Menej medzinárodného obchodu a globalizácie viac mieru neprinesie

Koniec globalizácie, o ktorom v posledných týždňoch počúvame z rôznych strán, neveští nič dobrého. Komentár Lenky Zlámalovej, ktorý uverejnil aj Štandard, popisuje príčiny – obchodná vojna medzi Spojenými štátmi a Čínou, pandémia čínskeho koronavírusu a vojna na Ukrajine.

Spoločným menovateľom udalostí sú štátne zásahy. Obmedzenie výroby a medzinárodného obchodu v dobe pandémie bolo viac výsledkom vládnych reštrikcií než samotnej choroby. A koniec obchodu medzi Európou a Ruskom je viac dôsledkom sankcií ako samotnej vojny. Globálna ekonomická spolupráca nie je politickou prioritou.

Lokalizácia sľubuje väčšiu stabilitu a posilnenie domácej ekonomiky. To je nepochybne lákavé ako politický program. Úlohu v tom zohráva aj prirodzená nedôvera voči cudzincom. Výsledkom však zrejme bude menej blahobytu a napokon i menšia bezpečnosť.

Medzinárodný obchod je cestou k blahobytu

Väčšina ľudí chápe, že výmena tovarov a služieb je prínosná. Ľudia sa bežne snažia svoj tovar, služby či svoju prácu predať čo najdrahšie a iný tovar a služby nakúpiť čo najlacnejšie. Keď však príde na medzinárodný obchod, základná logika sa často mení. Zatiaľ čo obchod s našincom je zjavne prínosný, obchod s cudzincom je už akosi pochybný.

Tieto sentimenty sú ľahko politicky využiteľné. Ochranárska politika síce sľubuje pomôcť domácej produkcii, v skutočnosti vždy poškodzuje domácu spotrebu. A často poškodí aj domácu produkciu, keďže zdraží výrobcom vstupy. Ukážkovým príkladom sú americké clá na oceľ za Bushovej vlády – mali pomôcť a aj pomohli oceliarňam, no zároveň významne poškodili automobilový priemysel v rovnakom regióne.

V globálnej ekonomike je výroba umiestňovaná tam, kde je najmenej nákladná. Môžeme sa toho vzdať, no musíme sa zmieriť s tým, že tovaru bude menej a bude drahší. Teoreticky si vieme všetko vyrobiť sami. Vedeli by sme si vypestovať aj banány či pomaranče. Len si predstavte, koľko by to asi stálo.

Medzinárodná deľba práce je cestou k blahobytu. Ak sa niekomu zdá, že blahobytu už máme dosť, treba pripomenúť, že veľká časť planéty sa nemá zďaleka tak dobre ako my. Globalizácia bola a je príležitosťou nielen pre Západ, ale najmä pre zbytok sveta, ktorý sa vďaka nej postupne vymaňoval z chudoby.

Medzinárodný obchod je tiež cestou k mieru

Tu sa rysuje druhý a možno závažnejší problém. Medzinárodný obchod nie je len prostriedkom pre zvyšovanie blahobytu, ale aj faktorom medzinárodných vzťahov. Pregnantne túto myšlienku vyjadril Frédéric Bastiat, francúzsky mysliteľ a politik 19. storočia: „Keď hranice neprekračuje tovar, prekročia ich vojaci.“

Európska história 20. storočia túto myšlienku silne podporuje. Následky versailleského mieru po prvej svetovej vojne a ekonomický izolacionizmus v 30. rokoch minulého storočia viedli k doteraz najhoršej vojne. Opačná stratégia zvolená od 50. rokov naopak priniesla Európe najdlhšie obdobie mieru.

Ekonomické sankcie, ktoré dnes Západ používa ako zbraň proti Rusku, sú zbraňou na jedno použitie. Ak sa naplnia všetky hrozby a Západ ekonomicky Rusko izoluje, čím mu bude hroziť ďalej? Predstava, že Európa prestane nakupovať od Ruska a Rusko bude naďalej nakupovať od Európy, je nezmyselná – pokiaľ nechce Západ Rusko úverovať, vývoz a dovoz musia byť dlhodobo vyrovnané.

Zďaleka však nejde len o Rusko. Migračná kríza roku 2015 ukázala, že v rozvojových štátoch ľudia túžia po blahobyte rovnako ako my na Západe. Sú len dve možnosti – buď im umožníme dosiahnuť ho v ich vlastných štátoch, alebo sa musíme pripraviť na to, že sa ho budú snažiť dosiahnuť u nás. Medzinárodná deľba práce umožňuje zamestnať týchto ľudí tam, kde sú. Ak sa jej vzdáme, budú nám opäť klopať na dvere. So všetkými bezpečnostnými dôsledkami.

Lokalizácia napokon neprinesie to, čo sa od nej očakáva – neprinesie ani väčší blahobyt, ani stabilitu a bezpečnosť. Potrebujeme dobrú globalizáciu, ktorá zladí záujmy jednotlivých štátov a vytvorí podmienky pre mier a prosperitu. Povojnová ekonomická integrácia v Európe je dôkazom, že ak existuje vôľa, takáto medzinárodná spolupráca je možná.