Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Matovič: Do zdravotníctva treba vniesť trochu kapitalizmu

Minister financií Igor Matovič (OĽANO) kritizuje socializmus v zdravotníctve a navrhuje vniesť do sektora trochu kapitalizmu. "Solidarita by mala byť zachovaná, ale musíme byť efektívni vo vnútri," povedal na štvrtkovej zdravotníckej konferencii Vizionári v zdravotníctve 2022 v Bratislave.

Poukázal na to, že v rámci rezortu zdravotníctva je potrebné robiť reformy, k čomu sa snaží motivovať aj jeho vedenie. Výsledkom toho má byť aj nedávne memorandum medzi ministerstvami, ktoré hovorí o viacerých opatreniach v zdravotníctve.      

Pacienti by podľa Matoviča mali byť "vtiahnutí do deja" a povinne hodnotiť minimálne prístup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. "Už nám to bude robiť možno nejaké ratingy, hodnotenia a pacient bude mať pocit, že je súčasťou hry," skonštatoval.

Namiesto riešenia sťažností na poskytovanie zdravotnej starostlivosti cez Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) navrhuje vytvoriť balík peňazí, v rámci ktorého bude automaticky vyčlenená suma pre ľudí, ktorí neboli so starostlivosťou spokojní. Chce tak predísť tomu, aby lekári strácali odvahu robiť zákroky a dôležité rozhodnutia.

Na margo otázky pripoistenia reagoval, že v prvom rade treba vyriešiť základné problémy v sektore ako napríklad oceňovanie lekárov podľa výkonu. "Keď potom budeme vidieť, že fakt ešte stále nám chýbajú peniaze, tak poďme potom vymýšľať, či má byť nejaké pripoistenie na nejaké špecialitky," povedal. Myslí si ale, že by sme sa nemali dostať k tomu, aby niekto chorý s vážnou diagnózou musel hľadať peniaze.

V súvislosti s plánom obnovy opakovane skritizoval ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽANO). "Trošku sa obávam, že niekto to možno hrá na to, že no vidíte, tak nakoniec len tá Penta to stihne postaviť," podotkol. Investičná skupina Penta je podľa Matoviča Slovensku dlžná veľmi veľa. Dodal, že svoj "dedičný hriech" by mohla zmyť, ak by novopostavenú nemocnicu Bory darovala štátu.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecká fregata posilní severné krídlo NATO, na jej palube sú aj Slováci

Nemecká fregata Mecklenburg-Vorpommern (F218) triedy Brandenburg opustila vo štvrtok námornú základňu Wilhelmshaven a smeruje na sever, aby posilnila severné krídlo Severoatlantickej aliancie. Vojnová loď sa má na najbližšie mesiace stať súčasťou síl rýchlej reakcie NATO.

Na palube takmer 140 metrov dlhého plavidla je okolo 220 členov posádky vrátane mužov zo Slovenska. TASR o tom vo štvrtok informovala na základe správy agentúry DPA. Oficiálnej rozlúčkovej ceremónie sa zúčastnil aj štátny tajomník Ministerstva obrany (MO) SR Marian Majer.

"Tento akt bol začiatkom zapojenia sa fregaty do operácie NATO v Severnom a Baltickom mori v rámci Stálej námornej skupiny NATO (SNMG1), ktorej súčasťou sú aj 11 slovenskí vojenskí policajti. Tí budú na fregate plniť úlohy zásahového tímu a úlohy zabezpečenia ochrany lode," uviedol Majer na sociálnej sieti Facebook.

"Loď a posádka absolvovala deväť mesiacov trvajúci operačný výcvik s jasným zameraním na úlohy národnej a aliančnej obrany," uviedol kapitán fregaty Hendrik Wissler. Úlohou posádky je teraz uplatniť získané zručnosti v rámci síl rýchlej reakcie NATO, preukázať operačnú pripravenosť a prispieť tak k obrane Aliancie, doplnil kapitán. Na palube lode je aj skupina lekárskych špecialistov a príslušníkov námorného letectva, ktorí obsluhujú dve helikoptéry.

VIDEO: Fregata Mecklenburg-Vorpommern v Portsmouthe

https://www.youtube.com/watch?v=-OXHmz2_QTg

DPA pripomína, že severné krídlo NATO zahŕňa Baltské more, Severné more aj Severný ľadový oceán. Nemecko už vyslalo niekoľko svojich vojnových plavidiel do Baltského mora krátko po tom, ako Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu. Podľa predbežných plánov sa fregata Mecklenburg-Vorpommern vráti do domovského prístavu v júli tohto roka. Spomínaná loď bola spustená na vodu v roku 1995 a zaradená do služby začiatkom decembra 1996. Je pomenovaná podľa spolkovej krajiny Meklenbursko-Predpomoransko. Fregaty triedy Brandenburg sú náhradou za staršie nemecké torpédoborce triedy Hamburg.

(tasr)

Minúta  |  

Časť členov iniciatívy Za slušné Slovensko vyzýva Šeligu, aby sa vzdal mandátu: Juraj, s fašistami sa nehlasuje

Iniciatíva Za slušné Slovensko v Banskej Bystrici a občianska platforma Nie v našom meste žiadajú Juraja Šeligu (Za ľudí), aby sa vzdal mandátu poslanca v parlamente. Podľa iniciatívy Šeliga zahodil ideu slušného Slovenska tým, že hlasoval za schválenie prorodinného balíčka. Informovala o tom koordinátorka iniciatívy Nie v našom meste Martina Strmeňová v tlačovej správe.

„Musíme sa ozvať aj z pozície našej osemročnej práce v boji proti strane Kotlebovci – ľudová strana Naše Slovensko a im podobným zoskupeniam, a z pozície, že naša občianska platforma vznikla ako reakcia na zvolenie Kotlebu do pozície predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. S mnohými tvojimi krokmi a rozhodnutiami sme nemuseli súhlasiť, ale tvoje posledné hlasovanie je pre nás signálom, že si zahodil ideu slušného Slovenska," uvádza Strmeňová.

Podľa manifestu Za slušné Slovensko by politika nemala byť špinavá hra o svoj vlastný prospech. Slovensko je parlamentná demokracia, ktorú tvoria aktívni občania a zodpovední politici. „My všetci voláme po tom, aby do politiky išli slušní ľudia, ktorým záleží na Slovensku a sú pripravení zodpovedne vykonávať službu vo verejnom záujme," píše sa v manifeste iniciatívy.

„Juraj, v utorok si sa spreneveril všetkému, pre čo sme stáli na námestiach. Hlasoval si spolu s Marekom Kotlebom, Mizíkom, Krupom a ďalšími fašistami za nezmyselný zákon, pri ktorom minister financií protizákonne obišiel všetky pravidlá štandardného legislatívneho procesu. To môžeme nazvať všeličím, napríklad opľutím právneho štátu, ale určite to nie je slušné Slovensko," dodala Strmeňová.

Juraj Šeliga. Foto: TASR/Jakub Kotian

Prorodinný zákon, ktorý Šeliga podporil, obsahuje systém podpory krúžkov, ktorý podľa iniciatívy vylučuje rodiny, ktoré si nemôžu dovoliť smartfóny a nemajú neobmedzený prístup k internetovému pripojeniu. Po dvoch rokoch okliešteného online vzdelávania pre deti zo zraniteľných komunít, na ktoré upozorňovalo mnoho ľudskoprávnych organizácií, považuje hlasovanie poslanca za nepochopiteľné.

„Staviame sa aj za samosprávy, ktoré vďaka tomuto zákonu prichádzajú o potrebné zdroje na spolufinancovanie unikátnych rozvojových projektov, ktoré sa pripravovali mesiace až roky v spolupráci všetkých socioekonomických partnerov. Juraj, takto sa v právnom štáte zákony za miliardu ročne neprijímajú. Juraj, s fašistami sa nerobia dohody, s fašistami sa nehlasuje," uzavrela Strmeňová.

Šeliga nevidí dôvod na vzdanie sa mandátu. Zákon by podľa neho prešiel aj bez podpory opozície. "Keby som hlasoval proti, tak aj Mazurek hlasoval proti, a asi by som sa tiež podľa logiky kolegov mal vzdávať mandátu," reagoval na sociálnej sieti. Zavedenie pomoci pre rodiny je podľa neho potrebné.

(sita, tasr)

Minúta  |  

Zoltan Andruskó: Pral som peniaze pre Norberta Bödöra

Zoltán Andruskó tvrdí, že pracoval aj pre Norberta Bödöra, ktorý aktuálne čelí obžalobe v kauze Dobytkár. Vyhlásil to na štvrtkovom pojednávaní pred senátom Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku. Vypovedal v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, kde je už právoplatne odsúdený. V rámci prípravy vrážd prokurátorov, ktorú súd tiež pojednáva, je vylúčený na samostatné konanie.

"Pral som peniaze pre Norberta Bödöra. a poznal som hierarchiu v zločineckej skupine," zdôraznil s tým, že takto vypovedal od prvej chvíle zadržania. Vyhlásil, že celé vedenie polície pracovalo pre mafiu.

"Z nášho pohľadu to nie je príliš podstatná okolnosť pre dokazovanie vo veci, ktorá sa tu prejednáva," reagoval prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Matúš Harkabus, pričom výpoveď Zoltána Andruskoá nechcel komentovať. "Budem ju hodnotiť v záverečnej reči," zdôraznil.

Súd v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej opätovne rozhoduje o vine Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej. ŠTS ich pôvodne oslobodil spod obžaloby, ale Najvyšší súd vrátil vlani v máji prípad prvostupňovému súdu.

Právoplatné sú v tejto kauze tri rozhodnutia. Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody. Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne. Zároveň súd pojednáva aj kauzu prípravy vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho.

(tasr)

Minúta  |  

Helena Vlnková a Viera Pobiecka, Autizmus

Detí s poruchou autistického spektra stále pribúda

Čo je autizmus? Prečo vzniká? Ako sa integrujú autistické deti do škôl? Aj to sú otázky, na ktoré odpovie matka autistického chlapca a zakladateľka o.z. Autis - Helena Vlnková a špeciálna pedagogička zo 4. ZŠ Veľkomoravskej v Trenčíne Viera Pobiecka v podcaste.

https://vimeo.com/713800271
Minúta  |  

Kissinger nemá vo svojom kalendári rok 2022, ale 1938, reagoval Zelenskyj na slová exšéfa americkej diplomacie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dôrazne odmieta návrhy, aby sa Ukrajina v záujme dosiahnutia mierovej dohody s Ruskom vzdala kontroly nad oblasťami okupovanými ruskými silami. Informovala o tom britská spravodajská televízia Sky News.

Vo svojom videoprejave z noci na štvrtok Zelenskyj povedal, že tí "veľkí geopolitici", ktorí to naznačujú, ignorujú záujmy obyčajných Ukrajincov – "miliónov tých, ktorí žijú na území, ktoré (západní politici) navrhujú vymeniť za ilúziu mieru".

Zelenskyj zdôraznil, že nad ukrajinskými záujmami nikdy nesmie prevážiť vôľa tých, ktorí sa už nevedia dočkať, aby sa mohli znova schádzať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

"Vždy musíme myslieť na ľudí a pamätať na to, že hodnoty nie sú len slová," prízvukoval najvyšší ukrajinský predstaviteľ.

Útok na Kissingera

Zelenského slová boli kritikou na adresu bývalého ministra zahraničných vecí USA Henryho Kissingera, ktorý tento týždeň vo svojom vystúpení na Svetovom ekonomickom fóre v Davose vyhlásil, že Ukrajina by mala akceptovať ruskú okupáciu Krymu.

https://standard.sk/209522/kissinger-ukrajina-by-sa-mala-vzdat-casti-svojho-uzemia/

"Vyvoláva to pocit, že pán Kissinger nemá vo svojom kalendári rok 2022, ale 1938," povedal ukrajinský prezident v narážke na mníchovskú dohodu.

Poznamenal tiež, že aj v niektorých západných médiách sa začali objavovať "symptomatické" úvodníky, že Ukrajina údajne musí prijať zložité kompromisy a vzdať sa územia výmenou za mier.

Zelenskyj tieto návrhy prirovnal k snahám britských a francúzskych politikov, ktorí v roku 1938 schválili pripojenie časti československého pohraničia k Nemecku v nádeji, že to zabráni novej vojne.

Ukrajinský prezident vyjadril presvedčenie, že "po totálnej invázii Ruska svet nebol pripravený na ukrajinskú odvahu", pretože "mnohí vo svete nemali vo zvyku brať Ukrajinu do úvahy, i keď na Rusko ohľad brali".

Dodal, že aj z tohto dôvodu venuje takú pozornosť medzinárodným platformám a parlamentom, ako aj komunikácii s odbornou komunitou, s novinármi i so študentmi.

Žiada oveľa viac zbraní a vojakov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom videopríhovore z noci na štvrtok upozornil, že ruskí vojaci majú v niektorých častiach Donbase výraznú prevahu: "oveľa viac zbraní i vojakov". Žiadal preto ešte väčšiu vojenskú pomoc zo Západu, aby to bolo "dosť na víťazstvo".

Zelenského poradca Olexij Arestovyč priznal, že ruská "armáda dosiahla určitý taktický úspech", ktorý by podľa neho mohol prerásť do úspechu na bojiskách v oblasti miest Lysyčansk a Severodoneck, informovala britská spravodajská televízia Sky News.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.