Satelitné snímky zverejnené v pondelok zjavne vyvracajú tvrdenia Ruska, že mŕtve telá v civilnom oblečení sa v Buči pri Kyjeve objavili až po ústupe ruských jednotiek z tohto zdevastovaného ukrajinského mesta. Informuje o tom agentúra AFP s odvolaním sa na zistenia americkej spoločnosti Maxar, zaoberajúcej sa kozmickými technológiami.
Družicové snímky ulice v Buči, pochádzajúce z polovice marca, ukazujú niekoľko tiel civilistov ležiacich na ceste alebo mimo nej – tam, kde ukrajinskí predstavitelia podľa vlastných vyjadrení našli po stiahnutí ruských vojakov viacero mŕtvol.
"Satelitné snímky Maxaru vo vysokom rozlíšení, zozbierané nad Bučou na Ukrajine (severozápadne od Kyjeva), potvrdzujú a dosvedčujú nedávne videá a fotografie na sociálnych sieťach, na ktorých bolo vidieť telá ležiace na uliciach a ponechané vonku niekoľko týždňov," uviedol v pondelok vo vyhlásení hovorca spoločnosti Maxar Technologies Stephen Wood.
Noviny The New York Times zverejnili analýzu zväčšených snímok z Jablonskej ulice v Buči a po ich porovnaní s videozáznamom mŕtvych tiel z 1. a 2. apríla prišli k záveru, že mnoho tiel tam ležalo už najmenej tri týždne – teda v čase, keď mesto ovládali ruské jednotky, píše AFP.
Na satelitnej snímke z 31. marca kostol a miesto pravdepobného masového hrobu v ukrajinskom meste Buča. Foto: TASR/AP
Fotografi agentúry AFP vstúpili do Buče v sobotu a priamo potvrdili prítomnosť približne 20 tiel v civilnom oblečení, pričom niektoré mali zviazané ruky. Fotografie vyvolali celosvetové pobúrenie a obvinenia z vojnových zločinov.
Ruské ministerstvo obrany zodpovednosť odmietlo s tým, že všetky jeho jednotky "sa z Buče kompletne stiahli 30. marca". Kremeľ poprel pravosť snímok so znepokojivým obsahom, ktoré sa začali objavovať z Buče, a označil ich za "falzifikáty" zinscenované Ukrajinou.
Toto tvrdenie zopakoval v pondelok na pôde Organizácie Spojených národov veľvyslanec Moskvy Vasilij Nebenzija na tlačovej konferencii, keď vyhlásil, že mŕtvoly na snímkach v Buči tam neboli, keď ruskí vojaci opustili mesto. "Zrazu sa objavia na uliciach, ležia na cestách jeden za druhým, vľavo i vpravo, niektorí sa hýbu, niektorí preukazujú známky života," povedal Nebenzija.
Družicové snímky Maxaru z 19. a 21. marca však ukazujú, že na Jablonskej ulici v Buči sa už vtedy nachádzalo viacero tiel, pripomína AFP. V analýze New York Times sa uvádza, že na snímkach Maxaru je vidieť tmavé objekty podobnej veľkosti ako ľudské telá na ulici už medzi 9. a 11. marcom.
V druhom porovnaní denník The New York Times analyzoval video zverejnené na Instagrame, na ktorom bolo zachytené telo ležiace na ulici pred dvoma vozidlami. Satelitná snímka z 21. marca ukazuje telo i vozidlá v rovnakej pozícii, píše AFP.
22:04 Johnson vyzval Rusov, aby šírili pravdu o vojne na Ukrajine
Britský premiér Boris Johnson sa vo videu, ktoré zverejnil v utorok na Twitteri, prihovoril obyvateľom Ruska a vyzval ich, aby šírili správy o "zverstvách" páchaných ich vojenskými silami na Ukrajine. Ak by totiž Rusi poznali pravdu, vojnu by nepodporovali, tvrdí šéf Downing Street. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a britských médií.
Johnson vyzval i samotné ruské jednotky, aby zdieľali správy o tom, čo sa deje na Ukrajine. "Zverstvá páchané ruskými vojakmi v Buči, Irpini a inde na Ukrajine vydesili celý svet... Tieto správy sú tak šokujúce, tak strašné, že niet divu, že vaša vláda sa ich snaží pred vami zamlčať... Váš prezident (Vladimir Putin) vie, že ak by ste mohli vidieť, čo sa deje, nepodporovali by ste jeho vojnu," povedal predseda britskej vlády. "Rusi si zaslúžia pravdu, zaslúžite si fakty," dodal.
21:44 Guterres: Vojna na Ukrajine je výzvou pre medzinárodný poriadok a mier vo svete
Vojna na Ukrajine je dosiaľ jednou z najväčších výziev pre medzinárodný poriadok a mier vo svete. Súvisí to s charakterom ruskej invázie, jej intenzitou a tiež dôsledkami. Povedal to na úvod utorkového zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku generálny tajomník OSN António Guterres. TASR informuje na základe správ agentúry AFP a denníka The Guardian.
"Vojna na Ukrajine sa musí skončiť - a to okamžite," vyzval Guterres. "Táto vojna viedla k nezmyselným stratám na životoch, masívnej devastácii miest a k zničeniu civilnej infraštruktúry," povedal. "Potrebujeme seriózne mierové rokovania založené na princípoch Charty OSN," vyzval.
21:24 Lavrov: Tvrdenia o vojnových zločinoch v Buči majú zmariť rokovania s Ukrajinou
uský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok obvinil Západ zo snahy zmariť rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou tým, že podnecuje "hystériu" v súvislosti s násilnosťami spáchanými na civilistoch v ukrajinskom meste Buča.
Podľa Kyjeva a Západu existujú dôkazy, že Rusko sa v tomto meste v Kyjevskej oblasti dopustilo vojnových zločinov. Moskva tieto obvinenia popiera, pričom ich označila za "obludný falzifikát", napísala agentúra AFP, ktorá Lavrovove výroky prevzala zo správy ruskej agentúry RIA Novosti.
Podľa Lavrova sa v súvislosti s Bučou "vynára otázka, na aký účel slúži táto očividne nepravdivá provokácia". Rusko má všetky dôvody domnievať sa, že cieľom je odvrátiť pozornosť od vyjednávacieho procesu. Po zverejnení fotografií a videí z Buče sa ukrajinskí vyjednávači dokonca "pokúsili úplne prerušiť proces vyjednávania", konštatoval Lavrov.
Žiadal tiež, aby bol do Kyjeva vyslaný jednoznačný signál, nech "sa nepúšťa do sabotáže". V opačnom prípade podľa Lavrova hrozí, že sa zopakuje osud minských dohôd, ktoré boli uzavreté v roku 2015 v záujme urovnania situácie v Donbase na východe Ukrajiny.
Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP
20:54 Ruská raketa zasiahla v Mariupole obchodnú loď z Dominiky
Ruská raketa zasiahla v pondelok v obliehanom ukrajinskom prístave v Mariupole obchodnú loď, ktorá sa plavila pod vlajkou štátu Dominika. V utorok to oznámil zástupca predsedu námornej správy Ukrajiny Viktor Vyšnov, informuje TASR podľa správ britskej stanice Sky News a agentúry Reuters.
"Loď zhorela a všetkých 12 členov posádky bolo evakuovaných na inú loď. Jeden z členov posádky potreboval lekársku pomoc, ktorá mu aj bola poskytnutá," uviedol Vyšnov pre agentúru Reuters a dodal, že nevie, či zasiahnuté plavidlo nieslo nejaký náklad.
20:21 Zelenskyj sa prihovoril španielskym poslancom, spomenul tragédiu mesta Guernica
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prirovnal v utorok v prejave k poslancom španielskeho parlamentu ničivý útok Ruska na jeho krajinu k bombardovaniu baskického mesta Guernica nacistami v roku 1937. "Je apríl roku 2022, ale vyzerá to ako apríl v roku 1937, keď celý svet počul o jednom z vašich miest, Guernice," povedal Zelenskyj.
Pripomenul tak udalosť z 26. apríla 1937, keď v Španielsku zúrila občianska vojna. V tento deň Légia Condor nacistickej Luftwaffe kobercovým náletom baskické mesto zničila. O dva dni neskôr Guernicu dobyli nacionalistické jednotky generála Francisca Franca. Pri bombardovaní Guernicy prišli o život stovky ľudí, z ktorých mnohí boli v centre mesta na každotýždňovom trhu.
Zelenskyj vo svojom príhovore podľa denníka El País varoval, že "Rusko chce zničiť všetku rozmanitosť a to isté chce urobiť s Ukrajinou a potom to bude chcieť urobiť v celej Európe". Obránil sa aj na španielske spoločnosti, ktoré vyzval: "Prestaňte obchodovať s Ruskom. Rusko pácha zločiny proti ľudskosti."
Volodymyr Zelenskyj počas virtuálneho prejavu k poslancom španielskeho parlamentu, dole španielsky premiér Pedro Sánchez. Foto: TASR/AP
19:51 Blinken: Udalosti v ukrajinskej Buči boli súčasťou ruského zámeru
Vraždenie ukrajinských civilistov v meste Buča bolo súčasťou cielenej ruskej kampane zameranej na "zabíjanie, mučenie, znásilňovanie a páchanie zverstiev". V utorok to pred odchodom do Bruselu na stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín NATO a skupiny G7 uviedol americký minister Antony Blinken. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Blinken povedal, že ruskí vojaci za sebou na Ukrajine zanechávajú skazu. "Informácie, ktoré sme mali na začiatku agresie, naznačovali, že toto bude súčasť ruskej kampane," uviedol Blinken. Správy o týchto udalostiach sú podľa neho viac než dôveryhodné.
Antony Blinken. Foto: TASR/AP
19:25 Prieskum: 85 percent Poliakov súhlasí so zákazom nákupu ruských uhľovodíkov
Drvivá väčšina Poliakov súhlasí so zákazom nákupu ruského plynu, ropy a uhlia, aj keby to malo znamenať zvýšenie cien. Vyplýva to z prieskumu, ktorý zverejnil poľský denník Dziennik Gazera Prawna a rozhlasová stanica RMF FM. TASR prevzala správu od poľskej agentúry PAP.
Denník uviedol, že so zákazom nákupu ruských uhľovodíkov podľa prieskumu súhlasí 85,2 percenta obyvateľov. Pred mesiacom by takéto rozhodnutie podporovalo len 68 percent Poliakov.
19:10 Izrael po prvý raz obvinil Rusko z vojnových zločinov na Ukrajine
Izraelský minister zahraničných vecí Jair Lapid v utorok "dôrazne" odsúdil ruské "vojnové zločiny" na Ukrajine. Ide o prvú otvorenú kritiku Ruska zo strany židovského štátu od vtedy, ako Moskva spustila vojenskú ofenzívu na Ukrajine. TASR správu prevzala z britského denníka The Guardian. "Zábery a svedectvá z Ukrajiny sú hrozné. Ruské sily spáchali vojnové zločiny voči bezbrannej civilnej populácii. Tieto vojnové zločiny dôrazne odsudzujem," uviedol Lapid vo vyhlásení.
Už predtým v utorok odsúdil izraelský premiér Naftali Bennett na tlačovej konferencii zabíjanie civilistov v ukrajinskom meste Buča, vyhol sa však tomu, aby zodpovednosť za tieto činy pripísal ruským vojenským silám. "Strašné scény z Buče nás šokovali a odsudzujeme ich. Utrpenie ukrajinských občanov je obrovské a robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme poskytli pomoc," povedal Bennett, ktorého citovala agentúra Reuters.
18:44 Ruský veľvyslanec pri OSN odmietol obvinenia z páchania zverstiev na Ukrajine
Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia v utorok na pôde Bezpečnostnej rady OSN odmietol obvinenia, že ruské sily spáchali na Ukrajine zverstvá. Ako tvrdí, na takéto obvinenia neexistujú svedecké dôkazy, informuje agentúra AFP.
Nebenzia, ktorý vystúpil krátko po prejave ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, kritizoval jeho "nepodložené obvinenia ruskej armády, ktoré nepotvrdili žiadni očití svedkovia".
Nebenzia tiež odmietol tvrdenia Kyjeva, že Rusko organizuje masové deportácie ukrajinského obyvateľstva do Ruska. "Doteraz bolo od začiatku špeciálnej vojenskej operácie do Ruska evakuovaných viac ako 600-tisíc osôb vrátane vyše 119-tisíc detí," povedal.
"A nehovoríme o nijakej forme nátlaku či únosov, ako to radi prezentujú naši západní partneri, ale o dobrovoľnom rozhodnutí týchto ľudí, čo dokazujú mnohé videá, ktoré sú dostupné na sociálnych sieťach," dodal Nebenzia.
18:37 Prezidentka vyzvala ľudí, aby sa nenechali zmiasť lžami o vojne na Ukrajine
Nenechajme sa zmiasť lžami o denacifikácii, o biologických zbraniach, o obkľúčenom Rusku, ktoré vykonáva "špeciálnu vojenskú operáciu" na oslobodenie Ukrajiny. Na sociálnej sieti to uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová. Zverejnila tiež video, ktoré ukazuje zábery vojnou zničených miest na Ukrajine.
"Slobodná Ukrajina je kľúčová pre bezpečnosť Slovenska. Ukrajina na ceste k európskej integrácii bude po vojne znamenať rozvojový potenciál aj pre našu krajinu," povedala Čaputová s tým, že pomoc Ukrajincom upevňuje naše medzinárodné postavenie. Ako dodala, množstvo utečencov z Ukrajiny je dnes pre nás náročnou výzvou, tí ktorí tu ostanú, sa však môžu stať prínosom.
Prezidentka upozornila, že v súvislosti s vojnou na Ukrajine čelíme množstvu klamstiev. "Cieľom týchto lží je zneistiť nás, urobiť z nás cynikov, ktorí neveria ničomu, a preto nepomôžu nikomu," dodala Čaputová. Ako príklad uviedla i tvrdenia o potrebe denacifikácie Ukrajiny, ktorej prezident Volodymr Zelenskyj má pritom židovský pôvod.
17:16 Kremeľ: Deň víťazstva sa bude sláviť ako obvykle
Rusko bude 9. mája sláviť Deň víťazstva obvyklým spôsobom, uviedol v utorok podľa agentúry DPA hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Dodal, že Deň víťazstva "bol a zostáva najsvätejším sviatkom pre všetkých Rusov". "Budeme ho oslavovať tak, ako sme to robili vždy," podotkol.
DPA poznamenala, že slávnostná vojenská prehliadka sa nezvykne konať iba na Červenom námestí v centre Moskvy, ale menšie pochody obvykle prebiehajú aj v ďalších ruských mestách.
17:10 Českí poslanci označili masaker v Buči za vojnový zločin
Českí poslanci v utorok jednohlasne odsúdili brutálny postup ruských vojsk v ukrajinskom meste Buča a označili ho za vojnový zločin. TASR prevzala správu zo spravodajského serveru Novinky.cz.
Za uznesenie odsudzujúce "masaker" v Buči hlasovalo všetkých 153 prítomných poslancov dolnej komory českého parlamentu. V dokumente sa tiež uvádza, že Česko by sa malo zapojiť do príprav na ustanovenie medzinárodného súdneho tribunálu pre stíhanie páchateľov všetkých zločinov spáchaných na Ukrajine zo strany Ruskej federácie.
Minister zahraničných vecí ČR Jan Lipavský na utorkovej schôdzi poznamenal, že ruskí vojaci sa zverstiev dopustili nielen v Buči, ale páchajú ich aj v iných mestách, napríklad v Mariupole. "Rusko na Ukrajine systematicky pácha vojnové zločiny. Je vidieť, že jasným zámerom bolo pozabíjať čo najviac civilistov," povedal.
16:44 Rusko bolo vyzvané, aby na Ukrajine prestalo nastražovať protipechotné míny
Vedenie celosvetovej kampane proti používaniu nášľapných mín nalieha na Rusko, aby jeho jednotky na Ukrajine prestali s nastražovaním výbušnej munície, pretože zabíja a mrzačí civilistov.
S touto výzvou adresovanou Rusku prišla v noci na utorok podľa agentúry AP kolumbijská veľvyslankyňa pri OSN Alicia Arangová Olmosová, predsedajúca tento rok skupine štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru z roku 1997 o zákaze výroby a používania protipechotných mín.
16:39 EÚ vyhostí skupinu ruských diplomatov
Európska únia v utorok rozhodla o vyhostení skupiny ruských diplomatov akreditovaných pri jej inštitúciách. Oznámil to šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
"Rozhodol som sa vyhlásiť za nežiaduce osoby viacerých predstaviteľov stálej misie Ruskej federácie pri EÚ za aktivity, ktoré sú v rozpore s ich diplomatickým štatútom," vyhlásil Borrell na tlačovej konferencii.
16:07 Stoltenberg: Rusko plánuje vojensky obsadiť celú oblasť Donbasu
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok vyhlásil, že Rusko plánuje vojensky obsadiť "celú" oblasť Donbasu na východe Ukrajiny, aby vytvorilo koridor z Ruska na Krymský polostrov, ktorý anektovalo v roku 2014. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a televízie Sky News.
Ruské sily sa presúvajú smerom od Kyjeva, aby sa "preskupili, prezbrojili a zásobili a zmenili svoje zameranie na východ", povedal šéf NATO na tlačovej konferencii pred stredajším stretnutím ministrov zahraničných vecí členských krajín Aliancie.
"V nadchádzajúcich týždňoch očakávame ďalší nápor Ruska na východe a juhu Ukrajiny v snahe obsadiť celý Donbas a vytvoriť pozemné prepojenie na okupovaný Krym," uviedol Stoltenberg.
Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP
15:47 Moskva obviňuje Ukrajinu zo zinscenovania nových záberov mŕtvych civilistov
Ruské ministerstvo obrany obvinilo v utorok Ukrajinu, že zinscenovala ďalšie video o zabíjaní ukrajinských civilistov, pričom zodpovednosť za to chce zvaliť na ruské ozbrojené sily. Moskva tvrdí, že Ukrajina plánuje toto video poskytnúť aj západným médiám. TASR túto správu prevzala z agentúry AFP.
Video bolo údajne nakrútené v pondelok večer v obci Moščun vzdialenej asi 20 kilometrov severozápadne od Kyjeva.
Ruské ministerstvo tvrdí, že podobné akcie teraz ukrajinské zložky organizujú aj v mestách Sumy, Konotop a ďalších lokalitách na severovýchode Ukrajiny. Ministerstvo vo svojom vyhlásení nespresnilo, z akých zdrojov pochádza informácia, že Ukrajina údajne pripravuje ďalšie zinscenované videá.
15:02 Poľsko podpísalo dohodu s USA o nákupe 250 tankov Abrams
Poľsko podpísalo v utorok dohodu so Spojenými štátmi o nákupe 250 tankov typu Abrams GD.N. Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej Varšava k tomuto kroku pristúpila v snahe posilniť svoju obranyschopnosť a odstrašiť potenciálnu ruskú agresiu na svojich východných hraniciach.
Podľa poľského ministra obrany Mariusza Blaszczaka Poľsko za tanky zaplatí približne 4,75 miliardy dolárov, pričom prvé tanky by mali byť doručené ešte tento rok.
Americké tanky typu Abrams sú určené pre štvorčlennú posádku a sú vybavené manuálne nabíjateľným kanónom, ktorým je možné útočiť na ozbrojené vozidlá, ale i nízko letiace lietadlá – uvádza výrobca tankov, americká spoločnosť General Dynamics.
Americký tank Abrams. Foto: TASR/AP
14:40 Francúzsko vyšetruje spáchanie vojnových zločinov na svojich občanoch na Ukrajine
Francúzska prokuratúra v utorok oznámila, že začala vyšetrovať tri podozrenia z vojnových zločinov spáchaných na francúzskych občanoch, ku ktorým malo dôjsť počas ruskej invázie na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.
Prokuratúra vo vyhlásení uviedla, že vyšetruje možné vojnové zločiny spáchané od 24. februára do 16. marca v prístavnom meste Mariupol na juhovýchode Ukrajiny, v meste Hostomeľ neďaleko hlavného mesta Kyjev a v severoukrajinskom meste Černihiv.
14:34 Do Kyjeva sa chystá Leyenová, Borrell aj rakúsky kancelár
Európski predstavitelia smerujú do Kyjeva za ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Príde za ním Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. Vycestujú počas najbližších troch pracovných dní. Stretnú sa pred špeciálnym donorským stretnutím vo Varšave, ktoré bude cez víkend.
Tento týždeň do Kyjeva zavíta aj rakúsky kancelár Karl Nehammer, doplnil portál ČTK ceskespravy.cz.
Zelenského v ukrajinskom hlavnom meste v marci ako prví európski politici od začiatku vojny navštívili český, poľský a slovinský premiér.
14:19 Kremeľ označil vyhostenie ruských diplomatov európskymi krajinami za krátkozraké
Kremeľ označil v utorok vyhostenie ruských diplomatov niekoľkými európskymi krajinami za krátkozraké rozhodnutie, ktoré iba skomplikuje diplomatickú komunikáciu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. "Zúženie možností pre realizáciu diplomatickej komunikácie je v takýchto ťažkých, bezprecedentných a kritických podmienkach krátkozrakým krokom, ktorý ešte viac skomplikuje našu komunikáciu. Tá je však nevyhnutná pre urovnanie," vyhlásil Peskov. Zároveň dodal, že Rusko v tejto súvislosti pristúpi k odvetným krokom.
Dánsko, Taliansko, Španielsko i Švédsko v utorok oznámili, že vyhosťujú celé desiatky ruských diplomatov, pričom sa zväčša odvolali na obavy spojené s národnou bezpečnosťou. Pripojili sa tak k iným európskym štátom vrátane Francúzska a Nemecka, ktoré k obdobnému kroku pristúpili už skôr.
14:14 Telá mučených civilistov našli aj v Sumskej oblasti
Po správach o náleze stoviek tiel zavraždených ukrajinských civilistov na predmestiach Kyjeva, predovšetkým v mestách Buča a Boroďanka, prichádzajú správy o zverstvách ruskej armády aj zo Sumskej oblasti na východe Ukrajiny. Ako na Facebooku uviedol tamojší guvernér Dmytro Žyvyckyj, v meste Konotop už našli najmenej tri osoby umučené na smrť.
Podľa Žyvyckého ukrajinskí vojaci postupne „čistia“ oblasť od ruských „orkov“. Pripomenul zákaz návštev lesa, pretože ako skonštatoval, ustupujúca ruská armáda so sebou nielenže neberie mŕtvoly svojich vojakov, ale napospas osudu tam necháva aj tých živých.
14:09 Bidenova výzva na proces s Putinom za vojnové zločiny je podľa Kremľa neprijateľná
Návrh amerického prezidenta Joea Bidena na proces s ruským prezidentom Vladimirom Putinom za vojnové zločiny na Ukrajine je podľa Kremľa neprijateľný. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa tiež vyjadril, že takáto výzva je „nehodná“ amerického prezidenta. Následne počas konferenčného hovoru s novinármi povedal, že Spojené štáty pravdepodobne uvalia na Rusko ďalšie sankcie. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
13:50 Rokovania s Putinom sa po obvinení z genocídy možno neuskutočnia, myslí si Zelenskyj
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril pochybnosti nad možným stretnutím s ruským prezidentom Vladimirom Putinom po tom, ako obvinil Rusko z genocídy. V ukrajinskej televízii v utorok povedal, že by sa mohlo stať, že sa rokovania neuskutočnia. Podľa neho by bolo pochopiteľné, keby Putin odmietol s ním hovoriť, keďže obvinil ruských vojakov z vojnových zločinov na Ukrajine. Stretnutie by sa mohlo uskutočniť, ak by Rusko „znieslo všetky tresty“ za páchanie genocídy, cituje Zelenského spravodajský portál CNN.
V pondelok Zelenskyj navštívil mesto Buča, odkiaľ sa cez víkend objavili šokujúce zábery mŕtvych civilistov v uliciach. Počas návštevy sa vyjadril, že bude „veľmi náročné rokovať“ s Ruskom, keď „vidíte, čo tu porobili“.
13:45 OSN: Všetko nasvedčuje tomu, že civilisti v Buči boli zabíjaní cielene
Organizácia Spojených národov v utorok uviedla, že všetky známky z ukrajinské mesta Buča naznačujú, že tamojšie útoky i zabíjanie civilistov boli cielené. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (OHCHR) uviedol, že zábery zachytávajúce telá civilistov ležiace v uliciach Buče sú extrémne znepokojujúce, pričom poukázal na to, že zámerné útoky na civilistov sú vojnovým zločinom.
"To, o čom tu hovoríme, sa zdá byť priamym zabíjaním a zameraním sa na civilistov v Buči," uviedla hovorkyňa OHCHR Liz Throssellová pre novinárov v Ženeve. Odvolala sa pritom na fotografie, kde vidno ľudí so zviazanými rukami a spálené telá čiastočne vyzlečených žien.
"Je to veľmi znepokojujúce a naozaj to veľmi silno naznačuje, že boli priamym terčom – ako jednotlivci. Tu musíme zdôrazniť, že zámerné zabíjanie civilistov je podľa medzinárodného humanitárneho práva vojnový zločinom," pokračovala Throssellová, podľa ktorej všetko nasvedčuje tomu, že obete boli terčom priameho zabíjania.
13:43 Rusko už prišlo o približne 18 500 vojakov, uvádza ukrajinská armáda
V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda približne 18 500 ruských vojakov. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na vyhlásenie generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl na sociálnej sieti Facebook.
Podľa uvedeného zdroja Rusko doteraz prišlo aj o 676 tankov, 1 858 bojových obrnených vozidiel, 150 vojenských lietadiel či 134 vrtuľníkov. BBC však nedokáže nezávisle overiť tieto čísla. Ruské ministerstvo obrany nezverejnilo svoje vlastné údaje od 25. marca. Vtedy uviedlo, že celkovo bolo zabitých 1 351 ruských vojakov a 3 825 zranených.
Prokremeľské noviny Komsomoľskaja pravda uverejnili 21. marca článok, v ktorom citovali ministerstvo a tvrdili, že zahynulo 9 861 ruských vojakov, čo bolo číslo, ktoré v tom čase dokonca prevyšovalo odhady amerických spravodajských služieb o ruských obetiach. Príspevok však rýchlo vymazali s dôvetkom, že web denníka napadli hackeri.
13:10 Rusko zaútočilo na výcvikové stredisko ukrajinskej armády, tvrdí Moskva
Ruská armáda tvrdí, že zaútočila na výcvikové stredisko špeciálnych operácií ukrajinskej armády nachádzajúce sa na juhu Ukrajiny. Referuje o tom spravodajský web CNN.
Moskva uviedla, že útok uskutočnila pomocou rakiet s dlhým doletom, ktoré boli odpálené z ruských vojnových lodí. Terčom útoku bolo vraj výcvikové stredisko v meste Očakiv v Mykolajivskej oblasti, ktoré podľa Ruska slúžilo na ubytovanie údajných zahraničných žoldnierov.
CNN nemohla overiť toto tvrdenie, pričom dodáva, že pod pojmom „žoldnieri“ Rusko rozumie cudzincov, ktorí sa dobrovoľne prihlásili do boja za Ukrajinu.
13:05 Zelenskyj reagoval na Orbána
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že maďarský premiér Viktor Orbán si bude musieť vybrať medzi Moskvou a "zvyškom sveta". Povedal to v televíznom rozhovore s ukrajinskými novinármi, informovala agentúra Reuters. Orbán vo svojom prejave, v ktorom v nedeľu neskoro večer deklaroval víťazstvo v parlamentných voľbách, vyslal odkaz nielen Európskej únii, ale aj Zelenskému.
"Toto víťazstvo si budeme pamätať do konca života, pretože sme museli bojovať proti obrovskému množstvu protivníkov: miestnej ľavici, medzinárodnej ľavici všade okolo, byrokratom z Bruselu, všetkým peniazom a inštitúciám Sorosovho impéria, medzinárodným mainstreamovým médiám a aj ukrajinskému prezidentovi. Nikdy sme nemali toľko oponentov naraz," vyhlásil Orbán podľa televízie CNN pred stúpencami v Budapešti.
Zelenskyj predtým menovite kritizoval Orbána za zdržanlivosť, pokiaľ ide o dôraznejší postoj voči Rusku
Viktor Orbán. Foto: TASR/AP
12:49 Ukrajinu plánuje navštíviť aj rakúsky kancelár Nehammer
Rakúsky kancelár Karl Nehammer sa v najbližších dňoch plánuje osobne stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby prediskutoval humanitárnu a politickú podporu pre Kyjev. Vo vyhlásení to uviedla jeho kancelária. TASR o tom informovala na základe informácií od rakúskej tlačovej agentúry APA.
"Z bezpečnostných dôvodov nie je možné oznámiť ďalšie podrobnosti o tejto ceste," uvádza sa vo vyhlásení s tým, že Nehammer v pondelok večer telefonoval so Zelenským. Ukrajinský prezident to potvrdil vo videoprejave.
12:01 Taliansko vyhostilo 30 ruských diplomatov pre obavy o národnú bezpečnosť
Taliansko vyhostilo 30 ruských diplomatov pre dôvody "spojené s národnou bezpečnosťou". Oznámil to v utorok taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio. TASR o tom informuje na základe správ agentúr ANSA a Reuters.
Talianske ministerstvo zahraničných vecí si podľa Di Maia v utorok ráno predvolalo ruského veľvyslanca Sergeja Razova, ktorému oznámilo rozhodnutie talianskej vlády vyhostiť 30 ruských diplomatov.
11:50 Šéfka Európskej komisie navštívi Kyjev
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová tento týždeň pocestuje do Kyjeva, aby sa stretla s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Jej hovorca Eric Mamer v utorok povedal, že cesta šéfky EK sa uskutoční pred špeciálnym donorským stretnutím vo Varšave, ktoré bude cez víkend.
11:20 Holandsko má funkciu koordinátora pre zhabanie majetku sankcionovaných Rusov
Bývalý šéf holandskej diplomacie Stef Blok bol vymenovaný za koordinátora holandského prístupu k riešeniu sankcií proti Rusku. O tomto rozhodnutí ministra zahraničných vecí Holandska Wopkeho Hoekstru informuje spravodajca TASR.
Spravodajský server DutchNews.nl v utorok pripomenul, že Hoekstra túto informáciu potvrdil pred poslancami holandského parlamentu. Poslanci opakovane kritizujú vládu, že koná pomaly a neefektívne pri zhabaní alebo zmrazení aktív občanov a firiem Ruskej federácie, ktorí pôsobia alebo majú sídlo v Holandsku a ocitli sa na sankčnom zozname EÚ v súvislosti s podporou vojny na Ukrajine.
11:06 Starosta Buče: Masaker bol ruskou pomstou za ukrajinský odpor
Zabíjanie v ukrajinskom meste Buča bolo pomstou Rusov za ukrajinský odpor, povedal miestny starosta Anatolij Fedoruk v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera, z ktorého v utorok citovala agentúra DPA.
"Mojich ľudí zastrelili pre zábavu alebo z hnevu," povedal Fedoruk. "Rusi strieľali do všetkého, čo sa hýbalo. Strieľali na okoloidúcich, ľudí na bicykloch, na autá označené nápisom deti. Buča je pomsta Rusov za ukrajinský odpor," dodal. Podľa starostu ruské jednotky premenili toto predmestie Kyjeva na "koncentračný tábor" bez jedla a vody. "Každého, kto sa odvážil vyjsť z pivnice a ísť hľadať jedlo alebo vodu, zastrelili," uviedol Fedoruk.
Starosta ďalej ostro odmietol tvrdenia Moskvy, že zábery z mesta boli "nafingované" Ukrajincami. "Nech sa sem prídu osobne pozrieť, čie sú to zbrane a koľko dní ležali tie telá na uliciach," uviedol Fedoruk. Mesto bolo podľa neho niekoľko týždňov odrezané od sveta. Až keď ruské jednotky odišli, "ukázala sa v plnom rozsahu tá hrôza", ktorú po sebe zanechali, dodal.
10:57 Steinmeier: Pod vládou Putina už nie je možný návrat do normálu
Spolupráca s Ruskom pod vládou prezidenta Vladimira Putina v podobe, ako prebiehala v uplynulých rokoch, už nie je viac možná, uviedol v utorok nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. TASR správu prevzala od agentúry DPA.
"Som si istý, že v Rusku pod vládou Putina nedôjde k návratu do normálu," povedal Steinmeier v rannom vysielaní stanice ZDF. Ruský prezident je podľa neho v súčasnosti "bunkrovým vojnovým štváčom." Podľa nemeckého prezidenta došlo k mnohým zlyhaniam vrátane integrovania Ruska do európskej bezpečnostnej architektúry. "Stojíme pred trpkou bilanciou," poznamenal.
Ukrajina v utorok oznámila otvorenie siedmich humanitárnych koridorov pre civilistov. Obyvatelia okupovaných miest Mariupol a Berďansk na juhovýchode Ukrajiny však budú môcť svoje mestá opustiť iba v osobných vozidlách, uviedla ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. TASR správu prevzala od agentúr DPA a AP.
V utorok by sa podľa vicepremiérky mali otvoriť koridory z mesta Tokmak v Záporožskej oblasti a miest Severodoneck, Lysyčansk, Popasna a Hirske v Luhanskej oblasti.
10:20 Ruskí aktivisti protestovali proti masakri v Buči
Ruskí aktivisti protestovali v uliciach Moskvy ležiac so zviazanými rukami za chrbtom. V rovnakej polohe našli viacerých zastrelených ukrajinských civilistov v mešte Buča pri Kyjeve po odchode ruských vojsk. Informoval o tom portál Nexta na Twitteri.
Západ vraždenie v Buči označil za vojnový zločin. Rusko vinu odmieta a tvrdí, že ide o hoax a jej vojaci nezabili žiadnych civilistov.
09:34 Poľsko je pripravené pomáhať pri vyšetrovaní vojnových zločinov v Buči
Poľsko je pripravené vyslať svojich predstaviteľov na Ukrajinu na pomoc vo vyšetrovaní zjavných vojnových zločinov proti civilistom, ktorých sa v meste Buča blízko hlavného mesta Kyjev dopustili ruské jednotky. Podľa agentúry PAP to v utorok uviedol námestník poľského ministra zahraničných vecí Pawel Jablonski.
Jablonski to povedal v súvislosti s iniciatívou poľského premiéra Mateusza Morawieckeho, ktorý v pondelok vyzval na zriadenie medzinárodného orgánu na vyšetrovanie "ruskej genocídy" na Ukrajine.
09:24 USA schválili predaj ôsmich stíhačiek typu F-16 Bulharsku
Americké ministerstvo obrany v pondelok schválilo predaj ôsmich stíhacích lietadiel typu F-16 Bulharsku. Celková suma transakcie je 1,5 miliardy eur. Bulharsko chce posilniť svoje letectvo v reakcii na regionálnu hrozbu, ktorú predstavuje ruská invázia na Ukrajinu. TASR o tom informovala na základe informácií od agentúry AFP.
"Navrhovaný predaj (stíhačiek) zlepší schopnosť Bulharska čeliť súčasným a budúcim hrozbám tým, že umožní bulharským vzdušným silám bežne nasadzovať moderné bojové lietadlá v čiernomorskom regióne," uviedla americká Agentúra pre obrannú spoluprácu (DSCA).
K schváleniu predaja prišlo podľa AFP v čase pokračujúcich špekulácií o tom, že jeden zo spojencov v rámci Severoatlantickej aliancie by mohol poskytnúť Ukrajine ruské stíhačky typu MiG-29 výmenou za nové americké stroje. AFP dodala, že Bulharsko je jedným z troch členov NATO, ktorí doteraz prevádzkujú stroje vyvinuté v bývalom Sovietskom zväze v 70. rokoch 20. storočia. Ďalšími sú Poľsko a Slovensko.
09:13 Ukrajine sa podarilo znovu ovládnuť oblasti na severe, tvrdí Británia
Ukrajinské sily získali späť kľúčové oblasti na severe krajiny po tom, ako prinútili ruské sily, aby sa stiahli z územia okolo mesta Černihiv a z oblastí, ktoré sa nachádzajú na sever od Kyjeva. Uviedla to v utorok britská vojenská spravodajská služba. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
Je pravdepodobné, že v znovudobytých oblastiach budú pokračovať menšie boje. Ich počet sa však bude zmenšovať s tým, ako sa zvyšné ruské sily budú sťahovať, uviedlo britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej aktualizácii situácie na Ukrajine, zverejňovanej na sociálnej sieti Twitter.
09:06 Šéf činskej diplomacie žiada rokovania na ukončenie konfliktu na Ukrajine
Čínsky minister zahraničných vecí Wang I v pondelok v telefonickom rozhovore so svojím ukrajinským rezortným kolegom Dmytrom Kulebom žiadal rokovania s cieľom ukončiť konflikt na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
Telefonát sa uskutočnil na žiadosť Kyjeva a bol prvý od 1. marca, keď Kuleba Peking požiadal, aby využil svoje vzťahy s Moskvou na zastavenie ruskej invázie na Ukrajinu, píše Reuters s odvolaním sa na vtedajšie vyjadrenie ukrajinského ministerstva zahraničných vecí.
Každá vojna sa podľa Wang Iho raz skončí. "Kľúčové je však to, ako uvažovať nad (touto) bolesťou s cieľom udržať v Európe stálu bezpečnosť a založiť vyrovnaný, účinný a udržateľný európsky bezpečnostný mechanizmus," povedal podľa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang I. Čína je pripravená zohrať v tejto záležitosti "tvorivú úlohu".
Wang I. Foto: TASR/AP
08:36 Čaputová: Krutosť na Ukrajine by nemala ostať nepotrestaná
Prezidentka Zuzana Čaputová verí, že obrazy krutosti prichádzajúce z viacerých ukrajinských miest, nezostanú nepotrestané a zomknú medzinárodné spoločenstvo k ešte väčšej solidarite a pomoci Ukrajine. Hlava štátu to uviedla vo svojom profile na sociálnej sieti po tom, čo v pondelok 4. apríla zapálila sviečku pred budovou Veľvyslanectva Ukrajiny na Slovensku.
„Sviečku pred ukrajinskou ambasádou som zapálila tým, ktorí sa oslobodenia nedožili. Ukrajinským mužom, ženám aj deťom zabitým, mučeným a popraveným ruskými vojakmi v meste Buča,“ vyhlásila hlava štátu.
06:00 Zelenskyj: Ruskí vojnoví zločinci budú postavení pred spravodlivosť
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo videoodkaze v pondelok neskoro večer zaviazal, že údajní vojnoví zločinci na Ukrajine budú postavení pred spravodlivosť. Ukrajina podľa jeho slov pracuje s Európskou úniou a Medzinárodným trestným súdom (ICC) v holandskom Haagu na tom, aby zaistili, že vojnové zločiny v Buči a ďalších ukrajinských mestách budú úplne vyšetrené. Informácie priniesla tlačová agentúra DPA.
Zodpovedné osoby musia byť za tieto zločiny potrestané, zdôraznil Zelenskyj. "Príde čas, keď sa každý Rus dozvie celú pravdu o tom, kto z nich zabíjal ich spoluobčanov," dodal ukrajinský prezident. Ukrajina oznámila, že po ústupe ruských vojakov našla telá 410 civilistov v mestách Buča a Irpiň, nachádzajúcich sa blízko Kyjeva.
04:10 Ukrajina očakáva ďalšie útoky na Charkov
Ukrajinské ministerstvo obrany očakáva ďalšie ruské útoky na obkľúčené východné mesto Charkov, informoval v pondelok večer hovorca Oleksandr Motuzjanyk. Správu priniesla tlačová agentúra DPA.
Ruskí vojaci sa pripravujú na dobytie mesta, povedal Motuzjanyk pre noviny Ukrajinska pravda. Ruské sily v ďalších častiach Ukrajiny tiež dostávajú nové posily, upozornil hovorca ministerstva obrany.
Ukrajinskí vojaci nesú rakvu zabitého spolubojovníka. Foto: TASR/AP
01:40 Zelenskyj: Civilných obetí v ďalších mestách môže byť "oveľa viac" než v Buči
Civilných obetí v iných oslobodených ukrajinských mestách môže byť "oveľa viac" než v Buči, povedal v pondelok prezident Volodymyr Zelenskyj. Spomenul napríklad mesto Boroďanka západne od Kyjeva, informoval portál britskej stanice Sky News.
Zelenskyj vyzval zahraničných novinárov, aby navštívili Buču, približne 30 kilometrov severozápadne od Kyjeva, aj ďalšie mestá a aby zdokumentovali vraždenie civilistov. Prezident dodal, že je v záujme Ukrajiny, aby sa začalo vyšetrovanie smrti týchto ľudí.
02:52 Prokuratúra má vyše 7000 hlásení o vojnových zločinoch Rusov v Kyjevskej oblasti
Ukrajinská generálna prokuratúra v pondelok večer oznámila, že zaznamenala vyše 7000 hlásení o údajných ruských vojnových zločinoch v Kyjevskej oblasti. V utorok nadránom o tom informovala tlačová agentúra DPA.
Väčšina obetí je v meste Boroďanka severozápadne od Kyjeva, uviedla generálna prokurátorka Iryna Venediktovová, citovaná tlačovou agentúrou UNIAN. Generálna prokuratúra už začala vyšetrovať vojnové zločiny v mestách Irpiň, Buča a Vorzeľ, všetky v Kyjevskej oblasti. Fotografie neozbrojených obyvateľov ležiacich bez života na zemi v malom meste Buča, po stiahnutí ruských vojakov, vyvolali od víkendu pobúrenie už po celom svete. Ruskí vojaci mali túto oblasť pod kontrolou celé týždne.
00:35 Exprezident Medvedev: Rusko odpovie na vyhostenie svojich diplomatov rovnako
Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v pondelok uviedol, že jeho krajina nepociťuje žiadne následky vyhostenia svojich diplomatov z rôznych európskych štátov, a naznačil, že Rusko bude reagovať tak isto. Informácie priniesla tlačová agentúra AP.
Medvedev bol prezidentom Ruska v rokoch 2008-2012 a teraz za pôsobenia Vladimira Putina v prezidentskom úrade je podpredsedom bezpečnostnej rady.
Ľudia nastupujú do električky v Odese. Foto: TASR/AP
PONDELOK
23:20 Biely dom: Ďalšia fáza vojny na Ukrajine môže trvať mesiace
Nasledujúca fáza vojny na Ukrajine môže trvať mesiace, vyhlásil v pondelok poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan po tom, čo sa ruské sily stiahli od ukrajinského hlavného mesta Kyjev a presunuli sa do východných oblasti. "Táto ďalšia fáza sa možno bude merať na mesiace alebo bude trvať aj dlhšie," povedal Sullivan novinárom.
22:20 Rusko podporilo nového, samozvaného primátora prístavného mesta Mariupol
Rusko v pondelok vyjadrilo podporu novému, samozvanému primátorovi mesta Mariupol, ktorý spolupracuje s ruskými silami, informovala v pondelok agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na oznámenie mariupolskej mestskej rady zverejnené na internete.
Poradca primátora zvoleného v komunálnych voľbách v roku 2020, Petro Andriuščenko, na platforme Telegram opísa okolnosti, za ktorých bol "zvolený" samozvaný primátor. Podľa Andriuščenka sa v pondelok v jednej z miestnych škôl zišli zástupcovia frakcie proruskej strany Opozičná platforma - Za život, ktorí následne jednomyseľne zvolili za predsedu mestskej rady (primátora) Kosťantyna Ivaščenka.
Andriuščenko na Telegrame píše, že zhromaždení poslanci okrem toho "ratifikovali výsledky referenda z roku 2014", takže teraz Mariupol považujú "za súčasť ruského satelitu".
22:10 Sullivan: Rusko mení plány a pripravuje ofenzívu na východe a juhu Ukrajiny
Rusko mení svoje plány a taktiky v súvislosti s vojnou na Ukrajine a pripravuje sa zintenzívniť útoky na jej východe a juhu, povedal poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.
"Rusi si teraz uvedomili, že Západ (Ukrajiny) je neoblomný" vo svojej podpore ukrajinskej vlády, povedal Sullivan. Zároveň však upozornil, že Rusko posilňuje svoju ofenzívu po tom, čo stiahlo z okolia Kyjeva asi dve tretiny svojich vojakov dislokovaných v tejto oblasti a presúva ich do Bieloruska s tým, že odtiaľ majú byť nasadení do iných oblastí Ukrajiny.
Ruskí vojaci strážia základňu s vrtuľníkmi. Foto: Internet
20:40 Prezidentka zapálila pred ukrajinskou ambasádou sviečku za obete z mesta Buča
Zapálením sviečky pred ukrajinskou ambasádou si prezidentka SR Zuzana Čaputová uctila obete vojnových hrôz v meste Buča. Zapálenie sviečky venovala mužom, ženám a deťom, ktoré sa oslobodenia ukrajinského mesta nedožili.
20:22 Sky News: Rusko by mohlo poslať na Ukrajinu vyše 130 000 nových brancov
Podľa nemenovaného západného predstaviteľa prijala ruská armáda v ostatnom čase do svojich radov neobvykle vysoký počet nových brancov a je možné, že ich vyšle na Ukrajinu, hoci to Moskva popiera.
Prijatie vyše 130 000 nových brancov síce časovo korešponduje s každoročnými jarnými odvodmi do ruskej armády, avšak podľa zmieneného predstaviteľa, ktorého v pondelok cituje spravodajská stanica Sky News, ide o "neobvykle vysoký počet".
20:21 Pentagón nedokáže nezávisle overiť tvrdenia o zverstvách v Buči
"Vidíme rovnaké zábery ako vy. Nemáme žiaden dôvod vyvracať tvrdenia Ukrajiny o týchto zverstvách," povedal predstaviteľ amerického rezortu obrany. "Pentagón nedokáže (tieto obvinenia) nezávisle a samostatne potvrdiť, ale tiež nie sme v pozícii, aby sme tieto tvrdenia vyvrátili," dodal.
20:00 Pentagón: Rusko stiahlo z okolia Kyjeva dve tretiny vojakov, idú do Bieloruska
Rusko doposiaľ stiahlo z okolia Kyjeva asi dve tretiny svojich vojakov dislokovaných v tejto oblasti a presúva ich do Bieloruska. Zvyšok ruských vojakov ostáva na svojich pozíciách mimo ukrajinského hlavného mesta. V pondelok to uviedol vysokopostavený predstaviteľ amerického ministerstva obrany, ktorý si želal ostať v anonymite. Predstaviteľ Pentagónu sa domnieva, že Moskva stiahla svoje jednotky za účelom ich preskupenia a doplnenia zásob, aby sa neskôr vrátili do bojov na Ukrajine.
Ukrajinský vojak zabezpečuje presun spolubojovníkov počas kontroly nástražných pásc v meste Buča. Foto: TASR/AP
19:12 Biden: Putin by mal čeliť procesu za vojnové zločiny
Americký prezident Joe Biden v pondelok vyzval na proces s ruským prezidentom Vladimirom Putinom za vojnové zločiny. Vyjadril sa tak v súvislosti s vraždením civilistov v meste Buča v Kyjivskej oblasti, ktoré mali v ostatných týždňoch pod kontrolou ruské sily. Biden tiež nazval Putina vojnovým zločincom a brutálnou osobou. „Čo sa deje v Buči, je hrozné a všetci to vidia,“ povedal, svojho ukrajinského kolegu Volodymyra Zelenského však nenasledoval v pomenovaní masakrovania civilistov genocídou.
18:10 USA chcú presadiť suspendovanie Ruska z Rady OSN pre ľudské práva
Spojené štáty sa chcú pokúsiť o suspendovanie Ruska z Rady OSN pre ľudské práva. V pondelok o tom informovala americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová. Ako informovala agentúra AFP, Ruská diplomatická misia v Ženeve oznámenie americkej veľvyslankyne bezprostredne nekomentovala .
"Nemôžeme dovoliť členskému štátu, ktorý podkopáva všetky princípy, ktoré si ctíme, aby sa zúčastňoval na práci v Rade OSN pre ľudské práva," napísala veľvyslankyňa na Twitteri v súvislosti s množiacimi sa podozreniami, že ruské jednotky sa na Ukrajine zrejme dopustili činov, ktoré by mohli byť kvalifikované ako vojnové zločiny.
17:57 Nemecko vyhlásilo 40 ruských diplomatov za "neželané osoby"
Nemecká vláda v pondelok vyhlásila 40 ruských diplomatov za "neželané osoby". Na opustenie krajiny majú päť dní. TASR informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie nemeckej ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej.
17:40 Rusko zruší covidové obmedzenia pre 52 krajín, ktoré sa nepridali k sankciám
Rusko zruší po 9. apríli cestovné obmedzenia zavedené v dôsledku koronavírusovej pandémie pre 52 "spriatelených" krajín, ktoré sa nepridali k Západu a neuvalili na Moskvu sankcie za inváziu na Ukrajinu. Oznámil to v pondelok ruský premiér Michail Mišustin, ktorého citovala agentúra Reuters.
Rusko tak obnoví lety z a do Argentíny, Juhoafrickej republiky a ďalších "spriatelených krajín", spresnil Mišustin. Rusko zaviedlo rozsiahle cestovné obmedzenia v marci 2020 – na začiatku pandémie. Mnohé z týchto reštrikcií stále platia, Rusko však už postupne rozširovalo aj zoznam krajín považovaných za "bezpečné", pre ktoré uvoľňovalo obmedzenia týkajúce leteckej dopravy, pripomína Reuters.
17:30 Kyjev viní Rusko z neľudského zaobchádzania s ukrajinskými vojnovými zajatcami
Ukrajinské vedenie v pondelok obvinilo Moskvu zo zlého zaobchádzania s ukrajinskými vojakmi zajatými ruskou armádou. Prepustení vojnoví zajatci vo svojich svedectvách popisovali bitie, zastrašovanie a zlé podmienky vo väzbe. Informovala o tom agentúra AFP.
Splnomocnenkyňa ukrajinského parlamentu pre oblasť ľudských práv Ľudmyla Denisovová vo svojom vyhlásení, zverejnenom na platforme Telegram a sociálnej sieti Facebook, konštatovala, že Rusko hrubo porušuje Ženevský dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami.
Dodala, že podľa osobných svedectiev ukrajinských zajatcov "držali na poli, v jame, v garáži... z času na čas ich vyviedli po jednom von, bili pažbami pušiek, strieľali im zo zbrane v blízkosti ucha, zastrašovali ich...a huckali na nich psov".
17:15 Litva pre ruskú ofenzívu na Ukrajine vyhostí ruského veľvyslanca
Litva v pondelok oznámila, že v súvislosti s ruskou vojenskou agresiou na Ukrajine vrátane "hrôzostrašného masakru" v meste Buča vyzvala ruského veľvyslanca Alexeja Isakova, aby opustil krajinu. TASR prevzala správu z agentúry AFP. "Veľvyslanec Ruskej federácie bude musieť opustiť Litvu," povedal minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis.
16:45 Ruský novinár Safronov obvinený z vlastizrady považuje svoj proces za absurdný
Moskovský súd začal v pondelok pojednávať v kauze známeho ruského novinára Ivana Safronova, ktorému za obvinenie z vlastizrady hrozí až 20 rokov väzenia. Safronov pred súdom vyhlásil, že sa necíti byť vinný, informovala agentúra AFP. Vzhľadom na to, že predmetom obžaloby je vlastizrada vo forme špionáže, sú súdne pojednávania neverejné a vstup na ne nemajú ani novinári. Tých do súdnej siene vpustili len na úvodnú časť procesu.
Safronov roky pracoval pre ekonomické denníky Kommersant a Vedomosti a bol jedným z najuznávanejších ruských novinárov zaoberajúcich sa obranou. Zatkli ho v júli roku 2020 po tom, čo odišiel z novín a začal pracovať ako poradca šéfa štátnej vesmírnej agentúry (Roskosmos). Ruská bezpečnostná služba FSB Safronova obvinila, že zhromažďoval dôverné informácie o ruskej armáde, obrane a bezpečnosti a odovzdal ich spravodajskej službe členskej krajiny NATO.
16:34 Taliansko je pripravené na rozsiahle sankcie proti ruskému energetickému sektoru
Taliansko je pripravené na rozsiahle sankcie proti ruskému energetickému sektoru, uviedol taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA. "Taliansko nebude vetovať sankcie zacielené na ruský plyn," uviedol v pondelok Di Maio. Už v nedeľu večer (3. 4.) v v jednej televízii povedal, že aktuálne sa rokuje o budúcom dovoze ruskej ropy a plynu.
Po správach o vraždách civilistov a ďalších zločinoch ruskej armády v meste Buča a v iných lokalitách bude Európska únia a jej západní partneri postupovať proti Rusku tvrdšie a rýchlejšie, myslí si Di Maio. "Naša reakcia musí byť silná. Nebudeme patriť medzi krajiny, ktoré pri vojnových zločinoch odvrátia zrak a povedia, že ekonomické záujmy sú dôležitejšie," zdôraznil Di Maio.
16:26 Primátor Mariupola: Ruské sily zničili už 90 percent mesta
Z mesta Mariupol na juhovýchode Ukrajiny, ktoré obliehajú ruské sily, už bolo zničených asi 90 percent. Povedal to v pondelok tamojší primátor Vadym Bojčenko, informuje agentúra AFP.
"Smutnou správou je, že 90 percent infraštruktúry v meste je zničených a 40 percent z toho sa už nedá obnoviť," uviedol Bojčenko na tlačovej konferencii. "Ruská armáda brutálne ničí Mariupol... Bombardovanie je nepretržité," dodal. Väčšina útokov podľa jeho slov prichádza "od mora", kde sú umiestnené "ruské lode".
V toto meste ležiacom na pobreží Azovského mora, kde žilo pred vypuknutím vojny okolo pol milióna ľudí, sa podľa primátora ešte stále nachádza približne 130-tisíc osôb. "Plánujeme evakuovať zvyšných obyvateľov, ale dnes to nie je možné," povedal Bojčenko.
Ruský raketomet TOS-1A na Ukrajine. Foto: Internet
16:10 Komisárka pre ľudské práva vyzvala na vyšetrenie masakru civilistov v ukrajinskom meste Buča
ysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová vyzýva na „nezávislé a účinné vyšetrenie“ toho, čo sa stalo v ukrajinskom meste Buča. Vo vyhlásení, ktoré zverejnila v pondelok, uviedla, že je „zhrozená z obrazov mŕtvol civilistov ležiacich na uliciach a v improvizovaných hroboch“.
Bacheletová dodala, že „správy prichádzajúce z tejto a iných oblastí vyvolávajú vážne a znepokojujúce otázky o možných vojnových zločinoch, vážnych porušeniach medzinárodného humanitárneho práva a vážnych porušeniach medzinárodnej legislatívy o ľudských právach“. Vysoká komisárka OSN vyhlásila, že je nevyhnutné, aby všetky telá exhumovali a identifikovali, aby rodiny obetí mohli informovať a určiť presné príčiny úmrtí. Konštatovala tiež, že by sa mali prijať všetky opatrenia na zachovanie dôkazov.
16:00 Po masakre v Buči vytvorí EÚ spoločný vyšetrovací tím s Ukrajinou
Európska únia vytvorí spoločný vyšetrovací tím s Ukrajinou, ktorého úlohou bude zhromažďovať dôkazy a vyšetrovať vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, ku ktorým došlo počas ruskej invázie. V pondelok poobede to uviedla predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informuje spravodajca TASR.
Šéfka exekutívy EÚ spresnila, že so Zelenským hovorila o "strašných vraždách", ktoré boli odhalené v meste Buča a v iných lokalitách, z ktorých sa nedávno stiahli ruské jednotky. "Vyjadrila som mu úprimnú sústrasť a uistila som ho o plnej podpore Európskej komisie v týchto hrozných časoch. Otrasné zábery nemôžu a ani nezostanú bez odpovede. Páchatelia týchto ohavných zločinov nesmú zostať nepotrestaní," uviedla vo vyhlásení Von der Leyenová.
15:43 Ukrajinský minister obrany pohrozil odvetou za zabíjanie civilistov v Buči
Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v pondelok prirovnal postup ruskej armády v Buči neďaleko Kyjeva, kde došlo pravdepodobne k masakru civilistov, k nacistickým jednotkám SS počas druhej svetovej vojny a pohrozil odvetou. TASR informuje na základe správy denníka Die Welt, ktorý sa odvoláva na príspevok Reznikova na sociálnej sieti Facebook.
"Toto zlo jednoducho nemôže zostať nepotrestané," vyhlásil Reznikov. Naše spravodajské služby neustále identifikujú všetkých votrelcov a vrahov... A každý z nich v istom momente dostane to, čo si zaslúži," uviedol na Facebooku.
15:39 Habeck: Nemecko postupuje krok za krokom smerom k embargu na energie z Ruska
Zníženie závislosti od dovozu ropy z Ruska je prioritou Nemecka, ktoré pracuje na "vytvorení predpokladov" na úplné zastavenie dovozu energií z Ruska. Uviedol to v pondelok na tlačovej konferencii minister hospodárstva Robert Habeck v odpovedi na otázku, či smrť civilistov na Ukrajine prinúti Nemecko, ktoré je energeticky silne závislé od Ruska, aby podporilo embargo na ruský dovoz.
"Každý deň pracujeme na vytvorení predpokladov a krokov smerom k embargu, a to je podľa názoru spolkovej vlády a tiež podľa môjho názoru správna cesta, ktorá denne poškodzuje ruského prezidenta Vladimira Putina," povedal.
Robert Habeck. Foto: TASR/DPA
15:34 Zelenskyj navštívil mesto Buča v Kyjevskej oblasti
krajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v pondelok mesto Buča v Kyjevskej oblasti, v ktorom sa po minulotýždňovom odchode ruských jednotiek – podľa správ ukrajinských činiteľov – našli telá približne 340 civilistov. TASR túto informáciu prevzala od agentúry AFP.
Zelenskyj v Buči navštívil ulicu, na ktorej ukrajinské jednotky prepadli ruský konvoj a rozprával sa s miestnymi obyvateľmi, približuje stanica BBC. Prezident tiež zopakoval, že Rusko sa na Ukrajine dopustilo genocídy a vojnových zločinov.
Napriek zverstvám, z ktorých Kyjev obviňuje ruských vojakov, je však Zelenskyj ochotný pokračovať v snahe nájsť diplomatické riešenie prostredníctvom mierových rozhovorov. "Na Ukrajine musí byť mier. Sme v Európe v 21. storočí. Budeme pokračovať v našom diplomatickom aj vojenskom úsilí," povedal Zelenskyj pre BBC.
15:24 Rusko zaviedlo obmedzenia pri udeľovaní víz pre občanov nepriateľských krajín
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v pondelok dekrét obmedzujúci udeľovanie víz občanom tým krajín, ktoré Moskva považuje za "nepriateľské". Ide o reakciu na sankcie, ktoré na Rusko uvalil Západ pre vojenskú inváziu na Ukrajinu. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
Dekrét, ktorý v pondelok vstúpil do platnosti, pozastavuje režim zjednodušeného udeľovania ruských víz pre obyvateľov niektorých európskych krajín, ako napríklad Nórska, Švajčiarska, Dánska či Islandu.
Zároveň nariaďuje ruskému ministerstvu zahraničných vecí a iným orgánom, aby rozhodli v individuálnych prípadoch o zavedení obmedzeného vstupu do krajiny pre tých zahraničných občanov a ľudí bez občianstva, ktorí podnikli "nepriateľské" voči Rusku, ruským občanom alebo tamojším právnickým subjektom.
14:31 Vláda v Berlíne varovala pred ruskou dezinformačnou kampaňou
Spolková vláda v Berlíne vyzvala v pondelok ľudí s ruskými koreňmi žijúce v Nemecku, aby sa riadne informovali o vojne na Ukrajine. TASR správu prevzala od agentúry DPA.
"Spolková vláda prosí rusky hovoriacich ľudí v Nemecku, aby z rôznych národných i medzinárodných médií získavali komplexné informácie," povedal v Berlíne hovorca nemeckej vlády Wolfgang Büchner. "Nikto by nemal veriť dezinformačnej kampani ruských štátnych médií s jej cynickým a banalizačným zobrazením," dodal.
14:05 Merkelová po Zelenského kritike obhajuje rozhodnutie NATO z roku 2008
Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová obhajovala rozhodnutie členských krajín NATO z roku 2008, keď odmietli návrh na členstvo Ukrajiny v Aliancii. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu uviedol, že Merkelová a francúzsky exprezident Nicolas Sarkozy by mali navštíviť kyjevské predmestie Buča, kde po odchode ruských vojakov našli desiatky zabitých civilistov. Podľa Zelenského by si tam politici mali urobiť obraz o svojej neúspešnej politike voči Rusku z uplynulých rokov.
Angela Merkelová a Nicolas Sarkozy počas samitu NATO v Bukurešti. Foto: TASR/AP
"Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová si stojí za svojimi rozhodnutiami v spojitosti so samitom NATO v Bukurešti v roku 2008," uviedol Merkelovej hovorca v reakcii na Zelenského vyjadrenie. "Vzhľadom na zverstvá odhalené v Buči a na ďalších miestach na Ukrajine majú všetky snahy spolkovej vlády a medzinárodného spoločenstva stáť na strane Ukrajiny a ukončiť barbarstvo a vojnu proti Ukrajine zo strany Ruska plnú podporu bývalej kancelárky," dodal Merkelovej hovorca.
Najvyšší predstavitelia krajín Aliancie v roku 2008 počas samitu NATO v Bukurešti odmietli ponúknuť Ukrajine Akčný plán členstva, ktorý predstavuje kľúčový krok pre integráciu do NATO. Lídri sa dohodli iba na tom, že Ukrajina sa raz stane členom tohto vojenského a obranného zoskupenia.
14:00 Starostku spolu s rodinou našli zavraždenú v plytkom hrobe pri Kyjeve
Starostku dediny Motyžyn, jej manžela i syna zabili a pochovali v plytkom hrobe blízko hlavného mesta Kyjev, uviedol v pondelok poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko. Ukázal pritom telá obetí, ktoré boli čiastočne zasypané pieskom.
Od stiahnutia ruských jednotiek z miest a dedín v okolí ukrajinskej metropoly Kyjev do týchto oblastí prichádza ukrajinská armáda a ukazuje novinárom telá, o ktorých tvrdí, že sú civilné obete zabité ruskými vojakmi, zničené domy i vypálené vozidlá.
Agentúra Reuters nebola schopná nezávisle overiť, kto zabil rodinu, ktorá sa nachádzala v plytkom hrobe pri Motyžyne západne od Kyjeva. Moskva odmietla tvrdenia, že zámerne cieli na civilistov a podobné správy o zabíjaní sú podľa nej "zinscenované" s cieľom pošpiniť meno Ruska. "Boli tu ruskí okupanti. Mučili a zavraždili celú rodinu starostky," povedal Heraščenko. Obete pritom identifikoval ako Oľhu Suchenkovú, jej manžela Ihora a syna Oleksandra, píše Reuters.
13:21 EÚ uvoľnia 17 miliárd eur pre utečencov z Ukrajiny
Rada EÚ v pondelok schválila legislatívne zmeny a doplnenia, ktoré umožňujú členským krajinám presmerovať zdroje z fondov politiky súdržnosti a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) na pomoc utečencom z Ukrajiny.
Podľa tejto tlačovej správy ide o dôležitý krok na zabezpečenie toho, aby členské krajiny EÚ mali dostatok zdrojov na pokrytie rastúcich potrieb v oblasti bývania, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti pre utečencov z Ukrajiny. Celková suma zdrojov z jednotlivých fondov predstavuje 17 miliárd eur.
13:09 Kremeľ odsúdil slová Kaczyňského o rozmiestnení jadrových zbraní v Poľsku
Kremeľ v pondelok odsúdil slová lídra poľskej vládnucej strany Jaroslawa Kaczyňského, ktorý uviedol, že Varšava je otvorená umiestneniu amerických jadrových zbraní na území Poľska. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova by takýto krok viedol k zvýšenie napätia. "Navrhované kroky môžu, samozrejme, viesť k ďalšiemu rastu napätia na kontinente," uviedol Peskov na svojej pravidelnej tlačovej konferencii.
12:27 Kremeľ odmietol obvinenia z toho, že jeho jednotky zabíjali v Buči civilistov
Kremeľ v pondelok kategoricky odmietol akékoľvek obvinenia z toho, že ruské sily sú zodpovedné za zabíjanie civilistov v ukrajinskom meste Buča. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pritom spochybnil pravosť záberov, ktoré zachytávajú telá civilistov ležiace na uliciach. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.
"Kategoricky odmietame všetky tieto obvinenia," uviedol Peskov, podľa ktorého treba k vyhláseniam zo strany Ukrajiny pristupovať s pochybnosťami. Peskov počas svojej pravidelnej tlačovej konferencie uviedol, že fakty a chronológia udalostí v Buči nesedia s ukrajinskou verziou a vyzval medzinárodných lídrov, aby sa neponáhľali s vynášaním súdov. Peskov svoje tvrdenia nepodložil konkrétnymi dôkazmi, len všeobecne povedal, že ruskí špecialisti údajne objavili vo videu niekoľko podvrhov.
Na satelitnej snímke kostol (uprostred) a miesto pravdepobného masového hrobu v ukrajinskom meste Buča v Kyjevskej oblasti. Foto: TASR/AP
12:02 Rusko pokračuje v dodávkach plynu do Európy, ktorá zvažuje nové sankcie
Rusko v pondelok ponechalo bez zmeny toky plynu cez kľúčové plynovody v Európe, a to aj napriek neistote týkajúcej sa platobných podmienok. Lídri Európskej únie (EÚ) zároveň vyzývajú na ďalšie sankcie proti Moskve po obvineniach z vojnových zločinov na Ukrajine.
Fyzicky plyn prúdi cez plynovod Jamal-Európa po tom, ako v nemeckom bode Mallnow zaznamenali cez víkend výkyvy a podľa údajov nemeckého prevádzkovateľa plynovodnej siete Gascade bol tok naposledy na nule.
Nominácie, respektíve požiadavky na dodávky ruského plynu cez Veľké Kapušany, vstupný bod na Slovensku z Ukrajiny, boli v pondelok stabilné na úrovni 967 841 megawatthodín (MWh), rovnako ako prietok plynovodom Nord Stream 1 do Nemecka. Ruský štátny energetický gigant Gazprom informoval, že pokračuje v dodávkach zemného plynu do Európy cez Ukrajinu v súlade s požiadavkami európskych spotrebiteľov. Otázne však zostávajú budúce dodávky vzhľadom na požiadavky Kremľa, aby odberatelia začali platiť Gazpromu za plyn v rubľoch.
12:00 Ruské ostreľovanie na juhu Ukrajiny si vyžiadalo osem obetí
Osem ľudí zahynulo a 34 ďalších utrpelo zranenia pri nedávnych ruských útokoch na dve mestá na juhu Ukrajiny, uviedla v pondelok generálna prokuratúra v hlavnom meste Kyjev. Informovala o tom agentúra AFP. Ruské jednotky podľa prokuratúry útočili na mestá Očakiv a Mykolajiv. Ostreľovanie poškodilo domy tamojších obyvateľov, vozidlá i civilnú infraštruktúru. "Výsledkom nepriateľského ostreľovania bolo zabitých sedem obyvateľov Očakivu a ďalších 20 utrpelo zranenia. V meste Mykolajiv zahynula jedna osoba a 14 ďalších bolo zranených, medzi nimi jedno dieťa," uvádza sa v stanovisku generálnej prokuratúry k nedeľňajším útokom ruských jednotiek.
11:49 Borrell: EÚ dôrazne odsudzuje zverstvá v Buči a iných ukrajinských mestách
Európska únia čo najdôraznejšie odsudzuje údajné zverstvá spáchané ruskými ozbrojenými silami vo viacerých ukrajinských mestách, ktoré boli oslobodené. Spravodajca TASR o tom informuje na základe oficiálneho vyjadrenia šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella.
Borrell zdôraznil, že "strašidelné obrázky" svedčiace o veľkom počte civilných úmrtí a obetí, ako aj o ničení civilnej infraštruktúry ukazujú "pravú tvár brutálnej útočnej vojny, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine a jej ľudu". "Masakry v meste Buča a ďalších ukrajinských mestách budú zapísané do zoznamu zverstiev spáchaných na európskej pôde," upozornil Borrell. Za tieto činy sú podľa Borrella zodpovedné ruské úrady, lebo boli spáchané v čase, keď ruské vojská mali účinnú kontrolu nad oblasťou.
Josep Borrell. Foto: TASR/AP
11:24 Armáda ČR vyslala na Slovensko 250 vojakov
Prví z českých vojakov (250), ktorí majú posilniť východné krídlo NATO, už odišli na Slovensko. Ich úlohou je odstrašiť nepriateľa a brániť hranice Severoatlantickej aliancie. V pondelok o tom informovala armáda ČR prostredníctvom tlačovej správy. "Vojaci 1. kontingentu úlohového zoskupenia enhanced Vigilance Activities (eVA) odišli z Pardubíc a Chrudimu na Slovensko.
Česi budú na Slovensku veliť mnohonárodnej bojovej skupine. Do takzvanej "battlegroup" sa zapoja aj vojaci z Holandska, Nemecka, Poľska, Slovinska a USA, uvádza AČR.
11:13 Branci z Donbasu nemajú adekvátny výcvik, výzbroj ani pitnú vodu
Vojenských brancov z Ruskom podporovaného ukrajinského regiónu Donbas posielajú do bojov vo frontovej línii proti ukrajinským jednotkám bez výcviku, len s trochou jedla a vody, neadekvátne vyzbrojených. TASR správu prevzala z agentúry Reuters, pre ktorú to v tomto separatistickom regióne potvrdilo šesť osôb.
Nové výpovede o nasadzovaní nedostatočne vycvičených a zle vybavených vojakov sú podľa agentúry novými náznakmi toho, aké preťažené sú vojenské zdroje, ktoré má Kremeľ viac než mesiac po vojne na Ukrajine k dispozícii. Vo vojne sa jednotky Moskvy dostali do logistických problémov a narazili na tvrdý odpor Ukrajincov.
Niekoľkým donbaským odvedencom vydali pušky typu Mosin, píše Reuters. Tieto pušky boli vyvinuté na konci 19. storočia a pred niekoľkými desaťročiami sa prestali vyrábať, vyplýva z výpovedí troch ľudí, ktorí videli odvedencov z tohto separatistického regiónu. Niekoľko zdrojov uviedlo aj to, že v dôsledku nedostatku zásob vody boli nútení piť vodu, ktorá nebola pitná, napríklad z páchnuceho jazierka.
10:55 Morawiecki vyzval na vyšetrovanie genocídy na Ukrajine
Poľský premiér Mateusz Morawiecki v pondelok vyzval na medzinárodné vyšetrovanie "genocídy", ktorej sa dopúšťajú ruské jednotky na Ukrajine. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
"Navrhujeme medzinárodnú komisiu na vyšetrovanie týchto zločinov genocídy," povedal Morawiecki v súvislosti so zjavným zabíjaním civilistov v ukrajinských mestách - vrátane mesta Buča v blízkosti ukrajinskej metropoly Kyjev.
10:48 V Buči bola zrejme spáchaná genocída, tvrdí španielsky premiér
Španielsky premiér Pedro Sánchez v pondelok povedal, že vidí známky spáchania genocídy v ukrajinskom meste Buča, kde boli cez víkend objavené masové hroby a niekoľko stoviek tiel. Informovala o tom agentúra AFP.
"Urobíme všetko pre to, aby tí, ktorí tieto vojnové zločiny spáchali, nezostali nepotrestaní a aby sa postavili pred súdy... a aby sa súdy zaoberali týmito údajnými prípadmi zločinov proti ľudskosti, vojnovými zločinmi a aj - prečo to nepovedať - genocídou," vyhlásil Sánchez v Madride.
10:33 Rusko v Donbase rozmiestňuje vojakov aj vagnerovcov, tvrdí Británia
Britské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že Rusko pokračuje v rozmiestňovaní svojich vojakov aj žoldnierov vo východnej časti Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AP. "Ruské sily pokračujú v konsolidácii a reorganizácii a preorientovali svoju ofenzívu na oblasť Donbasu na východe Ukrajiny," uviedol britský silový rezort na sociálnej sieti Twitter.
Do oblasti sa podľa Londýna zrejme presúvajú aj žoldnieri zo súkromnej vojenskej Vagnerovej skupiny (v zahraničí známa pod označením Wagner Group).
10:20 Ľudskoprávny výbor NR SR má hovoriť o masakri v Buči, predvolať chcú Bratčikova
Parlamentný ľudskoprávny výbor by sa mal zaoberať správami o desiatkach zabitých civilistov v ukrajinskom meste Buča, ktoré sa objavili po odchode ruských vojakov. Podpredseda výboru Peter Pollák (OĽaNO) avizoval zvolanie mimoriadneho zasadnutia, na ktoré chce predvolať veľvyslanca Ruskej federácie na Slovensku Igora Bratčikova.
"Mám veľa otázok. Chcem vedieť, ako chcú zástupcovia Ruskej federácie vysvetliť zverstvá, ktorých sa dopustili na ukrajinských civilistoch. Týmto ľuďom boli upreté ľudské práva. Vrátane toho základného – práva na život," vyhlásil v stanovisku Pollák.
10:12 Macron: Na Rusko je potrebné uvaliť pre udalosti v Buči ďalšie sankcie
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok uviedol, že je potrebné uvaliť na Rusko ďalšie sankcie po tom, ako Ukrajina obvinila ruské jednotky zo zabíjania civilistov v ukrajinskom meste Buča. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.
Macron pre francúzsku rozhlasovú stanicu France Inter uviedol, že existujú veľmi jasné stopy, ktoré naznačujú, že za vojenské zločiny na Ukrajine sú zodpovedné ruské jednotky. "To, čo sa stalo v Buči, si vyžaduje ďalšie kolo sankcií a veľmi jasné opatrenia," uviedol šéf elyzejského paláca. Nové sankcie by sa podľa Macrona mali zamerať najmä na ruský ropný a uhoľný priemysel a Európska únia by mohla zaviesť ďalšie sankcie i proti ruským jednotlivcom.
"Tí, ktorí sú za týmito vojnovými zločinmi sa za ne musia zodpovedať... Musíme poslať veľmi jasný signál, že bránime našu kolektívnu dôstojnosť a hodnoty... Neexistuje mier bez spravodlivosti," cituje Macrona televízia CNN.
09:52 Spoločnosť Maxar zverejnila satelitné snímky z mesta Buča
Americká spoločnosť Maxar Technologies zverejnila v nedeľu snímky, na ktorých je vidieť približne 14 metrov dlhú priekopu vyhĺbenú v okolí chrámu sv. Ondreja v ukrajinskom meste Buča. Ide zrejme o masový hrob, ktorý bol na mieste objavený v sobotu po tom, ako sa z oblasti stiahli ruskí vojaci. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá však nevedela bezprostredne overiť, či ide o ten istý masový hrob, ktorý zdokumentovali jej reportéri.
Firma Maxar uviedla, že prvé známky vykopávania masového hrobu v areáli miestneho kostola boli vidieť už 10. marca. "Zábery z 31. marca ukazujú hrobové miesto s približne 45 stôp dlhou (13,7 metra) priekopou v juhozápadnej časti pri kostole," uviedla spoločnosť Maxar.
Zábery masového hrobu na mieste nakrútil aj štáb televízie CNN. Ukrajinské úrady aj svedkovia uviedli, že ruskí vojaci v meste Buča zabili stovky civilistov. Mŕtvoly ležali aj na uliciach. Ruské ministerstvo obrany poprelo, že by ruskí vojaci zabíjali civilistov. Moskva tvrdí, že ide o provokáciu ukrajinskej vlády.
Na snímke údajný masový hrob v ukrajinskom meste Buča. Foto: TASR/AP
09:40 Ukrajina: Videá z Buče si objednali Spojené štáty, tvrdí ruský rezort diplomacie
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v noci na pondelok uviedlo, že videonahrávku, ktorá zachytáva telá civilistov v uliciach ukrajinského mesta Buča, si "objednali" Spojené štáty, aby mohli obviňovať Rusko.
Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová uviedla, že okamžitá reakcia Západu na videonahrávku naznačuje, že video je súčasťou plánu na poškodenie reputácie Ruska."Kto je majstrom provokácie? Samozrejme, že Spojené štáty a NATO... V tomto prípade sa mi zdá, že samotná skutočnosť, že boli vydané vyhlásenia (odsudzujúce Rusko) ihneď po tom, ako sa tieto materiály objavili, nenecháva nikoho na pochybách ohľadom toho, kto si objednal túto historku," uviedla Zacharovová vo vysielaní ruskej štátnej televízie.
Na snímke mŕtve telo muža leží na schodisku v budove v ukrajinskom meste Buča. Foto: TASR/AP
09:10 Heger: Pri nákupe ruského plynu budeme postupovať jednotne s EÚ
Slovensko bude pri nákupe zemného plynu z Ruska koordinovať svoj postup s ostatnými členskými štátmi EÚ. Uviedol to premiér Eduard Heger (OĽANO) v reakcii na vyhlásenie ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), ktorý pripustil platbu aj v rubľoch. Tú od "nepriateľských" štátov požaduje od začiatku apríla ruský prezident Vladimir Putin. Od vyhlásenia Sulíka v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 sa dištancovala aj strana Za ľudí.
"Slovensko bude pri nákupe plynu z Ruska postupovať jednotne s členskými štátmi EÚ. Práve na našu žiadosť sa začala koordinácia prístupu EÚ k platbám za dovoz plynu z Ruska. Aj v tejto situácii je jednota kľúčová a trváme na rešpektovaní zmluvných podmienok a platbách v eurách," uviedol Heger.
08:55 Slovensko-ukrajinskú hranicu prekročilo od začiatku konfliktu viac ako 300-tisíc utečencov
Slovensko-ukrajinskú hranicu prekročilo od začiatku konfliktu viac ako 300-tisíc utečencov. Takmer 61-tisíc ich požiadalo na Slovensku o dočasné útočisko. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.
08:40 Kaczyňski by uvítal väčšiu vojenskú prítomnosť USA v Európe
Poľsko by uvítalo, keby v Európe pôsobilo ďalších 50-tisíc amerických vojakov. Uviedol to v nedeľu líder tamojšej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski. Informovali o tom agentúry DPA a Reuters.
"Poľsko by sa potešilo, keby Američania zvýšili svoju vojenskú prítomnosť v Európe zo súčasných 100-tisíc vojakov na 150-tisíc v dôsledku zvyšujúcej sa agresivity Ruska," uviedol Kaczyňski v rozhovore pre nemecké noviny Welt am Sonntag. Okrem toho vyzval na tvrdšie kroky voči Moskve v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.
Kaczyňski takisto uviedol, že Poľsko by bolo "otvorené" umiestneniu jadrových zbraní na svojom území. Dodal však, že o takomto kroku sa v súčasnosti neuvažuje. Pred ruskou inváziou na Ukrajinu bolo v Európe približne 80-tisíc amerických vojakov, pripomenula DPA.
Jaroslaw Kaczyński. Foto: TASR/AP
08:26 Ruské jednotky sa sťahujú zo Sumskej oblasti, tvrdí tamojší gubernátor
Ruské jednotky sa "aktívne sťahujú" zo Sumskej oblasti. Oznámil to v nedeľu tamojší gubernátor Dmytro Žyvyckyj, podľa ktorého je však ešte príliš skoro na to, aby mohol povedať, že oblasť je "oslobodená". TASR správu prevzala od agentúry DPA a televízie CNN, ktoré o tom informovali v pondelok.
Podľa Žyvyckého minulý týždeň zaznamenali v oblasti medzi mestami Bilopilľa a Konotop veľký počet ruských vojakov, ktorí "strieľali hlava nehlava a terorizovali" civilistov. "Naše jednotky ich vyháňali von z Kyjevskej a Černihivskej oblasti a spôsobovali im straty. Konotopský okres však stále nie je na 100 percent oslobodený od Rusov," uviedol Žyvyckyj vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram.
08:09 Vyše 2 600 ľudí evakuovali z miest, ktoré boli dejiskom ťažkých bojov
Viac než 2 600 ľudí sa podľa vyjadrení ukrajinských zdrojov podarilo v nedeľu dostať do bezpečia z ukrajinských miest, kde prebiehali obzvlášť ťažké zdroje. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Z celkového počtu 2 694 osôb bolo takmer 1 500 zachránených z Luhanskej oblasti, uviedla v nedeľu podľa novín Ukrajinska pravda ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Ruské jednotky zároveň obvinila z porušenia vzájomného dohodnutého pokoja zbraní. V priebehu nedele približne 500 osôb z obliehaného prístavného mesta Mariupol i z mesta Berďansk ušlo vlastnými vozidlami do Záporožia, píše DPA.
Do ukrajinského mesta Záporožie dorazila v piatok 1. apríla 2022 kolóna autobusov vezúcich evakuovaných obyvateľov z obliehaného prístavného mesta Mariupol. Foto: TASR/AP
07:52 EÚ by mala zvážiť zákaz ruského plynu, tvrdí nemecká ministerka obrany
Európska únia by mala zvážiť zákaz dovozu plynu z Ruska. Ako referuje spravodajský web BBC, povedala to nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová.
V rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ARD Lambrechtová povedala: „Musí existovať odpoveď. Takéto zločiny nesmú zostať bez odpovede.“ Skonštatovala to na margo zverstiev ruských síl spáchaných na ukrajinských civilistoch na predmestiach Kyjeva. Nemecký kancelár Olaf Scholz tiež povedal, že Putin a jeho podporovatelia „pocítia dôsledky“ svojich činov.
06:22 Rusko žiada zasadnutie BR OSN o situácii v ukrajinskom meste Buča
Moskva požiadala o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, na ktorej by sa podľa nej malo v pondelok hovoriť o tvrdeniach, že ruské sily spáchali zločiny voči ukrajinským civilistom v meste Buča pri Kyjeve. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Vo svetle nehanebných provokácií ukrajinských radikálov v Buči Rusko požiadalo o stretnutie Bezpečnostnej rady OSN v pondelok 4. apríla," uviedol zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij v nedeľu na Twitteri.
Mŕtve telá ležia na zemi v ukrajinskom meste Buča.
Vysokopostavená americká predstaviteľka žiadosť Moskvy o zasadnutie BR OSN kritizovala s vyhlásením, že cieľom je "predstierať pobúrenie". "Rusko čerpá z príručky, ktorú použilo pre Krym a Allepo: keď je nútené obhajovať neobhájiteľné, vyzýva na stretnutie Bezpečnostnej rady OSN, aby mohlo predstierať pobúrenie a vyzývať na zodpovednosť," napísala bývalá veľvyslankyňa USA pri svetovej organizácii Samantha Powerová. "Nikto tomu neverí," dodala Powerová, ktorá je v súčasnosti riaditeľkou Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID).Predstavitelia OSN zatiaľ verejne neoznámili, či sa mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady v pondelok uskutoční.
05:25 Orbán vo víťaznom prejave po voľbách označil Zelenského za oponenta
"Toto víťazstvo si budeme pamätať do konca života, pretože sme museli bojovať proti obrovskému množstvu protivníkov: miestnej ľavici, medzinárodnej ľavici všade okolo, byrokratom z Bruselu, všetkým peniazom a inštitúciám Sorosovho impéria, medzinárodným mainstreamovým médiám a aj ukrajinskému prezidentovi. Nikdy sme nemali toľko oponentov naraz," vyhlásil Orbán podľa CNN pred stúpencami v Budapešti.
04:18 Británia: Mesto Mariupol je kľúčovým cieľom ruskej invázie na Ukrajine
Ukrajinské prístavné mesto Mariupol pri Azovskom mori je podľa britského vojenského spravodajstva zrejme "kľúčovým cieľom" ruskej invázie na Ukrajine.
Dobytie tohto obliehaného mesta, zdevastovaného ruskými útokmi, by vytvorilo priamy pozemný koridor medzi Ruskom a anektovaným polostrovom Krym, pripomenulo britské ministerstvo obrany v správe o vývoji vojny na Ukrajine zverejnenej v noci na pondelok.
Na snímke bezvládne telo ruského vojaka leží na zemi v meste Buča pri Kyjeve. Foto: TASR/AP
04:10 Prezident Zeman odsúdil vraždenie civilistov na Ukrajine
Český prezident Miloš Zeman odsudzuje vraždenie civilných obyvateľov na Ukrajine ako vojnový zločin. Podľa vlastných slov dúfa, že toto vraždenie bude potrestané medzinárodným súdom, uviedol v nedeľu Zemanov hovorca Jiří Ovčáček.
Vraždenie ukrajinských civilistov ruskými vojakmi v meste Buča v nedeľu odsúdilo aj ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky a tamojší politici vrátane premiéra Petra Fialu. Podľa rezortu diplomacie ČR ide o ďalší vojnový zločin režimu ruského prezidenta Vladimira Putina.
Epidemická situácia sa na Slovensku zlepšuje. Od stredy sa preto uvoľnia ďalšie opatrenia.
Od stredy (6. apríla) zaniká povinnosť registrácie na eHranici aj povinná karanténa pre nezaočkovaných po návrate zo zahraničia. Ruší sa tiež povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest v exteriéri. TASR o tom informoval Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, zmeny v pondelok avizoval minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO).
ÚVZ pripomína, že naďalej ostáva povinnosť nosiť respirátor na hromadných podujatiach, a to v interiéri aj exteriéri. Respirátory budú naďalej povinné i vo všetkých interiéroch verejných budov, v prostriedkoch verejnej dopravy a v preprave s osobami, ktoré nie sú členmi spoločnej domácnosti.
Pri návrate zo zahraničia však ÚVZ naďalej odporúča obozretnosť, sledovať svoj zdravotný stav a v prípade objavenia sa príznakov COVID-19 kontaktovať svojho lekára.
Demokracia nesmie byť naivná ani zhovievavá k tým, ktorí ju chcú zvrhnúť. Pri príležitosti 77. výročia oslobodenia Bratislavy to v pondelok vyhlásil premiér Eduard Heger (OĽaNO). Zúčastnil sa na spomienke pri pomníku víťazstva na bratislavskom Námestí Eugena Suchoňa.
"Demokracia je tolerantná, slobodná, ale nesmie byť naivná ani zhovievavá voči tým, ktorí ju chcú zvrhnúť a nahradiť totalitou. Demokratický charakter Slovenska ubránime. Slovensko zostane slobodnou krajinou pre nás i pre budúce generácie," uviedol premiér na sociálnej sieti.
Heger pripomenul, že v roku 1945 Bratislavu oslobodili vojaci 2. ukrajinského frontu spolu s rumunskými vojakmi. "Oslobodili ju od skutočných nacistov, ktorí sa počas druhej svetovej vojny na základe zvrátenej ideológie dopustili strašných zverstiev," zdôraznil s tým, že v bojoch o naše hlavné mesto padlo 742 sovietskych vojakov. "Venujme im pietnu spomienku. Prišli o život na cudzom území, ďaleko od svojich domov. Prišli o život za nás," doplnil.
Premiér označil za "veľkú iróniu dejín", keď ruský prezident Vladimír Putin ospravedlňuje barbarský útok na demokratickú Ukrajinu jej denacifikáciou. "Je to z jeho strany bezohľadná manipulácia s dejinami v záujme zvrhnutia demokratickej ukrajinskej vlády. Nacizmus, fašizmus, komunizmus sú totalitné ideológie. A hoci zanechávajú za sebou milióny mŕtvych, majú aj na našom Slovensku svojich verných prívržencov. A práve títo ľudia sú dnes spojencami Vladimíra Putina. Na nich Putinova propaganda stavia, že to budú oni, ktorí rozvrátia náš demokratický poriadok. Dnes, keď vyjadrujem úctu obetiam oslobodenia Bratislavy, si tu na tomto mieste nahlas povedzme, že im to nedovolíme," uzavrel Heger.
Naď: Je potrebné odsúdiť aj súčasné neprávosti na Ukrajine
Oslobodenie Bratislavy si pripomenul aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). „Nezabudnime na utrpenie, bolesť a odvahu vojakov, ktorí nám priniesli slobodu a s jasným postojom odsúďme utrpenie civilného obyvateľstva, ktorým nemecké okupačné vojenské a bezpečnostné jednotky a ich slovenskí prisluhovači vzali nielen ich domovy a majetok, ale v mnohých prípadoch aj to najcennejšie, ich životy,“ vyhlásil vo svojom profile na sociálnej sieti minister.
Doplnil, že odsúdiť je potrebné aj súčasné neprávosti na Ukrajine, ktoré by občanov Slovenska nemali nechať ľahostajnými.
Korčok si zapálil sviečku
Oslobodenie si pripomenul aj šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok (nom. SaS), ktorý sa aj z úcty k obetiam oslobodenia nepôjde k žiadnemu z bratislavských pamätníkov a úctu im všetkým vyjadril prostredníctvom zapálenej sviečky.
„Je mi úprimne ľúto, ale nedokážem sa dnes ísť pokloniť k žiadnemu pamätníku v Bratislave Nemôžem tak urobiť, pretože Rusko dnes zdôvodňuje svoju agresiu na Ukrajine propagandou o denacifikácii a pamiatku obetí fašizmu z druhej svetovej vojny pošliapava zabíjaním nevinných civilistov a ničením štátu, ktorý sa previnil len tým, že chce samostatne existovať," vyhlásil Korčok. Ten posiela v deň oslobodenia Bratislavy jasný odkaz do Moskvy. „Skončite okamžite túto nezmyselnú vojnu," vyhlásil.
Prezidentka: Hrdinstvo tých, ktorí prispeli k oslobodeniu, bude vždy hodné vďaky
Aj napriek hrôzam, ktoré sledujeme na Ukrajine, a krutosti, ktoré tam dnes ruská armáda pácha, by sme nemali mať zaslepené oči a vinu súčasnosti prenášať do minulosti. Rovnako ako nemožno terajšiu úctu k minulosti vnímať ako legitimizáciu súčasného kremeľského režimu. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla pri príležitosti 77. výročia oslobodenia Bratislavy.
"Hrdinstvo a pomoc tých, ktorí prispeli k nášmu oslobodeniu a celkovo k porážke fašizmu v druhej svetovej vojne, zostane vždy hodné spomienky a našej vďaky," skonštatovala na sociálnej sieti Čaputová. Ako pripomenula, hlavné mesto Slovenskej republiky bolo oslobodené 4. apríla 1945 v rámci Bratislavsko-brnianskej operácie, na ktorej sa podieľalo 28 sovietskych a 14 rumunských divízií. Viac ako 700 vojakov tam položilo život.
AKTUALIZOVANÉ Za dodávky ruského plynu zaplatíme podľa platnej zmluvy, čiže v eurách. Zároveň čakáme na analýzu ruských požiadaviek, na ktorej pracuje Európska komisia (EK). V reakcii na kritiku jeho skorších vyhlásení o možnosti platenia v rubľoch, ak to bude nevyhnutné, to na sociálnej sieti konštatoval minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Ministrov postoj podporili aj zamestnávatelia z Klubu 500, naopak, viacerí koaliční partneri neskrývajú prekvapenie.
Slovensko podľa neho postupuje spoločne s ostatnými krajinami EÚ napriek tomu, že sme jednou z najviac závislých krajín od ruského plynu. Spravili sme opatrenia, všetky doterajšie záväzky má Slovenský plynárenský priemysel (SPP) riadne zaplatené v eurách, ďalší účet príde až v druhej polovici mája, priblížil. Európska komisia teraz posudzuje rozsah, v ktorom sú ruské požiadavky v rozpore so zmluvnými záväzkami aj právom EÚ.
"Počkáme si na výsledky. To všetko preto, lebo sa nedáme vydierať Putinom a ruble nemáme. Ale dostať ich môže. Veď nech si ich na eurá zamení doma v Kremli a hneď to má v rubľoch, hrivnách, bitcoinoch, hocičom len chce. My zmluvu neporušíme," zdôraznil Sulík.
Zároveň však upozornil, že bez plynu nám nielen bude zima, ale nevyrobíme napríklad naftu, benzín, ani hnojivá, čo bude znamenať menšiu a drahšiu úrodu. Bez plynu podľa ministra nevyrobíme ani oceľ a množstvo iných vecí, pretože Slovensko je extrémne priemyselná krajina.
"Odkedy začala vojna, pomáhame Ukrajine zo všetkých síl a budeme pomáhať aj naďalej. Skolabovaním slovenskej a ani európskej ekonomiky by sme im však príliš nepomohli. A to je to moje „ak to bude nevyhnutné“. Nie je to moja ochota vyhovieť vojnovému zločincovi Putinovi. Je to pochopenie nevyhnutnosti," dodal Sulík.
Klub 500 podporil Sulíka
Zamestnávatelia združení v Klube 500 vyzvali vládu na podniknutie všetkých krokov smerujúcich k tomu, aby malo Slovensko dostatok plynu. Podnikatelia zároveň podporili nedeľné vyhlásenie ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), podľa ktorého sa plyn nesmie zastaviť, a ak to bude nevyhnutné, má Slovensko platiť za plyn aj rubľami, ako to požaduje ruský prezident Vladimir Putin. Sulík aj štátny tajomník rezortu Karol Galek v pondelok spresnili, že Slovensko bude postupovať spoločne s ostatnými štátmi EÚ.
Podnikatelia pripomenuli, že na zemný plyn je odkázaná polovica obyvateľov Slovenska, ale aj priemyselné podniky. "Plyn potrebujeme. Len tak bude fungovať ekonomika. Ak bude fungovať ekonomika, vláda bude mať financie. Ak bude fungovať ekonomika, tak prežijeme," zdôraznil predseda Klubu 500 Vladimír Soták. "Môžeme sa hrať na silných, ale nie sme. Nevieme Ukrajincom pomôcť tým, že si zničíme naše hospodárstvo, ak sa nedostaneme k energetickým surovinám," dodal Soták.
Vladimír Soták. Foto: TASR/AP
Klubu 500 uviedol, že nesúhlasí s vojenským konfliktom na Ukrajine, ale Slovensko podľa neho momentálne potrebuje pragmatické riešenia, za ktoré je zodpovedná jedine vláda. "Ani Ivan Mikloš, ani poslanci OĽANO, ktorí kritizujú Richarda Sulíka, nezodpovedajú za ekonomiku tejto krajiny. Svojimi vyjadreniami v podstate útočia na vládu Slovenskej republiky, lebo ak sa zastaví ekonomika a chod podnikov, celý hnev národa sa obráti proti predsedovi vlády a vláde," uviedli podnikatelia. Podporujú aj Sulíkov názor, že ekonomike pomohlo päťročné pozastavenie obchodovania s emisnými povolenkami.
Budaj: Nie som jediný, koho Sulík prekvapil
Minister životného prostredia SR Ján Budaj (OĽANO) priznal prekvapenie z vyjadrení ministra hospodárstva SR Richarda Sulíka (SaS), ktorý v nedeľnej (3. 4.) televíznej diskusii pripustil možnosť platiť za dodávaný ruský plyn v rubľoch, ako to požaduje najnovšie Kremeľ. "Sulík tak, ako ho poznám, na to mal nejaký dôvod a iste sa ho dozvieme," uviedol šéf envirorezortu k vyjadreniam vicepremiéra naznačujúc, že téma bude zrejme aj predmetom diskusie na vláde.
Sám Budaj zastáva nekompromisný postoj kabinetu voči vyhrážkam ruskej strany, ktorá porušuje zmluvné ustanovenia. "Nemyslím si, že táto palica vydierania a zastrašovania Vladimírovi Putinovi vyjde a bolo by veľkou hanbou, ak by Slovensko ostalo jedinou krajinou, ktorá sa tejto vyhrážky zľakne," zdôraznil minister.
Budaj upozornil i na slová vedúceho Zastúpenia Európskej komisie v SR Vladimíra Šuchu na pondelkovej konferencii pod názvom Energeticky nezávislé Slovensko, ktorý upozornil, že prakticky všetci odberatelia majú zmluvy o dodávke ruského plynu s Ruskou federáciou zakontrahované v eurách alebo dolároch. "Nie je na nás, aby sme porušovali tieto zmluvy," dodal Budaj.
Slovensko bude pri nákupe zemného plynu z Ruska koordinovať svoj postup s ostatnými členskými štátmi EÚ. Uviedol to premiér Eduard Heger (OĽANO) v reakcii na vyhlásenie ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), ktorý pripustil platbu aj v rubľoch. Tú od "nepriateľských" štátov požaduje od začiatku apríla ruský prezident Vladimir Putin. Od vyhlásenia Sulíka v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 sa dištancovala aj koaličná strana Za ľudí.
Patriarcha Moskvy a celej Rusi Kirill vyzval počas nedeľňajšej kázne ruských vojakov, aby bránili svoju "mierumilovnú" krajinu "tak, ako to vedia len Rusi", informovala agentúra Reuters.
Kirill počas bohoslužby v bohato vyzdobenom Hlavnom chráme ozbrojených síl Ruskej federácie v meste Kubinka neďaleko Moskvy povedal, že Rusko je "mierumilovná" krajina, ktorá "v dôsledku vojny veľmi trpela".
"Absolútne sa nesnažíme o vojnu ani o nič, čo by mohlo ublížiť ostatným," vyhlásil patriarcha - blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina, píše Reuters. "Počas našej histórie sme však boli vychovávaní k láske k našej vlasti. A budeme pripravení ju brániť tak, ako svoju krajinu vedia brániť len Rusi," dodal.
Kirill (75) už aj predtým vo svojich vyjadreniach obraňoval kroky Moskvy na Ukrajine a tamojšiu vojnu považuje za akýsi obranný val proti západnej liberálnej kultúre, ktorú považuje za dekadentnú, predovšetkým v súvislosti s akceptovaním homosexuality, konštatuje agentúra Reuters.
Jeho podpora vojenskej intervencii na Ukrajine, ktorá si už vyžiadala tisícky životov vojakov i ukrajinských civilistov, nahnevala niektorých predstaviteľov pravoslávnej cirkvi v Rusku i v zahraničí.
Kirill počas svojej nedeľňajšej kázne tiež uviedol, že pociťuje obavy o ľudí zasiahnutých vojenským konfliktom. "Všetci sú to ľudia zo Svätej Rusi... Sú to naši bratia a sestry," dodal.
Rusko 24. februára poslalo na Ukrajinu tisícky svojich vojakov v rámci invázie, ktorú nazvalo "špeciálnou operáciou" zameranou na odzbrojenie tamojšej armády a vykorenenie tamojších "nebezpečných nacionalistov", pripomína Reuters. Moskva Ukrajinu vykresľuje ako potenciálne predmostie Severoatlantickej aliancie (NATO) a priamu hrozbu pre Rusko.
Ukrajina a západné krajiny, ktoré ju podporujú, to odmietajú ako neopodstatnenú zámienku na agresívnu vojnu. Ukrajinské jednotky kladú tvrdý odpor a Západ uvalil rozsiahle sankcie v snahe prinútiť Rusko stiahnuť svoje sily, uzatvára Reuters.
SLEDUJEME ONLINE. Viktor Orbán uspel ešte viac ako pred 4 rokmi. Voľby skončili obrovským prekvapením.
Výsledky volieb v Maďarsku:
Jednomandátové obvody (po spočítaní 98,6 percenta hlasov)
Fidesz – 88 poslancov
V jednote za Maďarsko – 18 poslancov
Pomerný systém (po spočítaní 98,2 percenta hlasov)
Fidesz – 53,6 percenta
V jednote za Maďarsko – 35 percent
Naša vlasť – 6,2 percenta
Predbežné počty poslancov:
Fidesz – 135 poslancov
V jednote za Maďarsko – 56 poslancov
Naša vlasť – 7 poslancov
Plus zástupca menšín, ktorý hlasuje s Fideszom
17:26 OBSE: Priebeh maďarských volieb poznačili vážne nedostatky
Maďarské parlamentné voľby boli dobre zorganizované a voliči mali na výber z viacerých názorovo odlišných strán. Volebný proces bol však poznačený prekrývaním informačných kampaní vlády s predvolebnou kampaňou vládneho bloku Fidesz-KDNP, zaujatosťou médií a netransparentným financovaním volebných kampaní.
TASR o tom informuje na základe správy medzinárodných pozorovateľov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Pozorovatelia dospeli k záveru, že Maďarsko má primeraný právny rámec pre konanie demokratických volieb, ale niektoré kľúčové aspekty jeho legislatívy nespĺňajú medzinárodné normy.
Samotná predvolebná kampaň bola podľa OBSE poznačená tým, že oficiálne informačné kampane vlády v Budapešti často hlásali rovnaké názory ako vládny politický blok Fidesz-KDNP. To mu poskytlo nespravodlivú výhodu, keďže jeho uhol pohľadu tak dostával vo verejnom priestore viac priestoru.
Transparentnosť predvolebných kampaní bola navyše nepriaznivo poznačená slabým právnym rámcom pre kontrolu financovania politických strán, ktorý umožnil tretím stranám, aby neregulovane finančne prispievali jednotlivým kandidátom.
Verejný priestor bol pred voľbami poznačený zaujatým a nevyváženým spravodajstvom mnohých súkromných médií, ktorých obsah bol väčšinou v prospech vládnuceho bloku Fidesz-KDNP, pokračuje správa. Schopnosť voličov urobiť informované rozhodnutie bola navyše obmedzená absenciou debát medzi hlavnými kandidátmi, dodala pozorovateľská misia.
Misia OBSE v Maďarsku pozostávala z 312 pozorovateľov zo 45 štátov, pričom 221 z nich boli odborníci z Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) a 91 boli poslanci a pracovníci Parlamentného zhromaždenia (PZ) OBSE.
14:38 Márki-Zay zrejme nebude poslancom parlamentu, Orbánovi nezagratuloval
Kandidát opozičného zoskupenia V jednote za Maďarsko na post premiéra Péter Márki-Zay po nedeľňajšej porážke v maďarských parlamentných voľbách oznámil, že si zrejme neuplatní získaný mandát poslanca parlamentu, a že v budúcnosti sa chce sústrediť na obyvateľov mesta Hódmezővásárhely, ktorého je v súčasnosti primátorom. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na spravodajský server szmo.hu.
Server podotkol, že Márki-Zay prehral nielen ako líder opozičnej kandidačnej listiny, ktorý ale má nárok na poslanecký mandát v parlamente, ale taktiež prehral aj vo 4. volebnom obvode Čongrádsko-čanádskej župy s kandidátom Fideszu Jánosom Lázárom.
Opozičný líder v nedeľu večer v prejave síce priznal porážku, avšak premiérovi a predsedovi Fideszu Viktorovi Orbánovi nezablahoželal. Pre komerčnú televíziu ATV povedal, že nemá Orbánove telefónne číslo, a ani necíti, že by mu mal gratulovať.
Viaceré médiá si všimli, že počas prejavu po voľbách za Márkim-Zayom nestáli predsedovia šiestich strán opozičného zomknutia, ale iba členovia jeho rodiny, z čoho pozorovatelia usúdili, že opoziční lídri ho pri prvej príležitosti opustili. Zoskupenie V jednote za Maďarsko tak čaká neistá budúcnosť, pretože predseda Demokratickej koalície (DK) a expremiér Ferenc Gyurcsány, ako aj predseda Jobbiku Péter Jakab, už na adresu Márkiho-Zaya z dôvodu volebnej porážky vyslovili ostrú kritiku.
Péter Márki-Zay (vpravo). Foto: TASR/AP
14:31 Premiér Heger zablahoželal Orbánovi k víťazstvu v maďarských voľbách
Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) v pondelok zablahoželal maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi k víťazstvu v parlamentných voľbách formou textovej správy. Pre TASR to uviedla Hegerova hovorkyňa Ľubica Janíková.
14:10 Je mi cťou nazývať ťa priateľom, zablahoželal Zeman Orbánovi k volebnému úspechu
Český prezident Miloš Zeman zablahoželal v pondelok maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi k víťazstvu v nedeľňajších parlamentných voľbách. Podľa Zemana kladie Orbán záujmy Maďarska na prvé miesto a služba vlasti je jeho poslaním, píšu webové Novinky.cz.
"Takéto dlhé obdobie na čele krajiny je v týchto časoch neustálych zmien európskym unikátom, a preto je mi cťou, že ťa môžem nazývať svojím priateľom," napísal Zeman v blahoprajnom liste. "Jednoznačné víťazstvo, ktoré si dosiahol už po piatykrát vo voľbách, je pre mňa dôkazom dlhodobej dôvery, ktorej sa tešíš zo strany svojho národa," uviedol Zeman.
13:30 Putin zablahoželal Orbánovi k volebnému výsledku.
Šéf Kremľa zároveň vyjadril nádej, že Orbán bude pokračovať v budovaní vzájomných vzťahov.
Ruský prezident Vladimir Putin zablahoželal v pondelok maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi k víťazstvu vládneho bloku strán Fidesz-KDNP v nedeľňajších parlamentných voľbách. Šéf Kremľa zároveň vyjadril nádej, že Orbán bude pokračovať v budovaní vzájomných vzťahov. TASR informácie prevzala od agentúry AFP.
„Hlava ruského štátu vyjadrila presvedčenie, že napriek zložitej medzinárodnej situácii bude ďalší rozvoj bilaterálnych partnerských vzťahov zodpovedať záujmom občanov Ruska a Maďarska,“ uviedol Kremeľ vo vyhlásení.
12:20 Orbán po volebnom víťazstve začne svoj pracovný týždeň rokovaním vlády
Po nedeľňajšom víťazstve vládneho bloku Fidesz-KDNP v maďarských parlamentných voľbách začne predseda vlády Viktor Orbán pracovný týždeň zasadnutím svojho kabinetu. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na pondelňajší Orbánov prvý rozhovor po voľbách, ktorý poskytol pre komerčnú televíziu Hír TV.
Premiér konštatoval, že dostal už piatu šancu viesť Maďarsko a zdôraznil, že jeho krajina sa nechce viazať k žiadnej "ríši", lebo Maďari majú radi slobodu. "Víťazstvo Fideszu je nádejou pre európskych patriotov. Láska k vlasti je totiž budúcnosťou," povedal Orbán.
10:43 Fico: Orbán kladie maďarské záujmy na prvé miesto, stavil na suverenitu
Maďarský premiér Viktor Orbán kladie vo svojej politike maďarské záujmy na prvé miesto a nenechal zatiahnuť Maďarsko do konfliktu na Ukrajine. V reakcii na výsledok maďarských parlamentných volieb to vyhlásil šéf opozičného Smeru-SD Robert Fico. Orbán podľa neho "veľmi jasne" stavil na suverenitu a prosperitu Maďarska.
"Blahoželám Maďarsku k volebným výsledkom. Vôbec ma neprekvapili. Napriek tomu, že som hodnotovo na opačnom brehu ako Viktor Orbán, počas vládnutia Smeru-SD sme spoločne garantovali stabilitu slovensko-maďarských vzťahov, ktoré už nie sú predmetom slovenského vnútropolitického súperenia," skonštatoval na sociálnej sieti Fico.
6:00 Orbán: Museli sme sa postaviť aj Zelenskému
Viktor Orbán vo svojom nočnom prejave vyslal odkaz nielen Európskej únii, ale aj ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému.
"Toto víťazstvo si budeme pamätať do konca života, pretože sme museli bojovať proti obrovskému množstvu protivníkov: miestnej ľavici, medzinárodnej ľavici všade okolo, byrokratom z Bruselu, všetkým peniazom a inštitúciám Sorosovho impéria, medzinárodným mainstreamovým médiám a aj ukrajinskému prezidentovi. Nikdy sme nemali toľko oponentov naraz," vyhlásil Orbán pred svojimi stúpencami v Budapešti.
02:18 Fidesz jasne znovu zvíťazil, opozícia priznala porážku
Maďarský premiér Viktor Orbán zostane vo funkcii ďalšie štyri roky. Jeho vládny blok strán Fidesz-KDNP, ktorý je pri moci od roku 2010, dosiahol v nedeľňajších voľbách jasné víťazstvo a podľa doterajších výsledkov smeruje opäť k dvojtretinovej väčšine v parlamente. TASR informácie prevzala z agentúr APA, AP, AFP a MTI.
Zo sčítania 91,06 percenta hlasov vyplýva, že Fidesz-KDNP by v 199-člennom parlamente obsadil 135 kresiel (67,84 percenta). Zoskupenie šiestich opozičných strán V jednote za Maďarsko by malo len 56 mandátov (28,14 percenta), ukazujú priebežné výsledky zverejňované Národnou volebnou kanceláriou (NVI).
Opozícia, ktorá po prvý raz kandidovala proti Orbánovi zjednotená, vyjadrila sklamanie. "Uznávame víťazstvo Fideszu," povedal líder opozičného zoskupenia, konzervatívec Péter Márki-Zay, podľa ktorého však bolo vopred jasné, že to bude "veľmi nerovný súboj", keďže opoziční politici boli takmer vylúčení zo štátnych médií.
"Spochybňujeme však, že by tieto voľby boli demokratické a slobodné. Fidesz vyhral len vďaka tomuto (volebnému) systému," vyhlásil Márki-Zay. Sám nezískal ani mandát vo svojom volebnom obvode v mestečku Hódmezővásárhely na juhovýchode Maďarska, kde je od roku 2018 primátorom a kde bol vyzývateľom dlhoročného poslanca Fideszu a exministra Jánosa Lázára.
Účasť na voľbách dosiahla podľa NVI 69,49 percenta, čo je tesne za hodnotou spred štyroch rokov. Celkovo by to mohla byť tretia najvyššia účasť od roku 1990 – po rokoch 2002 (70,53 percenta) a 2018 (70,22 percenta).
Spolu s parlamentnými voľbami sa v Maďarsku konalo referendum zamerané na získanie podpory pre zákon, ktorý má podľa Fideszu chrániť deti pred "propagandou" LGBTI. Čiastkové výsledky ukazujú, že bolo neúspešné vzhľadom na nedostatočný počet platných hlasov, píše AFP.
23:19 Orbán poďakoval voličom za víťazstvo
Vládny blok strán Fidesz-KDNP maďarského premiéra Viktora Orbána porazil v nedeľňajších parlamentných voľbách zoskupenie šiestich opozičných strán V jednote za Maďarsko, ktorého lídrom je Péter Marki-Zay. Oznámil to v nedeľu večer samotný Orbán. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.
"Dosiahli sme obrovské víťazstvo. Ešte aj z Mesiaca ho vidieť, ale z Bruselu určite," povedal Orbán pred stovkami priaznivcov zhromaždenými pred volebnou centrálou Fideszu.
22:20 Péter Márki-Zay nezíska vo svojom obvode mandát
Pri 93-percentnom sčítaní hlasov má János Lázár z Fideszu 26-tisíc hlasov, čo tvorí 51,78 percenta. Márki-Zay má niečo cez 20 200 hlasov, zaostáva vyše 5-tisíc hlasov. Nezíska teda mandát, čo dramaticky oslabí jeho pozíciu a zrejme ide o jeho koniec vo veľkej politike.
58 percent sčítaných hlasov:
Fidesz – 55,75 percenta
V jednote za Maďarsko – 32,55 percenta
22:10 Fidesz má značnú prevahu v jednomandátových okrskoch
Fidesz aktuálne vedie v 87 jednomandátových obvodoch, opozícia v 19 obvodoch.
Pri 53 percentách spočítaných hlasoch má Orbánova koalícia podporu 56,11 percenta, opozičná koalícia s Márkim-Zayom na čele má podporu 32,19 percenta.
21:50 Pri 40 percentách spočítaných hlasov
Fidesz – 57,22 percenta
V jednote za Maďarsko – 31,25 percenta
21:45 Pri 36 percentách spočítaných hlasov vedie Fidesz
Fidesz – 58,12 percenta
V jednote za Maďarsko – 30,41 percenta
V prostredí priaznivcov Fideszu sa šíri správa, že Orbán získa veľké víťazstvo, správu nám potvrdili aj zdroje z prostredia Maďarov na Slovensku.
21:30 Kandidát Fideszu možno porazí Márkiho-Zaya v jeho obvode
V 4. volebnom obvode Csongrád-Csanád vedie kandidát Fideszu János Lázár nad lídrom opozície Pétrom Márki-Zayom po sčítaní 40 percent hlasov v pomere 52,62 percenta (Lázár) k 39,38 percenta (Márki-Zay), čo je asi 3 000 hlasov.
21:20 Priebežné výsledky po sčítaní 18 percent hlasov
Fidesz – 62 percent
V jednote za Maďarsko – 27 percent
Ide o sčítanie hlasov z menších obcí, kde sa predpokladá prevaha Fideszu.
21:00 Hlasovanie v zahraničí sa nedá skontrolovať, tvrdí Márki-Zay
Líder opozície Márki-Zay tvrdí, že nie je možné skontrolovať férovosť hlasovania Maďarov v zahraničí, napísal to na svoj Facebook.
20:45 Voľby mohli rozhodnúť bývalí voliči Jobbiku
Voľby mohli rozhodnúť bývalí voliči Jobbiku, povedal pre Telex.hu Gábor Török.
Jobbik získal pred štyrmi rokmi 20 percent voličov, strana vtedy skončila druhá za Fideszom.
Štandard získal z prostredia maďarských politikov na Slovensku prvé predbežné výsledky. Podľa tohto neoficiálneho exit pollu, ktorý koluje medzi politikmi, získal Fidesz 121 kresiel, opozícia 77, jeden mandát získa hovorca menšín, ktorý hlasuje s Fideszom.
Maďarský parlament má 199 mandátov.
19:45 Prieskum pred voľbami: Fidesz vyhrá 120 kresiel
Televízia RTL Klub očakáva víťazstvo Fideszu.
"Očakáva sa, že Fidesz-KDNP zvíťazí v parlamentných voľbách v roku 2022, pričom vládne strany získajú okolo 121 kresiel," uviedol to Endre Hann, výkonný riaditeľ inštitútu Medián, ktorá robí výskumy verejnej mienky, výrok zaznel v v relácii RTL Klub po uzavretí volebnej urny.
Inštitút Medián zverejnil posledný prieskum pred voľbami, podľa ktorého vládny blok Fidesz-KDNP podporilo 49 percent a opozičné zoskupenie V jednote za Maďarsko 41 percent respondentov.
19:30 Vysoká účasťv Budapešti
Voľby sa skončili o 19. hodine, bola vysoká účasť, volieb sa zúčastnilo 67,8 percenta Maďarov, v Budapešti dosiahla účasť až 72,35 percenta.
Pred štyrmi rokmi bola účasť 69,73 percenta voličov, Fidesz vtedy získal 133 zo 199 mandátov.
19:10 Orbán ako starý tyran
Péter Márki-Zay nazval po zavretí volebných miestností Orbána "starým tyranom".
Orbán sa poďakoval všetkým, ktorí hlasovali.
Ferenc Gyurcsány na Facebooku napísal, ešte počas dňa:
"Veľa ľudí verilo, že Maďarsko zmení vládu len vtedy, ak bude v apríli snežiť. Tak a prišiel ten deň."
SLEDUJEME ONLINE. Svet odsudzuje civilné obete v meste Buča v Kyjevskej oblasti, ich počet sa odhaduje na 410. Stretnutie Putina a Zelenského nie je podľa Rusov nateraz aktuálne.
Udalosť dňa (spravodajstvo sa nachádza nižšie)
Ukrajinci objavili po Rusoch v meste Buča v Kyjevskej oblasti vyše 300 obetí pochovaných v masových hroboch. Civilné obete boli strieľané zozadu, niektorí so zviazanými rukami. V domoch sa rabovalo, zdokumentované sú znásilnenia a ďalšie vojnové zločiny voči civilnému obyvateľstvu.Vraždenie v mestečku Buča odsúdili všetci predstavitelia Západu, Rusko obvinenie popiera.
21:00 Rusi útočili na nemocnicu v Rubižne
Najmenej jeden človek zahynul a traja utrpeli zranenia pri útoku ruských vojakov na nemocnicu v meste Rubižne na východe Ukrajiny, povedal v nedeľu gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.
"Nepriateľská strela zasiahla nemocnicu v meste Rubižne. Aktuálne sa objasňujú informácie o obetiach," uviedol Hajdaj prostredníctvom aplikácie Telegram. Gubernátor zároveň zdieľal fotku, ktorá podľa neho zachytáva prebiehajúcu pátraciu akciu v troskách budovy.
20:00 Nemci chcú ešte tvrdšie sankcie voči Rusku
Nemecký kancelár Olaf Scholz avizuje nové sankcie proti Rusku. Ide o reakciu na "vojnové zločiny" v meste Buča. "Vraždenie civilistov je vojnový zločin. Tieto zločiny páchané ruskými ozbrojenými silami musíme neúprosne vyšetriť," zdôraznil Scholz. "V nasledujúcich dňoch rozhodneme v kruhu našich spojencov o ďalších opatreniach," povedal s tým, že ruský prezident Vladimir Putin a jeho podporovatelia pocítia dôsledky.
"Ukrajine budeme naďalej dodávať zbrane, aby sa mohla brániť pred ruskou inváziou," uviedol nemecký kancelár.
Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová v nedeľňajšom rozhovore pre stanicu ARD v súvislosti s obvineniami, že Rusko spáchalo v Buči neďaleko Kyjeva vojnové zločiny, uviedla, že Európska únia musí diskutovať o zákaze dovozu ruského plynu. "Musí prísť reakcia. Takéto zločiny nesmú zostať bez odozvy," apelovala Lambrechtová.
19:10 Okolo Kyjeva zatiaľ celkovo 410 objavených obetí
Ukrajinskí vojaci a záchranári objavili telesné pozostatky celkovo 410 civilistov v častiach Kyjevskej oblasti, odkiaľ sa nedávno stiahli ruské jednotky, oznámila v nedeľu ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová.
Forenzní odborníci už obhliadli 140 zo 410 "mŕtvych tiel civilistov, ktoré boli evakuované z oslobodených teritórií v Kyjevskej oblasti," vyhlásila Venediktovová. Najväčší masový hrob mal údajne až 280 zabitých tiel.
18:40 Rusi odmietajú vinu za masové hroby v Buči
Ruské ministerstvo obrany v nedeľu vyhlásilo, že jeho jednotky nezabili civilistov v ukrajinskom meste Buča. Rusi označili tieto fotografie a videá za ďalšiu provokáciu a "ďalšie predstavenie pripravené kyjevským režimom pre západné médiá". Ruský rezort obrany tvrdí, že v čase, kým bola Buča pod kontrolou ozbrojených síl Ruskej federácie, nebol zranený či zabitý ani jeden miestny obyvateľ.
Ministerstvo obrany tiež uviedlo, že materiály z Buče sa objavili "až na štvrtý deň" po odchode ruskej armády z mesta a telá zo záberov "nie sú stuhnuté, nemajú charakteristické mŕtvolné škvrny a krv v ranách je nezrazená".
18:00 Ukrajinci našli v Buči ďalší masový hrob
Volodymyr Zelenskyj obvinil ruskú armádu z páchania genocídy a zo snahy eliminovať "celý národ". "Toto je genocída. Eliminácia celého národa a ľudu," povedal Zelenskyj pre reláciu Face the Nation. Ukrajinskí záchranári medzičasom objavili za kostolom v centre mesta Buča zákop, v ktorom našli 57 tiel, niektoré z nich boli v čiernych plastových vreciach, zatiaľ čo ostatné boli v civilnom odeve.
"Sme občanmi Ukrajiny a nechceme sa podriadiť politike Ruskej federácie. To je dôvod, prečo náš ničia a vyhladzujú," povedal Zelenskyj pre CBS. Kyjev predtým označil zabitie civilistov v Buči za za "úmyselný masaker" a požiadal členské štáty G7, aby okamžite prijali nové sankcie voči Rusku.
17:00 Ukrajinci chcú Norimberg, Rusi odmietajú obvinenia za Buču
Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov sa vyslovil za to, aby sa ruské jednotky zodpovedné za zabíjanie civilistov v mestách a obciach Kyjevskej oblasti zodpovedali pred súdom podobným norimberskému tribunálu.
Reznikov v nedeľu v rozhovore pre britskú spravodajskú televíziu Sky News, ktorý sa uskutočnil počas jeho návštevy leteckej základne Hostomeľ, povedal, že sa objavujú stále nové prípady a dôkazy pre Medzinárodný trestný súd (ICC). Dodal, že takéto hlásenia prichádzajú z miest, odkiaľ sa stiahli ruské jednotky, ako je Buča či Irpiň, alebo aj z Charkova a z prístavu Mariupol, ktoré sú už týždne ostreľované ruskými jednotkami.
Oficiálny kanál ruského ministerstva obrany na platforme Telegram zdieľal tvrdenie, že správy o úmrtiach civilistov v meste Buča sú "falošné".
Na snímke mŕtve telo muža so zviazanými rukami za chrbtom leží na zemi počas 39. dňa ruskej invázie na Ukrajinu v nedeľu 3. apríla 2022 v ukrajinskom meste Buča. Foto: TASR/AP
16:45 Ukrajinci spočítali doterajšie škody po invázii
Mali dosiahnuť 30 miliárd dolárov, zničených má byť 23-tisíc kilometrov ciest, 273 mostov, zhrnutie ekonomických škôd publikoval Kyiv Independent na svojom Twitteri.
⚡️ Ukravtodor: Russia’s invasion has already ruined 23,000 kilometers of roads and 273 structures like bridges and overpasses.
The estimated damage is Hr 874 billion or $30 billion.
Source: Andriy Ivko, deputy head of state-owned road agency Ukravtodor, via Ukrinform.
— The Kyiv Independent (@KyivIndependent) April 3, 2022
16:30 Ukrajinský vojak Saša: Nenávidím Rusov, urobili zo mňa vraha
"Nenávidím Rusov, pretože zo mňa urobili vraha. Stále pred sebou vidím tváre ľudí zabitých v aute. Nikdy v živote som si nemyslel, že budem niečo také robiť, som veriaci človek. Viem, že ľudia by sa nemali zabíjať. Ale donútili ma. A kvôli nim s tým budem musieť zvyšok života žiť,“ hovorí v článku denníka Times ukrajinský ostreľovač Saša. Text spracoval český denník Mladá fronta Dnes.
16:00 Pápež: vojna má charakter svätokrádeže
Pápež František v nedeľu odsúdil "svätokrádežnú vojnu" na Ukrajine a vyzval na modlitby za obnovenie mieru v tejto krajine. Uviedol na záver omše, ktorá bola vyvrcholením jeho dvojdňovej návštevy na ostrove Malta.
15:00 Litovský filmový režisér Mantas Kvedaravičius bol v sobotu zabitý v ukrajinskom meste Mariupol
"Ruskí vojaci zabili litovského filmového režiséra Mantasa Kvedaravičiusa, keď sa snažil dostať z Mariupola," uviedol ukrajinský rezort obrany. Litovské ministerstvo zahraničných vecí je "šokované" správou o usmrtení Kvedaravičiusa v Mariupole, "kde dokumentoval ruské vojnové zverstvá".
Jeho smrť komentoval aj prezident Litvy Gitanas Nauséda: "Stratili sme tvorcu známeho v Litve aj na celom svete, ktorý až do posledného okamihu napriek nebezpečenstvu pracoval na Ruskom okupovanej Ukrajine."
Mantas Kvedaravičius bol známy najmä vďaka svojej dokumentárnej snímke z konfliktnej zóny s názvom Mariupolis, ktorá mala premiéru v roku 2016 na Medzinárodnom filmovom festivale Berlinale. Tento film je portrétom strategického prístavného mesta v Doneckej oblasti, kde od roku 2014 bojujú ukrajinské sily proti proruským jednotkám. Správu o zabití Kvedaravičiusa priniesol na Facebooku aj ruský filmár Vitalij Manskij, zakladateľ moskovského festivalu Artdocfest, vo svojom príspevku na sociálnej sieti ostro odsúdil Rusko za "diabolskú vojnu voči celému svetu".
14:30 Stretnutie Putina a Zelenského nie je nateraz aktuálne
Vedúci ruskej delegácie Vladimir Medinskij sa domnieva, že na stretnutie na najvyššej úrovni je ešte priskoro. Vo svojom príspevku na platforme Telegram konštatoval, že ukrajinská strana sa stala realistickejšou v prístupe k otázkam spojeným s neutrálnym a nejadrovým štatútom Ukrajiny. Rozpracovaný návrh zmluvy však podľa neho nie je na pripravený tak, aby mohol byť predložený na summit na najvyššej úrovni.
Medinskij reagoval na vyjadrenia predsedu ukrajinského parlamentu Davyda Arachamiju – vedúceho ukrajinskej delegácie na rokovaniach s Ruskom, ktorý v sobotu povedal, že Moskva "ústne" súhlasila s kľúčovými návrhmi Ukrajiny. Arachamija pripustil aj možnosť stretnutia prezidentov Vladimira Putina a Volodymyra Zelenského v Turecku, avšak bez toho, aby povedal, kedy by to mohlo byť možné. Nateraz však nezdieľa "optimizmus" ukrajinských vyjednávačov o možnosti rozhovorov medzi prezidentmi.
"Čaká nás ešte veľa práce," uviedol Medinskij, ktorý súčasne kritizoval, že diplomatické a vojenské rezorty Ukrajiny – podľa jeho názoru – "výrazne zaostávajú pri realizácii aj tých dohôd, ktoré už boli dosiahnuté na politickej úrovni". Medinskij potvrdil, že rusko-ukrajinské rokovania pokračovali v piatok a na úrovni vedúcich delegácií a expertov i v sobotu. Ďalšie rokovania avizoval Medinskij na pondelok. Uskutočnia sa prostredníctvom videokonferencie.
14:00 Rusi uniesli 11 ukrajinských primátorov
Rusi uniesli na Ukrajine už 11 tamojších primátorov, oznámila v nedeľu ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková: "Do dnešného dňa je v zajatí 11 šéfov lokálnych samospráv z Kyjevskej, Chersonskej, Charkovskej, Záporožskej, Mykolajivskej a Doneckej oblasti," povedala Vereščuková vo videu zverejnenom na svojom účte na Telegrame.
Vereščuková tiež ohlásila, že vláda v Kyjeve sa v sobotu dozvedela, že "v zajatí bola zabitá" starostka obce Motyžyn ležiacej západne od Kyjeva Oľha Suchenková spolu so svojím manželom. Prokuratúra ich únos nahlásila 26. marca. Ukrajina sa podľa jej slov bude usilovať zaistiť, že "naši civilisti, primátori, kňazi, novinári a aktivisti budú oslobodení", píše stanica CNN. Dodala, že "ide vojnový zločin a tí, čo sú zaň zodpovední, budú potrestaní v súlade s medzinárodným humanitárnym právom".
Primátor juhoukrajinského mesta Melitopol bol prepustený na slobodu výmenou za niekoľko zajatých Rusov.
13:00 Ukrajina žiada embargo na ropu, plyn a uhlie, zatvorenie všetkých prístavov pre ruské lode
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba žiada členské štáty G7, aby v reakcii na vraždenie civilistov v ukrajinskom meste Buča okamžite prijali nové sankcie voči Rusku. "Masakry v Buči boli úmyselné. Rusi sa snažia zlikvidovať čo najviac Ukrajincov. Musíme ich (v tom) zastaviť a vyhnať. Okamžite požadujem nové zničujúce sankcie G7," napísal Kuleba. Minister žiada embargo na ropu, plyn a uhlie, zatvorenie všetkých prístavov pre ruské lode a tovar a odpojenie všetkých ruských bánk od systému SWIFT.
Kuleba svojím tweetom reagoval na medializované správy zo soboty týkajúce sa možného zabíjania civilistov v meste Buča ležiacom v Kyjevskej oblasti, odkiaľ sa ruská armáda stiahla po zúrivom odpore, ktorý jej tam kládli ukrajinské sily. Ukrajinské jednotky v meste po odchode ruských jednotiek našli masový hrob, kde bolo pochovaných takmer 300 ľudí, a pozdĺž ulíc ležali ďalšie desiatky mŕtvol. Niektoré z nich mali ruky zviazané za chrbtom.
Ukrajinský vojak kráča okolo mŕtveho tela muža počas kontroly nástražných prác v meste Buča pri Kyjeve (vľavo), muž na bicykli v rovnakom meste (v strede) a miesta žena objímajúca ukrajinského vojaka. Foto: TASR/AP
9:00 Koridory pre cudzincov z mesta Mariupol
Ruská armáda v priebehu nedele otvorí evakuačné koridory z mesta Mariupol i z neďalekého Berďanska pre občanov zo zahraničia. Generál Michail Mizincevaz z ruského Národného centra obrany uviedol, že cudzinci budú môcť odísť z Mariupola a vydať sa smerom k Berďansku, zatiaľ čo zahraniční občania z Berďanska budú môcť túto oblasť opustiť buď po súši cez Krymský polostrov, alebo aj cez územia ovládané momentálne Ukrajinou.
8:00 Ukrajinci kontrolujú Kyjevskú oblasť
Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová uviedla, že Ukrajina znovu získala kontrolu nad "celou Kyjevskou oblasťou" po ústupe ruských síl z niektorých kľúčových miest v blízkosti hlavného mesta Ukrajiny.
Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak v sobotu informoval, že ruské sily sa "rýchlo sťahujú" z Kyjevskej a Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny. "Vzhľadom na všetky pohyby a koncentráciu okupačných jednotiek je celkom jasné, že Rusko zvolilo ako prioritnú inú taktiku," dodal Podoľak v správe na sieti Telegram.
Podľa neho ruské jednotky majú za úlohu "stiahnuť sa smerom na východ a juh, udržať si kontrolu nad rozsiahlymi okupovanými územiami (nielen v Doneckej a Luhanskej oblasti) a tam si upevniť pozície (...), aby mohli diktovať svoje podmienky".
Britská spravodajská televízia Sky News s odvolaním sa na britské ministerstvo obrany v sobotu informovala, že ruské sily sa stiahli aj zo strategicky kľúčového letiska Hostomeľ neďaleko Kyjeva.
Zničené najväčšie lietadlo sveta, nákladné An-225 Mrija po bojoch medzi ruskými a ukrajinskými jednotkami na letisku v ukrajinskom meste Hostomeľ 2. apríla 2022. Foto: TASR/AP
Môžu Rusi dobyť Odesu?
Mesto Odesa na pobreží Čierneho mora je stále pod kontrolou Ukrajiny, mesto je opevnené a jeho okolie zamínované. Aj tu je však vývoj. Séria výbuchov vyvolala v nedeľu ráno požiare v meste a v okolí na juhozápade Ukrajiny.
Okolo 6. hodiny miestneho času vytvorili výbuchy najmenej tri stĺpy čierneho dymu s plameňmi viditeľnými v priemyselnej časti tohto strategického čiernomorského prístavného mesta. Podľa agentúry Reuters bola Odesa ostreľovaná raketami a v niektorých mestských oblastiach sa objavili správy o požiaroch. Uviedla to mestská rada v on-line príspevku.
Blíži sa stretnutie Putina a Zelenského? Erdogan tvrdí, že áno
Miesto stretnutia ruského prezidenta Vladimira Putina s jeho ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským bude s najväčšou pravdepodobnosťou Turecko. Informovali o tom agentúry Reuters a Interfax. Šéf ukrajinskej delegácie na mierových rokovaniach s Ruskom Davyd Arachamija uviedol v ukrajinskej televízii, že čas a miesto stretnutia nie sú známe.
Obe strany označili rokovania v uplynulých dňoch za zložité. Rozhovory sú kombináciou virtuálnych schôdzok a osobných stretnutí v Turecku.
Arachamija uviedol, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok telefonoval Putinovi a Zelenskému "a zdalo sa, že za seba potvrdil pripravenosť zabezpečiť stretnutie v blízkej budúcnosti". "Dátum ani miesto nie sú známe, ale myslíme si, že by to s najväčšou pravdepodobnosťou mohol byť Istanbul alebo Ankara," Arachamija dodal. (tasr)
AKTUALIZOVANÉ Obaja kajúcnici sú tiež obvinení pre krivé výpovede, prípad sa má týkať obvinenia Vladimíra Pčolinského a Zoroslava Kollára.
O zadržaní ako prvá informovala TV Markíza prostredníctvom svojho portálu tvnoviny.sk
Polícia zadržala bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu, bývalého námestníka tajnej služby, v sobotu ráno. Obaja sú obvinení pre krivé obvinenie a krivú výpoveď. Zatknutie sa má týkať klamlivej výpovede k skutku, v ktorom sú obvinení exšéf SIS Vladimír Pčolinský a podnikateľ Zoroslav Kollár. Podľa Beňu a Makóa mal Pčolinský dostať od Kollára úplatok za to, že ho prestanú odpočúvať. Generálna prokuratúra obvinenie voči nim neskôr zrušila cez známy paragraf 363.
"Môžem potvrdiť, že vyšetrovateľ Policajného zboru dnes zadržal dve obvinené osoby pre trestnú činnosť proti poriadku vo verejných veciach. Túto trestnú vec dozoruje prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava," uviedol pre TASR Chylo. Poznamenal, že v súčasnosti prebiehajú procesné úkony. "Vzhľadom na počiatočné štádium trestného konania nie je možné v súčasnosti poskytnúť bližšie informácie, aby nedošlo k zmareniu účelu trestného konania," dodal.
Pokračovanie vojny v polícii?
Denník N informuje, že aktuálne obvinenia voči Beňovi a Makóovi prebehli pod dozorom Krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorá dozorovala aj prípad štyroch obvinených vyšetrovateľov NAKA. Službu mal v danom čase opäť sudca Juraj Kapinaj, ktorý poslal vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu. Obhajca Borisa Beňu Peter Kubina obvinenie považuje za zámienku pre zrušenie obvinenia voči Pčolinskému. "V tomto konaní vidím rovnaký rukopis ako v prípade nezákonne obvinených vyšetrovateľov NAKA. A presne tak isto to aj dopadne,“ napísal Kubina. Vyšetrovateľ v uznesení tvrdí, že vypočul piatich svedkov, ktorí vyvracajú tvrdenia obvinených vo veci Pčolinského.
Ako dôkaz vyšetrovateľ uvádza podľa Denníka N aj správu komisie, ktorú zriadil súčasný riaditeľ SIS Michal Aláč, nasledovník Vladimíra Pčolinského vo funkcii šéfa SIS, ktorý je tiež nominantom Sme rodina.
Špeciálna prokuratúra: Ich výpovede boli vierohodné
Na obvinenie reagoval aj Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) na sociálnej sieti. Skonštatoval, že vierohodnosť výpovedí Makóa a Beňu bola opakovane potvrdená právoplatnými rozhodnutiami súdov v iných trestných veciach.
"V trestnej veci obvinených Ing. V. P. a JUDr. Z. K. vyšetrovateľ NAKA v piatok (1. 4.) upovedomil obhajcov obvinených o termíne preštudovania spisu, keďže považuje predmetné vyšetrovanie za skončené. Obvinenie v danej veci je založené na výpovediach dvoch priamych svedkov (spolupracujúcich obvinených). Vierohodnosť výpovedí týchto dvoch svedkov bola opakovane potvrdená právoplatnými rozsudkami súdov v iných trestných veciach," skonštatoval ÚŠP.
Úrad tvrdí, že ani jeden z týchto svedkov nemá malígnu motiváciu vypovedať proti obvinenému Vladimírovi P., keďže do vznesenia obvinenia v tejto veci udržiavali priateľské vzťahy. "Vierohodnosť a silu dôkazov proti obvineným by preto mal posúdiť nezávislý súd," vyhlásil ÚŠP.
Dodal, že mu neprináleží hodnotiť, či medializovaná trestná vec zo soboty súvisí so snahou opätovne rozhodnúť postupom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku v prípade bývalého šéfa tajnej služby Vladimíra P. a podnikateľa Zoroslava K. "Z našej praxe nám však nie je známy postup, keď je možné ustáliť krivé obvinenie alebo krivú výpoveď pred tým, ako vo veci meritórne rozhodne súd (alebo orgán činný v trestnom konaní)," poznamenal úrad.
22:02 Vladimir Kličko vyzdvihol pomoc Nemecka Ukrajine
Vladimir Kličko, bývalý ukrajinský šampión v boxe, ktorého brat je primátorom Kyjeva, po sérii stretnutí s nemeckými predstaviteľmi v Berlíne vyzdvihol Nemecko za jeho pomoc Ukrajine. Informovala o tom v sobotu agentúra Reuters.
Kličko a jeho brat Vitalij, tiež bývalá boxerská hviezda, majú silné väzby na Nemecko, pretože tam strávili väčšinu svojej profesionálnej kariéry. Krátko po vypuknutí vojny obaja bratia obvinili Berlín, že nedokázal Ukrajine dostatočne pomôcť, aby sa mohla účinnejšie brániť ruskej invázii, ktorá sa začala 24. februára.
Agentúra Reuters poznamenala, že nemecká vláda urobila za posledných šesť týždňov niekoľko zásadných obratov v zahraničnej i vnútornej politike: keď súhlasila s odoslaním zbraní Ukrajine; pozastavila projekt plynovodu s Ruskom, ktorý obchádza Ukrajinu; a prisľúbila, že zvýši výdavky na obranu.
Počas návštevy Klička, ktorý krátko pred vypuknutím vojny narukoval do ukrajinských jednotiek územnej obrany, nemecké médiá priniesli fotografie z jeho stretnutí s kancelárom Olafom Scholzom a ministrami zahraničných vecí, financií a hospodárstva.
21:32 Mierové rokovania pokročili natoľko, že o nich môžu rokovať priamo obaja prezidenti, uznáva podľa Ukrajiny aj ruská strana
Rusko uviedlo, že návrhy mierovej zmluvy medzi Kyjevom a Moskvou pokročili natoľko, aby o nich už mohli rokovať priamo prezidenti oboch krajín Volodymyr Zelenskyj a Vladimir Putin, tvrdí šéf ukrajinskej vyjednávacej delegácie Davyd Arachamija.
Rusko vraj akceptuje ukrajinské požiadavky okrem postoja k otázke Krymu.
Podľa Arachamija ruská strana súhlasila s ukrajinským postojom, že návrhy dokumentov sú dostatočne vypracované na to, aby mohli byť vedené priame rozhovory medzi oboma prezidentmi. Miestom rokovania by bola pravdepodobne turecká Ankara.
20:22 V ukrajinskom meste Buča našli novinári na ulici najmenej 20 tiel civilov
Na jednej z ulíc ukrajinského mesta Buča severozápadne od Kyjeva spozorovali novinári agentúry AFP v sobotu ležať telá najmenej 20 mužov v civilnom odeve. Spravodajcovia do tohto mesta, v ktorom sa v posledných týždňoch odohrávali ťažké boje, vstúpili spolu s ukrajinskými silami po tom, čo sa odtiaľ stiahli ruské jednotky.
Vo videu zverejnenom online bolo vidieť na ceste v obytnej oblasti Buče telá mužov, z ktorých jeden mal spútané ruky za chrbtom a vedľa neho ležal otvorený ukrajinský pas. Hoci príčina smrti týchto osôb nebola bezprostredne známa, najmenej jeden z nich mal na hlave strelné zranenie. Farba kože mŕtvych mužov mala bledý voskový odtieň, čo môže naznačovať, že tam ležali zrejme už niekoľko dní.
Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že nemajú informácie o identite obetí, ani o tom, ako zomreli. "Toto územie nebolo pod kontrolou Ukrajiny", keď boli zabití, povedal pre AFP pod podmienkou anonymity regionálny predstaviteľ. "Mohli by to byť civilisti zabití počas bombardovania alebo ich mohli zastreliť ruskí vojaci. Budú sa tým zaoberať poriadkové sily," dodal.
19:28 V Černobyle už opäť veje modro-žltá vlajka
V areáli bývalej jadrovej elektrárni v Černobyle dnes bola slávnostne vztýčená ukrajinská vlajka. Stalo sa tak potom, čo sa z miesta stiahli ruské jednotky, ktoré elektráreň okupovali od prvých dní vojny na Ukrajine. Rusi sa stiahli aj z kľúčových oblastí Hostomeľ a Irpiň, ktoré sú dôležité pre prípadné ovládnutie Kyjeva.
Fotografia mapy z dnešných Financial Times ukazuje, ktoré miesta Ukrajinci získali opäť pod kontrolu (žltou fabrou):
19:02 Zelenskyj obvinil ustupujúce ruské sily z nastražovania mín na severe Ukrajiny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu obvinil ruských vojakov, ktorí ustupujú alebo sú vytláčaní ukrajinskými silami, že úmyselne nastražujú míny v oblastiach severnej Ukrajiny. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.
"Na severe našej krajiny útočníci ustupujú. Je to pomalé, ale zjavné. Na niektorých miestach sú vytláčaní pomocou bojov, inde svoje pozície opúšťajú sami," povedal Zelenskyj vo videu zverejnenom v sobotu. "Nastražujú míny na celom tomto území. Podmínované sú domy, vybavenie a dokonca aj telá mŕtvych ľudí," dodal. Pre svoje tvrdenia však nepredložil nijaké dôkazy.
Ruské ministerstvo obrany na žiadosť o komentár v tejto veci nereagovalo. Agentúra Reuters uvedené obvinenia prezidenta Zelenského nevedela nezávisle overiť.
Bezpečnostné zložky v sobotu po tom, ako sa v obci Dmytrivka západne od Kyjeva našlo za deň vyše 1 500 výbušnín, varovali ľudí žijúcich v mestách a obciach Kyjevskej oblasti, ktoré sa nedávno podarilo Ukrajine oslobodiť, aby boli opatrní.
18:03 Ukrajinskí vojaci opäť ovládli viac ako 30 miest a obcí Kyjevskej oblasti
Ukrajinské jednotky získali naspäť kontrolu nad viac ako 30 obcami v Kyjevskej oblasti, uviedol v sobotu poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč s tým, že Ukrajina opäť ovládla i mestá Buča a Brovary.
Ako informovala televízia Sky News, Arestovyč súčasne upozornil, že na východnej a južnej Ukrajine naďalej prebiehajú intenzívne boje, najmä o ovládnutie prístavného mesta Mariupol.
Ďalší poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, Mychajlo Podoľak, v sobotu potvrdil, že ruské sily sa "rýchlo sťahujú" z Kyjevskej a Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny.
"Vzhľadom na všetky pohyby a koncentráciu okupačných jednotiek je celkom jasné, že Rusko zvolilo ako prioritnú inú taktiku," dodal Podoľak v správe na sieti Telegram.
Podľa neho ruské jednotky majú za úlohu "stiahnuť sa smerom na východ a juh, udržať si kontrolu nad rozsiahlymi okupovanými územiami (nielen v Doneckej a Luhanskej oblasti) a tam si upevniť pozície (...), aby mohli diktovať svoje podmienky".
Britská spravodajská televízia Sky News s odvolaním sa na britské ministerstvo obrany v sobotu informovala, že ruské sily sa stiahli aj zo strategicky kľúčového letiska Hostomel neďaleko Kyjeva.
17:46 Z Ukrajiny ušlo už vyše 4 milióny ľudí
Ukrajinu od začiatku ruskej invázie 24. februára opustilo už takmer 4,14 milióna obyvateľov, pričom sa Slovensko prišlo 294 885 z nich, vyplýva z údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) zverejnených v sobotu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
UNHCR informoval, že z Ukrajiny utieklo celkovo 4 137 842 ľudí, čo je oproti piatku nárast o takmer 35 000. Zhruba 90 percent utečencov sú ženy a deti, keďže muži od 18 do 60 rokov majú zakázané opustiť krajinu. Okrem občanov ušlo z krajiny aj takmer 205 500 cudzincov, ktorí na Ukrajine študovali alebo pracovali, uviedla Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).
OSN uviedla, že svoje domovy od začiatku ruskej vojenskej invázie opustilo viac ako desať miliónov Ukrajincov a takmer 6,5 milióna z nich sú vnútorne vysídlené osoby. Detský fond OSN (UNICEF) upozornil, že vojna vysídlila zhruba 4,5 milióna detí.
Z Ukrajiny ušlo do Poľska 2 405 703 ľudí vrátane 1,1 milióna detí. Rumunsko prijalo 629 917 utečencov z Ukrajiny, 391 592 ušlo do Moldavska a 379 988 prekročilo ukrajinsko-maďarské hranice.
16:27 Šéfka Európskeho parlamentu vyzvala v Poľsku na podporu krajín, ktoré pomáhajú utečencom z Ukrajiny
Predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová v sobotu počas návštevy Poľska vyzvala na navýšenie pomoci pre krajiny, ktoré prijímajú ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. TASR informuje na základe tlačového vyhlásenia zverejneného na oficiálnej webovej stránke EP.
Metsolová sa spolu s poľským premiérom Mateuszom Morawieckým v sobotu ráno stretla s utečencami z Ukrajiny v jednej zo škôl v meste Otwock neďaleko poľskej metropoly Varšava. Ocenila úsilie Poľska, jeho občanov, lokálnych komunít a dobrovoľníkov čo sa týka poskytovania pomoci pre ľudí utekajúcich pred ruskou inváziou.
"Poliaci ukázali svetu, že vďake solidarite je možné dosiahnuť zmenu. Ukrajinci utekajúci pred vojnou – z ktorých 90 percent tvoria ženy a deti – vedia, že ich tu prijímajú s otvorenou náručou," povedala šéfka EP.
"Poľsko však okrem Ukrajiny v najväčšej miere nesie následky vojny. Preto potrebujeme väčšiu pomoc pre Poľsko a ďalšie krajiny, ktoré prijímajú ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine a poskytujú im ubytovanie," vyzvala. "Musíme toho spraviť viac a zabezpečiť, že o každého bude postarané," dodala.
Poľská pohraničná stráž v sobotu ráno uviedla, že do krajiny prišlo od začiatku ruskej ofenzívy už 2,4 milióna ukrajinských utečencov.
Morawiecki apeloval na to, že voči Rusku je nutné prijať tvrdšie sankcie. Kritizoval, že v niektorých štátoch EÚ sa pre tlak na hospodárstvo už teraz hovorí o možnej normalizácii vzťahov s Ruskom. "Návrat do normálu nebude možný, pokiaľ Ukrajina neubráni svoju slobodu a suverenitu," zdôraznil podľa agentúry DPA.
Metsolová sa v piatok v Kyjeve stretla s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a o potrebe ďalších sankcií voči Moskve sa zhovárala s premiérom Denysom Šmyhaľom. V prejave k poslancom tamojšieho parlamentu uviedla: "Nebojujete len za ochranu svojich domovov a svojho územia. Bojujete za to, v čo veríme my všetci – za slobodu, demokraciu, právny štát." Ruskú inváziu na Ukrajinu označila za "neoprávnenú a neprijateľnú".
Ukrajine počas návštevy sľúbila, že EÚ uznáva európske ambície Kyjeva a "túžbu stať sa kandidátskou krajinou" na vstup do EÚ. Okrem toho vyhlásila, že EÚ nedovolí Putinovi zahrávať sa so svetovým poriadkom založeným na pravidlách, pretože ruská invázia na Ukrajinu postavila Rusko do priamej konfrontácie s Európou. Metsolová takisto zdôraznila, že EÚ pomôže Ukrajine pri obnove krajiny po skončení ruskej invázie.
15:32 V priebehu soboty sa na Ukrajine otvorí sedem humanitárnych koridorov
Ukrajinská vláda očakáva, že sa v priebehu soboty v krajine otvorí sedem evakuačných koridorov, oznámila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. TASR túto informáciu prevzala od spravodajskej stanice CNN.
Vereščuková v sobotu na Facebooku potvrdila, že jeden koridor povedie z Mariupola do Záporožia. Do Záporožia ešte v piatok dorazila v piatok kolóna 42 autobusov vezúcich evakuovaných obyvateľov z obliehaného prístavného mesta Mariupol. Autobusy viezli ľudí, ktorým sa predtým podarilo utiecť z Mariupola do Ruskom okupovaného mesta Berďansk. Odtiaľ boli autobusmi prevezení do Záporožia ležiaceho vyše 200 kilometrov severozápadne od Mariupola.
Ďalšie oznámené humanitárne koridory budú viesť z mesta Berďansk do Záporožia a z miest Rubižne, Severodoneck, Popasna a Lysyčansk do mesta Bachmut, približuje CNN.
Červený kríž sa podľa AFP medzitým pripravuje na ďalší pokus o bezpečný odsun civilistov z obliehaného prístavného mesta Mariupol na juhu Ukrajiny. Už v noci na sobotu oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, že z Mariupola evakuovali v priebehu piatka do bezpečia vyše 3 000 ľudí. V priebehu piatka sa z rôznych ukrajinských miest podarilo evakuovať celkovo 6 266 ľudí, pripomína CNN.
14:51 Exprokurátorka Del Ponteová: Putin by mohol byť obvinený z vojnových zločinov ako Slobodan Miloševič
Niekdajšia prokurátorka zaoberajúca sa vyšetrovaním vojnovým zločinov Carla Del Ponteová v rozhovore pre denník Le Temps, ktorý bol zverejnený v sobotu, vyzvala Medzinárodný trestný súd (ICC), aby v súvislosti s vojenskou ofenzívou na Ukrajine urýchlene vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
"Putin je vojnovým zločincom," povedala pre švajčiarske francúzskojazyčné noviny Del Ponteová, ktorá bola v minulosti hlavnou prokurátorkou vyšetrovania vojnových zločinov v Rwande či v bývalej Juhoslávii.
Del Ponteová (75) tvrdí, že vydanie medzinárodného zatykača na Putina a ďalších vysokopostavených ruských predstaviteľov je nevyhnutné, aby voči nim bola vyvodená zodpovednosť za vojnové zločiny páchané na Ukrajine, odkedy tam Moskva 24. februára spustila rozsiahlu inváziu. Je to podľa nej dôležitý signál toho, že "už prebehlo vyšetrovanie".
"Je to jediný existujúci nástroj, ktorý umožňuje zadržať páchateľa vojnového zločinu a postaviť ho pred ICC," dodala s tým, že ak by aj bol vydaný na šéfa Kremľa zatykač, nemuselo by to nevyhnutne znamenať, že by ho aj vzali do väzby. "Ak zostane v Rusku, nikdy sa tak nestane. Nemohol by však opustiť krajinu, čo by bol silný signál, že je proti nemu veľa krajín," poznamenala Del Ponteová.
Uviedla tiež, že na základe svojich skúseností hlavnej prokurátorky Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu má nádej, že Putin – rovnako ako bývalý prezident Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR) Slobodan Miloševič – by mohol byť jedného dňa zatknutý a obvinený z vojnových zločinov.
Medzinárodný trestný súd v holandskom Haagu otvoril 3. marca vyšetrovanie možných vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti alebo genocídy na Ukrajine, ku ktorým malo prísť od roku 2013. Vyšetrovanie sa zaoberá aj konfliktom, ktorý na Ukrajine vypukol po začiatku ruskej invázie.
14:03 Pri Kyjeve sa našlo telo zabitého novinára
Neďaleko ukrajinského hlavného mesta Kyjev bolo nájdené telo ukrajinského novinára a dokumentárneho fotografa Maxa Levina (40), ktorý bol nezvestný vyše dvoch týždňov. V sobotu to oznámil šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, informuje agentúra AFP.
"(Levin) zmizol v Kyjevskej oblasti na mieste prebiehajúceho konfliktu 13. marca. Jeho telo bolo nájdené 1. apríla v obci Huta-Mežyhirska," uviedol Jermak na Telegrame.
Miestna nezisková organizácia Masmediálny inštitút citovala predbežné zistenia prokuratúry, podľa ktorých žurnalistu usmrtili "dve strely" vypálené príslušníkmi ruskej armády. Max Levin, otec štyroch detí, dlhodobo pracoval pre ukrajinský spravodajský portál LB.ua a tiež pre medzinárodné médiá vrátane agentúr Reuters, AP a stanice BBC.
13:56 Ukrajina: Rusi rýchle ustupujú zo severu Ukrajiny, volia novú taktiku
Ruské jednotky sa dávajú na rýchly ústup z oblastí v okolí Kyjeva i mesta Černihiv na severnej Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na sobotné vyhlásenie ukrajinského prezidentského poradcu Mychajla Podoľaka.
"V súvislosti s rýchlym ústupom Rusov z oblastí Kyjeva i Černihiva... je úplne jasné, že Rusko zvolilo novú taktiku: ustúpiť na východ a na juh," uviedol Podoľak na sociálnych webových sieťach.
Červený kríž sa podľa AFP medzitým pripravuje na ďalší pokus o bezpečný odsun civilistov z obliehaného prístavného mesta Mariupol na juhu Ukrajiny. Už v noci na sobotu oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, že z Mariupola evakuovali v priebehu piatka do bezpečia vyše 3 000 ľudí.
Reportér AFP v piatok neskoro večer zase uviedol, že do ukrajinského mesta Záporožie dorazila kolóna asi 30 autobusov vezúcich Mariupolčanov.
Podoľak na Twitteri v sobotu ďalej napísal, že ruské jednotky sa po zjavnom ústupe od Kyjeva a Černihiva začali koncentrovať na východe a na juhu Ukrajiny. Ich cieľom je pritom podľa Podoľaka čo najpevnejšie ovládnuť široký pás okupovaného územia, zriadiť tam protivzdušnú obranu, čo najviac zredukovať svoje straty a začať diktovať podmienky.
12:55 Roskosmos vraj obnoví vzťahy so západnými partnermi po zrušení sankcií
Normálne vzťahy medzi ruskou vesmírnou agentúrou a jej partnermi podieľajúcimi sa na prevádzke medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) a iných projektoch bude možné obnoviť až po zrušení sankcií, ktoré Západ uvalil na Moskvu, povedal v sobotu šéf Roskosmosu Dmitrij Rogozin. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.
Cieľom sankcií, ktoré krajiny Západu uvalili na Moskvu v dôsledku jej útoku na Ukrajinu, je podľa Rogozina "zabiť ruskú ekonomiku a uvrhnúť našich ľudí do zúfalstva a hladu."
"Preto som presvedčený, že obnovenie normálnych vzťahov medzi partnermi na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) a inými projektmi je možné len úplným a bezpodmienečným odstránením týchto nezákonných sankcií," napísal Rogozin na sociálnych sieťach.
Napriek napätiu medzi Ruskom a Západom spolu kozmonauti na ISS aj naďalej do istej miery spolupracujú, pripomína agentúra Reuters. V stredu sa americký astronaut Mark Vande Hei spolu s dvoma ruskými kolegami vrátil na Zem na ruskej vesmírnej lodi Sojuz.
12:05 Ukrajina hlási už 17 800 mŕtvych Rusov vo vojne
Ukrajinské ministerstvo obrany oznámilo čerstvý údaj celkových bojových strát Ruska od začiatku invázie po dnes: 17 800 vojakov, 631 tankov a 134 helikoptér. Odhady sa považujú za nadhodnotené, no aj západné agentúry ruské straty odhadujú na vyše 10-tisíc vojakov.
11:12 V piatok prešlo našimi hraničnými priechodmi 2 800 Ukrajincov
Priechodmi na slovensko-ukrajinskej hranici včera prešlo 698 mužov, 1 457 žien a 691 detí. O dočasné útočisko požiadalo 766 osôb. TASR o tom v sobotu informoval tlačový odbor Ministerstva vnútra. "Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 291 príslušníkov Prezídia Policajného zboru, 90 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, 105 colníkov, 379 vojakov, 12 kňazov, 261 dobrovoľníkov a 62 príslušníkov zahraničných zložiek," uviedol ďalej rezort vnútra.
Zároveň vypravili 42 autobusov, ktoré prepravili 593 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky a jeden vlak so 116 cestujúcimi. Za piatok bolo ubytovaných 73 ľudí, voľné kapacity sú na úrovni 11 464 lôžok. Celkovo Slovensko zaznamenalo od vypuknutia vojny na Ukrajine 294 885 utečencov. O dočasné útočisko požiadalo od 1. marca celkovo 59 890 osôb.
10:28 Ukrajine sa naďalej darí pri Kyjeve zatláčať ruské sily
Ukrajinská armáda naďalej zatláča v bojoch neďaleko Kyjeva ruské jednotky, uviedli podľa agentúry DPA v sobotu britské tajné služby.
Podľa vyhlásenia britského ministerstva obrany sa už ruské jednotky údajne stiahli z letiska v meste Hostomeľ – letiska, o ktoré sa zvádzajú intenzívne boje už od prvého dňa vojnového konfliktu na Ukrajine. Ukrajina "opäť získala niekoľko dedín", píše sa v najnovšej krátkej správe britského rezortu obrany. "Na východe Ukrajiny zabezpečili ukrajinské jednotky po ťažkých bojoch uvoľnenie hlavnej dopravnej tepny v južnom Charkove," uvádza britské ministerstvo.
Aktuálna mapa podľa Financial Times (znovuzískané časti Ukrajincami pri Kyjeve sú označené žltou farbou):
9:32 Rusi v noci zasiahli ukrajinské mestá Poltava a Kremenčuk
Ruské rakety zasiahli v sobotu na strednej Ukrajine dve mestá, pričom zničili ich infraštruktúru i obytné budovy. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na miestne oiciálne zdroje.
"Poltava: Raketa zničila v noci jeden z hospodárskych objektov. Kremenčuk: Ráno mnoho útokov na mesto," napísal na internete šéf Poltavskej oblasti Dmytro Lunin.
Poltava je hlavným mestom administratívneho územného celku Poltavská oblasť, rozkladajúceho sa východne od ukrajinskej metropoly Kyjev, a Kremenčuk je zase jedným z najdôležitejších miest v tomto regióne.
O prípadných obetiach na životoch či zranených neboli bezprostredné informácie. Reuters pripomína, že Luninove údaje nemal zatiaľ nezávisle kde a ako overiť.
8:48 Ukrajinské sily podľa Britov postupujú za ruskou armádou, ktorá cúva z Kyjeva
Ukrajinská armáda podľa britského ministerstva obrany postupuje za sťahujúcou sa ruskou armádou v Kyjeve. Na východe sa jej podarilo dosiahnuť čiastočné uvoľnenie zovretia Charkova. Ruské jednotky sa tiež vraj stiahli z letiska Hostomeľ.
8:32 USA majú údajne dôkazy o obchádzaní sankcií
Pracovná skupina amerického ministerstva spravodlivosti, ktorá sa zameriava na odhaľovanie a stíhanie majetku ruských oligarchov, našla dôkazy o pokusoch vyhnúť sa sankciám alebo ešte vopred presunúť majetky kvôli prípadným sankciám. V piatok o tom informoval šéf tejto skupiny Andrew Adams, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra Reuters.
Pracovná skupina KleptoCapture (lov na kleptokratov) má odhaľovať a stíhať "skorumpovaných ruských oligarchov" a porušovateľov sankcií uvalených na Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu.
Adams, skúsený prokurátor vymenovaný minulý mesiac za šéfa tejto novej skupiny, povedal v interview pre Reuters, že úroveň spolupráce medzi krajinami pri vyšetrovaní neprávom nadobudnutého majetku oligarchov dosiahla po napadnutí Ukrajiny Ruskom "rekordné maximum" – to môže pomôcť prokuratúre vystopovať pokusy oligarchov ukryť svoje bohatstvo.
"Prebiehajú pokusy – niektoré sú verejne oznamované – presunúť napríklad hnuteľný majetok v podobe jácht, lietadiel... do jurisdikcií tam, kde ho bude podľa názoru týchto ľudí ťažšie vystopovať a ťažšie zmraziť," vysvetľoval Adams.
Názov skupiny je hra so slovom "kleptokracia", ktoré poukazuje na skorumpovaných predstaviteľov zneužívajúcich moc a vplyv na hromadenie bohatstva. V skupine sú prokurátori, vyšetrovatelia a analytici z početných amerických federálnych úradov.
7:28 USA poskytne Ukrajine ďalších 300 miliónov dolárov
Americké ministerstvo obrany v noci na sobotu oznámilo, že Ukrajine poskytne ďalšiu vojenskú pomoc – tentoraz v hodnote 300 miliónov dolárov –, určenú na posilnenie jej obranných kapacít. Informovala o tom agentúra AP.
Hovorca Pentagónu John Kirby priblížil, že pôjde o laserom navádzané raketové systémy, bezpilotné lietadlá, obrnené vozidlá, zariadenia na nočné videnie a tiež muníciu. Súčasťou balíka pomoci majú byť aj zdravotnícky materiál, terénne vybavenie či náhradné diely.
Kirby dodal, že USA už Kyjevu poskytli od začiatku ruskej invázie bezpečnostnú pomoc v hodnote vyše 1,6 miliardy dolárov.
Noviny The New York Times (NYT) v piatok večer tiež informovali, že USA sa na žiadosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského rozhodli spolupracovať so spojencami aj na prevoze tankov sovietskeho typu z ich územia na Ukrajinu.
Išlo by o prvý prípad, keď by USA pomohli s takýmto presunom tankov – podrobnosti o tom, z ktorých krajín by sa mal presun uskutočniť, ani o aký počet tankov by išlo, však neboli bezprostredne známe.
NYT vo svojej správe citujú nemenovaného amerického predstaviteľa oboznámeného so situáciou. Uvádza pritom, že zmienené tanky by mali Ukrajine umožniť delostreleckú paľbu na veľké vzdialenosti – na ruské ciele v Donbase.
5:16 Z Mariupola včera evakuovali vyše 3 000 ľudí
Z obliehaného ukrajinského prístavného mesta Mariupol evakuovali v piatok do bezpečia vyše 3 000 ľudí. Povedal to v noci sobotu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého citovala agentúra AFP.
Zelenskyj uviedol, že v piatok "fungovali humanitárne koridory v troch oblastiach: Doneckej, Luhanskej a Záporožskej". Evakuovať sa podľa neho podarilo celkovo "6 266 ľudí vrátane 3 071 z Mariupola". Zelenskyj podľa stanice BBC dodal, že Ukrajina sa okrem toho s Ruskom dohaduje na "odvoze mŕtvych a zranených" z Mariupola, pričom úlohu sprostredkovateľa v tejto otázke zohráva Turecko.
Spravodajca agentúry AFP v piatok neskoro večer informoval, že do ukrajinského mesta Záporožie dorazila kolóna asi 30 autobusov vezúcich obyvateľov z Mariupola. Niektoré z autobusov privážali ľudí, ktorí utiekli vlastnými dopravnými prostriedkami z Mariupola a neskôr ich z iných miest previezli autobusmi do Záporožia.
Nebolo preto bezprostredne zrejmé, či Zelenskyj a jej spravodajca AFP hovorili o rovnakých evakuovaných osobách.
4:18 Zelenskyj: Ruskí vojaci sa zo severu Ukrajiny sťahujú "pomalým, ale viditeľným" spôsobom.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom najnovšom nočnom videoprejave Rusko opäť obvinil z ďalších vojnových zločinov. Uviedol napríklad aj to, že Moskva sa pokúša odvádzať do boja ako brancov aj ľudí z anektovaného Krymu. Informuje o tom spravodajkyňa denníka The Guardian.
Zelenskyj ďalej povedal, že ruskí vojaci sa zo severu Ukrajiny sťahujú "pomalým, ale viditeľným" spôsobom. Dodal, že v niektorých prípadoch ich vytlačili ukrajinské sily, ale v iných odišli aj z vlastnej vôle. "Ostáva po nich úplná pohroma a množstvo nebezpečenstiev, to je pravda," povedal. Rusi podľa jeho slov oblasť pri svojom odsune zamínujú, a to dokonca v okolí domov či mŕtvol ležiaciach na zemi, cituje ho agentúra AP. Zelenskyj tiež varoval, že aj pri odsune môžu pokračovať aj s bombardovaním.
"Každý, kto sa do tejto oblasti vráti, musí byť veľmi opatrný," pokračoval ukrajinský prezident. "Stále nie je možné vrátiť sa k normálnemu život, aký bol predtým... Počkajte, kým bude naša zem vyčistená (odmínovaná), a kým si nebudete istí, že nie je možné ďalšie ostreľovanie," dodal.
Zelenskyj ďalej uviedol, že na východe krajiny je situácia "aj naďalej mimoriadne ťažká". Okrem toho povedal, že ruské sily sa hromadia v Donbase, smerom na Charkov, a "chystajú sa na ešte silnejšie" útoky. "Sú pred nami ťažké boje. Nemôžeme si myslieť, že sme už prešli všetkými skúškami," dodal.
Ukrajinský prezident okrem toho uviedol, že začiatok ruskej brannej sezóny priniesol tento rok "zaručenú smrť pre mnohých mladých chlapcov". Ruským rodinám zároveň adresoval varovanie: "Nepotrebujeme tu ďalších mŕtvych ľudí. Zachráňte svoje deti, aby sa z nich nestali zloduchovia. Neposielajte ich do armády. Urobte všetko, čo je vo vašich silách, aby ste ich udržali nažive. Nechajte ich doma," povedal.
Zelenskyj okrem toho informoval, že Rusko dosadilo v niektorých oblastiach na juhu Ukrajiny do vedenia prorusky zmýšľajúcich "dočasných lídrov", ktorí sa vyhrážajú zamestnancom miestnych úradov či podnikov a nútia ich k spolupráci. Zelenskyj v tejto súvislosti upozornil, že následkom bude čeliť každý, kto sa stane takýmto vodcom, a síce ako povedal "kolaborantom".
Zelenskyj predtým v rozhovore pre stanicu Fox News uviedol, že sankcie, ktoré na Moskvu uvalil Západ v dôsledku invázie, zjavne fungujú. Potrebné je však podľa jeho slov vyvíjať ďalší tlak.
0:33 Do Záporožia dorazila kolóna autobusov vezúcich obyvateľov Mariupola
Do ukrajinského mesta Záporožie dorazila v piatok kolóna autobusov vezúcich evakuovaných obyvateľov z obliehaného prístavného mesta Mariupol. Informoval o tom priamo z miesta spravodajca agentúry AFP..
Autobusy viezli ľudí, ktorým sa predtým podarilo utiecť z Mariupola do Ruskom okupovaného mesta Berďansk. Odtiaľ boli autobusmi prevezení do Záporožia ležiaceho vyše 200 kilometrov severozápadne od Mariupola. Uviedli to samotní evakuovaní aj tamojší predstavitelia.
Ukrajinská vicepremiérka a ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková prostredníctvom aplikácie Telegram zverejnila počas piatka videozáznam, v ktorom potvrdila, že evakuácie prebiehajú úspešne.
AFP uvádza, že jej spravodajca neskôr v Záporoží narátal približne 30 z týchto autobusov s obyvateľmi z Mariupola.
Oficiálne znie všetko priaznivo, ale efekty sú presne opačné. Karibský ostrovný štát Antigua a Barbuda je ochotný pomôcť Británii so zadržiavaním jácht vlastnených ruským oligarchom Romanom Abramovičom, ktorý sa nachádza na britskom sankčnom zozname. Informovala o tom ostrovná krajina a dodala, že Spojené kráľovstvo musí požiadať o takúto pomoc prostredníctvom medzinárodnej zmluvy.
To, samozrejme, trvá nejaký čas, všetko sa odohráva verejne, takže ruský miliardár má čas na vývoj situácie zareagovať. Štát Antigua a Barbuda si nikoho nepohnevá, Angličanov ani Abramoviča.
Denník Financial Times ako prvý informoval, že plavidlá Halo a Garcon, v súčasnosti zakotvené v Antigue a Barbude, vlastní Abramovič cez spoločnosť so sídlom na Britských Panenských ostrovoch, ktorá je na sankčnom zozname Británie.
Antigua samotná v žiadnom prípade nemôže zhabať alebo zadržať plavidlá, pretože nie sú spájané so žiadnymi zločinmi spáchanými v tejto krajine, uviedol veľvyslanec karibského štátu v USA Ronald Sanders. Ak to má karibský štát urobiť, vyžaduje si to oficiálnu žiadosť opierajúcu sa o zmluvu o vzájomnej právnej pomoci medzi oboma krajinami, čo je bežný mechanizmus, ako štáty navzájom spolupracujú, keď potrebujú vynútiť zákony.
"Povedali sme, že veľmi radi budeme spolupracovať, ale v súlade s právom," dodal Sanders v telefonickom interview. "Plavidlá môžeme zadržať, iba ak Briti v žiadosti na základe zmluvy o vzájomnej právnej pomoci uvedú, že toto je nimi hľadaný človek, pretože spáchal nejaký trestný čin," vysvetlil Sanders.
V liste zaslanom 29. marca Britskými Panenskými ostrovmi vláde Antiguy a Barbudy, ktorý mala možnosť vidieť aj agentúra Reuters, sa uvádza, že Abramovič je majiteľom firmy Wenham Overseas Limited. Superjachty spájané s Abramovičom, v celkovej odhadovanej hodnote 1,2 miliardy dolárov, sú od minulého týždňa zakotvené aj na juhozápade Turecka.
Západné vlády uvalili sankcie na Abramoviča a niekoľko ďalších ruských oligarchov, keďže sa snažia izolovať ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho spojencov za inváziu na Ukrajine. Abramovič, ktorý sa objavil tento týždeň aj na mierových rozhovoroch Rusov a Ukrajincov, získal nedávno prekvapivú podporu prezidenta Zelenského, aby ho Američania vyradili zo sankcií.
