V Maďarsku už evidujú prípady krádeže evidenčných čísiel z maďarských vozidiel, za pomoci ktorých sa pokúšajú zahraniční motoristi tankovať pohonné látky za zvýhodnené regulované ceny. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na vyjadrenie zástupcu generálneho riaditeľa ropnej spoločnosti MOL Group Pétera Rataticsa.
V rozhovore pre komerčnú rozhlasovú stanicu Ratatics v utorok povedal, že existujú pokusy obísť nariadenie vlády, podľa ktorého od piatka (27. 5.) môžu v Maďarsku tankovať pohonné látky za regulované ceny iba vozidlá s maďarským evidenčným číslom.
V okolí Mosonmagyaróváru na severozápade krajiny evidujú už zhruba 30 prípadov krádeží maďarských evidenčných čísiel a na slovenských webových stránkach už zverejnili miesta, kde sa dajú pohonné látky so zvýhodnenou cenou natankovať.
Predstaviteľ MOL dodal, že na čerpacích staniciach tejto spoločnosti pri platení automaticky pýtajú osvedčenie o evidencii vozidla, pričom sa už vyskytli aj prípady predloženia falzifikátu takéhoto dokladu.
Regulovaná cena základných druhov benzínu a nafty je v Maďarsku 480 forintov (1,22 eura) za jeden liter, trhové ceny týchto palív sa pohybujú okolo 600 forintov.
AKTUALIZOVANÉ Maďarský premiér Viktor Orbán v utorok privítal výnimku zo zákazu Európskej únie na dovoz ruskej ropy. To umožní Slovensku aj Maďarsku naďalej dostávať lacnú ropu od Moskvy. Premiér Eduard Heger uviedol, že ropu z Ruska môžeme čerpať dovtedy, kým nenájdeme náhradu.
Po týždňoch rokovaní medzi EÚ a Budapešťou lídri bloku uzavreli kompromisnú dohodu, ktorá zakazuje dovoz ruskej ropy tankermi po mori, ale umožňuje jej dodávky ropovodom. Vnútrozemské štáty ako Maďarsko, ale aj Slovensko a Česko, tak budú aj naďalej dodávať ruskú ropu pre svoje ekonomiky. Informuje o tom agentúra AFP.
"Rodiny môžu dnes v noci pokojne spať," uviedol Orbán vo videu zverejnenom na svojej facebookovej stránke. "Dosiahli sme dohodu, v ktorej sa uvádza, že krajiny dostávajúce ropu ropovodom, môžu pokračovať v prevádzke svojich ekonomík za predchádzajúcich podmienok," dodal.
Orbán hrozil vetovaním dohody a varoval, že zastavenie ruských dodávok by zničilo ekonomiku jeho krajiny. Všeobecný zákaz dovozu "by bol pre nás neznesiteľný, ako atómová bomba, ale podarilo sa nám tomu vyhnúť," povedal.
Budapešť, ktorá za vlády Orbána udržovala pomerne dobré vzťahy s Moskvou až do invázie na Ukrajinu, uviedla, že zákaz ruskej ropy by vyvolal recesiu, nedostatok a raketový rast cien a podkopal energetickú bezpečnosť Maďarska. Vnútrozemské Maďarsko dostáva približne 65 % ropy pre svoju spotrebu cez ruský ropovod Družba.
Podľa šéfky EÚ Ursuly von der Leyenovej kompromisná dohoda "do konca roka zníži dovoz ropy z Ruska do EÚ o približne 90 %".
Heger: Ruskú ropu môžeme čerpať dovtedy, kým nenájdeme náhradu
Prvý deň mimoriadneho samitu Európskej rady bol podľa premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) pre Slovensko mimoriadne úspešný.
„Rokovali sme o sankciách na ruskú ropu a požiadavky Slovenska boli akceptované. To znamená, že budeme môcť používať ruskú ropu až do momentu, kým nebudeme mať plnohodnotnú alternatívu,“ povedal Heger.
Premiér zdôraznil, že je rád, že sa mu podarilo presvedčiť aj maďarského premiéra Viktora Orbána, aby sankcie podporil. Podľa Hegera to aj naďalej ukazuje jednotu Európskej únie. Lídri krajín Európskej únie sa počas samitu zhodli aj na okamžitom poslaní deviatich miliárd eur pre Ukrajinu v rámci okamžitej pomoci.
Otázka výnimky pre rafinované výrobky
Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov sa diskusie lídrov počas pracovnej večere točili aj okolo výnimiek pre reexport rafinovaných výrobkov z momentálne lacnej ruskej ropy do iných krajín, kde Slovensko súhlasilo s výnimkou na vývoz takýchto výrobkov po dobu ôsmich mesiacov od zavedenia šiesteho sankčného balíka Európskej únie voči Rusku. Avšak Česká republika, ktorá nemá vlastnú rafinériu, počas rokovaní požadovala dovoz takýchto ropných výrobkov po dobu 18 mesiacov od zavedenia ropného embarga.
Utorkové diskusie premiérov a prezidentov budú pokračovať v téme zaistenia potravinovej bezpečnosti pre Európu a svet podporou vývozu ukrajinskej pšenice a na programe dňa sú aj otázky spojené s budovaním spoločnej európskej bezpečnosti.
Ropné embargo bude pre členské štáty bolestivé, konštatoval rakúsky kancelár
Embargo EÚ na ruskú ropu bude bolestivé pre členské štáty aj pre Moskvu, konštatoval rakúsky kancelár Karl Nehammer. Informuje o tom spravodajský portál CNN.
„Rozhodnutie uvaliť embargo na ropu je opatrením, ktoré bude pre členské štáty určite samo o sebe bolestivé,“ uviedol Nehammer v utorok pred príchodom na mimoriadne rokovanie Európskej rady v Bruseli. „Musíte však byť realistickí, bolesť, ktorú cítime my, je nič v porovnaní s tým, čo musia vydržať Ukrajinci,“ dodal.
Lídri EÚ sa v pondelok dohodli na zákaze 90 percent ruského importu ropy do konca tohto roka, ktorý je súčasťou šiesteho balíka sankcií proti Moskve. Plyn podľa Nehammera nebude súčasťou tohto kola sankcií, pretože ruskú ropu je ľahšie nahradiť.
Lídri členských krajín EÚ sa v pondelok neskoro večer na mimoriadnom summite v Bruseli dohodli na zavedení čiastočného ropného embarga voči Rusku. TASR správu prevzala z agentúry AP.
Toto embargo sa vzťahuje len na ruskú ropu dovezenú po mori. Povoľuje dočasné výnimky pre dodávky prostredníctvom potrubia, píše AP. Predseda Európskej rady Charles Michel na Twitteri oznámil, že dohoda sa vzťahuje na dve tretiny ropy dovážanej z Ruska. Toto opatrenie označil za prerušenie obrovského zdroja financií pre ruskú vojnovú mašinériu. "Maximálny tlak na Rusko s cieľom ukončiť vojnu," napísal.
Európska únia už voči Rusku od začiatku invázie na Ukrajine prijala päť balíkov sankcií, pripomína AP. Tie zasiahli viac ako 1000 osôb vrátane ruského prezidenta Vladimira Putina a predstaviteľov ruskej vlády, pro-kremeľských oligarchov, banky i oblasť uhoľného priemyslu.
Členským krajinám sa však nedarilo vyrokovať kompromis pre prijatie šiesteho sankčného balíka voči Rusku, ktorý sa týka aj embarga na dovoz ruskej ropy. Voči tomuto návrhu bojovalo najmä Maďarsko, pripomína AP.
Donskí kozáci v ruských silách na Donbase. Zdroj: Twitter
VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE
00:52 Zelenskyj ocenil úspechy ukrajinských síl v Charkovskej i Chersonskej oblasti
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok večer vo svojom pravidelnom videopríhovore povedal, že ukrajinské sily zaznamenali úspechy v niektorých častiach Charkovskej oblasti na východe, ako aj v Záporožskej oblasti na juhu krajiny. "Určité úspechy" dosiahli podľa jeho slov aj v ruskými silami okupovanej Chersonskej oblasti.
Zelenskyj poznamenal, že ukrajinské jednotky napriek prevahe ruskej armády čo sa týka technického vybavenia a počtu vojakov preukazujú odvahu a zostávajú "pánmi situácie". "Chceme, aby boli oslobodení všetci naši ľudia. Musí sa to však uskutočniť s opatrnosťou," uviedol.
UTOROK
22:20 Kuleba vyzval Macrona, aby navštívil Kyjev pred 30. júnom
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v utorok vyzval francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, aby navštívil Ukrajinu pred 30. júnom, keď sa skončí francúzske predsedníctvo v Rade EÚ. Kuleba to povedal v rozhovore pre francúzsku televíziu La Chaîne Info (LCI), informuje agentúra AFP.
"Bolo by dobré, keby Macron prišiel ešte počas francúzskeho predsedníctva v EÚ, a najlepšie by bolo, keby prišiel s ďalšími dodávkami zbraní pre Ukrajinu," povedal Kuleba. Podľa neho by to bola najvzácnejšia pomoc, ktorú môže Kyjev od Paríža dostať.
21:41 Nemecko dodá Grécku bojové vozidlá, Atény pošlú svoje na Ukrajinu
Nemecko dodá Grécku bojové vozidlá pechoty, aby mohli Atény poslať na Ukrajinu svoju staršiu sovietsku techniku. Po mimoriadnom samite EÚ v Bruseli to v utorok oznámil nemecký kancelár Olaf Scholz. Scholz uviedol, že príslušnú dohodu uzavrel s gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom.
Nemecký kancelár bližšie nešpecifikoval, aké bojové vozidlá pechoty Berlín Aténam dodá, či aké konkrétne zbrane pošle Grécko na Ukrajinu. "Ministerstvá obrany (Nemecka a Grécka) sa dohodnú na detailoch a uvedenú dohodu rýchlo implementujú," povedal nemecký kancelár.
Agentúra Reuters s odvolaním na nemenovaný zdroj tvrdí, že Nemecko plánuje Grécku dodať 100 starších bojových vozidiel pechoty typu Marder z dielne nemeckého koncernu Rheinmetall. Atény majú Kyjevu údajne dodať sovietske bojové vozidlá pechoty typu BMP, domnieva sa zdroj agentúry Reuters.
20:02 Ruské sily kontrolujú 70 percent mesta Severodoneck
Ruské sily získali kontrolu nad približne 70 percentami východoukrajinského mesta Severodoneck a ťažké boje pokračujú. Pre televíziu Sky News to v utorok povedal guvernér Luhanskej oblasti Serhyj Hajdaj. Guvernér pripustil, že víťazstvo v meste by bolo pre Rusko morálnou podporou, ale uviedol, že mesto nemá rozsiahlejší význam.
Ukrajinskí vojaci podľa jeho slov môžu z mesta ustúpiť, aby uchránili životy, a zaujať obranné pozície mimo Severodonecka. „Z vojenského hľadiska mesto nie je dôležité, napríklad v susednom meste Lysyčansk je viac kopcov a armáda bude mať lepšie pozície," konštatoval Hajdaj.
19:46 Ukrajina uvítala ropné embargo, podľa Kulebu urýchli pád ruskej ekonomiky
Ukrajina uvítala rozhodnutie Európskej únie zakázať dovoz väčšiny ruskej ropy. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v reakcii naň uviedol, že "ropné embargo urýchli odpočítanie do pádu ruskej ekonomiky a vojnovej mašinérie". Informuje o tom agentúra AP.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí odhadlo, že toto embargo by mohlo Rusku spôsobiť ujmu vo výške "desiatok miliónov" eur. Európsku úniu zároveň tento rezort vyzdvihol za to, že Kremľu jednak sťažila financovanie agresie na Ukrajine a zároveň si zvýšila svoju vlastnú energetickú bezpečnosť.
19:31 Nemecký dovozca ruského plynu Uniper uskutočnil prvú platbu podľa ruskej schémy
Uniper, najväčší nemecký dovozca ruského plynu, zrealizoval prvú platbu za dodávky suroviny podľa nového systému, ktorý od dovozcov požaduje Moskva. Ako firma uviedla, rozhodujúce pre ňu je zabezpečenie pokračovania dodávok suroviny, ktorá je pre najväčšiu ekonomiku Európskej únie kľúčová. Informuje o tom agentúra Reuters.
"Podobne ako mnohé iné nemecké či európske firmy aj Uniper zmenil metódu platby za dodávky ruského plynu," uviedla spoločnosť. Zároveň dodala, že za dodávky suroviny platí v eurách v súlade s novým platobným mechanizmom, pričom prvú z týchto platieb uskutočnila koncom mája.
19:25 Gazprom prestane dodávať zemný plyn Dánsku
Ruský energetický gigant Gazprom od 1. júna zastaví dodávky plynu Dánsku, pretože energetická spoločnosť Orsted odmietla za ruský plyn platiť v rubľoch. „Vo firme Orsted trváme na odmietnutí platiť v rubľoch a pripravovali sme sa na tento scenár, takže predpokladáme, že naďalej budeme schopní dodávať plyn našim zákazníkom," uviedol v utorok generálny riaditeľ firmy Mads Nipper. Dovoz plynu z Ruska pokrýva približne 4 percentá dánskej spotreby energií. Informuje o tom portál cnn.com.
19:19 Lavrov tvrdí, že Rusko je ochotné odblokovať prístavy, ak ich Ukrajina odmínuje
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok povedal, že Rusko je ochotné prestať s blokádou ukrajinských prístavov na Čiernom mori a umožniť tak bezpečnú plavbu lodí s komoditami, ako sú pšenica či kukurica. Ukrajina však najskôr musí zaistiť bezpečnosť týchto vôd, povedal Lavrov.
Ruský minister povedal novinárom v Bahrajne, že Ukrajina musí najskôr odmínovať pobrežia spadajúce do jej teritoriálnych vôd. Citovala ho agentúra Interfax, ktorej správu prebrala stanica BBC.
18:46 Od začiatku vojny bolo podľa údajov OSN zabitých vyše 4-tisíc civilistov
Od začiatku ruskej vojny na Ukrajine bolo podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) zabitých 4 113 civilistov vrátane 264 detí. Ďalších takmer 5-tisíc civilistov bolo zranených, pričom väčšinu zranení spôsobilo bombardovanie alebo letecké údery, uviedol OHCHR. V Doneckej a Luhanskej oblasti bolo zabitých 2 337 civilistov a ďalších 2 808 utrpelo zranenia. Informuje o tom portál news.sky.com.
18:10 Macron vyzval Putina, aby ukončil blokádu ukrajinských prístavov rezolúciou OSN
Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz vyzvali v sobotu šéfa Kremľa Vladimira Putina, aby ukončil blokádu prístavu v ukrajinskom meste Odesa podľa podmienok stanovených v rezolúcii OSN. Macron to uviedol v utorok po skončení mimoriadneho summitu EÚ v Bruseli, informuje agentúra AFP. "Prezidentovi Putinovi som (v sobotu) navrhol, aby sme iniciovali rezolúciu Organizácie Spojených národov, ktorá by tejto operácii dala jasný rámec," povedal Macron.
Podľa návrhu francúzskeho prezidenta by takáto rezolúcia OSN umožnila odmínovanie prístavu a obnovenie dodávok obilia. Šéf Kremľa lídrov Nemecka a Francúzska v sobotnom telefonáte uistil, že je "pripravený" hľadať spôsob, ako zaistiť export obilia, ktoré je pre ruskú blokádu uviaznuté v ukrajinských čiernomorských prístavoch.
Emmanuel Macron. Foto: TASR/AP
17:57 Poľský premiér: Mier v tieni ruského imperializmu nie je možný
Poľský premiér Mateusz Morawiecki v utorok vyhlásil, že Európa by sa mala zbaviť ilúzie, že môže žiť v mieri "v tieni ruského imperializmu". Šéf poľskej vlády sa tak vyjadril po dvojdňovom samite EÚ v Bruseli. Uviedla to agentúra PAP. "Európania a Európska rada si čoraz viac uvedomujú skutočnosť, že mier nemôže existovať bez slobodnej Ukrajiny a že 'mier za každú cenu' nie je riešením, ktoré by uspokojilo Európsku úniu," povedal Morawiecki novinárom.
"Rusko chce viesť dlhotrvajúcu vojnu a zároveň chce spôsobiť celosvetový hladomor," varoval poľský premiér. Podľa neho aj v tejto situácii existuje dôvod na opatrný optimizmus. Ten podľa neho poskytuje doterajší jednotný postup EÚ, aj to, že vojna na Ukrajine jasne ukázala, aký zlomyseľný, brutálny a neľudský je Putinov režim. Najefektívnejšou zbraňou, akú je možné voči putinovskému Rusku použiť, je podľa Morawieckeho ekonomika.
17:52 Po zničení najväčšej rafinérie je Ukrajina úplne závislá od dovozu palív
Ukrajina je momentálne „úplne závislá“ od dovozu pohonných hmôt, pretože najväčšia ukrajinská ropná rafinéria v Kremenčuku bola minulý mesiac zničená ruskými raketami. Informuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na predsedu Ukrajinskej asociácie pre ropu a plyn Andrija Zakrevského. „Teraz sme úplne závislí od dovozu palív. Pod tlak sa dostali aj železničné dodávateľské reťazce. Na hraniciach sú rady a ak k tomu pridáte 3-tisíc kamiónov s palivom, zaťaženie logistických trás sa zvýši,“ povedal Zakrevskyj.
Povedal, že vojna znížila celonárodnú spotrebu o 30 až 40 percent, no Ukrajine stále chýbajú štyri až päť miliónov ton paliva ročne. Pred vojnou až 75 percent všetkého paliva prichádzalo z Bieloruska. „Teraz sme v stave cenového šoku. Aby sme skutočne zlepšili situáciu s nedostatkom paliva, musíme rozmiestniť mobilné komplexy na rafináciu ropy vo Ľvove, Ivano-Frankivsku a Zakarpatskej oblasti. Musíme zvýšiť produkciu ropy,“ povedal Zakrevskyj.
17:30 Von der Leyenová: EÚ sa vymaní zo závislosti na ruskej rope a plyne
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová tvrdí, že EÚ opäť získa na sile a vymaní sa zo závislosti na ruskej rope a plyne. Šéfka EK sa takto vyjadrila v utorok na tlačovej konferencií v Bruseli po skončení mimoriadneho dvojdňového samitu EÚ, na ktorom lídri členských krajín dohodli na embargu na dovoz ruskej ropy dodávanej tankermi. Informovala o tom stanica Sky News.
Von der Leyenová uviedla, že "srdcom" každej úspešnej stratégie voči Rusku, ktoré už viac nie je spoľahlivým dodávateľom, je "solidarita a spolupráca". Príkladom takejto spolupráce je podľa jej slov nedávny summit Belgicka, Holandska, Nemecka a Dánska, na ktorom sa zmienené krajiny dohodli na výraznom navýšení počtu veterných elektrární v Severnom mori aj využívaní takejto energie.
16:00 Ruský zákonodarca navrhol uniesť ministra obrany NATO z Ukrajiny
Vysokopostavený ruský zákonodarca Oleg Morozov navrhol uniesť ministra obrany členského štátu NATO po jeho príchode na Ukrajinu a priviesť ho do Moskvy na vypočúvanie o tom, aké "príkazy" dáva Západ Kyjevu. V utorok o tom informovala agentúra Reuters.
Morozov, člen dominantnej strany Jednotné Rusko, ktorý bol prvýkrát zvolený do ruského parlamentu v roku 1993, ďalej vyhlásil, že dodávky západných zbraní na Ukrajinu predstavujú priamu hrozbu pre Rusko a zrejme bude nutné, aby Moskva prehodnotila svoje vojenské ciele.
15:30 Zastavenie dovozu energií z Ruska môže z HDP EÚ skresať 4,2 percentuálneho bodu
Prípadné úplne zastavenie dovozu energií z Ruska sa v krátkodobom horizonte výrazne negatívne odrazí na vývoji ekonomiky Európskej únie, uviedla v utorok španielska centrálna banka. Podľa jej odhadov môže energetické embargo skresať z hrubého domáceho produktu EÚ krátkodobo od 2,5 do 4,2 percentuálneho bodu. Informuje o tom agentúra Reuters.
14:20 Ruský exprezident Medvedev: Sankcie uvaľované na Rusko sú motivované nenávisťou
Sankcie uvaľované na Rusko vrátane nových opatrení zameraných na vývoz ruskej ropy sú cielené na obyčajných ruských občanov a sú motivované nenávisťou voči Rusku. Vyhlásil to podľa agentúry AP v utorok podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev. Politik, ktorý v minulosti zastával aj funkcie ruského prezidenta a premiéra, uviedol na sociálnej sieti Telegram, že sankcie nemajú vplyv na ruskú politickú elitu a nebudú ani "fatálne" pre veľké ruské spoločnosti, no "sú namierené práve na ruský ľud".
Podľa Medvedeva majú opatrenia zamerané na obmedzenie ruského ropného a plynárenského priemyslu prinútiť Rusko, aby znížilo svoj štátny rozpočet. "Embargo na kupovanie ropy a zemného plynu od Ruska? To je to isté ako zníženie príjmov do rozpočtu a prinútenie krajiny k tomu, aby upustila od svojich sociálnych povinností," uviedol Medvedev. Medzi spomínané sociálne povinnosti podľa Medvedeva patrí napríklad indexácia dôchodkov alebo zvyšovanie miezd v súlade s infláciou.
Dmitrij Medvedev. Foto: TASR/AP
Po tom, ako Medvedev vymenoval sankcie zamerané na rôzne ruské sektory, uviedol: "Všetkých nás nenávidia! Základom týchto rozhodnutí je nenávisť voči Rusku, voči Rusom a voči všetkým jeho obyvateľom."
13:34 Chersonská oblasť sa má čoskoro pričleniť k Rusku, hovoria tamojší separatisti
Chersonská oblasť sa čoskoro stane plnohodnotným subjektom Ruskej federácie. Pre ruskú agentúru Ria Novosti to povedal Kiril Stremousov, zástupca predsedu okupačnej správy Chersonskej oblasti. Podľa Stremeusova sa tak stane na základe referenda.
Začlenenie Chersonu do Ruskej federácie by bolo druhou otvorenou anexiou ukrajinského územia Rusmi po tom, ako v roku 2014 ruské vojská obsadili Krym. Separatistické republiky v Donecku a Luhansku doteraz na papieri existovali ako samostatné štáty, ktoré však Moskva otvorene podporovala.
12:54 Rusko odovzdá Ukrajine telá bojovníkov z oceliarní Azovstaľ
Rusko v utorok uviedlo, že odovzdá Ukrajine telá 152 ukrajinských vojakov, ktoré boli nájdené v podzemí rozsiahleho areálu oceliarní Azovstaľ v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, ovládanom ruskou armádou. Informuje o tom agentúra AFP a denník Guardian.
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho príslušníci našli telá "152 bojovníkov a vojakov ukrajinských ozbrojených síl". Ruská strana pritom tvrdí, že tieto telá boli umiestnené v nákladnom aute s nefunkčnou chladiacou jednotkou, pričom ruskí vojaci pod telami údajne našli štyri míny. Ukrajinskí bojovníci pritom telá podľa ruského rezortu obrany podmínovali na príkaz Kyjeva, aby mohli následne obviniť Rusko z toho, že zničilo tieto pozostatky. Guardian však upozorňuje, že ruské ministerstvo tieto svoje tvrdenia nepodložilo žiadnymi dôkazmi.
12:49 Erdogan zdôraznil dôležitosť čiernomorského koridoru pre vývoz obilia z Ukrajiny
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským zdôraznil potrebu vytvorenia koridoru pre ukrajinské poľnohospodárske produkty. Informovala o tom Erdoganova kancelária.
Ukrajina tvrdí, že ruská blokáda jej čiernomorských prístavov bráni dodávkam miliónov ton obilia do celého sveta. Erdogan v rozhovore so Zelenským pripísal „mimoriadny význam“ zabezpečeniu bezpečného prechodu pre lode prepravujúce poľnohospodárske produkty.
11:49 Ukrajinský súd odsúdil dvoch ruských zajatcov na vyše 11 rokov za mrežami
Ukrajinský súd odsúdil v utorok dvoch zajatých ruských vojakov na 11 a pol roka väzenia pre ostreľovanie obcí na východe Ukrajiny. Ide už o druhý verdikt týkajúci sa vojnových zločinov vykonaných na Ukrajine od začiatku ruskej vojenskej invázie. Správu priniesli agentúry Reuters a AP.
Súd v ukrajinskej Poltavskej oblasti odsúdil dvoch ruských vojakov – Alexandra Bobykina a Alexandra Ivanova – za "porušenie zákonov a zvyklostí vedenia vojny" pri ostreľovaní civilnej infraštruktúry, ku ktorému došlo v Charkovskej oblasti ešte v prvý deň invázie. Obaja ruskí vojaci, ktorí si v utorok vypočuli verdikt, minulý týždeň pred súdom priznali vinu za delostrelecké ostreľovanie Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny.
10:49 Postačia nám aj rakety s doletom 70 kilometrov, tvrdí Zelenského poradca
Americké rakety s doletom približne 70 kilometrov by ukrajinskej armáde stačili na odrazenie ruských útokov. Ako referuje spravodajský web BBC, tvrdí to poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Oleksij Arestovyč.
Ten reagoval na vyjadrenia amerického prezidenta Joea Bidena, že USA nepošlú Ukrajine raketové systémy schopné „zasiahnuť Rusko“. Arestovyč v rozhovore s ruským právnikom Markom Fejginom na kanáli na YouTube povedal, že raketové systémy schopné zasiahnuť cieľ vo vzdialenosti zhruba 70 kilometrov by boli viac než postačujúce. Arestovyč vraví, že ak USA neplánujú dať Ukrajine rakety schopné doletieť do vzdialenosti 300 kilometrov, „70-kilometrové by stačili“.
10:30 Separatisti: Z Mariupola vyplávala prvá loď od obsadenia mesta Rusmi
Nákladná loď vezúca kov vyplávala z juhoukrajinského mesta Mariupol a smeruje do Ruska, oznámil v utorok promoskovský separatistický líder v Doneckej oblasti Denis Pušilin. Je to prvýkrát, čo nejaké plavidlo opustilo tento prístav, odkedy padol do rúk ruských síl.
"Dnes odišlo z prístavu Mariupol 2 500 ton zvitkov tabuľového plechu, loď smeruje do Rostova," napísal na sociálnej sieti Telegram Pušilin, prokremeľský separatistický líder v Doneckej oblasti. Mesto Rostov sa nachádza na rieke Don na juhu Ruska, v blízkosti Ukrajiny a Azovského mora.
"Toto dopravné centrum (Mariupol) je pre región Donbas veľmi dôležité. Je to najväčší prístav na pobreží Azovského mora a jediný prístav, kde môžu vybaviť všetky typy nákladných lodí, aj v zime," uviedol Pušilin.
10:04 Ukrajinský gubernátor: Rusi ovládajú časť mesta Severodoneck
Ruské sily dobyli "časť" ukrajinského mesta Severodoneck v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, no v meste sa stále nachádzajú aj ukrajinskí vojaci. Oznámil to v utorok na sociálnej sieti Telegram gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.
"Situácia je veľmi zložitá, časť Severodonecka kontrolujú Rusi. Tí sa však nemôžu slobodne pohybovať po meste, pretože naši bojovníci sa stále nachádzajú v meste. Nepriateľ plánuje operáciu na vyčistenie priľahlých obcí," uviedol Hajdaj s tým, že zo Severodonecka sa podarilo vyviesť dobrovoľníkov, ktorí utrpeli zranenia.
09:34 Bielorusko zorganizuje pri ukrajinských hraniciach vojenské cvičenie
Bielorusko zorganizuje v júni a júli cvičenie vojenskej mobilizácie v Homeľskej oblasti, ktorá leží pri hraniciach s Ukrajinou. Na plánovanom vojenskom cvičení, ktoré sa uskutoční medzi 22. júnom až 1. júlom, sa zúčastní vojenská správa a ozbrojené zložky, uvádza bieloruská agentúra BelTA s odvolaním sa na vojenského komisára z Homeľskej oblasti Andreja Kryvanosava.
"Takéto cvičenia sa zvyčajne konajú s cieľom zvýšenia bojovej a mobilizačnej pripravenosti vojenskej správy a zlepšenia vojenských vedomostí a praktických zručností osôb vo vojenskej službe," uviedol Kryvanosav.
VIDEO Ruský delostrelecký útok na ukrajinské obrnené vozidlo
08:38 Zelenskyj: Ide o nezávislosť samotných Európanov od ruských energetických zbraní
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok neskoro večer vo videopríhovore k Ukrajincom povedal, že dohoda na nových sankciách proti Rusku trvala v Európe príliš dlho. Poukázal na to, že posledný balík sankcií Európskej únie bol zavedený takmer pred dvoma mesiacmi. V utorok ráno o tom informoval portál britskej televízie Sky News.
V príhovore ukrajinským občanom Zelenskyj uviedol, že je vďačný predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi za "snahu nájsť potrebné kompromisy", aby tieto opatrenia mohli byť prijaté. "Rusi musia zaplatiť za svoju agresiu oveľa vyššiu cenu," povedal ukrajinský prezident.
"Kľúčovým bodom je, samozrejme, ropa. Som presvedčený, že Európa sa v každom prípade musí vzdať ruskej ropy a ropných produktov. Pretože ide o nezávislosť samotných Európanov od ruských energetických zbraní. A čím skôr sa to stane, čím úplnejšie bude odpojenie od ruskej ropy, tým väčší osoh bude mať nakoniec Európa," vyhlásil Zelenskyj.
07:48 Od začiatku invázie zahynulo na Ukrajine 32 pracovníkov médií
Od začiatku ruskej invázie zabili na Ukrajine 32 pracovníkov médií. Vo svojom nočnom príhovore to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s tým, že v tomto počte je už zahrnutý aj francúzsky novinár Frédéric Leclerc-Imhoff.
Francúzsky spravodajský kanál BFM TV uviedol, že reportéra trafil šrapnel, keď pripravoval materiál o ukrajinskej evakuačnej operácii. „Pred niečo viac ako mesiacom som dával rozhovor presne tomuto televíznemu kanálu. Bolo to moje prvé interview s francúzskymi médiami počas vojny. Úprimnú sústrasť Frédéricovým kolegom a rodine,“ uviedol Zelenskyj.
06:22 V Mariupole prišlo od začiatku invázie o život najmenej 22-tisíc ľudí
Najmenej 22 000 ľudí bolo od začiatku ruskej invázie zabitých v prístave Mariupol na juhu Ukrajiny. TASR správu prevzala v pondelok z webovej stránky stanice Sky News, ktorá sa odvoláva na úrady v tomto meste.
"Odhadujeme, že počet mŕtvych v Mariupole je 22-tisíc," povedal starosta tohto mesta Vadym Bojčenko. Čoraz viac údajov však podľa jeho slov potvrdzuje, je následky tohto "rasistického zločinu" sú oveľa horšie. "Toto si vyžaduje špeciálnu pozornosť svetového spoločenstva, rovnako ako hrozivá situácia miestnych obyvateľov na okupovanom území," dodal.
Mestské zastupiteľstvo Mariupola uviedlo, že od začiatku mája bolo na jeden z mestských cintorínov umiestnených 25 nových masových hrobov.
Od polovice apríla bolo v masových hroboch v okolí Mariupola pochovaných najmenej 16.000 ľudí. Ďalších 5 000 bolo pochovaných v období do polovice marca. Tisíce tiel sú podľa úradov ešte stále pod troskami či v dočasných márniciach.
03:08 Charles Michel: EÚ poskytne Ukrajine ďalšiu finančnú pomoc
Európska únia poskytne Ukrajine ďalšiu finančnú pomoc vo výške až do deväť miliárd eur. Oznámil to v noci na utorok predseda Európskej rady Charles Michel.
Na poskytnutí tejto finančnej pomoci sa dohodli lídri členských krajín EÚ na mimoriadnom summite v Bruseli. Peniaze majú Ukrajine pomôcť pokryť verejné výdavky a udržať v prevádzke nemocnice a školy v krajine, píše DPA. Táto agentúra dodáva, že lídri sa ešte nedohodli na tom, akou formou - či vo forme grantov alebo pôžičiek – budú prostriedky Ukrajine poskytnuté.
Charles Michel. Foto: TASR/AP
01:22 Zelenskyj hovoril s Erdoganom o blokáde prístavov i bezpečnostnej spolupráci
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok prostredníctvom telefónu hovoril s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Témami boli blokáda ukrajinských prístavov, spolupráca i mierové rozhovory.
Prezidenti podľa Zelenského vyjadrení rokovali o hrozbe v oblasti potravinovej bezpečnosti a spôsoboch, ako uvoľniť ukrajinské prístavy. Takisto hovorili o spolupráci vo sfére bezpečnosti. "Jednohlasne sme sa zhodli na potrebe obnoviť mier," napísal. Ukrajinský prezident zároveň ocenil pomoc Turecka v tomto procese.
Ukrajinské čiernomorské prístavy, ktoré majú kľúčový význam pre vývoz obilia, od začiatku invázie blokuje ruské námorníctvo. Experti sa pre ruskú blokádu týchto prístavov obávajú nedostatku potravín v niektorých častiach sveta.
PONDELOK
23:42 Gubernátor Luhanskej oblasti: Ruskí vojaci vstúpili do mesta Severodoneck
Ruskí vojaci v pondelok vstúpili do mesta Severodoneck na východe Ukrajiny. TASR správu prevzala z agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na vyjadrenie gubernátora Luhanskej oblasti Serhija Hajdaja.
Hajdaj na sociálnej sieti Telegram napísal, že v meste vypukli pouličné boje. Obyvateľom odporučil, aby zostali v úkrytoch.
22:30 Bulharsko chce pred sezónou presťahovať Ukrajincov z pobrežia do vnútrozemia
Vojnoví utečenci z Ukrajiny, ktorí našli útočisko v Bulharsku, sa pred začiatkom letnej dovolenkovej sezóny majú presťahovať z hotelov na pobreží Čierneho mora do prijímacích centier. Informovala o tom v pondelok agentúra DPA.
"Bulharsko si už nemôže dovoliť ubytovávať ukrajinských občanov v hoteloch na pláži," vysvetlila podpredsedníčka vlády Kalina Konstantinovová vo videu zverejnenom v pondelok neskoro večer.
So sťahovaním ukrajinských utečencov sa má začať v najbližších dňoch. Podľa úradov sa v Bulharsku zdržiava približne 90.000 ľudí z Ukrajiny.
22:03 Scholz tvrdí, že sa nenechá zastrašiť Putinovými vyhrážkami
Nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že sa nenechá zastrašiť varovaniami šéfa Kremľa Vladimira Putina pred ďalšími dodávkami zbraní na Ukrajinu, ktorá sa už 96. deň bráni ruskej vojenskej agresii.
Scholz v relácii nemeckej televíznej stanice ARD Tagesthemen povedal, že "človek by sa nemal nechať zastrašiť". Zdôraznil, že Nemecko bude Ukrajinu podporovať tak dlho, ako to bude potrebné.
"Budeme pokračovať v tom, čo sme začali," uviedol nemecký kancelár na margo dodávok zbraní Ukrajine a rozsiahleho programu nemeckého Bundeswehru.
21:43 Nová veľvyslankyňa USA na Ukrajine Bridget Brinková pricestovala do Kyjeva
Do Kyjeva už pricestovala nová veľvyslankyňa Spojených štátov na Ukrajine, Bridget Brinková, ktorá predtým pôsobila na Slovensku.
Podľa Guardianu je príchod Brinkovej symbolickým krokom zo strany Spojených štátov, ktoré stiahli ešte pred začiatkom ruskej invázie vo februári z Ukrajiny všetkých svojich diplomatov.
Ministerstvo zahraničných vecí USA zatiaľ Brinkovej príchod do Kyjeva oficiálne neoznámilo, no v jej životopise zverejnenom na webstránke amerického veľvyslanectva v Kyjeve uvádza, že do ukrajinského hlavného mesta prišla 29. mája.
Na nedatovanej snímke amerického ministerstva zahraničných vecí pózuje veľvyslankyňa Bridget Brinková. Foto: TASR/AP
21:11 Ukrajina: Výbuch nálože si v Melitopole vyžiadal viacero zranených
Viacero zranených si v pondelok vyžiadal výbuch v aute nastraženej nálože, ktorá explodovala v ukrajinskom meste Melitopol ovládanom ruskými okupačnými jednotkami. Informovala o tom britská spravodajská stanica Sky News.
Predstavitelia Ruska deklarovali, že ide o "dielo ukrajinských sabotérov", neposkytlo však žiadne dôkazy na podporu tohto svojho tvrdenia.
Dodali, že výbuch nastal v centre Melitopolu, v blízkosti bytového domu v čase distribúcie humanitárnej pomoci.
20:42 Zelenskyj vyzval účastníkov summitu EÚ na jednotu
K účastníkom summitu EÚ v Bruseli sa v pondelok prihovoril ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý vyzval európskej krajiny na jednotný postup voči šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi. Informoval o tom spravodajca TASR, ktorý citoval vyjadrenie slovenského premiéra Eduarda Hegera.
Podľa Hegera summit otvorila predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová, ktorá podporila návrh na udelenie štatútu kandidátskej krajiny pre Ukrajinu.
Následne sa lídrom eurobloku prihovoril formou videokonferencie ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý im predstavil najnovšiu tragickú bilanciu ruskej agresie, vrátane zabitých detí a obrovských škôd na civilnej infraštruktúre.
"Zároveň zdôraznil dôležitosť európskej jednoty, ktorú ocenil a povedal, aby sme v tomto duchu pokračovali, že to je momentálne taká najsilnejšia zbraň proti Vladimirovi Putinovi," povedal Heger.
20:14 Dánsky energetický koncern Orsted očakáva zastavenie dodávok plynu od Gazpromu
Dánsky energetický koncern Orsted očakáva, že mu ruský Gazprom zastaví dodávky plynu, keďže sa firma odmietla prispôsobiť novému ruskému platobnému mechanizmu za dodávky suroviny. Zásobovanie Dánska plynom by však prípadné zastavenie dodávok z Ruska ohroziť nemalo.
"Gazprom Export stále požaduje, aby Orsted platil v rubľoch," uviedla dánska firma v oficiálnom oznámení. "Podmienky kontraktu však takúto platbu nevyžadujú, a preto sme aj Gazprom Export informovali, že tak nemienime urobiť," dodal Orsted s tým, že za takýchto okolností je tu riziko, že ruská spoločnosť dodávky plynu pre Orsted zastaví. V takom prípade by to podľa dánskej firmy znamenalo porušenie kontraktu.
Podľa Dánskej energetickej agentúry by však prípadné rozhodnutie Gazpromu zastaviť dodávky plynu pre Orsted nemalo zásobovanie Dánska touto surovinou ohroziť. Aj samotný Orsted uviedol, že plyn dokúpi na európskom trhu.
19:37 Putin tvrdí, že Rusko je pripravené uľahčiť vývoz obilia z Ukrajiny
Šéf Kremľa Vladimir Putin tvrdí, že Rusko je v koordinácii s Tureckom pripravené napomôcť vývozu obilia z ukrajinských prístavov. Podľa Kremľa to Putin uviedol v pondelkovom telefonáte s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.
"Vladimir Putin poukázal na pripravenosť ruskej strany uľahčiť nerušený námorný tranzit tovaru v koordinácii s tureckými partnermi. Týka sa to aj vývozu obilia z ukrajinských prístavov," píše sa vo vyhlásení Kremľa.
Ukrajinské čiernomorské prístavy, ktoré majú kľúčový význam pre vývoz obilia, od začiatku invázie blokuje ruské námorníctvo.
Vladimír Putin: Foto: TASR/AP
19:12 Holandsko nebude od utorka dostávať plyn od Gazpromu
Holandská plynárenská firma GasTerra oznámila, že od utorka 31. mája nebude dostávať plyn od ruského Gazpromu. Ako dôvod spoločnosť uviedla, že sa odmietla prispôsobiť požiadavke Moskvy platiť za dodávky v rubľoch.
GasTerra, ktorá nakupuje a obchoduje s plynom v prospech holandskej vlády, oznámila, že nesúhlasila s novým ruským systémom platieb za plyn a od 31. mája sa dodávky plynu od Gazpromu zastavia.
Holandsko pre zastavenie dodávok zemného plynu od Gazpromu problémy mať nebude. GasTerra dodala, že 2 miliardy m3 plynu, ktoré mal do októbra dodať Gazprom, medzičasom nakúpila od iných dodávateľov.
18:49 Macron potvrdil správy o smrti francúzskeho novinára na Ukrajine
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok potvrdil správy o smrti francúzskeho novinára na Ukrajine, ktorý zahynul počas ostreľovania v Donbase.
O smrti novinára pôvodne informoval gubernátor ukrajinskej Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Francúz podľa neho utrpel zranenie krku pri ruskom útoku na evakuačné vozidlo.
"Frederic Leclerc-Imhoff bol na Ukrajine, aby ukázal skutočný obraz vojny. V humanitárnom autobuse s civilistami, nútenými utiecť pred ruským ostreľovaním, bol smrteľne zranený," napísal Macron v príspevku na sociálnej sieti Twitter.
Leclerc-Imhoff pracoval pre francúzsku spravodajskú televíziu BFM. Televízia uviedla, že jej 32-ročný zamestnanec bol na Ukrajine na druhej služobnej ceste od začiatku ruskej invázie.
18:26 Biden: USA nedodajú Ukrajine raketový systém, ktorý by dokázal zasiahnuť Rusko
Americký prezident Joe Biden v pondelok vylúčil možnosť, že by Spojené štáty poskytli Ukrajine raketový systém, ktorým by Kyjev dokázal zasiahnuť ruské územie. TASR o tom informuje na základe správy britskej spravodajskej služby Sky News a agentúry AFP.
"Nepošleme na Ukrajinu raketový systém, ktorý by dokázal zasiahnuť Rusko," povedal Biden.
Americká stanica CNN s odvolaním sa na viacerých nemenovaných predstaviteľov v piatok uviedla, že USA zvažujú dodať Ukrajine v rámci nového balíka vojenskej pomoci moderný delostrelecký salvový raketový systém (MLRS), ktorý Kyjev žiada.
MLRS. Foto: Wikipedia
17:53 Nemecko zjednoduší udeľovanie víz pre Rusov kritických voči Kremľu
Berlín zmierni pravidlá vízovej povinnosti pre tých ruských občanov, ktorí sú kritikmi ruského prezidenta Vladimira Putina, aby im tak umožnil žiť a pracovať v Nemecku. Oznámil to v pondelok hovorca nemeckého ministerstva vnútra, informuje agentúra AFP.
Profitovať z týchto zmien budú môcť ruskí novinári, vedci či občianski aktivisti, ktorí čelia tlaku zo strany Moskvy.
Povolenie na pobyt v zrýchlenom procese budú môcť získať aj ruskí ľudskoprávni aktivisti či zamestnanci zahraničných organizácií, ktoré Rusko označilo za "nežiadúcich", a rovnako aj ich najbližší rodinní príslušníci.
17:15 Colonnová v Kyjeve: Francúzsko zvýši dodávky zbraní na Ukrajinu
Francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnová v pondelok počas návštevy Kyjeva deklarovala pripravenosť Francúzska zvýšiť vojenskú pomoc pre Ukrajinu, ktorá sa už 96. deň bráni ruskej agresii.
"Francúzsko nie je vo vojne s Ruskom", ale "bude pokračovať v posilňovaní dodávok zbraní", povedala Colonnová na tlačovej konferencii so svojím ukrajinským rezortným kolegom Dmytrom Kulebom.
Podľa jej slov zbrane z Francúzska dorazia na Ukrajinu už "v najbližších týždňoch".
Podľa agentúry AFP Colonnová počas návštevy v Kyjeve obhajovala francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý sa na Ukrajine a v niektorých západných štátov dostal pod paľbu kritiky za to, že často telefonuje so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom.
16:34 Rusko posilňuje bezpečnosť Kurskej oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou
Gubernátor ruskej Kurskej oblasti Roman Starovojt v pondelok informoval o posilnení bezpečnostných opatrení v pohraničných oblastiach tohto regiónu susediaceho so Sumskou oblasťou ležiacou na severovýchode Ukrajiny.
Podľa britského denníka Guardian, ktorý sa odvolal na ruskú tlačovú agentúru Interfax, boli do Kurskej oblasti vyslané jednotky ruskej armády a dorazila i ďalšia výzbroj v podobe delostrelectva a raketometov. Starovojt vysvetlil, že "všetko je zamerané na ochranu životov a zaistenie bezpečnosti obyvateľov regiónu".
16:10 Lukoil: Rusko by malo znížiť produkciu ropy, aby nemuselo predávať so zľavou
Rusko by malo znížiť svoju produkciu ropy o 20 až 30 percent na 7 miliónov až 8 miliónov barelov, aby ju predávalo za lepšie ceny a nemuselo dávať so zľavou, uviedol viceprezident koncernu Lukoil Leonid Fedun.
Západné sankcie uvalené na Moskvu za jej útok na Ukrajinu odrezali ruský finančný sektor od globálneho finančného systému a spôsobujú tiež tlak na ruské spoločnosti, ktoré ťažia a obchodujú s ropou, keďže odberatelia sa vyhýbajú ruskej rope, alebo tí, ktorí pokračujú v jej nákupe, požadujú výrazné zľavy.
16:03 Heger verí, že na samite EÚ sa dosiahne dohoda o 6. balíku protiruských sankcií
Je pravdepodobné, že sa lídrom členských krajín EÚ podarí dosiahnuť dohodu o šiestom balíku sankcií proti Rusku na mimoriadnom samite v Bruseli alebo tesne po ňom. Predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) to v pondelok povedal počas cesty na mimoriadny samit EÚ.
Premiér vyjadril nádej, že lídri EÚ smerujú k dohode o šiestom balíku sankcií, a to aj v prípade výnimky pre ropné embargo, ktoré by nezahŕňalo ropovod Družba. "Toto by malo pomôcť. Slovensko nie je problém a verím, že sa pridá aj Maďarsko," uviedol Heger počas letu z Bratislavy do Bruselu. Výnimka na dodávky ropy cez ropovod Družba by mala platiť 2,5 roka. Podľa Hegera je to pre krajiny ako Slovensko dôležité preto, že nemá možnosti ako si rýchlo vyrokovať iný zdroj dodávok.
Eduard Heger. Foto: TASR/Jakub Kotian
"Pre Slovensko je dôležité zabezpečiť dostatok plynu a ropy pre všetkých občanov, čiže treba hľadať aj alternatívy," spresnil. Pripomenul, že Slovensko podniká všetky kroky a na samite bude trvať na solidarite, lebo ako krajina bez prístupu k moru potrebujeme, aby nám partneri v prípade nejakého výpadku pomohli a dodali potrebné množstvo plynu aj ropy.
15:38 Pri útoku na evakuačné vozidlo zahynul francúzsky novinár
Francúzsky novinár zahynul pri pondelkovom ostreľovaní evakuačného vozidla neďaleko východoukrajinského mesta Severodoneck, ktoré sa pokúšajú dobyť príslušníci ruských inváznych vojsk. Uviedli to stanica Sky News a denník Guardian.
"Naše obrnené vozidlo malo dnes evakuovať desať ľudí z oblasti, keď na neho na zaútočil nepriateľ," uviedol gubernátor ukrajinskej Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Jeden z nábojov podľa neho zasiahol do krku akreditovaného francúzskeho novinára, ktorý celú evakuáciu zaznamenával a následne svojmu zraneniu podľahol. Evakuačné operácie boli po útoku pozastavené.
14:56 O dodávkach samohybných húfnic Zuzana 2 na Ukrajinu sa naďalej rokuje
O dodávkach samohybných húfnic Zuzana 2 na Ukrajinu sa naďalej rokuje. TASR to potvrdila hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková. Šéf rezortu obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) už skôr informoval, že rokovania sú v pokročilom štádiu.
Naď sa v pondelok spojil prostredníctvom videokonferencie so svojím ukrajinským náprotivkom Olexijom Reznikovom. Okrem iného podľa hovorkyne hovorili aj o vývoji situácie na Ukrajine a ďalších formách pomoci zo Slovenska. "Ukrajina môže naďalej počítať s našou pomocou. Nikto nevie odhadnúť, kedy sa tento smutný a nezmyselný konflikt skončí. No jedno je isté – demokratický svet sa zjednotil, aby pomohol nevinným. Slovensko je vo forme a objeme pomoci jedným z lídrov. Ukrajina má v nás veľkú dôveru," povedal šéf slovenského rezortu obrany.
Jaroslav Naď. Foto: TASR/Jakub Kotian
14:35 Nemecko uľahčí povoľovanie pobytu pre kritikov ruskej vlády
Nemecko smeruje k tomu, že zrýchli a uľahčí povoľovanie pobytu pre kritikov ruskej vlády. Uviedol to v pondelok hovorca nemeckého rezortu vnútra. Ľudskoprávni aktivisti, zamestnanci mimovládnych organizácií a skupín pôsobiacich v oblasti občianskej spoločnosti s väzbami na Nemecko a tiež žurnalisti, ktorí zaujali postoj proti vojne na Ukrajine, patria k ľuďom s právom na dlhší pobyt v Nemecku, povedal hovorca rezortu vnútra na tlačovej konferencii. Informuje o tom portál news.sky.com.
14:23 Podporu NATO určenú Ukrajine nemožno zlomiť, tvrdí španielsky premiér
Podporu, ktorú Severoatlantická aliancia poskytuje Ukrajine, nie je možné zlomiť a ruský prezident Vladimir Putin nedosiahne ciele, ktoré si vytýčil, keď jeho vojská 24. februára napadli Ukrajinu. Vyhlásil to v pondelok španielsky premiér Pedro Sánchez. Správu priniseli agentúry Reuters a AP.
"Podporovanie Ukrajiny s odhodlaním je jediný spôsob, ako zaistiť, že si Európa a svet vybudujú nejakú budúcnosť," uviedol Sánchez na podujatí, ktoré sa uskutočnilo pri príležitosti 40. výročia vstupu Španielska do NATO. "Dnes našu bezpečnosť ohrozuje Putinov režim, a preto je naša podpora smerovaná Ukrajine absolútna. Putinovi sa zjavne nepodarilo dosiahnuť svoje ciele, pretože sme my ako spojenci ukázali, že našu podporu nemožno zlomiť," vyhlásil Sánchez.
Jens Stoltenberg a Pedro Sánchez. Foto: TASR/AP
14:01 Pri ostreľovaní Donecka vraj zahynulo päť civilistov, tvrdí DĽR
Najmenej päť civilistov vrátane 13-ročného chlapca údajne zahynulo pri pondelkovom ostreľovaní hlavného mesta samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) na východe Ukrajiny. Informuje o tom agentúra AP, ktorá sa odvoláva na úrady odštiepeneckej oblasti.
Pri ostreľovaní sa údajne zranilo 13 ďalších civilistov a poškodené boli okrem iného budovy troch škôl. Ako uviedol starosta Donecka Alexej Kulemzin, ukrajinské jednotky pri ostreľovaní mesta použili delostrelecké systémy zo Spojených štátov. Telegramový kanál teritoriálnej obrany Doneckej ľudovej republiky, z ktorého čerpal web britského denníka Guardian, informoval o 16 zranených. The Guardian dodal, že tieto správy nebolo možné nezávisle overiť.
13:22 NATO má právo rozmiestniť svoje sily vo východnej Európe, vyhlásil jeho vysoký predstaviteľ
Severoatlantická aliancia (NATO) už nie je viazaná záväzkami zdržať sa rozmiestnenia svojich síl vo východnej Európe. Uviedol to v nedeľu pre agentúru AFP námestník generálneho tajomníka NATO Mircea Geoana. Samotná Moskva "zbavila" Zakladajúci akt NATO-Rusko o vzájomných vzťahoch "akéhokoľvek obsahu" útokom na Ukrajinu a zastavením dialógu s Alianciou, zdôraznil.
Na základe Zakladajúceho aktu z roku 1997, ktorého zámerom bolo "resetovať" vzťahy medzi Ruskom a NATO, sa obe strany dohodli, že sa budú snažiť "zabrániť akémukoľvek ohrozujúcemu hromadeniu konvenčných síl v dohodnutých regiónoch Európy, ku ktorým bude patriť stredná a východná Európa", cituje z dokumentu AFP.
Mircea Geoana a Ivan Korčok. Foto: TASR/Pavel Neubauer
"Prijali rozhodnutia, zaviazali sa neútočiť na susedov, čo robia, a pravidelne konzultovať s NATO, čo nerobia," povedal Geoana v litovskom hlavnom meste Vilnius. "Takže si myslím, že tento Zakladajúci akt v podstate nefunguje vzhľadom na Rusko," dodal. Moskva podľa neho v skutočnosti odstúpila od podmienok tejto dohody z roku 1997.
"Teraz nemáme žiadne obmedzenia, aby sme mali pevné postavenie na východnom krídle a zabezpečili, aby bol každý štvorcový meter územia NATO chránený Článkom 5 a našimi spojencami," podotkol námestník generálneho tajomníka NATO. Článok 5 sa vzťahuje na kolektívnu obranu, podľa ktorej znamená útok na jednu z členských krajín útok na všetky, spresňuje AFP.
13:01 Ťažké zbrane od Západu by boli významným prínosom, tvrdí ukrajinský poradca
Ukrajinské ozbrojené sily počas ostatného mesiaca dostali niekoľko dodávok ťažkých zbraní od Západu, no stále potrebujú viac. V rozhovore pre BBC Radio 4 to povedal ukrajinský poradca v otázkach obrany Jurij Sak. „Najnaliehavejšou potrebou sú v súčasnosti takzvané viacodpalové raketové systémy, pretože majú dlhší palebný dosah, než aký máme v súčasnosti. Umožnia nám napraviť nerovnováhu v delostrelectve na východe a, samozrejme, by boli významným prínosom,“ poznamenal.
Na otázku, či by Ukrajina mohla vzdať Donbasu v prospech Ruska, aby ukončila vojnu, odpovedal: „Ukrajina nikdy nebude súhlasiť so žiadnym koncom tejto vojny, ktorý by predpokladal odstúpenie niektorých území. Potrebujeme vojenskú podporu, aby sme dosiahli naše ciele a obnovili našu územnú celistvosť aspoň na úroveň spred 24. februára.“
12:41 Lavrov poprel, že by bol Putin chorý
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov zamietol tvrdenia, týkajúce sa údajne naštrbeného zdravia prezidenta Vladimira Putina. Pre francúzsku televíziu TF1 uviedol, že Putin sa objavuje na verejnosti každý deň a „žiadny príčetný človek“ na ňom nemôže vidieť známky nejakej choroby alebo problému so zdravím.
„Nechávam to na svedomí tých, ktorí šíria takéto fámy napriek každodenným príležitostiam uistiť sa, ako kto v tomto svete vyzerá,“ vyjadril sa Lavrov v rozhovore, ktorý zverejnili na kanáli Kremľa na videoplatforme RuTube. Informuje o tom televízia CNN.
Sergej Lavrov a Vladimir Putin. Foto: TASR/Michal Svítok
11:34 Ukrajina: Pri útoku v meste Melitopol sa zranili traja ľudia, tvrdí Rusko
Najmenej traja ľudia utrpeli zranenia pri bombovom útoku v meste Melitopol na juhu Ukrajiny, ktoré kontrolujú ruské sily. "Dnes o 7.40 h prišlo k silnému výbuchu v centre mesta," uviedol Vladimir Rogov, šéf správy Ruskom dobytých území v Záporožskej oblasti, ktorého do funkcie dosadila ruská armáda. Zároveň označil tento útok za "teroristický".
Výbušné zariadenie bolo podľa správ ruských médií umiestnené pod autom na námestí v centre mesta, pri ktorom sídli ruská správa okupovaných území. Pri výbuchu údajne utrpeli zranenia ruskí dobrovoľníci, ktorí vykladali humanitárnu pomoc z Ruska určenú pre miestnych obyvateľov.
11:17 Plánom EÚ na ruské ropné embargo hrozí kolaps, keďže Maďarsko odmieta kompromis
Plány Európskej únie na uvalenie embarga na ruskú ropu balansujú na pokraji krachu v pondelok, pred samitom lídrov členských štátov, ktorý sa bude konať neskôr počas dňa. EÚ dúfala, že sa do konca roka zastaví nákup ruskej ropy a rafinovaných produktov. Nový balík sankcií, v poradí už šiesty od februárovej invázie Ruska na Ukrajinu, si však vyžaduje jednomyseľnú podporu všetkých členských štátov, ale Maďarsko a v menšej miere aj Česko a Slovensko boli proti. Všetky tri vnútrozemské krajiny sú historicky závislé od dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba zo sovietskej éry.
Brusel ponúkol Maďarsku a Slovensku ročný odklad a Českej republike polročný na postupné ukončenie dovozu ruskej ropy, to však nepresvedčilo Budapešť, aby ustúpila.
11:12 Poľsko: Z Ukrajiny prišlo od začiatku vojny už 3,7 milióna ľudí
Už 3,7 milióna príchodov z Ukrajiny zaznamenala poľská pohraničná stráž od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy v tejto susednej krajine.
V nedeľu prekročilo poľské hranice z Ukrajiny 21 700 ľudí, uviedla pohraničná stráž na sociálnej sieti. Opačným smerom, z Poľska na Ukrajinu odišlo v nedeľu 28 600 ľudí. Od začiatku vojny vycestovalo z Poľska na Ukrajinu takmer 1,7 milióna ľudí – vo väčšine prípadov išlo podľa úradov o ukrajinských občanov, ktorí cestujú do oblastí opätovne ovládnutých ukrajinskými jednotkami.
10:12 Rusko chce splácať zahraničný dlh pomocou rovnakej schémy ako pri plyne
Rusko plánuje uhrádzať svoje zahraničné dlhopisy pomocou mechanizmu podobného schéme, ktorá sa používa pri platbách za ruský plyn v rubľoch. Informovali noviny Vedomosti s odvolaním sa na ministra financií Antona Siluanova.
Držitelia dlhopisov si tak budú musieť otvoriť účty v cudzej mene a rubľoch v ruskej banke, aby mohli prijímať platby, povedal Siluanov pre Vedomosti. Spojené štáty minulú týždeň posunuli Rusko bližšie k platobnej neschopnosti. Nepredĺžili totiž výnimku, ktorá umožňovala Rusku uhrádzať splátky štátnych dlhopisov americkým investorom. Washington sa tak snaží zvýšiť tlak na Moskvu po invázii ruskej armády na Ukrajinu.
10:00 Gubernátor: Ruské sily postupujú do centra Severodonecka na východe Ukrajiny
Ruské jednotky vstúpili na predmestie Severodonecka na východe Ukrajiny a postupujú bližšie k centru mesta aj napriek tvrdému odporu, oznámil v pondelok gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.
"Nanešťastie máme zlé správy, nepriateľ postupuje do mesta," uviedol Hajdaj pre ukrajinskú televíziu. O postupujúcich ruských vojskách v Severodonecku informoval Hajdaj aj na sociálnej sieti Telegram. "Rusi postupujú do centra Severodonecka. Boje pokračujú, situácia je veľmi vážna," napísal gubernátor na Telegrame.
8:39 Ukrajina: Ruské jednotky pripravujú veľký útok na Sloviansk
Ruské jednotky sa pripravujú na rozsiahly útok na územie okolo mesta Sloviansk – centrum ukrajinských obranných síl v regióne Donbas na východe Ukrajiny. Moskva presunula do spomínanej oblasti vojakov a plánuje Sloviansk napadnúť z Iziumu a tiež z nedávno obsadeného mestečka Lyman, vyplýva z pondelkovej správy generálneho štábu ukrajinskej armády. Informuje o tom agentúra DPA.
Oblasť medzi mestami Sloviansk a Kramatorsk je najväčším metropolitným územím v Donbase, ktoré je ešte pod kontrolou Kyjeva. Nachádza sa tam i hlavné velenie ukrajinských jednotiek na východe krajiny. "V oblasti Slovianska podnikli nepriateľské jednotky preskupenie svojich bojových síl, aby obnovili ofenzívu v smere Izium – Barvenkove a Izium – Sloviansk," uvádza sa vo vyhlásení generálneho štábu ukrajinskej armády.
VIDEO Ruské jednotky v smere na strategické mesto Sloviansk
08:00 Ukrajina hlási protiútok južne postup v smere na Cherson, Rusi tvrdia, že ho odrazili
Ukrajinské sily spustili "úspešný protiútok južne od mesta Kryvyj Roh", uviedol šéf vojenskej správy tohto mesta na juhu Ukrajiny Oleksandr Vilkul. V pondelok ho citoval portál americkej televízie CNN.
Aj ukrajinská armáda oznámila, že začala protiofenzívu proti ruským silám na juhu, a hlásila výrazný postup v smere na Cherson."Zlikvidovaných bolo 63 útočníkov a 19 kusov nepriateľskej výzbroje vrátane tankov T-72, salvového raketometu typu Grad, delostreleckých zbraní, vrtuľníkov a jedného lietadla SU-35," uviedol Vilkul.
Ruská armáda však konštatovala, že ukrajinský útok v Chersonskej oblasti odrazila. Podľa agentúry Ria Novosti Ukrajinci pri neúspešných pokusoch o ofenzívu stratili minimálne 270 vojakov. Tieto správy nie je možné nezávisle overiť.
06:22 Scholz odkázal Ukrajincom: Stojíme na vašej strane
Nemecký kancelár Olaf Scholz v nedeľnom videoprejave, ktorý odznel počas dobročinného hudobného podujatia na podporu Ukrajiny, vyjadril znova solidaritu Berlína s Ukrajinou, ktorá sa už viac než tri mesiace bráni proti ruskej vojenskej ofenzíve.
"Stojíme na vašej strane," vyhlásil Scholz vo videoposolstve, ktoré bolo súčasťou programu hudobnej šou pri Brandenburskej bráne v Berlíne s názvom "Save Ukraine - #StopWar" (Zachráňte Ukrajinu - zastavte vojnu). Zúčastnili sa na nej mnohí ukrajinskí umelci, pričom avizované bolo aj vystúpenie tohtoročného víťaza Eurovízie - skupiny Kalush Orchestra.
"Naše srdcia a mysle sú s vami - dnes rovnako ako každý deň, odkedy Rusko napadlo vašu krajinu," zdôraznil šéf nemeckej vlády. Dodal, že ako "európske sestry a (európski) bratia stojíme jednotne za Ukrajinou, slobodou, právnym štátom a dôstojnosťou".
VIDEO Železničná preprava tankov T-80BV v Rostove na Done
04:44 Zelenskyj po návšteve Charkova: Rusko "prehralo svoju vlastnú budúcnosť"
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po svojej prvej návšteve východného frontu opísal v nedeľu zničenie mesta Charkov ako symbol vyhladzovacej vojny Ruska a jeho vlastných prehier a strát v tomto konflikte. Informácie priniesla tlačová agentúra DPA.
"Čierne, zhorené, napoly zrútené obytné domy majú okná nasmerované na východ a na sever - odtiaľ pálilo ruské delostrelectvo," povedal Zelenskyj v nedeľu vo videoodkaze z Kyjeva.
Rusko môže pozerať do týchto domov ako do zrkadla, dodal. "Môže vidieť, koľko toho prehralo počas 95 dní totálnej vojny proti Ukrajine. Rusko neprehralo len bitku o Charkov, ale aj o hlavné mesto Kyjev a o sever Ukrajiny," uviedol prezident Zelenskyj.
"Prehralo svoju vlastnú budúcnosť a akékoľvek kultúrne vzťahy so slobodným svetom. Všetko toto spálilo," dodal.
Na snímke vpravo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas návštevy frontových pozícií v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny v nedeľu 29. mája 2022. Foto: TASR/AP
03:07 Lavrov: "Oslobodenie" Donbasu je bezpodmienečnou prioritou Ruska
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v nedeľu poprel špekulácie, že prezident Vladimir Putin je chorý, a dodal, že šéf Kremľa nemá žiadne príznaky poukazujúce na chorobu. Vyhlásil tiež, že Rusko chce "oslobodiť" Donbas.
Putinovo zdravie a súkromný život sú v Rusku nedotknuteľnými témami a takmer nikdy sa o nich verejne nediskutuje.
Na otázku o Putinovom zdraví počas interview pre francúzsku televíznu stanicu TF1 Lavrov odpovedal: "Nemyslím si, že príčetní ľudia môžu u tohto človeka vidieť príznaky nejakého druhu choroby."
Lavrov v interview tiež vyhlásil, že "oslobodenie" regiónu Donbas na východe Ukrajiny je pre Moskvu "bezpodmienečnou prioritou", pričom ostatné ukrajinské územia sa musia samy rozhodnúť o svojej budúcnosti.
Interview s francúzskou televíziou TF1 sa konalo v čase, keď sa Rusko zo všetkých síl snaží ovládnuť kľúčové mestá na Donbase, tradičnom priemyselnom srdci Ukrajiny, ktoré pozostáva z Doneckej a Luhanskej oblasti.
01:23 Kalush Orchestra vydražil trofej z Eurovízie, peniaze pôjdu ukrajinskej armáde
Ukrajinská hudobná skupina Kalush Orchestra, ktorá zvíťazila vo finále Pesničkovej súťaže Eurovízie 2022, v nedeľu večer na sociálnej sieti Facebook ohlásila, že získanú trofej sa jej podarilo vydražiť v prospech armády svojej krajiny za 900.000 dolárov (vyše 838.000 eur). Kúpila ju ukrajinská spoločnosť Whitebit, ktorá obchoduje s kryptomenami.
Trofej Eurovízie predstavuje ikonická sklenená soška v tvare mikrofónu, ktorú navrhol švédsky dizajnér Kjell Engman.
PONDELOK
20:48 Obyvatelia Litvy vyzbierali päť miliónov eur na nákup dronu pre ukrajinské sily
Obyvatelia Litvy vyzbierali vo verejnej zbierke viac ako päť miliónov eur určených na nákup vojenského bezpilotného dronu Bayraktar TB2 pre ukrajinské sily brániace sa proti ruskej invázii.
Zbierka, ktorú v stredu vyhlásila litovská internetová televízia Laisvés TV, bola ukončená v sobotu večer. "Je to zrejme po prvý raz v dejinách, čo občania jedného štátu dokážu darovať takéto ťažké zbrane ďalšej krajine," povedal novinár Andrius Tapinas, zakladateľ spomenutej televíznej stanice.
Laisvés TV ohlásila, že vyzbierané prostriedky pošle na účet litovského ministerstva obrany, ktoré zaistí samotný nákup drona a príslušnej munície.
Dron Bayraktar TB2. Foto: Wikipedia
20:11 Nemecký minister: Jednota EÚ v otázke sankcií voči Rusku sa začína rozpadať
Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck v nedeľu vyjadril obavy, že jednota Európskej únie "sa začína rozpadať". Uviedol to deň pred začiatkom mimoriadneho summitu EÚ v Bruseli, na ktorom budú prezidenti a premiéri členských krajín diskutovať o embargu na dovoz ruskej ropy a plánoch na znižovanie závislosti od ruských energií.
"Po tom, čo Rusko napadlo Ukrajinu, sme videli, čo sa môže stať, ak je Európa zjednotená," vyhlásil Habeck na tlačovej konferencii. "Dúfajme, že s ohľadom na zajtrajší summit to bude tak naďalej pokračovať. Začína sa to však čoraz viac rozpadať," poznamenal minister v súvislosti s nedostatočnou jednotou eurobloku v prístupe k Rusku.
"Európa je stále obrovskou ekonomickou oblasťou s neuveriteľnou ekonomickou silou. A keď bude jednotná, dokáže túto silu využiť," povedal Habeck pri príležitosti otvorenia obchodného veľtrhu v Hannoveri.
18:41 Rusko vyšetruje pre žoldnierstvo syna britskej poslankyne bojujúceho na Ukrajine
Ruský vyšetrovací výbor zahájil trestné konanie v súvislosti so žoldnierstvom voči synovi britskej poslankyne Helen Grantovej, ktorý bojuje proti ruskej armáde na Ukrajine. Ruský vyšetrovací výbor, na ktorý sa odvoláva agentúra DPA, to uviedol v nedeľu na platforme Telegram.
Ben Grant, ktorý niekoľko rokov slúžil v námornej pechote britských ozbrojených síl, je v médiách vo svojej vlasti vnímaný ako hrdina bojujúci od marca po boku ukrajinských síl. Britská tlač často informuje o jeho bojových aktivitách - naposledy médiá priniesli správu o tom, ako zachránil život zranenému spolubojovníkovi, ktorého počas paľby odniesol z bojiska.
Podľa ruských úradov Grant "viedol útok skupiny západných žoldnierov na ruskú vojenskú techniku na Ukrajine".
17:16 Zelenskyj po prvý raz od začiatku ruskej invázie navštívil východ Ukrajiny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v nedeľu frontové pozície v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Od začiatku ruskej ofenzívy ide o jeho prvú verejnú cestu mimo Kyjevskej oblasti.
"Chcem sa vám poďakovať za vašu službu. Riskujete vlastné životy pre nás všetkých a pre našu krajinu," povedal Zelenskyj vojakom, ktorým odovzdal štátne vyznamenania a dary.
Kancelária ukrajinského prezidenta zverejnila na platforme Telegram video, ktoré zachytáva Zelenského v nepriestrelnej veste a takisto ukazuje zábery zničených budov v Charkove a jeho okolí.
V Charkovskej oblasti bolo podľa slov ukrajinského lídra zničených 2229 budov. "Obnovíme (ich), prebudujeme a vrátime tam život. V Charkove a vo všetkých ostatných mestách a dedinách, kam prišlo zlo," zdôraznil Zelenskyj.
16:04 Srbsko sa s Ruskom dohodlo na novom dlhodobom kontrakte na dodávky plynu
Srbsko v nedeľu oznámilo, že sa s Ruskom dohodlo na podmienkach nového dlhodobého kontraktu, ktorý krajine zabezpečí dostatok plynu na budúcu zimu. Belehrad sa od ruského útoku útoku na Ukrajinu snaží opatrne lavírovať medzi západom a Moskvou.
Podrobnosti kontraktu budú zverejnené v najbližších dňoch, uviedol srbský prezident Aleksandar Vučič, podľa ktorého má jeho krajina "zďaleka najlepšie podmienky v Európe". "V tejto chvíli je to takmer tretina z toho, čo hocikto iný v Európe bude platiť a v zime to bude asi desatina" toho, čo budú platiť ostatné krajiny. Dodal, že nová dohoda zabezpečí, aby Srbsko malo "bezpečnú zimu pokiaľ ide o dodávky plynu".
14:57 Patriarcha Kirill chápe postoj svojej odnože na Ukrajine
Patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill v nedeľu vyhlásil, že ruská pravoslávna cirkev "chápe" rozhodnutie svojej odnože na Ukrajine, ktorá sa v súvislosti s inváziou ruských jednotiek rozhodla prerušiť vzťahy s Moskvou a deklarovala svoju "úplnú nezávislosť".
"Plne chápeme, ako dnes ukrajinská pravoslávna cirkev trpí," povedal patriarcha v Katedrále Krista Spasiteľa v centre Moskvy.
"Chápeme, že Jeho Blaženosť metropolita Onufrij a episkopát by dnes mali konať čo najmúdrejšie, aby nekomplikovali život svojich veriacich," uviedol podľa AFP patriarcha.
AFP pripomenula, že ide o Kirillov prvý komentár k piatkovému oznámeniu ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC) spadajúcej pod moskovský patriarchát, v ktorom vyjadrila nesúhlas s postojom moskovského patriarchu k vojne na Ukrajine, a na základe toho sa rozhodla prerušiť vzťahy s Moskvou a deklarovala svoju "úplnú nezávislosť".
Ukrajinské médiá i analytici pritom upozorňujú, že UPC oficiálne nevyhlásila svoju autokefáliu.
Snem, na ktorom padlo rozhodnutie ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, zároveň apeloval na ukrajinské úrady a orgány Ruskej federácie, aby pokračovali v mierových rokovaniach a hľadali spôsob, ako zastaviť krviprelievanie.
Hovorca UPC metropolita Kliment v rozhovore pre AFP vysvetlil, že rozchod s ruským patriarchátom žiadali radoví členovia tejto promoskovskej cirkvi. "Cirkevný zbor cítil, že už nemôže ďalej mlčať," vysvetlil.
Ruský prezident Vladimir Putin a ruský ortodoxný patriarcha Kirill. Foto: TASR/AP
12:07 Maďarská diplomacia odmieta vyhrážky Ukrajiny týkajúce sa ropovodu Družba
Maďarský rezort diplomacie označil za neprijateľné vyhlásenie ukrajinskej strany, podľa ktorej sa "s ropovodom Družba, cez ktorý prúdi ropa do Maďarska, môže stať čokoľvek". Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na nedeľňajšie vyjadrenie štátneho tajomníka maďarského ministerstva zahraničných vecí zodpovedného za rozvoj bilaterálnych vzťahov Tamása Menczera vo verejnoprávnom rozhlase Kossuth Rádió.
Menczer uviedol, že vyhlásenie ukrajinského ministerstva energetiky je zarážajúce najmä preto, že Maďarsko poskytuje pomoc Ukrajincom v núdzi. "Do Maďarska prišlo z Ukrajiny už vyše 730 000 ľudí," podotkol štátny tajomník a podčiarkol, že jeho krajina ponúkla projekty na pomoc Ukrajine – a to aj pre ľudí, ktorí tam zostali.
11:39 Rusko zintenzívnilo útok na Severodoneck; podľa Kyjeva sa bojuje aj o Lyman
Rusko zintenzívnilo svoj útok na východoukrajinské mesto Severodoneck, ktoré je jednou z posledných častí Luhanskej oblasti ovládaných ešte ukrajinskou armádou. Informovala o tom v nedeľu britská spravodajská televízia Sky News.
Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v nedeľu na sociálnej sieti Facebook potvrdil, že boje o Severodoneck pokračujú, pričom ruské sily vedú útočné operácie s použitím delostrelectva.
Podľa Sky News zostáva nejasná situácia okolo mesta Lyman: Rusko síce koncom týždňa vyhlásilo, že tento dôležitý železničný uzol, ktorý sa nachádza neďaleko Severodonecka, dobylo, ale námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová tvrdí, že boje o Lyman stále pokračujú.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videopríhovore, ktorý predniesol v noci na nedeľu, označil za kľúčové miesta bojov okrem iného Severodoneck, Lysyčansk, Bachmut a Popasnú.
10:20 MV SR: Z Ukrajiny prišlo na Slovensko v sobotu 3 479 osôb
Hraničnými priechodmi z Ukrajiny na Slovensko prešlo v sobotu (28. 5.) 3 479 osôb. Z toho bolo 2 153 žien, 736 mužov a 590 detí.
O dočasné útočisko požiadalo 95 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za sobotu 3 669 osôb.
Od vypuknutia vojny na Ukrajine vstúpilo na územie SR 465 966 osôb. Dočasné útočisko v SR získalo od marca 78 493 ľudí. Celkový počet osôb na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu od 24. februára je 210 143.
09:32 Poľsko prijalo od začiatku vojny na Ukrajine už takmer 3,7 milióna utečencov
Do Poľska prišlo cez hranice z Ukrajiny od začiatku invázie Ruska na územie svojho suseda z 24. februára dovedna už 3,684 milióna ľudí, oznámila v nedeľu ráno na Twitteri poľská Pohraničná stráž (SG). Informovala o tom tlačová agentúra PAP.
Podľa SG jej príslušníci vykonali v sobotu 25 200 pohraničných kontrol ľudí vstupujúcich na poľské územie z Ukrajiny a v nedeľu k 07.00 h dosiahol počet príchodzích osôb vyše šesť tisícok. Pohraničná stráž tiež uviedla, že v sobotu odišlo z Poľska na Ukrajinu zhruba 30 000 ľudí.
Poľsko sa v súčasnom období stalo jedným z hlavných spojencov Ukrajiny. Cez túto stredoeurópsku krajinu prúdi na Ukrajinu humanitárna pomoc i zbrane, analyzuje merická tlačová agentúra AP.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v piatok ústami svojej hovorkyne Shabie Mantoovej oznámil, že od začiatku vojenskej invázie Ruskej federácie odišlo z Ukrajiny celkovo už zhruba 6,66 milióna ľudí.
Ukrajinský veľvyslanec v Poľsku Andrij Deščycia v rozhovore s agentúrou Associated Press (AP) vo Varšave 20. mája 2022 poďakoval Poľsku za prijatie miliónov ukrajinských utečencov. Foto: TASR/AP
03:25 Ruský veľvyslanec v Británii: Rusko na Ukrajine nepoužije jadrové zbrane
Ruský veľvyslanec v Británii Andrej Kelin uviedol pre stanicu BBC, že neverí, že jeho krajina použije vo vojne proti Ukrajine taktické jadrové zbrane, pretože podľa ruských vojenských pravidiel sa takéto zbrane v konfliktoch, ako je tento, nepoužívajú.
Rusko má podľa neho veľmi prísne pravidlá na ich použitie, najmä vtedy, keď je ohrozená existencia štátu. "So súčasnou operáciou to nemá nič spoločné," povedal.
Keď ruský prezident Vladimir Putin koncom februára, krátko po invázii uviedol svoje jadrové sily do stavu vysokej pohotovosti, bolo to všeobecne vnímané ako varovanie.
Taktické jadrové zbrane sa používajú na relatívne krátke vzdialenosti, na rozdiel od "strategických“ jadrových zbraní, ktoré možno vystreliť na oveľa väčšie vzdialenosti, a práve tieto vyvolávajú strašiaka totálnej jadrovej vojny. Predpokladá sa, že Rusko má asi 2 000 taktických jadrových zbraní.
SOBOTA
21:45 Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak: Rusko možno zastaviť iba silou
Podoľak v sobotu na platforme Telegram uviedol, že nijakej dohode s Ruskom nie je možné dôverovať. Povedal tiež, že inváziu Moskvy na Ukrajine je možné zastaviť jedine silou. "Rusko dokázalo, že je barbarskou krajinou, ktorá ohrozuje svetovú bezpečnosť, napísal Podoľak. "Barbara je možné zastaviť len silou," uviedol. "Je možné vyjednávať s krajinou, ktorá neustále cynicky a propagandisticky klame?" pýtal sa Podoľak na Telegrame.
20:00 Chersonská oblasť pod kontrolou Ruska
Proruské úrady v sobotu uzavreli severné hranice Chersonskej oblasti, čím utečencom znemožnili dostať sa na územie ovládané ukrajinskou vládou. Ako náhradné riešenie proruské úrady utečencom ponúkli alternatívne cesty cez Krymský polostrov ovládaný Ruskom alebo do tej časti Záporožskej oblasti, kde sú rozmiestnené ruské jednotky.
Nové proruské úrady v Chersonskej oblasti po jej dobytí prijali sériu iniciatív smerujúcich k jej rusifikácii: zaviedli rubeľ ako lokálnu menu, povzbudzujú obyvateľov, aby si dali vystaviť ruské doklady, a snažia sa dosiahnuť integráciu tohto regiónu do Ruska – aj bez toho, aby tomuto kroku predchádzalo referendum. Ukrajinské úrady sa domnievajú, že mesto Cherson od začiatku marca, keď ho obsadili ruské jednotky, opustila približne polovica jeho 280-tisícovej populácie.
18:00 Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ: Chceme vybudovať nový štát
Šmyhaľ v rozhovore pre britskú stanicu BBC uviedol, že ruské sily zničili od začiatku ofenzívy na Ukrajine viac ako 25 000 kilometrov ciest, niekoľko stoviek mostov a 12 letísk. Ukrajina chce po vojne "vybudovať nový štát".
Od začiatku ruskej invázie bolo na Ukrajine zničených alebo poškodených vyše 100 vzdelávacích inštitúcií, viac než 500 medicínskych zariadení a 200 fabrík, priblížil Šmyhaľ. "Okolo 35 percent ekonomiky (na Ukrajine) je v súčasnosti nefunkčných," povedal. Viac ako 300 000 kilometrov štvorcových územia Ukrajiny je podľa jeho slov zamínovaných alebo kontaminovaných bombami.
"Nechceme len obnovovať tehly a betón. Chceme vybudovať nový štát," vyhlásil Šmyhaľ. Toto úsilie si bude, ako povedal, vyžadovať ukrajinské fondy, medzinárodnú pomoc a tiež ruské financie. "Sme presvedčení, že agresor musí zaplatiť za deštrukciu, ktorú spôsobil," uviedol. Dodal, že na obnovu Ukrajiny by mali byť použité aj zmrazené ruské aktíva, ktoré boli skonfiškované a presunuté Ukrajine. Šmyhaľ uviedol, že vláda v Kyjeve vyčlenila na okamžitú rekonštrukciu zničenej krajiny viac ako 50 miliárd dolárov. Ďalšia fáza obnovy bude podľa neho zahŕňať obnovenie hlavnej infraštruktúry vrátane zaistenia dodávok elektriny a vody, ako aj rekonštrukciu mostov a ciest.
17:30 Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev vyzval Kremeľ na sprísnenie zákona o zahraničných agentoch
Doterajšiu kontrolu nad tzv. zahraničnými agentmi v Rusku označil Medvedev za "pomerne formálnu". Medvedev zastáva názor, že ak tzv. zahraniční agenti v takom zložitom období ako teraz vykonávajú aktivity namierené proti svojej krajine a dostávajú za to peniaze od jej nepriateľov, "reakcia by mala byť rýchla a tvrdá, najmä počas špeciálnej vojenskej operácie (ruských jednotiek na Ukrajine) a bezmedzných protiruských sankcií". Vyslovil sa aj za presnejšiu klasifikáciu tzv. zahraničných agentov na legislatívnej úrovni i za sprísnenie trestnej zodpovednosti "ľudí pracujúcich v záujme cudzieho štátu".
Dmitrij Medvedev. Foto: TASR/AP
16:00 Putin varoval Macrona a Scholza pred exportom ďalších zbraní na Ukrajinu
Ruský prezident Vladimir Putin varoval lídrov Nemecka a Francúzska pred navyšovaním dodávok zbraní pre Ukrajinu. Ďalšie vyzbrojovanie, ktoré označil za "nebezpečné", môže podľa slov šéfa Kremľa ešte viac destabilizovať situáciu na Ukrajine a zhoršiť humanitárnu krízu.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz vyzvali Putina v telefonickom rozhovore na "seriózne priame rokovania" s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a nájdenie diplomatického riešenia konfliktu.
Počas 80-minútového telefonátu lídri dvoch spomínaných členských štátov EÚ apelovali na Putina, aby zaistil "okamžité prímerie a stiahnutie ruských jednotiek" z Ukrajiny, uviedol úrad nemeckého kancelára. Moskva je podľa Putina otvorená pokračovať v dialógu s Kyjevom, uviedol Kremeľ.
Macron a Scholz vyzvali podľa vyhlásenia Elyzejského paláca Putina, aby prepustil na slobodu 2 500 bojovníkov, ktorí bránili oceliarne Azovstaľ v Mariupole a momentálne sú vojnovými zajatcami Ruska. Putin lídrov Nemecka a Francúzska podľa vyhlásenie Kremľa uistil, že je "pripravený" hľadať spôsob, ako zaistiť export obilia, ktoré sa pre ruskú blokádu nachádza uviaznuté v ukrajinských prístavoch v Čiernom mori.
"Zvýšenie dodávok ruských hnojív a poľnohospodárskych produktov tiež pomôže znížiť napätie na globálnom potravinovom trhu, čo si, samozrejme, vyžiada zrušenie príslušných sankcií," uviedol Putin.
Ilustračné foto z roku 2019, TASR/AP.
15:00 Ukrajinci dostali zbrane na obranu Odesy
Ukrajina dostala pre svoje ozbrojené sily podzvukové protilodné strely Harpoon z Dánska a samohybné húfnice z USA. Potvrdil to ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov.
Reznikov uviedol, že strely Harpoon sa budú používať spolu s ukrajinskými raketami Neptun pri obrane pobrežia Ukrajiny vrátane jej čiernomorského prístavu Odesa. Vysvetlil, že dodávka striel Harpoon je výsledkom spolupráce medzi viacerými krajinami.
Ukrajina podľa Reznikova dostala celý rad ťažkých zbraní vrátane upravených samohybných húfnic M109 americkej výroby, ktoré ukrajinskej armáde umožnia zasahovať nepriateľské ciele z väčších vzdialeností. Reznikov informoval, že v rámci vojenskej pomoci bolo Ukrajine dodaných aj vyše 100 amerických bezpilotných lietadiel rôznych typov.
Šéf ukrajinského rezortu obrany v sobotu zavítal na výstavu zničenej ruskej vojenskej techniky v Kyjeve. Povedal o nej, že je "odmenou za hrdinstvo a odvahu" príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl a celého bezpečnostného a obranného sektora Ukrajiny. Dodal, že výstava je tiež pripomenutím, že aktívna fáza vojny stále pokračuje.
Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko. Foto: TASR/AP
13:30 Porošenko chcel cestovať cez hranice Ukrajiny, nepustili ho
Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko, pred vojnou obvinený z korzucie, uviedol, že mu tamojšie úrady nedovolili opustiť Ukrajinu a obvinil vládu v Kyjeve z porušenia tzv. politického prímeria vyhláseného v reakcii na inváziu ruskej armády. "Existuje riziko, že úrady týmto rozhodnutím porušili 'politické prímerie' platné počas vojny..., ktoré je jedným z pilierov národnej jednoty voči ruskej agresii," uviedla Porošenkova kancelária.
Ukrajinský parlament po začiatku ruskej invázie vo februári zakázal viacero politických strán, ktoré vláda prezidenta Volodymyra Zelenského označila za proruské. Ostatné opozičné strany môžu na Ukrajine ďalej pôsobiť v tom prípade, ak odložia svoje politické nezhody a spoločne sa postavia proti vojne. Práve túto dohodu podľa Porošenka porušila ukrajinská vláda, keď mu bolo "zabránené prekročiť ukrajinské hranice".
Porošenko mal v pláne zúčastniť sa prebiehajúceho Parlamentného zhromaždenia NATO v Litve ako člen ukrajinskej delegácie, exprezident mal na túto cestu oficiálne povolenie.
12:50 Zelenskyj telefonoval s Johnsonom a Draghim
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a britský premiér Boris Johnson v sobotu v telefonickom rozhovore hovorili o posilnení obrannej podpory a práci na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ako aj o dodávkach paliva a odblokovaní ukrajinských prístavov.
Zelenskyj vo svojej správe na platforme Twitter na margo telefonátu s Johnsonom zdôraznil: "Musíme spolupracovať, aby sme zabránili potravinovej kríze a odblokovali prístavy." Ešte včera Zelenskyj telefonoval s talianskym premiérom Mariom Draghim. Ich rozhovor sa týkal najmä snáh o uvoľnenie blokády vývozu pšenice z Ukrajiny s cieľom riešiť potravinovú krízu, ktorá ohrozuje najchudobnejšie krajiny sveta.
11:30 Ruská armáda uviedla, že jej vojaci ovládli strategicky významné mesto Lyman na východe Ukrajiny.
"Po spoločných akciách milícií Doneckej ľudovej republiky a ruských ozbrojených síl bolo mesto Lyman úplne oslobodené od ukrajinských nacionalistov," uviedlo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení. O údajnom ovládnutí tohto mesta informovali ešte v piatok predstavitelia samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR), ktorá je podporovaná Moskvou.
Mesto Lyman je strategicky významné, pretože sa nachádza na ceste vedúcej do ďalších ukrajinských miest, ktoré sú stále pod kontrolou Kyjeva.
Ruskí vojaci na Donbase. Zdroj: Twitter
10:00 Ukrajinci a Rusi tvrdia o Severodonecku opačné veci
Ukrajinský Severodoneck nie je ešte úplne obkľúčený ruskými silami, oznámila v noci na sobotu tamojšia ukrajinská vojenská správa. Moskva tvrdí, že túto oblasť prudkých bojov ruské jednotky obkľúčili už kompletne.
Dve tretiny tohto mesta v Luhanskej oblasti sú síce obliehané, avšak ešte nie úplne v celosti obkľúčené, uviedol na sociálnej sieti Telegram šéf miestneho vojenského vedenia Olexandr Striuk. Dodal, že samotné mesto náporu ruských jednotiek stále odoláva.
Proruskí separatisti však tvrdia, že Severodoneck je už obkľúčený úplne, uvádza DPA s odvolaním sa na ruskú štátnu agentúru RIA Novosti. Striuk hovorí, že v meste je zničených 90 percent budov a 60 percent bude musieť byť kompletne prestavaných.
Severodoneck je jednou z posledných častí Luhanska, ktoré ešte stále drží v moci ukrajinská armáda. Striuk, ktorý je okrem hlavného veliteľa zároveň aj severodoneckým civilným primátorom, spresnil, že v katastri jeho mesta, ktoré malo do vojny približne 100 000 obyvateľov, zostalo do tejto chvíle len asi 12 000 – 13 000 ľudí.
07:08 ICC žiada Rusko, aby spolupracovalo na vyšetrovaní možných zločinov na Ukrajine
Rusko by malo spolupracovať s Medzinárodným trestným súdom (ICC) na vyšetrovaní možných vojnových zločinov spáchaných počas ruskej invázie na Ukrajine. Oznámil to v piatok prokurátor tohto súdu. Informuje o tom agentúra AFP:
"Moje dvere sú otvorené a budem aj naďalej klopať na dvere Ruskej federácie," povedal hlavný prokurátor ICC Karim Khan.
PIATOK
23:48 Rusko zvažuje druhý útok na Kyjev, píšu médiá
Rusko údajne zvažuje druhý útok na ukrajinské hlavné mesto Kyjev. Informoval o tom portál britskej stanice Sky News s odvolaním sa na spravodajský web Meduza.
Meduza so sídlom v Lotyšsku v piatok napísala, že Moskva znovu dúfa, že môže vyhrať "opotrebovávaciu vojnu" na Ukrajine. Táto forma vojny sa snaží systematicky a postupne znižovať schopnosť nepriateľa viesť vojnu, vyčerpávať ho.
22:36 Ďalšie ťažké zbrane sú už na ceste k nám, oznámil ukrajinský minister Kuleba
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v piatok oznámil, že sa telefonicky rozprával so svojím americkým kolegom Antonym Blinkenom, pričom hlavnou témou bolo poskytnutie ťažkých zbraní. Informovala o tom spravodajská stanica Sky News.
"Ťažké zbrane boli najdôležitejším bodom našej agendy a ďalšie sú už na ceste k nám," napísal Kuleba na Twitteri.
19:35 Čína zakázala prelety a pristávanie ruským lietadlám Boeing a Airbus
Čína zatvorila svoj vzdušný priestor pre ruské lietadlá typu Boeing a Airbus, ktorých právna situácia je nejasná po uvalení sankcií na Rusko za vojnu na Ukrajine. V piatok o tom informovala agentúra DPA s odvolaním sa správu ruskej tlačovej agentúry RBK.
Zákaz sa týka tých lietadiel, ktorých právne postavenie nie je po zavedení západných sankcií vyjasnené. Čína žiadala, aby ruské letecké spoločnosti dokázali, že ich lietadlá už nie sú registrované v zahraničí.
VIDEO Americkí dobrovoľníci zasahujú ruské obrnené vozidlo
19:25 Jarný osev na Ukrajine je o 20 percent menší ako v minulom roku
Ukrajinskí farmári takmer ukončili jarný osev, ale osiata výmera je podľa údajov ministerstva poľnohospodárstva o 20 percent menšia ako v minulom roku. Rezort nezverejnil výhľad žatvy a uviedol, že rozsah osiatej výmery je menší, pretože v mnohých regiónoch prebiehajú boje s ruskou armádou.
16:27 Luhanskí separatisti: Prístupové cesty do Severodonecka sú odrezané
Sily Ľudovej milície Luhanskej ľudovej republiky obkľúčili ukrajinskú armádu v strategickom stotisícovom meste Severodoneck. Informoval o tom hovorca luhanských síl Andrej Maročko. Severodoneck je jednou z posledných bášt ukrajinskej armády v Luhanskej oblasti. Jej obsadenie je jednou z hlavných vojnových cieľov Moskvy.
15:59 Rusko: Novým predsedom LDPR sa stal kontroverzný politik obvinený z obťažovania
Ruský politik a poslanec Leonid Sluckij, ktorého niekoľko novinárok i hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných obvinili zo sexuálneho obťažovania, bol v piatok zvolený za predsedu ultranacionalistickej Liberálnodemokratickej strany Ruska. Voľba nového predsedu strany sa uskutočnila po tom, ako začiatkom apríla zomrel jej dlhoročný líder Vladimir Žirinovskij.
Leonid Sluckij. Foto: TASR/AP
15:56 Komunistickí poslanci vo Vladivostoku žiadali ukončiť vojnu. Odobrali im hlasovacie právo
Skupina opozičných poslancov za komunistickú stranu na zasadnutí snemu Prímorského kraja na ruskom Ďalekom východe predniesla požiadavku na ukončenie "špeciálnej vojenskej operácie”. Snem im za odplatu odobral hlasovacie právo. Informuje o tom portál Kyiv Independent.
Komunistický poslanec Leonid Vasjukevič si počas rokovania snemu vzal slovo a aj napriek snahe ostatných poslancov a gubernátora oblasti Olega Kožemjakova prerušiť ho, prečítal vyhlásenie, v ktorom žiadal ruského prezidenta Vladimira Putina o okamžité stiahnutie vojsk z Ukrajiny.
Gubernátor požadoval, aby bol Vasjukevič zbavený slova a vyvedený z rokovacej sály. „Vyveďte ich zo sály za to počínanie, ktoré špiní ruskú armádu a našich obrancov bojujúcich proti nacizmu. Zbavte ich slova. Jedného i druhého,“ uviedol gubernátor aj na margo Vasjukevičovho kolegu Gennadijho Šulgu, ktorý mu ako jediný v pléne zatlieskal. Nakoniec sa hlasovalo o návrhu, ktorý by dotknutých poslancov zbavil slova. Návrh podporilo 27 poslancov, proti ich bolo päť a traja sa zdržali.
Líder komunistov v regionálnom parlamente Anatolij Dolgačov sa od svojich kolegov dištancoval a uviedol, že voči nim budú vyvodené dôsledky. „Chcem povedať, že to nebolo dohodnuté s poslaneckým klubom. Politicky to vyhodnotíme a voči tým, ktorí sú v strane, prijmeme najtvrdšie opatrenia. Takými vyhláseniami hanobíte česť komunistickej strany,“ vyhlásil.
Ruská komunistická strana je v opozícii aj na celoštátnej úrovni, avšak v kľúčových otázkach podporuje ruskú vládu. Vo voľbách do Štátnej dumy sa umiestnili na druhom mieste so ziskom 18,9 percenta.
15:47 Ukrajinský námorný export: Dohodu o námorných koridoroch sa nepodarilo dosiahnuť
Dohodu o „námorných humanitárnych koridoroch“, ktorú tento týždeň ohlásila ruská armáda, sa nepodarilo dosiahnuť. Povedal to v piatok hovorca Operačného štábu regionálnej správy Odesy Serhyj Bratčuk, ktorý zároveň obvinil Rusko, že sa snaží zvaliť vinu za globálnu potravinovú krízu na Ukrajinu.
14:26 Čavušoglu: Turecko očakáva od Švédska a Fínska konkrétne kroky
Turecko očakáva, že Švédsko a Fínsko podniknú konkrétne kroky a prestanú podporovať teroristické skupiny. Ankara by potom prestala blokovať proces vstupu týchto krajín do NATO, povedal v piatok turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu, informuje agentúra Reuters.
Fínsko a Švédsko minulý týždeň oficiálne požiadali o vstup do NATO, čím sa odchýlili od politiky neutrality, akú dovtedy presadzovali celé desaťročia. Stalo sa tak v dôsledku zmeny verejnej mienky vyvolanej obavami v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Obe severské krajiny dúfali v rýchly prístupový proces a mnohí členovia NATO tvrdili, že pôjde o historické rozšírenie Aliancie. Ankara však začiatok ich prístupových rokovaní zablokovala.
Mevlüt Čavušoglu. Foto: TASR/AP
13:35 Kremeľ obviňuje Ukrajinu z "protichodných" vyhlásení o mierových rokovaniach
Kremeľ v piatok na adresu Ukrajiny vyhlásil, že neustále prichádza s protichodnými vyhláseniami, čo Moskve "neumožňuje úplne pochopiť, čo ukrajinská strana chce". Peskov uviedol, že ukrajinské vedenie opakovane poskytuje vyhlásenia, z ktorých jasne vyplýva, že Kyjev nie je pripravený "zaujať triezvy prístup a uvedomiť si skutočný stav vecí".
Rusko-ukrajinské rokovania sú teraz podľa Peskova "zmrazené rozhodnutím a v súlade s líniou, ktorú si zvolila ukrajinská strana". Podľa Peskova tento fakt "absolútne kontrastuje" s vyjadreniami ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
13:00 Ukrajina: Najmenej 10 mŕtvych a 30 zranených po raketovom útoku v Dnipre
Ruský raketový útok na vojenský objekt v stredoukrajinskom meste Dnipro si v piatok skoro ráno vyžiadal najmenej 10 obetí a viac ako 30 zranených, uviedol tamojší armádny predstaviteľ.
"Dnes ráno zasiahli (ruské) rakety Iskander výcvikové stredisko (ukrajinskej) Národnej gardy. Žiaľ, asi 10 ľudí zomrelo a 30 až 35 ľudí bolo zranených," povedal pre miestne médiá regionálny šéf Národnej gardy Gennadij Korban.
12:14 Scholz: Putinova vojna na Ukrajine je cielená proti mierovému usporiadaniu sveta
Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz v piatok zdôraznil, že Nemecko je povinné podporovať Ukrajinu v boji proti ruským agresorom. Jeho slová zazneli na katolíckom zhromaždení v Stuttgarte, informovala agentúra DPA.
"Rozhodli sme sa pomôcť obetiam tejto útočnej vojny," povedal Scholz v prejave na cirkevnom festivale. Nemecký kancelár vyjadril presvedčenie, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi by jeho "cynická a neľudská vojna" nemala prejsť bez trestu. Súčasný vojenský konflikt podľa neho nie je namierený len proti Ukrajine, ale vo všeobecnosti proti hodnotám západnej demokracie.
11:30 Kyjev tvrdí, že Rusko rozmiestnilo v Čiernom mori 400 – 500 mín
Ukrajina tvrdí, že Rusko rozmiestnilo v Čiernom mori 400 až 500 mín, ktoré sa počas búrok uvoľňujú zo svojich kotevných lán a sú ďalej unášané po mori, čo znemožňuje vývoz tovarov z ukrajinských prístavov. Uviedol to hovorca odeskej oblastnej vojenskej správy Serhij Bratčuk.
11:00 Proruskí separatisti tvrdia, že obsadili východoukrajinské mesto Lyman
Moskvou podporované separatistické sily na východe Ukrajiny v piatok vyhlásili, že dobyli strategicky významné mesto Lyman. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá dodala, že toto tvrdenie bezprostredne nepotvrdila Moskva ani Kyjev.
Predstavitelia samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) na sociálnej sieti Telegram oznámili, že spoločne s ruskými jednotkami "oslobodili a prevzali kontrolu nad 220 osadami vrátane mesta Lyman“. Toto mesto je kľúčové, pretože na nachádza na ceste vedúcej do ďalších ukrajinských miest, ktoré sú stále pod kontrolou Kyjeva.
09:09 Ukrajina tvrdí, že riziko útokov z územia Bieloruska trvá
Velenie ukrajinskej armády tvrdí, že hrozba raketových a leteckých útokov z územia Bieloruska pretrváva. Informovala o tom v piatok britská spravodajská televízia Sky News, ktorá sa odvolala na najnovšiu aktualizáciu situácie na bojiskách zverejnenú ukrajinským ministerstvom obrany.
Sky News pripomenula, že o úlohe Bieloruska počas už 93 dní trvajúcej vojny diskutuje veľa vzhľadom na tesné väzby bieloruského vedenia s Moskvou. Bielorusko je tiež jedinou európskou krajinou, ktorá podporila ruskú inváziu a umožnila vstup ruských jednotiek cez svoje hranice. Na samotnej ruskej vojenskej agresii voči Ukrajine sa pritom bieloruská armáda doposiaľ nepodieľala. Ukrajinské úrady sa však obávajú, že by k tomu mohlo napokon dôjsť.
VIDEO Ruský útok zápalnou muníciou na ukrajinské pozície na Donbase
07:38 Bielorusko posiela vojakov ku hraniciam s Ukrajinou
Bieloruský líder Alexandr Lukašenko vo štvrtok vyhlásil, že posiela vojakov do oblasti na juhu Bieloruska, ktorá hraničí s Ukrajinou. Podľa Lukašenka budú pri hraniciach s Ukrajinou rozmiestnené tzv. práporové taktické skupiny bieloruskej armády. Bližšie podrobnosti neuviedol, avšak takéto skupiny zvyčajne pozostávajú z mechanizovanej pechoty vrátane tankov.
Lukašenko zároveň uviedol, že rozhodol o vytvorení južného veliteľstva bieloruskej armády, ktoré bude mať na starosti vojenské operácie na juhu Bieloruska.
VIDEO Ruskí vojaci vojaci údajne dobyli strategické mesto Lyman
06:01 CNN: USA zvažujú, že Ukrajine poskytnú delostrelecký salvový raketový systém
Spojené štáty zvažujú, že Ukrajine dodajú moderný delostrelecký salvový raketový systém (MLRS), ktorý Kyjev žiada. Má ísť o súčasť nového balíka vojenskej pomoci, ktorý by Washington mohol ohlásiť budúci týždeň. Informovala o tom stanica CNN s odvolaním sa na viacerých predstaviteľov.
Uvedené systémy vyrobené v USA dokážu vystreliť rakety do vzdialenosti stoviek kilometrov, čo je omnoho ďalej než sú schopné zbrane, ktoré majú ukrajinské sily aktuálne k dispozícii. Kyjev z tohto dôvodu tvrdí, že by mohli zmeniť priebeh vojny voči Rusku.
Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena je však v tejto záležitosti opatrná, nakoľko existujú obavy, že by Ukrajina spomenuté salvové raketomety mohla použiť na útok na ruské územie, píše agentúra DPA. Z toho vyvstáva otázka, či by to malo za následok odvetné opatrenia Moskvy.
03:40 Zelenskyj obvinil Rusko z páchania genocídy v Donbase
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtkovom pravidelnom videopríhovore obvinil Rusko zo "zjavnej politiky genocídy" v Donbase na východe Ukrajiny. Varoval, že ofenzíva Moskvy v tejto oblasti môže skončiť tak, že tento región zostane "neobývaný".
"Toto všetko - vrátane deportácie našich ľudí a masového zabíjania civilistov je zjavnou politikou genocídy páchanou Ruskom," povedal Zelenskyj. Poznamenal tiež, že ruské sily sa snažia zničiť mnohé východoukrajinské mestá. "Chcú premeniť Popasnu, Bachmut, Lyman, Lysyčansk a Severodoneck na popol, ako to spravili s Volnovachou a Mariupolom," upozornil.
Zástupkyňa ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová vo štvrtok uviedla, že v Donbase prebiehajú doposiaľ najintenzívnejšie boje, keďže ruské sily sa snažia dostať hlbšie do tohto priemyselného regiónu.
00:19 Draghi: Po telefonáte s Putinom nevidím nádej na mier na Ukrajine
Taliansky premiér Mario Draghi nevidí po štvrtkovom telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom nádej na mier pre Ukrajinu.
Draghi zároveň uviedol, že bude telefonovať aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, s ktorým chce hovoriť o potencionálnom odblokovaní čiernomorských prístavov.
"Prvou iniciatívou, ktorú môžeme začať objavovať, je zistenie, či je možné vybudovať spoluprácu medzi Ruskom a Ukrajinou pri odblokovaní čiernomorských prístavov," uviedol Draghi na tlačovej konferencii.
Taliansky premiér okrem toho novinárom povedal, že práve on inicioval telefonát s Putinom. Priblížil, že mal pocit, že je to jeho povinnosťou vzhľadom na závažnú humanitárnu krízu, ktorá môže postihnúť najchudobnejšie krajiny sveta.
AKTUALIZOVANÉ Premiér SR Eduard Heger (OĽaNO) vyzval poslanca Národnej rady (NR) SR Györgyho Gyimesiho (OĽaNO), aby stiahol návrh zakazujúci vyvesovať symboly hnutí či komunít propagujúcich sexuálnu orientáciu.
"Myslím si, že tento zákon spôsobí väčšiu polarizáciu spoločnosti, čo nepotrebujeme. Potrebujeme ísť práve opačným smerom, a to úctivou diskusiou aj o citlivých otázkach, ktoré v spoločnosti máme," zdôraznil v pondelok šéf vládneho kabinetu počas letu na mimoriadny samit v Bruseli. Ako ďalej uviedol, zatiaľ od Gyimesiho nedostal spätnú väzbu.
Hovorí o porušeniach koaličných pravidiel. "Návrh nebol podaný so súhlasom koaličnej rady, čo viem, tak nebol podaný ani so súhlasom klubu OĽaNO a bol podaný s opozičným poslancom. Prekročilo to všetky tieto rámce," zdôraznil premiér. To, že šéf OĽaNO Igor Matovič označil Gyimesiho návrh za správny, nechcel komentovať.
Gyimesi návrh nestiahnem
Gyimesi v reakcii na výzvu premiéra konštatoval, že návrh nestiahne. "Vážim si pána premiéra, jeho názor, ako aj jeho hodnotové nastavenie, ale zákon nestiahnem," povedal Gyimesi pre TASR.
Návrh kritizuje aj mimoparlamentná Aliancia. "Menšinový politik si musí uvedomiť, že každá menšinová téma môže byť zdrojom napätia," uviedol predseda republikovej rady Aliancie László Sólymos. Zámerom Gyimesiho iniciatívy je podľa neho odviesť pozornosť od neschopnosti vlády. "Poburuje ma, že takúto menšinovú tému zneužíva menšinový politik bez akejkoľvek empatie a štipky tolerancie," dodal Sólymos.
Gyimesi podal spolu s Tomášom Tarabom (nezaradený) do parlamentu návrh novely zákona o štátnych symboloch SR a ich používaní. Chcú, aby na budovách a v budovách štátnych orgánov a inštitúcií vrátane sídla verejného ochrancu práv, ktoré sa zo zákona označuje štátnymi symbolmi, bolo zakázané vyvesovať symboly hnutí, organizácií, komunít a ideológií propagujúcich akýkoľvek druh sexuálnej orientácie.
Poslanec Taraba v pondelok večer v diskusnej relácii TA3 uviedol, že výzva premiéra "len potvrdzuje trend, že Eduard Heger vo vláde reprezentuje jej liberálnu časť”.
SaS bude na koaličnej rade žiadať stiahnutie návrhu
Strana SaS bude na koaličnej rade žiadať o stiahnutie návrhu, ktorý má zakázať vyvesovať symboly hnutí či komunít propagujúcich sexuálnu orientáciu.
"György Gyimesi porušil koaličnú zmluvu a spojil sa s exkotlebovcom, aby spoločne ubližovali menšinám," vyhlásila poslankyňa parlamentu Jana Bittó Cigániková (SaS). Označila to za homofóbne správanie, za ktoré sa postavil aj líder OĽaNO Matovič. "Považujem to len za ďalší dôkaz spolupráce OĽANO s fašistami, keďže tento návrh prišiel po nápade regulovať politické diskusie," dodala.
LGBTI komunita u nás stále podľa strany SaS nepožíva také práva, aké by si zaslúžila. "Očakával by som, že poslanec Gyimesi sa bude skôr venovať maďarskej menšine a nie utláčať inú menšiu v snahe polarizovať a rozdeľovať spoločnosť," doplnil poslanec za SaS Miroslav Žiak.
Slovenský premiér Eduard Heger sa po príchode na mimoriadny samit EÚ v Bruseli stretol s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. V rámci samostatných rokovaní sa ho pokúsil presvedčiť, aby Maďarsko súhlasilo s kompromisným návrhom na ropné embargo EÚ voči Rusku. Informuje o tom spravodajca TASR.
Heger zopakoval svoju predošlú pozíciu, že Slovensko ako krajina bez prístupu k moru potrebuje zabezpečiť alternatívy k ruskému plynu a rope a zaistiť tak dostatok dodávok pre občanov Slovenska. "Preto aj dnes budem trvať na solidarite v prípade nejakých náhlych výpadkov," uviedol s odkazom na možnosť, že Slovensku v prípade núdze pomôžu s dodávkami plynu a ropy ostatné členské krajiny Únie.
Zároveň zdôraznil, že na žiadosť maďarskej strany sa tesne pred samitom stretol s Viktorom Orbánom na separátnych rokovaniach. "Mojím cieľom bolo dostať ho na palubu, pretože je dôležitá jednota a potrebujeme prijať šiesty balík sankcií. Pretože si uvedomujeme, že tieto peniaze, ktoré platíme za ruskú ropu a plyn, financujú ruskú vojnu na Ukrajine. To bol cieľ našich diskusií a verím, že sa to podarí," uviedol Heger.
Orbán zrejme neustúpi
Nespresnil však to, ako na jeho snahy reagoval Viktor Orbán a či naznačil ochotu na kompromisnú dohodu na úrovni EÚ ešte počas tohto samitu. Orbán ešte pred stretnutím s Hegerom pre médiá vyhlásil, že "momentálne nevidí žiaden kompromis".
Nádej, že sa podarí dosiahnuť dohodou na samite, vyjadril francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorého krajina prišla v predošlých dňoch s kompromisným návrhom udeliť výnimku z embarga na ruskú ropu pre dodávky, ktoré prúdia cez ropovod Družba, čo sa týka Maďarska, ale aj Slovenska.
Podľa Leyenovej je to otázka dvoch dní
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pred novinármi uviedla, že možnosť kompromisnej dohody vidí v časovom horizonte do 48 hodín. Čo znamená, že ak sa dohoda o šiestom sankčnom balíku nezrodí v pondelok a utorok počas rokovaní šéfov vlád a štátov EÚ, prijmú ju následne až veľvyslanci pri EÚ (COREPER).
Belgický premiér Alexander De Croo bol ešte skeptickejší a možnosť prijatia "tých správnych rozhodnutí" posunul na "niekoľko dní až týždňov".
Heger pred začatím samitu rovnako naznačil, že Slovensko pri rokovaniach o potravinovej bezpečnosti podporí koridory, ktoré majú pomôcť vývozu ukrajinskej pšenice na svetové trhy, "aby Afrika nehladovala" a Európa následne nečelila novej vlne migrácie. Rovnako uviedol, že podporí integračné ambície Ukrajiny, lebo Slovensko chce mať za suseda stabilného a prosperujúceho partnera.
Návrh zákazu vyvesovať symboly hnutí či komunít propagujúcich sexuálnu orientáciu považuje líder OĽaNO a vicepremiér Igor Matovič za správny. Pre TASR dodal, že zneužívať štátne budovy na šírenie "propagandy" akejkoľvek sexuálnej orientácie nie je v súlade s verejným záujmom. Šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš uviedol, že v klube o návrhu nevedeli. Ide podľa neho o porušenie pravidiel i koaličnej zmluvy. Návrh podali poslanci Národnej rady (NR) SR György Gyimesi (OĽaNO) a opozičný Tomáš Taraba (nezaradený).
"Zneužívať štátne budovy na šírenie propagandy akejkoľvek sexuálnej orientácie nie je v súlade s verejným záujmom. Preto návrh poslanca Gyimesiho považujem za správny," reagoval Matovič pre TASR.
Podľa Matoviča sa v koalícii stáva opakovane, že sa poslanecký návrh zákona či pozmeňujúci návrh predloží bez súhlasu koaličných partnerov. "V tomto pohľade sa preto opäť návrh nevymyká zvyklostiam v rámci koalície," skonštatoval.
Je to porušenie pravidiel klubu OĽaNO, vraví Šipoš
Šipoš tvrdí, že podaním návrhu sa bude zaoberať poslanecký klub na jeho najbližšom zasadnutí. "O návrhu poslanca Gyimesiho sme nemali vedomosť. Považujeme tento krok za porušenie pravidiel klubu OĽaNO a aj koaličnej zmluvy," uviedol šéf klubu v stanovisku pre TASR.
Gyimesi a Taraba podali spoločne návrh novely zákona o štátnych symboloch SR a ich používaní. Navrhujú, aby na budovách a v budovách štátnych orgánov a inštitúcií vrátane sídla verejného ochrancu práv, ktoré sa zo zákona označujú štátnymi symbolmi, bolo zakázané vyvesovať symboly hnutí, organizácií, komunít a ideológií propagujúcich akýkoľvek druh sexuálnej orientácie.
Michal Šipoš a György Gyimesi. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Stančík v tom vidí rozpor s koaličnou zmluvou
Poslanec za OĽaNO Andrej Stančík reagoval, že návrh je v rozpore s koaličnou zmluvou a vyzval vedenie OĽaNO a poslaneckého klubu hnutia na zaujatie jasného postoja. Poslankyňa za SaS Jana Bittó Cigániková považuje návrh za absurdný. Gyimesi sa podľa nej rozhodol absolútne pošliapať koaličnú zmluvu, keďže predložil zákon s opozičným poslancom.
Koaličná dohoda hovorí, že poslanecké návrhy nebudú predložené do NR SR bez toho, aby sa vopred prerokovali a schválili na koaličnej rade. Takisto sa v zmluve píše, že žiadna koaličná strana nemôže presadzovať svoje záujmy na úkor inej koaličnej strany spoločným postupom so stranami opozície.
Andrej Stančík. Foto: TASR/Jakub Kotian
Návrh je krok cez všetky čiary, upozorňuje Kozelová
Poslankyňa NR SR Monika Kozelová (OĽaNO) označila predloženie novely zákona o štátnych symboloch do parlamentu, ktorá zakazuje v štátnych budovách vrátane sídla verejného ochrancu práv vyvesovať „symboly hnutí, organizácií, komunít a ideológií propagujúcich akýkoľvek druh sexuálnej orientácie“, za krok „cez všetky čiary“.
„Podať návrh bez akejkoľvek komunikácie s klubom a ešte s Tarabom, to je fakt chrapúnske a svinské! A to ešte nehovorím o hlavnej téme, lebo návrh som ani ja, ani kolegovia, ale ani vedenie klubu nevideli. Takže za mňa a za všetkých našich liberálnych kolegov – len cez naše mŕtvoly,“ napísala poslankyňa Kozelová na sociálnej sieti.
Mám rád, keď moralizujú o spolčení s „fašistami” v hlasovaní (o rodinnom balíku o 200 eur na dieťa mesačne) tí, ktorí sa dva roky pri každom rozhodnutí správajú ako verní sluhovia Penty a iných oligarchov. Na sociálnej sieti to napísal líder Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) a minister financií Igor Matovič.
„Rodinný balík by prešiel aj bez poslancov z ĽSNS, sami sa rozhodli zahlasovať ZA a rodiny tak podporiť a ja sa úprimne čudujem tým, ktorí rodiny hodili cez palubu,“ uviedol Matovič. Podľa neho to, že podpora rodín „vytočila do nepríčetna“ ľudí, pre ktorých rodina nie je hodnotou, sa dalo čakať. „Len by to mohli povedať na rovinu a nehľadať trápne výhovorky,“ dodal.
Parlament v utorok 24. mája schválil zákon o opatreniach na pomoc rodinám. Dieťa vo veku päť až 18 rokov má získať príspevok na voľnočasové aktivity vo výške 60 eur. Zvýšia sa aj prídavky na deti a stúpne tiež daňový bonus na nezaopatrené deti. Vyplýva to zo zákona o financovaní voľného času dieťaťa. Zákon podporilo. 83 poslancov zo 131 prítomných.
Diplomati členských krajín Európskej únie sa v nedeľu nezhodli na novom návrhu embarga na ruskú ropu, ale opäť sa o dohodu pokúsia ešte pred summitom lídrov EÚ, ktorý sa bude konať v pondelok a utorok. Nový kompromisný návrh embarga pritom obsahoval výnimku urobenú s ohľadom na suchozemské stredoeurópske štáty EÚ vrátane Slovenska – netýkal sa dodávok ruskej ropy prepravovanej sieťou ropovodov, uviedli predstavitelia pre tlačovú agentúru Reuters.
Európska komisia najnovšie navrhla zakázať len dovoz ruskej ropy na tankeroch, ktorými do Európy prúdi okolo troch štvrtín dovozu z Ruska. Na ropovod Družba sa embargo zatiaľ vzťahovať nemá, pripomenul Reuters.
Vysokopostavený diplomat EÚ v nedeľu večer uviedol, že "ešte treba prebrať príliš veľa podrobností", aby bolo možné dúfať v dohodu pred summitom lídrov EÚ, ktorí sa zídu v Bruseli v pondelok popoludní.
Navrhované sankcie na dovoz ruskej ropy sú súčasťou šiesteho balíka sankcií Európskej únie, ktoré chce EÚ uvaliť na Rusko za jeho napadnutie Ukrajiny 24. februára.
Balík obsahuje aj vylúčenie najväčšej ruskej banky, Sberbank, z medzibankového platobného systému SWIFT, vykázanie ruských televíznych staníc z EÚ a dodanie ďalších ľudí na zoznam jednotlivcov, ktorých majetok je zmrazený a ktorí nemôžu vstúpiť na územie EÚ.
Orbán neustupuje
Celý šiesty balík sankcií blokuje Maďarsko, ktoré tvrdí, že ropné embargo by znamenalo tvrdú ranu pre jeho ekonomiku, pretože nemôže tak jednoducho získavať ropu odinakiaľ. Slovensko a Česká republika vyjadrili podobné obavy, píše Reuters.
Rozhovory o ropnom embargu trvajú už mesiac, ale bez akéhokoľvek pokroku a lídri chceli dosiahnuť dohodu ešte pred blížiacim sa summitom, aby sa v očiach Ruska vyhli imidžu, že ich jednota je rozbitá.
Európska komisia v snahe prekonať patovú situáciu navrhla, že zákaz sa bude týkať len ruskej ropy dopravovanej do EÚ tankermi, aby tak Maďarsko, Slovensko a Česko mohli určitý čas pokračovať v prijímaní ruskej ropy cez ropovod Družba, a to dovtedy, kým nenájdu náhradné riešenia.
Na čom to viazne?
Budapešť podporuje tento návrh, uviedli predstavitelia, ale rozhovory sa v nedeľu zasekli na financovaní EÚ, ktoré Maďarsko požaduje na zvýšenie kapacity ropovodov z Chorvátska a na prechod svojich rafinérií používajúcich ropu z ruského Uralu na ropu Brent, informovali predstavitelia.
O tomto budú v pondelok dopoludnia diskutovať vyslanci členských štátov EÚ, ale tiež o tom, ako zaistiť korektnú konkurenciu vzhľadom na vyššie ceny, ktorým budú čeliť členské štáty odkázané na tankermi dopravovanú ropu Brent a ktoré budú dôsledkom sankcií.
Protikorupčná koalícia podľa poslankyne Národnej rady (NR) SR za SaS Jany Bittó Cigánikovej zlyhala a nahradila ju populistická koalícia "spolu s fašistami". Vyhlásila to v nedeľnej diskusnej relácii Na telo v televízii Markíza.
Bittó Cigánikovej prekáža, že spolupráca koaličného OĽaNO s časťou opozície pokračuje aj naďalej. Poukázala pritom na návrh na reguláciu televíznych debát či na spoluprácu Györgyho Gyimesiho (OĽaNO) a opozičného nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu. "Informovať je jedna vec, druhá vec je, že spolupráca s fašistami pokračuje," skonštatovala.
Nezaradený poslanec NR SR pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD Matúš Šutaj Eštok si myslí, že Matovičovo OĽaNO nemalo hlasovať spolu podľa jeho slov fašistami za prijatie balíka pomoci rodinám s deťmi. "Toto sa nerobí. Buď vládnete v koalícii, alebo to povedzme rovno, vzniklo tu takéto spojenie," povedal poslanec s tým, že nejde len o jedno hlasovanie v parlamente.
Šutaj Eštok kritizuje, že bolo v prípade prijatého balíku pomoci rodinám s deťmi uplatnené skrátené legislatívne konanie, taktiež že sa nemyslelo na dôchodcov a pracujúcich. "Vláda na čele s Matovičom nie je schopná pomôcť ľuďom a príde so šialeným divadlom," vyhlásil. Vládny kabinet podľa jeho slov nebol schopný presadiť nič, a to aj pre neustály konflikt Matoviča s ministrom hospodárstva a lídrom SaS Richardom Sulíkom. "Budú sa hádať a pre ľudí neurobia nič," povedal.
Bittó Cigániková odmieta, že by vláda nič neurobila a vymenovala viaceré reformy. Zámer pomoci rodinám je podľa nej šľachetný, problém však vidí v spôsobe presadenia balíka. Pomáhať, ako tvrdí, treba, ale tam, kde je to nevyhnutné a potrebné. Matovič podľa nej však nechce nič iné, len ako svoju predstavu a svojimi veľkolepými nápadmi už "premrhal" stovky miliónov eur.
Poslankyňa vylúčila, žeby Hlas-SD a SaS boli dohodnutí na rozbití súčasnej vlády. Zároveň uviedla, že ak v budúcnosti nebude iná možnosť a bude to lepšie pre Slovensko, SaS sa môže dostať do situácie, že bude po voľbách na stole otázka o možnosti rokovať s Hlasom-SD o spoločnej koalícii.
Ako príklad uviedla zabránenie "toxickej kombinácii Smeru-SD s fašistami". Myslí si však, žeby šlo o jedinú a poslednú možnosť a predchádzať by jej malo aj vnútrostranícke referendum či istý prieskum, keďže v SaS sú aj takí členovia, ktorí Hlas-SD definitívne odmietajú.
Koalícia nemá informácie o tom, že by prezidentka SR Zuzana Čaputová nemala podpísať rodinný balíček z dielne ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO), ktorý tento týždeň prešiel parlamentom. V nedeľnej diskusnej relácii TA3 V Politike sa na tom zhodli poslanci Národnej rady SR Marek Šefčík (OĽaNO) a Radovan Kazda (SaS).
Šefčík verí, že prezidentka je prorodinná a zákon podpíše. Poslanec mimoparlamentného Hlasu-SD Ján Ferenčák povedal, že strana nechá rozhodnutie na prezidentke. Rovnako urobí aj Smer-SD, potvrdil to jeho podpredseda Erik Kaliňák.
Ľudia podľa slov Ferenčáka čakajú na pomoc a tá neprichádza, poukázal na narastajúcu infláciu, ale aj na najdrahšiu naftu v krajinách V4. "Balíček nepomohol seniorom, pracujúcim, ktorí nemajú deti, ani chudobným. Pomohol bohatým ľuďom," uviedol.
Podľa Šefčíka však ide o pomoc pre rodiny. Kazda sa vyjadril, prečo s týmto balíčkom SaS nesúhlasila. Poukázal napríklad na to, že tento návrh nepomáha adresne. Kaliňák poznamenal, že všetky okolité krajiny riešia ceny energií či ceny benzínu a nikto nerieši "krúžkovné". Zníženie spotrebných daní na benzín by podporili poslanci Hlasu-SD aj Smeru-SD.
Diskutujúci sa dotkli aj témy zvyšovania platov učiteľov. Šefčík verí, že sa so SaS aj s ministrom financií na zvyšovaní platov dohodnú. "Krúžkovné" označil Kazda za opatrenie, ktoré "nie je absolútne pripravené". Podľa neho to nie je žiadna priorita, ako dôvod uviedol nízke platy pedagógov. Namiesto toho sa mali radšej zvýšiť platy učiteľov a zdravotníkom, tvrdí poslanec SaS.
Koalícia podľa Kazdu funguje aj ďalej. "SaS sa jednoznačne cíti ako súčasť koalície," vyhlásil. OĽaNO podľa slov Ševčíka cíti, že SaS je súčasťou koalície.
Podpredseda Smeru-SD poukázal na to, že táto vláda je prekonaná a nemá dôveru. Smer-SD podľa Kaliňáka pracuje s ústavnými právnikmi na koncepte petície za referendum, ktoré by sa malo týkať aj predčasných volieb. Predstaviť ho plánujú budúci týždeň. Cieľom je, aby sa referendum uskutočnilo počas jesenných volieb.
Ferenčák dodal, že koalícia sa už mesiace háda namiesto toho, aby prijala účinné opatrenia pre ľudí. Dvojica diskutujúcich z koalície sa zhodla na tom, že vláde sa darí v reformách a prijímajú sa aj dôležité zákony.
