Pomoc Ukrajine je potrebné poskytovať rýchlejšie, ak sa má ubrániť ruskej invázii, uviedol v piatok slovenský minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) na bezpečnostnej konferencii Globsec 2022 Bratislava Forum. Zároveň kritizoval spôsob, akým Európska únia vypláca finančnú pomoc vo výške dvoch miliárd eur, ktorú pre Ukrajinu vydelila v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF).
Tieto prostriedky sa nevyplácajú priamo Ukrajine, ale členským štátom a aj to postupne. „Ak tvrdíme, že chceme poskytnúť dve miliardy na pomoc pre Ukrajinu, tak by sme tie dve miliardy mali mať pripravené," zdôraznil Naď.
EÚ podľa neho nemôže žiadať od krajín východnej Európy, aby poslali svoju vojenskú techniku Ukrajine okamžite, a následne im povedať, že im dá tento rok len 20 percent požadovaných finančných náhrad a zvyšok im bude vyplácať postupne až do roku 2027.
„Ak vyprázdnime naše sklady, potrebujeme kompenzáciu, aby sme mohli získať novú techniku a muníciu a zaistiť tak silu a bezpečnosť východného krídla NATO," uviedol Naď. Vojenské sklady v krajinách východnej Európy sa podľa neho už vyprázdňujú, a preto teraz musí Ukrajine poskytnúť pomoc najmä Západ.
Ako pokračoval, jedným z mála pozitív, ktoré priniesla vojna na Ukrajine, je zmena verejnej mienky v mnohých krajinách v prospech NATO. Podľa neho pred vojnou na Ukrajine mnohí Slováci považovali NATO za prežitok studenej vojny a ruského prezidenta Vladimira Putina za oporu mieru vo svete. To sa teraz zmenilo a „ľudia v našich krajinách vidia, že NATO je dôležité, že spolupráca a obrana sú dôležité a že nie Rusko, ale Západ znamená demokraciu, slobodu a mier", povedal šéf slovenského rezortu obrany.
Jeho ukrajinský kolega Olexij Reznikov sa prostredníctvom videospojenia poďakoval Naďovi za pomoc vrátane húfnic Zuzana, ktorých dodanie na Ukrajinu už obe strany zazmluvnili. Reznikov zároveň vyjadril nádej, že sa mu s Naďom podarí v polovici júna stretnúť osobne.
Maďarské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo veľvyslanca Rakúska v Budapešti v súvislosti so škandalóznym vyjadrením jedného z riaditeľov rakúskej verejnoprávnej stanice ORF Karla Fachnera, ktorý sa v statuse na Facebooku pohral s myšlienkou smrti premiéra Viktora Orbána.
Podľa spravodajského servera Index.hu zverejnil Pachner v stredu večer na sociálnej sieti sarkastickú poznámku v súvislosti s Orbánovými obštrukciami okolo šiesteho sankčného balíka Európskej únie v otázkach ropného embarga a aj zaradenia patriarchu Kirilla na sankčný zoznam.
V statuse sa okrem iného Pachner pohral s myšlienkou, že by bolo "spravodlivé", keby maďarský premiér – ktorý má nadváhu a ľahko sa dokáže rozčúliť – dostal infarkt a odstúpil z funkcie. Dodal, že Európa i svet by boli "šťastnejšími" a "pokojnejšími" bez Viktora Orbána, tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a ruského prezidenta Vladimira Putina.
Riaditeľ, ktorý je zodpovedný za on-line obsah stanice ORF, neskôr svoj status z Facebooku zmazal a vo štvrtok popoludní zverejnil ďalší, v ktorom uviedol, že nepremyslene zareagoval na maďarské veto v súvislosti s patriarchom moskovským a celej Rusi Kirillom a ospravedlnil sa.
"Neprajem si, samozrejme, Orbánovu smrť, a to ani napriek tomu, že si to niekoľko užívateľov Facebooku vyčítalo z môjho sarkastického textu," uviedol Pachner.
Maďarský rezort diplomacie predvolal na piatok ráno rakúskeho veľvyslanca pre "hrubý a hlboko šokujúci prejav" predstaviteľa rakúskych štátnych médií, cituje MTI z vyhlásenia ministerstva.
AKTUALIZOVANÉ Koaličný poslanec György Gyimesi (OĽaNO) vyzval ministra hospodárstva Richarda Sulíka, aby odstúpil. Ako uviedol na piatkovej tlačovej besede, dôvodom majú byť preukázateľné rozsiahle ekonomické škody spojené s ostatným sankčným balíkom prijatým Európskou komisiou.
„Richard Sulík verejne podrezal Slovnaft, Richard Sulík spôsobil Slovensku svojím diletantským prístupom a lenivosťou extrémne škody," vyhlásil poslanec tým, že Sulík nemá na ministerstve čo robiť.
Minister hospodárstva podľa Gyimesiho nevyužil príležitosť na dohodnutie lepších podmienok pre Slovensko v súvislosti s embargom EÚ na dovoz ruskej ropy a poškodil tak Slovensko. Dôsledkom môže byť zrušenie plánovaných investícií do rafinérie Slovnaft, vyššie ceny, nedostatok motorových palív alebo dokonca ukončenie činnosti rafinérie.
Zároveň zdôraznil, že napriek tomu, že o opatreniach zameraných najmä na obchodovanie s ruskou ropou v Bruseli rokoval premiér Eduard Heger, všetky podklady na rokovania pripravoval rezort hospodárstva. „Toto spôsobil Richard Sulík, nezaťahujte sem premiéra Hegera," vyhlásil. Heger podľa neho akceptoval pozíciu Slovenska k novému sankčnému balíku, ktorú schválil minister Sulík. Slovensko malo podľa neho šancu, aby si na pôde Európskej únie vyrokovalo také podmienky, ktoré by nepoškodili spoločnosť Slovnaft, slovenských občanov, ako aj štátny rozpočet.
Či bude zbierať podpisy poslancov na zvolanie mimoriadnej schôdze na odvolanie Sulíka, Gyimesi nespresnil.
Benzín za viac ako dve eurá?
Poslanec tvrdí, že ak nezasiahneme, Slovnaft možno o 18 mesiacov skončí, keďže sa mu nebude oplatiť vyrábať. „Buď tú fabriku zatvoria, alebo budeme tankovať za 2,2 až 2,3 eura za liter," skonštatoval. Taktiež uviedol, že týmto krokom Slovensko s najväčšou pravdepodobnosťou prišlo o investíciu vo výške až 1,5 miliardy eur do Slovnaftu.
Schválený sankčný balík EÚ predpokladá zákaz dovozu ruskej ropy, ale aj ropných produktov z nej vyrobených. Po prechodnom období 18 mesiacov tak už bratislavská rafinéria Slovnaft nebude môcť exportovať svoje produkty a bude musieť znížiť výrobu pod technologické minimum alebo začať spracovávať inú ako ruskú ropu. V takomto krátkom čase sa však na zmenu technológie nestihne pripraviť.
Gyimesi nerozumie problematike, reaguje Sulík
Minister hospodárstva a predseda koaličnej strany Sloboda a Solidarita Richard Sulik reagoval, že poslanec György Gyimesi nerozumie problematike. „Ak ma kritizuje a vyzýva na odstúpenie, mal by si v prvom rade naštudovať fakty. Embargo odsúhlasil na samite premiér Eduard Heger, takže v konečnom dôsledku Gyimesi kritizuje samotného predsedu vlády," skonštatoval.
Taktiež pripomenul, že pred pár dňami ho minister financií Igor Matovič obvinil, že kope za Slovnaft. „Teraz ma obviňuje jeho pravá ruka, že som Slovnaft poškodil," zhodnotil. Pozíciu Slovenskej republiky, ktorú zaslalo Ministerstvo hospodárstva SR, podľa jeho slov priamo konzultoval s premiérom. „Ak bude mať on pocit, že svoju prácu nevykonávam riadne, má možnosť ma odvolať,“ uzavrel Sulík.
Sme rodina: Konflikt OĽANO a SaS nás mrzí, Sulík nedohodol dostatočné podmienky
Hnutie Sme rodina mrzí, že medzi OĽANO a SaS to "opäť iskrí", minister hospodárstva Richard Sulík však podľa hnutia nedohodol dostatočne vhodné podmienky pri dovoze ruskej ropy. Sme rodina tak reagovalo na výzvu ministrovi hospodárstva Sulíkovi na odchod z funkcie, ktorú mu v piatok adresoval poslanec NR SR Gyimesi.
"Podľa nás pán Sulík, ktorý je minister hospodárstva, v súvislosti s dovozom ruskej ropy nevyrokoval dostatočne vhodné podmienky a dúfame, že sa v budúcnosti už z jeho strany nič podobné opakovať nebude," uviedlo Sme rodina. Dodalo, že pre Slovensko to bude mať fatálne následky a pohonné látky budú drahšie.
Za ľudí: Kto si vezme nadmerné zisky, Slovensko alebo maďarský MOL?
Koaličná strana Za ľudí v reakcii na vyhlásenie poslanca Györgyho Gyimesiho uviedla, že úlohou ministra hospodárstva je zabezpečiť stabilné a bezpečné dodávky ropy a plynu, pričom dodávky z Ruska tieto podmienky nespĺňajú. „Ak minister hospodárstva dodávky nedokáže zabezpečiť, bude, samozrejme, na stole aj otázka vyvodenia zodpovednosti, keďže celé rokovania prebiehali v rámci rezortov strany SaS. O tom má ale význam hovoriť na základe reálnych skutočností, nie teoretických úvah. Postoj strany Za Ľudí vždy bol, aby koaliční partneri riešili svoje prípadné spory na rokovaniach, nie v médiách," konštatuje strana.
Zároveň doplnila, že rafinérie napojené na ropovod Družba kupujú dnes ruskú ropu so zľavou, tú však neprenášajú na spotrebiteľov na Slovensku. Výsledkom je, že týmto rafinériám prudko rastú zisky, a preto, samozrejme, robia všetko preto, aby svoje vysoké zisky udržali čo najdlhšie. „V tejto súvislosti je dôležitá aj otázka, čo s týmito nadmernými ziskami urobíme. Či nájdeme spôsob, ako ich udržať na Slovensku, aby peniaze navyše pomohli ľuďom na Slovensku. Alebo si zisky vezme materská firma slovenskej rafinérie, ktorou je maďarský MOL," doplnila strana Za ľudí.
Hlas: Poslanec Gyimesi vyzval na odstúpenie premiéra Hegera
Poslanec György Gyimesi prakticky vyzval na odstúpenie premiéra Eduarda Hegera. Uviedol to mimoparlamentný Hlas-SD expremiéra Petra Pellegriniho v reakcii na piatkovú tlačovú konferenciu koaličného poslanca, ktorý tvrdil, že Slovensko fatálne zlyhalo na mimoriadnom samite EÚ, keď nevyrokovalo lepšie podmienky pri sankčnom balíku na ruskú ropu. Gyimesi vyzval na vyvodenie zodpovednosti ministra hospodárstva Richarda Sulíka, no na samite zastupoval Slovensko premiér Heger, upozornil Hla.
"Fraška vo vládnej koalícii sa už vymyká posledným zvyškom rozumu. Premiér Heger najprv totálne zlyhá na európskom samite, pretože bojuje proti slovenským záujmom a ešte sa snaží na rovnaký nezmysel nahovoriť Viktora Orbána. Potom Heger s (ministrom financií Igorom, pozn. TASR) Matovičom pochopia, ako to dobabrali, a že Slováci kvôli ním budú zasa raz tankovať drahšie. A tak Matovič vyšle svojho nového hovorcu Gyimesiho, aby celé Hegerovo zlyhanie hodil na Sulíka, ktorý v Bruseli ani nebol. Nad týmto sa už súdnemu človeku zastaví rozum," povedal Pellegrini.
Zastupovanie skutočných záujmov slovenských občanov je podľa strany Hlas jednoznačne kompetenciou predsedu vlády. Pellegrini obvinil Hegera, že namiesto toho, aby si prekonzultoval postoj Slovenska na všetkých úrovniach, presadzoval postoje, ktoré Slovensko poškodzujú. "Svoju úlohu absolútne nezvládol, a tak pre toto fiasko dnes OĽaNO hľadá obetného baránka," zdôraznil Pellegrini.
Embargo na dovoz ruskej ropy, ktoré bolo uvalené v rámci šiesteho balíčka sankcií voči Ruskej federácii, bude mať priamy vplyv na Slovensko. Priznáva to Ministerstvo hospodárstva SR. Ako uviedol Sulíkov rezort, embargo bude mať negatívny vplyv nielen na ceny pohonných hmôt na Slovensku a v okolitých krajinách, ale aj na množstvo ropných produktov.
Slovnaft vo štvrtok (2. 6.) upozornil, že z technologických dôvodov nemôže pre sankcie zaručiť bezpečnosť dodávok motorových palív v regióne ani na Slovensku.
„Vnímame Slovnaftom prezentované obavy a aj to, že negatívny dosah vyvolaných obmedzení je spomedzi všetkých členských štátov najvýraznejší práve na Slovensko. V rámci deklarovanej solidarity preto očakávame aj osobitný prístup k európskym zdrojom z REPowerEU. V prípade DPH na motorové palivá je teraz priestor pre rezort financií, do ktorého kompetencie táto oblasť spadá, aby na úrovni EÚ otvoril otázku zníženia DPH na pohonné hmoty,“ uviedol tlačový odbor ministerstva hospodárstva.
Negociácie za Slovensko priamo na samite viedol premiér Eduard Heger. „Trojročné prechodné obdobie na neuplatňovanie sankcie na ropu dopravovanú ropovodmi navrhovanými Ministerstvom hospodárstva SR, žiaľ, nebolo možné presadiť, pričom schválená verzia je spomedzi ostávajúcich možností pre nás tou najmäkšou,“ dodal rezort.
Na dovoz ruskej ropy a ropných výrobkov bude platiť embargo až po ôsmich mesiacoch od vstúpenia sankcií do platnosti. Najprv je prechodné obdobie bez obmedzení, následne bude platiť embargo na dovoz tankermi a ešte ďalších 10 mesiacov bude možné na Slovensku z ropy dopravenej potrubím vyrábať pohonné hmoty a ropné produkty, ako aj ich exportovať do Českej republiky. Po skončení 18 mesiacov bude možné ropu dopravenú potrubím využiť už iba na výrobu pohonných hmôt pre domáci trh.
„Takto nastavené embargo má za cieľ výrazne obmedziť objem platby za ruskú ropu a potrestať tak Ruskú federáciu za vojenské napadnutie Ukrajiny,“ uzavrelo ministerstvo hospodárstva.
Vnímanie premiérskych kvalít Eduarda Hegera (OĽaNO) rozdeľuje Slovákov. Kým polovica si myslí, že je dobrým predsedom vlády, takmer rovnaká skupina to vidí opačne. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV JOJ Na hrane.
Z 1 000 respondentov, ktorí sa medzi 10. a 16. májom zúčastnili prieskumu, si 50 percent myslí, že Heger je dobrým premiérom, 15,1 percenta je pritom o tom presvedčených, 34,9 percenta sa k tomu prikláňa.
Naopak, 46,2 percenta respondentov nevníma Hegera ako dobrého premiéra, jednoznačne negatívne ho hodnotí 26,3 percenta a skôr negatívne 19,9 percenta opýtaných.
V prieskume sa nevedelo alebo nechcelo na otázku vyjadriť 3,8 percenta respondentov.
Zo zozbieraných dát prieskumu ďalej vyplynulo, že pozitívnejšie vnímajú premiéra Hegera ženy, vzdelanejší ľudia, obyvatelia Trnavského, Bratislavského, Nitrianskeho a Banskobystrického kraja, občania maďarskej národnosti a voliči koalície.
Embargo na dovoz ruskej ropy a zákaz dovozu z nej vyrobených ropných produktov znemožní po osemmesačnom prechodnom období zásobovať Česko, Rakúsko a Poľsko. To následne obmedzí nastavené spracovateľské kapacity rafinérie Slovnaft v Bratislave pod technologické minimum. V dôsledku toho nebude garantovaná bezpečnosť dodávok na Slovensku, varovala vo štvrtok rafinéria.
"Obmedzením ponuky produktov v regióne a znížením kapacity Slovnaftu, Slovensko a slovenský trh nebude možné zásobovať," zdôraznil hovorca Slovnaftu Anton Molnár.
Firma podľa neho berie na vedomie prijaté sankcie, no ich súčasné znenie neumožní export kľúčových produktov. Kapacita Slovnaftu je pritom nastavená na zásobovanie aj ostatných štátov v regióne a rafinéria nemôže z technologických dôvodov spracovávať výrazne menšie množstvá ropy. "Musíme tiež upozorniť našich partnerov na exportných trhoch, že po ôsmich mesiacoch bude v regióne chýbať palivo, ako aj ropné produkty," dodal Molnár.
Súčasný návrh sankcií nedáva Slovnaftu pôvodne požadovaný trojročný časový priestor na vykonanie technologických úprav v rafinérii a logistickom zabezpečení pri dovoze a spracovaní alternatívnej ropy. Firma upozornila, že jej nie sú známe dôvody, na základe ktorých sa trojročné obdobie zmenilo na osem mesiacov. Z tohto dôvodu odmietla niesť zodpovednosť za prípadné následky na slovenskú ekonomiku a zásobovanie obyvateľstva.
Európska únia sa vo štvrtok rozhodla ustúpiť tlaku Maďarska a do šiesteho sankčného balíka voči Rusku nezaradila najvyššieho predstaviteľa ruskej pravoslávnej cirkvi patriarchu Kirilla, ktorý je blízkym spojencom šéfa Kremľa Vladimira Putina. Informovali o tom agentúry DPA a AFP s odvolaním sa na diplomatické zdroje.
Na šiestom balíku sankcií EÚ voči Rusku, ktorý obsahuje aj rozsiahle embargo na dovoz ruskej ropy, sa členské krajiny Únie dohodli v pondelok na summite EÚ v Bruseli. Budapešť však jeho schválenie podmieňovala odstránením patriarchu Kirilla zo zoznamu Rusov, ktorým chce EÚ zmraziť majetok a zakázať vstup na svoje územie.
Zástupcovia členských štátov EÚ tak vo štvrtok prijali pozmenený sankčný balík, na ktorom už patriarcha nefiguruje, potvrdili pre DPA viaceré zdroje z diplomatických kruhov.
Najnovšie sankcie by mali vstúpiť do platnosti v piatok ráno, hneď po ich zverejnení v Úradnom vestníku EÚ, ak voči nim niektorá z členských krajín dovtedy nevznesie námietku, uviedol nemenovaný diplomat pre agentúru Reuters.
Patriarcha Kirill (75) verejne podporuje Kremeľ a tiež schvaľuje vojnu na Ukrajine.
Najnovšie sankčné opatrenia EÚ sú zamerané voči osobám zodpovedným za masakre v ukrajinských mestách Buča a Mariupol a takisto znamenajú odpojenie ďalších ruských bánk – vrátane banky Sberbank – od systému SWIFT. Balík tiež zavádza úplný zákaz vysielania troch veľkých ruských televíznych staníc v EÚ.
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne slávi tento rok 25. narodeniny
Ako vznikala Trenčianska univerzita? Prečo nesie meno Alexandra Dubčeka? Koľko študentov, a z ktorých krajín v nej študuje? Aké zmeny ju čakajú v budúcnosti? Aj to nám prezradil jej rektor Jozef Habánik v ďalšom podcaste na terajsok.sk
Štátna akciová spoločnosť Konštrukta Defence, patriaca pod rezort obrany, uzatvorila v stredu (1. 6.) kontrakt na komerčný predaj samohybných húfnic Zuzana 2 pre Ukrajinu. Dodaných jej bude osem kusov. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková. Podrobnejšie informácie o kontrakte rezort neposkytne.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) ocenil, že vďaka tomuto kontraktu získa Konštrukta Defence zákazku, ktorá prináša možnosti pre ďalší rast spoločnosti. Považuje to za veľký úspech pre slovenský obranný priemysel.
"Ide nepochybne o dôležitý kontrakt. Jednak tým ukazujeme našu schopnosť, odbornosť a profesionalitu vo výrobe vojenskej techniky," podotkol šéf podniku Alexander Gurský. Dodal, že vďaka kontraktu budú mať zamestnanci garanciu práce.
"Kontraktu predchádzali týždne intenzívneho rokovania. Situácia na Ukrajine si vyžaduje naše maximálne nasadenie, odbornosť a úprimný záujem," povedal šéf rezortu. Zároveň poďakoval ukrajinskému ministrovi obrany Olexijovi Reznikovovi za jeho osobný vklad k dosiahnutiu dohody.
Zlomové rozhodnutie pre chorvátsku ekonomiku. Európska komisia v stredu dospela k záveru, že Chorvátsko je pripravené prijať euro od 1. januára 2023. Od septembra by mali byť cenovky v kunách aj eurách.
Od budúceho roka nebudete pri takzvanom "slovenskom mori" v Chorvátsku potrebovať dve peňaženky ani kurzový lístok. Pobrežný štát splnil predpoklady na vstup do eurozóny.
Na Jadrane už zaplatíte eurom takmer všade okrem krátkeho výbežku Bosny a Albánska. Už niekoľko rokov používa spoločnú európsku menu aj Čierna Hora a Kosovo.
Komisia odobrila chorvátsku pripravenosť na prijatie novej meny v rámci takzvanej konvergenčnej správy za rok 2022, ktorá hodnotí pokrok, ktorý dosiahli Bulharsko, Česko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko, teda štáty, ktoré sa právne zaviazali raz vstúpiť do eurozóny.
V správe EK sa uvádza, že momentálne iba Chorvátsko a Švédsko spĺňajú kritérium cenovej stability. Všetky uvedené členské štáty spĺňajú kritérium verejných financií okrem Rumunska, ktorého sa ako jediného týka postup pri nadmernom deficite. Kritérium výmenného kurzu spĺňajú dva členské štáty, a to Bulharsko a Chorvátsko.
Hodnotenie EK je doplnené o konvergenčnú správu Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá bola v stredu tiež zverejnená. Formálne musia rozšírenie eurozóny ešte schváliť členské štáty v Rade EÚ, ECB a Európsky parlament.
Ak pôjde všetko podľa plánu, od septembra budú v Chorvátsku ceny v oboch menách a od 1. januára 2023 prejde balkánsky štát na euro.
Prokurátor Krajskej prokuratúry (KP) Košice zrušil obvinenie exšéfovi Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) Ľudovítovi Makóovi a exnámestníkovi riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Borisovi Beňovi. Zároveň zastavil trestné stíhanie pre zločin krivého obvinenia i zločin krivej výpovede a krivej prísahy.
Obvinenie prokurátor označil za predčasné a nezákonné. Je podľa neho nepochybné, že sa stíhaný skutok nestal. TASR o tom informovala hovorkyňa KP Košice Jarmila Janová. Upozornil na to Denník N.
Neprípustnosť vedenia dvoch súbežných trestných konaní v rovnakej veci
"Prokurátor poukázal na dôsledné rešpektovanie rozhodnutí Okresného súdu Bratislava III a Krajského súdu v Bratislave v konaní o návrhu prokurátora KP v Bratislave na vzatie obvinených do väzby," spresnila hovorkyňa. Tiež poukázal na viaceré skutočnosti spochybňujúce dôvody vznesenia obvinenia a na neprípustnosť vedenia dvoch súbežných trestných konaní v rovnakej trestnej veci, v ktorej už bola podaná obžaloba na Špecializovaný trestný súd (ŠTS).
"Uznesenie v časti o zastavení trestného stíhania nie je právoplatné, pretože proti nemu je prípustná sťažnosť viacerých procesných strán," dodala Janová.
Polícia oboch zadržala 2. apríla. Ľudovíta Makóa vtedy obvinila z krivej výpovede a prísahy. Borisa Beňu z krivého obvinenia, prísahy a výpovede. Prípad sa mal týkať skutku, pre ktorý je už podaná obžaloba na bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského. Podnikateľovi Zoroslavovi Kollárovi minulý týždeň v tejto korupčnej kauze ŠTS schválil dohodu o vine a treste.
Boris Beňa. Foto: TASR/Ondrej Hercegh
ŠTS zamietol návrh na obnovu konania exnámestníka SIS Beňu
Samosudca Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) zároveň v stredu zamietol návrh na obnovu konania v prípade exnámestníka SIS Borisa Beňu. Rozhodnutie nie je právoplatné, obhajoba avizuje podanie sťažnosti.
Vlani bol Beňa odsúdený na trojročný trest s podmienečným odkladom na päť rokov. Dostal aj peňažný trest 14-tisíc eur. ŠTS vtedy schválil dohodu o vine a treste medzi prokurátorom a Beňom za zločin prijímania úplatku a prečiny ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti.
Samosudca ŠTS Miroslav Mazúch zdôvodnil, že neboli naplnené dôvody umožňujúce obnovu konania. Nebolo podľa neho zrejmé, že by vzišli najavo nové dôkazy, týkajúce sa prípadu. "Sudca neskúma správnosť alebo nesprávnosť rozhodnutí, ktoré boli vydané," vysvetlil.
V návrhu na obnovu konania sa Beňa odvolával na nedávne právoplatné odsúdenie exšéfa kontrarozviedky SIS Petra Gašparoviča a expolicajta Ladislava Vičana za prečin nepriamej korupcie. Keďže ide o rovnaký skutok, Beňa žiadal aj v jeho prípade zmenu právnej kvalifikácie zo zločinu prijímania úplatku na nepriamu korupciu.
Stále sme presvedčení, že máme pravdu, vraví advokát Kubina
Obhajoba navrhovala zrušiť pôvodný výrok o vine v treťom skutku a tiež celý výrok o treste. "Na dnešnom verejnom zasadnutí bolo vykonaných viacero dôkazov, ktoré súdu neboli objektívne známe v čase rozhodovania o vine a treste Beňu," zdôvodnil obhajca Peter Kubina. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Peter Kysel navrhoval obnovu konania nepovoliť, keď na ňu nie sú podľa jeho slov splnené zákonné podmienky.
"Ľudsky rozumiem tomu, o čo žiadal odsúdený. Tak ako konštatoval aj samosudca, ide o právne zaujímavú situáciu, keď máme jeden skutok posúdený dvomi konajúcimi súdmi rozdielnym právnym spôsobom," povedal prokurátor. Zároveň skonštatoval, že súd rozhodol v súlade so stanoviskom prokuratúry.
Peter Kubina. Foto: TASR/Jaroslav Novák
"Nie som sklamaný, počítali sme aj s touto možnosťou. Stále sme presvedčení, že máme pravdu," reagoval na rozhodnutie súdu Beňa. Jeho obhajca je presvedčený, že stav, keď rovnaký skutok bol u jeho spolupáchateľov posudzovaný rôzne, by nemal nastať. "Keď sa už tomu nepodarí predísť, mali by sa využiť všetky zákonné a ústavné možnosti na nápravu takéhoto stavu," dodal Kubina.
Beňa bol zadržaný v rámci akcie Judáš začiatkom decembra 2020. Medzi obvinenými boli v tomto prípade aj bývalý prezident Policajného zboru Milan Lučanský, Peter Gašparovič a ďalší bývalí vysokopostavení funkcionári PZ a finančnej správy. Lučanský sa vo väzbe v ústave v Prešove pokúsil o samovraždu a 30. decembra 2020 zomrel. Voči nemu stíhanie zastavili.
