Z korupcie obvinený exprimátor Žiliny a bývalý šéf SNS Ján Slota zostáva stíhaný na slobode. Vo štvrtok o tom rozhodol senát Najvyššieho súdu (NS) SR. V súlade s predchádzajúcim rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) skonštatoval dôvody preventívnej väzby, ktorú nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka. Obmedzenia a povinnosti sprísnil Najvyšší súd obvinenému kontrolou pohybu takzvaným elektronickým monitorovacím náramkom.
"Vzhľadom na odstup času a vzhľadom na to, že už vyše roka beží trestné stíhanie, si myslíme, že mal vyšetrovateľ dostatok času, aby vypočul štyroch-piatich ľudí," povedal predseda senátu NS SR Peter Paluda hlavný dôvod, prečo nevzali obvineného do väzby. Senát zároveň potvrdil dôvodnosť trestného stíhania.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) charakterizoval Slotu ako osobu, "ktorá sa neštíti prostredníctvom úplatnej intervencie zabezpečovať veci nielen vo svoj prospech, ale aj v prospech iných". Zdôrazňoval, že sa mal skutok stať v čase plynutia podmienečného odsúdenia obvineného v inej trestnej veci. Najvyšší súd žiadal o preventívnu väzbu, prípadne jej nahradenie takzvaným náramkom a peňažnou zárukou.
Paluda argumentoval, že súd nemohol pristúpiť k peňažnej záruke, keďže ju obvinený neponúkal. "Súd nemôže sám vynucovať od obvineného, aby niečo ponúkal. Keby peňažnú záruku ponúkol, máme o čom rozhodovať," dodal.
Slota nebol na verejnom zasadnutí prítomný. Jeho obhajca Roman Hriadel to vysvetlil zlým zdravotným stavom. Vinu odmieta.
Obvinený je zo zločinu prijímania úplatku v spolupáchateľstve. Za vinu sa mu kladie prijatie úplatku v roku 2018 pre sudcu Krajského súdu v Žiline Pavla P. a jeho následné odovzdanie vo výške 5-tisíc eur. Cieľom malo byť ovplyvnenie rozhodnutia v konkrétnej trestnej veci.
Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) zároveň obvinil ďalšie dve osoby pre zločin prijímania úplatku a prečin podplácania. Polícia viac informácií k prípadu neposkytuje.
Keď sa dostala na psychické dno, nevedela si pomôcť. Našla si kouča, odrazila sa od dna a plávala k hladine, aby sa mohla slobodne nadýchnuť. O svojej kariére, ale aj o tom ako teraz pomáha deťom zvládať stres a psychické problémy nám porozpráva hosť ďalšieho podcastu - mentálny kouč, Beáta Liptáková.
Pandémia COVID-19 významne zmenila úmrtnosť na Slovensku v roku 2021, za celý rok 2021 zomrelo 73,5 tisíca osôb, čo je najvyšší absolútny počet v novodobej histórii od roku 1919. Počet zomretých vlani súčasne až o 37 percent prekročil hodnoty ukazovateľa v priemere za päť rokov pred vznikom pandémie (2015 – 2019).
Z hľadiska vývoja počas roka najviac ľudí zomieralo v prvom a poslednom štvrťroku minulého roka, keď Slovensko zasiahli druhá a tretia vlna pandémie ochorenia koronavírusu. Počet zomretých v týchto mesiacoch dosiahol takmer dvojtretinový podiel na celoročnom počte zomretých.
Na mesačnej báze historicky najviac ľudí zomrelo v januári 2021, keď ich počet prvýkrát prekonal hranicu 9-tisíc osôb, a vo februári, keď presiahol 8-tisíc osôb. Štatistický úrad SR zverejnil definitívne dáta o počtoch zomretých a o príčinách úmrtí na Slovensku v roku 2021.
Prudšie vzrástol počet zomretých na 100-tisíc obyvateľov
Pre skutočne objektívne porovnania dlhodobého vývoja úmrtnosti, keď sa zásadnejšie mení počet obyvateľov krajiny, respektíve pre porovnávanie situácie v regiónoch (krajoch) s výrazne odlišným počtom obyvateľov, je najvhodnejšie použiť pomerové ukazovatele – počet zomretých na 1 000 obyvateľov (hrubá miera úmrtnosti), respektíve na 100-tisíc obyvateľov (hrubá miera úmrtnosti na 100-tisíc obyvateľov).
V rámci týchto ukazovateľov bola situácia v SR niekoľko desiatok rokov až do vypuknutia pandémie dlhodobo stabilná. Približne od 70. rokov 20. storočia SR to bolo od 900 do 1 000 zomretých na 100-tisíc obyvateľovročne.
„Pandémia COVID-19 spôsobila výrazné zvýšenie mier úmrtnosti na Slovensku, už v roku 2020 prekročil počet zomretých hodnotu tisíc úmrtí na 100-tisíc obyvateľov a v roku 2021 sa zvýšil až na 1 350. Ide naozaj o najvyššiu hrubú mieru úmrtnosti v povojnovej histórii Slovenska,“ spresnila Zuzana Podmanická, riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR.
Hrubá miera úmrtnosti bola vyššia ako minulý rok naposledy v roku 1946. Veľmi vysokú hodnotu dosiahla aj v poslednom roku druhej svetovej vojny v roku 1945, keď stúpla až k hranici 2-tisíc úmrtí na 100-tisíc obyvateľov krajiny. Vôbec najvyššia miera úmrtnosti bola zaznamenaná v roku 1921, keď počet zomretých na 100-tisíc obyvateľov prekročil 2-tisíc osôb.
Najviac zasiahnutý bol Košický a Prešovský kraj
Z pohľadu regiónov sa extrémne vysoké prírastky počtu zomretých prejavili najmä v prvom štvrťroku a potom v posledných dvoch mesiacoch minulého roka. Nadúmrtnosť sa zaznamenala vo všetkých regiónoch, v troch z ôsmich krajov mala vyššiu hodnotu ako v priemere za celé Slovensko.
Najvýraznejší nárast počtu zomretých oproti obdobiu pred pandémiou bol v Košickom kraji (o 43 percent) a v Prešovskom kraji (o 42 percent). Tieto regióny zaznamenali rasty úmrtnosti najmä na konci vlaňajška s vrcholom v novembri, keď počet zomretých voči priemeru bol na dvojnásobných hodnotách.
Naopak, najmenšiu nadúmrtnosť spomedzi ôsmich regiónov bola zaznamenali v Bratislavskom kraji (o 32 percent) a Žilinskom kraji (o 34 percent). Kým región pri hlavnom meste Bratislava dosiahol svoj vrchol vo februári 2021, v Žilinskom kraji to bolo v novembri 2021.
Spomedzi ôsmich regiónov Slovenska v roku 2021 nadpriemernú hodnotu hrubej miery úmrtnosti vykázali štyri kraje. Rekordné úrovne dosiahol Nitriansky kraj a Banskobystrický kraj s viac ako 1 500 zomretými na 100-tisíc obyvateľov. Horšia situácia ako v SR bola aj v Trenčianskom a Trnavskom kraji.
COVID-19: druhá najčastejšia príčina smrti v roku 2021
Vývoj úmrtnosti v roku 2021 ovplyvnili najmä vysoké počty zomretých na COVID-19. Infekcia zabila 15-tisíc osôb, bolo to 3,5-násobne viac ako v prvom roku pandémie. S pätinovým podielom na celkom počte zomretých sa tak vlani stala druhou najčastejšou príčinou úmrtí. Takmer dve tretiny všetkých úmrtí na COVID-19 nastali v priebehu prvých troch mesiacov roka, keď vrcholila druhá vlna koronakrízy. Počas leta sa situácia zlepšila a počty obetí sa začali výraznejšie zvyšovať zasa s nástupom tretej vlny na konci roka.
Najvyšší podiel zomretých na infekciu COVID-19 predstavovali ľudia vo vekovej skupine starších seniorov (75- a viacroční), tvorili takmer polovicu covidových úmrtí (7,1 tisíca).
Súčasne platilo, že COVID-19 spôsobil 274 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov (celkovo za všetky príčiny malo Slovensko 1 350 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov).
Situácia sa však odlišovala podľa regiónov. Najhoršia situácia bola v Trenčianskom kraji, kde na COVID-19 zomrelo 357 osôb na 100-tisíc obyvateľov a v Nitrianskom kraji 312 zomretých na koronavírus na 100-tisíc obyvateľov. Naopak, najmenej nová infekcia zasiahla do úmrtnosti v Bratislavskom regióne, kde to bolo 221 zomretých na 100-tisíc obyvateľov a v Prešovskom kraji 238 zomretých.
Nadúmrtnosť podporili aj choroby obehovej sústavy
Na zvýšení celkovej nadúmrtnosti sa podieľali tiež úmrtia spôsobené ochoreniami obehového systému, ich počet v porovnaní s priemerom narástol vlani takmer o 11 percent. Dlhodobo ide o prevládajúcu príčinu úmrtí v našej krajine s vlaňajším podielom 38,6 percenta na všetkých úmrtiach (28,3 tisíca osôb).
Z analýzy počtu úmrtí všetkých príčin mierne klesli úmrtia na tretiu najčastejšiu príčinu smrti – nádory. Za celý rok 2021 predstavoval ich pokles necelých 5 percent, keď tejto príčine podľahlo 13-tisíc ľudí (18 percent zo všetkých úmrtí). Na nádory zomieralo menej ľudí ako v priemere počas piatich rokov pred pandémiou takmer celý rok (s výnimkou septembra a októbra). U ľudí v produktívnom veku bolo zaznamenané zníženie pri nádoroch dokonca až na úrovni 19 percent.
Štvrtou najčastejšou príčinou úmrtí boli choroby dýchacej sústavy (9 percent úmrtí), ktoré v roku 2021 zaznamenali veľmi vysoký, takmer 60-percentný nárast počtu úmrtí voči obdobiu pred pandémiou. Výrazne vysoký nárast počtu zomretých na túto príčinu smrti sa prejavil u ľudí v produktívnom aj poproduktívnom veku. Aj tu môže časť tak vysokej nadúmrtnosti súvisieť s koronavírusom.
Prvú päťku najčastejších príčin dopĺňajú choroby tráviacej sústavy (4 percent), na ktoré podľahlo vlani o desatinu viac ľudí.
Odštiepenecký gruzínsky región Južné Osetsko bude hlasovať o pripojení k Rusku. TASR o tom informuje na základe správy z tlačovej agentúry DPA.
Prezident Južného Osetska Anatolij Bibilov v stredu v ruskej štátnej televízii vyhlásil, že na takýto krok bude potrebné referendum. Jeho zorganizovanie by podľa jeho vyjadrenia nebolo "až také ťažké". "Som presvedčený o tom, že zjednotenie s Ruskom je naším strategickým cieľom," dodal juhoosetský líder.
Rusko uznalo Južné Osetsko za nezávislý štát v roku 2008 – rovnako ako (ďalší odštiepenecký región) Abcházsko – a v danej oblasti umiestnilo tisíce vojakov.
Nezávislá krajina?
Podľa hovorcu miestneho parlamentu sa Abcházsko neplánuje pripojiť k Rusku. Zatiaľ čo je Moskva považovaná za jeho blízkeho strategického partnera, Abcházsko je "podľa ústavy nezávislou krajinou", uvádza DPA.
Líder juhoosetského parlamentu Alan Tadtajev pre ruské štátne médiá uviedol, že dané referendum by sa malo uskutočniť "v blízkej budúcnosti".
Tieto ambície má aj Luhansk
Rusko začalo vojnu proti susednej Ukrajine 24. februára, pričom ju okrem iného odôvodnilo údajným "oslobodením" samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) a Doneckej ľudovej republiky (DĽR) na východe Ukrajiny.
Následne vyvstali obavy, že boje by mohli vypuknúť aj v proruských oblastiach iných postsovietskych štátoch.
Vodca separatistov LĽR Leonid Pasečnik v nedeľu vyhlásil, že by sa malo uskutočniť hlasovanie o začlenení LĽR do Ruska. Kyjev následne vyhlásil, že takéto referendum Ukrajina neuzná.
Slovensko rozhodlo o znížení personálu Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR o 35 osôb. Na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR predvolali veľvyslanca Ruska Igora Bratčikova, ktorému odovzdali diplomatickú nótu o tomto rozhodnutí.
Ruský veľvyslanec bol na ministerstvo predvolaný na základe informácií bezpečnostných zložiek Slovenska o pôsobení ďalšieho ruského diplomata v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch.
Znížením personálu sa stanoví aj maximálny počet držiteľov diplomatických a služobných pasov na ruskej diplomatickej misii. "V tejto súvislosti s poľutovaním konštatujeme, že po predchádzajúcich vyhosteniach ruských diplomatov v ostatných dvoch rokoch ruská diplomatická misia neprejavila záujem o korektné pôsobenie na našom území," uviedlo MZVEZ.
Týmto rozhodnutím sa podľa rezortu uzatvára tá kapitola pôsobenia ruského veľvyslanectva, ktorá z pohľadu SR nebola v súlade s deklarovaným záujmom o partnerské vzťahy. "Veríme, že okamžité skončenie sa vojny na Ukrajine a pôsobenie ruskej diplomatickej misie v súlade s obvyklými princípmi umožní naše vzťahy budovať na báze vzájomného rešpektu a obojstranne výhodnej spolupráce," uviedlo ministerstvo.
Podľa premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) sa počet diplomatov znížil na úroveň bežnej diplomatickej agendy. "Tých 35 diplomatov, ktorých sme sa rozhodli poslať domov, bolo vzhľadom na naše reálne vzťahy s Ruskou federáciou nielen nadbytočných, ale predstavovali aj neúnosne veľké bezpečnostné riziko," dodal premiér.
Slovenské ministerstvo zahraničných vecí v marci rozhodlo o vyhostení troch pracovníkov Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR. Dôvodom bolo ich pôsobenie v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch. Slovensko k tomuto kroku pristúpilo na základe vyhodnotenia slovenských spravodajských služieb. V súvislosti s vyšetrovaním vyzvedačstva a korupcie prepojenej s Ruskou federáciou zadržala polícia viacero osôb. Spravodajskí dôstojníci ruskej vojenskej rozviedky GRU mali pôsobiť pod krytím diplomatickej misie ambasády.
Slovensko nakúpi od Fínska 76 bojových obrnených vozidiel (BOV) 8x8. Vláda v stredu schválila vyhodnotenie zaslaných ponúk v tendri a uložila ministrovi obrany do 30. septembra uzatvoriť potrebné zmluvné dokumenty.
Minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO) po rokovaní spresnil, že Slovensko kúpi fínske vozidlá Patria AMVXP, ktoré obstáli vo vyhodnotení najlepšie. Celková cena za zákazku vrátane vozidiel infraštruktúry a munície je 447 miliónov eur. Investícia je rozložená na niekoľko rokov, splácaná bude postupne. "Vzhľadom na charakter medzivládneho kontraktu mám mandát podpísať zmluvu s fínskou vládou do konca septembra tohto roku," uviedol Naď.
Prvé vozidlá majú prísť do ôsmich mesiacov od podpísania kontraktu.
Naď upozornil, že akvizícia je spojená s využitím slovenského obranného priemyslu. "Na samotnom vozidle bude slovenská spoločnosť dodávať kanón, vežu, komunikačno-informačné systémy, taktiež bude dodávať muníciu, realizovať zváranie a aj finalizovať vozidlo ako také, takže s výnimkou podvozku prakticky všetko," dodal minister.
V tendri prišlo celkovo päť ponúk, náklady potrebné na obstaranie BOV 8x8 v tejto fáze boli v závislosti od vybraného riešenia a ponuky v rozmedzí od 429 034 000 eur s DPH do 482 820 000 eur s DPH, vyhodnocovali sa komplexné ekonomicko-technické parametre.
Nezaradený poslanec parlamentu Peter Kmec reagoval, že Naď hovoril o vyhodnotení ponúk vágne a mal by ozrejmiť, na základe akých technických parametrov sa vyberali tieto vozidlá. Dodal tiež, že minister sa pri nákupoch chváli "cudzím perím". Poslanec tvrdí, že mnohé projekty nákupov techniky vypracovali predchádzajúce vlády. Kmec tiež hovoril o lokalizácii výroby. "Už dlhodobejšie vyzývame ministra Naďa, aby nám odprezentoval porovnanie ponúk, čo sa týka presunu výroby na Slovensko, aby boli čo najviac zapojení slovenskí výrobcovia," povedal s tým, že druhá ponuka bola lacnejšia a ponúkala vyššiu účasť slovenského priemyslu. Vyzval ministra, aby "prinútil" firmu Patria vyrábať čo najviac komponentov na Slovensku vrátane podvozku, ktorý podľa Kmeca vedia spracovať a vyrobiť aj slovenské firmy.
Ozbrojené sily SR získajú obrnené vozidlá, ktoré už desaťročia v rôznych verziách používajú v misiách Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO), poukázal senior viceprezident spoločnosti Patria pre priestor európskeho trhu Hugo Vanbockryck. Spoločnosť avizovala, že zapojením slovenského priemyslu na lokálnej úrovni do programu vytvorí nové pracovné miesta, a to buď priamo v partnerských spoločnostiach, u ich dodávateľov alebo subdodávateľov.
Minister vnútra Roman Mikulec ostáva vo funkcii. Poslanci ho v stredajšom hlasovaní neodvolali, bol to už tretí pokus. Za jeho odvolanie bolo len 46 poslancov zo 102 prítomných. Proti hlasovalo 51 poslancov. Obhajoval ho expremiér Igor Matovič.
Opozícia musí byť zúfalá, keď sa chytá slamky a z 2 000 eur ide robiť najväčšiu korupčnú kauzu. Vyhlásil to líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič počas diskusie v Národnej rade (NR) SR k návrhu na odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO). Matovič skonštatoval, že štát v krízovej situácii nemal dostatočné kapacity či zásoby a musel konať rýchlo. Mrzí ho, že štát nedokázal všetko zabezpečiť. Vyčíta to však súčasnej opozícii, ktorá podľa neho zanedbala prípravu v minulých volebných obdobiach.
Zopakoval, že v skladoch štátnych hmotných rezerv mali byť zásoby a stany, a nie zlaté tehly v trezore ich bývalého šéfa Kajetána Kičuru. "Toto bolo vaše pripravovanie sa na krízu, rozkrádanie každého jedného eura," adresoval opozícii. "Že vám nie je hanba potom moralizovať a z človeka, ktorý tam od prvého dňa robil dobrovoľníka, hovorím o Júliusovi Slovákovi, robíte nejakého korupčníka," namieta minister financií. Pripomenul pritom viaceré kauzy bývalých vlád a pochybnosti o rôznych nákupoch.
Opozícia: Nezvládli ste pandémiu, nezvládnete ani toto
Matúš Šutaj Eštok (nezaradený) reagoval, že už dva roky riadi krajinu súčasná vláda. Poukázal aj na jej nízku dôveru u občanov SR. "Tak ako ste nezvládli pandémiu, tak nezvládate ani túto utečeneckú krízu," povedal. Vláde vyčíta, že nemyslí na občanov SR, Matovičovi zas zadlžovanie Slovenska. V súvislosti s korupciou pripomenul kauzy súčasnej vlády, napríklad nákup antigénových testov na ochorenie COVID-19 od firmy, ktorá mala mať blízko k samotnému Matovičovi.
Podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer-SD) uviedol, že Minister vnútra Roman Mikulec je vo funkcii zbytočne, nedokáže robiť svoju prácu, no potrebujú ho tam na špinavú robotu. "Vždy keď ich pristihnú, tak rozprávajú o tom, ako všetko zmenia, zvolajú krízové riadenia a, samozrejme, za všetko môže bývalá vláda," skonštatoval Blanár.
Mikulec: Nezbavili sme sa zodpovednosti a neodovzdali riadenie krízy firme
Mikulec v pléne konštatoval, že štát sa nikdy nezbavil zodpovednosti a neodovzdal riadenie súkromnej firme. Pripustil, že zo začiatku krízy nefungovali procesy ideálne. Vzhľadom na limity a ďalšie technické zabezpečenie bolo podľa neho potrebné zabezpečiť súkromnú firmu, ktorá bola podľa neho využitá len na pomoc vo veľkokapacitnom centre v Michalovciach. Štát potreboval ďalšie stany a technické zabezpečenie, pokiaľ chcel zabezpečiť adekvátne podmienky pre utečencov. Išlo podľa neho o konsenzuálne rozhodnutie štábu v Sobranciach za účasti ministra dopravy a ďalších predstaviteľov štátu.
Na štábe padla podľa neho otázka, či vie niekto z prítomných odporučiť niekoho, kto by to vedel v krátkom čase zabezpečiť. "Došlo k odporučeniu firmy Dustream, ktorá mala na to kapacity technické aj personálne," skonštatoval Mikulec s tým, že firma to vedela zabezpečiť za víkend. Aj Úrad pre verejné obstarávanie podľa neho skonštatoval, že v takejto situácii je priame rokovacie konanie v poriadku. "Nie je pravdou, že sa tu niekto obohacuje," dodal.
Mikulec odkázal šéfovi Smeru-SD Robertovi Ficovi, že nechutne využíva utečeneckú krízu na získanie politických bodov. Minister pripomenul, že od začiatku utečeneckej krízy pôsobili na prechodoch a v ich blízkosti všetky zložky štátu.
Až 34 percent Slovákov verí, že vojna na Ukrajine bola zámerne vyvolaná západnými mocnosťami a Rusko iba reagovalo na ich provokáciu. Z hľadiska vzdelania je dôvera voči prokremeľským naratívom o vojne na Ukrajine mierne vyššia u ľudí so stredoškolským či nižším vzdelaním.
Vyplýva to z prieskumu vedeckého kolektívu z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied, ktorý sa uskutočnil 22. – 24. marca na vzorke 900 respondentov.
„Viac ako štvrtina ľudí verí často opakovaným správam napríklad o tom, že Rusko sa vojenskou intervenciou na Ukrajine snaží o odzbrojenie a denacifikáciu Ukrajiny (28 percent), že vojna na Ukrajine bola zámerne vyvolaná západnými mocnosťami a Rusko iba reagovalo na ich provokáciu (34 percent) alebo že na východe Ukrajiny bola voči ruským menšinám páchaná genocída (27 percent),“ priblížil jeden z autorov prieskumu Jakub Šrol.
Na druhej strane najnižšiu dôveru našli respondenti prieskumu pri správach, že vojna na Ukrajine je zinscenovaná a na záberoch z nej sú zaplatení herci a herečky (11 percent) alebo že Ukrajina vyvíja jadrové či iné rádioaktívne zbrane (13 percent).
Kto verí Rusom?
Predbežné analýzy poukázali aj na to, že faktory ako vek či pohlavie pri dôvere prokremeľským naratívom obhajujúcim vojnový konflikt na Ukrajine nezohrávajú zásadnú úlohu. Z hľadiska vzdelania je dôvera voči prokremeľským naratívom o vojne na Ukrajine mierne vyššia u ľudí so stredoškolským či nižším vzdelaním. Šrol však zdôraznil, že nejde o kľúčovú premennú a takýmto správam nepodliehajú výhradne ľudia s nižšou úrovňou vzdelania či analytického myslenia.
Prieskum tiež ukázal, že dôvera prokremeľským naratívom je spojená so sympatiami voči Rusku. Šrol poznamenal, že vyššiu dôveru vidia aj u osôb, ktorí sú presvedčení, že na Slovensku bolo lepšie za bývalého režimu oproti súčasnosti. Zároveň títo ľudia uprednostňujú usporiadanie spoločnosti, v ktorom vládne jeden silný a rozhodný autoritársky líder pred dnešnou liberálnou demokraciou.
„Všetky tieto výsledky dokresľujú dobre známy poznatok, že ľudia zvyknú dôverovať takým informáciám, ktoré zapadajú do ich názorov a videnia sveta a sú, naopak, oveľa skeptickejší voči správam, ktoré sú s ich svetonázorom v rozpore,“ zhodnotil výskumník.
Prokremeľský naratív a konšpiračné teórie o covide
Vedci si vo výsledkoch prieskumu všimli aj to, že dôvera prokremeľským naratívom o vojne na Ukrajine bola špeciálne vysoká u Slovákov, ktorí zároveň boli presvedčení o pravdivosti niektorých konšpiračných teórií o ochorení COVID-19.
„Kým do istej miery je možné, že niektoré špecifické osobné a psychologické vlastnosti robia ľudí náchylnejších k prijímaniu takýchto obsahov, veľký presah medzi dôverou prokremeľským naratívom a konšpiračným presvedčeniam o COVID-19 je pravdepodobne dôsledkom aj toho, že tieto tvrdenia sa zvyknú šíriť rovnakými informačnými kanálmi – napríklad prostredníctvom rovnakých skupín či profilov na sociálnych sieťach,“ vysvetlil Šrol. Tieto informačné kanály sú podľa neho na Slovensku zjavne populárne a majú zásadný vplyv na verejnú mienku.
Bývalý americký prezident Donald Trump vyzval úradujúceho ruského prezidenta Vladimira Putina, aby predložil akékoľvek kompromitujúce informácie, ktoré by mohol mať o Hunterovi Bidenovi, synovi amerického prezidenta Joea Bidena. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
V rozhovore, ktorý odvysielala v utorok televízna stanica Real America's Voice, Trump tvrdil, že miliardárka Jelena Baturinová, vdova po niekdajšom primátorovi Moskvy Jurijovi Lužkovovi, dala Hunterovi Bidenovi 3,5 milióna dolárov. "Myslím, že Putin na to pozná odpoveď. Myslím, že by to mal povedať," povedal v rozhovore Trump.
Bývalý americký prezident tieto informácie zopakoval mnohokrát počas neúspešnej prezidentskej kampane v roku 2020 s tým, že Baturinová sa takto snažila získať si priazeň Joea Bidena v čase, keď bol viceprezidentom v administratíve Baracka Obamu. Trump k tomu však podľa AFP nepredložil žiadne dôkazy.
Na Trumpa podali v roku 2019 členovia Snemovne reprezentantov Kongresu Spojených štátov ústavnú žalobu (impeachment) za údajný nátlak na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby zabezpečil vyšetrovanie údajných nezákonných aktivít Huntera Bidena počas jeho pôsobenia v ukrajinskom energetickom sektore v čase, keď bol jeho otec viceprezidentom USA. Žalobcovia tvrdili, že Trump sa takto snažil v predvolebnom boji využiť služby cudzieho štátu. Impeachment napokon nebol úspešný.
Moskva spustila 24. februára vojenskú inváziu na Ukrajinu. Biden nedávno označil Putina za vojnového zločinca a minulý týždeň vyhlásil, že po útoku na Ukrajinu "nemôže zostať pri moci". Predstavitelia americkej administratívy a neskôr aj samotný Biden však tento výrok korigovali s tým, že zámerom Spojených štátov nie je odstránenie Putina.
22:10 Heger: Musíme byť pripravení aj na náhle odstavenie plynu
Slovensko si musí pripraviť scenáre na riešenie náhleho odpojenia plynu. Ide o záver stredajšieho rokovania Bezpečnostnej rady. Večer o tom informoval premiér Eduard Heger (OĽaNO) na sociálnej sieti.
"Nemecko už v tejto súvislosti vyhlásilo prvý stupeň varovania. Má na to dva dôvody. Vojna na Ukrajine a požiadavka Ruska, aby európski odberatelia platili za plyn v rubľoch," dodal premiér.
22:00 Szijjártó: Ukrajina chce ovplyvňovať maďarské parlamentné voľby
Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó tvrdí, že Kyjev chce ovplyvniť nedeľňajšie parlamentné voľby, avšak jeho ukrajinský rezortný partner Dmitro Kuleba to poprel, informuje spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na stredajšie správy internetového vydania denníka Népszava.
Maďarský minister v statuse zverejnenom na Facebooku uviedol, že medzi veľvyslanectvom Ukrajiny v Budapešti a zástupcami ukrajinskej vlády sa v týchto dňoch odohrala konzultácia o možnostiach Kyjeva ovplyvniť voľby v prospech opozičného zoskupenia. Maďarské ministerstvo zahraničných vecí však neodpovedalo na otázku Népszavy, odkiaľ má tieto informácie.
"Je poľutovaniahodné, že v záujme krátkodobého prospechu pred voľbami je pán minister Péter Szijjártó schopný vymýšľať nezmysly a tým zničiť naše dlho budované vzájomné vzťahy," uviedol Kuleba s poznámkou, že ak Szijjártóovi je dôležitejšie vyznamenanie od ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova než vzťah s ním, tak by to bolo vhodné otvorene oznámiť.
Kandidát opozičného zoskupenia V jednote za Maďarsko Péter Márki-Zay v tejto súvislosti podal trestné oznámenie na Szijjártóa pre šírenie poplašnej správy.
21:30 Slovinský premiér podporuje poskytnutie systému S-300 Ukrajine
Slovinský premiér Janez Janša v stredu uviedol, že podporuje poskytnutie systémov protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine. Informovala o tom americká televízia CNN.
"Áno, podporujem to, pretože to je vybavenie, ktoré Ukrajina potrebuje najviac," povedal Janša v rozhovore s novinárkou a moderátorkou CNN Becky Andersonovou.
Janša tiež uviedol, že hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ten mu povedal, že jeho vláda je pripravená navrhnúť ukrajinským občanom referendum o zmene ústavy, pokiaľ ide o vzdanie sa zámeru Ukrajiny vstúpiť do NATO. "Myslím si, že urobili isté pragmatické rozhodnutie, pretože keď túto vojnu vyhrajú, domnievam sa, že NATO bude chcieť, aby vstúpili (do Severoatlantickej aliancie)," povedal v rozhovore slovinský premiér.
20:15 Biden sľúbil Zelenskému podporu aj finančnú pomoc
Prezident USA Joe Biden a jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj v stredu prostredníctvom telefónu hovorili o dodatočnej pomoci, ktorú Spojené štáty Ukrajine poskytnú, o sankciách i mierových rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou.
Lídri podľa Bieleho domu hovorili o nepretržitom úsilí Spojených štátov splniť bezpečnostné požiadavky Ukrajiny, i spoločnom úsilí USA a ich spojencov a partnerov v súvislostí s určením ďalších schopností, ktoré by pomohli ukrajinskej armáda brániť svoju krajinu.
Americký prezident Zelenského informoval, že Spojené štáty plánujú poskytnúť ukrajinskej vláde priamu rozpočtovú pomoc vo výške 500 miliónov dolárov.
"Práve som dohovoril americkým prezidentom, telefonát trval hodinu. Vymenili sme si svoje pohľady na situáciu na bojisku a pri rokovacom stole. Hovorili sme o špecifickej obrannej podpore, novom balíku zosilnených sankcií, o makrofinančnej a humanitárnej pomoci," napísal na sociálnej sieti Twitter Zelenskyj.
19:50 Nemecko: Putin súhlasil s platbami za plyn v eurách
Nemecký kancelár Olaf Scholz tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin súhlasil s pokračovaním platieb za plyn v eurách. Informoval o tom portál Deutsche Welle na základe telefonátu medzi dvoma lídrami.
Putin podľa nemeckého kancelára navrhol platby cez Gazprom Banku, ktorá nie je zahrnutá v sankčnom zozname, odkiaľ bude suma prevedená do rubľov. "Scholz s touto procedúrou nesúhlasil, ale vyžiadal si celý postup písomne," uviedol hovorca nemeckej vlády.
Ruský prezident minulý týždeň povedal, že "nepriateľské štáty" (v princípe celý Západ) budú musieť platiť za plyn v rubľoch. Európske štáty s tým nesúhlasili.
V utorok Rusko vyplo plynovod Jamal, ktorý vedie z Ruska do Nemecka cez Bielorusko a Poľsko.
19:40 Južné Osetsko sa plánuje stať súčasťou Ruska
Južné Osetsko v blízkej budúcnosti podnikne kroky k členstvu v Ruskej federácií. Vyhlásil to v stredu prezident tohto gruzínskeho odštiepeneckého proruského regiónu Anatolij Bibilov. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
Som presvedčený, že zjednotenie sa s Ruskom je náš strategický cieľ, naša cesta, očakávanie našich ľudí," povedal Bibilov, ktorého vyjadrenia zaznamenala tlačová služba politickej strany Jednotné Rusko, píše Reuters. Prezident dodal, že krajina v najbližšom období uskutoční príslušné právne kroky.
Rusko s Gruzínskom viedli v roku 2008 krátku vojnu o Južné Osetsko. Po tejto vojne Moskva uznala Južné Osetsko i ďalšiu odštiepeneckú republiku, Abcházsko, ako nezávislé štáty a umiestnila tam trvalé vojenské základne.
19:00 Tajné služby USA: Putin dostáva nepravdivé informácie o vojne na Ukrajine
Predstavitelia amerických tajných služieb zistili, že ruský prezident Vladimir Putin dostáva od svojich poradcov nepravdivé informácie o výkone, aký podávajú ruské sily na Ukrajine. V stredu to vyhlásil jeden z predstaviteľov USA, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra AP.
Predstaviteľ pod podmienkou anonymity povedal, že toto zistenie spravodajské služby nedávno odtajnili – Putin sa podľa nich cíti nesprávne informovaný o ruskej armáde, a preto teraz medzi ním a vysokopostavenými predstaviteľmi obrany neustále vládne napätie.
Tento predstaviteľ neuviedol podrobnosti o dôkazoch, na základe ktorých dospeli tajné služby k takémuto zisteniu.
17:52 Ruský vyjednávač: Ukrajina vyjadrila ochotu splniť základné požiadavky Ruska
Šéf ruských vyjednávačov Vladimir Medinskij v stredu uviedol, že Ukrajina vyjadrila ochotu splniť základné požiadavky Moskvy. Zároveň však povedal, že pozícia Ruska v súvislosti s Donbasom a anexiou Krymského polostrova ostáva nezmenená.
Medinskij vo vysielaní ruskej televízie uviedol, že Ukrajina písomne vyjadrila ochotu vzdať sa vstupu do NATO, zrieknuť sa jadrových a iných zbraní hromadného ničenia, aj súhlasí so zákazom rozmiestnenia zahraničných vojakov a budovania vojenských základní. Ukrajina podľa Medinského tiež súhlasila s tým, že nebude organizovať vojenské cvičenia v spolupráci so zahraničnými armádami. Takéto cvičenia sa môžu konať len za súhlasu krajín, ktoré budú garantmi ukrajinskej bezpečnosti, a to vrátane Ruska.
"Ukrajina deklarovala svoju pripravenosť splniť tieto základne požiadavky, na ktorých Rusko v uplynulých rokoch trvalo. Ak budú tieto požiadavky splnené, tak bude eliminovaná hrozba vytvorenia predmostia NATO na území Ukrajiny," uviedol Medinskij. "Toto je základ, význam a dôležitosť dokumentu, s ktorým Ukrajina na vysokej úrovni zatiaľ súhlasila... Práca a rokovania však pokračujú," dodal Medinskij.
Vedúci ruskej vyjednávacej delegácie okrem toho uviedol, že Rusko bude aj naďalej naliehať na Kyjev, aby uznal stratu Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, ako i nezávislosť dvoch samozvaných republík ležiacich na východe Ukrajiny, ktoré tvoria región Donbase.
17:11 V meste Irpiň podľa starostu zahynulo najmenej 200 civilistov
V ukrajinskom meste Irpiň neďaleko Kyjeva bolo zabitých odhadom 200 až 300 civilistov pred oslobodením mesta ukrajinskými silami. V stredu to povedal miestny starosta Oleksandr Markušyn. TASR túto správu prevzala od agentúry Reuters.
Starosta mesta Irpiň v pondelok popoludní vyhlásil, že ukrajinské sily získali späť "plnú kontrolu" nad týmto predmestím Kyjeva. Neskôr večer v televíznom prejave to potvrdil aj ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj.
Markušyn na stredajšom brífingu povedal, že v Irpini bolo zabitých zhruba 50 ukrajinských vojakov a niektoré telá sú stále uväznené pod sutinami. Povedal, že oblasť celú noc ostreľovali ruské vojská. "Zničených je 50 percent mesta vrátane kritickej infraštruktúry," povedal Markušyn podľa agentúry AFP.
17:00 Rusi nebudú žiadať platby za plyn v rubľoch ihneď
Rusko nebude požadovať, aby odberatelia už v týchto dňoch platili za dodávky plynu v rubľoch. Uviedol to v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s tým, že proces zmeny platby na ruble bude postupný. Zároveň naznačil, že Rusko by malo začať pracovať na myšlienke rozšíriť zoznam exportovaných produktov, za ktoré bude požadovať platbu v ruskej mene.
Ruský prezident Vladimir Putin reagujúc na sankcie západných štátov voči Rusku za útok na Ukrajinu minulý týždeň uviedol, že Moskva bude od "nepriateľských" štátov žiadať platby za dodávky plynu v rubľoch. Plynárenský koncern Gazprom, vláda a centrálna banka dostali čas do štvrtka 31. marca, aby prišli s návrhmi, ako zmenu uskutočniť.
Na otázku médií, či sa s platbami v rubľoch vo štvrtok začne, však Peskov odvetil "určite nie". Dodal, že platby a dodávky sú časovo náročné. "Z technologického hľadiska pôjde o dlhší proces," povedal Peskov.
16:40 OSN upozornila na možné vojnové zločiny na Ukrajine
Rozsiahle a bez rozmyslu uskutočňované útoky v obývaných oblastiach Ukrajiny sú "nesmierne znepokojivé", povedala v stredu vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová. Upozornila, že môže ísť o "vojnové zločiny". TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
"Útoky uskutočňované bez rozmyslu sú na základe medzinárodného humanitárneho práva zakázané a môžu predstavovať vojnové zločiny," povedala Bacheletová v Ženeve na pôde Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR).
Hromadné ničenie civilných objektov a vysoký počet obetí z radov civilistov je podľa jej slov ráznym náznakom toho, že nie sú dodržiavané základné princípy rozlišovania, primeranosti a obozretnosti.
Úrad preveruje obvinenia týkajúce sa násilnej evakuácie občanov ukrajinského Mariupola do oblastí kontrolovaných ruskými silami alebo do samotného Ruska a rovnako používanie zakázaných kazetových bômb.
16:10 BBC: Rusko ponúka bojovníkom zo Sýrie 5-tisíc libier mesačne, ak pôjdu na Ukrajinu
Rusko údajne ponúka sýrskym mužom za boj v prvej línii na Ukrajine až 5-tisíc libier (5 900 eur) mesačne. Informáciu v stredu priniesla britská televízia BBC, ktorá sa odvolala na tvrdenia jedného Sýrčana, ktorý túto ponuku prijal.
Sýrsky bojovník, ktorý sa podľa BBC dobrovoľne prihlásil do boja, povedal, že verí, že Rusko pácha zločiny na Ukrajine, no zároveň pomáha chudobným Sýrčanom, ktorí nemajú peniaze ani na jedlo. Muž uviedol, že sa prihlásil dobrovoľne len pre peniaze. Jeho rodina si síce neželá, aby išiel bojovať, avšak Rusi mu údajne povedali, že ak na Ukrajine padne, jeho rodina dostane 37-tisíc libier (43 700 eur). Nemenovaný Sýrčan pre BBC ďalej povedal, že vie o najmenej 200 ľuďoch, ktorí sa dobrovoľne prihlásili podobne ako on.
Ukrajinská vláda a tiež sýrske mimovládne organizácie tvrdia, že v Sýrii bolo zriadených 14 ruských náborových stredísk, informovala BBC.
15:56 Zelenskyj vyzýva Nórsko, aby dodalo viac energie Ukrajine a EÚ
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyzval Nórsko, druhého najväčšieho dodávateľa plynu do Európy, po Rusku, aby dodalo viac energie jeho krajine aj Únii. TASR správu prevzala z AFP. "Môžete rozhodujúcim spôsobom prispieť k energetickej bezpečnosti Európy poskytnutím potrebných zdrojov pre krajiny Európskej únie aj pre Ukrajinu," povedal vo videoprejave pred nórskym parlamentom. "Už sme začali dialóg o dodávke asi piatich miliárd kubických metrov plynu na budúcu vykurovaciu sezónu," dodal Zelenskyj.
Pred konfliktom na Ukrajine Nórsko svojimi dodávkami pokrývalo 20 až 25 percent spotreby plynu v EÚ a Británii, zatiaľ čo Rusko 45 až 50 percent. EÚ sa od invázie Ruska na Ukrajinu snaží znížiť svoju závislosť od ruského plynu. Zároveň Oslo podniklo kroky na udržanie svojej produkcie plynu na maximálnej úrovni počas leta, čo je zvyčajne obdobie, keď plynárenské spoločnosti v krajine využívajú nízky dopyt na údržbu svojich zariadení. "Dodávame toľko, koľko môžeme," zopakoval v stredu premiér Jonas Gahr Store v rozhovore pre nórsku televíziu TV2.
15:30 Ruská armáda oznámila novú sériu útokov na ukrajinské sklady zbraní a palív
Ruská armáda informovala v stredu o novej sérii útokov na ukrajinské sklady zbraní a palív. Hovorca ruského ministerstva obrany generálmajor Igor Konašenkov v stredu oznámil, že armáda použila zo vzduchu odpaľované strely s plochou dráhou letu, ktoré majú dlhý dolet, a cielila nimi na sklady palív v mestách Starokosťantyniv a Chmeľnyckyj v strednej časti Ukrajiny.
Ruské jednotky na Donbase. Foto: Internet
14:47 Scholz: Nemecko je pripravené byť garantom bezpečnosti Ukrajiny
Nemecký kancelár Olaf Scholz v telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským povedal, že Nemecko je v zásade pripravené byť garantom bezpečnosti Ukrajiny. Uviedol to v stredu na pravidelnej tlačovej konferencii v Berlíne hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.
Scholz v rozhovore so Zelenským naznačil "všeobecnú ochotu" Berlína byť garantom bezpečnosti Ukrajiny, ktorá sa od 24. februára musí brániť pred inváziou ruskej armády.
VIDEO Ruské útoky proti ukrajinským tankom, zábery z dronu
14:45 Kyjev obvinil vo veci námorných mín plávajúcich v Čiernom mori Rusko
Ukrajina pripísala zodpovednosť za míny plávajúce pri pobreží Čierneho mora Rusku. Podľa ministerstva zahraničných vecí v Kyjeve totiž Ukrajine nepatria, informovala v stredu agentúra DPA.
"Zistilo sa, že tieto námorné míny neboli k začiatku roku 2022 zaregistrované v námorných silách Ukrajiny," uviedol tamojší rezort diplomacie. Podľa Kyjeva ide o míny, ktoré Rusko ukoristilo v Sevastopole v roku 2014, keď anektovalo Krymský polostrov.
14:32 Taliansko potvrdilo ochotu byť garantom rusko-ukrajinskej mierovej dohody
Taliansko je ochotné byť jedným z garantov prípadnej mierovej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorá bude obsahovať klauzulu o neutralite, vyhlásil v stredu taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.
Rím "ponúkne všetko svoje úsilie, schopnosti a skúsenosti", aby tak mohol "zásadne prispieť" k mierovej dohode, uviedol Di Maio. Šéf rezortu diplomaciu zároveň reportérom v Berlíne povedal, že Taliansko je ochotné byť garantom akéhokoľvek prísľubu neutrality, ktorý by mohol byť súčasťou stratégie na ukončenie vojny.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril v pondelok s talianskym premiérom Mariom Draghim o tom, ako Taliansko pomôže s vytvorením systému, ktorý poskytne Ukrajine bezpečnostné záruky a ochráni ju pred budúcimi hrozbami.
14:27 Ukrajina rokuje o vývoze farmárskych produktov cez rumunský prístav Konstanca
Ukrajina rokuje s Rumunskom o preprave svojich poľnohospodárskych produktov cez rumunský čiernomorský prístav Konstanca, keďže ruská invázia zablokovala ukrajinské prístavy. Uviedlo to v stredu ukrajinské ministerstvo poľnohospodárstva vo vyhlásení.
14:18 Ruské jednotky zasiahli v Mariupole objekt označený červeným krížom
Ruské jednotky pri ostreľovaní juhoukrajinského prístavného mesta Mariupol zasiahli aj objekt využívaný Medzinárodným výborom Červeného kríža (MVČK). Prostredníctvom správy zverejnenej na sieti Telegram o tom v stredu informovala splnomocnenkyňa pre ľudské práva pri ukrajinskom parlamente Ľudmyla Denisovová.
"Nepriateľské lietadlá a delostrelectvo strieľali na budovu označenú červeným krížom na bielom pozadí, čo naznačuje prítomnosť zranených osôb alebo civilného alebo humanitárneho nákladu," uvádza sa vo vyhlásení. Denisovová dodala, že informácie o prípadných obetiach nateraz nie sú k dispozícii. Neuviedla, kedy došlo k útoku a koľko ľudí mohlo byť v čase ostreľovania v budove, ale pripustila, že mohlo ísť o zámerný útok.
13:47 Kremeľ: Utorkové mierové rokovania v Istanbule výrazný prelom nepriniesli
Kremeľ v stredu privítal skutočnosť, že Ukrajina predložila svoje požiadavky týkajúce sa ukončenia vojny písomne, avšak zároveň dodal, že mierové rokovania zatiaľ náznaky prelomu nepriniesli. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa tak vyjadril po tom, čo sa v utorok v tureckom Istanbule konalo ďalšie kolo rozhovorov medzi zástupcami z Kyjeva a Moskvy. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
"Nemôžeme konštatovať, že by došlo k niečomu príliš sľubnému alebo k nejakému prelomu," povedal Peskov novinárom. "Ešte je potrebnej mnoho práce," dodal. Okrem toho poznamenal, že Rusko sa "dôsledne vyhýba vyhláseniam k záležitostiam", o ktorých sa diskutuje na rozhovoroch, pretože rokovania by podľa neho "mali prebiehať v tichosti".
Ruská delegácia označila rokovania v Istanbule po ich skončení za "zmysluplné". Moskva prisľúbila, že zníži svoju vojenskú aktivitu v blízkosti Kyjeva a Černihiva. V stredu však ukrajinskí predstavitelia uviedli, že Černihiv bol napriek tomu počas noci na stredu terčom ruského ostreľovania.
Vedúci ruskej vyjednávacej delegácie Vladimir Medinskij však neskôr v utorok upozornil na to, že deeskalácia v súvislosti s Kyjevom a Černihivom neznamená prímerie. Moskva podľa Medinského stále očakáva od Kyjeva viac ústupkov.
Ukrajinskí vyjednávači v utorok priniesli návrhy na prijatie neutrálneho štatútu Ukrajiny výmenou za bezpečnostné záruky. V praxi by to znamenalo, že Ukrajina by sa vzdala možnosti stať sa členom vojenských aliancií, akou je napríklad NATO, a na jej území by sa nenachádzali vojenské základne iných štátov, pripomína agentúra Reuters. Tieto návrhy, ktoré by sa však realizovali len v prípade uzavretia úplného prímeria, počítajú aj s 15-ročným obdobím konzultácií o štatúte Krymského polostrova, ktorý Rusko v roku 2014 anektovalo.
Peskov dodal, že bližšie informácie poskytne neskôr v stredu Medinskij. Dodal však, že keďže je Krym podľa Moskvy súčasťou Ruska, ústava Ruskej federácie znemožňuje diskutovať s iným štátom o osude akéhokoľvek ruského regiónu.
Dmitrij Peskov. Foto: TASR/AP
13:15 Lavrov: Rusko a Čína sú na čele hnutia k férovejšiemu multipolárnemu poriadku
Rusko a Čína sú na čele hnutia smerujúceho k spravodlivejšiemu svetovému poriadku. Vyhlásil to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov pred stredajším stretnutím so šéfom čínskej diplomacie Wang Im. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo pred stretnutím video, v ktorom Lavrov hovorí, že na konci prebiehajúcej premeny sveta vykročí Rusko a jeho spojenci smerom k "multipolárnemu, spravodlivému a demokratickému svetovému poriadku".
Lavrov pricestoval na svoju prvú návštevu Číny od začiatku vojenského útoku na Ukrajinu. Ruský vládny špeciál pristálo v stredu v meste Chuang-šan v provincii An-chuej. Šéf ruskej diplomacie sa zúčastní na niekoľkých rokovaniach organizovaných Čínou o pomoci Afganistanu. Na rozhovoroch by mali byť aj diplomati z USA a štátov susediacich s Afganistanom. Rokovania však môže poznačiť súčasná situácia na Ukrajine, uviedla agentúra AFP.
13:05 OSN vymenovala členov vyšetrovacej komisie pre vojnové zločiny na Ukrajine
OSN poverila v stredu troch odborníkov na ľudské práva vyšetrovaním možných vojnových zločinov a iných porušení medzinárodného práva zo strany ruských vojakov na Ukrajine.
Nezávislá komisia, ktorú vedie 71-ročný nórsky sudca Erik Mose, má od OSN mandát "vyšetriť všetky hlásené porušenia ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a ostatné súvisiace zločiny spáchané počas agresie Ruskej federáciu voči Ukrajine", píše sa vo vyhlásení OSN. Mose bol v rokoch 2003 – 2007 predsedom Trestného tribunálu OSN pre Rwandu (ICTR).
Ako pripomína agentúra Reuters, Rada OSN pre ľudské práva (UNHRC) o zriadení tejto komisie rozhodla 4. marca v reakcii na žiadosť Ukrajiny a jej spojencov. Komisia dostala na vyšetrovanie jeden rok, dodáva The Guardian.
Svoj vlastný vyšetrovací tím, ktorý sa bude zaoberať vojnovými zločinmi, zločinmi proti ľudskosti a inými zločinmi páchanými na Ukrajine vytvorili za pomoci európskej agentúry Eurojust aj Poľsko, Litva a Ukrajina.
Na snímke pohľad na zničené bytovky po ostreľovaní na okraji ukrajinského Mariupola na území pod kontrolou separatistickej vlády Doneckej ľudovej republiky v utorok 29. marca 2022. Foto: TASR/AP
12:44 Ruské veľvyslanectvo v Belgicku: Vyhostenie diplomatov nezostane bez odozvy
Nepriateľské gesto belgickej strany nezostane bez odozvy. Na svojej webovej stránke to v stredu uviedlo ruské veľvyslanectvo v Belgicku v reakcii na utorňajšie rozhodnutie federálnej vlády vyhostiť 21 ruských diplomatov.
Belgická ministerka zahraničných vecí Sophie Wilmesová v utorok potvrdila informácie, že dôvodom vyhostenia 21 osôb s diplomatickým krytím z ambasády v Bruseli a ruského generálneho konzulátu v Antverpách je špionáž a vyvíjanie aktivít, ktoré ohrozujú verejnú bezpečnosť. Vyhostení diplomati musia opustiť územie Belgicka do 15 dní.
Wilmesová v oficiálnom vyhlásení uviedla, že rozhodnutie vlády nie je "trestom" a súvisí s ochranou národnej bezpečnosti. Zároveň zdôraznila, že všetky diplomatické kanály s Ruskom zostávajú otvorené a ruské veľvyslanectvo môže aj naďalej pokračovať vo svojej činnosti.
Podľa televíznej stanice RTBF ruský veľvyslanec v Belgicku Alexander Tokovinin situáciu vníma inak. Podľa neho sú obvinenia zo špionáže nepodložené. Rozhodnutie belgickej vlády je "ranou pre rusko-belgické vzťahy" a je v rozpore s tradíciami bilaterálnej spolupráce.
11:26 Pôrodnicu v Mariupole nútene evakuovali do Ruska, tvrdí mesto
Predstavitelia juhoukrajinského mesta Mariupol obkľúčené ruskými silami v stredu odsúdili nútenú evakuáciu zamestnancov a klientiek jednej z tamojších pôrodníc do Ruska. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
"Viac ako 70 ľudí – žien a zdravotnícky personál z pôrodnice č. 2 v štvrti Livoberežnyj – násilím odviedli okupanti," uviedol úrad primátora Mariupola na účte v aplikácii Telegram.
Viac ako 20-tisíc obyvateľov tohto prístavného mesta na pobreží Azovského mora bolo podľa úradu primátora "proti svojej vôli" odvedených do Ruska, kde im zhabali osobné doklady. Túto informáciu nebolo možné nezávisle overiť, keďže Mariupol čelí od konca februára intenzívnym útokom ruských síl.
11:22 OSN: Z Ukrajiny už utiekli štyri milióny ľudí, z nich vyše 280-tisíc na Slovensko
Ukrajinu od začiatku ruskej invázie 24. februára opustili už viac ako štyri milióny obyvateľov. V stredu to v najnovšej správe uviedla Organizácia Spojených národov (OSN), podľa ktorej na Slovensko zatiaľ prišlo 281 172 utečencov z Ukrajiny. TASR prevzala správu od agentúry AFP.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) informoval, že z Ukrajiny utieklo celkovo 4 019 287 ľudí, z nich viac ako 2,3 milióna prešlo cez ukrajinsko-poľské hranice. Zhruba 600-tisíc ľudí utieklo pred vojnou do Rumunska, viac ako 387-tisíc do Moldavska a 365-tisíc ľudí prekročilo ukrajinsko-maďarské hranice.
OSN uviedla, že svoje domovy od začiatku ruskej vojenskej invázie opustilo viac ako desať miliónov Ukrajincov a takmer 6,5 milióna z nich sú vnútorne vysídlené osoby.
Utečenci utekajúci pred vojenským konfliktom na Ukrajine kráčajú na poľsko-ukrajinskom hraničnom priechode Medyka. Foto: TASR/AP
11:16 V Černobyle hrozí výbuch munície, varuje vicepremiérka
V černobyľskej jadrovej elektrárni by mohla vybuchnúť munícia, varovala v stredu ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. TASR správu prevzala od agentúry Reuters a stanice Sky News.
Černobyľ krátko po začiatku invázie na Ukrajinu obsadila ruská armáda, pričom Rusko vyhlásilo, že úroveň radiácie je v norme a že jeho kroky zabránili možným "jadrovým provokáciám" zo strany ukrajinských nacionalistov.
Vereščuková tiež informovala, že Ukrajina počas utorkových mierových rokovaní požiadala Rusko o umožnenie 97 humanitárnych koridorov v najviac zasiahnutých ukrajinských mestách a obciach. "Žiadame, aby Bezpečnostná rada OSN okamžite prijala opatrenia na demilitarizáciu uzavretej zóny okolo černobyľskej elektrárne a zriadila osobitnú misiu OSN, ktorá by zamedzila opätovnej jadrovej katastrofe," dodala Vereščuková.
10:16 Odvolaný šéfredaktor Echa Moskvy dostal antisemitské vyhrážky
Neznámi páchatelia hodili pred dvere bytu známeho ruského novinára Alexeja Venediktova odrezanú prasaciu hlavu v parochni so svetlými kučeravými vlasmi. V stredu o tom informoval denník The Times of Israel. Okrem prasacej hlavy sa na vchodových dverách do novinárovho bytu objavila nálepka s erbom Ukrajiny s antisemitským nápisom "Judensau" (v preklade "židovská sviňa").
Ide o narážku na antisemitské zobrazovanie Židov v obscénnom kontakte s ošípanou – tá je v judaizme i v islame považovaná za nečisté zviera.
Venediktov avizoval, že sa obráti na políciu, pretože tento čin spred niekoľkých dní považuje za pokus o zastrašovanie, uviedla spravodajská stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). Venediktov, ktorého matka bola Židovka a otec sovietsky námorný dôstojník, je bývalým šéfredaktorom rozhlasovej stanice Echo Moskvy – jednej z posledných nezávislých rozhlasových staníc v Rusku.
09:48 Ruské jednotky v noci neútočili na Kyjev, Černihiv však hlásil boje
V okolí Kyjeva bolo počuť v noci na stredu výbuchy, samotná ukrajinská metropola však nebola terčom ostreľovania, povedal prvý námestník starostu Kyjeva Mykola Povoroznyk. Mesto Černihiv však bolo napriek avizovanému odsunu ruských jednotiek pod útokom celú noc, uviedol gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus. TASR tieto informácie prevzala od denníka The Guardian a agentúry Reuters.
"Noc prebehla relatívne pokojne, za zvukov sirén a streľby z bojov v okolí mesta, ale v samotnom meste nebolo ostreľovanie," povedal Povoroznyk. Rusko v utorok po mierových rokovaniach s Ukrajinou v Turecku prisľúbilo výrazné obmedzenie svojich vojenských operácií pri Kyjeve a Černihive.
Údajné obmedzenie vojenských operácií v Černihivskej oblasti sa však podľa Čausa "prejavilo útokmi na Nižyn vrátane náletov," ako aj ostreľovaním samotného Černihivu, ktoré trvalo "celú noc".
Na snímke zničené autá vo dvore obytnej budovy počas ruského ostreľovania v meste Černihiv. Foto: TASR/AP
09:35 Nemecko sa pripravuje na možné narušenie dodávok ruského plynu
Nemecko sa pripravuje na možné narušenie dodávok ruského plynu. Dôvodom sú vyhrážky Moskvy, ktorá požaduje platby v rubľoch. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a Reuters.
Berlín preto vyhlásil prvý z troch varovných stupňov núdzového plánu a informoval o tom aj Európsku komisiu (EK). Spolkový minister hospodárstva Robert Habeck vyzval spotrebiteľov, aby šetrili. Nemecko bude podľa nebo pripravené na prípadné výpadky dodávok. Dodal, že Berlín nebude akceptovať žiadne porušenie kontraktov, teda že odmieta platiť v rubľoch.
Nemecko má podľa Habecka aktuálne dostatok plynu a pozorne sleduje tok dodávok. "Musíme však zvýšiť núdzové opatrenia, aby sme boli pripravení na eskaláciu zo strany Ruska. Vyhlásenie včasného varovania znamená, že zasadá krízový štáb."
09:16 Británia: Rusko stiahlo jednotky, aby ich preskupilo a doplnilo zásoby
Britská vojenská spravodajská služba v stredu oznámila, že ruské jednotky na Ukrajine utrpeli ťažké straty a museli sa stiahnuť späť do Ruska a na územie Bieloruska, aby doplnili zásoby a preskupili sa. TASR správu prevzala od agentúry Reuters a denníka The Guardian.
"Takáto činnosť vytvára tlak na beztak vypätú logistiku Ruska a poukazuje na jeho problémy s preskupovaním jednotiek na území Ukrajiny," uviedlo britské ministerstvo obrany v príspevku na Twitteri.
Dodalo však, že Rusko si zníženú schopnosť vykonávať pozemné operácie môže naďalej kompenzovať používaním ťažkého delostrelectva a raketovými útokmi. "Vyhlásenie Ruska, že sa bude zameriavať na oblasť Luhanska a Donecka, je pravdepodobne nevysloveným priznaním, že majú problémy udržiavať viac ako jednu dôležitú líniu postupu vojsk," píše ministerstvo.
08:57 USA a Francúzsko v BR OSN: Rusko spôsobilo svetovú potravinovú krízu
Spojené štáty a Francúzsko obvinili v utorok na pôde Bezpečnostnej rady OSN Rusko, že vojnou na Ukrajine spôsobilo potravinovú krízu vo svete a s tým súvisiace riziko hladomoru. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
"Túto vojnu začal ruský prezident Vladimir Putin. On spôsobil aj túto svetovú potravinovú krízu. A on je ten, ktorý ju môže zastaviť," povedala počas stretnutia zástupkyňa ministra zahraničných vecí Spojených štátov Wendy Shermanová. Dodala, že zodpovednosť za vojnu a jej dôsledky na svetovú potravinovú bezpečnosť leží výhradne na pleciach Ruska a Putina.
Podľa francúzskeho veľvyslanca pri OSN Nicolasa de Rivira zvyšuje ruská agresia na Ukrajine riziko hladomoru vo svete, pričom ako prvé budú zasiahnuté rozvojové krajiny. "Rusko sa nás bude snažiť presvedčiť, že nerovnováha vo svetovej potravinovej bezpečnosti je dôsledkom sankcií," upozornil.
Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia odpovedal, že prípadné otrasy na svetovom potravinovom trhu budú naozaj dôsledkom "sankčnej hystérie Západu voči Rusku".
08:49 USA varujú svojich občanov pred cestami do Ruska, obávajú sa zatýkania
Ministerstvo zahraničných vecí USA vydalo v utorok varovanie pred cestami do Ruska. Zdôvodnilo to obavami, že v tejto krajine by mohlo dôjsť k zatýkaniu amerických občanov. USA tiež znova vyzvali na Američanov, ktorí sa už v Rusku nachádzajú, aby odtiaľ "okamžite" odišli, uviedla v stredu agentúra AFP
Varovanie rezortu diplomacie USA súvisí s "nevyprovokovanou a neodôvodnenou inváziou ruských vojenských síl na Ukrajinu", ako aj s obavami z prenasledovania amerických občanov zo strany ruských orgánov. Spojené štáty toto varovanie vydali niekoľko dní po tom, čo sa americkému diplomatovi podarilo navštíviť v Rusku známu basketbalistku Brittney Grinerovú, ktorá je tam vo väzbe už vyše mesiaca. Dvojnásobnú zlatú olympijskú medailistku zadržali 17. februára po tom, ako pri kontrole na letisku Šeremeťjevo našli v jej batožine konopný olej v náplniach do elektronických cigariet.
08:00 Lavrov pricestoval na prvú návštevu Číny od začiatku vojny na Ukrajine
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu pricestoval na oficiálnu návštevu Číny. Ide o prvú cestu do tejto kľúčovej spojeneckej krajiny Moskvy, odkedy ruská armáda 24. februára vpadla na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Ruské veľvyslanectvo v Pekingu v príspevku na sociálnej sieti Weibo potvrdilo, že Lavrov pristál meste Chuang-šan ležiacom na východe Číny v provincii An-chuej. Veľvyslanectvo tiež zverejnilo fotografie členov ruskej delegácie vystupujúcich z lietadla, ktorých privítali zdravotníci v ochranných oblekoch.
Lavrov sa počas svojej dvojdňovej návštevy zúčastní na sérii stretnutí, na ktorých bude diskutovať o spôsoboch pomoci Afganistanu. Očakáva sa aj účasť diplomatov zo Spojených štátov, zástupcov krajín susediacich s Afganistanom a tiež predstaviteľov hnutia Taliban, ktoré sa chopilo vlády v tejto krajine vlani v auguste. Šéf ruskej diplomacie by sa mal podľa agentúry DPA v stredu stretnúť aj so svojím čínskym rezortným kolegom Wangom I.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a jeho čínsky rezortný kolega Wang I. Foto: TASR/AP
07:27 Praha prispeje na potraviny pre vojnových utečencov z Ukrajiny
České hlavné mesto Praha bude počas jedného týždňa prispievať každému z ukrajinských utečencov v núdzovom stave sumou 200 korún (8,20 €) na deň. Ide najmä o ľudí žijúcich v hasičských zbrojniciach alebo kultúrnych domoch, informovali v utorok webové Novinky.cz.
Praha bude týždeň prispievať danou čiastkou na deň každému z utečencov v núzdovom ubytovaní. Ide predovšetkým o ľudí, ktorí bývajú v hasičských zbrojniciach a kultúrnych halách. Magistrát v pondelok vyčlenil na pomoc 80 miliónov korún (3,3 milióna eur), pričom ubytovne a internáty dostanú k štátnemu príspevku 140 korún (šesť eur) na osobu a noc.
04:47 Ukrajinská armáda: Sťahovanie ruských vojakov od Kyjeva môže byť len úskok
Ukrajinská armáda sa domnieva, že údajné sťahovanie ruských vojakov z okolia Kyjeva a Černihiva je len úskok a že v daných oblastiach v skutočnosti dochádza len k rotácii niektorých jednotiek. TASR správu prevzala v stredu zo spravodajskej stanice BBC News.
Rusko v utorok po mierových rokovaniach Ukrajinou v Turecku prisľúbilo výrazné obmedzenie svojich vojenských operácií pri Kyjeve a Černihive. Podporilo to predpoklady, že Kremeľ chce teraz sústrediť svoje sily najmä do ofenzívy na východe Ukrajiny.
Ukrajinská armáda vo svojom hodnotení situácie na fronte, ktoré zverejnila v utorok večer, potvrdila, že skutočne dochádza k odchodu časti ruských vojsk z oblasti Kyjeva a Černihiva.
"Takzvaný 'odsun vojakov' je však pravdepodobne len rotáciou niektorých jednotiek a jeho cieľom je oklamať vojenské velenie Ozbrojených síl Ukrajiny," uviedla ukrajinská armáda na základe aktuálnych správ tajných služieb.
Ruskí okupanti sa podľa nej snažia vytvoriť falošný dojem, že sa už vzdali plánu na obkľúčenie Kyjeva.
Podľa ukrajinskej armády však zároveň existujú isté náznaky toho, že sa ruské invázne jednotky preskupujú, aby mohli sústrediť svoje sily na východ Ukrajiny. Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok vyhlásil, že ruské sily sa v ďalšej fáze sústredia hlavne na "oslobodenie Donbasu".
Podobné pochybnosti nad údajným sťahovaním ruských vojsk od Kyjeva vyjadril v utorok aj hovorca Pentagónu John Kirby. Podľa neho Moskva z danej oblasti presúva len malú časť svojich síl. Hlavné mesto Ukrajiny preto zostáva aj naďalej v ohrození, konštatoval Kirby.
General Staff: Ukrainian troops destroy Russian Kamaz Typhoon armored vehicle.
Kamaz Typhoon mine resistant ambush protected (MRAP) vehicles are among the Russian military’s best weapons.
— The Kyiv Independent (@KyivIndependent) March 29, 2022
03:20 Ukrajina: Bilancia útoku v Mykolajive stúpla na 12 mŕtvych a 33 zranených
Bilancia utorkového ruského útoku na vládnu budovu v juhoukrajinskom meste Mykolajiv stúpla na minimálne 12 mŕtvych a 33 zranených. Informovali o tom ukrajinské úrady, ktoré citovala agentúra AFP.
"V troskách zničenej budovy sa našli telá 12 ľudí a 33 osôb bolo zranených," uviedol ukrajinský úrad pre mimoriadne situácie. Predchádzajúca bilancia hovorila o deviatich mŕtvych a 28 zranených.
Úrad zverejnil aj fotografie zachytávajúce priebeh záchranných prác a poskytovanie pomoci zraneným osobám.
Terčom ruského útoku, ku ktorému došlo v utorok ráno, sa stalo sídlo regionálnej správy v Mykolajive. Došlo pri ňom k úplnému zničeniu strednej časti tejto deväťposchodovej budovy.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil ruský útok na Mykolajiv za veľmi zákerný čin, keďže bol vykonaný potom, ako ráno prišli do práce zamestnanci pracujúci v budove. Väčšina ľudí sa však podľa neho stačila z objektu evakuovať, keď začuli sirény signalizujúce letecký poplach, píše denník The Guardian.
Mykolajiv má strategickú polohu medzi kľúčovým ukrajinským prístavom Odesa a Chersonom, ktorý ovládajú ruské invázne sily. Cherson je jediným väčším ukrajinským mestom, ktoré dobyli ruské vojská za vyše mesiaca od začiatku invázie.
01:08 Británia: Rusku sa zrejme nepodarilo obkľúčiť Kyjev, sústredí sa na Donbas
Ruským inváznym silám sa "takmer iste" nepodarilo splniť jeden z cieľov ofenzívy na Ukrajine, ktorým bolo obkľúčenie hlavného mesta Kyjev. Uvádza sa to v pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine, ktoré zverejňuje britské ministerstvo obrany. Ruská ofenzíva sa teraz podľa neho zrejme sústredí na východoukrajinský Donbas, informovala stanica BBC.
"Opakované ruské nezdary a úspešné ukrajinské protiútoky znamenajú, že Moskve sa takmer určite nepodarilo splniť jej cieľ obkľúčiť metropolu Kyjev," uviedol v utorok večer britský rezort obrany vychádzajúc z informácií tajných služieb.
Vyhlásenia Ruska o obmedzení vojenských aktivít v okolí Kyjeva a správy o odsune niektorých ruských jednotiek z tejto oblasti môžu podľa ministerstva naznačovať, že Moskva akceptovala skutočnosť, že v tejto časti Ukrajiny stratila vojenskú iniciatívu.
V podobnom zmysle sa predtým vyjadril aj Pentagón, ktorý však súčasne varoval, že ruská vojenská hrozba voči Kyjevu ešte nepominula. Ruské vojská pri Kyjeve sa podľa neho zatiaľ len preskupujú, ale neodchádzajú.
Britský rezort obrany v tejto situácii považuje za "vysoko pravdepodobné, že Rusko sa bude snažiť presmerovať vojenskú silu zo severu (Ukrajiny) do svojej ofenzívy v Doneckej a Luhanskej oblasti" vo východoukrajinskom Donbase.
Azerbajdžan v utorok uviedol, že je pripravený na mierové rozhovory s Arménskom po tom, ako Jerevan vyzval Baku na rokovania o komplexnej mierovej dohode v súvislosti s opätovným nárastom napätia v oblasti Náhorného Karabachu. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
"Ak to Arménsko myslí vážne s mierovou dohodou, tak potom musia byť spravené konkrétne kroky. Opakujeme, že Azerbajdžan je na toto pripravený," uviedlo azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení. Zároveň upozornilo na to, že Azerbajdžan navrhol usporiadanie mierových rokovaní už pred rokom.
Azerbajdžanské sily minulý týždeň ovládli dedinu Faruch v medzinárodne neuznanej Náhornokarabašskej republike, ktorá bola v roku 2020 dejiskom vojnového konfliktu medzi Jerevanom a Baku. Boje boli ukončené podpisom trojstrannej zmluvy medzi Arménskom, Azerbajdžanom a Ruskom, ktoré sa zaviazalo dohliadať na dodržiavanie prímeria. Moskva do Náhorného Karabachu po ukončení vojny vyslala približne 2-tisíc svojich vojakov.
Rusko a Arménsko tak obvinili minulý týždeň Azerbajdžan z porušenia prímeria v zóne, za ktorú nesie zodpovednosť ruský kontingent. Baku tieto obvinenia však odmieta a trvá na tom, že obsadená oblasť je súčasťou jeho medzinárodne uznaného územia.
V pondelok arménska bezpečnostná rada obvinila Azerbajdžan z toho, že si "pripravuje pôdu pre nové provokácie a ofenzívu" v Náhornom Karabachu, a vyzvala Baku na okamžitý začiatok rokovaní o komplexnej mierovej dohode.
Arménsko okrem toho požaduje aj vyšetrenie počínania ruského mierového kontingentu počas minulotýždňového vpádu a vyzvalo ruské jednotky, aby prijali konkrétne kroky smerom k uvoľneniu napätia v regióne.
Rozsiahla eskalácia napätia v Náhornom Karabachu by podľa AFP mohla v súčasnosti pre Rusko predstavovať výzvu, keďže desaťtisíce ruských vojakov v tomto čase pôsobia inde, na Ukrajine.
