mýta. Vozidlá registrované na Ukrajine nebudú musieť uhrádzať diaľničnú známku na území SR.
12:30 Sergej Šojgu po dlhej dobe vystúpil v televízii
Ruský minister obrany sa pritom neukázal na verejnosti od polovice marca, čo vyvolávalo pochybnosti o dôvere ruského prezidenta Vladimira Putina voči nemu.
12:18 Niekdajší vodca separatistov v Donbase označil ruskú inváziu za chybu
Jeden z niekdajších vodcov proruských separatistov na výhode Ukrajiny Alexej Alexandrov považuje ruskú inváziu na Ukrajinu za chybu. Vyjadril sa tak v nedávnom rozhovore pre agentúru Reuters, ktorá ho v utorok označila za náznak toho, že Kremeľ nemôže rátať ani s podporou všetkých proruských separatistov na Ukrajine.
Alexandrov bol jedným z vodcov hnutia proruských separatistov, ktoré sa v roku 2014 zasadilo za odmietnutie ukrajinskej vlády a požadovalo vytvorenie autonómneho promoskovského územia v Donbase, v dôsledku čoho následne v tejto oblasti došlo ku konfliktu s ukrajinskými silami.
"Toto všetko mohlo byť vyriešené skôr, najmä diplomatickými prostriedkami a snáď aj bez zbytočného použitia sily. To sa však nestalo a je to chyba všetkých strán," povedal Alexandrov.
11:42 Financial Times: Rusko už nežiada "denacifikáciu" Ukrajiny
Rusko pred utorkovými mierovými rozhovormi s Ukrajinou v Turecku údajne upustilo od požiadavky "denacifikácie" Ukrajiny. Tvrdí to britský denník The Financial Times (FT) s odvolaním sa na štyri zdroje oboznámené s obsahom rokovaní v Istanbule. TASR prevzala túto správu od stanice BBC.
Moskva je podľa FT pripravená umožniť Ukrajine vstúpiť do EÚ, ak z toho nebude vyplývať členstvo Kyjeva vo vojenskom bloku. Podľa zdrojov FT sa rokuje o tom, že Ukrajina by sa vzdala úsilia o vstup do NATO výmenou za bezpečnostné záruky. Údajne sa vôbec nediskutuje o pôvodných ruských požiadavkách na denacifikáciu a demilitarizáciu Ukrajiny a právnu ochranu ruského jazyka na Ukrajine.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na margo rokovaní povedal, že jeho strana "nezapredá ľudí, územie ani zvrchovanosť". Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že rozhovory zatiaľ nepriniesli výrazný pokrok.
11:13 Ruská armáda zasiahla budovu regionálnej správy v Mykolajive
Budovu regionálnej správy v ukrajinskom meste Mykolajiv zasiahla v utorok raketa vystrelená ruskou armádou, uviedol gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim. TASR túto informáciu prevzala z agentúry AFP.
"Bola zasiahnutá budova regionálnej správy," napísal Kim na Facebooku. Cez aplikáciu Telegram priblížil, že väčšina ľudí v zasiahnutej budove "zázračne unikla", ale osem civilistov a traja vojaci sú nezvestní.
10:50 Ukrajinci zlikvidovali päť fariem botov, ktoré šírili dezinformácie a ruskú propagandu
Ukrajinské úrady od začiatku ruskej invázie zlikvidovali päť fariem botov. Prostredníctvom oficiálnej stránky o tom informovala tamojšia štátna bezpečnostná služba (SBU). Spomenuté farmy botov zahŕňali viac ako 100-tisíc falošných účtov na rôznych sociálnych sieťach vrátane takých, ktoré sú v súčasnosti na Ukrajine zakázané.
Farmy botov cez fiktívne kontá šírili dezinformácie, ruskú ideológiu a ospravedlňovali vojenskú inváziu Ruska. Snažili sa vyvolať paniku medzi ukrajinskými občanmi a destabilizovať spoločensko-politickú situáciu v rôznych regiónoch. Farmy mali centrá v Charkove, Čerkasách, Ternopile a Zakarpatskej oblasti. Policajti v nich skonfiškovali viac ako 100 GSM modulov, takmer 10-tisíc SIM kariet od rôznych mobilných operátorov, ktoré sa používali na maskovanie trestnej činnosti či viacero notebookov a počítačov.
10:38 Abramovič je prítomný na mierových rozhovoroch medzi Ukrajinou a Ruskom
Ruský oligarcha Roman Abramovič, ktorý je majiteľom londýnskeho futbalového klubu Chelsea, je prítomný na mierových rokovaniach medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou v Istanbule. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a britskej stanice BBC.
Abramovič sa podľa snímky z tureckých médií nachádza mimo hlavného stola, za ktorým sedia obe delegácie. Spoločnosť mu robí hovorca tureckého prezidenta Ibrahim Kalina, informuje stanica BBC.
10:10 Ukrajina po jednodňovej prestávke otvorí tri humanitárne koridory
Oznámila to podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram. Stalo sa tak deň po tom, čo oznámila ich uzavretie. TASR prevzala správu od agentúry AFP.
Ukrajina v pondelok uviedla, že neotvorí žiadne humanitárne koridory pre možné ruské "provokácie" pozdĺž vytipovaných trás, na ktoré upozornili ukrajinské tajné služby.
10:08 Ukrajina žiada krajiny sveta, aby zakázali symbol ruskej agresie
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyzval v utorok krajiny sveta, aby zakázali používanie písmena "Z", ktorým je označená časť vozidiel ruských inváznych vojsk na Ukrajine. Podľa Kulebu by používanie tohto symbolu malo byť trestné, keďže ide o verejné vyjadrenie podpory vojenskej agresii, informoval denník The Guardian.
"Vyzývam všetky štáty, aby kriminalizovali používanie symbolu 'Z' ako spôsobu vyjadrenia podpory agresívnej vojne, ktorú voči Ukrajine vedie Rusko," napísal v utorok na Twitteri šéf ukrajinskej diplomacie. Písmeno "Z" v kontexte ruskej invázie podľa neho symbolizuje vojnové zločiny, zbombardované mestá a tisíce zavraždených obyvateľov Ukrajiny. Verejná podpora takýchto barbarských činov by mala byť zakázaná, uviedol Kuleba.
Dmytro Kuleba. Foto: TASR/AP
09:30 Nadišiel čas na konkrétne výsledky, povedal Erdogan na margo ukrajinsko-ruských rokovaní
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vníma náprotivkov z Ukrajiny a Ruska Volodymyra Zelenského a Vladimira Putina ako „cenných priateľov“. Ako referuje spravodajský web BBC, povedal to v utorok pri príležitosti pokračujúcich rozhovorov medzi zúčastnenými stranami ukrajinsko-ruského vojnového konfliktu.
Erdogan podotkol, že pokrok v rozhovoroch by mohol pripraviť pôdu pre stretnutie oboch lídrov, a ponúkol, že miestom takého stretnutia by mohlo byť Turecko. Zároveň zdôraznil, že nadišiel moment, keď rozhovory musia priniesť „konkrétne výsledky“. Vyzval na okamžité prímerie a zastavenie tragédie na oboch stranách.
09:10 Predstavili zákon zakazujúci proruské strany na Ukrajine
Ukrajinskí zákonodarcovia predstavili zákon zakazujúci činnosť prokremeľských strán na Ukrajine. Ako referuje oficiálna stránka ukrajinského parlamentu, uvedená legislatíva navrhuje právo zakázať zakladanie a fungovanie politických zoskupení, prípadne zrušenie takýchto strán, v prípade, ak podporujú Rusko a jeho zástupcov zapojených do vojny proti Ukrajine, ospravedlňujú vojnu, nazývajú ju občianskym konfliktom alebo inak popierajú ruskú okupáciu.
Majetok takýchto strán môže podľa návrhu zákona skonfiškovať ukrajinský štát. Moskva pred niekoľkými dňami otvorila v obliehanom Mariupole pobočku vládnej strany Jednotné Rusko.
09:05 Kuleba vyzval vyjednávačov, aby na rokovaniach s Ruskom nič nepili ani nejedli
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba odporučil účastníkom akýchkoľvek rokovaní s Ruskom, aby počas nich nič "nejedli ani nepili". Informovala o tom v utorok spravodajská televízia Sky News. Zároveň pripomenula, že ukrajinská a ruská delegácia sa v utorok stretnú v tureckom Istanbule na ďalšom kole mierových rokovaní.
"Odporúčam každému, kto ide rokovať s Ruskou federáciou, aby nič nejedol ani nepil... A pokiaľ je to možné, ničoho sa nedotýkajte," uviedol Kuleba s tým, že toto odporúčanie má "z prvej ruky". Šéf ukrajinskej diplomacie však zároveň upozornil, že momentálne koluje "veľa príbehov typu, že niekto niekde niečo počul", keďže teraz podľa neho každý baží "po novinkách, po senzáciách".
Kuleba sa takto vyjadril po tom, ako denník Wall Street Journal (WSJ) v pondelok informoval, že ruský oligarcha Roman Abramovič i viacerí ukrajinskí vyjednávači mali po rokovaniach konaných 3. marca príznaky ako pri otrave. Informáciu o Ambramovičovej otrave neskôr pre stanicu BBC potvrdila aj hovorkyňa tohto oligarchu.
Roman Abramovič. Foto: TASR/AP
08:45 Pri ruských útokoch bolo zničených už viac než 60 ukrajinských kostolov
Ruské invázne sily zničili od 24. februára už viac než 60 ukrajinských chrámov, kostolov a iných náboženských objektov. Informoval o tom v utorok denník The Guardian s odvolaním sa na údaje ukrajinského krízového centra. Deštrukcia náboženských objektov bola zdokumentovaná v ôsmich ukrajinských regiónoch. Napriek oficiálnym deklaráciám Kremľa o ochrane pravoslávia ide väčšinou o pravoslávne chrámy.
"Veľkú väčšinu (zničených náboženských objektov) tvoria pravoslávne chrámy. Deštrukcia však postihla aj protestantské kostoly, náboženské vzdelávacie inštitúcie a významné administratívne budovy náboženských organizácií," uvádza sa vo vyhlásení ukrajinského krízového centra z pondelka večera. Poškodené alebo zničené boli aj viaceré katolícke kostoly, židovské synagógy a mešity.
Mnohí Ukrajinci sú presvedčení, že Rusko v rámci svojej vojenskej agresie zámerne ničí a poškodzuje chrámy, múzeá a historické monumenty, aby "vymazalo" Ukrajinu z mapy sveta.
08:40 Šéfka britskej diplomacie obviňuje Putina z ohavných únosov
Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová obvinila ruského prezidenta Vladimira Putina z používania „ohavnej taktiky“ únosov ukrajinských civilistov. Referuje o tom spravodajský web BBC.
Trussová na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uviedla, že Putin sa „uchyľuje k zúfalým opatreniam“. Jej vyjadrenia prišli po tom, čo ukrajinská ľudskoprávna skupina Zmina uviedla, že identifikovala desiatky zajatých ľudí. Skupina tiež tvrdí, že „tisícky“ Ukrajincov odvliekli do Ruska proti ich vôli.
Liz Trussová. Foto: TASR/AP
08:23 Ruské jednotky zasiahli sklad paliva, v Rivnenskej oblasti
Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl vo svojej najnovšej aktualizácii vojenskej situácie uviedol, že ruské jednotky pokračujú v raketových útokoch na obytné štvrte po celej krajine, pričom sa zameriavajú na priestory na skladovanie paliva v snahe "skomplikovať logistiku" a "vytvoriť podmienky pre humanitárnu krízu". Informovala o tom v utorok stanica BBC.
V posledných dňoch boli údajne zasiahnuté sklady paliva v okolí viacerých miest, ako sú Kyjev, Ľvov, Rivne, Žytomyr či Luck. Podľa agentúry DPA posledný takýto prípad bol zaznamenaný v noci na utorok v Rivnenskej oblasti. Celkovo bola doteraz ostreľovaním vážne poškodená viac než desiatka skladov paliva.
06:11 BBC: Ukrajinská delegácia dorazila do Istanbulu na rokovania s Ruskom
Ukrajinská delegácia pristála v pondelok večer v tureckom meste Istanbul, kde budú pokračovať mierové rokovania s ruskou stranou. Začať sa majú podľa plánu v utorok približne o 10. h miestneho času (9. h SELČ). TASR informuje na základe správy britskej stanice BBC.
Delegáciu z Kyjeva vedú ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov a šéf prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak. Ako uviedli, ich hlavnou prioritou je zaistiť prímerie. Či je to však pravdepodobné, je otázne.
Lietadlo s členmi ruskej delegácie pristálo v Istanbule niekoľko hodín pred príchodom členov ukrajinského vyjednávacieho tímu. Osobné rozhovory medzi oboma stranami sú podľa agentúry AP naplánované na utorok a stredu.
Nadchádzajúce stretnutie vyjednávačov Ruska a Ukrajiny, ktoré bude hostiť turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, bude predstavovať prvé priame rozhovory za viac ako dva týždne. Po prvotných kolách osobných stretnutí sa totiž následne predstavitelia oboch zúčastnených strán spojili virtuálne.
Rusko okrem iného požaduje, aby sa Ukrajina vzdala akýchkoľvek úmyslov o členstvo v NATO, pripomína BBC. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril medzičasom – čo sa týka tohto bodu – ochotu prijať kompromisné riešenie. Ďalšími očakávanými spornými otázkami sú budúcnosť separatistických "republík" na východe Ukrajiny, ako aj status Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.
druhé kolo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom. Foto: TASR/AP
04:38 Sedem členských štátov EÚ vyzýva svojich občanov, aby nešli bojovať na Ukrajinu
Sedem členských štátov Európskej únie vyzvalo v pondelok svojich občanov, aby sa nepridávali k bojom na Ukrajine, ktorá sa bráni voči invázii zo strany ruských síl. Túto výzvu adresovali svojim obyvateľov ministri spravodlivosti Francúzska, Nemecka, Holandska, Španielska, Talianska, Luxemburska a Belgicka. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
Ministri spomenutých krajín "jednomyseľne odrádzajú Európanov od pridávania sa" do radov dobrovoľných bojovníkov smerujúcich do vojny na Ukrajine, uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom po mimoriadnom rokovaní šéfov rezortov spravodlivosti a vnútra krajín EÚ, ktorého témou bola situácia na Ukrajine.
"Samozrejme, ľudí odrádzame od vycestovania do vojnovej zóny," povedal francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin po rokovaniach so svojimi rezortnými partnermi. "Podľa mojich informácií bolo zaznamenaných len veľmi málo odchodov z Francúzska (do bojov na Ukrajine), ktoré by sa dali potvrdiť... takmer žiadne," dodal.
AFP pripomína, že po tom, čo Rusko 24. februára zaútočilo na Ukrajinu, prezident Volodymyr Zelenskyj otvorene vyzýval cudzincov, aby prišli do jeho krajiny a zapojili sa do "medzinárodnej légie" územnej obrany bojujúcej po boku Ukrajincov. Kyjev 6. marca oznámil, že na túto výzvu zareagovalo približne 20 000 ľudí.
02:55 Zelenskyj vyzval Západ, aby prijal tvrdšie sankcie voči Rusku
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas videopríhovoru, ktorý bol zverejnený v noci z pondelka na utorok na sociálnej sieti Telegram, apeloval na západné krajiny, aby urýchlene prijali tvrdšie sankcie voči Moskve, ktoré budú "účinné" a "závažné" vrátane embarga na dovoz ropy z Ruska. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.
"Ak sú sankčné balíky prislabé alebo nefungujú dostatočne dôrazne, ak sa dajú obísť, vytvára to pre ruské vedenie nebezpečnú ilúziu, že by mohli pokračovať v tom, čo robia teraz," varoval Zelenskyj. "Ukrajinci za to platia svojimi životmi. Tisíckami životov," povedal. Ak by boli prísne preventívne sankcie voči Moskve prijaté skôr, mohlo to podľa jeho slov odvrátiť inváziu.
Prezident dodal, že "Ukrajinci by nemali zomierať len preto, že niekto nevie nájsť dostatok odvahy dodať Ukrajine potrebné zbrane". "Strach z vás vždy robí komplicov," povedal podľa denníka The Guardian.
"Ak sa niekto bojí Ruska, ak sa obáva prijatia nevyhnutných rozhodnutí, ktoré sú pre nás dôležité – najmä dodania lietadiel, tankov, potrebného delostrelectva a granátov, potom sa títo ľudia stávajú spoluzodpovednými za katastrofu, ktorú ruskí vojaci páchajú v našej krajine," kritizoval. "Pretože ak môžete zachrániť (životy), potom ich zachrániť musíte," dodal.
Zelenskyj podľa stanice BBC uviedol, že tento týždeň sa plánuje prihovoriť poslancom parlamentu viacerých krajín s cieľom primäť ich k dodávkam ďalších zbraní pre Ukrajinu.
Ukrajinské jednotky podľa Zelenského postupujú v úsilí znovu získať kontrolu nad územiami v okolí hlavného mesta Kyjev a darí sa im zatláčať ruských vojakov. Prezident tiež vyjadril radosť nad "oslobodením" mesta Irpiň severozápadne od Kyjeva.
"Je však priskoro hovoriť o bezpečnosti v tejto časti nášho regiónu. Boje pokračujú," upozornil. "Černihivská, Sumská, Charkovská oblasť, Donbas, južná Ukrajina – situácia je tam všade naďalej napätá, veľmi zložitá," dodal. Počas vojny na Ukrajine dosiaľ podľa jeho slov zahynulo 143 detí.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
01:41 Peskov: Rusko by jadrové zbrane použilo iba v prípade ohrozenia vlastnej krajiny
Rusko by pristúpilo k použitiu jadrových zbraní jedine v prípade "ohrozenia existencie" vlastnej krajiny, a nie ako dôsledok súčasného konfliktu na Ukrajine. Povedal to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelkovom rozhovore pre americký televízny reťazec Public Broadcasting Service (PBS).
"Avšak, akýkoľvek výsledok operácie (na Ukrajine) nie je, samozrejme, dôvodom na použitie jadrovej zbrane," povedal Peskov, ktorého slová citovala agentúra Reuters.
"Máme bezpečnostnú koncepciu, ktorá veľmi jasne hovorí, že jadrové zbrane môžeme použiť – a aj ich použijeme – v prípade hrozby voči nášmu štátu, a to na elimináciu ohrozenia existencie našej krajiny," uviedol.
Finančník Jaroslav Haščák žiada od štátu ospravedlnenie alebo náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným trestným stíhaním a väzbou v miliónoch eur.
Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku adresoval v piatok (25. marca) Ministerstvu spravodlivosti SR. TASR o tom informoval jeho právny zástupca Peter Kubina.
"J. Haščák žiada MS SR, Generálnu prokuratúru SR a Ministerstvo vnútra SR o verejné ospravedlnenie za spôsobenú ujmu. Uplatňuje si taktiež peňažné nároky v celkovej predpokladanej výške 13 496 724 eur až 16 829 724 eur pozostávajúce z ušlého zisku, trov trestného konania a peňažnej satisfakcie za spôsobenú nemajetkovú ujmu," priblížil Kubina.
Podstatnú časť nároku podľa neho tvorí ušlý príjem spojený s výkonom funkcie riadiaceho partnera skupiny Penta. "Pokiaľ štát prijme návrh J. Haščáka na ospravedlnenie, J. Haščák je pripravený vzdať sa peňažných nárokov," dodal.
Tvrdí, že vyšetrovacie orgány nepredložili žiadny dôkaz o tom, že by mal bývalý riaditeľ kontrarozviedky SIS Ľubomír Arpáš vyniesť nahrávky Gorila či čokoľvek iné z tajnej služby a poskytnúť to priamo alebo nepriamo Haščákovi. Kubina považuje za neopodstatnené aj vzatie Haščáka do kolúznej väzby.
"Po doručení každej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody si v prvom kroku ministerstvo spravodlivosti zabezpečuje podklady pre jej posúdenie a následne pristupuje k vecnému posúdeniu," reagoval Peter Bubla z tlačového oddelenia MS SR s tým, že v prípade posúdenia žiadosti ako dôvodnej je možné pristúpiť k poskytnutiu satisfakcie aj formou ospravedlnenia.
Dodal, že otázky, či je ministerstvo pripravené čeliť žalobe alebo či v konkrétnom prípade dôjde k ospravedlneniu, sú nateraz predčasné. "V každom prípade to, či príde k satisfakcii formou ospravedlnenia, nie je závislé od skutočnosti, či žiadateľ hrozí miliónovou žalobou, ale od posúdenia dôvodnosti žaloby," priblížil Bubla.
Generálna prokuratúra zrušila koncom augusta 2021 v súvislosti s kauzou Gorila obvinenie voči finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, ale aj bývalému riaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a voči Arpášovej manželke.
22:06 Kyjev poprel správu WSJ o podozrení na otravu počas mierových rokovaní
Členovia ukrajinskej delegácie, ktorí sa zúčastnili na mierových rozhovoroch s Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine, popreli správy o tom, že by sa stali obeťou útoku chemickými zbraňami. Informovali o tom agentúry DPA a Reuters.
Všetci členovia delegácie sa cítili dobre, povedal v pondelok podľa miestnych médií poradca ukrajinského prezidenta a hlavný vyjednávač Mychajlo Podoľak. "V informačnej sfére je momentálne veľa špekulácií, rôznych konšpiračných teórií a prvkov tej či onej informačnej hry," povedal Podoľak.
"Som v poriadku. Toto je moja odpoveď na všetky klebety, ktoré sa šíria. Prosím, neverte žiadnym neovereným informáciám. Aj u nás prebieha informačná vojna," uviedol krymskotatársky zákonodarca Rustem Umerov, ktorý sa spolu s ruským oligarchom Romanom Abramovičom a ďalším ruským podnikateľom zúčastnil na rokovaniach.
Nemenovaný americký predstaviteľ uviedol, že príčinou zdravotných problémov mohli byť "environmentálne" faktory, a nie "otrava".
Denník Wall Street Journal (WSJ) v pondelok informoval, že členov ukrajinskej delegácie vrátane ruského oligarchu Romana Abramoviča začiatkom marca zrejme priotrávili. Informáciu neskôr pre televíziu BBC potvrdila aj Abramovičova hovorkyňa.
Správy o údajnej otrave "chemickými zbraňami" sa objavili deň pred plánovaným obnovením rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom v Istanbule.
20:42 Kuleba: Najambicióznejším cieľom rokovaní v Turecku je dosiahnutie prímeria
Najambicióznejším cieľom tohtotýždňových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré sa uskutočnia v Turecku, je dohoda o prímerí. Vyhlásil to v pondelok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
"Minimálne budeme mať na programe humanitárne otázky a maximálne to bude dosiahnutie dohody o prímerí," uviedol Kuleba vo vysielaní ukrajinskej televízie. Reagoval tým na otázku o rozsahu nadchádzajúcich rokovaní, ktoré by mali odštartovať v utorok 29. marca.
Kremeľ v pondelok deklaroval, že rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou zatiaľ nepriniesli žiadne výrazné úspechy či prelomy. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však v pondelok na brífingu označil za dôležité, že sa obe strany dohodli na pokračovaní rokovaní, ktorých ďalšie kolo má byť v Istanbule.
Pôvodne sa očakávalo, že tieto rozhovory odštartujú už v pondelok. Peskov však povedal, že pravdepodobne sa tak stane až v utorok, keďže vyjednávači budú do Turecka v priebehu pondelka ešte len prichádzať.
Dmytro Kuleba. Foto: TASR/AP
21:11 Johanssonová: EÚ musí motivovať Ukrajincov, aby opustili Poľsko
Európska únia musí "motivovať" Ukrajincov v Poľsku, ktorí utiekli pred vojnou vo svojej krajine, aby sa presunuli aj do ďalších krajín bloku. Vyhlásila to v pondelok komisárka EÚ pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová, ktorú cituje tlačová agentúra AFP.
Poľsko, najväčšia zo štyroch členských krajín EÚ, ktoré hraničia s Ukrajinou, prijalo už 2,3 milióna ľudí utekajúcich pred týmto konfliktom. Ide o 60 percent z celkovo 3,8 milióna Ukrajincov, ktorí opustili svoju vlasť po spustení ruskej invázie, tvrdí Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).
Johanssonová ďalej uviedla, že Brusel "nepracuje na žiadnych kvótach ani na žiadnom rozdelení migrantov" medzi krajiny EÚ. Dodala, že zatiaľ čo je na Úniu vyvíjaný "veľký tlak" – najmä na Poľsko a Česko –, tempo prílevu utečencov sa postupne spomaľuje. "Je to približne 50 000 (osôb) za deň. Na vrchole (migračnej vlny) to bolo viac než 200 000," skonštatovala.
Vlna vojnových utečencov z Ukrajiny je najväčšou, akú Európa zažila od ukončenia druhej svetovej vojny. Európska komisia navrhla uvoľniť pre najviac vyťažené krajiny Únie 17 miliárd eur.
20:27 Zelenskyj hovoril so Scholzom o ukrajinsko-ruských rokovaniach
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril v pondelok s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom o prebiehajúcich rokovaniach medzi Ukrajinou a Ruskom. Zelenskyj o tom informoval na sociálnej sieti Twitter.
"Hovoril som s kancelárom Olafom Scholzom o smerovaní rokovacieho procesu. Informoval som ho o pokroku v boji proti agresii a zločinom Ruskej federácie. Vyjadril som vďačnosť za pomoc, ktorú poskytlo Nemeckom. Nátlak na Rusko musí pokračovať, sankcie musia byť zosilnené," napísal Zelenskyj.
Scholz v pondelok na tlačovej konferencii, ktorá sa konala po jeho stretnutí so švédskou premiérkou Magdalenou Anderssonovou, vyhlásil, že Rusko porušilo všetky pravidlá medzinárodného poriadku, keď použilo silu v snahe posunúť hranice štátu, a že za toto počínanie bude niesť následky, píše agentúra Reuters.
"Na toto existuje iba jedna odpoveď. Po prvé vyzývame Rusko, aby skončilo vojnu. Po druhé zariadime, aby sme boli takí silní, že nepríde k útoku na krajiny EÚ alebo NATO, pretože budeme dosť silní na to, aby sme naň odpovedali," uviedol Scholz.
20:04 Guterres: OSN požaduje humanitárne prímerie na Ukrajine
Organizácia Spojených národov (OSN) požaduje humanitárne prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou, povedal v pondelok generálny tajomník OSN António Guterres. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Generálny tajomník OSN vyzval na okamžité humanitárne prímerie s cieľom umožniť napredovanie politických rokovaní, píše AFP. Ukončenie bojov podľa neho takisto pomôže riešiť globálne následky tejto vojny.
Guterres podľa svojich slov požiadal námestníka generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martina Griffithsa, aby s krajinami zúčastnenými na konflikte bezodkladne hľadal možnosti, ako dosiahnuť na Ukrajine humanitárne prímerie.
Guterres vyjadril presvedčenie, že Griffiths do Moskvy a do Kyjeva vycestuje čo najskôr po tom, ako sa vráti zo svojej misie v Afganistane.
Tisíce Ukrajincov prišli o život a približne desať miliónov opustilo svoje domovy od začiatku invázie, ktorú Rusko spustilo 24. februára. Počet obetí z radov civilistov sa aj viac ako mesiac od začiatku ruskej invázie naďalej zvyšuje, pripomína AFP.
Guterres slovne odsúdil zabíjanie civilistov, vysídľovanie obyvateľov, ničenie ukrajinskej infraštruktúry i globálne následky konfliktu, pre ktoré sa prudko zvyšujú ceny potravín a energií.
"Toto sa musí skončiť," povedal a upozornil, že "riešenie tejto humanitárnej tragédie nie je humanitárne". "Je politické," zdôraznil.
Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) vo štvrtok 24. marca prijalo rezolúciu, ktorá pripisuje Rusku zodpovednosť za humanitárnu krízu na Ukrajine a žiada okamžité nastolenie prímeria, pripomína AFP.
António Guterres. Foto: TASR/AP
19:20 Ukrajina zverejnila mená 620 údajných agentov ruskej FSB
Ukrajinská vojenská rozviedka zverejnila v pondelok mená a kontaktné údaje 620 ľudí, ktorí sú podľa nej dôstojníkmi ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) zapojenými do "kriminálnych aktivít" v Európe. TASR o tom informovala na základe informácií od agentúry Reuters. Tvrdenie ukrajinských úradov nebolo možné nezávisle overiť.
Spravodajské oddelenie ukrajinského ministerstva obrany na svojej internetovej stránke publikovalo zoznam ľudí, o ktorých tvrdí, že ide o pracovníkov FSB zaregistrovaných v sídle agentúry v Moskve.
"Zamestnanci ruskej FSB zapojení do kriminálnych aktivít agresorského štátu v Európe," znie nadpis verejne dostupného článku, pod ktorým je zoznam 620 mien spoločne s dátumom a miestom ich narodenia či ďalšími údajmi, akými sú číslo pasu, telefónne číslo alebo evidenčné číslo vozidla, ktoré dotyčný používa.
Agentúra Reuters nedokázala tieto tvrdenia Kyjeva bezprostredne overiť. Rusko zoznam mien nekomentovalo. Zoznam tiež neobsahuje zločiny, ktorých sa mali títo údajní agenti FSB v Európe dopustiť.
18:49 V Mariupole zahynulo najmenej 5 000 ľudí, tvrdí poradkyňa ukrajinského prezidenta
Najmenej 5 000 ľudí zahynulo v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, odkedy ho začali obliehať ruské jednotky. TASR správu prevzala od agentúr Reuters a AFP.
"Približne 5 000 ľudí bolo pochovaných. Pochovávať sa však prestalo pred desiatimi dňami pre pokračujúce ostreľovanie," uviedla pre AFP poradkyňa ukrajinského prezidenta Teťana Lomakinová, ktorá má v súčasnosti na starosti humanitárne koridory.
Celkový počet obetí je podľa nej možné iba odhadovať, keďže množstvo tiel ostáva uväznených pod troskami. Podľa Lomakinovej môže celkový počet obetí dosahovať aj 10 000.
Pri obliehaní Mariupola bolo podľa štátik miestnej administratívy poškodených už 90 percent budov a približne 40 percent ich bolo zničených.
Humanitárna situácia je najhoršia na juhu Mariupola, kde sa podľa Ukrajiny nachádza asi 160 000 ľudí obkľúčených ruskými jednotkami, ktorí zúfalo potrebujú vodu, jedlo a lieky.
Podľa ukrajinského ministerstva zahraničných vecí je situácia v obliehanom prístavnom meste "katastrofická" a ruské útoky zo zeme, mora i vzduchu premenili mesto, ktoré kedysi obývalo 450 000 ľudí, "na prach", píše AFP.
18:32 Bellingcat a WSJ: Ukrajinskí vyjednávači a Roman Abramovič trpeli príznakmi otravy
Investigatívna skupina Bellingcat potvrdila, že členovia ukrajinskej delegácie, ktorí sa v noci z 3. na 4. marca 2022 zúčastnili na mierových rozhovoroch medzi Ukrajinou a Ruskom, mali príznaky otravy chemickými zbraňami. Obeťou bol aj ruský podnikateľ Roman Abramovič. Informáciu krátko predtým priniesol Wall Street Journal s tým, že šlo o snahu sabotovať rozhovory.
Bellingcat can confirm that three members of the delegation attending the peace talks between Ukraine and Russia on the night of 3 to 4 March 2022 experienced symptoms consistent with poisoning with chemical weapons. One of victims was Russian entrepreneur Roman Abramovich. https://t.co/DJaZ4CoL8J
18:15 Zelenskyj hovoril s Draghim o pomoci týkajucej sa bezpečnostných záruk
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril v pondelok s talianskym premiérom Mariom Draghim o tom, ako Taliansko pomôže s vytvorením systému, ktorý poskytne Ukrajine bezpečnostné záruky a ochráni ju pred budúcimi hrozbami. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
"Hovorili sme o smere vzdorovania ruskej agresii. Poďakoval som za dôležitú obrannú a humanitárnu pomoc. Ukrajinskí ľud si to zapamätá. Ceníme si ochotu Talianska pripojiť sa k vytvoreniu systému bezpečnostných záruk pre Ukrajinu," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Twitter.
Podľa kancelárie talianskeho premiéra vyjadril Draghi počas telefonátu so Zelenským "úplnú ochotu prispieť k medzinárodným krokom smerovaným k ukončeniu vojny a k podpore trvácneho riešenia krízy na Ukrajine".
"Prezident Zelenskyj vyjadril ľútosť nad tým, že Rusi blokujú humanitárne koridory a pokračujú v obliehaní a bombardovaní miest vrátane škôl, čo vedie k obetiam medzi civilistami, a to vrátane detí," uviedla kancelária talianskeho premiéra s tým, že Draghi opätovne vyjadril podporu ukrajinskému ľudu a orgánom.
17:23 Na Ukrajine výrazne narástol počet predčasných pôrodov
Lekári v niektorých častiach Ukrajiny zaznamenali v uplynulých týždňoch dvoj- až trojnásobne vyšší počet predčasných pôrodov. Môže to súvisieť so stresom a zdravotnými problémami, ktoré u rodičiek vznikli počas konfliktu. TASR správu prevzala od stanice BBC.
Podľa lekárky Iryny Kondratovovej z pôrodnice v Charkove teraz predčasné pôrody tvoria až 50 percent zo všetkých pôrodov. "Zápaly, nedostatočná zdravotná starostlivosť, zlá výživa, tieto všetky faktory – vojna vedie k riziku predčasného pôrodu," vymenovala Kondratovová. Dodala, že v jej pôrodnici bola miera predčasných pôrodov vysoká už predtým, lebo tam chodili rodiť pacientky z Donecka a Luhanska.
Podľa Kondratovovej mnoho žien počas vojny trávi čas v preplnených podzemných priestoroch, kde sa šíria infekcie. Budúce matky tam majú tiež sťažený prístup k lekárskej pomoci.
Personál charkovskej novorodeneckej jednotky intenzívnej starostlivosti sa však aj napriek varovaniam pred náletmi rozhodol zostať na oddelení s predčasne narodenými deťmi. "Nemôžete vziať 600-gramové bábätko a odísť s ním do krytu, to by bola jednosmerná cesta," upozorňuje Kondratovová.
Aj v nemocnici v Ľvove, ktorý bol donedávna vnímaný ako bezpečné útočisko, už podľa BBC obložili niektoré okná vrecami s pieskom, ale stavajú tiež špeciálny podzemný kryt, do ktorého by v prípade útoku umiestnili bábätká v inkubátoroch.
Ukrajinka Kateryna Suharokova bozkáva svojho novorodeného syna Makara v pôrodnici v meste Mariupol na východe Ukrajiny 28. februára 2022. Foto: TASR/AP
16:46 Ukrajinské sily opäť ovládli Irpiň, tvrdí starosta
Starosta mesta Irpiň, ktoré sa nachádza neďaleko Kyjeva, v pondelok uviedol, že ukrajinské sily získali späť "plnú kontrolu" nad mestom. TASR správu prevzala od agentúry Reuters. Tvrdenie starostu však nebolo možné nezávisle overiť. "Dnes máme dobré správy – Irpiň bol oslobodený," povedal starosta Oleksandr Markušyn vo videu na sociálnej sieti Telegram. "Sme si vedomí toho, že útokov na naše mesto bude viac, a budeme ho odvážne brániť," dodal.
Mesto Irpiň ležiace na predmestí Kyjeva zažívalo jedny z najkrutejších bojov s ruskými jednotkami v blízkosti ukrajinského hlavného mesta.
16:28 Rusko pripravuje obmedzenia pre vstup občanov z nepriateľských štátov
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok povedal, že Moskva sa chystá obmedziť vstup na územie Ruskej federácie pre občanov "nepriateľských štátov", medzi ktoré patria všetky krajiny Európskej únie. Okrem toho budú nové vízové opatrenia platiť aj voči občanom z Británie či Spojených štátov. TASR o tom informovala na základe informácií od agentúry AFP.
"Pripravuje sa návrh prezidentského dekrétu o odvetných vízových opatreniach v reakcii na nepriateľské kroky viacerých cudzích štátov," uviedol Lavrov. "Tento zákon zavedie množstvo obmedzení na vstup do Ruska," dodal šéf ruskej diplomacie.
16:06 Dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu najviac pociťujú krajiny na východnej hranici NATO
Dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu najviac pociťujú krajiny na východnej hranici NATO. Povedal to predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) počas stretnutia s prezidentom Lotyšska Egilsom Levitsom. V tlačovej správe o tom informoval tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.
„Slovensko a Lotyšsko spája táto hranica, a preto sme odkázaní na pomoc aliancie. Pre Slovensko a Lotyšsko je dôležitá jednota v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii. Ukončenie bojov a nastolenie mieru na Ukrajine je pre nás životne dôležité,“ uviedol premiér.
15:51 Denník Novaja Gazeta pozastavuje činnosť
Popredný ruský nezávislý denník Novaja Gazeta, v ktorom pôsobí držiteľ Nobelovej ceny za mier Dmitrij Muratov, pozastavuje svoju činnosť. Stalo sa tak po tom, čo redakcia dostala niekoľko varovaní od štátneho mediálneho regulačného orgánu Roskomnadzor.
„Po tomto zastavujeme vydávanie novín na webstránke, sociálnych sieťach a na papieri, až do ukončenia 'špeciálnej operácie na území Ukrajiny,‘“ uviedol denník v pondelkovom vyhlásení.
15:30 Ruský veľvyslanec vraj v slovenskom parlamente šíri nepriateľskú propagandu
Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) bude následný postup v súvislosti so zákazom vstupu predstaviteľov Ruskej federácie a Bieloruska do NR SR koordinovať s parlamentmi ďalších členov Vyšehradskej štvorky (V4). Hovorkyňa NR SR Michaela Jurcová to uviedla v reakcii na výzvu europoslanca Vladimíra Bilčíka.
K zamedzeniu vstupu predstaviteľov Ruskej federácie a Bieloruska do parlamentu vyzval Bilčík Kollára v pondelok. Tvrdí, že veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku Igor Bratčikov pôdu slovenského parlamentu využíva na šírenie nepriateľskej propagandy, pričom v NR SR obviňoval západné krajiny zo šírenia dezinformácií a NATO z porušovania medzinárodného práva. Otvorený list Bilčíka s výzvou podporili aj ďalší ôsmi europoslanci a europoslankyne Ivan Štefanec, Peter Pollák, Miriam Lexmann, Michal Šimečka, Michal Wiezik, Martin Hojsík, Lucia Ďuriš Nicholsonová a Eugen Jurzyca.
15:13 Rusko: Ukrajinci stratili až 30-tisíc vojakov, chýbajú im organizované rezervy
Ukrajinská armáda za prvý mesiac vojny na Ukrajine stratila okolo 30-tisíc vojakov. Z nich 14-tisíc bolo zabitých v boji a 16-tisíc utrpelo vážne zranenia. Uviedol to zástupca náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl Sergej Rudskoj.
Podľa ruských zdrojov Ukrajinci už nemajú organizované rezervy, pričom novým jednotkám teritoriálnej obrany chýba dostatočný výcvik, a preto sú náchylné k vysokým stratám. Ukrajinské sily mali mať na začiatku vojny viac ako 260-tisíc vojakov.
14:51 Moskva pokračuje v prípravách schôdzky patriarchu Kirilla s pápežom Františkom
Ruská pravoslávna cirkev v pondelok oznámila, že pokračuje v prípravách stretnutia patriarchu moskovského a celej Rusi Kirilla a pápeža Františka. Co vysielaní televízie Rossija 24 informoval volokolamský metropolita Ilarion, vedúci oddelenia pre vonkajšie cirkevné vzťahy Moskovského patriarchátu. Metropolita očakáva, že stretnutie sa uskutoční v priebehu roka 2022. Miesto schôdzky zatiaľ nie je známe, dôraz sa však kladie na to, aby sa konala za osobnej účasti oboch duchovných.
13:30 Starosta mesta Mariupol hovorí o genocíde
Starosta obliehaného prístavu Mariupol uviedol, že ukrajinské sily stále bránia mesto a obvinili ruskú armádu zo spáchania „genocídy“. „Úlohou bolo vymazať mesto z povrchu zemského spolu s jeho obyvateľmi," povedal starosta Vadym Bojčenko o ruských vojakoch v rozhovore pre tlačovú agentúru UNIAN. „Toto je genocída, neexistuje žiadny iný spôsob, ako nazvať to, čo sa deje." Informoval o tom New York Times.
Bojčenko trval na tom, že mesto, ktoré už týždne bombardujú ruské jednotky, ktoré ho obkľúčili, nebolo dobyté „Mariupol dnes zostáva ukrajinským mestom,“ povedal s dôvetkom, že ukrajinská armáda robí všetko pre to, aby to tak zostalo aj v budúcnosti.
Na satelitnej snímke Maxar Technologies horiaca obytná budova na severovýchode v meste Mariupol na východe Ukrajiny. Foto: TASR/AP
13:07 Vznikol vyšetrovací tím troch krajín na preskúmanie vojnových zločinov na Ukrajine
Agentúra Európskej únie (EÚ) pre justičnú spoluprácu v trestných veciach Eurojust pomohla Poľsku, Litve a Ukrajine zriadiť spoločný vyšetrovací tím, ktorý sa bude venovať vojnovým zločinom, zločinom proti ľudskosti a ďalším zločinom spáchaným na Ukrajine. Eurojust v pondelok informoval, že tri krajiny v piatok podpísali dohodu o vzniku skupiny a on im poskytol právnu a technickú podporu. Hlavným cieľom tímu je podľa agentúry „podpora zhromažďovania dôkazov a ich rýchla a bezpečná výmena medzi partnermi, ako aj prenos informácií o dôkazoch“.
Poľskí prokurátori tvrdia, že za prvý mesiac ruskej invázie na Ukrajinu zozbierali od utečencov už zhruba 300 svedectiev. Tím trojici krajín tiež pomôže v spolupráci s prokuratúrou Medzinárodného trestného súdu, ktorá tiež začala vyšetrovať situáciu na Ukrajine.
VIDEO Zničenie ruského obrneného vozidla, pravdepodobne po nájazde na mínu
12:30 Vzťahy Ruska a Číny sú podľa šéfa ruskej diplomacie najpevnejšie v histórii
Vzťahy Ruska a Číny sú v súčasnosti najpevnejšie v histórii. V pondelok to povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Toto vyjadrenie šéfa ruskej diplomacie prišlo v čase, keď sa Západ snaží izolovať Rusko za jeho agresiu na Ukrajine, a to aj prostredníctvom tvrdých sankcií. Peking opakovane uviedol, že je proti zavedeniu sankcií voči Moskve a chce s ňou udržiavať bežnú ekonomickú a obchodnú výmenu. Čína tiež odmietla odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajine, uviedla agentúra Reuters.
12:21 Rusko vyhostilo troch slovenských diplomatov
Ruská federácia informovala o vyhostení troch slovenských diplomatov z Moskvy. Rezort diplomacie toto konanie vníma ako neopodstatnené. V tlačovej správe o tom informoval hovorca ministerstva zahraničných vecí Juraj Tomaga. „Slovenskí diplomati, na rozdiel od ruských diplomatov v SR, všade vo svete striktne dodržiavajú Viedenský dohovor o diplomatických stykoch a diplomatické zvyklosti,“ doplnil Tomaga.
Na základe vyhodnotenia slovenských spravodajských služieb Slovenská republika rozhodla v pondelok 14. marca o vyhostení troch pracovníkov Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR za ich pôsobenie v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch.
12:15 Čaputová: Slovensko a Lotyšsko jednoznačne stoja pri Ukrajine
Slovensko aj Lotyšsko jednoznačne stoja pri Ukrajine, pretože má plné právo brániť sa. Obe krajiny v tomto duchu aj poskytujú Ukrajine svoju pomoc. Prezidentka Zuzana Čaputová to povedala po stretnutí s lotyšským prezidentom Egilsom Levitsom.
„Slováci aj Lotyši majú priamu skúsenosť s inváziou Sovietskeho zväzu a následnou okupáciou, ale rovnako majú aj skúsenosť s ruskou propagandou,“ vyhlásila Čaputová. Doplnila, že s lotyšským prezidentom hovorila nielen o dôležitosti slobody slova, ale aj o tom, ako v tejto súvislosti chrániť bezpečnosť Slovenska a Lotyšska. „Zhodli sme sa, že vo veci šírenia dezinformácií je potrebná kombinácia úpravy na národnej úrovni a tiež európska regulácia, ktorá sa už pripravuje. Je to veľká výzva, ktorá priamo súvisí s bezpečnosťou jednotlivých štátov,“ dodala prezidentka.
Egils Levits a Zuzana Čaputová. Foto: TASR/Pavel Neubauer
12:00 Lavrov: Schôdzka prezidentov bude vtedy, keď sa vyriešia kľúčové otázky
Schôdzka prezidentov Ruska a Ukrajiny Vladimíra Putina a Volodymyra Zelenského bude potrebná, až keď bude jasné riešenie všetkých kľúčových otázok, uviedol šéf ruskej diplomacie Lavrov v rozhovore so srbskými médiami, o ktorom informovala agentúra TASS. "Rozhovory teraz budú pokračovať doslova dnes či zajtra v Istanbule, už v osobnom kontakte po celej sérii videokonferencií. Máme záujem na tom, aby tieto rozhovory boli korunované výsledkom," povedal Lavrov.
"Hlavné je teraz prestať pritakávať Ukrajincom, ktorí chcú len vytvoriť zdanie rozhovorov a riešení. V tom sú veľmi úspešní, keď sabotovali minské dohody hneď od ich uzavretia vo februári 2015 a nakoniec vyhlásili, že ich nebudú plniť," vyhlásil ruský minister. Dodal, že Rusi vraj dobre poznajú ukrajinské schopnosti "imitovať" vyjednávanie, ale v tomto prípade Kyjev neuspeje. "Nutný je výsledok na záver rozhovorov, ktorý spečatia prezidenti," zdôraznil Lavrov. Moskva je podľa neho ochotná uvažovať o rôznych miestach na konanie rozhovorov, a to vrátane Belehradu.
Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba tvrdí, že sa rozhovory zasekli na otázkach, ku ktorých riešeniam nemajú vyjednávači mandát, a preto je nutná schôdzka hláv štátov, aby vyriešili hlavné problémy.
Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP
11:32 Ďalšie rokovania Ukrajiny a Ruska sa v pondelok začnú v Istanbule
Ďalšie kolo mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom sa má začať v pondelok v Istanbule. Bez bližších podrobností to v pondelok oznámil nemenovaný popredný turecký predstaviteľ, ktorého citovala agentúra Reuters.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa v nedeľu telefonicky dohodol so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, že ďalšie kolo mierových rokovaní sa uskutoční v Istanbule. Ankara dúfa, že rozhovory povedú k dosiahnutiu prímeria. Poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko naopak v pondelok uviedol, že na rokovaniach neočakáva dosiahnutie nijakého zásadného posunu. "Nemyslím si, že v hlavných otázkach dôjde k nejakému pokroku," povedal.
11:09 Spoločnostiam, ktoré odišli z Ruska, udelia „mierové ceny“
Medzinárodné spoločnosti, ktoré odišli z ruského trhu, dostanú od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského „mierové ceny“. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na kanceláriu ukrajinského prezidenta.
Spoločnosti, ktoré odišli, „si zaslúžia rešpekt Ukrajincov a ľudí na celom svete. Koniec koncov, nezáujem a mlčanie sú spolupáchateľstvo“, skonštatoval šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak s tým, že ich cieľom je, aby do rozpočtu krajiny agresora nešiel ani cent.
10:25 Ukrajina neotvorí humanitárne koridory, obáva sa provokácií ruských jednotiek
Ukrajina v pondelok neotvorí žiadne humanitárne koridory, pretože ukrajinské spravodajské služby upozornili na riziko možných ruských "provokácií" pozdĺž vytipovaných trás. TASR túto správu prevzala z online spravodajstva britskej televíznej stanice Sky News.
Koridory sa používajú na dopravu humanitárnej pomoci a na evakuáciu civilistov z obzvlášť nebezpečných oblastí. Sky News pripomenula, že od začiatku invázie ruských jednotiek Ukrajina už viackrát obvinila Rusko z útokov na humanitárne a evakuačné koridory.
09:15 Používanie písmena Z na podporu vojny bude trestné
Niektoré nemecké spolkové krajiny oznámili, že verejné používanie písmena "Z", ktorým označuje svoje vozidlá časť ruských inváznych vojsk na Ukrajine, bude považované za podporu ruskej agresie a bude trestné. Podľa DPA to oznámila to šéfka rezortu vnútra krajinskej vlády hlavného mesta Berlín Iris Sprangerová.
V rozhovore pre denník Tagesspiegel odkázala na článok 140 Trestného zákona, ktorý hovorí o trestnej zodpovednosti za schvaľovanie určitých trestných činov. Za jeho porušenie môže hroziť pokuta alebo trest odňatia slobody až na tri roky.
Už v piatok spolkové krajiny Bavorsko a Dolné Sasko oznámili, že budú použitie písmena "Z" kriminalizovať. V meste Stuttgart a v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko sa miestni zákonodarcovia prikláňajú k zákazu jeho používania. "Symbol fašizmu (ruského prezidenta Vladimira) Putina v podobe písmena "Z" by mali zakázať v celom Nemecku," vyhlásil minister pre utečencov v Severnom Porýní-Vestfálsku Joachim Stamp.
09:04 Ukrajina žiada OSN o demilitarizovanú zónu okolo černobyľskej elektrárne
Podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková obvinila Rusko z nezodpovedných a potenciálne nebezpečných činov v okolí odstavenej jadrovej elektrárne v Černobyle. Informovala o tom v pondelok stanica BBC s tým, že Vereščuková obvinila ruské sily, že bránia ukrajinským hasičom pri likvidácii lesných požiarov, ktoré vypukli v tzv. vylúčenej zóne okolo černobyľskej elektrárne.
Podľa Vereščukovej vyjadrenia na sieti Telegram majú tieto požiare značný rozsah a môžu mať veľmi vážne následky. "Preto žiadame, aby Bezpečnostná rada OSN prijala okamžité opatrenia na demilitarizáciu černobyľskej zóny," pokračovala Vereščuková.
Vereščuková obvinila Rusko z "militarizácie" lokality a z prepravy starých a zle udržiavaných zbraní do blízkosti elektrárne, čo by podľa nej mohlo poškodiť ochranný kryt okolo jej zničeného štvrtého reaktora. "V kontexte jadrovej bezpečnosti predstavujú nezodpovedné a neprofesionálne činy ruských vojakov veľmi vážnu hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre stovky miliónov Európanov," upozornila Vereščuková. BBC nebola schopná tieto jej tvrdenia overiť z nezávislých zdrojov.
08:47 Rusi podľa ukrajinskej strany presídlili tisícky ľudí z Mariupola na svoje územie
Ukrajina obviňuje Rusko, že nasilu presídľuje tisícky civilistov z Mariupola. Informuje o tom spravodajský portál BBC, podľa ktorého Rusi umiestnili asi päťtisíc ľudí do dočasného tábora v obci Bezimenne východne od Mariupola, čo je vidieť na satelitných záberoch.
Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková tvrdí, že na územia ovládané Rusmi, bez akejkoľvek koordinácie s Kyjevom, premiestnili z Ukrajiny 40-tisíc ľudí. BBC pripomína, že mnohí Ukrajinci majú v Rusku príbuzných a nie je jasné, koľko z nich tam šlo dobrovoľne, pričom uvádzané čísla nedokázali nezávislo overiť. Jeden z mariupolských utečencov, ktorý sa momentálne nachádza v Rusku, sa však vyjadril, že ich „všetkých vzali nasilu“.
Niektorí ukrajinskí predstavitelia označujú ruské kroky za „deportácie“ do „filtračných táborov“, čo pripomína ruskú vojnu v Čečensku, keď tisícky Čečenov brutálne vypočúvali v provizórnych táboroch a mnohí z nich zmizli. Ak bojujúca strana deportuje civilistov na svoje územie, je to medzinárodne považované za porušovanie ľudských práv. Rusko násilné presuny obyvateľov popiera.
08:14 Ruské sily sa stiahli z mesta Slavutyč, kde žijú zamestnanci Černobyľu
Ruské jednotky sa stiahli z ukrajinského mesta Slavutyč, kde žijú prevažne zamestnanci komplexu jadrovej elektrárne v Černobyle. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na vyjadrenie primátora tohto mesta.
Jurij Fomičov, primátor mesta Slavutyč ležiaceho na severe Ukrajiny, v online videopríspevku v pondelok informoval: "Urobili, čo chceli - skontrolovali mesto, dnes to dokončili a odišli. V meste momentálne žiadni nie sú." Agentúra Reuters nedokázala primátorovo tvrdenie overiť z nezávislých zdrojov. Fomičov vo videu poprel obvinenia, že miestne úrady spolupracujú s ruskými jednotkami a požiadali ich o údajne aj o humanitárnu pomoc. "Všetky naše problémy riešime sami. Nepotrebujeme humanitárnu pomoc, všetkého máme dosť. Pomáhajú nám zo všetkých miest a obcí Ukrajiny," povedal Fomičov.
Ruské jednotky vstúpili do mesta Slavutyč 26. marca. Následne tam vybudovali kontrolné stanovištia, zmocnili sa nemocnice a uniesli Fomičova. Neskôr oblastná vojenská správa oznámila, že primátor bol prepustený na slobodu.
07:13 Vojna dosiaľ spôsobila škody na infraštruktúre za 63 miliárd dolárov
Vojna na Ukrajine dosiaľ spôsobila škody na infraštruktúre vo výške viac ako 63 miliárd dolárov. Vyplýva to z nového odhadu Kyjevskej školy ekonomiky, o ktorom informuje spravodajský portál BBC.
Podľa odhadu, ktorý hodnotil ekonomický dosah ruskej invázie na Ukrajinu do 24. marca, bolo zničených, poškodených alebo zhabaných najmenej 4 431 rezidenčných budov, 92 tovární a skladov a 378 škôl. Okrem toho bolo tiež zničených, poškodených alebo obsadených 12 letísk ako aj sedem tepelných alebo hydroelektrických elektrární.
06:52 Zelenskyj: Nie je možné úplne vytlačiť Rusko z Ukrajiny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu pripustil, že nie je možné úplne vytlačiť Rusko z územia jeho krajiny. Takýto pokus by podľa neho "viedol k tretej svetovej vojne". TASR prevzala správu od stanice Sky News.
Zelenskyj povedal, že chce dosiahnuť "kompromis" s Moskvou v prípade regiónu Donbas, ktorý od roku 2014 čiastočne kontrolujú separatistické skupiny podporované Ruskom.
Podľa Sky News existujú náznaky, že Kremeľ chce v týchto oblastiach usporiadať nejakú formu "referenda" o tom, či tamojší ľudia chcú byť súčasťou Ruska.
Zelenskyj však chce, aby sa ruskí vojaci stiahli z tých častí krajiny, ktoré okupujú od začiatku úplnej invázie z 24. februára. Podľa neho je dohoda "možná len vtedy, ak sa stiahnu".
06:20 Stefanišynová: Cez humanitárne koridory uniklo v nedeľu vyše 1 100 ľudí
Viac ako 1 100 ľudí na Ukrajine uniklo v nedeľu cez núdzové humanitárne koridory, potvrdila ukrajinská vicepremiérka Olha Stefanišynová. TASR prevzala správu od stanice Sky News.
Stefanišynová však varovala, že hoci mnohí boli bezpečne odsunutí z frontových línií, teraz je "veľmi jasné", že ide o "vojnu proti ukrajinskému ľudu".
Stefanišynová dodala: "Rusi sa nestarajú o život a bezpečnosť ľudí."
Rodina vychádza z úkrytu v meste Novojavorivsk na západe Ukrajiny počas 18. dňa ruskej invázie na Ukrajine v nedeľu 13. marca 2022, ilustračný obrázok. Foto: TASR/AP
05:08 Prioritami na rokovaniach budú "zvrchovanosť a územná celistvosť"
Prioritami Ukrajiny na ďalšom ukrajinsko-ruskom kole rokovaní v Turecku tento týždeň budú "zvrchovanosť a územná celistvosť", povedal Volodymyr Zelenskyj vo svojom nočnom videopríhovore. Informovala o tom v pondelok stanica Sky News, od ktorej TASR správu prevzala.
"Naše priority na rokovaniach sú známe: zvrchovanosť a územná celistvosť Ukrajiny sú nespochybniteľné," povedal ukrajinský prezident.
"Účinné záruky bezpečnosti sú nevyhnutnosťou. Naším cieľom je, samozrejme, mier a čo najrýchlejší návrat do normálneho života v našej krajine," dodal.
Zelenskyj predtým varoval, že na mierových rozhovoroch sa nevzdá ukrajinského územia, pričom poznamenal, že jeho jednotky zasadili inváznym silám "silné údery".
04:27 Sky News: Biden povedal, že nevyzýval na zmenu režimu v Rusku
Americký prezident Joe Biden v nedeľu povedal, že nevyzýval na zmenu režimu v Rusku, keď v sobotu tvrdil, že ruský prezident Vladimir Putin "nemôže zostať pri moci". TASR prevzala správu od stanice Sky News.
"Nie," odvetil Biden pri odchode z bohoslužby vo Washingtone na otázku jedného z reportérov, či vyzýval na zmenu režimu v Rusku.
Americký prezident počas sobotňajšej návštevy Poľska nazval ruského prezidenta "mäsiarom", ktorý "nemôže zostať pri moci". Biely dom neskôr poprel, že by sa snažil o "zmenu režimu" v Moskve, zatiaľ čo Kremeľ uviedol, že Bidenove vyjadrenia by mohli poškodiť bilaterálne vzťahy.
Joe Biden. Foto: TASR/AP
02:44 Scholz: Zmena režimu v Rusku nie je cieľom NATO
Nemecký kancelár Olaf Scholz v nedeľu zopakoval, že "zmena režimu v Rusku nie je cieľom NATO". TASR prevzala správu od stanice Sky News.
Okrem toho Scholz vyzval Putina, aby súhlasil s prímerím a vytvoril na Ukrajine viac humanitárnych koridorov. Varoval, že Nemecko nebude váhať uvaliť na Rusko ďalšie sankcie, "ak budú nevyhnutné".
Scholzove slová zazneli po sobotňajších výrokoch amerického prezidenta Joea Bidena počas návštevy Poľska. Ruského prezidenta Vladimira Putina nazval Biden "mäsiarom", ktorý "nemôže zostať pri moci". Biely dom neskôr poprel, že by sa snažil o "zmenu režimu" v Moskve, zatiaľ čo Kremeľ uviedol, že Bidenove vyjadrenia by mohli poškodiť bilaterálne vzťahy.
Olaf Scholz. Foto: TASR/AP
00:15 Zelenskyj povedal, že Ukrajina sa zaoberá neutralitou
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu povedal, že mieroví vyjednávači Kyjeva sa zaoberajú požiadavkou Ruska o neutralite Ukrajiny. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Neutrálny štatút Ukrajiny je jednou z kľúčových požiadaviek Ruska v mierových rozhovoroch s Ukrajinou, pripomína AFP.
"Tento bod rokovaní je pre mňa pochopiteľný a rokuje sa o ňom, pozorne sa skúma," povedal Zelenskyj v rozhovore pre viacero nezávislých ruských médií.
Kremeľ v marci uviedol, že Rakúsko či Švédsko ponúkajú vzor neutrality, ktorý by mohla prijať aj Ukrajina – s cieľom pomôcť ukončeniu ruskej invázie. Ukrajina však takýto návrh odmietla s tým, že mierové rokovania s Moskvou by mali byť zamerané na "bezpečnostné záruky."
V prípade, že by minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) nevedel zreteľne vysvetliť zverenie manažovania utečeneckej krízy súkromným spoločnostiam, tak by OĽANO urobilo konzekvencie. Vláda je presvedčená, že Mikulec robí, čo vládze. V diskusnej relácii Na telo na televízii Markíza to uviedol šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽANO). Nezaradený poslanec a člen mimoparlamentnej strany Hlas-SD Richard Raši poukázal, že situácia na východných hraniciach je zlyhaním štátu a Mikulec je toho svetlým príkladom.
Budaj si chce celú situáciu o podpísaní zmluvy so súkromnými spoločnosťami rezortom vnútra "nechať prejsť". Bude o tom reč na vláde aj v parlamente. "Ak by nastalo zneužitie funkcie, OĽANO vždy konalo a bude konať," poznamenal Budaj. Zároveň vylúčil, že by náhradou za Mikulca na poste šéfa rezortu vnútra mohol byť terajší poslanec Gábor Grendel (OĽANO).
Mikulec podľa Rašiho podpísal niekoľko nevýhodných zmlúv a zlyhal ako vedúci krízového štábu. Opozičný poslanec v relácii spomenul, že ministerstvo vnútra v uplynulých dňoch podpísalo zmluvu na dodávku 500 poschodových postelí za 246 eur za jednu a 1000 matracov v sume 114 eur za kus. "Je to predražené o 140.000 eur," tvrdí. Okolnosti o podpise tejto zmluvy Budajovi neboli známe.
S-300 si podľa Rašiho máme nechať doma
Hlas-SD podľa Rašiho nepodporuje, aby protiraketové systémy S-300 išli na Ukrajinu. Mali by ostať na Slovensku a chrániť ho. Raši tvrdí, že SR nemá toľko nadbytočnej techniky, ktorú by mohlo poskytovať Ukrajine. "Keďže sme nárazníkovou zónou, naše lietadlá by mali ostať na Slovensku a chrániť vzdušný priestor NATO a teda aj nás," myslí si.
V prvom rade podľa Budaja treba zabezpečiť východné hranice a riešením je Patriot. "V akom tempe sa bude nakladať s S-300, je na Naďovi," povedal. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) v kooperácii so spojencami nehovorí o dni, kedy budú niektoré zbrojné systémy prepravované na Ukrajinu. "Bolo by to veľmi neprezieravé," reagoval s tým, že Slovensko si nemôže požičiavať obrannú techniku, musí si ju zakúpiť.
Budaj: Vyhosťovanie diplomatov by malo pokračovať
Slovensko by tiež podľa Budaja malo pokračovať vo vyhosťovaní ruských diplomatov. Raši s pokračovaním vyhosťovania súhlasí v prípade, že by sa zistilo, že diplomati vykonávali činnosť proti SR.
Situácia s využívaním auta a šoféra pre šéfa Hlasu-SD Petra Pellegriniho cez spoločnosť SAD Zvolen bude podľa Rašiho celá vysvetlená vo výročnej správe strany. "Nebudú o tom žiadne pochybnosti," podotkol.
Svojou pokrokovou prácou sa Ján Ambro hlboko zapísal do dejín medicíny na Slovensku.
Deväť rokov už stála v Prešporku najväčšia nemocnica v celom Uhorsku, keď v nej v roku 1873 slávnostne otvorili Bratislavskú kráľovskú školu pre baby, teda pôrodné asistentky. Jej zakladateľom a prvým riaditeľom bol profesor doktor Ján Ambro, rodák z Beckova.
Lekárstvo študoval v Pešti a vo Viedni. Ako mladý lekár sa pri pitve mŕtvoly infikoval a prišiel o pravé oko. Pôsobil na rozličných miestach, naposledy v Budapešti, odtiaľ ho povolali za riaditeľa už spomínanej Kráľovskej babskej školy. Pre históriu ženského lekárstva je u nás najvýznamnejšou osobnosťou. Priekopníckou prácou sa hlboko zapísal do dejín medicíny na Slovensku, napriek tomu nebol doteraz za tieto zásluhy ocenený.
https://vimeo.com/692830351
Ján Ambro je známy predovšetkým ako autor prvej slovenskej učebnice pre pôrodné asistentky, tzv, babice, ktorá vyšla v roku 1873 v Skalici pod názvom Kniha o pôrodníctve pre baby. Pretože Ambroneovládal gramatiku novej slovenčiny, rukopis jazykovo upravil Michal Boor, jeho nevlastný brat, redaktor a spisovateľ. Knihu Ambro „venoval blahej pamiatke Ignáca Semmelweisa, doktora lekárstva, ránhojičstva, riadneho profesora na vysokých školách v Budapešti.“ O rok neskôr vyšla v maďarčine doplnená o 18 tabuliek a 69 podrobných vyobrazení priebehu pôrodu.
Spolu s manželkou Rózou Polgár mal päť detí. Jeho syn Zoltán Ambro bol lekárom v detskej nemocnici v Bratislave a od roku 1887 ako praktický lekár v Trenčíne.
Lekár Ján Ambro pôsobil na sklonku života v Bratislave, kde sa angažoval v snahe vybudovať útulok pre opustené matky a deti, ale vo vedení mesta nenašiel dostatočnú podporu. Zomrel na rakovinu žalúdka 15. mája 1890. Pochovaný je v Bratislave.
V týchto dňoch si pripomíname 195. výročie jeho príchodu na svet. Narodil sa v Beckove v rodine mäsiara Juraja Ambru a zemianky Juliany 27. marca 1827.
Štát by mal dokázať manažovať utečeneckú krízu sám. Predseda Národnej rady (NR) SR a šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár to uviedol v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Avizuje, že by sa malo hnutie Sme rodina počas odvolávania ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) v parlamente zdržať hlasovania.
Rozhodnutie zveriť riadenie utečeneckej krízy do rúk menších súkromných firiem si musí Mikulec podľa Kollára obhájiť pred spoločnosťou a koaličnými partnermi sám. "Netlačím na odchod Mikulca. Je to v réžii predsedu hnutia OĽaNO alebo poslaneckého klubu OĽaNO. Nebudem pomáhať opozícii zosadiť vlastného ministra," zdôraznil v diskusnej relácii.
Zopakoval, že by sa mimoriadna schôdza k odvolávaniu šéfa rezortu vnútra mala uskutočniť budúcu stredu (30. 3.), po prerokovaní súdnej mapy a stavebných zákonov. Pôvodne sa malo hlasovať už v piatok (25. 3.). "Boli sme dohodnutí aj na súdnej mape a stavebnom zákone, ale muselo sa to posunúť na stredu. Ešte boli výhrady poslancov jednej koaličnej strany," podotkol.
S Kolíkovou sú už dohodnutí
Tvrdí, že sú s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou na najnovšej verzii súdnej mapy dohodnutí. Poslanci jednej koaličnej strany majú podľa jeho slov problém s niektorými krajskými súdmi. "My sme dohodnutí na správnych, okresných a krajských súdoch. Bol to z jej strany veľký kompromis a aj my sme museli ustúpiť,“ priblížil. Napokon by v Bratislave nemal vzniknúť jeden mestský súd, ale štyri špecializované súdy. Hnutie, ako tvrdí, ustúpilo pri vzniku mestského súdu v Košiciach.
Systém protivzdušnej obrany S-300 možno podľa Kollára Ukrajine poskytnúť až vtedy, keď bude Slovensko vlastniť systém Patriot. Víta posilnenie východnej hranice Slovenska vojakmi NATO. Je za to, aby SR dávala do obrany a armády finančné prostriedky vo výške dvoch percent hrubého domáceho produktu.
Odstrihnutie od plynu odmieta
Koalícia robí podľa Kollára maximum v oblasti podpory domácností, aby dokázali zvládať nárast cien tovarov a služieb. "Tým, že ceny stúpli hore, máme aj vyšší výber DPH. Budem presadzovať, aby sa rozdiel, ktorý získame výberom DPH, vrátil ľuďom," dodal. Podporu by mali podľa neho dostať najmä zraniteľné skupiny obyvateľstva, slobodné matky s deťmi a dôchodcovia.
Kategoricky odmieta okamžité "odstrihnutie" od ruského plynu a ropy. "Treba mať alternatívu B, až potom si môžeme vybrať, od koho budeme brať ropu a zemný plyn," zdôraznil.
Exprimátora Žiliny a bývalého šéfa Slovenskej národnej strany Jána Slotu, obvineného z korupcie, prepustili zo zadržania na slobodu. V sobotu podvečer o tom rozhodol sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku.
Rozhodnutie nie je právoplatné, prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal sťažnosť. Najvyšší súd (NS) SR má o nej rozhodovať 31. marca. Informovala o tom hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková.
Prokurátor žiadal väzbu pre obavy z pôsobenia na svedkov a pokračovania v trestnej činnosti. "Sudca, na rozdiel od prokurátora, nezistil naplnenie dôvodov kolúznej väzby, avšak dospel k záveru o existencii dôvodov preventívnej väzby, ktorú nad obvineným nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka a písomným sľubom obvineného," spresnila. Súd Jánovi S. uložil aj iné povinnosti a obmedzenia.
Prokurátor ÚŠP uviedol, že sudca uznal dôvodnosť trestného stíhania. "Zároveň uznal aj dôvod preventívnej väzby, ktorú nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka," priblížil.
Ján Slota vinu odmieta. "V tomto štáte hocijaký podvodník, kajúcnik, udavač povie bez dôkazu hocičo a prenasleduje vás," vyhlásil po prepustení zo zadržania na slobodu.
Obvinený je zo zločinu prijímania úplatku v spolupáchateľstve. Za vinu sa mu kladie prijatie úplatku v roku 2018 pre sudcu Krajského súdu v Žiline P. P. a jeho následné odovzdanie vo výške 5000 eur. Cieľom malo byť ovplyvnenie rozhodnutia v konkrétnej trestnej veci.
Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) zároveň obvinil ďalšie dve osoby pre zločin prijímania úplatku a prečin podplácania. Polícia viac informácií k prípadu neposkytuje.
Prezident USA Joe Biden vyzval počas prejavu vo Varšave na odchod ruského prezidenta Vladimira Putina z funkcie. Biely dom jeho slová korigoval s tým, nemal na mysli zmenu režimu. Biden očakáva, že vojna na Ukrajine bude dlhá. Ukrajincom sľúbil ďalšiu pomoc, Poľsku sľúbil pomoc v prípade ruského útoku. Biden sa v sobotu vo Varšave stretol s ukrajinskými ministrami zahraničných vecí a obrany. Boli to prvé osobné rozhovory Bidena s predstaviteľmi vlády v Kyjeve od začiatku ruskej invázie na Ukrajine.
Biden vyzval na zosadenie ruského prezidenta Vladimira Putina z funkcie. "Tento muž nemôže zostať ďalej pri moci," povedal šéf Bieleho domu. Putin sa podľa neho prepočítal a spôsobil neospravedlniteľné utrpenie. Počas dňa ho nazval "mäsiarom".
"Dovoľte mi povedať, ak ma počujete: Rusi nie sú naším nepriateľom. Milióny rodín museli opustiť svoje domovy vrátane polovice ukrajinských detí. Toto nie sú činy veľkého národa," vyhlásil prezident USA.
"Buďme triezvi, túto bitku nevyhráme za dni ani mesiace, musíme sa pripraviť na dlhý boj," vyhlásil Biden počas prejavu vo Varšave. Ruská invázia na Ukrajine podľa neho môže spôsobiť vojnu, ktorá bude trvať desaťročia. Citoval pápeža Jána Pavla II. "nebojte sa" a zmienil sa aj o bývalej šéfke americkej diplomacie Madeleine Albrightovej, ktorá mala české korene a zomrela tento týždeň.
Vypočul si ho dav asi tisíc ľudí, boli nimi aj utečenci u Ukrajiny. "Môj odkaz Ukrajincom znie: Sme s vami."
Prezident USA sa nesnaží o „zmenu režimu“ v Rusku, oznámil v sobotu večer Biely dom. Reagoval tak na slová Bidena z prejavu v poľskej metropole Varšava, že ruský prezident Vladimir Putin „nemôže zostať pri moci“.
„Prezident tým myslel, že Putinovi nemožno dovoliť, aby ovládal svojich susedov alebo celý región,“ uviedol predstaviteľ Bieleho domu, ktorého citovala tlačová agentúra AFP.
„Prezident nerozprával o Putinovej moci v Rusku, ani o zmene režimu,“ dodal predstaviteľ. Americký líder totiž na záver svojho prejavu na Kráľovskom hrade vo Varšave dôrazne o Putinovi vyhlásil: „Preboha, tento človek nemôže zostať pri moci.“
Rokoval s ukrajinskými ministrami
S delegáciou vrátane amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena a ministra obrany Lloyda Austina v sobotu v Poľsku rokoval s ukrajinskými rezortnými kolegami Dmytrom Kulebom a Olexijom Reznikovom.
Biden pricestoval do Poľska v piatok. Návštevu začal v meste Rzeszów ležiacom približne 80 kilometrov od hranice s Ukrajinou. Stretol sa tam s americkými vojakmi umiestnenými v krajine a spolu s poľským prezidentom Andrzejom Dudom aj so zástupcami humanitárnych organizácií, ktoré poskytujú podporu ukrajinským utečencom.
Rokoval sa aj s premiérom Mateuszom Morawieckim a starostom Varšavy Rafałom Trzaskowskim. Navštívil štadión, kde prebieha registrácia utečencov z Ukrajiny, uviedla agentúra DPA.
Duda: Chceme vojenskú spoluprácu s USA
Poľsko chce kúpiť moderné vojenské vybavenie americkej výroby a má záujem o spoluprácu s USA v oblasti armády. Povedal Duda po stretnutí s Bidenom. TASR o tom informovala na základe správ prevzatých od agentúr AFP, PAP a spravodajskej televízie Sky News.
Vzťahy medzi Poľskom a USA podľa Dudových slov aj napriek zložitému obdobiu prekvitajú, píše PAP. Pripomenul, že Poľsko je odberateľom skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA. Jeho krajina bude pokračovať v spolupráci s USA aj pri výstavbe jadrových elektrární v Poľsku.
Biden: Spoľahnite sa našu pomoc pri prípadnom útoku Ruska
Biden povedal svojmu poľskému partnerovi Andrzejovi Dudovi, že „vaša sloboda je naša". Šéf Bieleho domu ubezpečil Dudu, že USA a ďalší spojenci v rámci Severoatlantickej aliancie prídu Poľsku v prípade ruského útoku na pomoc. Biden a Duda sa stretli počas záverečného dňa európskej cesty amerického prezidenta, aby spolu hovorili o spoločnej snahe o ukončenie vojny na susednej Ukrajine.
Biden označil dohodu západnej aliancie o „kolektívnej obrane" za „posvätný záväzok" a dodal, že jednota NATO je nanajvýš dôležitá. Zároveň uznal, že Poľsko znáša hlavné bremeno humanitárnej krízy, keďže do krajiny prišli viac ako dva milióny z 3,5 milióna ľudí, ktorí utiekli z Ukrajiny. Konštatoval, že ďalší spojenci v rámci NATO musia urobiť viac. USA sľúbili, že prijmú do 100-tisíc ukrajinských utečencov. Duda sa vyjadril, že vzťahy medzi oboma krajinami prekvitajú napriek ťažkým časom. (tasr, haj)
Umierame, pomôžte nám
Stovky demonštrantov sa pri príležitosti jeho návštevy zhromaždili v centre Varšavy. Bidena žiadali, aby zriadil nad Ukrajinou bezletovú zónu. "Kým vy diskutujete, my umierame," odkázal americkému prezidentovi dav posiaty modro-žltými vlajkami.
USA aj ďalšie západné štáty zriadenie bezletovej zóny odmietajú. Poukazujú na to, že by to viedlo k priamemu konfliktu medzi Ruskom a Západom, ktorému sa chce NATO vyhnúť.
22:39 Kličko: Vyučovanie sa v Kyjeve obnoví v pondelok a bude prebiehať online
Starosta ukrajinskej metropoly Kyjev Vitalij Kličko v nedeľu oznámil, že školy v hlavnom meste začnú v pondelok znova fungovať a vyučovanie bude prebiehať online. Informácie priniesla americká spravodajská stanica CNN.
"Vyučovací proces sa v hlavnom meste obnoví 28. marca - v online formáte," uviedol Kličko v oznámení na sociálnej sieti Telegram. "Bude viac prispôsobený súčasným podmienkam. A študenti budú môcť využívať rôzne vzdelávacie platformy," vysvetlil.
Kličko dodal: "Dôležitou úlohou je dnes to, aby mesto žilo a pracovalo dokonca aj počas takéhoto prísneho stanného práva. Rusi sa nás snažia zastrašiť. To sa im nepodarí! Nevzdáme sa!"
21:02 Erdogan v telefonáte s Putinom zdôraznil nevyhnutnosť prímeria na Ukrajine
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v nedeľu v telefonickom rozhovore so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom zdôraznil potrebu dosiahnuť na Ukrajine prímerie. Oznámila to kancelária tureckého prezidenta. TASR správu prevzala z agentúry AP.
Erdogan podľa vyhlásenia prezidentskej kancelárie takisto žiadal zlepšenie humanitárnej situácie v oblasti. Obaja prezidenti (Putin a Erdogan) sa dohodli, že najbližšie stretnutie predstaviteľov Ruska a Ukrajiny by sa malo uskutočniť v Istanbule. Prezidentská kancelária však presný čas neuviedla.
Vedúci ruskej delegácie Vladimir Medinskij v nedeľu oznámil, že ďalšie kolo mierových rozhovorov sa uskutoční 29. – 30. marca. David Arachamija, jeden z ukrajinských vyjednávačov, na sociálnej sieti Facebook oznámil, že rokovania sa začnú v pondelok 28. marca a za miesto ich konania označil Turecko. Turecká strana však tieto tvrdenia bezprostredne nepotvrdila.
Ruský prezident Vladimir Putin (vpravo) si podáva ruku so svojím tureckým partnerom Recepom Tayyipom Erdoganom po spoločnej tlačovej konferencii v rámci ich stretnutia v Kremli v Moskve 5. marca 2020. Foto: TASR/AP
20:33 Ukrajinská veľvyslankyňa v USA označila Rusko za teroristický štát
Ukrajinská veľvyslankyňa v Spojených štátoch Oksana Markarová označila v nedeľu Rusko za teroristický štát, pretože Moskva vedie v jej krajine brutálnu vojnu. V nedeľu o tom informovala aj tlačová agentúra DPA.
Markarová sa poskytla rozhovor pre americkú spravodajskú stanicu CNN. Ako v ňom povedala, "je jasné, že Rusko je teroristický štát vedený vojnovým zločincom".
Žiadala, aby bol ruský prezident Vladimir Putin postavený pred medzinárodné súdy. Dodala, že Putin a všetci ďalší vinní Rusi musia ísť do väzenia za vojnové zločiny.
Veľvyslankyňa takisto vyzvala všetky civilizované krajiny, aby poskytli Ukrajincom potrebné prostriedky na obranu svojej vlasti a Európy a aby zastavili Putina.
19:42 Le Drian: Ak sa nič neurobí na pomoc Mariupolu, bude to "kolektívna vina"
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian v nedeľu vyhlásil, že ak sa nič neurobí na pomoc ukrajinskému mestu Mariupol, bude to "kolektívna vina". Informovala o tom americká televízia CNN.
Francúzsky minister to povedal počas medzinárodnej konferencie Dauha Forum v katarskom hlavom meste.
"Mariupol je nové Aleppo," dodal Le Drian.
Le Drian v rozhovore s novinárkou a moderátorkou americkej televízie CNN Becky Andersonovou uviedol, že "je tu invázna sila, ktorá sa snaží dosiahnuť svoje ciele tak, že si berie ako rukojemníkov obyvateľstvo Mariupola. To je naozaj neprijateľné".
Minister dodal: "Myslím si, že sme sa dostali do bodu zvratu, keď ukrajinská kríza siaha ďalej a ohrozovaná je aj stabilita a bezpečnosť v Európe."
Ukrajinské prístavné mesto Mariupol je obliehané ruskou armádou a je pod jej neustálym ostreľovaním a bombardovaním. Rusi do mesta nepúšťajú vozidlá s humanitárnou pomocou. Často zlyhávajú aj pokusy o vytvorenie humanitárnych koridorov. Situáciu v Mariupole opisujú svedkovia ako "skazu".
Jean-Yves Le Drian. Foto: TASR/AP
18:50 Ďalšie kolo rokovaní s Ruskom sa začne v pondelok v Turecku
Kyjev v nedeľu oznámil, že ďalšie kolo mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom sa začne v pondelok 28. marca v Turecku. TASR správu prevzala za agentúr AFP a APA.
AFP sa odvoláva na oznámenie, ktoré na sociálnej sieti Facebook zverejnil David Arachamija, jeden z ukrajinských vyjednávačov. Rokujúce strany sa podľa jeho vyjadrení počas víkendového kola rokovaní - ktoré sa uskutočnilo prostredníctvom videokonferencie – rozhodli, že ďalšie kolo rozhovorov oboch delegácií sa uskutoční osobne v Turecku v dňoch 28. – 30. marca.
Ukrajina predchádzajúce rozhovory s Ruskom označila za "veľmi náročné", píše na svojej webovej stránke stanica BBC.
Prvé kolo mierových rokovaní sa uskutočnilo 28. februára v Bielorusku neďaleko ukrajinských hraníc.
Turecko sa snaží sprostredkovať rokovania medzi bojujúcimi stranami, pripomína BBC. Ministri zahraničných vecí Ruska, Turecka a Ukrajiny sa stretli 10. marca v Ankare.
17:18 OSN: Ukrajinu od začiatku ruskej invázie opustilo viac ako 3,8 milióna ľudí
Ukrajinu od začiatku ruskej invázie opustilo viac než 3,8 milióna ľudí; tok utečencov sa však prudko spomaľuje. Vyplýva to z nedeľňajších údajov Organizácie Spojených národov (OSN). TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) na svojej webovej stránke uviedol, že z krajiny odišlo 3 821 049 Ukrajincov. Približne 90 percent z nich tvoria ženy a deti.
Do Poľska prišlo 2,2 milióna z týchto osôb. Viac ako pol milióna prekročilo hranice Rumunska a takmer 300 000 je v Rusku. Slovensko podľa údajov Ministerstva vnútra (MV) SR zaznamenalo od vypuknutia vojny na Ukrajine príchod 279 607 utečencov.
Denné počty osôb, ktoré z Ukrajiny odchádzajú, sa však znižujú a počas posledných dní dosiahli okolo 50 000 ľudí denne, píše AFP.
Celkovo svoje domovy podľa OSN opustilo viac ako 10 miliónov Ukrajincov. Takmer 6,5 milióna z nich sú vnútorne vysídlené osoby.
OSN vo štvrtok (24. marca) oznámila, že od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy 24. februára bola zo svojich domovov vysídlená viac než polovica všetkých detí na Ukrajine.
"Jeden mesiac vojny na Ukrajine viedol k vysídleniu 4,3 milióna detí – viac než polovice detskej populácie Ukrajiny, ktorá podľa odhadov predstavuje 7,5 milióna," uviedol vo vyhlásení Detský fond OSN (UNICEF).
Utečenci utekajúci pred vojenským konfliktom na Ukrajine kráčajú na poľsko-ukrajinskom hraničnom priechode Medyka na hraniciach s Poľskom 27. marca 2022. Foto: TASR/AP
16:40 Moskva oznámila, že ruská armáda zničila obrovský sklad palív pri Ľvove
Moskva v nedeľu oznámila, že ruské ozbrojené sily zničili obrovský sklad palív na Ukrajine neďaleko západného mesta Ľvov.
Palivový sklad zásoboval ukrajinskú armádu na západe krajiny a v okolí metropoly Kyjev, vyhlásil hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Potvrdil tak informácie od Ukrajiny zo soboty, píše tlačová agentúra DPA.
Rakety vypálené z lietadla a bojových lodí zničili niekoľko vojenských objektov v oblastiach okolo Ľvova a Kyjeva, dodal ruský generálmajor Konašenkov.
Ukrajinská oblastná vojenská správa hlásila v sobotu tri silné výbuchy na východnom predmestí Ľvova. Na oblohe bolo vidieť hustý mrak čierneho dymu. Starosta Ľvova Andrij Sadovyj oznámil, že zasiahnutý bol sklad palív.
Informoval aj o piatich obetiach, ale ďalšie podrobnosti o nich neposkytol – podľa sobotňajších správ utrpeli títo ľudia zranenia. Nebola zasiahnutá žiadna civilná infraštruktúra. Podľa ukrajinskej civilnej obrany požiar v sklade palív sa podarilo uhasiť až po 14 hodinách v nedeľu.
Ľvov sa nachádza iba približne 70 kilometrov od hraníc s Poľskom a navyše bol dosiaľ pokladaný za pomerne bezpečné útočisko pre desaťtisíce Ukrajincov utekajúcich pred útokmi Ruska v iných častiach Ukrajiny.
Nie je ani náhoda, že tento raketový útok pri Ľvove prišiel práve vtedy, keď sa americký prezident Joe Biden vo Varšave prihováral medzinárodnému spoločenstvu, pripomína britská stanica Sky News. Biden v prejave ostro odsúdil ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý nariadil nevyprovokovanú inváziu ruskej armády na Ukrajine.
Raketový útok bol odkaz Západu a aj signál, že nikde na Ukrajine nie je bezpečné miesto pred ruskou agresiou, napísal v nedeľu portál Sky News.
16:00 Do Turecka pricestovala skupina 159 ukrajinských sirôt
Ukrajinské veľvyslanectvo v tureckej metropole Ankara v nedeľu oznámilo, že do prímorského mesta Antalya na juhu Turecka pricestovala skupina 159 ukrajinských sirôt. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Chlapcov a dievčatá vo veku štyri až 18 rokov evakuovali z detských domovov v oblasti mesta Dnipro, pričom najprv cestovali vlakom do Poľska a odtiaľ letecky do Turecka.
Ukrajinský veľvyslanec Vasyl Bodnar pri vítaní detí a 26 členov personálu povedal, že cieľom je poskytnúť v Turecku útočisko 2000 deťom a zamestnancom.
"Toto je prvá skupina, ktorá prišla, ale čakáme už druhú skupinu," citovala slová Bodnara na letisku v Antalyi tlačová agentúra Demirören. "Deti pochádzajú z miest, ktoré ruská armáda bombardovala alebo možno bude bombardovať," dodal.
Skupina detí bude ubytovaná v hoteloch v spomínanom letovisku na pobreží Stredozemného mora, uviedla AP.
15:36 Ukrajina: Ruské jednotky sa usilujú nahradiť ťažké straty
Ruská armáda sa podľa pozorovaní ukrajinskej strany snaží v dôsledku svojich veľkých strát preskupiť, preto sú v pohybe aj mnohé ruské jednotky v Bielorusku, uviedol v nedeľu vo vyhlásení generálny štáb ukrajinskej armády. Informovala o tom agentúra DPA.
Cieľom je odľahčenie menších vojenských formácií, dodanie zásob potravín, paliva a munície a transport zranených a chorých vojakov, uvádza sa vo vyhlásení. Informácie nebolo možné nezávisle overiť, píše DPA.
"Nepriateľ pokračuje vo svojej rozsiahlej agresii proti Ukrajine," uviedol generálny štáb ukrajinskej armády.
Ruské jednotky sa naďalej pokúšali obsadiť mesto Černihiv na severe Ukrajiny. Na juhozápade medzitým pokračovali boje o mestá Rubižne, Severodoneck a Mariupol, dodáva DPA.
Ukrajinské ozbrojené sily v nedeľu potvrdili opätovné ovládnutie mesta Trosťanec v Sumskej oblasti na severovýchode krajiny.
V obsadených oblastiach na juhu Ukrajiny sa ruská armáda pokúša potlačiť odpor obyvateľstva, uvádza podľa DPA Kyjev.
15:20 Ukrajina: Červený kríž odmietol tvrdenia, že pomáha s deportáciami ľudí do Ruska
Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) kategoricky odmietol tvrdenia Ukrajiny, že otvoril svoju kanceláriu v ruskom meste Rostov na Done a napomáha tak deportáciám ukrajinských občanov do Ruska. Informovala o tom v nedeľu spravodajská stanica CNN.
MVČK, ktorý sa spravidla vyjadreniam na verejnosti vyhýba, vydal vyhlásenie po "nepravdivých informáciách kolujúcich online", že pomáha Rusku vysťahovať desaťtisíce ľudí z Ukrajiny.
"Nikdy nepomáhame organizovať alebo vykonávať nútené evakuácie. Platí to aj pre Ukrajinu. Platí to všade na svete, kde pracujeme. Nepodporovali by sme žiadnu operáciu, ktorá by bola zameraná proti vôli ľudí," uviedol Červený kríž na sociálnej sieti Twitter.
Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková v piatok obvinila šéfa MVČK Petra Maurera z prijatia "veľmi pochybného rozhodnutia" o otvorení kancelárie v Rostove na Done zhruba 60 kilometrov od hranice s Ukrajinou. Takáto kancelária podľa nej "legitimizuje" deportácie Ukrajincov do Ruska.
Vo svojom vyhlásení Červený kríž uviedol, že v Rostove nemá kanceláriu, ale rozširuje svoje regionálne zriadenie, aby bolo možné reagovať na potreby tam, kde je to potrebné. "Našou prioritou je zaistiť stály prísun život zachraňujúcej pomoci pre ľudí, nech sú kdekoľvek," dodal.
Vereščuková v sobotu obvinila Rusko z vytvorenia "alternatívnej humanitárnej reality" násilným deportovaním 40 000 ľudí z okupovaných častí Ukrajiny. Vysokopostavený ruský predstaviteľ minulý týždeň uviedol, že z Mariupola bolo evakuovaných viac než 62 000 ľudí, aby ich ochránili pred "banditami" bojujúcimi o udržanie obliehaného Mariupola v rukách Ukrajiny, uvádza CNN.
Na snímke zľava prezident Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) Peter Maurer a ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov si podávajú ruky počas spoločného stretnutia v Moskve vo štvrtok 24. marca 2022. Foto: TASR/AP
14:30 Rusko začalo ničiť ukrajinské sklady palív a potravín
Rusko začalo ničiť ukrajinské sklady palív a potravín, čo znamená, že kyjevská vláda musí v blízkej budúcnosti tieto zásoby rozptýliť na viaceré miesta. V nedeľu to vyhlásil ukrajinský minister vnútra Vadym Denysenko, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters.
Denysenko pre miestnu televíziu tiež povedal, že Rusko presúva k ukrajinským hraniciam sily na vystriedanie a výmenu pôvodných jednotiek a môže podniknúť nové pokusy o postup na území Ukrajiny. Rusko napadlo svojho prozápadného suseda 24. februára, ale odvtedy naráža na tvrdý odpor Ukrajincov.
13:16 Ukrajina: Obyvatelia Černihivu sú bez elektriny, kúrenia a vody
Obyvateľstvo v ruskými jednotkami obliehanom ukrajinskom meste Černihiv musí vydržať bez elektriny, kúrenia a vody. Čiastočne funguje už iba zásobovanie plynom, oznámili v nedeľu tamojšie úrady. Informovala o tom agentúra DPA.
V dôsledku "aktívnych bojových operácií" bola v meste zničená infraštruktúra. Prebiehajú pokusy o nápravu škôd, napísal na sociálnej sieti Telegram gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus.
Mesto blízko hraníc Ukrajiny s Ruskom a Bieloruskom obkľúčila ruská armáda už pred dlhším časom, pripomína DPA. Z Černihivu vedie strategicky významná cesta 125 kilometrov na juh do hlavného mesta Kyjev.
O rozsiahlych škodách spôsobených ruskými jednotkami hovoril starosta Černihivu Vladyslav Atroščenko už v sobotu. "Mesto je úplne spustošené," uviedol.
V uplynulých týždňoch prišlo v Černihive o život viac než 200 civilistov. Z viac než 285 000 obyvateľov z čias pred vojnou zostala v meste ani nie polovica. Údaje nie je možné nezávisle overiť, píše DPA.
Panorámu mesta charakterizujú početné stredoveké kostoly a kláštory, z ktorých boli podľa ukrajinských zdrojov v dôsledku bojov najmenej dva poškodené. Ukrajina sa usiluje o vyhlásenie centra Černihivu za svetové kultúrne dedičstvo.
13:05 Ukrajinská vojenská rozviedka: Rusko sa snaží rozdeliť Ukrajinu na dve časti
Rusko sa snaží rozdeliť Ukrajinu na dve časti s cieľom vytvoriť Moskvou kontrolovaný región po tom, ako sa mu nepodarilo ovládnuť celú krajinu. Uviedol to v nedeľu šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov. TASR o tom informuje na základe správ televízie Sky News a denníka The Guardian.
Podľa vedúceho Hlavného spravodajského riaditeľstva Ministerstva obrany Ukrajiny (HUR MOU) existujú dôvody domnievať sa, že Rusko zvažuje pre Ukrajinu "kórejský" scenár, teda vytvorenie deliacej čiary medzi okupovanými a neokupovanými oblasťami krajiny.
"V skutočnosti je to pokus vytvoriť na Ukrajine Severnú a Južnú Kóreu," uviedol brigádny generál Budanov vo vyhlásení. Dodal, že Ukrajina čoskoro spustí na Ruskom okupovanom území "gerilovú vojnu".
12:47 Blinken: USA nemajú stratégiu na zmenu režimu v Rusku
Spojené štáty nežiadajú zmenu režimu v Rusku, povedal v nedeľu americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. TASR správu prevzala od agentúry DPA a stanice BBC.
"Nemáme stratégiu na zmenu režimu v Rusku ani kdekoľvek inde," uviedol Blinken na návšteve Izraela.
Americký prezident Joe Biden na záver svojho prejavu v sobotu vo Varšave predtým na adresu ruského prezidenta Vladimira Putina povedal, že "tento muž nemôže zostať pri moci", pripomína DPA.
Bidenove vyjadrenia vyvolali v Moskve pobúrenie a boli interpretované ako výrazný posun v americkej zahraničnej politike.
"Myslím si, že prezident... chcel minulú noc povedať, že prezident Putin jednoducho nemôže byť splnomocnený viesť vojnu alebo zapojiť sa do agresie proti Ukrajine alebo komukoľvek inému," povedal Blinken v Jeruzaleme.
Šéf americkej diplomacie ďalej spresnil, že sa to nevzťahovalo na Putinove vládnutie v samotnom Rusku. "V tomto prípade, ako v každom prípade, je to na ľuďoch danej krajiny, je to na ruskom ľude," dodal podľa BBC Blinken.
Antony Blinken. Foto: TASR/AP
12:01 Ukrajina: Separatisti v Luhansku môžu usporiadať referendum o pričlenení k Rusku
Vodca separatistov v ukrajinskej odštiepeneckej Luhanskej ľudovej republike (ĽLR) Leonid Pašečnik v nedeľu vyhlásil, že región môže usporiadať referendum o pričlenení sa k Rusku po vojenskom útoku Moskvy na prozápadný susedný štát Ukrajinu. Informuje o tom agentúra AFP a spravodajská stanica Sky News.
"Domnievam sa, že v blízkej budúcnosti bude na území republiky usporiadané referendum, v ktorom ľudia... vyjadria svoj názor na pripojenie sa k Ruskej federácii," citovali Pašečnika ruské tlačové agentúry.
"Z nejakého dôvodu som si istý, že to tak bude," dodal.
Rusko spustilo svoju vojenskú ofenzívu na Ukrajinu koncom februára s tým, že koná v záujme obrany odštiepeneckých samozvaných republík na východoukrajinskom Donbase - Doneckej a Luhanskej, pripomína AFP.
Ruský prezident Vladimir Putin niekoľko dní predtým uznal nezávislosť oboch regiónov. Priemyselné a väčšinovo rusky hovoriace oblasti sa spod kontroly Ukrajiny vymkli v roku 2014 počas bojov, ktoré si v nadchádzajúcich rokoch vyžiadali viac než 14 000 životov.
Rusko v tom istom roku 2014 anektoval Krymský polostrov. Následne bolo na Kryme usporiadané referendum o pričlenení sa k Rusku, píše AFP.
11:28 Rusko útočilo na ciele v Ľvove riadenými strelami, tvrdí ministerstvo obrany
Rusko útočilo na vojenské ciele v západoukrajinskom meste Ľvov riadenými strelami s vysokou presnosťou, uviedlo v nedeľu ruské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala od agentúry Reuters a spravodajskej stanice Sky News.
Rusko zaútočilo na sklad paliva využívaný ukrajinskými silami neďaleko Ľvova raketami dlhého doletu a použilo riadené strely na zasiahnutie závodu na opravu protilietadlových systémov, radarových staníc a mieridiel pre tanky, uviedlo ministerstvo.
Ľvov sa nachádza neďaleko hraníc Ukrajiny s Poľskom.
"Ozbrojené sily Ruskej federácie pokračujú v ofenzívnych akciách v rámci špeciálnej vojenskej operácie," dodal ruský rezort obrany v nedeľňajšom vyhlásení.
Rusko použilo rakety dlhého doletu umiestnené na mori na zničenie arzenálu rakiet typu S-300 a protilietadlových raketových systémov BUK neďaleko Kyjeva, uviedlo ministerstvo. Ruské sily tiež podľa neho zničili niekoľko bezpilotných lietadiel.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu (vpravo) a náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov počas stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve 27. februára 2022. Foto: TASR/AP
10:53 Ukrajina vyzvala Červený kríž, aby neotváral svoju kanceláriu na území Ruska
Ukrajina požiadala Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK), aby neotváral plánovanú kanceláriu v ruskom meste Rostov na Done, pretože by to znamenalo legalizáciu moskovských "humanitárnych koridorov" i únosov a nútených deportácií Ukrajincov. S odvolaním sa na agentúru Reuters to v nedeľu uviedol denník The Guardian.
Riaditeľ Červeného kríža Peter Maurer vo štvrtok po rokovaniach s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom uviedol, že na riadnu evakuáciu civilistov z vojnou zmietanej Ukrajiny je najprv potrebná dohoda medzi ruskou a ukrajinskou armádou.
Ruské médiá uviedli, že Maurer požiadal Moskvu, aby umožnila otvorenie kancelárie Červeného kríža v Rostove na Done, píše Guardian.
Šéf výboru ukrajinského parlamentu pre verejné zdravotníctvo Mychajlo Radutskyj však Červený kríž vyzval, aby svoje plány zmenil a "nelegitimizoval 'humanitárne koridory' na území Ruskej federácie a nepodporoval únosy a nútené deportácie Ukrajincov".
10:22 Trussová: Sankcie voči Rusku môžu byť zrušené, ak ukončí inváziu na Ukrajine
Spojené kráľovstvo by mohlo zrušiť svoje sankcie voči Rusku, uvalené v súvislosti s jeho inváziou na Ukrajinu, ak sa Moskva zaviaže k úplnému prímeriu a stiahnutiu svojich jednotiek. Uviedla to britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová. TASR správu prevzala zo servisu agentúry AFP.
Trussová v rozhovore pre nedeľňajšie britské noviny Sunday Telegraph povedala, že Kremeľ musí tiež súhlasiť, že proti Ukrajine nebude podnikať "žiadnu ďalšiu agresiu".
Londýn v spolupráci so západnými spojencami zaviedol v posledných týždňoch sankcie voči viac ako 1000 ruským a bieloruským jednotlivcom a firmám.
Šéfka britskej diplomacie poukázala na to, že Rusko podpísalo viaceré dohody, ktoré neskôr porušilo, preto podľa nej v prístupe k tejto krajine "musia existovať tvrdé páky", ako sú sankcie.
Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken nedávno podobne povedal, že rozsiahle sankčné opatrenia proti Rusku "nie sú zamýšľané ako trvalé" a mohli by byť zrušené, ak Moskva zmení svoje konanie.
Liz Trussová a Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP
09:44 Zelenskyj: Moskva medzi Ukrajincami zasieva hlbokú nenávisť voči Rusku
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval v noci na nedeľu Moskvu, že neustálou delostreleckou paľbou a náletmi mení mestá na trosky, zabíja civilistov a ďalších núti sa ukrývať bez jedla a vody. Medzi Ukrajincami tak zasieva hlbokú nenávisť voči Rusku, citovala agentúra AP.
"Robíte všetko pre to, aby naši ľudia sami od seba zanechali ruský jazyk, pretože ruský jazyk bude odteraz vždy spojený s vami, s vašimi explóziami a vraždami, vašimi zločinmi," povedal Zelenskyj v prejave.
Invázia Ruska na Ukrajinu v mnohých oblastiach vyústila do opotrebovávacej vojny, kým počet civilných obetí neustále rastie, konštatuje AP.
V sobotu sa opäť stalo terčom paľby jadrové výskumné laboratórium v obliehanom meste Charkov blízko ruských hraníc a ukrajinský dozorný jadrový úrad uviedol, že rozsah škôd nebolo možné zistiť v dôsledku prebiehajúcich bojov.
Charkov je obliehaný ruskými jednotkami od začiatku invázie (24. februára) a stal sa terčom opakovaného ostreľovania, ktoré zasiahlo aj obytné budovy a kritickú infraštruktúru, pripomína AP.
09:03 Po útoku na Ľvov zadržali muža podozrivého zo špionáže
Na mieste jedného z dvoch raketových útokov, ktoré v sobotu zasiahli mesto Ľvov na západe Ukrajiny, zadržali muža podozrivého zo špionáže. Oznámil to gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozyckyj. TASR informácie prevzala od agentúry AP a staníc BBC a Sky News.
Polícia podľa Kozyckého zistila, že tento muž nahrával raketu letiacu k cieľu a jeho zásah. V telefóne mal tiež fotografie kontrolných stanovíšť v oblasti, ktoré boli podľa gubernátora odolané na dve ruské telefónne čísla.
Rakety v sobotu zasiahli v Ľvove sklad paliva a priemyselný areál, zranenia utrpelo najmenej päť ľudí. Starosta mesta Andryj Sadovyj uviedol, že strely boli odpálené zo Sevastopola na Kryme, polostrove anektovanom Ruskom v roku 2014.
K útoku na najväčšie mesto v západnej časti Ukrajiny došlo v čase, keď bol v neďalekom Poľsku na návšteve americký prezident Joe Biden.
Podľa starostu Ľvova bolo načasovanie raketového útoku jasné. "Dnešnými útokmi chcú agresori pozdraviť prezidenta Bidena, ktorý je v Poľsku," povedal Sadovyj. "Ľvov je len 70 kilometrov od poľskej hranice a ja si myslím, že svet musí pochopiť, že hrozba je veľmi, veľmi vážna," citovala ho BBC.
V pozadí stúpa dym po explózii v Ľvove, na západe Ukrajiny 26. marca 2022. Foto: TASR/AP
08:18 Ukrajinská prokurátorka: Vo vojne bolo zabitých už 12 novinárov
Počas mesiac trvajúcej vojny na Ukrajine prišlo o život 12 novinárov. Ďalších desať reportérov utrpelo v priebehu bojov zranenia, niektorí z nich vážne, oznámila v sobotu večer generálna prokurátorka Iryna Venediktovová. TASR o tom informuje na základe správy tlačovej agentúry DPA.
"Informovať svet o agresii (ruského prezidenta Vladimira) Putina je smrteľné – vo vojne zahynulo už 12 novinárov," napísala Venediktovová na sociálnej sieti. Podľa jej slov títo reportéri zomreli pri útokoch ruskej armády, uviedla DPA s pripomenutím, že tieto údaje nie je možné nezávisle overiť.
Celkovo sa podľa doterajšieho vyšetrovania stalo cieľom útokov najmenej 56 pracovníkov médií vrátane 15 cudzincov, informovala tiež prokurátorka. Medzi týmito cudzincami boli podľa nej Briti, Česi, Dáni a občania USA, Švajčiarska a Spojených arabských emirátov. Medzi zabitými je aj jeden Američan, jeden Ír a jedna ruská novinárka.
06:54 CNN: Ukrajinská armáda podnikla viacero úspešných protiútokov
Ukrajinským bezpečnostným zložkám sa podarilo vytlačiť ruské vojska z viacerých dedín na východe krajiny, informovala v nedeľu stanica CNN s odvolaním sa na miestnych činiteľov.
Podľa šéfa charkovskej regionálnej správy Oleha Sinehubova sa ukrajinským vojakom podarilo vyhnať ruské sily z niekoľkých dedín, ktoré sa nachádzajú približne 20 kilometrov východne od mesta Charkov. CNN zároveň potvrdila pravosť videa, ktoré zachytáva, ako ukrajinskí vojaci bojujú proti ruským jednotkám v dedine Vilchivka, ktorá leží len niekoľko desiatok kilometrov od ruských hraníc.
Úspech dosiahli ukrajinské vojská aj neďaleko mesta Sumy, kde sa tiež údajne podarilo oslobodiť niekoľko obcí, vyplýva z videí, ktorých pravosť overila CNN.
Ďalšie protiútoky uskutočnila ukrajinská armáda aj 103 kilometrov severozápadne od Mariupolu, kde podľa záporožskej vojenskej správy opäť prevzala kontrolu nad dedinami Poltavka a Malynivka. Ukrajinské média v sobotu navyše informovali, že ruskí vojaci boli vyhnaní aj z mesta Trosťanec v Sumskej oblasti
03:48 Ukrajina: Zelenskyj kritizoval USA a Európu za nedodanie stíhačiek a tankov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v noci na nedeľu opäť prihovoril svojim krajanom aj svetu. Poďakoval sa tým, ktorí obraňujú mesto Mariupol pred ruskými vojskami a kritizoval Európu aj Spojené štáty za to, že Kyjevu doteraz neposkytli bojové lietadlá či tanky. TASR túto správu prevzala od denníka The Guardian.
Ukrajina potrebuje od USA a Európy stíhačky, tanky, protiraketové systémy a protilodné zbrane, pripomenul Zelenskyj s tým, že táto výzbroj "leží pokrytá prachom v skladoch (našich partnerov)".
"Kto riadi euroatlantické spoločenstvo? Je to stále Moskva svojím zastrašovaním?" spýtal sa Zelenskyj. Lídrov západných krajín porovnal ukrajinský prezident s ľuďmi, ktorí obraňujú obliehaný Mariupol.
"Želám aspoň percento ich odvahy tým, ktorí 31 dní rozmýšľajú, ako doručiť desiatku alebo dve lietadiel či tankov," povedal Zelenskyj. "Ukrajina nedokáže zostreliť ruské rakety pomocou brokovníc a guľometov, ktorých máme priveľa... Je nemožné prelomiť obliehanie Mariupolu bez dostatočného počtu tankov, iných obrnených vozidiel a, samozrejme, lietadiel," zdôraznil.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
00:36 Ukrajina: Rusko údajne zaútočilo na reaktor; v Mariupole je 170 000 civilistov
Ruské delostrelectvo údajne strieľalo na výskumný jadrový reaktor v meste Charkov, starosta okupovaného mesta Slavutyč vyhlásil, že v meste budú pokračovať masové protesty, a v obliehanom Mariupole je stále 170 000 civilistov. TASR o tom informuje na základ správ denníka The Guardian a agentúry AFP.
"Momentálne nie je možné odhadnúť rozsah škôd spôsobených nepriateľskými akciami, pretože (útoky) v oblasti jadrového zariadenia neutíchajú," píše sa vyhlásení ukrajinského štátneho inšpektorátu pre jadrovú reguláciu, ktoré zverejnil na Twitteri ukrajinský parlament.
V Charkovskom inštitúte fyziky a technológie sa nachádza výskumný jadrový reaktor, ktorý funguje na nízko obohatený urán. Podľa nemeckej Spoločnosti pre bezpečnosť zariadení a reaktorov (GRS) boli oba ukrajinské výskumné jadrové reaktory už odstavené koncom februára – druhý sa nachádza v metropole Kyjev.
Starosta mesta Slavutyč, ktoré sa nachádza blízko bývalej jadrovej elektrárne Černobyľ Jurij Fomičev potvrdil, že mesto je pod ruskou okupáciou. Zároveň však avizoval, že budú pokračovať masové protesty obyvateľov.
Ruskí vojaci na istý čas zadržali Fomičeva, starosta však pre AFP následne potvrdil, že bol prepustený. Neskôr oznámil, že v meste zahynuli traja civilisti.
Mariupolská mestská rada prostredníctvom aplikácie Telegram upozornila, že v tomto obliehanom meste sa stále nachádza 170 000 civilistov. Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že z mesta sa v sobotu podarilo evakuovať ďalších 4 000 ľudí. Kyjev a Moskva sa navzájom obviňujú zo sabotovania plánovaných evakuácií civilistov z tohto mesta, kde podľa svedkov v dôsledku ruského obliehania panujú katastrofické podmienky.
Ukrajinský minister pre spoločenský a územný rozvoj Oleksij Černyšov medzičasom uviedol, že "okupanti" doteraz zničili 4 500 obytných budov, 100 podnikov, 400 vzdelávacích inštitúcií a 150 zdravotníckych zariadení.
People in Slavutych are protesting against the Russian occupiers. Even when Russians start firing, people are not turning back. Instead, they start chanting, "Go home!" This is another example of the true bravery of the Ukrainian nation.https://t.co/QMmMXX0Q1L#StandWithUkrainepic.twitter.com/ZJrCo1ptjp
22:25 Kyjev: USA "nenamietajú" proti tomu, aby mu Poľsko poslalo bojové lietadlá
Ukrajinská vláda v sobotu večer oznámila, že Spojené štáty nemajú námietky proti tomu, aby Poľsko poskytlo Ukrajine bojové lietadlá na pomoc proti ruskej invázii. Pentagón predtým návrh Poľska dodávať takéto lietadlá Kyjevu odmietol ako "vysoko rizikový". Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Predstavitelia vo Washingtone "nemajú námietky proti presunu lietadiel. Podľa nášho úsudku je teraz loptička na poľskej strane. Budeme túto záležitosť ďalej rozoberať v rozhovoroch s poľskými kolegami", napísal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.
Jeho vyjadrenia nasledovali krátko po stretnutí v Poľsku s kolegom z vlády ministrom obrany Oleksijom Reznikovom a s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Šéf Bieleho domu bol na návšteve Poľska, členského štátu NATO a suseda Ukrajiny, aby mu prejavil podporu Spojených štátov.
Pentagón, americké ministerstvo obrany, predtým tento mesiac odmietol ako "vysoko rizikový" plán posunúť bojové lietadlá z Poľska Kyjevu, aby mohol efektívnejšie bojovať proti ruským silám. Pentagón tým schladil snahy Ukrajiny získať väčšiu palebnú silu na oblohe.
"Ukrajina naliehavo potrebuje viac bojových lietadiel," napísal Kuleba a dodal, že Kyjev ich potrebuje "na vyrovnanie síl na oblohe" a na zabránenie Rusku v "zabíjaní ďalších civilistov".
Varšava už predtým podporila plán, podľa ktorého Poľsko pošle Ukrajine svoje stíhacie lietadlá MiG-29 zo sovietskej éry cez americkú leteckú základňu Ramstein v Nemecku.
20:46 Biely dom koriguje slová prezidenta Bidena
Americký prezident Joe Biden sa nesnaží o "zmenu režimu" v Rusku, oznámil v sobotu večer Biely dom. Reagoval tak na slová Bidena z prejavu v poľskej metropole Varšava, že ruský prezident Vladimir Putin "nemôže zostať pri moci".
"Prezident tým myslel, že Putinovi nemožno dovoliť, aby ovládal svojich susedov alebo celý región," uviedol predstaviteľ Bieleho domu, ktorého citovala tlačová agentúra AFP.
"Prezident nerozprával o Putinovej moci v Rusku, ani o zmene režimu," dodal predstaviteľ. Americký líder totiž na záver svojho prejavu na Kráľovskom hrade vo Varšave dôrazne o Putinovi vyhlásil: "Preboha, tento človek nemôže zostať pri moci."
20:00 Biden vo Varšave: Putin nesmie zostať pri moci
Biden vyzval na zosadenie ruského prezidenta Vladimira Putina z funkcie. „Tento muž nemôže zostať ďalej pri moci,“ povedal šéf Bieleho domu. Putin sa podľa neho prepočítal a spôsobil neospravedlniteľné utrpenie. Počas dňa ho nazval „mäsiarom“.
„Dovoľte mi povedať, ak ma počujete: Rusi nie sú naším nepriateľom. Milióny rodín museli opustiť svoje domovy vrátane polovice ukrajinských detí. Toto nie sú činy veľkého národa,“ vyhlásil prezident USA.
19:00 Rusi žijúci v Česku protestovali proti invázii na Ukrajine
V centre Prahy protestovali ruskí emigranti proti ruskému útoku na Ukrajinu a prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Na pochod podľa polície prišlo približne 3-tisíc ľudí. Demonštrácia mala názov "Rusové proti Putinovi" a usporiadal ju Pražský ruský protivojnový výbor. Informáciu priniesla agentúra ČTK na portáli ceskenoviny.cz.
Účastníci niesli transparenty s heslami "nie vojne" či "sláva Ukrajine". Tisíce ľudí prešli cez centrum Prahy. K Rusom sa pridali aj Pražania, ktorí sú proti ruskej invázii na Ukrajine.
18:22 USA krajine sľúbili Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc
USA sľúbili zvýšenie vojenskej pomoci Ukrajine, povedal v sobotu po schôdzke s americkým prezidentom Joeom Bidenom v Poľsku ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. „Nijaká iná krajina neposkytla Ukrajine viac podpory ako USA. A to je rozhodujúce," uviedol šéf ukrajinskej diplomacie. Informuje o tom portál bbc.com.
„Ukrajinská vytrvalosť a západné zbrane, predovšetkým americké zbrane, sú receptom pre úspech na bojisku," vyhlásil Kuleba. Nezverejnil nijaké podrobnosti o ďalšej vojenskej pomoci, ale konštatoval: „Dnes sme dostali dodatočne prísľuby zo strany USA o tom, ako sa bude naša spolupráca v oblasti obrany vyvíjať."
16:53 Ľvovom otriasli tri mohutné výbuchy, rozpútal sa požiar
Tri mohutné explózie bolo v sobotu počuť blízko mesta Ľvov na západe Ukrajiny. Nad okrajom mesta stúpal hustý čierny dym, uviedli tamojšie úrady. TASR správu prevzala od agentúry Reuters a stanice BBC.
Starosta Ľvova Andryj Sadovyj hovorí, že išlo o ruské útoky a hlási piatich zranených.
K explóziám došlo v čase návštevy amerického prezidenta Joea Bidena v susednom Poľsku. Úrady v Ľvove vyzvali miestnych obyvateľov, aby sa pred útokmi ukryli.
"Boli tu tri mohutné výbuchy, blízko Ľvova zo smeru na Kryvčici, v súčasnosti tam prebieha varovanie pred vzdušnými útokmi, takže zachovajte pokoj a ukryte sa," uviedol v príspevku na internete gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozytskyj s odvolaním sa na oblasť na východnom predmestí Ľvova. Po výbuchoch sa rozpútal mohutný požiar.
Mesto na západe Ukrajine doteraz nebolo dejiskom výraznejších náletov alebo útokov ruskej armády.
16:40 Ruské jednotky pri Charkove poškodili pamätník obetí holokaustu
Pamätník obetiam holokaustu poškodilo ostreľovanie zo strany ruských jednotiek na predmestí mesta Charkov na východe Ukrajiny, uviedli v sobotu tamojšie médiá. Informovala o tom agentúra DPA, portál Nexta. Správu potvrdila aj ukrajinská židovská organizácia.
Monumentu, ktorý je vyobrazený ako sedemramenný svietnik, chýbajú dve ramená, spresnil web Kharkiv Today bez uvedenia podrobností o tom, kedy bol pamätník poškodený.
Pamätník Drobickij Jar pripomína osudy tisícov Židov a sovietskych väzňov, ktorí boli v časoch nacistickej okupácie v rokoch 1941-42 zavraždení pri Charkove.
V dôsledku bojov boli v Charkove poškodené aj ďalšie pamätníky, citovala agentúra DPA miestne médiá.
16:22 Biden označil Putina za "mäsiara"a zdôraznil jednotu NATO
Americký prezident Joe Biden v sobotu vo Varšave počas stretnutia s ukrajinskými utečencami označil ruského prezidenta Vladimira Putina za "mäsiara". Takisto počas návštevy Poľska zdôraznil kolektívnu bezpečnosť v rámci NATO. TASR správu prevzala z agentúr AP, DPA a spravodajskej stanice CNN.
Biden svojím vyjadrením o ruskom prezidentovi reagoval na otázku novinárov, čo ho znepokojuje na Putinovom konaní v spojitosti s utečencami. "Je to mäsiar," povedal.
Prezident sa v sobotu vo Varšave stretol s rodinami, ktoré museli opustiť Ukrajinu, píše CNN. Americký prezident predtým v poľskom hlavnom meste rokoval s poľským prezidentom Andrzejom Dudom a stretol sa aj s ukrajinskými ministrami zahraničných vecí a obrany.
Prezidenti Duda a Biden sa vo svojom rozhovore venovali ruskej invázii na Ukrajine. Biden princíp kolektívnej obrany z článku 5 Severoatlantickej zmluvy označil za "posvätný záväzok" a povedal, že jednota tejto západnej vojenskej aliancie má pre USA najvyššiu dôležitosť.
"Som presvedčený, že Putin počíta s rozdelením NATO," povedal Biden, ktorého vyjadrenie sprostredkovala AP. "Nie je však schopný urobiť to. Zostávame pokope," povedal americký prezident.
16:00Heger: Systém Patriot na leteckej základni Sliač už chráni stredné Slovensko
Systém protivzdušnej obrany Patriot, umiestnený na leteckej základni Sliač, už chráni stredné Slovensko. Na sociálnej sieti o tom informoval premiér Eduard Heger (OĽaNO). Ako ďalej uviedol, do ochrany väčšiny územia SR budú zapojené aj ďalšie batérie tohto systému – dve nemecké a jedna holandská.
"V blízkej dobe sa posilní ochrana východnej hranice, a to prostredníctvom ďalších systémov slovenskej aj spojeneckej protivzdušnej obrany," priblížil šéf kabinetu. V tejto súvislosti poďakoval spojencom za takmer okamžitú reakciu na zaistenie bezpečnosti slovenských občanov.
"Dodanie techniky aj personálu je jasným dôkazom, že Slovensko je plnohodnotný člen silnej aliancie, ktorá ho v prípade potreby ochráni," zdôraznil Heger. Systém Patriot v nasadenej verzii PAC3 predstavuje podľa Ministerstva obrany (MO) SR jeden z najsofistikovanejších systémov protivzdušnej a protiraketovej obrany.
15:20 V uliciach Mariupola naďalej prebiehajú ťažké boje
O obliehané ukrajinské prístavné mesto Mariupol podľa ukrajinských i ruských tvrdení naďalej prebiehajú ťažké boje. Civilné i vojenské ciele sú ostreľované ruskou armádou zo vzduchu i prostredníctvom delostrelectva, uviedol v sobotu popoludní vo vyhlásení generálny štáb ukrajinskej armády. Pozemné jednotky ruskej armády sa podľa neho pokúšali dostať do centra mesta.
O ťažkých pouličných bojoch v Mariupole informoval aj poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč.
Na ruskej strane zverejnil čečenský prezident Ramzan Kadyrov videá o údajnom nasadení jeho bojovníkov v Mariupole.
14:40 Poľsko má záujem o vojenskú spoluprácu s USA
Poľsko chce kúpiť moderné vojenské vybavenie americkej výroby a má záujem o spoluprácu s USA v oblasti armády. Povedal to v sobotu poľský prezident Andrzej Duda po stretnutí s americkým prezidentom Joeom Bidenom. TASR o tom informovala na základe správ prevzatých od agentúr AFP, PAP a spravodajskej televízie Sky News.
Vzťahy medzi Poľskom a USA podľa Dudových slov aj napriek zložitému obdobiu prekvitajú, píše PAP. Pripomenul, že Poľsko je odberateľom skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA. Jeho krajina bude pokračovať v spolupráci s USA aj pri výstavbe jadrových elektrární v Poľsku.
14:20 Po špekuláciách o zmiznutí zverejnili nové video so Sergejom Šojguom
Videozáznam schôdzky ruského ministra obrany Sergeja Šojgua s vysokopostavenými predstaviteľmi armády zverejnil v sobotu ruský rezort obrany – po dvoch týždňoch špekulácií v súvislosti s jeho zmiznutím z verejnosti. Dátum nahratia videa však nie je známy.
Šojgu sa naposledy na verejnosti objavil 11. marca, čo vyvolalo dohady, že trpí zdravotnými problémami či utrpel srdcový infarkt.
Ruský minister obrany vo videu predsedá armádnej schôdzke a diskutuje o dodávkach zbraní a otázkach spojených s vojenským rozpočtom, spresňuje denník The Guardian s odvolaním sa na agentúru Reuters.
"Pokračujeme v dodávkach výzbroje a vybavenia v predstihu ... Prioritami sú vysoko presné zbrane s dlhým dosahom, vybavenie lietadiel a udržiavanie pohotovosti strategických jadrových síl," povedal Šojgu, ktorý dohliada na "špeciálnu vojenskú operáciu" ruskej armády na Ukrajine.
Na stretnutí sa zúčastnili vysokopostavení predstavitelia ruskej armády vrátane náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova, ktorého taktiež počas uplynulého obdobia nebolo vidieť na verejnosti, píše Guardian. Snímky, ktoré odvysielala štátna televízia, neboli datované, Šojgu sa však odvoláva na stretnutie ministerstva financií, ktoré sa podľa informácií ruských tlačových agentúr konalo v piatok, spresnila agentúra AFP.
Šojgu (66) sa objavil aj vo štvrtok vo videonahrávke stretnutia medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho bezpečnostnou radou, na tejto schôdzke však nehovoril.
Starosta ukrajinského hlavného mesta Kyjev Vitalij Kličko zrušil v sobotu predĺžený zákaz vychádzania plánovaný pre metropolu. TASR správu prevzala od stanice CNN.
Kličko vo vyhlásení na sociálnej sieti Telegram uviedol, že zákaz vychádzania, ktorý mal začať platiť v sobotu o 20.00 h a potrvať do pondelka 7.00 h ráno, nebude zavedený.
"Zákaz vychádzania bude platiť ako zvyčajne – od 20.00 h do 7.00 h," spresnil Kličko. "Po hlavnom meste a regióne sa bude dať pohybovať v nedeľu popoludní," dodal podľa CNN starosta Kyjeva.
Niekoľkodňový zákaz vychádzania už v Kyjeve od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu (24. februára) vyhlásili viackrát. Naposledy bol v platnosti od pondelka večera do stredajšieho rána.
13:15 Turecko hlási, že v Čiernom morinašlo predmet podobný míne
Turecké ministerstvo obrany v sobotu oznámilo, že v Čiernom mori pri severnom vstupe do prielivu Bospor zneškodnilo predmet podobný míne. Mínu ako prví spozorovali rybári v Čiernom mori v oblasti severne od Istanbulu, píše agentúra Reuters. Ministerstvo obrany vo vyhlásení uviedlo, že k predmetu boli vyslaní potápači, ktorí začali pracovať na jeho zneškodnení.
Ruská tajná služba v pondelok 21. marca upozornila, že z ukrajinských prístavov pri Odese sa z kotevných lán odtrhlo niekoľko stoviek námorných mín, ktoré sú teraz unášané do Čierneho mora. Kyjev toto tvrdenie označil za dezinformáciu a pokus o uzavretie časti Čierneho mora, píše Reuters. Turecko 18. marca lodiam odporučilo, aby udržiavali pozornosť a hlásili výskyt akýchkoľvek mín, ktoré by mohli byť morskými prúdmi unášané z ukrajinských prístavov.
Prieliv Bospor spája Čierne more so Stredozemným morom. Ankara krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uzavrela tento prieliv pre vojenské lode, pripomína AP.
13:00 Biden sa vo Varšave stretol s ukrajinskými ministrami
Americký prezident Joe Biden sa v sobotu vo Varšave stretol s ukrajinskými ministrami zahraničných vecí a obrany. Ide o jeho prvé osobné rozhovory s predstaviteľmi vlády v Kyjeve od začiatku ruskej invázie na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a televízie BBC.
Biely dom predtým oznámil, že Biden "sa zastaví" na rozhovoroch amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena a ministra obrany Lloyda Austina s ukrajinskými rezortnými kolegami Dmytrom Kulebom a Olexijom Reznikovom. Neskôr zverejnil fotografie zo stretnutia v hoteli v centre poľskej metropoly, v ktorej večer prezident USA vystúpi s prejavom o mesiac trvajúcej vojne na Ukrajine.
Biden pricestoval do Poľska v piatok. Návštevu začal v meste Rzeszów, ležiacom približne 80 kilometrov od hranice s Ukrajinou. Stretol sa tam s americkými vojakmi umiestnenými v krajine a spolu s poľským prezidentom Andrzejom Dudom aj so zástupcami humanitárnych organizácií, ktoré poskytujú podporu ukrajinským utečencom.
12:20 Poľsko: Počet utečencov prichádzajúcich z Ukrajiny začal klesať
Počet ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine do Poľska začal počas uplynulých dní klesať. Hranice z Ukrajiny do Poľska prekročilo v piatok 35-tisíc ľudí, čo v porovnaní s predchádzajúcim dňom predstavuje pokles o 6,4 percenta, uviedla v sobotu poľská pohraničná stráž. TASR správu prevzala od stanice BBC.
V sobotu do siedmej hodiny ráno prekročilo hranice do Poľska 6 100 osôb, čo v porovnaní s rovnakým časovým obdobím v piatok predstavuje 11-percentný pokles.
12:15 Rusko a Ukrajina sa dohodli na otvorení humanitárnych koridorov
Kyjev a Moskva sa dohodli, že dnes zriadia desať humanitárnych koridorov na evakuáciu civilistov z miest bojov. S odvolaním na ukrajinskú vicepremiérku Irynu Vereščukovú o tom dnes informovala agentúra Reuters.
Vereščuková uviedla, že obyvatelia obliehaného Mariupola budú môcť odísť len osobnými autami. Ruské jednotky podľa nej cez kontrolné stanovištia nepúšťajú autobusy. V kľúčovom prístavnom meste zostáva zhruba 100-tisíc ľudí, pred vojnou žilo v Mariupole takmer pol milióna ľudí.
Ukrajina a Rusko sa navzájom obviňujú z toho, že humanitárne koridory nefungujú.
11:15 Kyjev vyhlásil ďalší zákaz vychádzania
V ukrajinskej metropole Kyjev bude od soboty večer do pondelkového rána ďalší zákaz vychádzania, oznámil v sobotu starosta mesta Vitalij Kličko. TASR informácie prevzala zo servisu agentúr AFP a AP a televízie BBC.
Obyvatelia Kyjeva budú môcť od 20.00 h v sobotu do 7.00 h v pondelok miestneho času opustiť svoje domovy len v prípade, ak sa potrebujú presunúť do protileteckého krytu. Kličko v krátkom oznámení tiež uviedol, že vedenie mesta prijalo toto nariadenie na základe rozhodnutia "armádneho velenia".
Počas zákazu vychádzania nebudú otvorené obchody, lekárne ani čerpacie stanice. V prevádzke nebude ani verejná doprava. Zakýto niekoľkodňový zákaz vychádzania už v Kyjeve od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu (24. februára) vyhlásili viackrát. Naposledy bol v platnosti od pondelka večera do stredajšieho rána.
10:37 Zelenskyj: Rusko podnecuje preteky v jadrovom zbrojení
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu kritizoval Rusko za to, že sa podľa neho vyhráža svetu svojimi jadrovými zbraňami. Ruské "chválenie sa" takouto výzbrojou podporuje nebezpečné preteky v zbrojení, vyhlásil v príhovore na fóre v katarskej Dauhe.
"Vychvaľujú sa, že môžu jadrovými zbraňami zničiť nielen určitú krajinu, ale celú planétu," povedal Zelenskyj vo videopríhovore k účastníkom každoročného fóra politických a obchodných lídrov, ktoré vo svojej metropole organizuje Katar.
Zelenskyj vo vystúpení znova vyzval OSN a svetové veľmoci, aby pomohli Ukrajine. Zničenie prístavného mesta Mariupol ruskými silami prirovnal k zdevastovaniu mesta Aleppo počas vojny v Sýrii.
"Ničia naše prístavy," povedal Zelenskyj. "Absencia vývozu z Ukrajiny bude mať negatívny vplyv na krajiny na celom svete," uviedol podľa agentúry AP, ktorá pripomenula, že strata dodávok ukrajinskej pšenice vyvolala obavy v krajinách Blízkeho východu, ako je jej dôležitý odberateľ Egypt.
Zelenskyj zároveň apeloval na Katar, aby v súvislosti s vojnou na Ukrajine zvýšil produkciu zemného plynu. "Budúcnosť Európy závisí od vášho úsilia," povedal účastníkom konferencie. "Závisí od vašej produkcie. Žiadam vás, aby ste zvýšili energetickú produkciu a zabezpečili, že všetci v Rusku pochopia, že žiadna krajina nemôže používať energiu ako zbraň," vyhlásil.
10:00 Ukrajinská vláda žiada zahraničie o ďalšiu pomoc
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ požiadal všetkých starostov po celom svete o humanitárnu pomoc pre obyvateľov jeho krajiny. Súčasne vyzval všetkých medzinárodných partnerov, aby podporili budúcu obnovu Ukrajiny.
"Obraciam sa nielen na spriatelené vlády, ale aj na starostov európskych a iných miest sveta," povedal Šmyhaľ v piatok večer. "Apelujeme na vás: obnovte tradíciu partnerských miest. Podporte ukrajinské mestá humanitárnou pomocou a prostriedkami na obnovu."
Šmyhaľ v polovici marca vyčíslil škody, ktoré vojna spôsobila ukrajinskému hospodárstvu, na takmer 515 miliárd eur. Len škody na infraštruktúre predstavujú podľa oficiálnych ukrajinských odhadov okolo 108 miliárd eur, uviedla DPA s tým, že tieto údaje nemožno zatiaľ nezávisle overiť.
Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak medzitým vyzval Západ, aby vytvoril pre Ukrajinu nový program "pôžičky a prenájmu", akým USA počas druhej svetovej vojny poskytovali spojencom vojenskú a materiálnu pomoc.
9:10 Šojgu podľa poradcu ukrajinského ministra vnútra dostal infarkt
Ruský minister obrany Sergej Šojgu údajne dostal infarkt, preto sa neobjavuje na verejnosti. Povedal to poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Geraščenko na Facebooku. Informáciu priniesol portál ČTK ceskenoviny.cz.
Šojgu údajne dostal infarkt, keď ho ruský prezident Vladimir Putin skritizoval za nezvládnutie invázie na Ukrajinu. Geraščenko tvrdí, že ruský minister obrany sa momentálne zotavuje vo vojenskej nemocnici.
Šojgu sa už takmer dva týždne neobjavil na verejnosti, hoci Rusko pokračuje vo vojne na Ukrajine.
Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova ministra nevidno, pretože je príliš zaneprázdnený úlohami týkajúcimi sa ruskej vojenskej operácie na Ukrajine. Kremeľský hovorca takto reagoval na správy v ruských médiách o tom, že Šojgua na verejnosti už dlhšie nebolo vidno.
8:40Zelenskyj opäť vyzval Rusko na rokovanie o mieri, ale odmietol vzdať sa časti územia
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opäť vyzval Rusko, aby rokovalo o ukončení vojny. Povedal však, že jeho krajina nebude súhlasiť s tým, že sa v záujme mieru vzdá nejakej časti svojho územia. Zelenskyj tak vo svojom nočnom videopríhovore k národu pravdepodobne reagoval na to, že zástupca náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl Sergej Rudskoj povedal, že ruská armáda sa teraz sústreďuje na „hlavný cieľ, na oslobodenie Donbasu".
Ruskom podporovaní separatisti kontrolujú časť regiónu Donbas na východe Ukrajiny od roku 2014. Teraz ruská armáda bojuje o získanie ďalšej časti tohto regiónu vrátane obliehaného mesta Mariupol. Vyhlásenie Sergeja Rudského zároveň naznačilo, že Rusko možno pomaly ustupuje od snahy obsadiť Kyjev a iné veľké mestá, pri ktorých sa ruská ofenzíva zastavila.
8:14 Británia uvalila ďalšie sankcie voči ruským jednotlivcom a firmám
Britská vláda uvalila sankcie na ďalších 65 jednotlivcov a podniky z Ruska v súvislosti s inváziou na Ukrajine. Je medzi nimi aj zbrojárska firma Kronštadt ako výrobca dronov Orion a ďalších bezpilotných lietadiel, uviedlo britské ministerstvo obrany v správe zverejnenej v noci na sobotu.
Tieto systémy boli nasadené pri ruských vojenských operáciách na Ukrajine, uviedol britský rezort s odvolaním sa na informácie tajných služieb. Ruská armáda bola podľa správy zjavne donútená pri invázii používať viac dronov, keďže ukrajinská protivzdušná obrana pravdepodobne obmedzila jej schopnosť vykonávať lety s posádkou mimo frontovej línie, informovala agentúra DPA.
Takáto situácia zrejme povedie aj k väčšiemu dopytu po bezpilotných systémoch a ich opotrebovaniu, doplnilo britské ministerstvo s tým, že nové sankcie zasiahnu ruský zbrojársky priemysel a jeho schopnosť tieto systémy nahradiť.
5:15 Ukrajina: Informácie o dodávkach zbraní by mohli pomôcť ruskej strane
Ukrajinské ministerstvo obrany varovalo pred nebezpečenstvom, ktorým by mohlo byť unáhlené a nekontrolované zverejňovanie informácií o plánovaných dodávkach zbraní pre Ukrajinu či vojenských pohyboch. TASR správu prebralo od tlačovej agentúry DPA.
Takéto informácie by mohli pomôcť ruskej strane "presnejšie zacieliť jej operácie", štátna tajomníčka ministerstva obrany Hanna Maliarová uviedla v piatok.
"Správy s dobrým úmyslom alebo prejavy vďačnosti" za dodávky zbraní už v minulosti viedli k buď vypovedaniu zmlúv alebo ohrozeniu dodávok, poukázala Maliarová. "Preto sa dnes snažíme, vo vojnových podmienkách, zamedziť šíreniu informácií o pomoci, ktorú dostávame," uviedla.
Maliarová takisto pripomenula, že ukrajinský parlament schválil zákon, ktorý kriminalizuje neoprávnené šírenie vojenských informácií.
22:10 Macron: S Gréckom a Tureckom pracujeme na humanitárnej operácii pre Mariupol
Francúzsko spolupracuje s Tureckom a Gréckom na spustení "humanitárnej operácie" zameranej na evakuáciu ľudí z obliehaného ukrajinského mesta Mariupol. V piatok to v Bruseli po summite EÚ oznámil francúzsky prezident Emmanuel Macron. TASR o tom infomuje na základe správ od agentúr AFP a Reuters.
Macron uviedol, že v najbližších hodinách bude mať možnosť hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Diskutovať by mali o evakuácii obyvateľov z najviac postihnutých oblastí.
Francúzsky prezident dodal, že spoločná "humanitárna operácia" Francúzska, Grécka a Turecka má umožniť bezpečne opustiť zničený Mariupol miestnym obyvateľom, ktorí o to požiadajú.
Prístavné mesto Mariupol patrí medzi ukrajinské mestá najviac zasiahnuté ruskou inváziou. Desaťtisíce ľudí sú v ňom uväznené a majú obmedzený prístup k jedlu či elektrine.
Ruské ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že prvá fáza "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine je už takmer ukončená a momentálne sa zameriava na úplné "oslobodenie" Donbasu.
