Preskočiť na obsah
  |  

Cibulkovú zaočkovali prednostne. Je jej to ľúto, Matovič hovorí o zlyhaní

Bývalú tenistku Dominiku Cibulkovú prednostne zaočkovali proti ochoreniu COVID-19 v Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) na Kramároch. Informáciu priniesol Denník N. Cibulková na sociálnej sieti reagovala, že ak by tušila, že sa dopúšťa vážneho pochybenia a nevypĺňa len voľné miesto v poradovníku, v žiadnom prípade by možnosť zaočkovať sa nevyužila.

"Je mi veľmi ľúto, že som sa nechala voviesť do omylu, keď som sa pri sprevádzaní blízkeho v nemocnici len informatívne opýtala, v akom období by sme mohli prísť na rad pri očkovaní," uviedla bývalá tenistka. Vzniknutá situácia ju podľa jej slov veľmi mrzí, a to vo vzťahu ku všetkým ľuďom, ktorí na vakcínu čakajú.

"Zároveň by som však touto cestou chcela vyzvať ľudí, aby sa očkovania neobávali. Budem rada, ak celá táto nešťastná udalosť bude mať pozitívny efekt v tom, že presvedčí čo najviac ľudí o potrebe očkovania," skonštatovala Cibulková. Deklaruje, že rada akýmkoľvek spôsobom pomôže v osvetovej kampani na podporu vakcinácie, ktorú považuje za bezpečnú a očkovanie proti COVID-19 za jediný správny a zodpovedný prístup.

Neoprávnený krok

UNB pre Denník N reagovala, že tenistku samovoľne a neoprávnene doplnil jeden z pracovníkov vakcinačného centra do oficiálneho zoznamu. Akékoľvek uprednostňovanie vníma nemocnica ako neprípustné.

Pracovník vakcinačného centra, ktorý Cibulkovú zaočkoval, porušil podľa vedenia UNB pravidlá očkovacieho procesu a od pondelka (11. 1.) sa už nebude podieľať na vakcinácii.

Matovič: Je to zlyhaním centra

Podľa premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) je spôsob, ako došlo k očkovaniu Cibulkovej, zbytočným zlyhaním očkovacieho centra. Bude preto vyžadovať okamžité sprísnenia opatrení, ktoré takýmto zlyhaniam v budúcnosti zabránia. Očakáva tiež od ministerstva zdravotníctva jednoznačné a nespochybniteľné poradovníky.

Matovič tvrdí, že je potrebné presvedčiť čo najviac ľudí dať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19. Cibulková bola podľa neho na takú kampaň "ako stvorená". "Bohužiaľ, nevydalo," napísal.

Premiér víta kampaň, vďaka ktorej by známi ľudia mohli svojím príkladom presvedčiť ľudí dať sa zaočkovať. "Nemám problém, ak denne popri tisíckach zaočkovaných ľudí podľa poradovníka budú verejne zaočkovaní traja - štyria verejne známi ľudia s cieľom masívnej propagácie očkovania medzi pochybujúcimi," doplnil. "Robiť to tajne nie je fér, urobiť to verejne je propagácia dobrej veci," skonštatoval.

V Nitre na brífingu premiér povedal, že milióny ľudí na Slovensku túžia byť čím skôr zaočkovaní, niektorí však podľahli pokušeniu využiť protekciu alebo si to nejakým spôsobom vybaviť. Matovič zároveň vyzval akýchkoľvek štátnych úradníkov, aby zrazu necítili potrebu sa tváriť ako kritická infraštruktúra štátu, keď pri práci pomaly ani neprichádzajú do kontaktu s ľuďmi. "Najprv musia byť zaočkovaní zdravotnícki pracovníci, ktorí sa starajú o ľudí s ochorením COVID-19. Mali by sme všetci dodržiavať stanovené poradie," vyhlásil.

Na Slovensku sa očkuje proti ochoreniu COVID-19 od 26. decembra 2020. V prvej vlne očkujú zdravotníkov, zamestnancov domovov sociálnych služieb či pracovníkov kritickej infraštruktúry. Očkovacia látka bude širokej verejnosti na Slovensku k dispozícii v štvrtej vlne očkovania s predpokladaným začiatkom v marci.

(TASR, ste)

  |  

Gröhling: Od 18.1. by sme chceli otvoriť aspoň prvé a druhé ročníky ZŠ

Ministerstvo školstva by chcelo od 18. januára otvoriť aspoň prvé a druhé ročníky základných škôl. Predchádzať tomu má testovanie na ochorenie COVID-19. V nedeľnej diskusnej relácii na TA3 V politike to uviedol minister školstva Branislav Gröhling (SaS) s tým, že ide len o náčrt a budúci týždeň o ňom bude diskutovať s ministrom zdravotníctva Marekom Krajčím (OĽANO).

Šéf rezortu školstva priznal, že aktuálna pandemická situácia na Slovensku nie je dobrá, a preto od pondelka (11. 1.) prechádzajú základné a stredné školy na dištančnú formu vzdelávania. Otvoria sa len materské školy a školské kluby detí (ŠKD) pre deti rodičov, ktorí sú zamestnancami kritickej infraštruktúry. "Od pondelka budú otvorené aj jedálne pre ŠKD," uviedol Gröhling.

Budúci týždeň má ministerstvo školstva, ministerstvo zdravotníctva i Úrad verejného zdravotníctva SR medzi sebou diskutovať, aké stupne či ročníky škôl sa budú môcť v najbližších týždňoch otvoriť. Gröhling však priznáva, že ak bude Slovensko v rámci takzvaného COVID semaforu naďalej v čiernej fáze, rozprávať sa môžu len o materských školách a prvom stupni základných škôl, prípadne niektorých konkrétnych ročníkoch škôl. "Potrebujeme však, aby sa prezenčne vzdelávali aj deti na druhom stupni základných škôl či študenti na stredných školách," poznamenal minister.

Ak to pandemická situácia umožní, bol by rád, ak by vo februári dostali vysoké školy financie i testy a otvorili svoje brány aspoň pre prvé ročníky. "Následne, aby sa mohli po pretestovaní vrátiť aj ďalšie ročníky v jednotlivých stupňoch," uviedol Gröhling.

Testovanie bude opäť dobrovoľné

Návratu do škôl má prechádzať testovanie detí, rodičov i zamestnancov škôl na ochorenie COVID-19. Minister hovorí, že buď bude dobrovoľné, čo záleží od zodpovedností ľudí, alebo bude určené uznesením vlády a tí, ktorí sa nebudú chcieť dať otestovať, sa nebudú môcť vzdelávať prezenčnou formou. Gröhling uviedol, že ministerstvo podporí testovanie cez mobilné odberové jednotky, ale spomína aj testovanie kloktaním, pri ktorom by nemuseli byť zdravotníci. Ak ministra vláda poverí zabezpečiť testovanie na školách kloktaním, deklaruje, že je na to pripravený a možno by sa týmto spôsobom mohol otvárať druhý stupeň základných škôl. Tento typ testovania označil minister za "veľmi komfortný pre všetkých".

Gröhling zároveň diskutuje s ministrom zdravotníctva, aby boli učitelia očkovaní skôr ako v tretej vlne. Dosiahnuť chce, aby sa mohli prioritne dať zaočkovať zamestnanci materských škôl, špeciálnych škôl a zariadení či zamestnanci v školstve nad 50 rokov.

Poslanec Národnej rady SR za Smer-SD a rektor Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Jozef Habánik v relácii deklaroval, že podporuje rozumné kroky ministra k tomu, aby sa deti vrátili do škôl. Vie však, že v súčasnej situácii to bez testovania nepôjde.

"Podporujem dobrovoľné testovanie učiteľov, žiakov a rodičov," vyhlásil. Rovnako je aj za dobrovoľnosť pri očkovaní zamestnancov v školstve. Dištančná forma vzdelávania je podľa neho fajn, ale nie v celom školskom či akademickom roku.

(tasr)

  |  

Matovič: Mutáciu máme všade. Keby mal Sulík Boha pri sebe, zbalí sa

Hosťom nedeľnej diskusnej relácie TA3 V politike bol premiér Igor Matovič (OĽaNO). Vyjadroval sa k plánovanému plošnému testovaniu, nezhodám s koaličným partnerom SaS aj škandálu výnimky pre Štefana Holého (Sme rodina).

Vláda má na mimoriadnom zasadnutí rozhodnúť o masívnom nákupe testov a masívnom testovaní na ochorenie COVID-19. Matovič chce, aby sa členovia vlády zišli ešte v nedeľu, najneskôr v pondelok (11. 1.). Plánuje sa tak vyhnúť zatvoreniu fabrík a zakázu ľuďom chodiť do práce.

Premiér povedal, že práve trvajúci lockdown a ani sprísnené opatrenia prijaté na Silvestra sa na číslach neprejavujú. "Najneskôr zajtra bude mimoriadne rokovanie vlády, kde rozhodneme o masívnom nákupe testov, masívnom testovaní, lebo keď chceme zachrániť fabriky pred tým, aby sme ich zatvorili, musíme nasadiť aj iný nástroj a ten sme si vyskúšali na Orave. Teraz to robíme v Nitre, kde ľudia bez toho, aby nemali test, nemôžu ísť do firmy," vyhlásil premiér.

Situácia sa bude naďalšej zhoršovať, pretože nákazlivejšia britská mutácia nového koronavírusu je už na Slovensku podľa premiéra rozšírená. "Už sa nedá ohraničiť, že toto je ohnisko, mutáciu máme všade," uviedol.

Holý neurobil nič protizákonné

Ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) premiér odvolať nechce. "Ak by mal Boha pri sebe, ešte dnes sa zbalí z ministerstva hospodárstva," vyhlásil s tým, že Sulíkovi by vyhovovalo, keby ho z koalície vyhodili.

Vicepremiér Štefan Holý (Sme rodina) neurobil podľa Matoviča nič protizákonné, keď požiadal o výnimku, ktorú mu Úrad verejného zdravotníctva SR udelil. Jeho zlyhanie vidí len v tom, že novinárom hneď neukázal, že má na cesty do Veľkej Británie výnimku z opatrení. "Dokážme vinu, odvolávajme," reagoval na otázku, či chce Holého odvolať. O výnimku môžu podľa premiéra požiadať aj bežní občania.

Poslancov parlamentu nakazených novým koronavírusom, ktorí prišli koncom decembra hlasovať do parlamentu, premiér pochválil, pretože prioritou bolo prijať zákon, ktorý podľa neho ochráni zdravie a životy ľudí.

Mladí poslanci by sa očkovať nemali

Hoci sú poslanci súčasťou kritickej infraštruktúry, premiér si myslí, že mladí poslanci by sa nemali ísť dať prednostne očkovať. Nepredpokladá, že mladší poslanci za OĽaNO sa nechajú zaočkovať skôr. Matovič nevidí problém v tom, ak sa nechá zaočkovať mladší človek, ktorý je verejnosti známy, a urobí tak pred kamerami, aby ľudí presvedčil o prospešnosti vakcinácie.

Premiér nemá spomedzi kandidátov na špeciálneho prokurátora osobného favorita. Advokát a exminister Daniel Lipšic je podľa Matoviča mimo politiky už vyše štyroch rokov, preto sa pýtal, či má byť Lipšic naveky diskvalifikovaný z boja o túto funkciu.

Lipšica uznáva ako špičkového odborníka a myslí si, že bude na rovnakej úrovni s ostatnými kandidátmi. Dodal, že ktorýkoľvek z uchádzačov by bol omnoho lepším špeciálnym prokurátorom ako predchádzajúci špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorý je v súčasnosti obvinený.

(tasr, EST)

  |  

Slováci pijú počas lockdownu viac alkoholu doma, vlani 12 litrov na osobu

Slováci pijú počas lockdownu spojeného s pandémiou viac alkoholu doma. Vlani priemerne 12 litrov čistého alkoholu na hlavu. Pitie alkoholu pritom môže zhoršiť priebeh koronavírusu. Uviedla to v analýze Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.

Buchláková spresnila, že Slováci konzumovali počas prvého, ale aj súčasného lockdownu viac alkoholu doma. Za vlaňajšok podľa aktuálnych údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat vypili 12 litrov čistého alkoholu na hlavu. Na alkoholické nápoje dávajú Slováci v priemere 2,3 % z celkových výdavkov domácnosti, pričom za posledných desať rokov sa tento podiel zvýšil o takmer 1 %.

Aktuálne je SR podľa nej v rámci 27 krajín EÚ vo výdavkoch na alkohol na 11. mieste, pričom pred nami skončili všetky krajiny V4. Napríklad Česi a Poliaci dávajú mesačne z rodinného rozpočtu až takmer 3,5 % práve na alkohol.

"Pandémia sa výrazne podpísala pod zmeny v nákupnom správaní Slovákov, v ich stravovacích návykoch, ale aj pod pitie alkoholu. Jeho konzumácia sa po zákaze v reštauračných a hotelových zariadeniach presunula do domácností. Podľa londýnskych vedcov z Cambridgeskej univerzity aktuálna izolácia u ľudí vyvoláva symptómy posttraumatického stresu, čo následne môže spôsobovať aj vyššiu konzumáciu alkoholu," povedala Buchláková.

Alkohol môže zhoršiť priebeh koronavírusu

Z pohľadu štruktúry spotreby jednotlivých alkoholických nápojov je dlhodobo najčastejšie konzumované pivo (80 %), nasleduje víno (12 %) a najmenej sú konzumované liehoviny (8 %).

"Konzumácia alkoholu COVID-19 nezničí, podľa Svetovej zdravotníckej organizácie len zvýši zdravotné riziká, a to najmä v prípade, že sa človek vírusom nakazí. Alkohol, pri koncentrácii aspoň 60 % objemu, funguje ako dezinfekcia kože, ale žiadny takýto účinok na vaše telo nemá, ak ho pijete," doplnila Buchláková.

Poznamenala, že za vlaňajšok európske domácnosti minuli v priemere 1,6 % z ich celkových spotrebných výdavkov na alkoholické nápoje. V prepočte ide o 117 miliárd eur, teda o 0,9 % hrubého domáceho produktu EÚ. Ak sa to prepočíta na obyvateľa, v priemere minie Európan na alkohol ročne zhruba do 300 eur. Najviac minú z pohľadu podielu na výdavkoch domácností Lotyšsko (4,8 %), Estónsko (4,7 %) a Litva (3,7 %).

Dodala, že podľa štúdie Svetového ekonomického fóra sa v krízových situáciách zvyšoval nielen nákup alkoholu, ale aj základných potravín, ktoré potrebujeme na prežitie. "Štúdia ukázala zaujímavý fenomén, že ľudia v čase krízových situácií potrebujú mať istotu a kontrolu, ktorú nadobúdajú práve plnými špajzami. Preto sa už v prvých týždňoch pandémie nového koronavírusu výrazne zvýšili maloobchodné tržby na Slovensku," uzavrela Buchláková.

(tasr)

  |  

Pred dvesto rokmi sa narodil autor slovenskej hymny Janko Matúška

Báseň Nad Tatrou sa blýska vznikla v roku 1844. Jej autor Janko Matúška sa narodil 10. januára 1821. Pripomíname si 200. výročie jeho narodenia.

Janko Matúška patril medzi štúrovcov. V roku 1839 začal študovať na evanjelickom lýceu v Bratislave. Tu prednášal Ľudovít Štúr. Na mladých slovenských študentov mal Štúr enormný vplyv, hodnotí Marián Gladiš z Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Keď Štúrovi v čase silnejúcej maďarizácie na prelome rokov 1843 a 1844 zakázali prednášať, oddaní študenti opustili na protest bratislavské lýceum. Medzi nimi aj oravský rodák Janko Matúška, ktorý pod vplyvom týchto udalostí napísal vlastenecký text na melódiu ľudovej piesne Kopala studienku.

Časť revoltujúcich študentov sa rozhodla doštudovať na lýceu v Levoči. Cestou z Bratislavy si spievali Matúškovu pieseň.

O Matúškovom autorstve sa podľa Gladiša dlho polemizovalo. Báseň s názvom Dobrovoľnícka síce vyšla tlačou už v roku 1849 a následne aj v roku 1851 v Domovej pokladnici, v oboch prípadoch však bez uvedenia mena autora.

„Matúškovo autorstvo potvrdzovali viaceré osobné memoáre – napríklad Jozefa Podhradského, ktorý spomínal, ako hral na gitare nápev Kopala studienku, zatiaľ čo Janko Matúška tvoril text –, ale predovšetkým rukopisná pozostalosť po Viliamovi Paulinym-Tóthovi, ktorý text zaznamenal v roku 1844 pod názvom Prešporskí Slováci, budúci Levočania, v origináli Prešporský Slowáci, budaucj Lewočané, a to aj s uvedením mena autora – Janka Matúšku,“ spresňuje Gladiš.

Matúškov rukopis sa, nanešťastie, nezachoval, a tak písomný záznam Viliama Paulinyho-Tótha je s najväčšou pravdepodobnosťou najstarším zápisom textu súčasnej slovenskej štátnej hymny. Uložený je v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice v Martine.

V pôvodnom pravopise uvádzame prvé dve slohy, ktoré sa stali podkladom na dnešnú slovenskú hymnu:

Ponad Tatrau blyská hromi diwo bigau

Zastawme jch bratia

Weť sa oni stratia

Slowaci ožigau.

To Slowensko naše posjal twrdo spalo

Ale blesky hromu

Zbuzugú ho k tomu

Aby sa prebralo.

(joh)

  |  

V Nitre nie je kde uchovávať nebožtíkov. Museli pristaviť druhý chladiaci príves

Počty mŕtvych, ktorí v Nitre zomreli na ochorenie COVID-19, pribúdajú. Kapacity domov smútku sú naplnené a v meste nie je kde uchovávať telá nebožtíkov.

Mesto už koncom roka dalo na cintoríne na Cabajskej ceste pristaviť externý chladiarenský príves na uskladnenie tiel. Jeho kapacita je už plná a radnica musela pristaviť druhý príves. „Pokiaľ sa naplní aj ten, budeme musieť v meste zriadiť veľkokapacitné miesto pre zosnulých. Pohrebné služby nestíhajú, úmrtí na ochorenie COVID-19 pribúda,“ informoval magistrát.

V prípade potreby by radnica mohla využiť na uskladnenie mŕtvych zimný štadión. „Sme pripravení aj na tie najhoršie varianty. Prosíme všetkých, chráňte seba aj svoje okolie. Dodržiavajte opatrenia a dajte sa testovať,“ vyzýval ľudí primátor Marek Hattas.

Extrémne vysoké číslo

V súčasnosti je čakacia doba na pohreb v Nitre dva týždne. Podľa informácií z nitrianskej fakultnej nemocnice mŕtvych pribúda oveľa rýchlejšie ako inokedy. „Posledné informácie od riaditeľa nitrianskej nemocnice Milana Dubaja mám, že do nemocnice chodí okolo 40 pacientov, no pripravení sú na 20 až 30. To číslo je extrémne vysoké.

Priemerný počet úmrtí v meste Nitra za jeden mesiac v bežnom období je približne 130. V októbri, novembri a v decembri sa krivka zvyšovala a za december tu bolo 330 úmrtí, čo je viac ako dvojnásobok. Trend pokračuje a čísla za prvé dni januára sú taktiež extrémne,“ skonštatoval primátor.

Plošné testovanie

V sobotu sa na území celého Nitrianskeho okresu začalo plošné testovanie. Zapojilo sa doň všetkých 60 obcí. „Pripravených je 70 odberných miest, ďalších deväť je v meste Vráble. Zapojili sa všetky obce, iba tie menšie, Kapince a Malé Zálužie, zriadili spoločné odberové miesto, ktoré bude v Malom Záluží,“ uviedla prednostka Okresného úradu v Nitre Eva Hajdamárová.

V Nitre bolo v priebehu piatka otestovaných 10 585 ľudí. Ako informovala radnica na sociálnej sieti, pozitívne testovaných bolo 295 osôb, čo je 2,79-percentná pozitivita.

Mestá a obce v Nitrianskom okrese pristúpili k celoplošnému testovaniu pre kritickú pandemickú situáciu v celom regióne. Zlá situácia je aj vo Fakultnej nemocnici Nitra i v Špecializovanej nemocnici sv. Svorada v Nitre na Zobore, ktoré sú na hranici svojich kapacít.

Od pondelka preto začne na území celého okresu platiť sprísnený zákaz vychádzania. Bez negatívneho testu na koronavírus, ktorý nesmie byť starší ako sedem dní, nebude možné chodiť do zamestnania ani do prírody, iba do najbližších potravín, drogérie či lekárne. Polícia už v týchto dňoch sprísnila kontroly, ktoré dozerajú na dodržiavanie zákazu vychádzania.

(TASR, ste)