Poslanec hnutia Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) Andrej Stančík zostáva v poslaneckom klube kvôli premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) a nevie si predstaviť človeka, ktorý by aktuálnu situáciu v politike zvládol lepšie.
Stančík to napísal na sociálnej sieti s tým, že premiér pracuje pod tlakom, kde jeden koaličný partner vetuje jedno, druhý niečo iné a „vlastný poslanec si ide freestylový džihád v mene upútania pozornosti“. Tým zrejme narážal na poslanca OĽaNO Györgya Gyimesiho, ktorý predložil bez vedomia klubu legislatívny návrh o zákaze vešania dúhovej vlajky na štátne budovy alebo vyzval ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) na odchod z funkcie pre sankcie súvisiace s ruskou ropou.
„Vybíjať si frustráciu na človeku, ktorý pre chod tejto koalície robí najviac a ktorý konflikty nevyvoláva, no musí len žehliť, je výstrel vedľa. O to viac, že ,zaručené recepty’ na riešenie koaličných sporov sú často len vzdušnými zámkami, pretože len tí, ktorí poznajú zákulisné informácie, vedia, aké nereálne v skutočnosti sú,“ priblížil poslanec okolnosti, ktorým čelí predseda vlády.
Stančík uviedol, že za dva roky v politike nestretol človeka, ktorý by ľudsky prevyšoval Hegera. Povedal, že mu je jedno, či za to „schytá hejt“, no je to tak. „Je to slušný, zodpovedný a neskutočne pracovitý človek, ktorý prvý na úrad prichádza a posledný odchádza. Do toho má tu vzácnu vlastnosť v slovenskej politike – načúvať a priznať si chybu. A to nie je len môj názor, potvrdili mi ho aj ľudia z koalície a dokonca aj opozície. Áno, mnohí by si možno predstavovali, že by mal buchnúť po stole a veci hneď vyriešiť. Málokto si ale uvedomuje, že búchať po stole sa dá len vtedy, kedy ten stôl ten úder vydrží a nerozsype sa,“ dodal poslanec OĽaNO.
AKTUALIZOVANÉ Vodič auta, ktoré v stredu v nemeckom hlavnom meste Berlín vpálilo do davu ľudí, pričom o život prišla jedna žena a 14 ďalších osôb utrpelo zranenia, konal zrejme v amoku a mal psychické problémy. Informuje o tom agentúra DPA s odvolaním sa na políciu.
Obeťou vyčíňania 29-ročného muža nemecko-arménskeho pôvodu sa stala učiteľka z Hesenska, ktorá bola so skupinou žiakov na školskom výlete v Berlíne. Práve títo tínedžeri patria medzi zranené osoby – päť až šesť z nich utŕžilo život ohrozujúce zranenia a traja ďalší zranenia ťažké.
Páchateľ bol po čine, ku ktorému došlo v stredu dopoludnia v štvrti Charlottenburg pri nákupnom bulvári Kurfürstendamm, zadržaný a prevezený do nemocnice. Polícia v stredu okrem iného prehľadala jeho byt. Vo vozidle, ktoré šoféroval, sa našlo viacero plagátov s nápismi súvisiacimi s Tureckom. Či je ich však možné spojiť s týmto činom, je predmetom vyšetrovania.
Hoci tento muž v minulosti spáchal už viacero prečinov, dosiaľ sa podľa polície nedopustil žiadneho skutku spojeného s extrémizmom. Vyšetrovanie vedie oddelenie kriminálnej polície zaoberajúce sa vraždami, a nie sekcia zodpovedná za politicky motivované trestné činy.
Berlínska starostka Franziska Giffeyová na Twitteri vo štvrtok ráno pre rozhlasovú stanicu RBB-Inforadio uviedla, že z vyšetrovania polície jasne vyplýva, že "ide o skutok psychicky ťažko postihnutého človeka, spáchaný v amoku".
Dodala, že vyšetrovatelia sa s pomocou tlmočníka "z čiastočne zmätočných vyjadrení" páchateľa pokúšajú zistiť okolnosti incidentu. Stredajší čin označila za "čierny deň v dejinách Berlína". O skutku vykonanom v amoku hovoril v stredu večer na Twitteri aj nemecký kancelár Olaf Scholz.
Hovorca polície v nemeckej metropole vo štvrtok povedal, že "existujú takéto indície (o psychických problémoch páchateľa), avšak zatiaľ to nie je isté". Doplnil, že vyšetrovanie zatiaľ prebieha vo všetkých smeroch. Sestra podozrivého pre denník Bild uviedla, že jej brat závažné problémy má.
V stredu večer si v Pamätnom kostole cisára Viliama I., v blízkosti ktorého sa skutok odohral, mnohí ľudia uctili pamiatku zabitej ženy a zranených.
STREDA
Na osem upravili hasiči počet zranených po tom, čo v nemeckej metropole Berlín vrazilo v stredu dopoludnia do davu ľudí osobné auto. Pôvodne hasičský zbor hovoril o 30 zranených. Miestna polícia tvrdí, že zranenia utrpelo najmenej 12 osôb. Pri nehode zomrel jeden človek. Správu priniesli agentúra DPA a denník Die Welt.
Tragický incident, ktorý neprežil jeden človek, sa odohral v berlínskej štvrti Charlottenburg na západe Berlína okolo 10.30 h. Podľa údajov polície utrpeli piati ľudia život ohrozujúce zranenia a tri osoby boli zranené ťažko.
Nemecká polícia potvrdila, že vodičom auta, ktoré v stredu v Berlíne vrazilo do davu ľudí, bol 29-ročný muž nemecko-arménskeho pôvodu žijúci v hlavnom meste Nemecka. "Momentálne nevieme, či išlo o úmyselný čin alebo o dopravnú nehodu," povedal hovorca berlínskej polície Thilo Cablitz.
Zakryté telo leží na ulici po náraze auta do davu ľudí v centre Berlína. Foto: TASR/AP
Agentúra DPA približuje, že zadržaný muž, ktorý šoféroval strieborné osobné vozidlo značky Renault Clio, najprv vyšiel na obrubník neďaleko rušného nákupného bulváru Kurfürstendamm na rohu ulíc Tauentzienstrasse a Rankestrasse, kde vrazil do skupiny ľudí, v ktorej boli prevažne tínedžeri. Následne po zhruba 200 metroch jazdy opäť vyšiel na obrubník na ulici Marburger Strasse, kde napokon skončil vo výklade parfumérie.
Na mieste zasahovalo 60 záchranárov, ktorí sa starali o zranených. Der Spiegel zároveň uviedol, že v okolí incidentu bolo zhruba 130 príslušníkov polície, medzi nimi aj ťažkoodenci.
Berlínska starostka Franziska Giffeyová na Twitteri uviedla, že tento incident ju "nesmierne znepokojil a šokoval". "Spravíme všetko preto, aby sme dotknutým osobám pomohli," prisľúbila. Rovnako zdôraznila, že zaistí vyšetrenie tohto činu.
Foto: TASR/AP
K tragickému incidentu došlo v blízkosti Pamätného kostola cisára Viliama I. (Gedächtniskirche) a bulváru Kurfürstendamm. Ide o lokalitu nachádzajúcu sa neďaleko námestia Breitscheidplatz, kde v roku 2016 počas vianočných trhov prívrženec IS vrazil kamiónom do davu ľudí, pričom 12 osôb prišlo o život a viac ako 70 utrpelo zranenia.
Výberová chronológia útokov autom na ľudí v Nemecku
TASR prináša výberovú chronológiu útokov autom v Nemecku od roku 2016
2016
19. decembra: Mladý Tunisan vrazil kamiónom do návštevníkov vianočných trhov v berlínskej štvrti Charlottenburg, kde zabil 12 ľudí a desiatky ďalších zranil. K útoku sa prihlásila skupina Islamský štát. Útočníka Anísa Ámrího, ktorému Nemecko odmietlo udeliť azyl, neskôr zastrelili policajti v severnom Taliansku pri náhodnej kontrole dokladov.
2017
9. apríla: Štyridsaťsedemročný muž vrazil do preskleného foyer novej mestskej radnice vo Verdene, keď ho zastavilo až schodisko. Potom polial automobil benzínom a podpálil ho, čím spôsobil škodu na budove vo výške niekoľko miliónov eur.
11. novembra: Muž narazil autom do ľudí na autobusovej zastávke v berlínskej štvrti Reinickendorf. Ľudia však stačili uskočiť, a tak neprišlo k žiadnym zraneniam.
2018
6. apríla: Dve osoby sa zranili v Cottbuse v spolkovej krajine Brandenbursko, keď do skupinky ľudí na chodníku narazilo terénne auto. Vodič z miesta činu ušiel.
7. apríla: V centre mesta Münster v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko vrazila veľkou rýchlosťou dodávka do skupiny ľudí sediacich pred jednou z tamojších tradičných reštaurácií neďaleko miestneho dómu. Udalosť si vyžiadala štyri životy vrátane vodičovho a viac ako 30 zranených.
2019
2. januára: Najmenej päť osôb utrpelo zranenia na západe Nemecka, kde na viacerých miestach narážal autom do ľudí 50-ročný muž, ktorý mal podľa miestnych úradov v úmysle zabíjať cudzincov.
2020
24. februára: Celkovo 52 ľudí vrátane 18 detí zranil 29-ročný Nemec, ktorý autom vrazil do ľudí počas karnevalového sprievodu v meste Volkmarsen v spolkovej krajine Hesensko. Okresný súd v Kasseli odsúdil v decembri 2021 páchateľa na doživotie.
26. júla: Sedem ľudí utrpelo zranenia, keď v západoberlínskej štvrti Charlottenburg vrazilo do davu ľudí auto s estónskou poznávacou značkou. Polícia zadržala 24-ročného muža, ktorý v dôsledku vysokej rýchlosti stratil kontrolu nad vozidlom.
25. novembra: Nemecká polícia zadržala muža, ktorý úmyselne narazil autom do oplotenia úradu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej v Berlíne. Vodič automobilu vo veku 54 rokov bol telesne postihnutý a v aute mal invalidný vozík.
1. decembra: V meste Trier na západe Nemecka vnikol do pešej zóny 51-ročný muž, kde svojím autom vrážal do chodcov. Päť ľudí usmrtil a ďalších 24 utrpelo zranenia. Jedna osoba zomrela na následky zranení takmer rok po tragédii.
Sťažnosti slovenských motoristov boli opodstatnené. Eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton v stredu povedal Maďarsku, aby pozastavilo diskriminačné ceny pohonných látok pre vozidlá so zahraničnými poznávacími značkami. V opačnom prípade riskuje súd, keďže tento postup jednotný európsky trh zakazuje.
Maďarsko pred dvoma týždňami schválilo dvojaké ceny palív pre domácich a zahraničných motoristov. Zatiaľ čo vozidlá s maďarskými poznávacími značkami si môžu kúpiť lacnejšie, dotované palivo, autá so zahraničnými poznávacími značkami musia platiť trhové ceny. Podľa Bretona to predstavuje nepriamu diskrimináciu a porušenie pravidiel Európskej únie (EÚ).
„Žiadam vás, aby ste nám poskytli svoju odpoveď v súvislosti s odôvodnením a dobou platnosti týchto opatrení, ktoré by mohli predstavovať porušenie práva EÚ," uviedol Breton v liste maďarskému ministrovi technológií. „Tiež vás žiadam, aby ste pozastavili uplatňovanie opatrení, kým nebude zabezpečený ich súlad s právom EÚ," napísal.
Breton uviedol, že Európska komisia môže začať proti Budapešti konanie o porušení práva, ktoré môže v konečnom dôsledku viesť k súdnemu konaniu a pokutám.
Maďarsko namieta, že len reagovalo na takzvanú palivovú turistiku a rastúcu tranzitnú dopravu, ktorá zvýšila spotrebu paliva. Na jednotnom európskom trhu nie je možné cenovo rozlišovať zákazníkov z jednotlivých členských štátov.
Tento krok predstavuje ďalší spor medzi Komisiou a Maďarskom. Napätie medzi Bruselom a maďarským premiérom Viktorom Orbánom v uplynulých mesiacoch vzrástlo pri právnom štáte, Ukrajine a keď Budapešť blokovala ďalší balík európskych sankcií proti Rusku.
Minister financií Igor Matovič tvrdí, že vyššie platy učiteľom vetoval priamo minister školstva Branislav Gröhling. Ten na oplátku hovorí, že expremiér vydiera a podporuje zvyšovaním daní alkoholizmus. Opozícia chce, vidiac spory vo vládnej koalícii, presadzovať vyššie platy v školstve sama. Učitelia plánujú protest.
„Branislav Gröhling sa dnes zapísal hrubou kriedou do dejín Slovenska, že je prvý minister školstva, ktorý na vláde hlasoval a doslova vetoval zvyšovanie platov zamestnancov školstva," uviedol minister financií a líder OĽaNO Igor Matovič. Blokovanie zvyšovania platov učiteľov podľa neho "nemá vo svete obdobu".
Spresnil, že "daňové nadpríjmy" v roku 2022 sa očakávajú vo výške 327 miliónov eur, "rozpočtové nadvýdavky" sú v hodnote 1,648 miliardy eur. „A to vo výdavkoch ešte nie je položka na zvýšenie platov učiteľov," uviedol Matovič v súvislosti s vyjadreniami, že zvýšenie platov učiteľov je možné len z nepoužitých daňových nadpríjmov bez zvýšenia daní.
Podľa neho nie je pravda, že SaS nemala k dispozícii návrh na zvýšenie daní. „Mala ho už od 27. marca," povedal Matovič. Avizoval zároveň, že bude svoj návrh na zvýšenie daní predkladať "na každú jednu vládu", kým nebude schválený. „Budeme bojovať za vyššie platy zamestnancov verejnej správy," dodal minister financií.
Gröhling: Financovanie škôl cez alkoholizmus odmietam
„Financovať školstvo cez slovenský alkoholizmus je zvrátenosť a vydieranie. Obzvlášť po pokuse minúť 1,2 miliardy na pochybný sociálny balíček," reagoval na sociálnej sieti Branislav Gröhling. Narážal tým na návrh OĽaNO zvýšiť dane z alkoholu a hazardu.
Minister školstva uviedol, že o platoch v školstve budú rokovať s premiérom alebo aj s ministrom financií tento alebo nasledujúci týždeň. „Táto téma ešte nie je uzatvorená," povedal minister školstva. Zároveň skonštatoval, že nasledujúce dni si sadnú za stôl a vysvetlia si niektoré veci. Očakáva, že na niečom sa určite dohodnú. Návrh zákona o platoch z dielne ministra financií podľa vlastných slov doteraz nevidel. Nevedel sa preto k nemu vyjadriť.
Hlas má vlastný návrh
Občania sú už dva roky trvania tejto vlády neustále rukojemníkmi sporov koaličných strán a najmä lídrov OĽaNO Igora Matoviča a SaS Richarda Sulíka. Skonštatoval to nezaradený poslanec a podpredseda mimoparlamentného Hlasu-SD Erik Tomáš. Poukázal na dlhodobé spory Sulíka s Matovičom s tým, že najnovšie sa dotkli učiteľov. So spolustraníkmi z Hlasu-SD sú pripravení predložiť do parlamentu vlastný návrh na zvýšenie platov učiteľov a nepedagogických zamestnancov o desať percent.
„Toto je najhoršia vláda v oblasti školstva, aká tu kedy bola," podotkol a pripomenul záväzky z vládneho programu súčasného kabinetu zabezpečiť adekvátne podmienky pedagogickým a odborným zamestnancom. Kritizoval aj vyjadrenia premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), že učiteľom pomôžu daňovými bonusmi pre rodiny s deťmi.
Opozícia trvá na zvýšení platov učiteľom
Podobne zareagovalo mimoparlamentné Progresívne Slovensko. Avizuje kampaň za zvýšenie platov učiteľov a nepedagogických zamestnancov o desať percent.
PS chce postupným zvyšovaním platov dosiahnuť v školstve priemernú mzdovú úroveň vysokoškolsky vzdelaných ľudí v štátoch Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD).
Na sociálnej sieti o tom informoval predseda strany Michal Šimečka.
Učitelia avizovaný protest nezrušili
Predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek v pondelok (6. 6.) poznamenal, že avizované protestné zhromaždenie naplánované na 15. júna o 13:30 na Námestí SNP v Bratislave zatiaľ neodvolávajú.
Slovenská komora učiteľov (SKU) považuje požiadavku na zvýšenie platov za opodstatnenú a nárast o desať percent za minimum. „Pripravovaný protest aj naďalej podporujeme, pretože okrem sľubov, ako by sa mohlo zvýšenie miezd financovať, neboli dané žiadne reálne záruky,“ uzavrela viceprezidentka SKU Soňa Puterková.
Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Andrij Meľnyk v stredu ostro skritizoval bývalú kancelárku Angelu Merkelovú za to, že v utorok ospravedlňovala svoju politiku voči Rusku počas 16 rokov vládnutia. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.
Žiaľ, v jej prvom interview od výmeny nemeckej vlády pred šiestimi mesiacmi nebol "ani náznak sebakritiky", povedal Meľnik v stredu pre DPA.
"Vyjadrenia exkancelárky o neomylnosti jej ruského smeru politiky a o jej až príliš zhovievavom prístupe k diktátorovi (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi sú znepokojujúce," uviedol ukrajinský veľvyslanec.
Merkelová v rozhovore s novinárom Alexandrom Osangom v utorok večer v berlínskom divadle Berliner Ensamble pred vypredaným hľadiskom obhajovala svoj prístup k Rusku. "Diplomacia nie je zlá len preto, že neuspela," vyhlásila. "Takže nevidím dôvod, prečo by som mala povedať, že to bolo zlé, a nebudem sa za to ospravedlňovať," dodala.
Meľnyk položil otázku, ako mohlo Rusko začať "najkrvavejšiu vojnu v Európe od roku 1945", ak politika Nemecka voči Moskve v posledných desaťročiach bola "taká skvelá".
Putinovi sa vyslovene dvorili a Berlín vždy vyhovel šéfovi Kremľa, uviedol Meľnyk.
Merkelovej terajšie vyhlásenia sú "veľmi poľutovaniahodné", povedal veľvyslanec. "Pretože bez poctivého, obsiahleho prehodnotenia politiky Nemecka voči Rusku nie je možné vyvodiť správne závery pre budúce vzťahy s Moskvou a zastaviť jej agresiu," vysvetlil Meľnyk.
Veľvyslanec dodal, že Ukrajinci sú presvedčení, že postoj Nemecka k členstvu Ukrajiny v NATO a k jej vyhliadkam na vstup do EÚ, jeho dlhoročné odmietanie posielať zbrane na Ukrajinu po anektovaní Krymského polostrova Ruskom v roku 2014 a jeho "bezohľadné presadzovanie" plynovodu Nord Steram 2 až do začiatku tejto vojny – to všetko "povzbudzovalo Putina, aby zaútočil na Ukrajinu".
Ak chce byť Sloboda a solidarita súčasťou vládnej koalície, mala by sa vrátiť na koaličnú radu, hovorí podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga. Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš rovnako koaličného partnera volá späť k rokovaciemu stolu. Richard Sulík to zatiaľ odmieta.
„SaS je súčasťou koalície, ale ak nebude chodiť za rokovací stôl, nevieme nič vyrokovať. Rešpektujem ich gesto, ale SaS musí sedieť za rokovacím stolom, ak chce vládnuť," skonštatoval Šeliga. Odmietať rokovanie s partnermi o kompromisoch považuje za nezodpovedné.
Na utorkovom stretnutí sa podľa Šeligových slov rozprávali s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO) aj o možných kompromisoch. Tie by mal predseda vlády tlmočiť liberálom. Šeliga návrhy na riešenie nekonkretizoval. „Je to kompromis medzi zvyšovaním a znižovaním daní," uviedol.
Šipoš verí v urovnanie sporu
Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš verí, že strana SaS prestane robiť obštrukcie a vráti sa k rokovaciemu stolu.
„V utorok (7. 6.) sa stretli zástupcovia troch koaličných strán, ktoré boli ochotné diskutovať, ako pomôcť rodinám s deťmi, zvýšiť platy učiteľov, zdravotných sestier a ďalších štátnych zamestnancov a kde na to nájsť zdroje. Mrzí nás, že strana SaS sa rozhodla na týchto dôležitých rokovaniach nezúčastniť a odignorovala ľudí, ktorí túto pomoc potrebujú," skonštatoval Šipoš.
V otázke odvolávania ministra hospodárstva Richarda Sulíka z funkcie ešte nezaujal postoj. Poslanecký klub OĽaNO bude podľa Šipošových slov k téme zasadať počas najbližšej schôdze a potom sa vyjadrí.
Sulík: Vrátime sa, keď sa situácia upokojí
SaS sa začne zúčastňovať na koaličných radách, keď nadobudne pocit, že sa upokojila situácia. Vyplýva to z vyjadrenia lídra SaS Richarda Sulíka po stredajšom rokovaní vlády. Chce, aby súčasná vláda pokračovala. Zároveň informoval, že na vláde SaS vetovala návrh ministra financií Igora Matoviča na zvýšenie niektorých daní, ktorý predložil v jednom balíku s návrhom na zvýšenie platov učiteľov. Koaliční partneri podľa jeho slov veto rešpektovali.
„Rozhodli sme sa, že si dáme chvíľku 'pohov', aby sa táto situácia upokojila. Mrzí ma, že to dospelo takto ďaleko," povedal Sulík. Na vláde mali podľa jeho slov otvorenú diskusiu aj s Matovičom. Nevie, kedy začnú opäť chodiť na koaličné rady. „Začneme to robiť vtedy, keď budeme mať pocit, že sa situácia upokojila," dodal.
Všetci ministri SaS sú podľa jeho slov k dispozícii premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO). „Je to náš šéf, my to rešpektujeme," podčiarkol.
Prestali chodiť na koaličnú radu
SaS pred utorkovou (7. 6.) koaličnou radou avizovala, že sa na rokovaniach nebude zúčastňovať. Nesúhlasila totiž s návrhom ministra financií spojiť zvýšenie platov učiteľov so zvyšovaním daní.
Neúčasť SaS na koaličných radách podľa strany neohrozí fungovanie štátu. Sulík uviedol, že o koaličných návrhoch sú pripravení rokovať s premiérom i ďalšími ministrami. Ich súhlas v zmysle koaličnej dohody tak podľa jeho slov vedia dať aj takýmto spôsobom. Poznamenal, že rokovať môžu aj šéfovia poslaneckých klubov.
Politológ Jozef Lenč v relácii TA3 v pondelok uviedol, že za asertívnym konaním Sulíka môže byť snaha zastaviť pokles preferencií SaS v prieskumoch. Podľa najnovšieho prieskumu by strana skončila na treťom mieste s 11 percentami za stranami Hlas-SD a Smer-SD. Mesiac dozadu získala SaS v sondáži takmer 15 percent.
Európa môže mať počas budúcej zimy problémy s nedostatkom energií, varoval šéf Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) Fatih Birol. Ruská invázia na Ukrajinu totiž prehĺbila energetickú krízu v regióne. Informuje o tom agentúra Reuters.
"Obávam sa predovšetkým o trhy so zemným plynom, ak by sme mali chladnú a dlhú zimu, môžu nás čakať veľmi ťažké dni," uviedol Birol na výročnej konferencii IEA o energetickej hospodárnosti, ktorá sa koná v dánskom Sonderborgu.
Zatiaľ čo sa vlády a firmy aktuálne snažia zabezpečiť alternatívne dodávky energií, rovnako dôležité je, aby vlády prijali opatrenia na utlmenie dopytu, myslí si Birol. Ak európski zákazníci znížia teplotu vo svojich domovoch o 2 stupne Celzia, ušetrí sa tým 20 miliárd kubických metrov zemného plynu, čo zodpovedá objemu ruského plynu, ktorý prúdi do Európy cez plynovod Nord Stream 1 (Severný prúd 1).
Prokyjevský gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj v stredu pripustil, že ukrajinské jednotky sa možno budú musieť stiahnuť zo Severodonecka na lepšie opevnené pozície.
Ako informovala agentúra AFP, Hajdaj v rozhovore pre televíziu 1+1 uviedol: "Možno bude potrebné stiahnuť sa z mesta Severodoneck bombardovaného 24 hodín denne na lepšie opevnené pozície.”
Podľa dostupných informácií, citovaných agentúrou AFP, Severodoneck už niekoľko dní čiastočne ovládajú Rusi.
Potvrdzuje to aj najnovšia zvodka amerického Inštitút pre štúdium vojny (ISW), podľa ktorej ruské jednotky počas uplynulého dňa pravdepodobne ovládli väčšinu obytných štvrtí Severodonecka a zaútočili aj na ukrajinské pozície v priemyselnej zóne. Ukrajinská obrana však zatiaľ týmto útokom odoláva.
Ruské jednotky podľa ISW v uplynulých 24 hodinách pokračovali v postupe k mestu Sloviansk, a to zo smeru od miest Izium a Lyman, pričom sa snažili prelomiť ukrajinskú obranu.
Vojenskí experti tiež hlásia, že ruské jednotky sa začali sťahovať zo svojich pozícií v Záporožskej oblasti. Došlo k tomu buď v rámci rotácie s jednotkami, ktoré utrpeli straty, alebo aby posilnili obranu ruských pozícií na severozápade Chersonskej oblasti.
ISW poznamenáva, že nútená mobilizácia v samozvaných ľudových republikách vyhlásených ešte v roku 2014 proruskými separatistami na časti území Doneckej a Luhanskej oblasti, ako aj cenzúra informácií o padlých ruských vojakoch, zvyšujú v Rusku napätie a odpor voči vojne.
ISW tiež konštatoval, že Ruskom dosadené orgány na okupovaných územiach Ukrajiny sa naďalej pokúšajú rozdrviť ukrajinský odpor a nájsť prívržencov partizánskeho odboja. Hnutie odporu je živou silou napriek čoraz drakonickejším opatreniam okupačných úradov a ich pokusom "podplatiť si" ukrajinských civilistov.
Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová v utorok ostro odsúdila ruskú agresívnu vojnu proti Ukrajine. Jej vyjadrenia zazneli počas rozhovoru s reportérom týždenníka Der Spiegel Alexandrom Osangom, ktorý naživo odvysielala nemecká verejnoprávna televízna stanica Phoenix. Išlo o Merkelovej prvý veľký rozhovor od stiahnutia sa z aktívnej politiky, ktorý sa odohral vo vypredanej sále divadla Berliner Ensemble.
"Ide o brutálny útok, ktorý porušuje medzinárodné právo a pre ktorý neexistuje žiadne ospravedlnenie," povedala Merkelová na margo ruskej vojenskej invázie. Útok bol podľa nej "veľkou chybou" zo strany Ruska. Podľa bývalej nemeckej kancelárky však nebolo možné vytvoriť bezpečnostnú architektúru, ktorá by zabránila vojne.
"Prirodzene som sa samej seba pýtala, čo sme mohli vynechať? Ja si tieto otázky kladiem stále," uviedla Merkelová a zopakovala, že ruskú vojenskú inváziu považuje za "veľkú tragédiu".
Tiež povedala, že nebola naivná, pokiaľ ide o "nenávisť" ruského prezidenta Vladimira Putina k západnému demokratickému modelu. Uviedla, že svojich kolegov niekoľkokrát varovala, že Putin chce zničiť Európsku úniu, ktorú podľa nej vníma ako sesterský projekt NATO.
Merkelová ďalej uviedla, že v žiadnom prípade sa nebude ospravedlňovať za úsilie zamerané na nájdenie diplomatického vyriešenia narastajúceho napätia, kým bola ešte kancelárkou. "Diplomacia nie je nesprávna len preto, že nefungovala. Takže nevidím dôvod, prečo by som mala povedať, že to bolo nesprávne, a nebudem sa za to ospravedlňovať," dodala.
Scholzovmu kabinetu dôveruje
Bývalá kancelárka má podľa vlastných slov "úplnú dôveru" v novú spolkovú vládu a dôveruje aj svojmu nástupcovi v úrade Olafovi Scholzovi. Prevzatie moci bolo podľa nej hladké. V novom spolkovom kabinete podľa nej pracujú ľudia, ktorí nie sú "nováčikmi" a poznajú situáciu.
Na otázku, ako sa má, Merkelová odpovedala, že sa jej osobne darí "veľmi dobre". Napriek tomu "jej myseľ zamestnáva" ruská vojna proti Ukrajine. V tejto súvislosti máva depresie. S novou životnou etapou sa však podľa vlastných slov vyrovnáva veľmi dobre.
Plynule rozpráva po rusky
Angela Merkelová bola nemeckou spolkovou kancelárkou 16 rokov, pripomenula DPA. Počas rozhovoru uviedla, že na konci posledného funkčného obdobia jej už bolo jasné, že je čas stiahnuť sa z politického života.
Merkelová minulý týždeň v prejave prelomila mlčanie a ruskú inváziu odsúdila. Povedala, že podporuje snahu nemeckej vlády, EÚ, USA, NATO, G7 a OSN zameranú na hľadanie riešenia, ako "ukončiť túto barbarskú útočnú vojnu zo strany Ruska".
Konzervatívne orientovaná exkancelárka čelila po začiatku ruskej invázie kritike, že sa počas svojho pôsobenia vo vysokej politike snažila rozvíjať vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Merkelovú, ktorá plynulo rozpráva po rusky a vyrastala v bývalom komunistickom východnom Nemecku, kritizovali Spojené štáty i ďalšie krajiny za podporu plynovodu Nord Stream 2, ktorý mal dodávať ruský zemný plyn priamo do Nemecka. Jej nástupca Olaf Scholz tento projekt napokon dva dni pred inváziou Ruska zastavil.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že víťazstvo vo vojne na Ukrajine musí byť dosiahnuté na bojisku a cieľom jeho krajiny je získať späť kontrolu nad všetkými ukrajinskými územiami, ktoré v súčasnosti okupuje Rusko. Informuje o tom agentúra Reuters a denník Financial Times (FT).
"Stratili sme už príliš veľa ľudí na to, aby sme jednoducho postúpili naše územie (Rusku)," uviedol Zelenskyj na konferencii, ktorú zorganizoval denník FT. Zároveň dodal, že patová situácia na bojisku pre Kyjev nepredstavuje prijateľnú možnosť.
Ukrajina by podľa Zelenského vytlačením ruských vojsk z oblastí, ktorých sa zmocnili po 24. februári, dosiahla "vážne dočasné víťazstvo". Hlavným cieľom Kyjeva je však stále získať späť kontrolu nad celým ukrajinským územím.
"Musíme dosiahnuť úplnú deokupáciu nášho celého územia," vyhlásil Zelenskyj. Kyjev predtým uviedol, že Rusko v súčasnosti okupuje asi 20 percent ukrajinského územia vrátane polostrova Krym a častí Donbasu, ktoré Rusko dobylo ešte v roku 2014, pripomína Reuters.
Víťazstvo musí byť podľa Zelenského dosiahnuté na bojisku. Ukrajinský prezident však trvá na tom, že je stále otvorený aj mierovým rokovaniam s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
"Nikoho neponížime, budeme odpovedať prívetivo," uviedol Zelenskyj, ktorý tak reagoval na vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Ten nedávno povedal, že Rusko by nemalo byť ponižované, aby v deň ukončenia bojov bolo možné dosiahnuť aj diplomatické riešenie konfliktu.
Ukrajina dúfa, že jej pomôžu Rusko premôcť dodávky zbraní s dlhým dosahom zo Západu. Ide predovšetkým o raketové systémy HIMARS zo Spojených štátov a raketomety M270, ktoré Ukrajine prisľúbila Británia.
Zelenskyj na konferencii tiež uviedol, že je rád, že britský premiér Boris Johnson, jeden z najstálejších spojencov Kyjeva, uspel v pondelňajšom hlasovaní o dôvere.
AKTUALIZOVANÉ Prezidentka Zuzana Čaputová vrátila parlamentu takzvaný protiinflačný balík. Vetuje ho vo všetkých častiach týkajúcich sa opatrení, ktoré by mali byť účinné od januára 2023. Svoje rozhodnutie oznámila počas utorkového vyhlásenia v Prezidentskom paláci. V prípade prelomenia veta sa obráti na Ústavný súd SR. Hlava štátu o tom informovala vo svojom verejnom vyhlásení.
Tak ako sme včera predpokladali, prezidentka Zuzana Čaputová sa rozhodla vetovať pomoc rodinám. Čaputová vyhlásila, že nerozporuje tie časti, ktoré majú umožniť okamžitú pomoc. Prekáža jej, že ustanovenia, ktoré majú platiť od nového roka, boli schválené v skrátenom legislatívnom konaní. Pri týchto častiach podľa nej neboli naplnené podmienky pre zrýchlený režim.
Zákon pomáha rodiám, ale zasahuje do rozpočtov samospráv
„Pomoc rodinám je legitímny cieľ," povedala. Zákon na jednej strane pomáha rodinám, výrazne však zasahuje do rozpočtov samospráv. Upozornila na to, že zákon s dosahmi na verejné financie vo výške 1,2 miliardy eur parlament schválil len šesť dní po jeho schválení na rokovaní vlády. Vláda tak využila skrátené legislatívne konanie, ktoré sa môže využiť len za mimoriadnych okolností.
„Ak tieto dôvody naplnené nie sú a napriek tomu sa tento skrátený proces použije, môžu sa porušiť ústavné princípy právneho štátu alebo legality," povedala. V tejto súvislosti upozornila na to, že pri častiach zákona účinných od začiatku budúceho roka nebol dôvod na zrýchlené legislatívne konanie. Inštitút skráteného legislatívneho konania parlament podľa nej v tomto prípade využil v rozpore s Ústavou SR. „Nerozporujem tie opatrenia, ktoré majú pomôcť rodinám hneď, teda od 1. júla tohto roka," povedala Čaputová.
Ak poslanci prelomia veto prezidentky SR, proces schvaľovania zmien účinných od začiatku budúceho roka napadne na Ústavnom súde SR. „Je potrebné, aby ústavný súd v tejto veci urobil raz a navždy jasno," upozornila. Od júla tohto roka pomoc rodinám predstavuje podľa Čaputovej zhruba 30 eur na jedno dieťa. „Je to nie veľká suma, ale mnohým rodinám vystaveným chudobe to pomôže," dodala. Poukázala aj na platné ústavné pravidlá rozpočtovej zodpovednosti. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť podľa nej vo svojom stanovisku upozornila na to, že pri schvaľovaní prorodinného balíčka nebolo zrejmé jeho prefinancovanie.
Balík kritizovali zástupcovia samospráv i sociálni partneri. Naopak, prorodinné organizácie vyzývali prezidentku právnu úpravu podpísať. Koaličné strany avizovali, že v prípade vrátenia legislatívy do parlamentu svoj postoj nezmenia.
Matovič: Od prezidentky som takéto rozhodnutie čakal, rodiny to aj tak vyhrajú
Minister financií Igor Matovič čakal od prezidentky Čaputovej, že bude vetovať protiinflačný balík. Mrzí ho, že jemu ako predkladateľovi návrhu nedala priestor pomoc rodinám pred ňou obhájiť. Vyhlásil to v utorok na brífingu, pričom prezidentke odkázal, že rodiny to nakoniec aj tak vyhrajú.
"Veľmi ma to mrzí, na druhej strane som to čakal," komentoval Matovič rozhodnutie hlavy štátu v prípade protiinflačného balíka. Tieto dni boli podľa neho zlomové z toho pohľadu, keď "chceme vidieť, kto za koho kope". Tvrdí, že prezidentka je "progresívna liberálka", pričom on sám stojí na úplne opačnom brehu a považuje sa za "prorodinného konzervatívca".
"Za 12 dní dala obrovský priestor ľuďom, ktorí bojovali proti pomoci rodinám. Mne ako obhajcovi pomoci rodinám a predkladateľovi tohto návrhu nedala ani jednu jedinú minútu," podotkol minister financií v súvislosti s rokovaniami prezidentky o protiinflačnom balíku. Podľa Matoviča tak "odoprela právo na obhajobu" rodín s deťmi. Tvrdí, že Prezidentský palác bol za posledné dni "plný" ľudí bojujúcich proti pomoci rodinám a až celkom na záver si Čaputová pozvala prorodinné organizácie. "Obávam sa, že to bolo len také symbolické, naoko, aby sa nepovedalo," myslí si.
Premiér rešpektuje rozhodnutie prezidentky
Premiér Eduard Heger rešpektuje rozhodnutie prezidentky Čaputovej, ktorá vetovala časť protiinflačného balíka. Vyhlásil to v utorok na tlačovom brífingu.
"Vyjadrenie pani prezidentky rešpektujem, potrebujem sa oboznámiť s detailmi jej rozhodnutia a na základe toho zvolím postup," uviedol Heger.
Sme rodina má stále rovnaký postoj
Rešpektujeme prezidentku a jej právo veta. Avšak, naše hnutie má stále rovnaký postoj a to, že pomoc rodinám je na prvom mieste. O stanovisku Sme rodina k rozhodnutiu prezidentky vetovať časť prorodinného balíčka informovala Linda Tribusová z tlačového oddelenia Sme rodina.
ZMOS: Rozhodnutie prezidentky je výsledkom zodpovedného sociálneho dialógu
Rozhodnutie prezidentky Zuzany Čaputovej vetovať protiinflačný balík vníma Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) ako výsledok toho, čo v praxi znamená zodpovedný sociálny dialóg. Uviedol to ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS-u Michal Kaliňák. Zároveň upozornil, že ak by parlament schválil zákon s pripomienkami prezidentky a od júla by začal platiť daňový bonus, samosprávam to spôsobí určité finančné výpadky v príjmovej časti rozpočtu.
Kaliňák pripomenul, že spolu s partnermi v tripartite a ďalšími samosprávnymi združeniami sa zhodli na rizikách protiinflačného balíka a spoločne, aj v rozhovore s hlavou štátu, poukazovali na negatívne dosahy, ktoré môže legislatíva spôsobiť v rozpočtoch samospráv, rovnako žiadali participáciu na tvorbe podobného zákona. "Tento postoj sme požadovali preto, lebo samosprávy zabezpečujú dostupnosť služieb a obslužnosť územia, čo by bolo pri novej legislatíve výrazne problematické. Ale aj preto, lebo sociálny dialóg bol nahradený nedôstojnou oznamovacou vetou," poznamenal Kaliňák.
Prezidentkino rozhodnutie a argumentáciu preto vníma ako signál návratu k dodržiavaniu legislatívnych pravidiel a definovaniu toho, čo si môže dovoliť vláda voči samospráve. "Sme radi, že legislatívny proces spoločne dostávame do mantinelov predvídateľnosti. Musíme ale konštatovať, že nás čaká ešte mimoriadne veľa práce na ochranu princípov samosprávy," dodal.
Gröhling ďakuje prezidentke za zodpovedný postoj a vypočutie dotknutých strán
Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS) sa poďakoval prezidentke Čaputovej za jej rozhodnutie vrátiť parlamentu na opätovné prerokovanie takzvaný protiinflačný balíček. Vďaku vyjadril šéf rezortu školstva hlave štátu aj za zodpovedný postoj i "za vypočutie dotknutých k chybnému a urýchlenému zákonu." "Poslanci tak majú šancu nehlasovať za rozvrat verejných financií," uviedol na sociálnej sieti.
Strana SaS podľa slov jej hovorcu Ondreja Šprláka rešpektuje rozhodnutie prezidentky. "Považujeme za správne, že poslanci koalície dostanú ďalšiu šancu, aby sa nepodieľali na rozvrate verejných financií a tiež aby nerokovali s fašistami," píše sa v stanovisku strany. Liberáli deklarovali, že v parlamente budú hlasovať proti prelomeniu veta hlavy štátu.
Hlas sa opäť zdrží pri hlasovaní, ak v Matovičovom balíku nedôjde k zmenám
Ak nedôjde k zmenám v balíku protiinflačnej pomoci z dielne ministra financií Igora Matoviča ani po vete prezidentky Čaputovej, poslanci NR SR z Hlasu sa opäť pri hlasovaní zdržia. Vyplýva to zo stanoviska lídra strany Petra Pellegriniho, ktoré poskytla hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková.
"Ak bude balík opatrení schvaľovaný v rovnakej a nedostatočnej podobe, poslanci Hlasu sa opäť zdržia hlasovania. Balík opatrení predstavuje určitú pomoc rodinám, no v žiadnom prípade nejde o protiinflačný balíček. Vláda pri zdražovaní pomohla ľuďom len minimálne a obrovské skupiny ľudí, ako sú dôchodcovia či pracujúci bez nezaopatrených detí, vylúčila z pomoci úplne," uviedol Pellegrini. Podotkol, že vláda si nesplnila úlohu a občania oprávnene čakajú na skutočnú pomoc od štátu.
Smer opätovne nepodporí návrh z dielne Matoviča
Opozičný Smer opätovne nepodporí takzvaný protiinflačný balík z dielne ministra financií Igora Matoviča, ktorý prezidentka Zuzana Čaputová vrátila do parlamentu. Zákon, ktorý má rodinám kompenzovať zdražovanie, považuje strana za výsmech ľuďom. Uviedol to líder Smeru Robert Fico v stanovisku.
"Náš postoj je jasný. Zákon Igora Matoviča nemôžeme opätovne podporiť, lebo je výsmechom ľuďom. A opätovne budeme navrhovať, aby vláda zaviedla osobitnú bankovú daň, ktorá môže ročne priniesť do rozpočtu až 300 miliónov eur a tie sa môžu okamžite použiť na akýkoľvek kompenzačný program pre ľudí," skonštatoval Fico.
O čom má byť vetovaný zákon
Zákonom sa zavedie príspevok na voľnočasové aktivity vo výške 60 eur na deti vo veku 5 až 18 rokov. Suma prídavku na dieťa sa od júla tohto roka zvýši zo súčasných 25,88 eura na 30 eur a od začiatku budúceho roka na 40 eur. Súčasne sa však zruší jednorazové zvýšenie prídavku na dieťa pri prvom nástupe dieťaťa do prvého ročníka základnej školy. V súčasnosti ide o sumu 106,33 eura na každého prváka na základnej škole. Ruší sa aj automatické zvyšovanie prídavku na dieťa podľa rastu životného minima. Po novom bude na rozhodnutí samotnej vlády, či sa suma prídavku zvýši.
Stúpne aj daňový bonus na nezaopatrené deti. Na deti vo veku do šiestich rokov v súčasnosti daňový bonus dosahuje 47,14 eura, na deti vo veku od 6 do 15 rokov je to 43,60 eura a na deti nad 15 rokov 23,57 eura. Od júla suma daňového bonusu na dieťa do 15 rokov vzrastie na 70 eur a od začiatku budúceho roka na 100 eur. Na nezaopatrené dieťa vo veku nad 15 rokov sa daňový bonus od júla tohto roka zvýši na 40 eur a od začiatku budúceho roka na 50 eur. Aj pri daňovom bonuse sa ruší jeho automatické zvyšovanie podľa rastu životného minima.
