Hrdinovia, neonacisti či niečo medzi? Svet aj Slovensko rieši otázku, ako veľmi sa Azov zmenil

Azov na začiatku pôsobenia viedol Andrij Bely Vozd (prezývka Biely vodca) Bileckyj, ktorý ešte v roku 2010 podľa britského denníka Guardian bez okolkov hovoril o tom, že úlohou ukrajinského národa je „viesť biele rasy sveta v záverečnej krížovej výprave… proti Semitmi vedeným podľuďom“.

Samotný hovorca pluku Azov Andrij Ďačenko v roku 2015 povedal, že približne 10 až 20 percent jeho členov tvorili nacisti. Hoci bol Azov vo svojich počiatkoch menej početný, išlo by o desiatky až stovky mužov sympatizujúcich s najtvrdšou totalitou, akú ľudstvo pozná. Vplyv ich osobného presvedčenia na filozofiu tejto bojovej skupiny ale Ďačenko marginalizoval.

Súčasťou Azova boli aj členovia ultranacionalistickej organizácie Patriots of Ukraine (Patrioti Ukrajiny) a neonacistického zoskupenia Social-National Assembly (Sociálno-národného zhromaždenia). Tieto organizácie v minulosti podľa Aljazeery útočili na ukrajinské menšiny, napríklad na Rómov.

Správa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) z roku 2016 obviňuje Azov z porušovania medzinárodného humanitárneho práva. V regióne Donbasu sa mal dopustiť tých najťažších zločinov vrátane znásilňovania a mučenia zajatcov. Správa podrobne popisuje konkrétne incidenty za obdobie od novembra 2015 do februára 2016.

O rok neskôr, v roku 2017, zverejnil Azov na svojom oficiálnom YouTube kanáli bizarné video svedčiace o tom, že svoju filozofiu čiastočne opiera aj o pohanstvo, ktoré je s nacizmom úzko previazané. Na zázname vidno jeho členov vztyčovať drevenú sochu slovanského boha Perúna, pričom sa pri krvavom rituáli režú nožom do ruky a predvádzajú gestá pripomínajúce hajlovanie.

Znepokojený bol aj náš rezort vnútra

Za extrémistické hnutie považovali Azov aj slovenské orgány. V roku 2017 sa totiž jeho logo ocitlo v príručke vypracovanej rezortom vnútra, konkrétne jeho odborom prevencie kriminality. Nájsť ho možno aj v iných protiextrémistických materiáloch rezortu.

Ešte ďalej zašli Spojené štáty, kde 40 členov Snemovne reprezentantov USA z Demokratickej strany v roku 2019 požadovalo ministerstvo zahraničných vecí o zaradenie Azovu na americký zoznam zahraničných teroristických organizácií (FTO). Predstavitelia bataliónu sa proti tomu ostro ohradili.

Ako „nebezpečnú organizáciu“ hodnotil Azov aj Facebook, ktorý mu v roku 2020 zakázal prístup na svoje platformy. Avšak po tom, čo Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu, sociálna sieť svoj zákaz zrušila s odôvodnením, že urobí „úzku výnimku pre chválenie pluku Azov striktne v kontexte obrany Ukrajiny alebo v jeho úlohe ako súčasti ukrajinskej národnej gardy“.

Zlá povesť je vraj dávno preč

Čoraz častejšie však rezonujú hlasy o tom, že Azov sa po rokoch zásadne zmenil. A to aj v našom odbornom prostredí. „Dnešný Azov je iný, ako keď vznikol. Kedysi to boli tvrdí nacionalisti, pôsobili autonómne, len nedávno sa dostali pod velenie ukrajinskej armády,“ povedal na sklonku marca v rozhovore pre Štandard politológ zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba.

„Vďaka reorganizácii sa (pluk) očisťoval od radikálnych elementov,“ uviedol zas pre Český rozhlas Michal Lebduška z Asociácie pre medzinárodné otázky. Pozadie tvorené ľuďmi ako Bileckyj je vraj dávno minulosťou.

„V Rusku sa o pluku Azov vytvoril úplne neuveriteľný mýtus. Tento pluk predstavuje niekoľko tisíc mužov, ktorým sa tu hovorí ostrí chlapci. Sú to ľudia veľmi uznávaní a statoční. Ale povesť náckov, futbalových ultras, z ktorých sa pluk Azov roku 2014 zrodil, už je dávno preč. A v Rusku je to predovšetkým mýtus živeným propagandou, ktorý nemá v realite žiadnu oporu,“ povedala v aprílovom rozhovore česká novinárka Petra Procházková, ktorá pôsobila ako spravodajkyňa v Rusku.

Hitler sem, hákový kríž tam

Hoci podrobné mapovanie vývoja v Azove – ktorý sa na Ukrajine vo veľkom teší glorifikácii zo strany bežného obyvateľstva – prekračuje rozsah tohto článku, len nedávno sa na verejnosti objavili zábery, ktoré optimizmus západných analytikov krotia.

Jednotkám agresora sa totiž v mariupolských oceliarňach Azovstaľ, ktoré boli baštou tohto bataliónu, podarilo odfotografovať niekoľkých bojovníkov Azovu s otvorene nacistickým tetovaním. Nechýbali hákové kríže, lebky so symbolikou oddielov SS, podobizne vodcu Tretej ríše Adolfa Hitlera či čísla ako 1488. Rozsah problému Štandard nevie overiť.

Spomenúť možno aj článok prestížneho magazínu Time ešte z roku 2021, v ktorom sa zaoberal úlohou sociálnych sietí pri získavaní nových regrútov Azovu. Text s nadpisom Ako milícia bielych supremacistov využíva Facebook na radikalizáciu a školenie nových členov okrem iného prezrádzal, že časť bataliónu pomohla distribuovať manifest belošského teroristu Brentona Tarranta, ktorý v roku 2019 v mešite na Novom Zélande zastrelil 51 ľudí.

Michael Colborne, autor knihy Od požiarov vojny: Ukrajinské hnutie Azov a globálna krajná pravica tvrdí, že v batalióne sa stále nachádzajú aj neonacistické prvky a aj prvky, ktoré možno priradiť k ukrajinskému nacionalizmu starej školy. „Vo svojej podstate je nepriateľský voči liberálnej demokracii. Je nepriateľský voči všetkému, čo prichádza s liberálnou demokraciou, právami menšín, volebnými právami a podobnými vecami,“ cituje ho Washington Post.

Jediné relevantné delenie: Za Ukrajinu, proti Ukrajine?

Štandard však už dávnejšie analyzoval, že nielen na ukrajinskej, ale aj na ruskej strane bojuje extrémne široká škála ľudí. Od moslimov cez kresťanov až po pohanov a od demokratov až po komunistov. Nevraviac o širokej škále národností na oboch stranách. V konečnom dôsledku je, zdá sa, rozhodujúca lojalita buď k obrancovi, alebo k útočníkovi. Vnímať preto vojnu zjednodušenou ideologickou optikou sa nemusí vyplatiť.

Novinár Oz Katerji v komentári pre portál New Statesman tvrdí, že síce neexistuje žiaden spôsob, ako „osladiť“ neonacistickú povahu Azovu a že spolupráca ukrajinskej vlády by mala vraj znepokojovať každého demokrata, no sústredením sa na tento batalión vraj padáme do „Putinovej pasce“. Aj pri nadhodnotení počtu jeho členov vraj platí, že tvoria maximálne okolo päť percent ukrajinských ozbrojených síl.

Do ruskej propagandy sa tiež menej hodí skutočnosť, že podľa nemeckej Federálnej spravodajskej služby (BND) sa k Putinovmu útoku na Ukrajinu pridali aj ruskí pravicoví extrémisti a neonacisti. Informuje o tom rakúsky portál Exxpress s odvolaním sa na nemecký denník Spiegel.

O Azove sa sporia aj naši vrcholoví politici

Hoci sa o čerstvých záberoch nacistických bojovníkov z Azovstaľu na Slovensku príliš nehovorilo, zaujímavé je, že sa stali jednou z tém nedeľnej diskusnej relácie TV Markíza Na Telo. Pred kamerami sa stretli líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini a ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS).

Načal ju prvý menovaný svojou reakciou na obvinenie bývalého predsedu Najvyššieho súdu Štefan Harabina, ktorý s údajnou masovou prítomnosťou nacistov na Ukrajine rád operuje.  

„…Pretože, ak niekto napríklad vidí, ako z Mariupola povyťahujú vojakov, ktorých vyzlečú a jeden má tu vytetovaného Hitlera a ďalší hákové kríže a SS a neviem čo všetko, a povie si, tak to je nacista, tak tomu by som aj potrieskal po hlave lopatou, keby som ho stretol. Tak otázka je, že čo to je teraz? Treba ho zavrieť alebo niečo…? Viete, lebo každý to hovorí na základe nejakých informácií. Čiže nie som si úplne istý… Ale ja nie som obhajca pána Harabina, ja dokonca ani neviem, že za čo tam je,“ rozhovoril sa Pellegrini.

Kolíková slová expremiéra označila za „nebezpečné“ a vraj ide o „manipuláciu“. Podľa šéfky rezortu justície Pellegrini takýmito „vytrhnutými príkladmi“ spochybňuje vojnu na Ukrajine.

Naša polícia ani ministerstvo sa k nim už vyjadrovať nechce

Štandard sa s otázkou, či prišlo k prehodnoteniu postoja našich štátnych orgánov k Azovu, obrátil aj na Ministerstvo vnútra SR a Prezídium Policajného zboru. Na emaily však nereagovali.

Národná kriminálna agentúra sa podľa portálu eReport zaoberá podaním, ku ktorému došlo po tom, ako sa v čele aprílového protestu ukrajinských matiek v Bratislave ocitla aj stará vlajka Azovu. Hovorca Prezídia Policajného zboru SR Michal Slivka však žiadne ďalšie informácie neposkytol.

Prevažná časť bataliónu Azov sa dnes nachádza v ruskom zajatí. Okupačné jednotky podľa svojich vlastných slov z oceliarní, ktoré dlhé týždne obliehali, odvliekli zhruba 2 500 bojovníkov. Hoci sa niektoré západné zdroje snažili záver bitky verejnosti predať ako evakuáciu, a teda de facto ukrajinské víťazstvo, Štandard v upresňujúcom texte preukázal, že Azov sa agresorom vzdal.