Rusko v piatok zatiaľ pokračuje v dodávkach plynu do Európy. Jeho ceny najprv v reakcii na hrozbu ruského prezidenta Vladimira Putina, že Moskva preruší tok plynu, ak zaň odberatelia v zahraničí nezaplatia v rubľoch, vzrástli. Neskôr sa však opäť znížili.
Plyn v dvoch z troch hlavných ruských plynovodov smerom do Európy – Nord Stream 1 cez Baltické more a na Slovensko cez Ukrajinu, prúdi normálne, zatiaľ čo cez plynovod Jamal, ktorý vedie cez Bielorusko, smeruje opačne, zo západnej Európy na východ do Poľska.
Podľa dekrétu, ktorý vo štvrtok (31. marca) podpísal Vladimir Putin, si zahraniční odberatelia ruského plynu musia od piatka otvoriť rubľové účty v štátom kontrolovanej Gazprombank, čo umožní konverziu ich platieb v cudzej mene na ruble.
Analytici sa domnievajú, že tento plán, ktorý stavia Gazprom do centra obchodu, je skôr o jeho ochrane pred budúcimi sankciami, než o zastavení dodávok plynu do Európy. Rovnako je varovaním Putina na adresu Západu, aby ďalej nesprísňoval sankcie proti Rusku pre jeho inváziu na Ukrajinu.
Vývoz energií je najsilnejšou Putinovou pákou proti rozsiahlym západným sankciám uvaleným na ruské banky, spoločnosti, podnikateľov a spolupracovníkov Kremľa.
Rusko však nemá alternatívny trh, na ktorý by mohlo presmerovať dodávky zemného plynu, takže zastavenie tokov do Európy by zasiahlo aj jeho príjmy.
Putinovo rozhodnutie presadiť platby rubľami podporilo ruskú menu, ktorá po začiatku invázie 24. februára klesla na historické minimá. Odvtedy však rubeľ zmazal veľkú časť zo strát.
OMV sa už pripravuje na zmenu
Európski odberatelia sú stále pripravení nakupovať plyn na základe existujúcich zmlúv a Západ sa doteraz do značnej miery vyhýbal zavedeniu sankcií na ruský vývoz plynu, pripomínajú analytici.
Ani Gazprombank sa zatiaľ sankcie veľmi nedotkli a vyhla sa vylúčeniu z platobného systému SWIFT, hoci Británia minulý týždeň zmrazila jej aktíva. Británia však dováža len asi 4 percentá zo svojej spotreby plynu z Ruska, zatiaľ čo najväčšia európska ekonomika Nemecko až približne 40 percent a celá Európska únia (EÚ) zhruba tretinu.
Rakúska spoločnosť OMV už nadviazala prvý kontakt s Gazpromom ohľadom platby za plyn v rubľoch, ako to požaduje Rusko, uviedol v piatok jej hovorca. Dodal, že spoločnosť stále čaká na písomné informácie.
Koncern Gazprom v piatok uviedol, že začal informovať zákazníkov o nových pravidlách, ktoré sa týkajú platieb.
Ceny najskôr vzrástli, potom klesli
Európske ceny plynu v dôsledku neistoty vzrástli. Na britskom trhu o 7 percent a na burze v Amsterdame o viac ako 10 percent. Napriek tomu zostávajú ďaleko od rekordných hodnôt zaznamenaných začiatkom tohto roka.
Európske ceny plynu však začali v piatok (1. apríla) napoludnie opäť klesať. Dôvodom bolo zníženie obáv z prerušenia dodávok z Ruska potom, čo sa Moskva rozhodla požadovať platby v rubľoch.
Referenčný európsky termínovaný kontrakt na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci na burze v Amsterdame zmazal predchádzajúce zisky a o 12.24 hod. SELČ sa obchodoval so stratou 2,9 percenta po 122,21 eura za megawatthodinu (MWh).
Ak kupci odmietnu požiadavku na platby v rubľoch, jednostranné zastavenie tokov plynu z Ruska by mohlo viesť k následkom pre dodávateľa, pretože to umožní odberateľom uplatniť klauzulu o nedodržaní zmluvných podmienok a otvorí im cestu k vymáhaniu pokút od Gazpromu, dodali podľa agentúry Reuters analytici.
Dodávky ruského plynu cez Ukrajinu na Slovensko sa v marci oproti februáru takmer zdvojnásobili. Tento trend pokračuje napriek požiadavkám ruskej strany na platbu v rubľoch a hrozbe odstavenia plynovodov aj na začiatku apríla. Vyplýva to z údajov zverejnených prepravcom plynu Eustream.
Zatiaľ čo vo februári pritieklo na Slovensko na vstupe vo Veľkých Kapušanoch 1,3 miliardy metrov kubických plynu a denné dodávky kolísali od 23 miliónov až po 80 miliónov kubíkov koncom mesiaca, v marci sa množstvo zvýšilo na viac ako 2,5 miliardy kubických metrov. Denné dodávky sa pritom najčastejšie pohybovali na úrovni 83 miliónov kubíkov. Väčšina tohto plynu na Slovensku nezostáva a prepravuje sa ďalej do Rakúska a Talianska.
Trend vysokých dodávok plynu zostáva podľa nominácií zverejnených Eustreamom aj v piatok a v sobotu (2. apríla), keď by mala preprava ruského plynu vzrásť až nad 90 miliónov kubíkov. Spoločnosť však v minulosti upozornila, že údaje sa môžu v reálnom čase meniť, takže ide zatiaľ iba o zámer prepravy plynu deklarovaný obchodníkmi.
Kto z koho?
Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda upozornil na piatkové výrazné zníženie toku plynu z Ruska severným plynovodom Jamal, ktoré spôsobilo okamžitý rast ceny plynu na burzách. Cena plynu vyskočila až na 133 eur za megawatthodinu. "To je najvyššia úroveň od 11. marca, teda za ostatné tri týždne," skonštatoval Kovanda. Z cenového vývoja plynu je podľa neho zrejmý návrat nervozity na trh.
Tú spôsobila okrem iného požiadavka ruského prezidenta Vladimira Putina, aby "nepriateľské" krajiny, to znamená aj celá EÚ, platili za plyn rubľami, čo jednotlivé štáty odmietajú. "Dodávky plynu, ktoré sa realizujú v súčasnosti, sa budú platiť v druhej polovici apríla alebo v máji, čo obidvom stranám dáva ešte čas situáciu riešiť. Je možné, že nájdu nejaké kompromisné riešenie. Inak to bude hra nervov o to, kto ´cukne´ ako prvý," očakáva Kovanda. Trh preto podľa neho vyplaší každý náznak prerušenia dodávok.
Pre Slovensko je podľa energetického analytika Karla Hirmana dôležité, aby sme mali čo najviac zásob na budúcu zimu. "Z tohto pohľadu tá taktická hra, ktorú s nami hrá Putin, je o tom, aby sme čo najdlhšie vedeli brať plyn z Ruska a plniť týmto plynom naše zásobníky," povedal Hirman v relácii RTVS Z prvej ruky. Každým dňom dodávok sa podľa neho naša pozícia zlepšuje, aby sme mohli vykryť kritické obdobie nasledujúcej vykurovacej sezóny dodávkami plynu z iných zdrojov.
Nemecko sa obáva zastavenia dodávok ruského plynu
V Nemecku panujú veľké obavy zo zastavenia dodávok ruského plynu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Ak by Moskva zastavila dodávky plynu alebo ak by Západ zaviedol embargo na ruské energie, Nemecko by sa dostalo do hlbokej krízy, varoval šéf chemického koncernu BASF Martin Brudermüller. Zastavenie dovozu alebo dlhodobý výpadok dodávok plynu a ropy z Ruska by podľa neho spôsobilo nevídané ekonomické škody. "To by mohlo stiahnuť nemeckú ekonomiku do najhlbšej krízy od druhej svetovej vojny," uviedol Brudermüller v rozhovore pre Frankfurter Allgemeinen Sonntagszeitung.
Aj energetická expertka a poradkyňa spolkovej vlády Lamia Messari-Beckerová varovala pred ďalekosiahlymi následkami zastavenia ruských dodávok na najväčšiu európsku ekonomiku. "Ak by prišlo k ochromeniu primárneho priemyslu, spustilo by to reťazovú reakciu, ktorá by sa nedala zastaviť, a len ťažko by sa opravovali jej následky," povedala Messari-Beckerová pre DPA.
Podľa energetickej divízie Siemensu Christiana Brucha by mal krátkodobý bojkot väčšie negatívne následky pre Nemecko ako pre Rusko. Upozornil, že pre niektoré odvetvia je plyn životne dôležitý. "Zoberme si len sklenársky priemysel. Ak tie zariadenia vychladnú, sú zničené."
Oceliarsky koncern Salzgitter zasa varoval, že bez plynu sa zastaví produkcia ocele.
Spolkové ministerstvo hospodárstva vydalo včasné varovanie, čo je prvý stupeň z troch v rámci núdzového plánu pre prípad nedostatku plynu. To znamená, že zasadal krízový štáb a pripravil preventívne opatrenia pre prípad zastavenia dodávok. Takisto apeloval na firmy a spotrebiteľov, aby znížili spotrebu.
Scholz: Budeme ďalej platiť za ruský plyn v eurách
Nemecko bude aj naďalej platiť Rusku za plyn v eurách, povedal vo štvrtok (31. marca) nemecký kancelár Olaf Scholz.
Ako Scholz uviedol na tlačovej konferencii s rakúskym kolegom Karlom Nehammerom, ruskému prezidentovi Putinovi povedal, že Nemecko preverilo zmluvy s Ruskom v oblasti dodávok plynu a bude pokračovať v platbách v eurách a občas v dolároch. Zároveň zopakoval, že dúfa, že Nemecku sa podarí odstrihnúť sa od ruských dodávok ropy a uhlia do konca roka, v prípade plynu však tento proces bude trvať dlhšie.
Nemecký kancelár tak potvrdil pozíciu Berlína, ktorý odmietol požiadavku Ruska začať platiť od apríla za dodávky ruského plynu v rubľoch.
Podľa Nemecka, ako aj Francúzska je však požiadavka na platby v rubľoch neakceptovateľným porušením kontraktov a fakticky "sa rovná vydieraniu". V tejto súvislosti nemecký minister hospodárstva Robert Habeck vo štvrtok povedal, že Nemecko je pripravené na všetky možné scenáre, medzi nimi aj na zastavenie dodávok ruského plynu do Európy.
Nesúhlas s platbami v rubľoch dal najavo aj francúzsky minister financií Bruno Le Maire. Uviedol, že aj Francúzsko požiadavku Ruska na platby za plyn v ruskej mene odmieta a rovnako je pripravené na zastavenie dodávok. "Nie je vylúčené, že v piatok dôjde k situácii, keď žiadny ruský plyn nepotečie. Je na nás, aby sme sa na to pripravili, a to aj robíme," citovala ministra agentúra AFP.
Grécko bude možno schopné vyhnúť sa problémom s dodávkami plynu
Grécko bude možno schopné vyhnúť sa problémom v súvislosti s dodávkami plynu, aj keď ich Rusko zastaví. Vyhlásil to v piatok minister energetiky Kostas Skrekas pre grécku televíziu Skai s tým, že ďalšia platba jeho krajiny ruskému dodávateľovi Gazprom je splatná tento mesiac.
Ak bude na svetovom trhu k dispozícii dostatok plynu, Atény prijmú opatrenia na zabezpečenie jeho dodávok a tiež na zaistenie energetickej bezpečnosti, povedal Skrekas.
Podľa krízového plánu jeho ministerstva by Grécko, ktoré využíva plyn hlavne na výrobu elektriny, malo získať dodatočné množstvá skvapalneného zemného plynu (LNG). Okrem toho plyn na výrobu elektriny v štyroch plynových elektrárňach by vymenilo za ropu, povedal minister, podľa ktorého by Grécko mohlo tiež zvýšiť nákupy azerbajdžanského plynu. A môže tiež aktivovať aj rezervnú kapacitu na výrobu elektriny z uhlia.
Taliansko a Španielsko diskutujú o vybudovaní plynovodu
Taliansko a Španielsko skúmajú možnosť vybudovania plynovodu popod Stredozemné more, ktorý by znížil závislosť Talianska od ruského plynu. Uviedol to vo štvrtok (31. marca) taliansky premiér Mario Draghi s tým, že otázku riešil so španielskym premiérom Pedrom Sánchezom na zasadnutí Európskej rady v Bruseli. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
"Diskutovali sme o myšlienke vybudovania taliansko-španielskeho plynovodu," povedal taliansky premiér. Španielsko má najväčšiu regasifikačnú kapacitu v Európe, preprava plynu cez Pyreneje do ostatných štátov Európskej únie je však veľmi komplikovaná.
Starosta Kyjeva Vitalij Kličko vyhlásil, že bombardovanie satelitných mestečiek v blízkosti hlavného mesta prebieha napriek sľubom Ruska, že z tejto oblasti stiahne svojich vojakov. Zvuky výbuchov počuť "bez prestávky počas dňa a noci".
Podľa starostu sú mestá severozápadne od Kyjeva ako Irpiň, Boroďanka a Hostomeľ ostreľované aj po tom, čo ukrajinskí bojovníci zahnali ruských vojakov. Kličko upozornil, že boje neustávajú ani v Brovaroch východne od Kyjeva.
20:20 Predsedníčka Európskeho parlamentu navštívila Kyjev
Európska únia pomôže Ukrajine pri obnove krajiny po skončení ruskej invázie. Uviedla to v piatok počas návštevy Kyjeva predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová.
"Európsky parlament, Európska únia a ľudia v Európe stoja pri Ukrajine. Preto som dnes tu," povedala Metsolová. "Pomôžeme Vám znovu vybudovať Vaše mestá, keď sa skončí táto nezákonná, nevyprovokovaná a zbytočná vojna," povedala šéfka EP počas spoločnej tlačovej konferencie. Išlo o jeden z troch sľubov, ktoré Metsolová predniesla v Kyjeve. Okrem toho Ukrajine sľúbila, že Európska únia uznáva európske ambície Kyjeva a "túžbu stať sa kandidátskou krajinou" na vstup do EÚ. "Pri dosahovaní tohto cieľa sa môžete spoľahnúť na plnú podporu Európskeho parlamentu," dodala Metsolová.
Realisti očakávajú, že Ukrajine bude trvať roky, kým sa dostane do EÚ.
19:45 V Rusku bude proces na obranu gardistov, ktorí odmietli napadnúť Ukrajinu
Ruský advokát Michail Beňjaš oznámil, že bude zastupovať skupinu ruských príslušníkov gardy s názvom Rosgvardia, ktorí sa odmietli zapojiť do vojny. Nejde o vojakov, ale príslušníkov gardy na Kryme, ktorí sa bránia tým, že môžu byť poverení rozkazmi iba na území Ruskej federácie, nie mimo nej. Spolu bolo za neuposlúchnutie rozkazu obvinených 12 príslušníkov gardy, ale advokát tvrdí, že ho kontaktovalo už asi 1 000 ľudí, ktorí odmietli poslúchnuť rozkaz a zúčastniť sa vojny na Ukrajine. (ft)
19:30 Ukrajinci popreli útok na sklad paliva v Belgorode
Tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Olexij Danilov poprel, že Kyjev stál za útokom na sklad paliva v ruskom Belgorode. "Z nejakého dôvodu (Rusi) hovoria, že sme to urobili my, avšak podľa našich informácií to nezodpovedá realite," povedal Danilov.
Z útoku na sklad paliva v meste Belgorod ležiacom 40 kilometrov od ukrajinských hraníc obvinil Ukrajinu gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov. Podľa neho na objekt útočili dva nízko letiace ukrajinské vojenské vrtuľníky. Kremeľ následne vyhlásil, že incident bude prekážkou pre pokračovanie rusko-ukrajinských mierových rokovaní.
19:15 Začala sa obmedzená evakuácia Mariupola
Hoci Červený kríž oficiálne oznámil, že sa o evakuáciu pokúsi až zajtra, dnes situáciu označili za zložitú, denník New York Times tvrdí, že evakuácia sa v istej miere začala, noviny sa odvolávajú na vyhlásenie starostu mesta. (NYT)
19:00 Predsedníčka Európskej komisie tlačí na Čínu
"Žiaden európsky občan by nerozumel akejkoľvek podpore Ruska v jeho schopnosti viesť vojnu. Navyše by to viedlo k obrovskému poškodeniu reputácie Číny tu v Európe," povedala von der Leyenová po virtuálnych rozhovoroch s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.
"Podnikateľský sektor veľmi pozorne sleduje dianie (súvisiace s vojnou) a vyhodnocuje, ako sa k nemu (jednotlivé) krajiny stavajú. Je to otázka dôvery, spoľahlivosti a samozrejme rozhodnutí týkajúcich sa dlhodobých investícií," uviedla. Predsedníčka EK ďalej zdôraznila, že "Čína má vplyv na Rusko". EÚ preto podľa jej slov očakáva, že Čína "prevezme svoju zodpovednosť za ukončenie tejto vojny" a že Rusko sa tak vráti k tomu, že situáciu bude riešiť prostredníctvom rokovaní.
18:50 Lavrov loboval v Indii: Sankciám sa vyhneme
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov naopak v piatok povedal, že Rusko a India nájdu cestu, ako obísť podľa jeho slov "nezákonné" sankcie Západu a pokračovať v obchode.
"Priateľstvo je kľúčové slovo na opísanie histórie našich vzťahov a naše vzťahy boli veľmi udržateľné počas mnohých náročných období v minulosti," povedal Lavrov po anglicky počas návštevy Naí Dillí. Indický minister zahraničných vecí Subrahmanjam Džajšankar v piatok upozornil na dôležitosť ukončenia prejavov násilia. Odsúdeniu ruskej invázie na Ukrajinu sa však vyhol.
18:45 Ukrajinský prezident očakáva ruský tlak na Donbase
Volodymyr Zelenskyj očakáva nové silné útoky na Donbase a chorú kreativitu na okupovaných územiach.
18:00 Erdogan volá po rozume a dialógu
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan oznámil, že v telefonáte s ruským lídrom Vladimirom Putinom znovu vyzval na stretnutie prezidentov Ruska a Ukrajiny.
Erdogan Putinovi povedal, že istanbulské rozhovory "vyvolali nádeje na mier" a že je dôležité, aby obe strany "konali so zdravým rozumom a udržiavali dialóg".
Erdogan sa veľmi usiluje o mier medzi Ruskom a Ukrajinou, Putin mu poďakoval za hostenie stretnutia medzi delegáciami v Istanbule, predtým ho ocenil aj Zelenskyj.
17:10 Peskov: Depardieu nerozumie tomu, čo sa deje na Ukrajine
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok uviedol, že francúzsky herec Gérard Depardieu nerozumie tomu, čo sa deje na Ukrajine. Peskov reagoval na štvrtkové vyjadrenia umelca, ktorý v rozhovore pre agentúru AFP kritizoval "šialené a neprijateľné excesy" ruského prezidenta Vladimira Putina.
"Depardieu nechápe, čo sa stalo na Ukrajine v roku 2014 a čo sa tam deje teraz," povedal Peskov a obvinil Kyjev z bombardovania civilistov na východe krajiny. "Ak to bude potrebné, budeme pripravení mu o tom povedať a vysvetliť, aby tomu lepšie rozumel," dodal hovorca Kremľa.
Gérard Depardieu. Foto: TASR/AP
17:03 Predstaviteľ USA: Rusko využíva kostol ako štartovací bod pre útoky na Kyjev
Ruské sily si zriadili vojenské stanovište v kostole severozápadne od Kyjeva a využívajú ho ako štartovací bod pre útoky na ukrajinskú metropolu. V piatok to povedal vysokopostavený predstaviteľ americkej administratívy, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters.
"Vojaci sú umiestnení na pozemku kostola aj v okolitej obytnej oblasti," dodal predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity a bez uvedenia dôkazov. Povedal, že informácie pochádzajú z odtajnených spravodajských materiálov. "Sme presvedčení, že ruská armáda to využíva ako štartovací bod pri útočení na Kyjev," vyhlásil predstaviteľ.
16:40 Nová maďarská prezidentka sa modlila v ukrajinskom Berehove
Novozvolená maďarská prezidentka Katalin Nováková, ktorú parlament zvolil 10. marca a ktorá do funkcie nastúpi 10. mája, sa v piatok modlila v kostole reformovanej cirkvi v ukrajinskom Berehove. Informuje o tom spravodajca TASR s odvolaním sa na internetovú stránku týždenníka Heti Világgazdaság, ktorý poukázal na skutočnosť, že Nováková – na rozdiel od väčšiny duchovných – v modlitbe neprosila o ukončenie vojny, o odchod agresora a ani o pokoj pre obyvateľov vojnou zasiahnutých miest.
Týždenník pripomenul, že v trojminútovej modlitbe novozvolená prezidentka bez spomenutia Ukrajiny či Ruska konštatovala, že je ťažké uvidieť Božiu vôľu a jeho zámer vo vojne. Dodala, že je ťažké ale vidieť aj množstvo nenávisti, násilia a agresiu. Nováková v modlitbe prosila o múdrosť pre vodcov, aby pochopili, že "namiesto víťazstva v časnosti sa treba sústrediť na večnosť".
Katalin Nováková. Foto: TASR/Jaroslav Novák
16:53 Z Ukrajiny pred ruskou inváziou už utieklo viac ako 4,1 milióna ľudí
Z Ukrajiny pred vojnou utieklo podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) už viac ako 4,1 milióna ľudí. Úrad uviedol, že podľa najnovších údajov od vypuknutia vojny z krajiny ušlo 4 102 876 jej obyvateľov, pričom 90 percent z nich tvoria ženy a deti. Informuje o tom portál news.sky.com.
„Sú nútení utekať o život. Sú nútení opustiť svoje domovy. Sú nútení byť oddelení od svojej rodiny. Táto tragédia sa musí skončiť," vyhlásil UNHCR. Informáciu o počte utečencov úrad zverejnil po tom, ako ukrajinské úrady uviedli, že počas ruských úderov bolo od začiatku invázie doteraz zabitých najmenej 148 detí. Ukrajinské ministerstvo obrany dodalo, že Rusi od 24. februára vystrelili 1 370 rakiet a zničili 15 ukrajinských letísk.
16:35 Zelenskyj hovoril s Macronom o humanitárnych koridoroch z Mariupola
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj telefonoval v piatok s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Dvojica diskutovala o dôležitosti bezpečnostných záruk a zaistení humanitárnych koridorov z prístavného mesta Mariupol, informovala stanica Sky News odolávajúc sa na vyjadrenie Zelenského.
Ukrajinský prezident na Twitteri uviedol, že s Macronom hovorili o "rokovacom procese (s Ruskom) – jeho priebehu a perspektívach, o dôležitosti bezpečnostných záruk". Zelenskyj v tejto súvislosti dodal, že "musí dôjsť k realizácii" francúzskej iniciatívy týkajúcej sa humanitárnych koridorov z Mariupola.
16:20 Ukrajinské sily dobyli naspäť od Rusov 29 obcí v oblasti Kyjeva a Černihiva
Ukrajinský generálny štáb v piatok oznámil, že ukrajinské ozbrojené sily dobyli naspäť 29 obcí v Kyjevskej a Černihivskej oblasti, odkiaľ Rusi stiahli časť svojich vojakov. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
15:53 Lukašenko telefonoval s Putinom
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko telefonoval v piatok s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, keď vojna na Ukrajine vstúpila už do piateho týždňa trvania. Informovala o tom bieloruská tlačová agentúra BelTA.
Obaja lídri sa údajne rozprávali o dvojstranných vzťahoch oboch krajín a o situácii na Ukrajine. Bielorusko je jediná európska krajina, ktorá podporuje inváziu Ruska na Ukrajine aj tým, že umožňuje ruským vojakom prekračovať svoje hranice na ukrajinské územie.
Alexandr Lukašenko a Vladimir Putin. Foto: TASR/AP
15:50 Počet Ukrajincov s udelenou dočasnou ochranou prekročil v Česku štvrť milióna
Počet ukrajinských občanov v Českej republike s udelenou dočasnou ochranou prekročil štvrť milióna. Na cudzineckej polícii sa ich od začiatku ruskej invázie zaregistrovalo vyše 139 000. Na Twitteri to v piatok oznámilo české ministerstvo vnútra.
Podľa najnovších údajov ministerstva požiadalo od konca februára o pobyt v ČR celkovo 251 713 Ukrajincov. Len vo štvrtok sa zaregistrovalo 2 909 utečencov, čo predstavuje pokles oproti sedemdňovému priemeru nových príchodov za deň (3 554), píše televízia CNN.
15:44 Čína si odmieta vybrať stranu v súvislosti s vojnou na Ukrajine
Peking si v súvislosti s vojnou na Ukrajine odmieta vybrať stranu, na ktorú sa postaví, a je aj proti deleniu sveta "na bloky". Predstaviteľom EÚ to v piatok na virtuálnom summite EÚ-Čína povedal čínsky premiér Li Kche-čchiang, informuje agentúra DPA.
Čínsky premiér sa prostredníctvom videoprenosu prihovoril predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi a predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej. Podľa slov predstaviteľa čínskeho rezortu diplomacie uviedol, že Čína je proti "rozdeľovaniu (sveta) na bloky" a "vyberaniu si strán".
Čínsky premiér takto reagoval na výzvu Európskej únie, ktorá samite EÚ-Čína apelovala na Peking, aby využil svoj vplyv a pomohol ukončiť vojnu na Ukrajine.
15:35 Ukrajinský rezort obrany odmietol komentovať údajný útok na ruské sklady paliva
Hovorca ukrajinského ministerstva obrany Olexandr Motuzjanyk odmietol komentovať ruské obvinenia z údajného útoku ukrajinských vrtuľníkov na sklady paliva v juhoruskom meste Belgorod. Referuje o tom spravodajský web CNN.
„Chcel by som zdôrazniť, že Ukrajina vykonáva obrannú operáciu proti ruskej agresii na území Ukrajiny. To neznamená, že Ukrajina musí byť zodpovedná za každý nesprávny odhad alebo udalosť či katastrofu, ktorá sa stala na území Ruskej federácie. Nie je to prvý raz, čo sme svedkami takýchto obvinení. Preto tieto informácie nepotvrdím ani nevyvrátim,“ uviedol v piatok v televíznom vyhlásení.
15:09 Mariupol je odrezaný od sveta, tvrdia predstavitelia mesta
Do obliehaného juhoukrajinského mesta Mariupol nie je možné vstúpiť a akýkoľvek pokus o odchod preč je pre obyvateľov mimoriadne nebezpečný. V piatok to vyhlásili mariupoľské úrady.
„Nevidíme ozajstnú túžbu od Rusov poskytnúť obyvateľom Mariupola príležitosť evakuovať sa na územie kontrolované Ukrajinou,“ uviedol na Telegrame Petro Andriuščenko, poradca mariupoľského starostu. Dodal, že ruskí okupanti od štvrtka „kategoricky nepovoľujú vstup do mesta žiadnemu humanitárnemu nákladu, a to ani v malom množstve“.
14:25 Wikipédii hrozí v Rusku pokuta štyri milióny rubľov
Ruský mediálny regulačný orgán Roskomnadzor pohrozil internetovej encyklopédii Wikipédia pokutou štyri milióny rubľov (okolo 34-tisíc eur). Na svojom oficiálnom kanáli na Telegrame uviedol, že poslal Wikipédii žiadosť o okamžité odstránenie „nepresných informácií o špeciálnej vojenskej operácii Ruskej federácie na Ukrajine“, ktoré vnášajú dezinformácie medzi ruských používateľov.
13:39 Koalícia hovorí o návrhu zrušiť skupiny priateľstva s Ruskom a Bieloruskom
Skupiny priateľstva Národnej rady (NR) SR s Ruskou federáciou a Bieloruskom by sa mohli zrušiť. Debatuje sa o tom v rámci koalície. Návrh na zrušenie by mohol prísť už na najbližšiu riadnu schôdzu NR SR, ktorá sa má začať 26. apríla.
Šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš vníma v koalícii podporu na takýto krok. Myslí si, že pokiaľ by sa v Rusku zmenila situácia, mohli by sa k obnoveniu skupiny vrátiť.
13:25 Rusko a Ukrajina pokračujú v mierových rokovaniach
Rusko a Ukrajina v piatok prostredníctvom videokonferencie obnovili mierové rokovania. Uviedol to vedúci ruskej vyjednávacej delegácie Vladimir Medinskij, na ktorého sa odvoláva agentúra AFP. Začiatok ďalšieho kola rokovaní potvrdila aj ukrajinská strana.
"Pokračujeme v rozhovoroch formou videokonferencie," uviedol Medinskij prostredníctvom aplikácie Telegram. "Naše pozície týkajúce sa Krymského polostrova a Donbasu sa nezmenili," dodal. Začatie vzájomných rokovaní potvrdila aj ukrajinská prezidentská kancelária citujúc hlavného vyjednávača Mychajla Podoľaka.
13:04 Útok na budovu v Mykolajive si vyžiadal už 28 obetí
Na najmenej 28 stúpol počet obetí utorkového ruského útoku na deväťpodlažnú administratívnu budovu v juhoukrajinskom meste Mykolajiv. Oznámil to v piatok gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim, ktorého vyjadrenie zverejnil denník The Guardian.
Terčom ruského raketového útoku, ku ktorému došlo v utorok ráno o 08.45 h miestneho času, sa stalo sídlo oblastnej správy v Mykolajive. Tamojší zamestnanci krátko pred útokom prišli do práce. Došlo pri ňom k úplnému zničeniu strednej časti tejto budovy.
Vitalij Kim obvinil ruské sily z toho, že na budovu zámerne zaútočili až po príchode zamestnancov. On sám zrejme prežil len vďaka tomu, že zaspal a neprišiel načas do práce. "Zaspal som. Ale mal som šťastie. Väčšine ľudí sa akoby zázrakom podarilo ujsť, ani neviem ako," povedal v piatok mykolajivský gubernátor.
12:52 Útok na sklad s palivom nepomôže mierovým rozhovorom, tvrdí Kremeľ
Kremeľ tvrdí, že správy o údajnom útoku ukrajinských bojových helikoptér na sklad paliva v Rusku nie sú priaznivé pre rozhovory medzi oboma stranami. „Určite to nie je niečo, čo by sa dalo vnímať ako vytvorenie pohodlných podmienok pre pokračovanie rozhovorov,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov na Telegrame vyhlásil, že požiar v sklade ropy v Belgorode spôsobili nálety dvoch ukrajinských vrtuľníkov. Dve osoby podľa neho utrpeli zranenia, ale nie sú v ohrození života. Obyvateľov žijúcich v blízkosti evakuovali.
Ukrajina sa k incidentu neprihlásila. Korešpondent BBC v Odese Jonathan Beale napísal, že ak by sa ukázalo, že útok na sklad paliva skutočne spôsobili Ukrajinci, mohlo by to poskytnúť obrovskú morálnu podporu ukrajinskej armáde. „Letieť v noci hlboko na ruské územie a začať útok na nepriateľský sklad paliva, to si vyžaduje mimoriadnu odvahu, ako aj jemne vycibrené letecké schopnosti. Tento údajný útok dramaticky nezmení samotnú vojnu. Mohol by však poukázať na to, že ukrajinské vzdušné sily naďalej dobre fungujú,“ uviedol Beale.
11:40 Preprava ruského plynu v marci výrazne vzrástla, trend pokračuje aj v apríli
Dodávky ruského plynu cez Ukrajinu na Slovensko sa v marci oproti februáru takmer zdvojnásobili. Tento trend pokračuje napriek požiadavkám ruskej strany na platbu v rubľoch a hrozbu odstavenia plynovodov aj na začiatku apríla. Vyplýva to z údajov zverejnených prepravcom plynu Eustream.
Zatiaľ čo vo februári pritieklo na Slovensko na vstupe vo Veľkých Kapušanoch 1,3 miliardy kubických metrov plynu a denné dodávky kolísali od 23 miliónov až po 80 miliónov kubíkov koncom mesiaca, v marci sa množstvo zvýšilo na viac ako 2,5 miliardy kubických metrov. Denné dodávky sa pritom najčastejšie pohybovali na úrovni 83 miliónov m3. Väčšina tohto plynu na Slovensku nezostáva a prepravuje sa ďalej do Rakúska a Talianska.
Trend vysokých dodávok plynu zostáva podľa nominácií zverejnených Eustreamom aj v piatok a v sobotu (2.4.), keď by mala preprava ruského plynu vzrásť až nad 90 miliónov kubických metrov.
11:34 Žilinka odmieta vyhrocovanie napätých vzťahov s Ruskom formálnymi gestami
Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka odmieta vyhrocovanie napätých vzťahov s Ruskom formálnymi gestami. Reagoval tak na výzvy, aby vypovedal dohodu o spolupráci medzi generálnymi prokuratúrami SR a Ruskej federácie, ktorá od marca 2002 rámcovo upravuje možnosti spolupráce oboch prokuratúr.
Táto dohoda podľa jeho slov "plne zodpovedá záväzkom SR, vyplývajúcim zo Zmluvy medzi SR a Ruskou federáciou o priateľských vzťahoch a spolupráci, podpísanej v Bratislave dňa 26. augusta 1993". Ako ďalej uviedol, momentálne zodpovedajú vzťahy oboch prokuratúr kritériu "nevyhnutnej potrebnosti a profesionality." Možnosti spolupráce v zmysle dohody podľa jeho slov nie sú a ani objektívne nemôžu byť napĺňané.
Maroš Žilinka. Foto: TASR/Martin Baumann
"To však neznamená, že by dlhé roky budovaná korektná spolupráca a komunikácia mala byť znegovaná a vzájomné vzťahy aj formálne zrušené," dodal s tým, že k tejto otázke považuje za potrebné pristupovať triezvo a rozvážne, hľadiac do budúcna. Pred vyhrocovaním napätých vzťahov, akým by bolo zrušenie dohody, uprednostňuje konkrétne kroky a reálnu pomoc zodpovedajúcu situácii, ktorá nastala.
11:23 V uzavretej zóne v okolí Černobyľa sú stále ruskí vojaci
V uzavretej zóne v okolí nefunkčnej jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyli sa stále nachádzajú ruskí vojaci, uviedol v piatok ráno šéf ukrajinskej štátnej agentúry, ktorá má túto zónu na starosti. TASR informuje na základe správy denníka The Guardian.
Jevhen Kramarenko z uvedenej agentúry v štátnej televízii potvrdil, že ruské sily, ktoré v prvý deň invázie – 24. februára – prevzali kontrolu nad Černobyľom, sa síce už stiahli z areálu elektrárne, avšak ich prítomnosť bola spozorovaná v jej okolí.
V noci na piatok ukrajinská štátna jadrová energetická spoločnosť Energoatom informovala, že ruskí vojaci oblasť okolo nefunkčnej elektrárne Černobyli opustili, pretože boli vystavení vysokým dávkam radiácie, keď v kontaminovanej oblasti kopali zákopy.
11:20 Ukrajina tvrdí, že dobyla 11 obcí v Chersonskej oblasti
Ukrajinská armáda za posledné dni znovu dobyla 11 obcí v Chersonskej oblasti ležiacej na juhu krajiny, pričom sa zmocnila ruských tankov a ďalšej vojenskej techniky. Uviedlo to v piatok ukrajinské ministerstvo obrany, ktorého vyjadrenie citovala agentúra DPA.
Podľa ministerstva obrany v Kyjeve sa ukrajinským silám podarilo prejsť do ofenzívy na severe Chersonskej oblasti, o ktorej Rusko tvrdí, že ju celú kontroluje. Okrem dobytia 11 obcí sa ukrajinské jednotky zmocnili viacerých ruských tankov T-64 a ďalšej opustenej vojenskej techniky a doručili potraviny a lieky miestnym obyvateľom.
11:16 Nemecko sa obáva zastavenia dodávok ruského plynu
V Nemecku panujú veľké obavy zo zastavenia dodávok ruského plynu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA. Ak by Moskva zastavila dodávky plynu alebo ak by Západ zaviedol embargo na ruské energie, Nemecko by sa dostalo do hlbokej krízy, varoval šéf chemického koncernu BASF Martin Brudermüller.
Zastavenie dovozu alebo dlhodobý výpadok dodávok plynu a ropy z Ruska by podľa neho spôsobilo nevídané ekonomické škody. "To by mohlo stiahnuť nemeckú ekonomiku do najhlbšej krízy od druhej svetovej vojny," uviedol Brudermüller v rozhovore pre Frankfurter Allgemeinen Sonntagszeitung.
Aj energetická expertka a poradkyňa spolkovej vlády Lamia Messari-Beckerová varovala pred ďalekosiahlymi následkami zastavenia ruských dodávok na najväčšiu európsku ekonomiku. "Ak by prišlo k ochromeniu primárneho priemyslu, spustilo by to reťazovú reakciu, ktorá by sa nedala zastaviť a len ťažko by sa opravovali jej následky," povedala Messari-Beckerová pre DPA.
10:51 Šéf ukrajinského zväzu Pavelko nahral pre účastníkov kongresu FIFA emotívne video
Šéf futbalu v Ukrajine Andrij Pavelko však zverejnil emotívne video, v ktorom má na sebe nepriestrelnú vestu. "Pravidelne dostávame smutné správy o smrti členov ukrajinskej futbalovej komunity. Zabili ich rakety agresorov z jednej z najväčších armád na svete. Futbal v našej krajine ustúpil do úzadia," uviedol Pavelko, ktorého krajina v Kyjeve hostila pred štyrmi rokmi finále Ligy majstrov.
10:43 Rusko nebude od EÚ požadovať, aby zrušila sankcie
Rusko nebude žiadať Európsku úniu, aby zrušila sankcie, ktoré voči Moskve prijala v súvislosti s vojenskou ofenzívou na Ukrajine. Povedal to v piatok pre ruskú štátnu agentúru RIA Novosti predstaviteľ ruského ministerstva zahraničných vecí Nikolaj Kobrinec. "Európska únia nie je stredom vesmíru," povedal Kobrinec, ktorý na ministerstve pôsobí ako šéf odboru pre európsku spoluprácu.
Moskva podľa neho nenechá nepriateľské kroky Európskej únie bez odozvy a dúfa, že Brusel pochopí, že konfrontácia s Ruskom nie je v jeho záujme. "Nezodpovedné sankcie Bruselu už dnes negatívne ovplyvňujú každodenný život bežných Európanov," poznamenal Kobrinec. "Sú pripravení platiť z vlastného vrecka za ďalšie zabíjanie civilistov na Ukrajine, premenu Európy z regiónu spolupráce a stability na zónu konfliktu? Nemyslím si to," citoval Kobrinca denník The Guardian.
Agentúra RIA Novosti informovala, že ruská vláda plánuje 100 rozličných iniciatív, ktoré budú reakciou na sankcie uvalené zo strany EÚ. Ruský rezort zahraničných vecí vo štvrtok oznámil, že v reakcii na sankcie uvalené na Moskvu za jej vojenské akcie na Ukrajine rozšíri zoznam predstaviteľov EÚ, ktorým je zakázaný vstup na územie Ruskej federácie.
10:37 Depardieu odsúdil Putinove šialené a neprijateľné excesy na Ukrajine
Francúzsky herec Gérard Depardieu (73), ktorý je známy svojím priateľstvom s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, v rozhovore pre agentúru AFP kritizoval "šialené, neprijateľné excesy" Ruska na Ukrajine, kde Moskva 24. februára spustila vojenskú ofenzívu.
"Rusi nie sú zodpovední za šialené, neprijateľné excesy ich lídrov, akým je Vladimir Putin," povedal vo štvrtok Depardieu, ktorý v roku 2013 odišiel z Francúzska a prijal ruské občianstvo. Urobil tak na protest proti navrhovanému zvýšeniu daní pre milionárov vo svojej vlasti. Tento jeho krok vyvolal vo Francúzsku veľké pobúrenie. Podľa francúzskych úradov sa chcel herec takto vyhnúť plateniu milionárskej dane.
Depardieu v interview pre AFP avizoval, že všetky zisky zo svojich troch koncertov, ktoré sa budú konať v Paríži od 1. apríla, venuje "ukrajinským obetiam tejto tragickej bratovražednej vojny".
Gérard Depardieu. Foto: TASR/AP
10:03 Británia a USA dodajú Ukrajine supermoderné vybavenie, Austrália obrnené vozidlá
Británia a USA dodajú Kyjevu "supermoderné" vojenské vybavenie, ktoré umožní Ukrajine lepšie chrániť jej vzdušný priestor pred nepriateľskými silami. Informoval o tom ukrajinský veľvyslanec v Japonsku, ktorého v piatok citovala televízia Sky News.
Austrálsky Scott Morrison okrem toho v piatok podľa televízie Sky News Australia oznámil, že Ukrajine, ktorá vzdoruje ruskej agresii, pošle obrnené vozidlá Bushmaster.
"Očakávame dodávky supermoderného vybavenia od Spojených štátov a Británie, ktoré nám umožní lepšie chrániť náš vzdušný priestor a naše mestá," povedal na tlačovej konferencii ukrajinský veľvyslanec v Tokiu Serhij Korsunskyj. Nekonkretizoval, o aké vybavenie pôjde.
Ľahké obrnené vozidlá typu Bushmaster. Foto: TASR/AP t
09:34 Zelenskyj odobral vojenskú hodnosť dvom generálom, obvinil ich zo zrady
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom prejave zverejnenom vo štvrtok večer oznámil, že dvom generálom, ktorých nazval "antihrdinami", pretože podľa jeho slov zradili vlasť, odobral vojenskú hodnosť. Zelenského vyjadrenia citovala televízia CNN.
"Dnes padlo ďalšie rozhodnutie týkajúce sa antihrdinov. Nemám teraz čas zaoberať sa všetkými tými zradcami. Avšak postupne budú všetci potrestaní," povedal Zelenskyj. Jeho rozhodnutie sa vzťahuje na bývalého šéfa hlavného oddelenia pre vnútornú bezpečnosť Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) Andrija Olehovyča Naumova a bývalého šéfa úradu SBU v Chersonskej oblasti Serhija Oleksandrovyča Kryvoručka.
"Vojaci z radov vyšších dôstojníkov, ktorí sa nerozhodli, kde je ich vlasť, ktorí porušujú vojenskú prísahu oddanosti ukrajinskému ľudu pokiaľ ide o ochranu nášho štátu, jeho slobody a nezávislosti, budú nevyhnutne zbavení vyšších vojenských hodností," vyhlásil Zelenskyj.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
08:47 Rusko obvinilo Ukrajinu z útoku na sklad paliva v pohraničnom meste Belgorod
Ruské úrady obvinili Ukrajinu z útoku na sklad paliva v ruskom meste Belgorod, ktoré leží asi 40 kilometrov od ukrajinských hraníc. Na Belgorod podľa nich zaútočili v piatok ráno dva nízko letiace ukrajinské vojenské vrtuľníky, informoval denník The Guardian. Toto tvrdenie nebolo možné nezávisle overiť a ukrajinská strana sa k nemu bezprostredne nevyjadrila.
Hasiči zasahujú počas mohutného požiaru skladu paliva v ruskom meste Belgorod. Foto: TASR/AP
V Belgorode, správnom centre Belgorodskej oblasti, vypukol v piatok ráno mohutný požiar. Podľa miestneho gubernátora Viačeslava Gladkova horel sklad paliva. Mali naň zaútočiť dve ukrajinské helikoptéry, ktoré prileteli z ukrajinskej strany hranice. Svoje tvrdenie však nepodložil žiadnymi dôkazmi. Gladkov prostredníctvom aplikácie Telegram ďalej uviedol, že útok sa zaobišiel bez obetí na životoch. Zranenia podľa neho utrpeli len dvaja pracovníci, ktorí však nie sú v ohrození života.
Požiar skladu paliva v ruskom meste Belgorod. Foto: TASR/AP
08:28 Vereščuková: Ruské sily skonfiškovali 14 ton humanitárnej pomoci
Ruské sily vo štvrtok zhabali 14 ton humanitárnej pomoci, ktorá mala byť 12 autobusmi dopravená do juhoukrajinského mesta Melitopol. Oznámila to ukrajinská vicepremiérka a ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková, informuje televízia CNN.
Ruské jednotky tiež zablokovali 45 autobusov, ktoré ukrajinská vláda vo štvrtok vypravila do Mariupola. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Rusko znovu otvorí evakuačný koridor z Mariupola do Záporožia v piatok a vyhovie tak žiadosti lídrov Francúzska a Nemecka. Koridor sa otvorí o 10.00 h miestneho času (09.00 h SELČ), pričom bude prechádzať cez Berďansk.
Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že konvoj vozidiel postihli viaceré problémy vrátane skonfiškovania pomoci obsahujúcej jedlo a lieky, a zablokovania autobusov. Podľa Francúzska štvrtkový koridor nestačil na uskutočnenie evakuácie z Mariupola.
08:11 Slovenské mimovládne organizácie prepravili na Ukrajinu viac ako 700 ton pomoci
Slovenské mimovládne organizácie počas prvého mesiaca vojenskej invázie a humanitárnej krízy na Ukrajine prepravili na územie svojho východného suseda viac ako 700 ton humanitárnej pomoci. Distribúciu zabezpečujú prostredníctvom solidarity slovenského obyvateľstva. TASR o tom informovala manažérka pre komunikáciu platformy rozvojových organizácií Ambrela Boba Markovič Baluchová.
Organizácie združené v platforme spolu s miestnymi partnermi boli v prvé týždne vojny sústredené hlavne na troch hraničných priechodoch, a tam pomáhali ľuďom na úteku z Ukrajiny.
Dovedna 709 ton humanitárnej pomoci dopravili organizácie spolu s partnermi do viacerých regiónov Ukrajiny vrátane miest Kyjev, Charkov, Ternopiľ, Ivano-Frankivsk, Užhorod, Mariupol, Veľké Berezné, Mukačevo a podobne, konkretizoval výkonný tajomník Ambrely Daniel Kaba.
06:01 Rusko povolalo na Ukrajinu svoje sily z Gruzínska, tvrdí britský rezort obrany
Rusko povolalo na Ukrajinu viac ako 1000 svojich vojakov, ktorí pôsobia v Gruzínsku, uviedlo v noci na piatok britské ministerstvo obrany na Twitteri.
Podľa britského rezortu obrany Kremeľ presúva na Ukrajinu 1200 až 2000 vojakov z gruzínskych odštiepeneckých regiónov Abcházsko a Južné Osetsko. Z tejto skupiny vojakov plánuje Moskva vytvoriť tri "taktické prápory", uviedlo ministerstvo.
"Je veľmi nepravdepodobné, že by Rusko dopredu plánovalo posilniť svoje sily týmto spôsobom, a teda svedčí to o tom, že počas vojny utrpelo nečakane veľké straty," píše britský rezort obrany.
04:17 Ukrajina: Ruskí vojaci ušli z Černobyľa údajne pre choroby z ožiarenia
Ruskí vojaci opustili oblasť okolo nefunkčnej jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyli, pretože boli vystavení vysokým dávkam radiácie, keď v kontaminovanej oblasti kopali zákopy, uviedla v noci na piatok ukrajinská štátna jadrová energetická spoločnosť Energoatom. TASR túto informáciu prevzala od denníka The Guardian.
"Treba poznamenať, že sa potvrdili informácie o opevneniach a zákopoch, ktoré (ruskí vojaci) vybudovali priamo v Červenom lese, ktorý je najviac znečisteným miestom v (černobyľskej) uzavretej zóne," napísala spoločnosť Energoatom prostredníctvom aplikácie Telegram.
"Nie je teda prekvapujúce, že okupanti boli vystavení značným dávkam radiácie a pri prvom náznaku choroby z ožiarenia spanikárili," pokračuje vyhlásenie.
Kolotoč v parku v opustenom meste Pripiať, ktoré sa nachádza tri kilometre od jadrovej elektrárne v Černobyle. Foto: TASR/AP
02:13 Zelenskyj: Očakávame zintenzívnenie bojov na východe Ukrajiny
Ruská armáda sa sťahuje z oblastí na sever od ukrajinskej metropole Kyjev, z okolia Černihivu a Sumskej oblasti, uviedol v noci na piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s tým, že očakáva zintenzívnenie bojov na východe Ukrajiny, najmä v regióne Donbas.
"Na sever od Kyjeva, smerom na Černihiv a v Sumskej oblasti pokračuje vyháňanie okupantov," povedal Zelenskyj prostredníctvom videopríhovoru. Ruská armáda si podľa ukrajinského prezidenta uvedomuje, že v týchto regiónoch nedokáže bojovať s takou intenzitou, ako v prvej polovici marca.
ŠTVRTOK
21:17 Británia a jej spojenci pošlú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc
"Výsledkom dneška je, že na Ukrajinu pošleme viac smrtiacej pomoci. Niekoľko krajín prišlo buď s novými nápadmi, alebo prisľúbili ďalšie financie," uviedol britský minister obrany Ben Wallace po stretnutí s 35 medzinárodnými partnermi na druhej Medzinárodnej obrannej darcovskej konferencii pre Ukrajinu.
Táto pomoc bude zahŕňať poskytnutie systémov protivzdušnej a pobrežnej obrany, delostrelecké systémy s dlhým dosahom, pomoc spojenú s protibatériovou paľbou, ozbrojené vozidlá, ako i rozsiahlejší výcvik a logistickú podporu.
21:00 Putin sa izoluje; poradcov mohol dať do domáceho väzenia, uviedol Biden
"Zdá sa, že (Putin) je izolovaný a existujú určité náznaky, že prepustil alebo dal do domáceho väzenia niektorých svojich poradcov," povedal americký prezident Joe Biden bez poskytnutia ďalších informácií. Šéf Bieleho domu v súvislosti s vojnou na Ukrajine uviedol, že je "skeptický" čo sa týka tvrdení Moskvy, že sa sťahuje zo severnej časti krajiny a z okolia Kyjeva.
20:09 Šéf britskej tajnej služby: Ruskí vojaci odmietajú plniť rozkazy na Ukrajine
Demoralizovaní ruskí vojaci na Ukrajine odmietajú plniť rozkazy, ničia svoju výzbroj a nešťastnou náhodou zostrelili vlastné lietadlo, oznámil Jeremy Fleming, ktorý riadi kybernetickú bezpečnostnú špionážnu službu GCHQ. Ruský prezident Vladimir Putin evidentne "mimoriadne nesprávne hodnotil" inváziu, dodal šéf britskej tajnej služby.
"Je jasné, že nesprávne posúdil odpor ukrajinského ľudu. Podcenil silu koalície, ktorú jeho operácia dala dokopy. Podhodnotil ekonomické následky systému sankcií a precenil schopnosti svojej armády zaistiť rýchle víťazstvo," uviedol Fleming.
Ruský vojak na Ukrajine. Foto: Twitter
18:43 Ruské sily sa sťahujú z Černobyľa, potvrdila ukrajinská spoločnosť Energoatom
Ruské jednotky "smerujú v dvoch kolónach k ukrajinským hraniciam s Bieloruskom", zatiaľ čo v černobyľskom závode naďalej zostáva "malý počet" ruských síl, uviedla ukrajinská štátna jadrová energetická spoločnosť Energoatom.
18:00 Rusko rozšíri zoznam sankcionovaných predstaviteľov EÚ
Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok oznámilo, že v reakcii na sankcie uvalené na Moskvu za jej vojenské akcie na Ukrajine rozšíri zoznam predstaviteľov Európskej únie, ktorým je zakázaný vstup do Ruskej federácie.
"Obmedzenia sa vzťahujú na najvyššie vedenie Európskej únie vrátane niekoľkých európskych komisárov a šéfov vojenských štruktúr EÚ, ako aj na veľkú väčšinu poslancov Európskeho parlamentu, ktorí presadzujú protiruskú politiku," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.
17:41 Scholz: Nemecko bude ďalej platiť za ruský plyn v eurách
Nemecký kancelár Olaf Scholz na tlačovej konferencii s rakúskym kolegom Karlom Nehammerom, ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi odkázal, že Nemecko preverilo zmluvy s Ruskom v oblasti dodávok plynu a bude pokračovať v platbách v eurách a občas v dolároch. Zároveň zopakoval, že dúfa, že Nemecku sa podarí odstrihnúť sa od ruských dodávok ropy a uhlia do konca roka, v prípade plynu však tento proces bude trvať dlhšie.
17:30 Zelenskyj kritizoval v belgickom parlamente obchodovanie s ruskými diamantmi
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval vo štvrtok obchodníkov s diamantmi v Belgicku, ktorí stále dovážajú ruské vzácne kamene. "Sú ľudia, pre ktorých sú dôležitejšie ruské diamanty občas predávané v Antverpách," uviedol Zelenskyj vo videopríhovore k belgickým zákonodarcom, pričom odkazoval na diamantový trh v tomto prístavnom meste. "Mier je cennejší ako diamanty, ako ruské lode v prístave, ako ropa a plyn, tak nám pomôžte," pokračoval ukrajinský líder.
Volodymyr Zelenskyj vystúpil s prejavom v belgickom parlamente. Foto: TASR/AP
16:55 NATO: Európa a Severná Amerika sú zjednotené a silnejšie v búrlivých časoch
Šéf Aliancie Jens Stoltenberg pri predstavovaní správy organizácie za rok 2021 uviedol, že ruská invázia na Ukrajinu vytvorila medzi členskými štátmi NATO "nový pocit naliehavosti" zvýšiť výdavky na obranu. V dokumente sa uvádza, že len osem z 30 členských štátov NATO spĺňalo cieľ vynakladať dve percentá HDP na obranu.
Stoltenberg v tejto súvislosti ocenil vyhlásenie Nemecka, že do svojej armády vloží 100 miliárd eur a prekročí stanovený dvojpercentný cieľ výdavkov na obranu. Zdôraznil tiež, že podobné záväzky na zvýšenie obranných výdavkov prijali Dánsko, Poľsko a Rumunsko.
16:35 Británia zavádza sankcie voči ruským propagandistom a štátnym médiám
Spojené kráľovstvo vo štvrtok oznámilo nové sankcie voči ruským "propagandistom" a dvom mediálnym spoločnostiam financovaným Kremľom pre obvinenia zo šírenia "lží" o invázii na Ukrajinu. TASR túto správu prevzala od agentúry AFP. Najnovšie opatrenia nasledujú po niekoľkých predchádzajúcich kolách sankcií voči vyše 1000 ruským a bieloruským jednotlivcom a subjektom v reakcii na vojnu, ktorú Rusko rozpútalo v susednom štáte.
Podľa hovorcu britského premiéra Borisa Johnsona, ktorý poskytol vyjadrenie médiám zvlášť, je správne uvaliť sankcie na tých, ktorí sa snažia masovo dezinformovať ľudí. Na sankčnom zozname sa ocitol aj ruský generálplukovník Michail Mizincev, ktorý sa podľa britského ministerstva zahraničných vecí stal známym ako "mäsiar z Mariupola" v súvislosti s ruskými akciami v obliehanom ukrajinskom meste.
Medzi 14 sankcionovanými je aj TV-Novosti - vlastník spravodajskej televízie RT. Ďalej spoločnosť Rossija Segodňa, ktorá ovláda tlačovú agentúru Sputnik. Sankcie zasiahnu aj ruského televízneho moderátora Sergeja Briljova, známeho svojimi rozhovormi s významnými politickými osobnosťami. Londýn ho označil za "Putinovho propagandistu".
16:03 Kremeľ má obavy z toho, ako USA vôbec nerozumejú Putinovi
Domnienky amerických predstaviteľov, že poradcovia ruského prezidenta Vladimira Putina sa mu boja povedať nepríjemnú pravdu o vojenskej operácii Ruska na Ukrajine, ukazujú, ako málo rozumejú jemu alebo ruskej vláde, uviedol vo štvrtok Kremeľ. Správu priniesla tlačová agentúra Reuters.
"Na našu ľútosť – a vlastne to v nás vyvoláva až obavy – sa ukazuje, že ani ministerstvo zahraničných vecí ani Pentagón (ministerstvo obrany) nemajú skutočné informácie o tom, čo sa deje v Kremli," povedal novinárom Putinov hovorca Dmitrij Peskov na adresu predstaviteľov USA.
Riaditeľka komunikácie Bieleho domu Kate Bedingfieldová novinárom povedala, že Rusko urobilo "strategickú chybu" a že nedostatok presných informácií odovzdávaných šéfovi Kremľa viedol k "neustálemu napätiu medzi Putinom a jeho armádnym velením".
Peskov však toto poprel. "Jednoducho nerozumejú tomu, čo sa deje v Kremli, nerozumejú prezidentovi Putinovi, nerozumejú rozhodovaciemu mechanizmu a nerozumejú spôsobu, akým pracujeme," uviedol. "Toto nám nie je len ľúto, ale vyvoláva to obavy. Pretože takéto úplné nepochopenie – to vedie k zlým rozhodnutiam, k unáhleným rozhodnutiam, ktoré môžu mať veľmi zlé následky," dodal podľa Reuters Peskov.
15:22 Stoltenberg: Ruské jednotky na Ukrajine sa nesťahujú, ale premiestňujú
Severoatlantická aliancia nezaznamenala stiahnutie ruských síl na Ukrajine a očakáva dodatočné útočné akcie, uviedol vo štvrtok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR informácie prevzala od agentúry AFP.
"Podľa našich spravodajských informácií sa ruské jednotky nesťahujú, ale premiestňujú. Rusko sa snaží preskupiť, doplniť zásoby a posilniť svoju ofenzívu v regióne Donbas," povedal Stoltenberg počas tlačovej konferencie. "Rusko zároveň pokračuje vo vyvíjaní tlaku na Kyjev a ďalšie mestá. Takže môžeme očakávať ďalšie útočné akcie, ktoré prinesú ešte viac utrpenia," dodal generálny tajomník Aliancie.
Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP
15:14 Množia sa správy o brutálnych znásilneniach ukrajinských žien ruskými vojakmi
Istá ukrajinská ženy pre britský denník The Times uviedla, že opití ruskí vojaci jej zastrelili muža a ju znásilnili. Informuje o tom ukrajinská agentúra Unian s odvolaním sa na britské noviny.
Podľa vyjadrení 33-ročnej ženy z Kyjevskej oblasti vtrhli Rusi do domu jej rodiny a najskôr jej zničili auto, aby tak zamedzili úteku. Jej manžela zastrelili na dvore, zatiaľ čo ženu prinútili vyzliecť sa. Následne ju znásilnili, zatiaľ čo sa jej štvorročný syn skrýval v kotolni. Po tom ako útočníci zaspali (podľa slov obete boli veľmi opití) sa žene aj s dieťaťom podarilo utiecť. V súčasnosti je u príbuzných v meste Ternopol.
15:08 Korčok: Posilnenie východného krídla NATO je len začiatok našej obrany
Posilnenie východného krídla NATO v podobe vytvorenia predsunutej obrany a dislokácie bojových skupín je len začiatok našej obrany. Vyhlásil to šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok po neformálnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí východného krídla NATO, platformy známej ako Bukureštská deviatka (B9). Partneri vo štvrtok rokovali na pôde rezortu diplomacie v Bratislave.
"Je to veľmi dôležitý krok, je to kritický krok, ale keď sa pozrieme na to, čo Ruská federácia spôsobuje na Ukrajine, musíme to naozaj vnímať len ako začiatok," povedal Korčok. Partneri zároveň pripomenuli, že dianie na východnom krídle NATO nemožno odizolovať a týka sa celej Severoatlantickej aliancie.
Otázka odpájania sa od jednostrannej závislosti od Ruska je podľa nich priamou otázkou bezpečnosti a obrany. "Dnes to z môjho pohľadu už nie je otázka či, ale ako... Ak to nezačneme robiť dôslednými krokmi dnes a zajtra, tak sa to mimoriadne prejaví na našej bezpečnosti," upozornil Korčok.
Ivan Korčok. Foto: TASR/AP
Veľká časť diskusie bola podľa jeho slov tiež venovaná prípravám budúcej strategickej koncepcie Aliancie, ktorá má byť prijatá na samite v Madride. Spojenci tiež diskutovali o Rusku. Korčok priblížil, že na stole sú nové hrozby, osobitne kybernetická bezpečnosť, pričom v centre je otázka kolektívnej obrany. V tejto súvislosti podotkol, že Ruská federácia porušila nielen medzinárodné právo, ale rozbila aj európsku bezpečnostnú stratégiu. "S týmto sa musíme vyrovnať a musí sa to premietnuť aj v ďalšej strategickej koncepcii, ktorú chystáme," uviedol.
14:45 Podľa Putina na Ukrajine ešte nie sú vytvorené podmienky pre prímerie, hovorí Draghi
Ruský prezident Vladimir Putin si myslí, že na Ukrajine ešte nie sú vytvorené podmienky pre prímerie. Vyhlásil to v stredajšom telefonáte s talianskym premiérom Mariom Draghim, ktorý o tom podľa agentúry Reuters informoval na štvrtkovej tlačovej konferencii v Ríme.
Draghi ďalej uviedol, že ho Putin ubezpečil, že súčasné zmluvy o dodávkach plynu zostávajú v platnosti a európske firmy budú naďalej platiť v eurách a dolároch, nie v rubľoch. Draghi dodal, že podľa jeho názoru konverzia platby bude zrejme internou záležitosťou Ruskej federácie.
V telefonáte Putin talianskemu premiérovi tiež povedal, že jeho stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským by bolo "predčasné".
Mario Draghi. Foto: TASR/AP
14:39 Gruzínsko odmieta referendum v okupovanom Južnom Osetsku
Gruzínska vláda vo štvrtok odsúdila plány tamojšieho separatistického regiónu Južné Osetsko na usporiadanie referenda o pripojení k Rusku. Takéto hlasovanie by bolo podľa nej nelegitímne, keďže Južné Osetsko okupujú ruské sily. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Plány na usporiadanie referenda oznámil v stredu juhoosetský proruský líder Anatolij Bibilov. Pripojenie k Rusku pritom označil za strategický cieľ Južného Osetska. "Je neprijateľné, aby sa hovorilo o akomkoľvek referende, pokiaľ je toto územie okupované Ruskom. Takýto plebiscit by nemal žiadnu právnu záväznosť," reagoval vo štvrtok šéf gruzínskej diplomacie David Zalkaliani. Pripomenul, že aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vo svojom verdikte označil Južné Osetsko za "územie okupované Ruskom".
13:54 Peskov: Zahraniční klienti si budú musieť kupovať ruble pre platby za ruský plyn
Zákazníci z "nepriateľských" krajín si budú musieť nakupovať ruble za menu stanovenú v ich zmluvách pre následné nákupy ruského plynu. Vyhlásil to vo štvrtok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Uviedol pritom, že do schémy nákupu plynu za ruble by mohla byť zapojená Gazprombank. Ceny a objemy to podľa neho neovplyvní. "Pre kupujúcich ruského plynu de facto nedôjde k žiadnym zmenám," povedal s tým, že podrobnosti schémy budú zverejnené neskôr vo štvrtok.
13:51 Armáda oslobodila päť dedín pri Záporoží, Rusi zaútočili na vojenskú základňu pri Dnipre
Ukrajinská armáda oslobodila spod ruskej kontroly päť dedín v Záporožskej oblasti. Na Telegrame to uviedla ukrajinská pechota.
Web Ukrajinská pravda zasa uviedol, že o niečo severnejšie, pri meste Dnipro, zasiahol ruský útok vojenskú základňu. Podľa guvernéra Dnipropetrovskej oblasti Valentyna Rezničenka pri útoku zahynuli dve osoby a ďalších päť utrpelo zranenia.
13:41 Putin podpísal dekrét o jarnom povolaní 134 500 brancov do armády
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét o jarnom povolaní 134 500 nových brancov do armády. Šéf Kremľa aj ruský minister obrany Sergej Šojgu sa vyjadrili, že branci sa nebudú podieľať na vojenskej operácii na Ukrajine. Avšak v skoršej časti tohto mesiaca ruská armáda priznala, že mnoho brancov nasadili na Ukrajinu a niektorí z nich sa dokonca dostali do zajatia.
Vladimir Putin. Foto: TASR/AP
13:20 Zelenskyj požiadal Holandsko o zbrane, pomoc a bojkot ruského plynu
Ukrajinský prezident Volodymyr vyzval vo štvrtok Holandsko, aby poskytlo Kyjevu zbrane a pomoc pri obnove krajiny zničenej inváziou ruskej armády. Zároveň požiadal holandskú vládu o bojkot ruských energetických surovín a o podporu členstva Ukrajiny v EÚ. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Zelenskyj vo svojom štvrtkovom príhovore tiež apeloval priamo na holandského premiéra Marka Rutteho, aby podporil snahy Ukrajiny o vstup do EÚ. Holandská vláda snahy o urýchlenie integrácie Kyjeva do Únie odmieta s argumentom, že ide o veľmi komplikovanú otázku.
13:12 Ruskom podporovaní separatisti deklarujú významné úspechy na východe Ukrajiny
Proruskí separatisti na východe Ukrajiny tvrdia, že ovládajú takmer celú Luhanskú oblasť a viac ako polovicu Doneckej oblasti. Deklarovali to po tom, ako Moskva označila tieto územia v Donbase za hlavný cieľ svojej vojenskej operácie. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP, ktorá súčasne upozornila, že tieto tvrdenia nemohla overiť z nezávislých zdrojov.
Agentúra AP v súvislosti s tým pripomenula, že ukrajinské sily sa neskôr zmocnili veľkej časti oboch regiónov, takže proruské republiky zaberali fakticky asi tretinu územia každej z oboch rovnomenných oblastí.
12:31 Kyjev po mesiaci opäť povolí predaj alkoholu
V ukrajinskej metropole Kyjev bude od piatka od 1. apríla po mesiac trvajúcom zákaze opäť povolený predaj alkoholu. Alkoholické nápoje sa budú dať kúpiť v čase od 11.00 h do 16.00 h v obchodoch a v reštauráciách. Vo štvrtok to oznámili predstavitelia Kyjeva, na ktorých sa odvolala agentúra DPA.
Predaj alkoholu bol v hlavnom meste Ukrajiny zakázaný od 1. marca. Dočasné zákazy jeho predaja medzičasom uvoľnili aj iné ukrajinské mestá, napríklad Ľvov či Mykolajiv.
12:17 Ukrajinská delegácia sa v Nemecku stretne s vládnymi politikmi
V Nemecku sa má uskutočniť stretnutie ukrajinskej delegácie s vysokopostavenými nemeckými politikmi s cieľom získať prísľub "politickej, hospodárskej, humanitárnej a vojenskej pomoci". Na svojom účte na sociálnej sieti Twitter to vo štvrtok uviedol starosta Kyjeva Vitalij Kličko, informoval denník Der Tagesspiegel.
Do Nemecka odcestoval podľa informácií denníka Bild mladší brat kyjevského starostu Vladimir. "Prišiel som do Nemecka, aby som počas politických rozhovorov v Berlíne podporil ukrajinskú delegáciu... Sme vďační za poskytnutú pomoc – vo vojne voči ruskej armáde však nevyhnutne potrebujeme viac humanitárnej i vojenskej podpory," povedal pre nemecký denník Vladimir Kličko.
Agentúra DPA s odvolaním sa na nemenovanú hovorkyňu uviedla, že Vladimir Kličko sa vo štvrtok v Berlíne stretne s nemeckým ministrom hospodárstva Robertom Habeckom. Delegácia z Ukrajiny, ktorá údajne požiadala o rozhovory s viacerými ministrami vládneho kabinetu v Berlíne, má v Nemecku podľa Bildu zostať najmenej dva dni.
Vladimir Kličko. Foto: TASR/AP
11:55 Ruská aj ukrajinská ekonomika tento rok klesnú najviac za 25 rokov
Ruská vojna proti Ukrajine stiahne obe ekonomiky do najhlbšej recesie za viac než 25 rokov, očakáva Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR). Ak by sa však čoskoro uzavrelo prímerie, ukrajinská ekonomika by sa mohla v roku 2023 výrazne oživiť. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
EBOR očakáva, že ukrajinský hrubý domáci produkt (HDP) sa tento rok prepadne o 20 percent a ruský o 10 percent. Pôvodne počítala s expanziou o 3,5 percenta, respektíve o 3 percentá.
11:40 Medvedev: Poľsko má zálusk na západnú Ukrajinu
Podľa podpredsedu ruskej Bezpečnostnej rady a exprezidenta Dmitrija Medvedeva západná Ukrajina vyzerá pre Varšavu ako celkom slušná korisť a v poľskej televízii ukazujú mapy, kde je oblasť súčasťou Poľska. Pre Sputnik Polska tiež dodal, že Poľsko sa snaží zamaskovať svoje zámery, informuje Ria Novosti.
Varšava má údajne recept na to, ako ospravedlniť svoje konanie, ktoré podľa Medvedeva vyvolá tvrdú reakciu Ukrajincov a odsúdenie zo strany európskych krajín. „Na tento účel majstrovsky využíva protiruskú rétoriku a zakaždým ju mení na hystériu," povedal Medvedev.
Na záver pripomenul, že poľské elity už stáročia obviňujú Rusko zo všetkých svojich nešťastí. "Zdá sa, že dúfajú, že takáto argumentácia vopred ospravedlní ich konanie pred celým svetom," dodal Medvedev.
11:13 Stretnutie Kulebu s Lavrovom by sa mohlo konať do dvoch týždňov, informuje Čavušoglu
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba a jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov by sa mohli do dvoch týždňov opäť osobne stretnúť na rokovaniach. Povedal to vo štvrtok šéf tureckej diplomacie Mevlüt Čavušoglu, ktorého citovala agentúra AFP.
"Približne do týždňa alebo dvoch by sa mohlo uskutočniť stretnutie na vyššej úrovni, prinajmenšom na úrovni ministrov zahraničných vecí," uviedol Čavušoglu. "Záleží na tom, aby obe strany našli spoločnú reč a dohodli sa na trvalom prímerí," dodal s tým, že stretnutie Kulebu s Lavrovom by Turecko rado usporiadalo "ako čestný sprostredkovateľ".
Mevlüt Čavušoglu a Dmytro Kuleba. Foto: TASR/AP
11:02 Ukrajinská vláda vysiela do Mariupola 45 autobusov na evakuáciu civilistov
Do mesta Mariupol na juhovýchode Ukrajiny, ktoré obliehajú ruské jednotky, vyrazil vo štvrtok konvoj 45 autobusov s cieľom evakuovať civilistov a doručiť tam humanitárne zásoby. Uviedla to ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, informovali agentúry Reuters a AFP.
Ruské ministerstvo obrany v stredu vyhlásilo s platnosťou od štvrtka lokálne prímerie, ktoré má umožniť evakuáciu z Mariupola. Humanitárny koridor z Mariupola do Záporožia cez Ruskom ovládaný prístav Berďansk je otvorený od stredy 10.00 h miestneho času (09.00 h SELČ). "Spravíme všetko, čo je možné, aby sme zaistili, že autobusy sa dnes dostanú do Mariupola a vyzdvihnú ľudí, ktorí sa dosiaľ nedokázali dostať z tohto mesta," zdôraznila vicepremiérka.
10:50 Rusko pokračuje v útokoch na Černihiv, tvrdí Británia
Tvrdenia Kremľa o obmedzení ofenzívy okolo Kyjeva a Černihiva sa ukázali ako nepravdivé. Britské ministerstvo obrany uviedlo, že Rusko naďalej pokračuje v tvrdom ostreľovaní a raketových útokoch na Černihiv ležiaci asi 150 kilometrov severovýchodne od ukrajinskej metropoly.
Ruské sily podľa Britov stále držia pozície východne a západne od Kyjeva, a to aj napriek stiahnutiu obmedzeného počtu jednotiek. „Na predmestiach mesta sa v najbližších dňoch pravdepodobne odohrajú ťažké boje,“ prognózuje britské ministerstvo obrany.
10:28 Zelenskyj v austrálskom parlamente: Ruská agresia ohrozuje celý svet
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj upozornil, že ruská vojenská agresia voči Ukrajine predstavuje bezpečnostnú hrozbu pre celý svet. Uviedol to vo vystúpení pred poslancami austrálskeho parlamentu, ktorým sa prihovoril vo štvrtok prostredníctvom videolinku. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.
"Vo svete sa ešte nestalo, že by jedna krajina vyhlásila vojnu svojmu susedovi a otvorene deklarovala, že ho chce zotročiť alebo zničiť. Aby tomuto národu nezostalo ani len meno. Aby ani len nedostal šancu žiť slobodne," povedal Zelenskyj na mimoriadnom zasadnutí oboch komôr austrálskeho federálneho parlamentu.
Poslanci austrálskeho parlamentu tlieskajú ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému počas jeho virtuálneho prejavu v austrálskom parlamente v Canberre. Foto: TASR/AP
Ukrajinský prezident vyjadril obavy, že ak sa putinovské Rusko teraz nepodarí zastaviť a vyvodiť voči nemu zodpovednosť, rozhodnú sa napadnúť svojich susedov aj iné krajiny sveta, ktoré majú takéto zámery. Na Ukrajine sa preto v súčasnosti "rozhoduje aj o osude globálnej bezpečnosti," varoval.
Upozornil tiež na to, že Kremeľ sa vyhráža použitím jadrových zbraní a ak by k takémuto kroku došlo, rádioaktívna kontaminácia by mohla zasiahnuť celý svet. Na krajinu, ktorá sa uchyľuje k takémuto vydieraniu, by mali byť uvalené také sankcie, ktoré by jasne demonštrovali deštruktívnosť takýchto hrozieb pre samotného "vydierača", povedal Zelenskyj austrálskym poslancom, ktorí mu aplaudovali v stoji. Zároveň sa poďakoval Austrálii za podporu, ktorú už poskytla Ukrajine.
10:26 Gazprom skúma zastavenie dodávok do nepriateľských krajín
Ruská plynárenská spoločnosť Gazprom skúma možnosti zastavenia dodávok plynu do „nepriateľských“ krajín a vyhodnocuje možné dôsledky. Informovali o tom vo štvrtok noviny Kommersant s odvolaním sa na nemenované zdroje.
V stredu (30. 3.) uskutočnili regulačné úrady v Nemecku razie v kanceláriách Gazpromu v rámci vyšetrovania dodávok plynu do Európskej únie (EÚ). Eurokomisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová sa v januári obrátila na plynárenské spoločnosti vrátane Gazprom po obvineniach, že ruský gigant zadržiava dodávky komodity, čo podporuje rast jej cien. Vestagerová pravdepodobne ešte zintenzívni zhromažďovanie informácií o európskych podnikoch Gazpromu, povedal minulý mesiac nemenovaný zdroj.
Gazprom a Kremeľ opakovane popreli zadržiavanie dodávok plynu s tým, že všetky pevné a dlhodobé záväzky boli splnené. Ale Gazprom obmedzil tzv. spotové nákupy plynu.
09:50 Referendum o neutralite by sa mohlo na Ukrajine konať najskôr o rok
Ukrajina by mohla byť schopná usporiadať referendum o svojej prípadnej neutralite najskôr za rok. Uviedol to Davyd Arachamija, šéf ukrajinskej delegácie na mierových rokovaniach s Ruskom, informuje vo štvrtok stanica BBC.
Práve záväzok Kyjeva k neutralite je kľúčovou požiadavkou Ruska na mierových rokovaniach s Ukrajinou. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril tento týždeň ochotu zaviazať sa k neutralite v prípade, že Moskva akceptuje ukrajinské požiadavky týkajúce sa bezpečnostných záruk.
Arachamija uviedol, že o takejto veci by mal v končenom dôsledku rozhodnúť prostredníctvom referenda ukrajinský ľud, nie politici. Dodal, že referendum je "rozsiahla procedúra", ktorá sa môže uskutočniť len vtedy, keď v krajine panuje mier.
09:45 Kličko: Zelenskyj odišiel na rokovania do Nemecka
Kyjevský starosta Vitalij Kličko vyhlásil, že prezident Volodymyr Zelenskyj odcestoval na rokovania do Nemecka.
"Priatelia! Dnes je veľmi dôležité zjednotiť všetky sily – tak na Ukrajine, ako aj upevniť postojov a činov našich partnerských štátov. Volodymyr odišiel s delegáciou z Ukrajiny na stretnutie do Nemecka," napísal na Twitteri.
Podľa dostupných zdrojov Zelenskyj od začiatku invázie územie Ukrajiny neopustil. Cesta do Nemecka je teda prvou zahraničnou cestou prezidenta od 24. februára. Naposledy sa videl naživo s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii 19. februára 2020.
09:31 Zelenskyj stiahol veľvyslancov z Gruzínska a Maroka
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj stiahol veľvyslancov svojej krajiny z Gruzínska a Maroka. Odvolaní diplomati podľa neho zlyhali, keď tieto krajiny nedokázali presvedčiť, aby podporili Ukrajinu a potrestali Rusko.
„Pri všetkej úcte, ak nebudú zbrane, nebudú sankcie, nebudú obmedzenia pre ruský biznis, tak si, prosím, hľadajte inú prácu,“ povedal v stredu Zelenskyj. „Diplomatický front je jedným z kľúčových frontov“ v ukrajinskom boji o víťazstvo, dodal ukrajinský prezident.
09:26 Putinovi poradcovia mu nehovoria pravdu o Ukrajine, tvrdí britská tajná služba
Britská vládna spravodajská a špionážna organizácia GCHQ tvrdí, že Rusko veľmi nesprávne odhadlo situáciu na Ukrajine a niektorí poradcovia prezidenta Vladimira Putina mu nehovoria o prebiehajúcej vojenskej ofenzíve pravdu. TASR prevzala správu zo stanice BBC. Riaditeľ GCHQ Jeremy Fleming počas návštevy Austrálie vo štvrtkovom prejave povedal, že ruskí vojaci, ktorým chýba morálka aj zbrane, odmietli splniť rozkazy, sabotovali svoje vlastné zariadenia a dokonca omylom zostrelili vlastné lietadlo.
Fleming tvrdí, že Putinovi poradcovia sa mu boja povedať pravdu, avšak dodáva, že ruskému režimu musí byť napriek tomu úplne jasné, čo sa deje, rovnako ako rozsah nesprávneho vyhodnotenia situácie. Šéf Kremľa zle posúdil silu odporu ukrajinskej armády, odozvu Západu a tiež schopnosti svojich jednotiek dospieť k rýchlemu víťazstvu, uvádza.
"To všetko prispieva k chybnému strategickému odhadu, pred akým západní lídri Putina varovali. Stáva sa z toho jeho (Putinova) osobná vojna, pričom náklady na ňu platia nevinní ľudia na Ukrajine a čoraz častejšie aj obyčajní Rusi," priblížil Fleming.
08:57 Británia sprísnila sankcie zamerané na lietadlá a jachty ruských oligarchov
Británia prijala v stredu novú právnu normu, na základe ktorej je zakázaná údržba lietadiel a lodí niektorých ruských oligarchov z jej sankčného zoznamu. Platí to tiež pre podniky patriace týmto osobám. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters. "Dnešný zákon pridáva nové spôsoby, ktoré máme k dispozícii, aby sme oligarchom odopreli prístup k ich luxusným hračkám," povedal britský minister dopravy Grant Shapps vo vyhlásení.
Sankcie sa bezprostredne po prijatí dotkli ropného magnáta Jevgenija Švidlera – miliardára s úzkymi podnikateľskými väzbami na oligarchu Romana Abramoviča – a Olega Tinkova, zakladateľa banky Tinkoff sídliacej v Moskve.
Oleg Tinkov.
08:21 Google: Ruskí hackeri zaútočili na siete niektorých európskych armád a NATO
Ruskí hackeri sa v nedávnej dobe pokúsili preniknúť do sietí Severoatlantickej aliancie a armád niektorých európskych štátov. V stredu to vo vyhlásení uviedla skupina firmy Google pre analýzu hrozieb. TASR vo štvrtok prevzala túto správu od agentúry Reuters.
Spoločnosť Google v správe neuviedla, ktoré národné armády boli zasiahnuté kybernetickými útokmi. Podľa vyhlásenia išlo o "phishingové kampane" a viedla ich skupina, ktorá sa nazýva Coldriver, resp. Callisto so sídlom v Moskve. Skupina Google pre analýzu hrozieb v správe uviedla, že úspešnosť útokov nie je známa. Severoatlantická aliancia sa k tomu zatiaľ nevyjadrila.
08:19 Ukrajinský vyjednávač: Mierové rokovania budú od piatka pokračovať online formou
Ukrajina a Rusko by mali od piatka 1. apríla opäť pokračovať v mierových rokovaniach prostredníctvom internetu. Uviedol to v stredu večer Davyd Arachamija, člen ukrajinskej delegácie na rokovaniach, ktorého citovala agentúra Reuters.
Arachamija zároveň povedal, že Ukrajina navrhla Rusku osobné stretnutie lídrov oboch krajín. Moskva však podľa jeho slov túto ponuku odmietla s tým, že najskôr je ešte potrebné viac pracovať na návrhu vzájomnej dohody.
08:03 Biden chce kontrolu nad cenami energií, zo zásob uvoľní milión barelov ropy denne
Americký prezident Joe Biden sa podľa dvoch ľudí oboznámených s rozhodnutím chystá v rámci snahy kontrolovať ceny energií uvoľniť až milión barelov ropy denne z národných strategických zásob ropy. Ceny energií prudko vzrástli po tom, ako USA a spojenci uvalili na Rusko prísne sankcie za jeho inváziu na Ukrajinu. Oznámenie Bidenovho rozhodnutia i viac informácií by mohlo prísť už vo štvrtok.
05:54 Kadyrov: Rusko nebude na Ukrajine robiť žiadne ústupky
Čečenský vodca Ramzan Kadyrov v stredu povedal, že Rusko neurobí žiadne ústupky vo svojej vojne na Ukrajine a že šéf ruských vyjednávačov Vladimir Medinskij sa vo svojich vyhláseniach pomýlil.
"Nebudeme robiť žiadne ústupky. Bol to Medinskij, ktorý sa pomýlil – urobil nesprávnu formuláciu. A ak si myslíte, že (Putin) skončí s tým, čo začal, len tak – ako sa nám to dnes prezentuje –, to nie je pravda," povedal Kadyrov.
Čečenský vodca takto reagoval na slová vedúceho ruskej vyjednávacej delegácie, ktorý po utorkových rokovaniach v Istanbule povedal, že Moskva podnikne kroky na deeskaláciu konfliktu vrátane obmedzovania vojenskej aktivity v okolí Kyjeva.
Ramzan Kadyrov. Foto: TASR/AP
04:37 Ukrajina: Zelenskyj neverí ruským prísľubom o znížení vojenskej aktivity
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyhlásil, že neverí prísľubom Ruska o znížení vojenskej aktivity voči Ukrajine, a uviedol, že ukrajinská armáda sa pripravuje na ďalšie boje na východe krajiny.
"Neveríme nikomu, ani jednej krásnej vete," uviedol Zelenskyj vo videopríhovore k národu a dodal, že ruské jednotky sa len preskupujú, aby mohli udrieť na východoukrajinský región Donbas.
"Nebudeme nič prezrádzať. Budeme bojovať o každý meter svojho územia," dodal Zelenskyj.
Po ďalšom kole mierových rokovaní v Istanbule v utorok ruský vyjednávač uviedol, že Moskva "radikálne" obmedzí svoje útoky v blízkosti ukrajinskej metropoly Kyjev a mesta Černihiv. Ostreľovanie však pokračovalo aj v noci.
Zelenskyj vo svojom videopríhovore vyhlásil, že akýkoľvek ústup ruských síl je "výsledkom práce našich obrancov". Ukrajina ako centrum globálneho boja za slobodu má právo požadovať od medzinárodného spoločenstva zbrane vrátane tankov, lietadiel a delostreleckých systémov, dodal.
Volodymyr Zelenskyj Foto: TASR/AP
03:42 Na Ukrajine bol obžalovaný prvý občan podozrivý z kolaborácie s ruskou armádou
Ukrajina v stredu oznámila, že bol obžalovaný prvý občan v súvislostí s novým zákonom, ktorý zakazuje kolaboráciu s ruskými jednotkami. Za porušenie tohto zákona pritom obvinenému hrozí trest odňatia slobody až 12 rokov.
Ukrajinská prokuratúra informovala, že obyvateľ východoukrajinského mesta Kramatorsk zverejnil na sociálnej sieti TikTok video, v ktorom "poprel ruskú agresiu voči Ukrajine a verejne vyzval ukrajinských občanov, aby podporili nelegálne rozhodnutia a činy agresorského štátu", to znamená Ruska.
Ide o vôbec prvú obžalobu v súvislostí s porušením tohto zákona, ktorý ukrajinskí zákonodarcovia prijali v polovici marca, približne dva týždne po začiatku ruskej invázie.
Tento zákon zakazuje ukrajinským občanom spolupracovať so silami nepriateľa a za jeho porušenie hrozí trest odňatia slobody v rozmedzí desať až 12 rokov.
Ukrajinská prokuratúra okrem toho uviedla, že od účinnosti tohto zákona sa začalo už 150 vyšetrovaní v súvislostí s podozrením porušenia tohto zákona.
Ukrajina okrem toho prijala zákon, na základe ktorého je možné udeliť trest za "nelegálne" zverejnenie fotografií a videí pohybu ukrajinských vojakov.
Foto: TASR/AP
02:20 Rusi sa začínajú sťahovať z Černobyľa
Ruské sily sa začali sťahovať z nefunkčnej jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyli, uviedol v stredu predstaviteľ americkej obrany deň po tom, ako Moskva oznámila, že obmedzí útoky na dve kľúčové ukrajinské mestá.
"Černobyľ je oblasť, kde (Rusi) začínajú premiestňovať niektoré svoje jednotky – opúšťajú, odchádzajú z černobyľského zariadenia a presúvajú sa do Bieloruska. Myslíme si, že odchádzajú, nemôžem vám však povedať, že sú všetci preč," uviedol nemenovaný americký predstaviteľ.
Na satelitnej snímke vyradená ukrajinská atómová elektráreň Černobyľ počas ruskej invázie na Ukrajine vo štvrtok 10. marca 2022. Foto: TASR/AP
01:14 Moskva od štvrtku vyhlásila prímerie v Mariupole s cieľom evakuovať civilistov
Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo od štvrtka lokálne prímerie, ktoré má umožniť evakuáciu civilistov z obliehaného juhoukrajinského prístavného mesta Mariupol.
Humanitárny koridor z Mariupola do Záporožia cez Ruskom kontrolovaný prístav Berďansk bude otvorený od 31. marca od 10.00 h miestneho času (09.00 h SELČ), uviedlo v stredu ruské ministerstvo obrany.
"Aby bola táto humanitárna operácia úspešná, navrhujeme ju uskutočniť za priamej účasti Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodného výboru Červeného kríža (ICRC)," uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva.
Ruské ministerstvo obrany požiadalo Kyjev, aby do štvrtka do 06.00 h miestneho času (05.00 h SELČ) zaručil "bezpodmienečné dodržiavanie" prímeria prostredníctvom písomného oznámenia ruskej strane, UNHCR a ICRC.
Moskva tiež požiadala ukrajinskú armádu, aby zabezpečila bezpečnosť autobusových konvojov v určenom koridore. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že súhlasí s návrhom Kyjeva otvoriť štyri nové humanitárne koridory z Mariupola do Záporožia v časovom rozmedzí uplynulých 24 hodín.
Z korupcie obvinený exprimátor Žiliny a bývalý šéf SNS Ján Slota zostáva stíhaný na slobode. Vo štvrtok o tom rozhodol senát Najvyššieho súdu (NS) SR. V súlade s predchádzajúcim rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) skonštatoval dôvody preventívnej väzby, ktorú nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka. Obmedzenia a povinnosti sprísnil Najvyšší súd obvinenému kontrolou pohybu takzvaným elektronickým monitorovacím náramkom.
"Vzhľadom na odstup času a vzhľadom na to, že už vyše roka beží trestné stíhanie, si myslíme, že mal vyšetrovateľ dostatok času, aby vypočul štyroch-piatich ľudí," povedal predseda senátu NS SR Peter Paluda hlavný dôvod, prečo nevzali obvineného do väzby. Senát zároveň potvrdil dôvodnosť trestného stíhania.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) charakterizoval Slotu ako osobu, "ktorá sa neštíti prostredníctvom úplatnej intervencie zabezpečovať veci nielen vo svoj prospech, ale aj v prospech iných". Zdôrazňoval, že sa mal skutok stať v čase plynutia podmienečného odsúdenia obvineného v inej trestnej veci. Najvyšší súd žiadal o preventívnu väzbu, prípadne jej nahradenie takzvaným náramkom a peňažnou zárukou.
Paluda argumentoval, že súd nemohol pristúpiť k peňažnej záruke, keďže ju obvinený neponúkal. "Súd nemôže sám vynucovať od obvineného, aby niečo ponúkal. Keby peňažnú záruku ponúkol, máme o čom rozhodovať," dodal.
Slota nebol na verejnom zasadnutí prítomný. Jeho obhajca Roman Hriadel to vysvetlil zlým zdravotným stavom. Vinu odmieta.
Obvinený je zo zločinu prijímania úplatku v spolupáchateľstve. Za vinu sa mu kladie prijatie úplatku v roku 2018 pre sudcu Krajského súdu v Žiline Pavla P. a jeho následné odovzdanie vo výške 5-tisíc eur. Cieľom malo byť ovplyvnenie rozhodnutia v konkrétnej trestnej veci.
Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) zároveň obvinil ďalšie dve osoby pre zločin prijímania úplatku a prečin podplácania. Polícia viac informácií k prípadu neposkytuje.
Keď sa dostala na psychické dno, nevedela si pomôcť. Našla si kouča, odrazila sa od dna a plávala k hladine, aby sa mohla slobodne nadýchnuť. O svojej kariére, ale aj o tom ako teraz pomáha deťom zvládať stres a psychické problémy nám porozpráva hosť ďalšieho podcastu - mentálny kouč, Beáta Liptáková.
Pandémia COVID-19 významne zmenila úmrtnosť na Slovensku v roku 2021, za celý rok 2021 zomrelo 73,5 tisíca osôb, čo je najvyšší absolútny počet v novodobej histórii od roku 1919. Počet zomretých vlani súčasne až o 37 percent prekročil hodnoty ukazovateľa v priemere za päť rokov pred vznikom pandémie (2015 – 2019).
Z hľadiska vývoja počas roka najviac ľudí zomieralo v prvom a poslednom štvrťroku minulého roka, keď Slovensko zasiahli druhá a tretia vlna pandémie ochorenia koronavírusu. Počet zomretých v týchto mesiacoch dosiahol takmer dvojtretinový podiel na celoročnom počte zomretých.
Na mesačnej báze historicky najviac ľudí zomrelo v januári 2021, keď ich počet prvýkrát prekonal hranicu 9-tisíc osôb, a vo februári, keď presiahol 8-tisíc osôb. Štatistický úrad SR zverejnil definitívne dáta o počtoch zomretých a o príčinách úmrtí na Slovensku v roku 2021.
Prudšie vzrástol počet zomretých na 100-tisíc obyvateľov
Pre skutočne objektívne porovnania dlhodobého vývoja úmrtnosti, keď sa zásadnejšie mení počet obyvateľov krajiny, respektíve pre porovnávanie situácie v regiónoch (krajoch) s výrazne odlišným počtom obyvateľov, je najvhodnejšie použiť pomerové ukazovatele – počet zomretých na 1 000 obyvateľov (hrubá miera úmrtnosti), respektíve na 100-tisíc obyvateľov (hrubá miera úmrtnosti na 100-tisíc obyvateľov).
V rámci týchto ukazovateľov bola situácia v SR niekoľko desiatok rokov až do vypuknutia pandémie dlhodobo stabilná. Približne od 70. rokov 20. storočia SR to bolo od 900 do 1 000 zomretých na 100-tisíc obyvateľovročne.
„Pandémia COVID-19 spôsobila výrazné zvýšenie mier úmrtnosti na Slovensku, už v roku 2020 prekročil počet zomretých hodnotu tisíc úmrtí na 100-tisíc obyvateľov a v roku 2021 sa zvýšil až na 1 350. Ide naozaj o najvyššiu hrubú mieru úmrtnosti v povojnovej histórii Slovenska,“ spresnila Zuzana Podmanická, riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR.
Hrubá miera úmrtnosti bola vyššia ako minulý rok naposledy v roku 1946. Veľmi vysokú hodnotu dosiahla aj v poslednom roku druhej svetovej vojny v roku 1945, keď stúpla až k hranici 2-tisíc úmrtí na 100-tisíc obyvateľov krajiny. Vôbec najvyššia miera úmrtnosti bola zaznamenaná v roku 1921, keď počet zomretých na 100-tisíc obyvateľov prekročil 2-tisíc osôb.
Najviac zasiahnutý bol Košický a Prešovský kraj
Z pohľadu regiónov sa extrémne vysoké prírastky počtu zomretých prejavili najmä v prvom štvrťroku a potom v posledných dvoch mesiacoch minulého roka. Nadúmrtnosť sa zaznamenala vo všetkých regiónoch, v troch z ôsmich krajov mala vyššiu hodnotu ako v priemere za celé Slovensko.
Najvýraznejší nárast počtu zomretých oproti obdobiu pred pandémiou bol v Košickom kraji (o 43 percent) a v Prešovskom kraji (o 42 percent). Tieto regióny zaznamenali rasty úmrtnosti najmä na konci vlaňajška s vrcholom v novembri, keď počet zomretých voči priemeru bol na dvojnásobných hodnotách.
Naopak, najmenšiu nadúmrtnosť spomedzi ôsmich regiónov bola zaznamenali v Bratislavskom kraji (o 32 percent) a Žilinskom kraji (o 34 percent). Kým región pri hlavnom meste Bratislava dosiahol svoj vrchol vo februári 2021, v Žilinskom kraji to bolo v novembri 2021.
Spomedzi ôsmich regiónov Slovenska v roku 2021 nadpriemernú hodnotu hrubej miery úmrtnosti vykázali štyri kraje. Rekordné úrovne dosiahol Nitriansky kraj a Banskobystrický kraj s viac ako 1 500 zomretými na 100-tisíc obyvateľov. Horšia situácia ako v SR bola aj v Trenčianskom a Trnavskom kraji.
COVID-19: druhá najčastejšia príčina smrti v roku 2021
Vývoj úmrtnosti v roku 2021 ovplyvnili najmä vysoké počty zomretých na COVID-19. Infekcia zabila 15-tisíc osôb, bolo to 3,5-násobne viac ako v prvom roku pandémie. S pätinovým podielom na celkom počte zomretých sa tak vlani stala druhou najčastejšou príčinou úmrtí. Takmer dve tretiny všetkých úmrtí na COVID-19 nastali v priebehu prvých troch mesiacov roka, keď vrcholila druhá vlna koronakrízy. Počas leta sa situácia zlepšila a počty obetí sa začali výraznejšie zvyšovať zasa s nástupom tretej vlny na konci roka.
Najvyšší podiel zomretých na infekciu COVID-19 predstavovali ľudia vo vekovej skupine starších seniorov (75- a viacroční), tvorili takmer polovicu covidových úmrtí (7,1 tisíca).
Súčasne platilo, že COVID-19 spôsobil 274 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov (celkovo za všetky príčiny malo Slovensko 1 350 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov).
Situácia sa však odlišovala podľa regiónov. Najhoršia situácia bola v Trenčianskom kraji, kde na COVID-19 zomrelo 357 osôb na 100-tisíc obyvateľov a v Nitrianskom kraji 312 zomretých na koronavírus na 100-tisíc obyvateľov. Naopak, najmenej nová infekcia zasiahla do úmrtnosti v Bratislavskom regióne, kde to bolo 221 zomretých na 100-tisíc obyvateľov a v Prešovskom kraji 238 zomretých.
Nadúmrtnosť podporili aj choroby obehovej sústavy
Na zvýšení celkovej nadúmrtnosti sa podieľali tiež úmrtia spôsobené ochoreniami obehového systému, ich počet v porovnaní s priemerom narástol vlani takmer o 11 percent. Dlhodobo ide o prevládajúcu príčinu úmrtí v našej krajine s vlaňajším podielom 38,6 percenta na všetkých úmrtiach (28,3 tisíca osôb).
Z analýzy počtu úmrtí všetkých príčin mierne klesli úmrtia na tretiu najčastejšiu príčinu smrti – nádory. Za celý rok 2021 predstavoval ich pokles necelých 5 percent, keď tejto príčine podľahlo 13-tisíc ľudí (18 percent zo všetkých úmrtí). Na nádory zomieralo menej ľudí ako v priemere počas piatich rokov pred pandémiou takmer celý rok (s výnimkou septembra a októbra). U ľudí v produktívnom veku bolo zaznamenané zníženie pri nádoroch dokonca až na úrovni 19 percent.
Štvrtou najčastejšou príčinou úmrtí boli choroby dýchacej sústavy (9 percent úmrtí), ktoré v roku 2021 zaznamenali veľmi vysoký, takmer 60-percentný nárast počtu úmrtí voči obdobiu pred pandémiou. Výrazne vysoký nárast počtu zomretých na túto príčinu smrti sa prejavil u ľudí v produktívnom aj poproduktívnom veku. Aj tu môže časť tak vysokej nadúmrtnosti súvisieť s koronavírusom.
Prvú päťku najčastejších príčin dopĺňajú choroby tráviacej sústavy (4 percent), na ktoré podľahlo vlani o desatinu viac ľudí.
Odštiepenecký gruzínsky región Južné Osetsko bude hlasovať o pripojení k Rusku. TASR o tom informuje na základe správy z tlačovej agentúry DPA.
Prezident Južného Osetska Anatolij Bibilov v stredu v ruskej štátnej televízii vyhlásil, že na takýto krok bude potrebné referendum. Jeho zorganizovanie by podľa jeho vyjadrenia nebolo "až také ťažké". "Som presvedčený o tom, že zjednotenie s Ruskom je naším strategickým cieľom," dodal juhoosetský líder.
Rusko uznalo Južné Osetsko za nezávislý štát v roku 2008 – rovnako ako (ďalší odštiepenecký región) Abcházsko – a v danej oblasti umiestnilo tisíce vojakov.
Nezávislá krajina?
Podľa hovorcu miestneho parlamentu sa Abcházsko neplánuje pripojiť k Rusku. Zatiaľ čo je Moskva považovaná za jeho blízkeho strategického partnera, Abcházsko je "podľa ústavy nezávislou krajinou", uvádza DPA.
Líder juhoosetského parlamentu Alan Tadtajev pre ruské štátne médiá uviedol, že dané referendum by sa malo uskutočniť "v blízkej budúcnosti".
Tieto ambície má aj Luhansk
Rusko začalo vojnu proti susednej Ukrajine 24. februára, pričom ju okrem iného odôvodnilo údajným "oslobodením" samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) a Doneckej ľudovej republiky (DĽR) na východe Ukrajiny.
Následne vyvstali obavy, že boje by mohli vypuknúť aj v proruských oblastiach iných postsovietskych štátoch.
Vodca separatistov LĽR Leonid Pasečnik v nedeľu vyhlásil, že by sa malo uskutočniť hlasovanie o začlenení LĽR do Ruska. Kyjev následne vyhlásil, že takéto referendum Ukrajina neuzná.
Slovensko rozhodlo o znížení personálu Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR o 35 osôb. Na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR predvolali veľvyslanca Ruska Igora Bratčikova, ktorému odovzdali diplomatickú nótu o tomto rozhodnutí.
Ruský veľvyslanec bol na ministerstvo predvolaný na základe informácií bezpečnostných zložiek Slovenska o pôsobení ďalšieho ruského diplomata v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch.
Znížením personálu sa stanoví aj maximálny počet držiteľov diplomatických a služobných pasov na ruskej diplomatickej misii. "V tejto súvislosti s poľutovaním konštatujeme, že po predchádzajúcich vyhosteniach ruských diplomatov v ostatných dvoch rokoch ruská diplomatická misia neprejavila záujem o korektné pôsobenie na našom území," uviedlo MZVEZ.
Týmto rozhodnutím sa podľa rezortu uzatvára tá kapitola pôsobenia ruského veľvyslanectva, ktorá z pohľadu SR nebola v súlade s deklarovaným záujmom o partnerské vzťahy. "Veríme, že okamžité skončenie sa vojny na Ukrajine a pôsobenie ruskej diplomatickej misie v súlade s obvyklými princípmi umožní naše vzťahy budovať na báze vzájomného rešpektu a obojstranne výhodnej spolupráce," uviedlo ministerstvo.
Podľa premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) sa počet diplomatov znížil na úroveň bežnej diplomatickej agendy. "Tých 35 diplomatov, ktorých sme sa rozhodli poslať domov, bolo vzhľadom na naše reálne vzťahy s Ruskou federáciou nielen nadbytočných, ale predstavovali aj neúnosne veľké bezpečnostné riziko," dodal premiér.
Slovenské ministerstvo zahraničných vecí v marci rozhodlo o vyhostení troch pracovníkov Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR. Dôvodom bolo ich pôsobenie v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch. Slovensko k tomuto kroku pristúpilo na základe vyhodnotenia slovenských spravodajských služieb. V súvislosti s vyšetrovaním vyzvedačstva a korupcie prepojenej s Ruskou federáciou zadržala polícia viacero osôb. Spravodajskí dôstojníci ruskej vojenskej rozviedky GRU mali pôsobiť pod krytím diplomatickej misie ambasády.
Slovensko nakúpi od Fínska 76 bojových obrnených vozidiel (BOV) 8x8. Vláda v stredu schválila vyhodnotenie zaslaných ponúk v tendri a uložila ministrovi obrany do 30. septembra uzatvoriť potrebné zmluvné dokumenty.
Minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO) po rokovaní spresnil, že Slovensko kúpi fínske vozidlá Patria AMVXP, ktoré obstáli vo vyhodnotení najlepšie. Celková cena za zákazku vrátane vozidiel infraštruktúry a munície je 447 miliónov eur. Investícia je rozložená na niekoľko rokov, splácaná bude postupne. "Vzhľadom na charakter medzivládneho kontraktu mám mandát podpísať zmluvu s fínskou vládou do konca septembra tohto roku," uviedol Naď.
Prvé vozidlá majú prísť do ôsmich mesiacov od podpísania kontraktu.
Naď upozornil, že akvizícia je spojená s využitím slovenského obranného priemyslu. "Na samotnom vozidle bude slovenská spoločnosť dodávať kanón, vežu, komunikačno-informačné systémy, taktiež bude dodávať muníciu, realizovať zváranie a aj finalizovať vozidlo ako také, takže s výnimkou podvozku prakticky všetko," dodal minister.
V tendri prišlo celkovo päť ponúk, náklady potrebné na obstaranie BOV 8x8 v tejto fáze boli v závislosti od vybraného riešenia a ponuky v rozmedzí od 429 034 000 eur s DPH do 482 820 000 eur s DPH, vyhodnocovali sa komplexné ekonomicko-technické parametre.
Nezaradený poslanec parlamentu Peter Kmec reagoval, že Naď hovoril o vyhodnotení ponúk vágne a mal by ozrejmiť, na základe akých technických parametrov sa vyberali tieto vozidlá. Dodal tiež, že minister sa pri nákupoch chváli "cudzím perím". Poslanec tvrdí, že mnohé projekty nákupov techniky vypracovali predchádzajúce vlády. Kmec tiež hovoril o lokalizácii výroby. "Už dlhodobejšie vyzývame ministra Naďa, aby nám odprezentoval porovnanie ponúk, čo sa týka presunu výroby na Slovensko, aby boli čo najviac zapojení slovenskí výrobcovia," povedal s tým, že druhá ponuka bola lacnejšia a ponúkala vyššiu účasť slovenského priemyslu. Vyzval ministra, aby "prinútil" firmu Patria vyrábať čo najviac komponentov na Slovensku vrátane podvozku, ktorý podľa Kmeca vedia spracovať a vyrobiť aj slovenské firmy.
Ozbrojené sily SR získajú obrnené vozidlá, ktoré už desaťročia v rôznych verziách používajú v misiách Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO), poukázal senior viceprezident spoločnosti Patria pre priestor európskeho trhu Hugo Vanbockryck. Spoločnosť avizovala, že zapojením slovenského priemyslu na lokálnej úrovni do programu vytvorí nové pracovné miesta, a to buď priamo v partnerských spoločnostiach, u ich dodávateľov alebo subdodávateľov.
Minister vnútra Roman Mikulec ostáva vo funkcii. Poslanci ho v stredajšom hlasovaní neodvolali, bol to už tretí pokus. Za jeho odvolanie bolo len 46 poslancov zo 102 prítomných. Proti hlasovalo 51 poslancov. Obhajoval ho expremiér Igor Matovič.
Opozícia musí byť zúfalá, keď sa chytá slamky a z 2 000 eur ide robiť najväčšiu korupčnú kauzu. Vyhlásil to líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič počas diskusie v Národnej rade (NR) SR k návrhu na odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO). Matovič skonštatoval, že štát v krízovej situácii nemal dostatočné kapacity či zásoby a musel konať rýchlo. Mrzí ho, že štát nedokázal všetko zabezpečiť. Vyčíta to však súčasnej opozícii, ktorá podľa neho zanedbala prípravu v minulých volebných obdobiach.
Zopakoval, že v skladoch štátnych hmotných rezerv mali byť zásoby a stany, a nie zlaté tehly v trezore ich bývalého šéfa Kajetána Kičuru. "Toto bolo vaše pripravovanie sa na krízu, rozkrádanie každého jedného eura," adresoval opozícii. "Že vám nie je hanba potom moralizovať a z človeka, ktorý tam od prvého dňa robil dobrovoľníka, hovorím o Júliusovi Slovákovi, robíte nejakého korupčníka," namieta minister financií. Pripomenul pritom viaceré kauzy bývalých vlád a pochybnosti o rôznych nákupoch.
Opozícia: Nezvládli ste pandémiu, nezvládnete ani toto
Matúš Šutaj Eštok (nezaradený) reagoval, že už dva roky riadi krajinu súčasná vláda. Poukázal aj na jej nízku dôveru u občanov SR. "Tak ako ste nezvládli pandémiu, tak nezvládate ani túto utečeneckú krízu," povedal. Vláde vyčíta, že nemyslí na občanov SR, Matovičovi zas zadlžovanie Slovenska. V súvislosti s korupciou pripomenul kauzy súčasnej vlády, napríklad nákup antigénových testov na ochorenie COVID-19 od firmy, ktorá mala mať blízko k samotnému Matovičovi.
Podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer-SD) uviedol, že Minister vnútra Roman Mikulec je vo funkcii zbytočne, nedokáže robiť svoju prácu, no potrebujú ho tam na špinavú robotu. "Vždy keď ich pristihnú, tak rozprávajú o tom, ako všetko zmenia, zvolajú krízové riadenia a, samozrejme, za všetko môže bývalá vláda," skonštatoval Blanár.
Mikulec: Nezbavili sme sa zodpovednosti a neodovzdali riadenie krízy firme
Mikulec v pléne konštatoval, že štát sa nikdy nezbavil zodpovednosti a neodovzdal riadenie súkromnej firme. Pripustil, že zo začiatku krízy nefungovali procesy ideálne. Vzhľadom na limity a ďalšie technické zabezpečenie bolo podľa neho potrebné zabezpečiť súkromnú firmu, ktorá bola podľa neho využitá len na pomoc vo veľkokapacitnom centre v Michalovciach. Štát potreboval ďalšie stany a technické zabezpečenie, pokiaľ chcel zabezpečiť adekvátne podmienky pre utečencov. Išlo podľa neho o konsenzuálne rozhodnutie štábu v Sobranciach za účasti ministra dopravy a ďalších predstaviteľov štátu.
Na štábe padla podľa neho otázka, či vie niekto z prítomných odporučiť niekoho, kto by to vedel v krátkom čase zabezpečiť. "Došlo k odporučeniu firmy Dustream, ktorá mala na to kapacity technické aj personálne," skonštatoval Mikulec s tým, že firma to vedela zabezpečiť za víkend. Aj Úrad pre verejné obstarávanie podľa neho skonštatoval, že v takejto situácii je priame rokovacie konanie v poriadku. "Nie je pravdou, že sa tu niekto obohacuje," dodal.
Mikulec odkázal šéfovi Smeru-SD Robertovi Ficovi, že nechutne využíva utečeneckú krízu na získanie politických bodov. Minister pripomenul, že od začiatku utečeneckej krízy pôsobili na prechodoch a v ich blízkosti všetky zložky štátu.
Až 34 percent Slovákov verí, že vojna na Ukrajine bola zámerne vyvolaná západnými mocnosťami a Rusko iba reagovalo na ich provokáciu. Z hľadiska vzdelania je dôvera voči prokremeľským naratívom o vojne na Ukrajine mierne vyššia u ľudí so stredoškolským či nižším vzdelaním.
Vyplýva to z prieskumu vedeckého kolektívu z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied, ktorý sa uskutočnil 22. – 24. marca na vzorke 900 respondentov.
„Viac ako štvrtina ľudí verí často opakovaným správam napríklad o tom, že Rusko sa vojenskou intervenciou na Ukrajine snaží o odzbrojenie a denacifikáciu Ukrajiny (28 percent), že vojna na Ukrajine bola zámerne vyvolaná západnými mocnosťami a Rusko iba reagovalo na ich provokáciu (34 percent) alebo že na východe Ukrajiny bola voči ruským menšinám páchaná genocída (27 percent),“ priblížil jeden z autorov prieskumu Jakub Šrol.
Na druhej strane najnižšiu dôveru našli respondenti prieskumu pri správach, že vojna na Ukrajine je zinscenovaná a na záberoch z nej sú zaplatení herci a herečky (11 percent) alebo že Ukrajina vyvíja jadrové či iné rádioaktívne zbrane (13 percent).
Kto verí Rusom?
Predbežné analýzy poukázali aj na to, že faktory ako vek či pohlavie pri dôvere prokremeľským naratívom obhajujúcim vojnový konflikt na Ukrajine nezohrávajú zásadnú úlohu. Z hľadiska vzdelania je dôvera voči prokremeľským naratívom o vojne na Ukrajine mierne vyššia u ľudí so stredoškolským či nižším vzdelaním. Šrol však zdôraznil, že nejde o kľúčovú premennú a takýmto správam nepodliehajú výhradne ľudia s nižšou úrovňou vzdelania či analytického myslenia.
Prieskum tiež ukázal, že dôvera prokremeľským naratívom je spojená so sympatiami voči Rusku. Šrol poznamenal, že vyššiu dôveru vidia aj u osôb, ktorí sú presvedčení, že na Slovensku bolo lepšie za bývalého režimu oproti súčasnosti. Zároveň títo ľudia uprednostňujú usporiadanie spoločnosti, v ktorom vládne jeden silný a rozhodný autoritársky líder pred dnešnou liberálnou demokraciou.
„Všetky tieto výsledky dokresľujú dobre známy poznatok, že ľudia zvyknú dôverovať takým informáciám, ktoré zapadajú do ich názorov a videnia sveta a sú, naopak, oveľa skeptickejší voči správam, ktoré sú s ich svetonázorom v rozpore,“ zhodnotil výskumník.
Prokremeľský naratív a konšpiračné teórie o covide
Vedci si vo výsledkoch prieskumu všimli aj to, že dôvera prokremeľským naratívom o vojne na Ukrajine bola špeciálne vysoká u Slovákov, ktorí zároveň boli presvedčení o pravdivosti niektorých konšpiračných teórií o ochorení COVID-19.
„Kým do istej miery je možné, že niektoré špecifické osobné a psychologické vlastnosti robia ľudí náchylnejších k prijímaniu takýchto obsahov, veľký presah medzi dôverou prokremeľským naratívom a konšpiračným presvedčeniam o COVID-19 je pravdepodobne dôsledkom aj toho, že tieto tvrdenia sa zvyknú šíriť rovnakými informačnými kanálmi – napríklad prostredníctvom rovnakých skupín či profilov na sociálnych sieťach,“ vysvetlil Šrol. Tieto informačné kanály sú podľa neho na Slovensku zjavne populárne a majú zásadný vplyv na verejnú mienku.
Bývalý americký prezident Donald Trump vyzval úradujúceho ruského prezidenta Vladimira Putina, aby predložil akékoľvek kompromitujúce informácie, ktoré by mohol mať o Hunterovi Bidenovi, synovi amerického prezidenta Joea Bidena. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
V rozhovore, ktorý odvysielala v utorok televízna stanica Real America's Voice, Trump tvrdil, že miliardárka Jelena Baturinová, vdova po niekdajšom primátorovi Moskvy Jurijovi Lužkovovi, dala Hunterovi Bidenovi 3,5 milióna dolárov. "Myslím, že Putin na to pozná odpoveď. Myslím, že by to mal povedať," povedal v rozhovore Trump.
Bývalý americký prezident tieto informácie zopakoval mnohokrát počas neúspešnej prezidentskej kampane v roku 2020 s tým, že Baturinová sa takto snažila získať si priazeň Joea Bidena v čase, keď bol viceprezidentom v administratíve Baracka Obamu. Trump k tomu však podľa AFP nepredložil žiadne dôkazy.
Na Trumpa podali v roku 2019 členovia Snemovne reprezentantov Kongresu Spojených štátov ústavnú žalobu (impeachment) za údajný nátlak na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby zabezpečil vyšetrovanie údajných nezákonných aktivít Huntera Bidena počas jeho pôsobenia v ukrajinskom energetickom sektore v čase, keď bol jeho otec viceprezidentom USA. Žalobcovia tvrdili, že Trump sa takto snažil v predvolebnom boji využiť služby cudzieho štátu. Impeachment napokon nebol úspešný.
Moskva spustila 24. februára vojenskú inváziu na Ukrajinu. Biden nedávno označil Putina za vojnového zločinca a minulý týždeň vyhlásil, že po útoku na Ukrajinu "nemôže zostať pri moci". Predstavitelia americkej administratívy a neskôr aj samotný Biden však tento výrok korigovali s tým, že zámerom Spojených štátov nie je odstránenie Putina.
