Zlomové rozhodnutie pre chorvátsku ekonomiku. Európska komisia v stredu dospela k záveru, že Chorvátsko je pripravené prijať euro od 1. januára 2023. Od septembra by mali byť cenovky v kunách aj eurách.
Od budúceho roka nebudete pri takzvanom "slovenskom mori" v Chorvátsku potrebovať dve peňaženky ani kurzový lístok. Pobrežný štát splnil predpoklady na vstup do eurozóny.
Na Jadrane už zaplatíte eurom takmer všade okrem krátkeho výbežku Bosny a Albánska. Už niekoľko rokov používa spoločnú európsku menu aj Čierna Hora a Kosovo.
Komisia odobrila chorvátsku pripravenosť na prijatie novej meny v rámci takzvanej konvergenčnej správy za rok 2022, ktorá hodnotí pokrok, ktorý dosiahli Bulharsko, Česko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko, teda štáty, ktoré sa právne zaviazali raz vstúpiť do eurozóny.
V správe EK sa uvádza, že momentálne iba Chorvátsko a Švédsko spĺňajú kritérium cenovej stability. Všetky uvedené členské štáty spĺňajú kritérium verejných financií okrem Rumunska, ktorého sa ako jediného týka postup pri nadmernom deficite. Kritérium výmenného kurzu spĺňajú dva členské štáty, a to Bulharsko a Chorvátsko.
Hodnotenie EK je doplnené o konvergenčnú správu Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá bola v stredu tiež zverejnená. Formálne musia rozšírenie eurozóny ešte schváliť členské štáty v Rade EÚ, ECB a Európsky parlament.
Ak pôjde všetko podľa plánu, od septembra budú v Chorvátsku ceny v oboch menách a od 1. januára 2023 prejde balkánsky štát na euro.
Prokurátor Krajskej prokuratúry (KP) Košice zrušil obvinenie exšéfovi Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) Ľudovítovi Makóovi a exnámestníkovi riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Borisovi Beňovi. Zároveň zastavil trestné stíhanie pre zločin krivého obvinenia i zločin krivej výpovede a krivej prísahy.
Obvinenie prokurátor označil za predčasné a nezákonné. Je podľa neho nepochybné, že sa stíhaný skutok nestal. TASR o tom informovala hovorkyňa KP Košice Jarmila Janová. Upozornil na to Denník N.
Neprípustnosť vedenia dvoch súbežných trestných konaní v rovnakej veci
"Prokurátor poukázal na dôsledné rešpektovanie rozhodnutí Okresného súdu Bratislava III a Krajského súdu v Bratislave v konaní o návrhu prokurátora KP v Bratislave na vzatie obvinených do väzby," spresnila hovorkyňa. Tiež poukázal na viaceré skutočnosti spochybňujúce dôvody vznesenia obvinenia a na neprípustnosť vedenia dvoch súbežných trestných konaní v rovnakej trestnej veci, v ktorej už bola podaná obžaloba na Špecializovaný trestný súd (ŠTS).
"Uznesenie v časti o zastavení trestného stíhania nie je právoplatné, pretože proti nemu je prípustná sťažnosť viacerých procesných strán," dodala Janová.
Polícia oboch zadržala 2. apríla. Ľudovíta Makóa vtedy obvinila z krivej výpovede a prísahy. Borisa Beňu z krivého obvinenia, prísahy a výpovede. Prípad sa mal týkať skutku, pre ktorý je už podaná obžaloba na bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského. Podnikateľovi Zoroslavovi Kollárovi minulý týždeň v tejto korupčnej kauze ŠTS schválil dohodu o vine a treste.
Boris Beňa. Foto: TASR/Ondrej Hercegh
ŠTS zamietol návrh na obnovu konania exnámestníka SIS Beňu
Samosudca Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) zároveň v stredu zamietol návrh na obnovu konania v prípade exnámestníka SIS Borisa Beňu. Rozhodnutie nie je právoplatné, obhajoba avizuje podanie sťažnosti.
Vlani bol Beňa odsúdený na trojročný trest s podmienečným odkladom na päť rokov. Dostal aj peňažný trest 14-tisíc eur. ŠTS vtedy schválil dohodu o vine a treste medzi prokurátorom a Beňom za zločin prijímania úplatku a prečiny ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti.
Samosudca ŠTS Miroslav Mazúch zdôvodnil, že neboli naplnené dôvody umožňujúce obnovu konania. Nebolo podľa neho zrejmé, že by vzišli najavo nové dôkazy, týkajúce sa prípadu. "Sudca neskúma správnosť alebo nesprávnosť rozhodnutí, ktoré boli vydané," vysvetlil.
V návrhu na obnovu konania sa Beňa odvolával na nedávne právoplatné odsúdenie exšéfa kontrarozviedky SIS Petra Gašparoviča a expolicajta Ladislava Vičana za prečin nepriamej korupcie. Keďže ide o rovnaký skutok, Beňa žiadal aj v jeho prípade zmenu právnej kvalifikácie zo zločinu prijímania úplatku na nepriamu korupciu.
Stále sme presvedčení, že máme pravdu, vraví advokát Kubina
Obhajoba navrhovala zrušiť pôvodný výrok o vine v treťom skutku a tiež celý výrok o treste. "Na dnešnom verejnom zasadnutí bolo vykonaných viacero dôkazov, ktoré súdu neboli objektívne známe v čase rozhodovania o vine a treste Beňu," zdôvodnil obhajca Peter Kubina. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Peter Kysel navrhoval obnovu konania nepovoliť, keď na ňu nie sú podľa jeho slov splnené zákonné podmienky.
"Ľudsky rozumiem tomu, o čo žiadal odsúdený. Tak ako konštatoval aj samosudca, ide o právne zaujímavú situáciu, keď máme jeden skutok posúdený dvomi konajúcimi súdmi rozdielnym právnym spôsobom," povedal prokurátor. Zároveň skonštatoval, že súd rozhodol v súlade so stanoviskom prokuratúry.
Peter Kubina. Foto: TASR/Jaroslav Novák
"Nie som sklamaný, počítali sme aj s touto možnosťou. Stále sme presvedčení, že máme pravdu," reagoval na rozhodnutie súdu Beňa. Jeho obhajca je presvedčený, že stav, keď rovnaký skutok bol u jeho spolupáchateľov posudzovaný rôzne, by nemal nastať. "Keď sa už tomu nepodarí predísť, mali by sa využiť všetky zákonné a ústavné možnosti na nápravu takéhoto stavu," dodal Kubina.
Beňa bol zadržaný v rámci akcie Judáš začiatkom decembra 2020. Medzi obvinenými boli v tomto prípade aj bývalý prezident Policajného zboru Milan Lučanský, Peter Gašparovič a ďalší bývalí vysokopostavení funkcionári PZ a finančnej správy. Lučanský sa vo väzbe v ústave v Prešove pokúsil o samovraždu a 30. decembra 2020 zomrel. Voči nemu stíhanie zastavili.
Ukrajina stráca v bojoch proti ruským silám denne do 100 vojakov, ktorí prichádzajú o život, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore, ktorý v Kyjeve poskytol pre americký spravodajský kanál Newsmax.
Zelenskyj v stredu v interview dodal, že "najťažšia" situácia je na východe Ukrajiny, predovšetkým v mestách Severodoneck a Lysyčansk.
"Situácia na východe je veľmi ťažká. Strácame 60 až 100 vojakov každý deň a v boji je denne zranených zhruba 500 vojakov. Takže sme silný obranný perimeter sveta proti agresii Vladimira Putina a jeho celosvetovým ambíciám," uviedol. "Nie je to nič konvenčné. Nič prirodzené. Je to fyzická bariéra vytvorená našimi ľuďmi," dodal.
Sebaistý, ale stále aj veľmi vďačný Zelenskyj ďalej povedal, že "Boh je našej strane" a Rusko a Putin predstavujú "temnú silu", napísal web Newsmax.
"Musíme si uvedomiť, kto je temná sila: Je to Rusko. A Rusko sa nezastaví na Ukrajine, určite nie. Ohrozené sú ďalšie krajiny, bývalé republiky Sovietskeho zväzu a členovia Európskej únie, a niektoré sú už členskými štátmi NATO," spresnil.
Zelenskyj poukázal na "slabosť" Putina a Ruska, nielen preto, že nedokázali obsadiť menšiu susednú krajinu, ale takisto preto, že sa ho pokúšali odstrániť ako lídra. "Pokusy zabiť lídra tejto alebo inej krajiny, to je slabosť, povedal by som. Ak nedokážete diskutovať, potom je to slabosť," vysvetlil.
"Slabosťou je aj začať vojnu a v tom tiež už ukázali, že sú slabí. Ak niekto nedokáže obsadiť krajinu, to je slabosť. A ak zároveň chce, aby sa niečo stalo rodine lídra tej krajiny, potom je to neschopnosť robiť politiku," pokračoval.
Zelenskyj ďalej pre Newsmax povedal, že rakety poslané Ukrajine zo Spojených štátov nebudú použité na útoky na územie Ruska.
"Viem, že niektorí ľudia v Spojených štátoch alebo v Bielom dome tvrdia, že rakety možno použijeme na útoky proti Rusku. Pozrite sa, neplánujeme útočiť na Rusko. Nemáme záujem o Ruskú federáciu. Nebojujeme na ich území," citoval vo štvrtok ukrajinského lídra aj portál britskej stanice Sky News.
AKTUALIZOVANÉ Ak by minister financií Igor Matovič (OĽaNO) nevedel zostaviť štátny rozpočet, je to znak jeho neschopnosti a mal by sa zamyslieť nad zmenou roboty. Vyhlásil to líder SaS a vicepremiér Richard Sulík. Slová o tom, že môže byť problém zostaviť štátny rozpočet na ďalší rok, považuje SaS za vydieranie. Strana už skôr vyhlásila, že neschopnosť zostaviť rozpočet nie je dôvodom na pád vlády, ale skôr na výmenu ministra financií.
"Je to v prvom rade znak neschopnosti ministra financií a možno by sa mal zamyslieť, že keď takúto úlohu nezvláda, či by nemal zmeniť robotu," povedal Sulík po rokovaní vlády v súvislosti so zostavovaním rozpočtu. Matovič v diskusii Denníka N pripustil, že nebude vedieť zostaviť rozpočet, ak SaS nebude súhlasiť s úpravou daní. Hovoril aj o rozpade vládnej koalície na jeseň.
Sulík označil Matovičove slová za vydieračské nátlakové praktiky. "Považujeme za hrubé, primitívne vydieranie, keď najprv Igor Matovič pretlačí za výdatnej pomoci fašistov miliardové výdavky a vzápätí informuje verejnosť, že nevie zostaviť rozpočet. Takto sa to predsa nerobí, my s tým nesúhlasíme. Ak Igor Matovič dnes vie, že to nebude vedieť zostaviť, mal by sa modliť, aby prezidentka balíček vrátila, to je hneď miliarda eur, ktorá bude chýbať," doplnil.
Zopakoval, že vyššie dane sú pre SaS červenou líniou. "Očakávame, že predloží taký rozpočet, ktorý prejde parlamentom," skonštatoval Sulík.
Sulík sa hrá na odborníka a v skutočnosti je ťažký amatér, kontroval Matovič
Za drzosť označil minister financií Igor Matovič slová ministra hospodárstva Richarda Sulíka, ktorý povedal, že by mal ísť Matovič z funkcie preč, ak ju nezvláda. „Od ministra hospodárstva, ktorý mal možno desať, pätnásť dovoleniek v Dubaji, je to drzosť,“ reagoval Matovič. Podľa šéfa rezortu financií zvádzali súboj pri rokovaniach, hoci sa Sulík podľa slov šéfa financií „hádzal o zem“, aby nerobili nič, pretože inflácia aj tak časom klesne.
No OĽaNO podľa Matoviča bojuje za vyššie platy, Sulík chráni zbohatlíkov, prevádzkovateľov hazardu či výrobcov alkoholu. Matovič si myslí, že pre Sulíka rodina nepredstavuje žiadnu hodnotu a nebude na neho reagovať. Doplnil, že rodinný balíček je finančne krytý a peniaze na neho sú. „Sulík sa hrá na odborníka a v skutočnosti je ťažký amatér,“ dodal Matovič.
Minister financií priznal, že vláda je v permanentnej koaličnej kríze. "Je to talianske manželstvo, ale doručujeme výsledky," skonštatoval. Povedal, že vládu čaká ďalší súboj za vyššie platy pre učiteľov, zdravotné sestry, lekárov, policajtov či štátnych úradníkov. Sulík chce podľa neho znova chrániť zbohatlíkov, výrobcov alkoholu i prevádzkovateľov hazardu. Označil to za nemorálne konanie.
Heger: Ministrov bude meniť, ak nebudú dosahovať výsledky
Vzájomné odkazy medzi ministrami hospodárstva Richardom Sulíkom a financií Igorom Matovičom sa premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) nepáčia. „Nepáči sa mi to a nemyslím si, že je to správne. Občanom neposkytujeme vecné argumenty, ale ide sa do osobných útokov,“ reagoval predseda vlády. Zároveň uviedol, že ho zaujímajú výsledky a nemá problém odvolať žiadneho ministra. „Ja ich budem meniť, ak nebudú dosahovať výsledky. Nie je dobré sa takto správať,“ dodal Heger.
Premiér konštatoval, že štátny rozpočet sa musí predložiť do 15. októbra a teraz sa o ňom rokuje. K téme zvyšovania daní povedal, že v programovom vyhlásení vlády nie je nikde napísané, že sa nebude zvyšovať žiadna daň. „Toto je jasné dané. Nie je pravda, že nebudeme zvyšovať dane, na tom sme sa nikdy ako koalícia nedohodli,“ uzavrel Heger.
Výmena ministra za drahý plyn a ropu?
Strana Za ľudí považuje takéto odkazy cez médiá za zbytočné, pretože iba frustrujú verejnosť. "Podľa logiky SaS by niekto mohol zase žiadať výmenu ministra hospodárstva preto, že je drahá ropa a plyn," reagovala pre TASR šéfka Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová.
Zabezpečenie zdravých verejných financií a rovnováha medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu je podľa Remišovej úlohou celej vlády a koalície. "Riešenie musí vláda hľadať spoločne," dodala. Jej strana nechce financovať vyššie platy učiteľov alebo zdravotníkov ďalším zadlžovaním krajiny. "Od rokovaní o rozpočte očakávame racionálne návrhy, nie osobné útoky," vyhlásila.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) v súvislosti s otázkou možného pádu vlády hovorí o tom, že sú to otázky a špekulácie, ktoré rozvíjajú médiá ako odraz vzťahov v koalícii. Odvoláva sa pritom na konštruktívnu pracovnú atmosféru na vláde. "Som presvedčený, že táto vláda dovládne do roku 2024," dodal.
Pellegrini vyzval Hegera na rekonštrukciu vlády
Líder opozičnej strany Hlas Peter Pellegrini vyzval premiéra Eduarda Hegera na rekonštrukciu vlády, pretože kabinet nerieši nič zásadné na stabilizáciu zložitej situácie na Slovensku. Povedal to v stredu ,na tlačovej besede. Predsedovi vlády odkázal, „vyčistite si to“. Heger má vytvoriť novú vládu, ktorá privedie Slovensko do riadnych alebo predčasných volieb.
Šéf Hlasu pripomenul, že v štrajkovej pohotovosti sú lekári, učitelia, odborári, samospráva a „pol republiky“. Ako ďalej uviedol, v stredu videl po rokovaní vlády obraz, keď jeden z ministrov koaličnej strany Richard Sulík vyzval ministra financií Igora Matoviča na odchod z funkcie, keď údajne nevie zostaviť štátny rozpočet na budúci rok, a potom si vypočul ministra Matoviča, že ministri v jednotlivých rezortoch sú neschopní, lebo nikto neprichádza za ním s nápadmi. Napokon videl premiéra Hegera, ktorý „dokopy nepovedal nič“.
Slovensko daruje Ukrajine vojenský materiál v hodnote takmer 22 miliónov eur. Vyplýva to z materiálov, ktoré vláda schválila na svojom stredajšom rokovaní. Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa ide "presne o to, čo Ukrajina potrebuje".
"V kontexte pretrvávajúcej masívnej nevyprovokovanej vojenskej invázie Ruskej federácie voči Ukrajine sa navrhuje, aby vláda Slovenskej republiky schválila darovanie vojenského materiálu Ukrajine," píše sa v predložených materiáloch.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) po rokovaní vlády nechcel špecifikovať, čo tvorí túto dodávku. "Dohodli sme sa na takomto postupe rámci NATO, že nebudem dávať Putinovi zoznam vecí, ktoré idú na Ukrajinu, ale je to presne to, čo Ukrajina potrebuje," zdôraznil.
Rokuje sa o húfniciach
Zároveň upozornil, že dodávku tvorí materiál, ktorý je zo skladov slovenskej armády. "Žiadnu novú techniku sme v tomto prípade nekupovali," povedal. Naznačil, že aspoň časť tejto pomoci by mala byť refundovaná prostredníctvom EÚ.
Naď takisto potvrdil, že na štátnej úrovni rokuje SR a Ukrajina o zmluve na odkúpení húfnic Zuzana 2. "Hovorí sa o počte a cene," uviedol minister. Dodal, že pôvodne to boli húfnice pre slovenskú armádu, prednostne budú určené Ukrajine. Naznačil, že by malo ísť minimálne o jednu batériu, teda osem húfnic. "Možno toho bude viacej, uvidíme, ako sa dohodne kontrakt," povedal.
Pre vojakov NATO na Sliači a Lešti vybudujú kontajnerové mestečko
Vláda zároveň v stredu schválila, že pre príslušníkov zahraničných ozbrojených síl, ktorí na Slovensku posilnili vojenskú prítomnosť NATO v reakcii na vojenskú agresiu Ruska na Ukrajine, vybudujú vo výcvikovom priestore Lešť a na letisku Sliač kontajnerové mestečko a stanový kemping. Obstaranie a investíciu do ubytovacích kapacít vyčíslili na viac ako 31 miliónov eur.
Ministerstvo obrany v návrhu spresnilo, že ubytovacie kapacity formou kontajnerov a stanov v Centre výcviku Lešť - táborisko Riečky a tábor Slávia rátajú s maximálnou kapacitou 2 444 lôžok a na leteckej základni Sliač s maximálnou kapacitou 600 lôžok. "Po schválení materiálu vládou budú využité ďalšie nástroje na spresnenie rozpočtu s cieľom získania nákladovo najefektívnejšieho riešenia," uvádza sa v materiáli.
Minister obrany Jaroslav Naď po rokovaní vlády uviedol, že podobná infraštruktúra sa bude v nasledujúcich mesiacoch a rokoch budovať aj v ďalších vojenských priestoroch. "Takéto potrebné zázemie tam nemáme, je potrebné, musíme ho budovať," zdôraznil.
Mier na Ukrajine je v bytostnom záujme Slovenska. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla v stredu po návrate z návštevy Ukrajiny. Návštevou chcela podľa svojich slov opätovne vyjadriť podporu krajine, ktorá sa bráni. O posilnení spolupráce a pomoci Slovenska rokovala s najvyššími predstaviteľmi krajiny a vystúpila v parlamente.
"Ak sa Rusko nezastaví na Ukrajine, tak sa nezastaví pred ničím. Práve preto sa o to musíme zaujímať a pomáhať Ukrajine, aby sa ubránila," vyhlásila prezidentka. Slovákom odkázala aj slová vďaky.
Čaputová „verí a chce tomu veriť“, že Ukrajina vo vojne s Ruskom zvíťazí. Hlava štátu uviedla, že videla na Ukrajine obrovské odhodlanie brániť sa voči krajine s vojenskou presilou. „Ukrajina vedie spravodlivú obrannú vojnu, bráni svoju suverenitu,“ vyhlásila prezidentka. Nemala počas návštevy pocit porazeneckej nálady a má tiež pocit, že hoci sú Ukrajinci vyčerpaní, posilňuje ich to, aby sa bránili ďalej.
Čaputová o utorkovej (31. 5.) návšteve hovorí ako o jednom z najemotívnejších dní svojho života. "Videla som veľké utrpenie a veľkú bolesť. Navštívili sme predmestie Kyjeva a videli sme množstvo zbombardovaných civilných budov. Z toho miesta bolo jasné, že to nie sú náhodné strely, ktoré sa zatúlali, ale je to cielené ničenie zo strany Ruska," priblížila.
Podľa nej je iné vidieť obrázky v televízii a iné byť tam. Poukázala na to, že videla napríklad zbomardované domy rad za radom a z toho je zrejmé, že išlo o zámer. „Cítiť tam pach, jedlo na ceste, vidíte doslova do kuchyne,“ popísala. Za silný zážitok označila podvečernú návštevu nemocnice, kde je podľa nej hrozné vidieť trpiacich ľudí.
Prezidentka ďalej pokračovala, že všetky rokovania na Ukrajine boli o posilnení pomoci, a preto tam aj išla. Uviedla, že každé jedno stretnutie s oficiálnymi predstaviteľmi alebo bežnými ľuďmi bolo sprevádzané slovom – ďakujem.
Čaputová je hrdá na Slovensko za pomoc, ktorú poskytuje Ukrajincom. Podľa hlavy štátu Ukrajinci mali zoznam vecí, ktoré by potrebovali, to však neznamená, že všetko má Slovensko k dispozícii. Diskutovalo sa napríklad o tom, ako pomôcť pri vývoze tovarov, obilia, o nákupe pohonných hmôt a obnove Ukrajiny. Prezidentka SR tiež povedala, že sa diskutuje o tom, či bude Slovensko pri obnove Ukrajiny pomáhať konkrétnej oblasti alebo mestu.
Zuzana Čaputová sa v utorok 31. mája počas krátkej návštevy v Kyjeve stretla s prezidentom Zelenským, premiérom Denysom Šmyhalom a vystúpila s príhovorom pred poslancami ukrajinského parlamentu. Navštívila aj mestá Boroďanka a Irpiň neďaleko Kyjeva, v ktorých ruské jednotky útočili na civilné ciele, školy, kultúrne centrá a obytné domy a boli značne zničené raketovými útokmi a ostreľovaním.
Americký prezident Joe Biden oznámil, že Spojené štáty dodajú Ukrajine ďalšie moderné raketové systémy a muníciu, aby v obrane pred ruskou inváziou dokázala "presnejšie zasiahnuť kľúčové ciele na bojisku". Šéf Bieleho domu to napísal v utorkovom komentári pre noviny The New York Times.
"Rýchlo sme pristúpili k tomu, aby sme Ukrajine poslali značné množstvo zbraní a munície, aby mohla bojovať na bojisku a byť v čo najsilnejšej pozícii pri rokovacom stole," uviedol Biden v príspevku. Poznamenal tiež, že cieľom USA je "demokratická, nezávislá, suverénna a prosperujúca Ukrajina", ktorá sa dokáže brániť proti ďalšej agresii, cituje ho stanice CNN.
Biden zdôraznil, že Washington nechce vojnu medzi NATO a Ruskom. "Pokiaľ nebudú napadnuté Spojené štáty alebo naši spojenci, nebudeme sa priamo angažovať v tomto konflikte - či už vyslaním amerických jednotiek do bojov na Ukrajinu alebo útokmi na ruské sily," povedal. Dodal, že USA Ukrajinu nepodporujú v tom, aby útočila mimo svojho územia.
Agentúra AP už predtým avizovala, že Bidenova administratíva plánuje ohlásiť menšiu dodávku raketových systémov stredného doletu určenú ukrajinským silám. Má ísť o kompromis medzi pomocou ukrajinským jednotkám a zároveň zabránením eskalácie konfliktu tým, že Kyjevu nedodajú zbrane, s ktorými by bolo možné zasiahnuť ciele na území Ruska.
Stanica CNN totiž minulý týždeň s odvolaním sa na viacerých nemenovaných predstaviteľov uviedla, že USA zvažujú dodať Ukrajine v rámci nového balíka vojenskej pomoci moderný delostrelecký salvový raketový systém (MLRS), ktorý Kyjev požadoval. Biden však v pondelok potvrdil, že USA neplánujú poslať Ukrajine raketové systémy, ktoré by dokázali zasiahnuť ruské územie.
CNN v utorok s odvolaním sa na vysokopostavených predstaviteľov Bidenovej administratívy napísala, že USA Ukrajine v rámci 11. balíčka bezpečnostnej pomoci pošlú mobilné salvové raketomety HIMARS vybavené muníciou, ktorá umožní odpáliť rakety do vzdialenosti približne 80 kilometrov.
Najnovší balík vojenskej pomoci má byť oficiálne predstavený v stredu. Jeho súčasťou majú byť okrem iného protitankové strely Javelin, protipancierové zbrane, delostrelecké náboje, vrtuľníky, taktické vozidlá a náhradné diely.
Na Slovensku by sa malo v druhom polroku 2022 konať 26 vojenských cvičení. Slovenskí vojaci by sa zároveň mali zúčastniť na 47 výcvikových aktivitách v zahraničí. Vyplýva to z návrhu Ministerstva obrany (MO) SR, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Odsúhlasiť ho ešte musí vláda.
Na území SR sa uskutoční napríklad cvičenie Combined Effort so slovensko-poľskou účasťou. Mnohonárodné zastúpenie by malo mať cvičenie Toxic Valley. Slovenských vojakov čaká aj cvičenie s Ukrajincami zamerané na podporu budovania spôsobilostí špeciálnych síl Ukrajiny v rámci programu „NATO – Ukraine“. S českými vojakmi si tiež majú precvičiť taktické postupy síl na špeciálne operácie.
Príslušníci Ozbrojených síl SR alebo Vojenskej polície by mali byť vyslaní na cvičenia v Poľsku, Maďarsku, Nemecku, Turecku, USA, Rumunsku, Chorvátsku či Gruzínsku.
AKTUALIZOVANÉ Prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok ráno pricestovala na návštevu Ukrajiny. Stretla sa s prezidentom Volodymyrom Zelenským a vystúpila s príhovorom pred poslancami ukrajinského parlamentu. Po stretnutí s poslancami bude rokovať aj s predsedom ukrajinskej vlády Denysom Šmyhaľom. Informoval o tom riaditeľ odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR Jozef Matej.
„Tlačová konferencia prezidentky sa uskutoční po návrate prezidentky z Ukrajiny. O presnom termíne vás budeme vopred informovať," avizoval Matej.
Navštívila mestá neďaleko Kyjeva
Predpoludním Čaputová navštívila aj mestá Boroďanka a Irpiň neďaleko Kyjeva, v ktorých ruské jednotky útočili na civilné ciele, školy, kultúrne centrá a obytné domy .
Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová počas návštevy ukrajinského mesta Irpiň v Kyjevskej oblasti v utorok 31. mája 2022. Foto: TASR /Kancelária prezidenta SR
„Že obrázky vojny na Ukrajine už neotvárajú správy neznamená, že utrpenie Ukrajincov je menšie. V Boroďanke a Irpini som na vlastné oči videla stopy skazy, ktorú ruskí vojaci na Ukrajinu priniesli. Stovky kilometrov na východ a na juh aj dnes čelia rovnakej skaze tisíce ďalších ukrajinských civilistov – ženy, muži, deti. Verím, že keď pominie táto nočná mora, Ukrajina znovu rozkvitne. Tak, ako už dnes rozkvitli kvety medzi zruinovanými domami v Borodyanke alebo Irpini," napísala politička na Facebooku.
Ukrajina patrí do Únie
Ukrajina patrí do Európskej únie. V utorok to pred poslancami ukrajinského parlamentu vyhlásila prezidentka SR Zuzana Čaputová. Zdôraznila, že urobí všetko pre to, aby sa Ukrajina stala súčasťou EÚ. Okrem iného jej deklarovala pomoc s vývozom obilia a ďalších tovarov.
„Ukrajina patrí do Európskej únie a bude jej súčasťou. Slovensko a ja osobne urobíme všetko pre to, aby sa tak stalo čo najskôr a budem o tom aj naďalej hovoriť s ďalšími lídrami," zdôraznila v príhovore, ktorý TASR poskytol riaditeľ odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR Jozef Matej.
Slovensko bude aj naďalej pomáhať
Ďalej uviedla, že Slovensko podporí všetky snahy o mierové urovnanie vojny, ktorú Rusko rozpútalo. „Ale iba za podmienok, ktoré určíte vy, napadnutý a hrdinsky sa brániaci ukrajinský národ," dodala s vierou, že Ukrajina vojnu vyhrá.
„Z Putinovho blitzkriegu ste spravili Putinov Afganistan. Ruské vojenské lode ste poslali presne tam, kde za túto agresiu patria. A tanky tiež. Rusko musí za svoju obrovskú chybu zaplatiť. Tí, ktorí dnes volajú po zastavení vojenskej pomoci Ukrajine, volajú po vašej kapitulácii. Tí, ktorí si myslia, že prímerie je možné aj bez stiahnutia ruských vojsk sa nič nepoučili z roku 1938, 1968 alebo z roku 2014," povedala Čaputová.
„Preto pomáhame a budeme naďalej pomáhať aj v tomto smere. Prednedávnom to bol obranný systém S-300 či odmínovacie zariadenia a munícia, onedlho to budú húfnice Zuzana," podotkla. Zároveň poukázala na to, že pred mesiacom začali ukrajinskej prokuratúre a znalcom pomáhať forenzní experti a policajní technici zo Slovenska.
„Viem, že zdokumentovanie zločinov, ktoré Rusko napáchalo na Ukrajine, vám vašich blízkych späť nevráti. Dá však možnosť celému svetu povedať, čo sa stalo. A žalovať tých, ktorí to všetko spôsobili," doplnila. Okrem toho poukázala na solidaritu Slovenska pri prijímaní ukrajinských utečencov.
Rusko vedie vojnu proti Ukrajincom dlhodobo
Zdôraznila, že Rusko vedie vojnu proti Ukrajincom dlhodobo. „Konflikt sa nezačal barbarským úderom rakiet v pochmúrne februárové ráno roku 2022. Začal sa dávno predtým, masívnou propagandou popierajúcou vašu štátnosť, vašu národnú či kultúrnu identitu, váš jazyk," povedala s tým, že Západ za osem rokov neurobil dosť na to, aby Moskvu zastavil. Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi podľa jej slov nejde o kúsok Donbasu či Krym, ale „chce Ukrajinu zničiť".
Ukrajina vedie podľa prezidentky spravodlivú a obrannú vojnu. „V tejto vojne stojí na vašej strane celý demokratický svet. Nielen rétorikou, ktorú ste počúvali už pridlho. Teraz je čas činov," dodala s tým, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré podľa počtu obyvateľov pomáhajú najviac.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok ráno pricestovala na návštevu Ukrajiny. Stretla sa s prezidentom Volodymyrom Zelenským a vystúpila s príhovorom pred poslancami ukrajinského parlamentu. Naplánované mala aj rokovanie s predsedom ukrajinskej vlády Denysom Šmyhalom.
Celý demokratický svet vzhliada k statočnosti ukrajinského ľudu
Celý demokratický svet vzhliada k odvahe a statočnosti ukrajinského ľudu a ukážkovému líderstvu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. V utorok to uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová na spoločnej tlačovej konferencii so svojím ukrajinským náprotivkom.
Čaputová ocenila, že sa mohla v parlamente prihovoriť demokraticky zvoleným zástupcom ukrajinského ľudu. "Keby išli plány ruského prezidenta Vladimira Putina podľa jeho očakávaní, dnes by bola v Kyjeve bábková vláda pod réžiou Kremľa. Našťastie to tak nie je," povedala.
"Pozícia Slovenskej republiky je pevná a jasná od samého začiatku vojny. SR podporuje Ukrajinu humanitárne, politicky, ale aj vojensky," pokračovala Čaputová. Podľa jej slov je správne podporovať Kyjev aj vojensky, pretože vedie spravodlivú a obrannú vojnu. "Je nám jasné, že iba potraviny, lieky alebo hygienické potreby vám nemôžu pomôcť zastaviť agresiu."
Čaputová uviedla, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré podporujú kandidátsky status Ukrajiny, pokiaľ ide o jej členstvo v EÚ.
Zelenskyj poďakoval Čaputovej za návštevu, produktívne rokovania a tiež za úprimné slová podpory, ktoré predniesla v ukrajinskom parlamente. Spresnil, že témou spoločných rokovaní bola potreba nastolenia mieru, obrana, ekonomika i posilnenie sankčného balíka proti Rusku.
Obaja prezidenti sa zhodli, že mier na Ukrajine a v celej Európe je možný len na základe úplného obnovenia územnej celistvosti Ukrajiny, poznamenal Zelenskyj.
"Sme vďační za podporu Slovenska pri príprave nových ciest a možností na vývoz produktov i iných kritických potrieb pre Ukrajinu," povedal Zelenskyj. "Som vďačný za to, ako sa správate k našim občanom a som si istý, že spoločne urobíme všetko pre to, aby sa naši občania čo najrýchlejšie mohli vrátiť domov," dodal.
Hlava štátu už začiatkom mája povedala, že zvažuje výber termínu návštevy Ukrajiny. Povedala vtedy, že chce prísť s konkrétnym cieľom. Takáto návšteva je podľa jej slov vyjadrením podpory Ukrajine. Pozvanie pre Čaputovú potvrdil pár dní nato aj Zelenskyj.
Ukrajinu začiatkom apríla navštívil slovenský premiér Eduard Heger, ktorý tam cestoval spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom.
V Maďarsku už evidujú prípady krádeže evidenčných čísiel z maďarských vozidiel, za pomoci ktorých sa pokúšajú zahraniční motoristi tankovať pohonné látky za zvýhodnené regulované ceny. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na vyjadrenie zástupcu generálneho riaditeľa ropnej spoločnosti MOL Group Pétera Rataticsa.
V rozhovore pre komerčnú rozhlasovú stanicu Ratatics v utorok povedal, že existujú pokusy obísť nariadenie vlády, podľa ktorého od piatka (27. 5.) môžu v Maďarsku tankovať pohonné látky za regulované ceny iba vozidlá s maďarským evidenčným číslom.
V okolí Mosonmagyaróváru na severozápade krajiny evidujú už zhruba 30 prípadov krádeží maďarských evidenčných čísiel a na slovenských webových stránkach už zverejnili miesta, kde sa dajú pohonné látky so zvýhodnenou cenou natankovať.
Predstaviteľ MOL dodal, že na čerpacích staniciach tejto spoločnosti pri platení automaticky pýtajú osvedčenie o evidencii vozidla, pričom sa už vyskytli aj prípady predloženia falzifikátu takéhoto dokladu.
Regulovaná cena základných druhov benzínu a nafty je v Maďarsku 480 forintov (1,22 eura) za jeden liter, trhové ceny týchto palív sa pohybujú okolo 600 forintov.
AKTUALIZOVANÉ Maďarský premiér Viktor Orbán v utorok privítal výnimku zo zákazu Európskej únie na dovoz ruskej ropy. To umožní Slovensku aj Maďarsku naďalej dostávať lacnú ropu od Moskvy. Premiér Eduard Heger uviedol, že ropu z Ruska môžeme čerpať dovtedy, kým nenájdeme náhradu.
Po týždňoch rokovaní medzi EÚ a Budapešťou lídri bloku uzavreli kompromisnú dohodu, ktorá zakazuje dovoz ruskej ropy tankermi po mori, ale umožňuje jej dodávky ropovodom. Vnútrozemské štáty ako Maďarsko, ale aj Slovensko a Česko, tak budú aj naďalej dodávať ruskú ropu pre svoje ekonomiky. Informuje o tom agentúra AFP.
"Rodiny môžu dnes v noci pokojne spať," uviedol Orbán vo videu zverejnenom na svojej facebookovej stránke. "Dosiahli sme dohodu, v ktorej sa uvádza, že krajiny dostávajúce ropu ropovodom, môžu pokračovať v prevádzke svojich ekonomík za predchádzajúcich podmienok," dodal.
Orbán hrozil vetovaním dohody a varoval, že zastavenie ruských dodávok by zničilo ekonomiku jeho krajiny. Všeobecný zákaz dovozu "by bol pre nás neznesiteľný, ako atómová bomba, ale podarilo sa nám tomu vyhnúť," povedal.
Budapešť, ktorá za vlády Orbána udržovala pomerne dobré vzťahy s Moskvou až do invázie na Ukrajinu, uviedla, že zákaz ruskej ropy by vyvolal recesiu, nedostatok a raketový rast cien a podkopal energetickú bezpečnosť Maďarska. Vnútrozemské Maďarsko dostáva približne 65 % ropy pre svoju spotrebu cez ruský ropovod Družba.
Podľa šéfky EÚ Ursuly von der Leyenovej kompromisná dohoda "do konca roka zníži dovoz ropy z Ruska do EÚ o približne 90 %".
Heger: Ruskú ropu môžeme čerpať dovtedy, kým nenájdeme náhradu
Prvý deň mimoriadneho samitu Európskej rady bol podľa premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) pre Slovensko mimoriadne úspešný.
„Rokovali sme o sankciách na ruskú ropu a požiadavky Slovenska boli akceptované. To znamená, že budeme môcť používať ruskú ropu až do momentu, kým nebudeme mať plnohodnotnú alternatívu,“ povedal Heger.
Premiér zdôraznil, že je rád, že sa mu podarilo presvedčiť aj maďarského premiéra Viktora Orbána, aby sankcie podporil. Podľa Hegera to aj naďalej ukazuje jednotu Európskej únie. Lídri krajín Európskej únie sa počas samitu zhodli aj na okamžitom poslaní deviatich miliárd eur pre Ukrajinu v rámci okamžitej pomoci.
Otázka výnimky pre rafinované výrobky
Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov sa diskusie lídrov počas pracovnej večere točili aj okolo výnimiek pre reexport rafinovaných výrobkov z momentálne lacnej ruskej ropy do iných krajín, kde Slovensko súhlasilo s výnimkou na vývoz takýchto výrobkov po dobu ôsmich mesiacov od zavedenia šiesteho sankčného balíka Európskej únie voči Rusku. Avšak Česká republika, ktorá nemá vlastnú rafinériu, počas rokovaní požadovala dovoz takýchto ropných výrobkov po dobu 18 mesiacov od zavedenia ropného embarga.
Utorkové diskusie premiérov a prezidentov budú pokračovať v téme zaistenia potravinovej bezpečnosti pre Európu a svet podporou vývozu ukrajinskej pšenice a na programe dňa sú aj otázky spojené s budovaním spoločnej európskej bezpečnosti.
Ropné embargo bude pre členské štáty bolestivé, konštatoval rakúsky kancelár
Embargo EÚ na ruskú ropu bude bolestivé pre členské štáty aj pre Moskvu, konštatoval rakúsky kancelár Karl Nehammer. Informuje o tom spravodajský portál CNN.
„Rozhodnutie uvaliť embargo na ropu je opatrením, ktoré bude pre členské štáty určite samo o sebe bolestivé,“ uviedol Nehammer v utorok pred príchodom na mimoriadne rokovanie Európskej rady v Bruseli. „Musíte však byť realistickí, bolesť, ktorú cítime my, je nič v porovnaní s tým, čo musia vydržať Ukrajinci,“ dodal.
Lídri EÚ sa v pondelok dohodli na zákaze 90 percent ruského importu ropy do konca tohto roka, ktorý je súčasťou šiesteho balíka sankcií proti Moskve. Plyn podľa Nehammera nebude súčasťou tohto kola sankcií, pretože ruskú ropu je ľahšie nahradiť.
