Vo veku 70 rokov zomrel bývalý a zakladajúci člen americkej rockovej skupiny Bon Jovi, basgitarista Alec John Such. Informoval o tom v nedeľu časopis Rolling Stone. Skupina úmrtie hudobníka potvrdila na svojej webovej stránke, ale príčinu jeho smrti neuviedla.
"So zlomeným srdcom sme prijali správu o odchode nášho drahého priateľa Aleca Johna Sucha. Bol to originál a neoddeliteľná súčasť formovania kapely; prostredníctvom neho sme si k sebe našli cestu. Bude nám veľmi chýbať," uviedla skupina vo vyhlásení.
Such účinkoval na prvých piatich štúdiových albumoch skupiny – Bon Jovi (1984), 7800° Fahrenheit (1985), Slippery When Wet (1986), New Jersey (1988) a Keep the Faith (1992). Zo skupiny odišiel za dodnes nie celkom vyjasnených okolností v roku 1994.
Such bol napriek tomu v roku 2018 ako člen skupiny Bon Jovi, s ktorou prežil jej najvýraznejšie obdobie, uvedený do Rockandrollovej siene slávy.
"Keď mi Jon Bon Jovi pred mnohými rokmi zavolal a požiadal ma, aby som sa stal členom jeho kapely, čoskoro som si uvedomil, ako vážne to myslí a akú má víziu, ku ktorej nás chce priviesť. Som veľmi šťastný, že som mohol byť súčasťou tejto vízie," povedal vtedy Such vo svojej uvádzacej reči.
Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov zrušil svoju pondelkovú návštevu Srbska po tom, ako okolité krajiny uzavreli svoj vzdušný priestor pre lietadlo, ktorým mal priletieť do Belehradu. Informoval o tom v noci na pondelok denník The Guardian s odvolaním sa na správy ruských a srbských médií.
Agentúra Interfax v tejto súvislosti citovala nemenovaného popredného predstaviteľa ministerstva zahraničných vecí v Moskve, podľa ktorého Bulharsko, Severné Macedónsko a Čierna Hora, teda krajiny susediace so Srbskom, avizovali, že Lavrovovo lietadlo nevpustia do svojho vzdušného priestoru.
"Naša diplomacia ešte nedokáže zabezpečiť teleportáciu," komentoval celý incident citovaný zdroj z ruského ministerstva.
K zrušeniu Lavrovej návštevy v Belehrade by sa mal v pondelok večer v prejave k národu vyjadriť srbský prezident Aleksandar Vučič, avizovali miestne médiá.
Vučič, ktorý sa koncom mája ujal druhého prezidentského mandátu, dlhodobo udržiava blízke vzťahy so šéfom Kremľa Putinom. Nepridal sa preto k sankciám, ktoré na Rusko uvalili západné krajiny v reakcii na agresiu voči Ukrajine. Vučič však napriek tomu označuje za svoju prioritu vstup Srbska do EÚ.
Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali koncom mája, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 20,3 percenta hlasov. Druhý v poradí by skončil Smer-SD (14,9 percenta), po ňom nasleduje SaS (11,1 percenta). Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre reláciu TV Markíza Na telo.
Štvrté v poradí by skončilo Progresívne Slovensko (9,1 percenta). Nasledujú hnutie OĽANO (8,1 percenta), Republika (6,8 percenta), KDH (6,5 percenta) a Sme rodina (5,6 percenta).
Do parlamentu by sa nedostala strana Aliancia (3,7 percenta) ani SNS (3,7 percenta). Pred bránami parlamentu by ostali aj strana Za ľudí (3,1 percenta), ĽSNS (2,8 percenta), Dobrá voľba (1,4 percenta), Maďarské fórum (1,1 percenta) a Spolu (1,1, percenta).
Hlas-SD by podľa výsledkov prieskumu získal 37 mandátov v parlamente, Smer-SD by mal 27, SaS 20 a Progresívne Slovensko 17. OĽANO by obsadilo v pléne 15 kresiel. Republika a KDH by mali zhodne po 12 postov a Sme rodina by malo 10 kresiel.
Zber dát sa konal od 25. do 31. mája na vzorke 1008 respondentov.
Minister školstva Branislav Gröhling verí, že učitelia sa dočkajú lepších platov. Tvrdí, že absolvoval stretnutia so zástupcami Ministerstva financií (MF) SR a riešenie stojí na jednom podpise ministra financií Igora Matoviča. Skonštatoval to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegirni hovorí o cirkuse. Učitelia sú podľa neho rukojemníci sporov SaS a Matoviča.
Minister školstva namieta spájanie platov učiteľov s výberom z mimoriadneho zdanenia príjmov z ruskej ropy alebo s výberom dane z alkoholu. Poznamenal, že štát už má dostatočný nadvýber v rámci inflácie a tieto financie by mali ísť do školstva. Zdôraznil, že platy pedagógom nemôže zvýšiť, pokiaľ výdavky nemá kryté v rozpočte. Navrhované zvýšenie o desať percent predstavuje 180 miliónov eur, pričom tieto peniaze podľa jeho slov musia dostať z MF. Pripomenul, že na riešení situácie sa zhodli koaličné strany vo vládnom programe. Jeden človek si podľa neho povedal, že bude hrať divadlo, počká do protestu, a potom príde s riešením. "Bohužiaľ, minister financií chce mať nejaké divadlo," uviedol.
Pellegrini vidí pri školstve viacero problémov. Poznamenal, že jeho poslanci sú v Národnej rade (NR) SR schopní zahlasovať za mimoriadne zdanenie príjmov z ruskej ropy, ako aj za zvýšenie daní z alkoholu. Súhlasí však s Gröhlingom, že financie na platy učiteľov musia byť stabilné. Spájanie platov učiteľov s daňami z alkoholu či hazardu považuje za trápne. Podotkol, že premiér Eduard Heger by mal buchnúť po stole, a nie nechať biť sa ministrov financií a školstva.
Hlas Čaputovej veta
Čo sa týka schváleného balíka protiinflačnej pomoci, Pellegriniho poslanci ho v parlamente nepodporia v prípade vetovania prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou bez toho, aby obsahoval pomoc seniorom. Gröhling nepovedal, či by sa mala hlava štátu s balíkom obrátiť na Ústavný súd (ÚS) SR. Vie to podľa neho sama dostatočne posúdiť. Voľnočasové poukazy označil za nezodpovedné hazardovanie s verejnými financiami v situácii, keď nemá kto riadne učiť.
Obaja sa vyjadrili aj k avizovanej petičnej iniciatíve, ktoré má smerovať k predčasným voľbám. Pellegirni hovorí o potrebe nastaviť referendovú otázku tak, aby bola ústavná. Následne začnú so zberom podpisov. Vyzbierať ich chcú čo najskôr, aby sa mohlo referendum spojiť s jesennými komunálnymi voľbami.
Dovládneme
Gröhling sa predčasných volieb neobáva. Podporuje referendum ako demokratický nástroj. Na avizovanom referende sa však nezúčastní. "Stále hovoríme, že dovládneme. Sme garancia zodpovednosti a stráženia verejných financií," podotkol aj v súvislosti so súčasnou vládou.
Gröhling nepovedal, či SaS pôjde do prípadnej vlády s Hlasom-SD. Osobne by do toho nešiel, rozhodovať bude strana. Nateraz majú podľa neho zadefinované, že nepôjdu so Smerom-SD, SNS a fašistami. Predstaviť si to nevie ani Pellegrini. Obaja popreli, že by dopredu boli dohodnutí na spoločnej vláde. Najprv podľa neho musia rozhodnúť ľudia, koho do parlamentu pošlú. Hlas-SD podľa neho vie poskytnúť lepšiu víziu ako Smer-SD s Robertom Ficom.
Západné sankcie voči Rusku nebudú mať žiadny vplyv na vývoz ruskej ropy, uviedol cez víkend ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Naopak, v tomto roku očakáva vysoký rast ziskov Ruska z dodávok energií. Informuje o tom Reuters.
"Vzhľadom na úroveň cien, ktorá je výsledkom politiky západných štátov, náš rozpočet neutrpel žiadne straty," citovalo ruské ministerstvo zahraničných vecí Lavrovove vyjadrenia pre bosniansko-srbskú televíznu stanicu. "Naopak, tento rok sa naše zisky z exportu energií výrazne zvýšia," dodal.
V pondelok (30. 5.) sa lídri členských štátov Európskej únie dohodli na výraznom zredukovaní dovozu ruskej ropy do EÚ do konca tohto roka. Čiastočné ropné embargo je ďalším zo sankčných opatrení proti Ruskej federácii za jej vojnu na Ukrajine.
Podľa Lavrova je však dopyt po rope vo svete vysoký a Rusko sa podľa toho zariaďuje. Ako uviedol, Rusi majú alternatívne trhy, na ktorých im predaj ropy rastie.
Popri postupnom návrate do postpandemického normálu čelí väčšina podnikateľov a firiem novej výzve, a to dôsledkom vojny na Ukrajine na ich fungovanie. Iba 15 percent spoločností nepocítilo žiadne dôsledky vojny na svojom biznise. Naopak, viac ako polovica spoločností pocítila stredný až vážny vplyv vojny na ich podnikanie. Vyplýva to z aprílového prieskumu ČSOB na vzorke 300 podnikov, ktorý banka pripravila v spolupráci s agentúrou Datank.
Z monitorovaných odvetví je na tom najhoršie odvetvie dopravy a skladovania, kde necelá desatina (9,1 %) oslovených zástupcov musela zastaviť svoju činnosť a ďalšia viac než tretina (36,4 %) hovorí o veľmi výrazných negatívnych dopadoch. Kriticky vnímajú situáciu aj podnikatelia v oblasti poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu, ale aj ubytovacích a stravovacích služieb. Naopak, o najmenších dopadoch hovoria firmy podnikajúce v oblasti IT a komunikácii.
"Doprava a poľnohospodárstvo čelia rastúcim cenám v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine. Pocítili to ceny pohonných hmôt, energií, ako aj základných potravinárskych komodít. Problémy sa tiež dajú pozorovať v niektorých dodávateľských reťazcoch, čo sa zase môže prenášať do dopravy," uviedol Marek Gábriš, hlavný ekonóm ČSOB.
Podnikatelia na Slovensku už dlhodobo riešia problém s nedostatkom pracovnej sily. Nedostatok pracovnej sily pocítilo 28 % firiem. Najviac zasiahnuté touto situáciou boli firmy v oblasti ubytovania a stravovania (56 %), stavebníctva (38,2 %) a poľnohospodárstva (37,5 %). Naopak, najmenej spracovateľský priemysel a strojárstvo (8,7 %).
Ako najčastejší spôsob získavania novej pracovnej sily uviedla polovica respondentov zvyšovanie mzdy, takmer tretina sa spolieha na preškoľovanie iných pracovníkov a približne 15 % vidí riešenie v prijímaní pracovnej sily z Ukrajiny.
Aj po zohľadnení negatívnych dopadov vojnového konfliktu sú podnikatelia o niečo optimistickejší ako na jeseň minulého roka. Index očakávaní firiem, ktorý je súčasťou prieskumu, sa v porovnaní s októbrovým meraním zvýšil o deväť bodov na hodnotu 2,1 bodu z možnej škály od + 100 do -100 bodov. Index tak naznačuje ďalšie zlepšenie, ale zároveň potvrdzuje pretrvávajúce obavy z ďalšieho vývoja situácie.
Najvýraznejšie sa zvýšil čiastkový index vývoja dopytu, a to na hodnotu 4,5 bodu, čo je nárast o 18 bodov. Zvýšenie dopytu pre 2. štvrťrok tohto roka očakávalo 43 % firiem. Naopak, pokles dopytu v budúcom kvartáli očakáva takmer 39 % firiem. Zvýšil sa aj čiastkový index vývoja investícií, drží sa však stále na zápornej hodnote -7 bodov. V priemere štyria z desiatich opýtaných očakávajú, že ich investície v tomto roku budú vyššie ako v minulom roku.
Čiastkový index rozšírenia podnikania sa mierne zvýšil na hodnotu 8,9 bodu. Rozšíriť podnikanie v horizonte jedného roka plánovalo 18 % oslovených podnikateľov. Zachovať podnikanie v súčasnom rozsahu plánovalo pre obdobie najbližších 12 mesiacov 66 % firiem. O obmedzení, prerušení alebo ukončení podnikania uvažuje desať percent podnikateľov. Predaj alebo odovzdanie firmy zvažujú dve percentá oslovených.
Zneužívaním témy referenda sa líder Smeru Robert Fico pokúša spoločnosť rozoštvať. Hnutie OĽaNO tak reagovalo na referendovú iniciatívu avizovanú Ficom. Jeho motív vidí hnutie v snahe zastaviť nástup spravodlivosti.
"Šírenie nenávisti a negatívnej energie je to jediné, čo Robert Fico v závere svojej politickej kariéry dokáže ponúknuť, a preto nevidíme zmysel to ďalej komentovať," uviedol Peter Dojčan z mediálneho tímu OĽaNO.
Podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga to vníma podobne, hovorí o prejave strachu. Pripomenul, že podľa aktuálnej právnej úpravy referendom nie je možné skončiť volebné obdobie Národnej rady (NR) SR. Verí, že efektom iniciatívy bude aj konsolidácia vládnej koalície. Poznamenal, že hádky pomáhajú Smeru. "Verím, že to už naozaj vidia všetci a začnú sa podľa toho správať. Dobrovoľné odovzdanie moci Smeru-SD by bolo trestuhodné," uzavrel.
Sme rodina poznamenalo, že referendum je vecou opozície. Na otázku o prípadnej podpore iniciatívy hnutie odpovedalo, že sa momentálne "snaží a sústredí na pomoc ľuďom v tejto ťažkej situácii".
Formulácia Smerom avizovanej referendovej otázky naráža na závery ÚS
Formulácia avizovanej referendovej otázky podľa právnika Vincenta Bujňáka z Univerzity Komenského v Bratislave naráža na závery Ústavného súdu (ÚS) SR. Podotkol, že ak je cieľom umožniť rozpúšťanie parlamentu ľudovým hlasovaním, potrebné je najprv hlasovanie o zavedení všeobecného pravidla, ktoré by na toto oprávňovalo. Až následne v prípade platných výsledkov referenda je podľa právnika možné nové oprávnenie využiť.
Bujňák pripomenul, že ÚS minulý rok potvrdil, že Národnú radu (NR) SR nie je možné rozpustiť ľudovým hlasovaním bez toho, aby na takýto postup explicitne oprávňovala platná a účinná ústavná norma. Rovnako poukázal na závery Benátskej komisie. "Ľudia môžu v miestnom referende odvolávať starostov alebo primátorov preto, lebo k tomu v ústave existuje osobitná norma na rozdiel od obecných alebo mestských zastupiteľstiev, pri ktorých takáto osobitná norma neexistuje, a preto na ich rozpustenie nie je možné použiť miestne referendum," vysvetlil.
Argumentuje aj vyjadrením ÚS, že deľba a obmedzenie štátnej moci stojí a padá s existenciou ústavných pravidiel a ich dodržiavaním. "Ak tieto pravidlá občanom nevyhovujú, majú stále moc a legitimitu zmeniť ich, priamo v referende alebo prostredníctvom volených zástupcov v parlamente. Musí však skutočne ísť o ich zmenu, nie o ad hoc prelamovanie a jednorazové suspendovanie, ani keď sa to javí ako politicky vhodné," skonštatoval. Takýto postup, hoci by sa formálno-právne tváril ako legálny a legitímny, podľa slov právnika vedie k erózii ústavného systému, teda oslabovaniu a ničeniu ústavy.
Na porovnanie doplnil, že v Európe existujú dva štáty, ktoré na celoštátnej úrovni umožňujú rozpustenie parlamentu ľudovým hlasovaním. Jedným je Lotyšsko. Bujňák poznamenal, že ani tam pri zavádzaní takejto zmeny nepostupovali tak, že by daným referendom súčasne rozpúšťali konkrétny parlament.
Prezentovaná referendová otázka podľa Bujňáka zároveň odporuje zákonu o podmienkach výkonu volebného práva z roku 2014. Ten hovorí, že návrhy predložené na rozhodnutie v referende nesmú byť navzájom podmienené. "Môže sa stať, že určitý volič bude súhlasiť so zavedením všeobecného pravidla o možnosti rozpustiť parlament na základe ústavného zákona, no nebude súhlasiť, aby sa okamžite rozpustila NR SR v súčasnom zložení," priblížil s tým, že odpoveď "áno" v prípade tejto otázky tak nedokáže zachytiť vôľu občana.
Otázka sa ešte precizuje
Smer-SD počas týždňa avizoval referendovú iniciatívu. Smerovať má k predčasným voľbám. Referendová otázka má znieť, či ľudia súhlasia s tým, aby došlo k takej zmene Ústavy SR, ktorá do budúcnosti umožní, aby sa predčasné parlamentné voľby mohli konať buď na základe referenda, alebo na základe ústavného zákona, ktorý prijme NR SR, a súčasne, či súhlasia s tým, aby sa okamžite ukončilo funkčné obdobie terajšej NR SR a do 30 dní musia budú musieť byť nové parlamentné voľby.
Referendum podporujú mimoparlamentné SNS i Hlas-SD. Národniari hovoria o možných pochybnostiach pri formulácii prezentovanej referendovej otázky. Líder Hlasu-SD Peter Pellegrini v sobotu v diskusnej relácii uviedol, že otázka musí byť správne naformulovaná a ešte sa precizuje.
Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) sa bude pýtať premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) i ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) na výsledky rokovaní o výnimkách pri dodávkach ruskej ropy. Nepovažuje ich za dobré, zdá sa mu, že Maďarsko si vyrokovalo lepšie podmienky. Uviedol to v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.
Predseda Hlasu a expremiér Peter Pellegrini hovorí o zlyhaní premiéra. Krajniak poznamenal, že rokovania boli v kompetencii ministra hospodárstva.
„K nepríjemnostiam európskej politiky patrí aj to, že občas predstaviteľ malého štátu musí povedať nie," uviedol Krajniak v súvislosti s rokovaniami v Bruseli. Nie je si istý, či otázka dodávok ruskej ropy nebola tá, pri ktorej sa Slovensko malo postaviť silnejším krajinám podobne ako Maďarsko. Sulíkovi nevyčíta, že by nevyrokoval žiadnu výnimku, pretože nejakú máme.
Pellegriniho mrzí, že embargo na ruskú ropu poškodí slovenské hospodárstvo. Výsledok, s ktorým sa premiér vrátil z Bruselu, označil za výsledok neschopnosti vlády. Práve premiér sa podľa neho mal zasadiť za národné záujmy tak, ako to urobil Viktor Orbán. „Na domácej scéne premiér neexistuje, v zahraničí nebráni slovenské záujmy. Svoju funkciu nezvláda,“ konštatoval.
Heger sa podľa Pellegriniho sám navliekol do pasce miesto toho, aby bol na rokovaniach rozvážny, a to výrokmi o okamžitom odpojení od ruskej ropy. „Nebuďme naivní, že sme urobili obrovské gesto," povedal. Zároveň dodal, že Slovensko stojí na správnej strane a je to dobré.
Podľa Krajniaka bude mať Slovensko na najbližší rok dostatok ropy a z nej vyplývajúceho benzínu a nafty a aj plynu. Ako ďalej uviedol, pokiaľ spoločnosť Slovnaft hovorila o eventuálnych problémoch, tie sa týkajú teritória strednej Európy. Dôvodom je, že Slovnaft značnú časť produkcie dodával do Rakúska a Českej republiky, čo už na budúci rok nebude možné. Mohli by sme z toho mať viac daní, a to aj z nadzisku z výrobkov z ruskej ropy. To by sa dalo podľa neho využiť na financovanie pomoci ľuďom.
Peter Pellegrini. Foto: TASR/Jakub Kotian
Treba niečo robiť s cenami palív
„To, čo musíme riešiť a čo je veľký problém, sú ceny," skonštatoval minister s tým, že rast cien plynu alebo benzínu by mal byť refinancovaný z dane z ruskej ropy, ktorá bude na Slovensko naďalej plynúť. Podľa ministra by napríklad mala byť znížená DPH na pohonné látky. „Všetky tie peniaze, ktoré by sme vybrali od Slovnaftu navyše, by sme vlastne mohli pustiť v nižších cenách," povedal Krajniak.
Druhou možnosťou je podľa neho spotrebná daň. „Treba si uvedomiť, že väčšinu benzínu a nafty na Slovensku spotrebujú firmy a tie domácnosti by to pocítili menej," vysvetlili minister s tým, že on osobne preferuje zníženie DPH. Na to je však podľa neho potrebný súhlas Európskej únie. „Myslím, že teraz je vhodná doba, aby sme to s EÚ dohodli," skonštatoval minister. Ak by toto riešenie nebolo možné, Krajniak si vie tiež predstaviť aj „niečo ako šeky, zľavy, bonusy", ktoré by išli priamo domácnostiam.
Podľa Pellegriniho treba vedieť, koľko štát vyberie financií z takzvanej dane za ruskú ropu. „Igor Matovič blúznil o nejakých 300 miliónoch a jeho vlastný úrad povedal, že to bude 20 až 50 miliónov," uviedol opozičný poslanec. Zároveň pripomenul, že niekoľko mesiacov mohli slovenskí občania tankovať lacnejšie palivá v Maďarsku. „Lebo tam vláda konala," povedal s tým, že opatrenia na boj s vysokými cenami robili aj vlády v Rakúsku alebo Českej republike.
„A my len rozprávame a rozprávame a dnes sa musíme hanbiť, že Slovákom je už zakázané chodiť na maďarské pumpy tankovať, lebo naša vláda nič nerobí," povedal Pellegrini s tým, že maďarská vláda sa nedokázala pozerať na neakčnosť tej slovenskej. Šéf Hlasu doplnil, že 25 krajín Európskej únie uplatnilo opatrenia na boj so zvyšovaním ekonomických nákladov obyvateľstva. „Slovensko medzi 25 krajinami nie je," dodal.
Pellegrini okrem toho kritizoval prijatý protiinflačný balík z dielne ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). Obišiel podľa neho 1,6 milióna pracujúcich, ktorí si zaslúžia pomoc bez ohľadu na to, či majú deti. Okrem toho vláde vyčíta, že nemyslela na seniorov. Namieta, že vláda len skôr vyplatila 13. dôchodky a ku koncu roka seniori nedostanú nič. Krajniak zatiaľ nepovedal, či sa vyplatí aj 14. dôchodok. Deklaroval, že pro-rodinný balík je krytý v rozpočte.
Pellegrini podporuje referendum, Krajniak sa do vlády s Hlasom nechystá
Expremiér a líder Hlasu Pellegrini považuje za dôležité, aby sa pripravovaná referendová otázka správne naformulovala. Podľa jeho slov sa ešte precizuje. Koniec súčasnej vlády považuje za jediné riešenie. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) sa pýta na alternatívnu vládu, do koalície s Hlasom-SD sa nechystá.
Pellegrini označil iniciatívu avizovanú Smerom-SD za referendum ľudí, a nie konkrétnej politickej strany. Argumentuje, že na zbere podpisov budú participovať viaceré subjekty aj organizácie. Poukázal na aktuálnu situáciu v koalícii a hádky medzi stranami. Najlepšie by podľa neho bolo, keby sa referendum stihlo konať súčasne s komunálnymi voľbami na jeseň, aby sa ušetril čas i peniaze.
Spory SaS a OĽANO sú podľa Krajniaka ich vec. Podotkol, že osobne sa na verejnosti neháda s partermi a výhrady komunikuje za zatvorenými dverami. Pýta sa, čo má byť alternatívou súčasnej koalície, či vláda Smeru-SD, Hlasu-SD a kotlebovcov či Republiky alebo Hlasu-SD, SaS a Progresívneho Slovenska, prípadne aj s KDH. Pellegrini reagoval, že riešením môže byť aj vláda Hlasu-SD so Sme rodina. „Môžeme byť s vami vo vláde, to nie je alternatíva?" pýta sa Pellegrini.
Na takúto spoluprácu sa Krajniak podľa vlastných slov nechystá. „Najmä potom, ako ste nehlasovali v parlamente s Republikou a so Smerom-SD za pro-rodinný balíček," adresoval lídrovi Hlasu-SD. Ten reagoval, že balík nepovažoval za ideálne riešenie. Krajniak mu odkázal, že ideálne riešenia treba hľadať v ideálnom svete.
Strana Sloboda a solidarita (SaS) reagovala na svojej stránke na sociálnej sieti na piatkovú tlačovú besedu poslanca OĽaNO Györgya Gyimesiho, ktorý vyzval ministra hospodárstva Richarda Sulíka, aby odstúpil. Dôvodom majú byť preukázateľné rozsiahle ekonomické škody spojené s ostatným sankčným balíkom prijatým Európskou komisiou.
Ako vyhlásil Gyimesi, Sulík verejne podrezal Slovnaft a spôsobil Slovensku svojím diletantským prístupom a lenivosťou extrémne škody. Preto nemá na ministerstve čo robiť.
Minister hospodárstva podľa Gyimesiho nevyužil príležitosť na dohodnutie lepších podmienok pre Slovensko v súvislosti s embargom EÚ na dovoz ruskej ropy a poškodil tak Slovensko. Dôsledkom môže byť zrušenie plánovaných investícií do rafinérie Slovnaft, vyššie ceny, nedostatok motorových palív alebo dokonca ukončenie činnosti rafinérie.
Strana Sloboda a solidarita vo svojom facebookovom statuse s titulkom Lenivý Sulík a pracovitý Gyimesi konštatovala, že poslanec za OĽaNO bol v piatok nešťastný z toho, že Slovensko je zodpovedný partner, nepodrýva celoeurópsku jednotu, odmieta financovať Putinov zločinecký režim, rešpektuje dohody a zároveň dokáže argumentami presvedčiť partnerov, že výnimku potrebujeme.
Navyše podľa predstaviteľov SaS spravil Gyimesi toľko argumentačných faulov, že sa rozhodli spraviť rýchly výpočet aktivít Richarda Sulíka a Györgya Gyimesiho v poslednom období.
Gyimesi včera jednoducho strelil „bakkecskét“ (capa), ukončuje SaS status na sociálnej sieti.
Bratislavský župan Juraj Droba (SaS) vo svojom komentári k tomu, napísal, že "ten tajtrlík nepatrí do verejného života. Dokonca ani Maďari ho nepovažujú za Maďara. Zbytočne veľa pozornosti mu venujeme”.
AKTUALIZOVANÉ Polícia začala v súvislosti s piatkovou (3. 6.) zrážkou rušňa s osobným vlakom pri Vrútkach trestné stíhanie vo veci trestného činu všeobecného ohrozenia. Informovala žilinská krajská policajná hovorkyňa Gabriela Kremeňová.
K nehode došlo v piatok pred 19.00 h na železničnej trati medzi Varínom a Vrútkami. "Z doposiaľ presne nezistených príčin došlo k zrážke manipulačného rušňa so stojacim osobným vlakom. Na miesto železničnej nehody ihneď vyslali všetky dostupné policajné hliadky aj tím posttraumatickej intervenčnej starostlivosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline," uviedla Kremeňová.
Po železničnej nehode na mieste záchranári ošetrili spolu 74 osôb, z toho 34 ľudí transportovali do okolitých nemocníc. "Ľahko sa zranilo 59 osôb, stredne ťažko 11 ľudí a štyri osoby boli zranené ťažko," ozrejmila Kremeňová.
Pokiaľ ide o ľahšie zranenia, išlo najmä o zlomeniny dolných končatín, kľúčnych kostí, pomliaždenia hrudníka. "Zranení pacienti, ktorí nevyžadovali liečbu, boli prepustení domov. Jeden z rušňovodičov je v stabilizovanom stave, utrpel poranenia hlavy a končatín," uviedol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO).
Šéf rezortu zdravotníctva podotkol, že vzhľadom na charakter nehody je veľmi dobré, že nedošlo k fatálnym následkom. Vyzdvihol promptnú reakciu okolitých nemocníc.
Hmotnú škodu následkom nehody podľa nej vyčíslili na dva milióny eur. "Presné príčiny, ako aj okolnosti železničnej nehody sú predmetom prebiehajúceho vyšetrovania," dodala.
Minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nominant Sme rodina) o príčinách nehody v piatok nechcel špekulovať, bude to podľa neho na vyšetrovateľoch. Na mieste sa ešte v neskorých nočných hodinách mali podľa jeho informácií nachádzať inšpektori Železničnej spoločnosti Slovensko, Železníc SR a vyšetrovatelia Policajného zboru. "Hneď, ako budeme poznať výsledky vyšetrovania, určite budeme o tejto nehode podrobne informovať," zdôraznil.
Predseda vlády Eduard Heger pre Slovensko v Bruseli vyrokoval, že Slovensko nezostane bez ropy. Tá sem bude z Ruska tiecť do času, kým nebudeme mať plnohodnotnú alternatívu, uviedol v piatok Úrad vlády SR v reakcii na kritiku poslanca Györgya Gyimesiho voči ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi. Premiér poslancovi odporučil, aby sa v prípade akýchkoľvek nezrovnalostí najskôr rozprával s ministrom a až potom s médiami.
"Pri rokovaniach na úrovní lídrov nadväzuje predseda vlády na rokovania rezortných ministrov, v tomto prípade ministerstva hospodárstva. Každý rezort má konať tak, aby to bolo vždy v záujme Slovenskej republiky a nateraz predseda vlády nemá vedomosť, že by sme konali v neprospech našich záujmov," uviedla hovorkyňa predsedu vlády Ľubica Janíková.
Gyimesi v piatok na tlačovej konferencii obvinil Sulíka z toho, že v Bruseli nevyrokoval lepšie podmienky pre Slovensko na dovoz ruskej ropy, čo bude mať za následok nedostatok motorových palív, ich vyššie ceny a možno aj odstavenie rafinérie Slovnaft.
Ministra poslanec vyzval na odstúpenie, no nespresnil, či bude zbierať podpisy na mimoriadnu schôdzu parlamentu, ktorá by o odvolaní ministra rokovala. Sulík oponoval, že kritika smeruje prakticky na premiéra, ktorý dohodu o embargu v Bruseli podporil. Hnutie OĽANO následne reagovalo, že za premiérom Hegerom stojí.
