Preskočiť na obsah
  |  

Výsledky testovania v Nitre: pozitivita bola oproti novembru štvornásobná

V Nitrianskom okrese sa v nedeľu o 17. hodine skončilo prvé kolo plošného testovania na ochorenie COVID-19. Zapojilo sa doň všetkých 60 obcí spolu s mestami Nitra a Vráble.

V obciach bolo otvorených celkovo 70 odberných miest, vo Vrábľoch deväť a v Nitre 37. „Všetky fungovali bez problémov a testovanie prebiehalo plynule. Bolo to možné iba vďaka výbornej spolupráci s mestami, obcami, nemocnicami v regióne, ozbrojenými silami, políciou i vládou. Podľa posledných informácií bolo v celom okrese v nedeľu k 12. hodine otestovaných okolo 78.000 ľudí, z nich bolo pozitívnych do 2000 testovaných,“ uviedla prednostka Okresného úradu v Nitre Eva Hajdamárová.

Vyššia pozitivita

Podľa slov nitrianskeho primátora Mareka Hattasa prebiehalo testovanie vo všetkých 37 odberových miestach bez problémov. „Niekedy sa vytvorili aj dvojhodinové rady, niekedy neboli žiadne. Podstatné je, že sme stihli otestovať všetkých, ktorí sa chceli dať otestovať. Účasť bola približne rovnaká ako pri testovaní vlani v novembri, pri celoslovenskom testovaní. Rozdiel bol v tom, že incidencia, respektíve pozitivita, je štvornásobne vyššia ako v novembri,“ zdôraznil Hattas.

S viacerými problémami pri zabezpečení testovania zápasili obce. Podľa slov starostu Malého Lapáša Petra Šveca sa však vďaka spolupráci všetkých zainteresovaných zložiek podarilo testovanie všade zorganizovať.

„Okresný úrad nám pomohol so zazmluvnením zdravotníkov, čo bol náš najväčší problém. Pomohla nám nemocnica v Nových Zámkoch a pomáhali si aj obce navzájom. Veľa ľudí v našej obci už ochorenie COVID-19 malo alebo sú v karanténe, chodili teda hlavne mladší ľudia. Verím, že po ďalších kolách testovania sa situácia zlepší a ľudia nebudú zomierať tak ako doteraz,“ povedal Švec.

Matovič: Heroický výkon

Premiér Igor Matovič (OĽANO) považuje zorganizovanie plošného testovania v celom Nitrianskom okrese v priebehu troch dní za heroický výkon. Zároveň vyzval všetkých primátorov a starostov na Slovensku, aby sa pridali a ukázali, že im záleží na životoch ľudí. „Stovky z nich už posledné dva týždne píšu, že by chceli pretestovať svoju obec. Reálny zmysel to má iba vtedy, ak je to opakované testovanie a je tam aj podmienka, že bez testu sa nemôže vychádzať von. Treba sa zomknúť. Ak by to malo byť tak, že sa v jednej dedine otestujú a vo zvyšných to nechajú na prírodu, tak to nebude fungovať,“ myslí si Matovič.

Podľa jeho slov chce vláda prijať opatrenia na zabezpečenie dostatku antigénových testov. „Áno testy nie sú, ale v pondelok (11. 1.) urobíme zásadný krok, aby sme zmenili zodpovedného ministra, od ktorého budeme chcieť, aby testy nakupoval. Aby tu nebola situácia, že sa ľudia budú chcieť testovať, ale nebudú k dispozícii testy,“ dodal Matovič.

(TASR, ste)

  |  

Visolajský: Ak niekoho uprednostniť v očkovaní, tak seniorov

Ak zaočkujeme ľudí nad 80 rokov, počet úmrtí klesne o vyše 40 percent. Zachránia sa tým životy a výrazne pomôžeme aj nemocniciam.

Slovenská vakcinačná stratégia napreduje veľmi pomaly, lebo vakcín je málo. Problémy nastávajú aj po logistickej stránke, keďže niektoré zdravotnícke strediská obdržali vakcíny s omeškaním. Napriek tomu by sa mali ujsť politikom. Čo na to lekárska obec?

Pandemická situácia sa každým dňom zhoršuje, pribúda premorených regiónov aj počet hospitalizácií. Východiskom sa zdá byť preočkovanie populácie proti Covid-19 a z neho vyplývajúca kolektívna imunita. Napriek tomu sú vakcíny proti koronavírusu na Slovensku nedostatkovým tovarom. A to aj pre ľudí pracujúcich v kritickej infraštruktúre.

Nie je však kritická infraštruktúra ako kritická infraštruktúra. Vznikla tak dilema, kedy na očkovanie čakajú zdravotníci pracujúci v prvej línii a poslanci Národnej rady SR. Tí prví zadržiavajú nápor a zachraňujú životy, zatiaľ čo tí druhí by im v tom mali pomáhať. Takmer rok trvajúca pandémia ukázala, že politici dokážu niektorými rozhodnutiami šírenie ochorenia ešte zhoršiť. Majú teda právo byť očkovaní medzi prvými?

Opozícia je zásadne proti

Podľa pravidiel poslanci toto právo majú a sú právoplatnou súčasťou kritickej infraštruktúry, keďže od nich do veľkej miery závisí chod štátu. Zaočkovaní by mali byť 25. januára napriek tomu, že ešte nebol zaočkovaný celý zdravotnícky personál, ktorý je v slovenských podmienkach značne prestarnutý, a teda mu hrozí ťažký až fatálny priebeh ochorenia.

Očkovanie poslancov sa stalo najmä vďačnou agendou pre opozíciu, ktorá ho označila za papalášizmus. "Organizované stádovité očkovanie poslancov parlamentu (25. januára) je súčasťou manipulatívnej a neobjektívnej propagandy, ktorú Smer rázne odmieta," napísal predseda strany Robert Fico. Zároveň dodal, že očkovanie samotné po 25. januári je dobrovoľným rozhodnutím poslancov strany.

Podľa predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) majú poslanci právo na očkovanie, ale je ich osobnou vecou, či sa dajú zaočkovať teraz alebo až po zaočkovaní zdravotníkov a rizikových skupín.

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) si myslí, že mladí poslanci by sa nemali ísť dať prednostne očkovať. Nepredpokladá, že mladší poslanci za OĽaNO sa nechajú zaočkovať skôr než zdravotníci, pretože nie sú v ohrození života. Na druhej strane premiér povedal, že nevidí problém v tom, ak sa nechá zaočkovať mladší človek, ktorý je verejnosti známy, a urobí tak pred kamerami, aby ľudí presvedčil o prospešnosti vakcinácie.

Príčinou, prečo sa niektorí ministri a prezidentka Zuzana Čaputová dali zaočkovať ešte v decembri, hneď po príchode vakcín, bola snaha vyvrátiť konšpirácie o dopadoch vakcín. Daní politici dúfali, že tým vzbudia v laickej verejnosti dôveru.

Sú to zbytočne minuté vakcíny

Takto nevnímajú diskusiu okolo očkovania poslancov všetci. Mnohí zdravotníci zastávajú názor, že minutie vakcín na poslancov môže brániť tomu, aby ich dostal niekto v rizikovejšom veku a zdravotnom stave. Zhrnul to za nich lekár a člen Ústredného krízového štábu Peter Visolajský.

"Ak zaočkujeme ľudí nad 80 rokov, úmrtnosť klesne o 43 percent. Každá vakcína, ktorá sa dnes podá mladému človeku, ktorý nie je až tak ohrozený, mi príde ako zbytočne minutá. Takisto ako aj tie divadlá pred kamerami," povedal na adresu očkovania politikov v priamom prenose pre denník Pravda.

Oslovil ho aj denník Štandard, Peter Visolajský dodal, že "jedna dávka vakcíny človeku nad 80 rokov je až šesťkrát účinnejšia pri záchrane života, ako podanie dávky inému človeku. Keď takýmto spôsobom odľahčíme zdravotníctvo, efektívne tým pomôžeme aj iným." Navyše, zaočkovanie starších ľudí je podľa Petra Visolajského možné zorganizovať a vykonať rýchlo, starších ľudí je ťažké izolovať a tým chrániť, "ak zaočkujeme seniorov nad 80 rokov tak klesne počet úmrtí o vyše 40 percent, čo reálne zachráni životy a súčasne odľahčí nemocnice," doplnil lekár pre Štandard.

(est)

  |  

Cibulkovú zaočkovali prednostne. Je jej to ľúto, Matovič hovorí o zlyhaní

Bývalú tenistku Dominiku Cibulkovú prednostne zaočkovali proti ochoreniu COVID-19 v Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) na Kramároch. Informáciu priniesol Denník N. Cibulková na sociálnej sieti reagovala, že ak by tušila, že sa dopúšťa vážneho pochybenia a nevypĺňa len voľné miesto v poradovníku, v žiadnom prípade by možnosť zaočkovať sa nevyužila.

"Je mi veľmi ľúto, že som sa nechala voviesť do omylu, keď som sa pri sprevádzaní blízkeho v nemocnici len informatívne opýtala, v akom období by sme mohli prísť na rad pri očkovaní," uviedla bývalá tenistka. Vzniknutá situácia ju podľa jej slov veľmi mrzí, a to vo vzťahu ku všetkým ľuďom, ktorí na vakcínu čakajú.

"Zároveň by som však touto cestou chcela vyzvať ľudí, aby sa očkovania neobávali. Budem rada, ak celá táto nešťastná udalosť bude mať pozitívny efekt v tom, že presvedčí čo najviac ľudí o potrebe očkovania," skonštatovala Cibulková. Deklaruje, že rada akýmkoľvek spôsobom pomôže v osvetovej kampani na podporu vakcinácie, ktorú považuje za bezpečnú a očkovanie proti COVID-19 za jediný správny a zodpovedný prístup.

Neoprávnený krok

UNB pre Denník N reagovala, že tenistku samovoľne a neoprávnene doplnil jeden z pracovníkov vakcinačného centra do oficiálneho zoznamu. Akékoľvek uprednostňovanie vníma nemocnica ako neprípustné.

Pracovník vakcinačného centra, ktorý Cibulkovú zaočkoval, porušil podľa vedenia UNB pravidlá očkovacieho procesu a od pondelka (11. 1.) sa už nebude podieľať na vakcinácii.

Matovič: Je to zlyhaním centra

Podľa premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) je spôsob, ako došlo k očkovaniu Cibulkovej, zbytočným zlyhaním očkovacieho centra. Bude preto vyžadovať okamžité sprísnenia opatrení, ktoré takýmto zlyhaniam v budúcnosti zabránia. Očakáva tiež od ministerstva zdravotníctva jednoznačné a nespochybniteľné poradovníky.

Matovič tvrdí, že je potrebné presvedčiť čo najviac ľudí dať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19. Cibulková bola podľa neho na takú kampaň "ako stvorená". "Bohužiaľ, nevydalo," napísal.

Premiér víta kampaň, vďaka ktorej by známi ľudia mohli svojím príkladom presvedčiť ľudí dať sa zaočkovať. "Nemám problém, ak denne popri tisíckach zaočkovaných ľudí podľa poradovníka budú verejne zaočkovaní traja - štyria verejne známi ľudia s cieľom masívnej propagácie očkovania medzi pochybujúcimi," doplnil. "Robiť to tajne nie je fér, urobiť to verejne je propagácia dobrej veci," skonštatoval.

V Nitre na brífingu premiér povedal, že milióny ľudí na Slovensku túžia byť čím skôr zaočkovaní, niektorí však podľahli pokušeniu využiť protekciu alebo si to nejakým spôsobom vybaviť. Matovič zároveň vyzval akýchkoľvek štátnych úradníkov, aby zrazu necítili potrebu sa tváriť ako kritická infraštruktúra štátu, keď pri práci pomaly ani neprichádzajú do kontaktu s ľuďmi. "Najprv musia byť zaočkovaní zdravotnícki pracovníci, ktorí sa starajú o ľudí s ochorením COVID-19. Mali by sme všetci dodržiavať stanovené poradie," vyhlásil.

Na Slovensku sa očkuje proti ochoreniu COVID-19 od 26. decembra 2020. V prvej vlne očkujú zdravotníkov, zamestnancov domovov sociálnych služieb či pracovníkov kritickej infraštruktúry. Očkovacia látka bude širokej verejnosti na Slovensku k dispozícii v štvrtej vlne očkovania s predpokladaným začiatkom v marci.

(TASR, ste)

  |  

Gröhling: Od 18.1. by sme chceli otvoriť aspoň prvé a druhé ročníky ZŠ

Ministerstvo školstva by chcelo od 18. januára otvoriť aspoň prvé a druhé ročníky základných škôl. Predchádzať tomu má testovanie na ochorenie COVID-19. V nedeľnej diskusnej relácii na TA3 V politike to uviedol minister školstva Branislav Gröhling (SaS) s tým, že ide len o náčrt a budúci týždeň o ňom bude diskutovať s ministrom zdravotníctva Marekom Krajčím (OĽANO).

Šéf rezortu školstva priznal, že aktuálna pandemická situácia na Slovensku nie je dobrá, a preto od pondelka (11. 1.) prechádzajú základné a stredné školy na dištančnú formu vzdelávania. Otvoria sa len materské školy a školské kluby detí (ŠKD) pre deti rodičov, ktorí sú zamestnancami kritickej infraštruktúry. "Od pondelka budú otvorené aj jedálne pre ŠKD," uviedol Gröhling.

Budúci týždeň má ministerstvo školstva, ministerstvo zdravotníctva i Úrad verejného zdravotníctva SR medzi sebou diskutovať, aké stupne či ročníky škôl sa budú môcť v najbližších týždňoch otvoriť. Gröhling však priznáva, že ak bude Slovensko v rámci takzvaného COVID semaforu naďalej v čiernej fáze, rozprávať sa môžu len o materských školách a prvom stupni základných škôl, prípadne niektorých konkrétnych ročníkoch škôl. "Potrebujeme však, aby sa prezenčne vzdelávali aj deti na druhom stupni základných škôl či študenti na stredných školách," poznamenal minister.

Ak to pandemická situácia umožní, bol by rád, ak by vo februári dostali vysoké školy financie i testy a otvorili svoje brány aspoň pre prvé ročníky. "Následne, aby sa mohli po pretestovaní vrátiť aj ďalšie ročníky v jednotlivých stupňoch," uviedol Gröhling.

Testovanie bude opäť dobrovoľné

Návratu do škôl má prechádzať testovanie detí, rodičov i zamestnancov škôl na ochorenie COVID-19. Minister hovorí, že buď bude dobrovoľné, čo záleží od zodpovedností ľudí, alebo bude určené uznesením vlády a tí, ktorí sa nebudú chcieť dať otestovať, sa nebudú môcť vzdelávať prezenčnou formou. Gröhling uviedol, že ministerstvo podporí testovanie cez mobilné odberové jednotky, ale spomína aj testovanie kloktaním, pri ktorom by nemuseli byť zdravotníci. Ak ministra vláda poverí zabezpečiť testovanie na školách kloktaním, deklaruje, že je na to pripravený a možno by sa týmto spôsobom mohol otvárať druhý stupeň základných škôl. Tento typ testovania označil minister za "veľmi komfortný pre všetkých".

Gröhling zároveň diskutuje s ministrom zdravotníctva, aby boli učitelia očkovaní skôr ako v tretej vlne. Dosiahnuť chce, aby sa mohli prioritne dať zaočkovať zamestnanci materských škôl, špeciálnych škôl a zariadení či zamestnanci v školstve nad 50 rokov.

Poslanec Národnej rady SR za Smer-SD a rektor Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Jozef Habánik v relácii deklaroval, že podporuje rozumné kroky ministra k tomu, aby sa deti vrátili do škôl. Vie však, že v súčasnej situácii to bez testovania nepôjde.

"Podporujem dobrovoľné testovanie učiteľov, žiakov a rodičov," vyhlásil. Rovnako je aj za dobrovoľnosť pri očkovaní zamestnancov v školstve. Dištančná forma vzdelávania je podľa neho fajn, ale nie v celom školskom či akademickom roku.

(tasr)

  |  

Matovič: Mutáciu máme všade. Keby mal Sulík Boha pri sebe, zbalí sa

Hosťom nedeľnej diskusnej relácie TA3 V politike bol premiér Igor Matovič (OĽaNO). Vyjadroval sa k plánovanému plošnému testovaniu, nezhodám s koaličným partnerom SaS aj škandálu výnimky pre Štefana Holého (Sme rodina).

Vláda má na mimoriadnom zasadnutí rozhodnúť o masívnom nákupe testov a masívnom testovaní na ochorenie COVID-19. Matovič chce, aby sa členovia vlády zišli ešte v nedeľu, najneskôr v pondelok (11. 1.). Plánuje sa tak vyhnúť zatvoreniu fabrík a zakázu ľuďom chodiť do práce.

Premiér povedal, že práve trvajúci lockdown a ani sprísnené opatrenia prijaté na Silvestra sa na číslach neprejavujú. "Najneskôr zajtra bude mimoriadne rokovanie vlády, kde rozhodneme o masívnom nákupe testov, masívnom testovaní, lebo keď chceme zachrániť fabriky pred tým, aby sme ich zatvorili, musíme nasadiť aj iný nástroj a ten sme si vyskúšali na Orave. Teraz to robíme v Nitre, kde ľudia bez toho, aby nemali test, nemôžu ísť do firmy," vyhlásil premiér.

Situácia sa bude naďalšej zhoršovať, pretože nákazlivejšia britská mutácia nového koronavírusu je už na Slovensku podľa premiéra rozšírená. "Už sa nedá ohraničiť, že toto je ohnisko, mutáciu máme všade," uviedol.

Holý neurobil nič protizákonné

Ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) premiér odvolať nechce. "Ak by mal Boha pri sebe, ešte dnes sa zbalí z ministerstva hospodárstva," vyhlásil s tým, že Sulíkovi by vyhovovalo, keby ho z koalície vyhodili.

Vicepremiér Štefan Holý (Sme rodina) neurobil podľa Matoviča nič protizákonné, keď požiadal o výnimku, ktorú mu Úrad verejného zdravotníctva SR udelil. Jeho zlyhanie vidí len v tom, že novinárom hneď neukázal, že má na cesty do Veľkej Británie výnimku z opatrení. "Dokážme vinu, odvolávajme," reagoval na otázku, či chce Holého odvolať. O výnimku môžu podľa premiéra požiadať aj bežní občania.

Poslancov parlamentu nakazených novým koronavírusom, ktorí prišli koncom decembra hlasovať do parlamentu, premiér pochválil, pretože prioritou bolo prijať zákon, ktorý podľa neho ochráni zdravie a životy ľudí.

Mladí poslanci by sa očkovať nemali

Hoci sú poslanci súčasťou kritickej infraštruktúry, premiér si myslí, že mladí poslanci by sa nemali ísť dať prednostne očkovať. Nepredpokladá, že mladší poslanci za OĽaNO sa nechajú zaočkovať skôr. Matovič nevidí problém v tom, ak sa nechá zaočkovať mladší človek, ktorý je verejnosti známy, a urobí tak pred kamerami, aby ľudí presvedčil o prospešnosti vakcinácie.

Premiér nemá spomedzi kandidátov na špeciálneho prokurátora osobného favorita. Advokát a exminister Daniel Lipšic je podľa Matoviča mimo politiky už vyše štyroch rokov, preto sa pýtal, či má byť Lipšic naveky diskvalifikovaný z boja o túto funkciu.

Lipšica uznáva ako špičkového odborníka a myslí si, že bude na rovnakej úrovni s ostatnými kandidátmi. Dodal, že ktorýkoľvek z uchádzačov by bol omnoho lepším špeciálnym prokurátorom ako predchádzajúci špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorý je v súčasnosti obvinený.

(tasr, EST)

  |  

Slováci pijú počas lockdownu viac alkoholu doma, vlani 12 litrov na osobu

Slováci pijú počas lockdownu spojeného s pandémiou viac alkoholu doma. Vlani priemerne 12 litrov čistého alkoholu na hlavu. Pitie alkoholu pritom môže zhoršiť priebeh koronavírusu. Uviedla to v analýze Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.

Buchláková spresnila, že Slováci konzumovali počas prvého, ale aj súčasného lockdownu viac alkoholu doma. Za vlaňajšok podľa aktuálnych údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat vypili 12 litrov čistého alkoholu na hlavu. Na alkoholické nápoje dávajú Slováci v priemere 2,3 % z celkových výdavkov domácnosti, pričom za posledných desať rokov sa tento podiel zvýšil o takmer 1 %.

Aktuálne je SR podľa nej v rámci 27 krajín EÚ vo výdavkoch na alkohol na 11. mieste, pričom pred nami skončili všetky krajiny V4. Napríklad Česi a Poliaci dávajú mesačne z rodinného rozpočtu až takmer 3,5 % práve na alkohol.

"Pandémia sa výrazne podpísala pod zmeny v nákupnom správaní Slovákov, v ich stravovacích návykoch, ale aj pod pitie alkoholu. Jeho konzumácia sa po zákaze v reštauračných a hotelových zariadeniach presunula do domácností. Podľa londýnskych vedcov z Cambridgeskej univerzity aktuálna izolácia u ľudí vyvoláva symptómy posttraumatického stresu, čo následne môže spôsobovať aj vyššiu konzumáciu alkoholu," povedala Buchláková.

Alkohol môže zhoršiť priebeh koronavírusu

Z pohľadu štruktúry spotreby jednotlivých alkoholických nápojov je dlhodobo najčastejšie konzumované pivo (80 %), nasleduje víno (12 %) a najmenej sú konzumované liehoviny (8 %).

"Konzumácia alkoholu COVID-19 nezničí, podľa Svetovej zdravotníckej organizácie len zvýši zdravotné riziká, a to najmä v prípade, že sa človek vírusom nakazí. Alkohol, pri koncentrácii aspoň 60 % objemu, funguje ako dezinfekcia kože, ale žiadny takýto účinok na vaše telo nemá, ak ho pijete," doplnila Buchláková.

Poznamenala, že za vlaňajšok európske domácnosti minuli v priemere 1,6 % z ich celkových spotrebných výdavkov na alkoholické nápoje. V prepočte ide o 117 miliárd eur, teda o 0,9 % hrubého domáceho produktu EÚ. Ak sa to prepočíta na obyvateľa, v priemere minie Európan na alkohol ročne zhruba do 300 eur. Najviac minú z pohľadu podielu na výdavkoch domácností Lotyšsko (4,8 %), Estónsko (4,7 %) a Litva (3,7 %).

Dodala, že podľa štúdie Svetového ekonomického fóra sa v krízových situáciách zvyšoval nielen nákup alkoholu, ale aj základných potravín, ktoré potrebujeme na prežitie. "Štúdia ukázala zaujímavý fenomén, že ľudia v čase krízových situácií potrebujú mať istotu a kontrolu, ktorú nadobúdajú práve plnými špajzami. Preto sa už v prvých týždňoch pandémie nového koronavírusu výrazne zvýšili maloobchodné tržby na Slovensku," uzavrela Buchláková.

(tasr)