Čo sa stane, ak sa preorientujeme z ruského plynu na plyn z Blízkeho východu, Afriky či USA

Európske snahy odpojiť sa od ruského zemného plynu majú za cieľ Rusko oslabiť, aby nemohlo viesť vojnu na Ukrajine. Ukazuje sa však, že prejsť na iné zdroje nie je jednoduché. Vyžaduje to nové obchodné jednania a zmenu infraštruktúry. Je otázne, či táto politika môže vojnu ovplyvniť.

Čas, ktorý Európa potrebuje na zmenu dodávateľov, je zároveň časom, ktorý Rusku poskytuje na hľadanie nových odberateľov. A čas, ktorý Európa potrebuje na vybudovanie potrebnej dovoznej infraštruktúry, je zároveň časom, ktorý Rusku poskytuje pre vybudovanie vývoznej infraštruktúry.

Napokon jediným výsledkom môže byť nákladná reorganizácia svetových tokov zemného plynu. Na tejto reorganizácii si môžu niektoré štáty polepšiť, no svet ako celok stratí. A Slovensko i Ukrajina budú patriť medzi porazených.

Veľká reorganizácia

Významných producentov zemného plynu je vo svete relatívne malý počet. Štáty, ktoré sú závislé na dovoze, si nemôžu veľmi vyberať. Zemný plyn možno okrem Ruska dovážať zo Spojených štátov amerických, Blízkeho východu, Austrálie alebo z africkej Nigérie. Vývozcov je málo a kapacita každého z nich je obmedzená.

Vývozcovia zemného plynu, samozrejme, nedržia voľnú kapacitu a nečakajú, kým si Európania vyberú. Záujem Európy o plyn možno čiastočne povedie k zvýšeniu ťažby mimo Rusko, v prevažnej miere sa však európske štáty budú o dodávky preťahovať so súčasnými odberateľmi. To povedie k rastu ceny.

Konkurentom Európy v dovoze zemného plynu budú najmä ázijské štáty. Tie však zároveň zrejme nebudú mať problém nakupovať plyn od Ruska, ak bude dostupný a lacnejší. India sa k nákupu energií od Ruska už vyjadrila, o postoji Číny asi nikto nepochybuje. Do budúcnosti teda môžeme očakávať presmerovanie blízkovýchodného a nigérijského plynu do Európy a ruského plynu do Ázie.

Nové investície a odpísané plynovody

V konečnom dôsledku by teda mohlo ísť o hru s nulovým súčtom. Lenže popísaná reorganizácia globálneho obchodu s plynom bude mať svoje náklady. A tie sa premietnu do cien energií a tiež do cien mnohých ďalších tovarov.

Opäť sa musíme vrátiť k infraštruktúre. Ak by Európa mala nakupovať zemný plyn z Blízkeho východu a Afriky, vo veľkej miere bude musieť byť prepravovaný skvapalnený po mori. Rovnakou cestou bude musieť byť prepravovaný ruský plyn do Ázie, aspoň krátkodobo, keďže výstavba dlhých plynovodov nie je rýchlou záležitosťou.

Európa i ďalšie štáty teda budú musieť investovať do novej infraštruktúry. Nejde len o terminály na skvapalnený zemný plyn, ale aj samotné lode, ktoré ho budú dopravovať. Existujúce kapacity zrejme nebudú dostatočné, aby nahradili plynovody z Ruska do Európy.

Zároveň ak Európa prestane odoberať plyn z Ruska, existujúca infraštruktúra bude znehodnotená. Všetky plynovody z Ruska do Európy – Nord Stream, Jamal, Bratstvo – stratia svoju primárnu funkciu. Hoci stále môžu byť čiastočne využívané v opačnom smere, nebude to v plnom rozsahu. Ich vybudovanie nebolo bez nákladov a z hľadiska všetkých zúčastnených to bude čistá strata.

A napokon ten lokálny pohľad. Dokiaľ Európa odoberá ruský plyn, Slovensko i Ukrajina sú tranzitnými krajinami. Tranzitný plynovod je pre oba štáty zdrojom príjmov. Ak Európa prejde na iné ako ruské zdroje, Slovensko i Ukrajina nielenže nebudú na trase, ale budú stáť na konci reťazca, odkázané na milosť ostatných. A Slovensko na rozdiel od Ukrajiny nemá vlastné zdroje a nemusí byť privilegovaným objektom západnej solidarity.