Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinský veľvyslanec skritizoval Merkelovú: Ani náznak sebakritiky

Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Andrij Meľnyk v stredu ostro skritizoval bývalú kancelárku Angelu Merkelovú za to, že v utorok ospravedlňovala svoju politiku voči Rusku počas 16 rokov vládnutia. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.

Žiaľ, v jej prvom interview od výmeny nemeckej vlády pred šiestimi mesiacmi nebol "ani náznak sebakritiky", povedal Meľnik v stredu pre DPA.

"Vyjadrenia exkancelárky o neomylnosti jej ruského smeru politiky a o jej až príliš zhovievavom prístupe k diktátorovi (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi sú znepokojujúce," uviedol ukrajinský veľvyslanec.

Merkelová v rozhovore s novinárom Alexandrom Osangom v utorok večer v berlínskom divadle Berliner Ensamble pred vypredaným hľadiskom obhajovala svoj prístup k Rusku. "Diplomacia nie je zlá len preto, že neuspela," vyhlásila. "Takže nevidím dôvod, prečo by som mala povedať, že to bolo zlé, a nebudem sa za to ospravedlňovať," dodala.

Meľnyk položil otázku, ako mohlo Rusko začať "najkrvavejšiu vojnu v Európe od roku 1945", ak politika Nemecka voči Moskve v posledných desaťročiach bola "taká skvelá".

Putinovi sa vyslovene dvorili a Berlín vždy vyhovel šéfovi Kremľa, uviedol Meľnyk.

Merkelovej terajšie vyhlásenia sú "veľmi poľutovaniahodné", povedal veľvyslanec. "Pretože bez poctivého, obsiahleho prehodnotenia politiky Nemecka voči Rusku nie je možné vyvodiť správne závery pre budúce vzťahy s Moskvou a zastaviť jej agresiu," vysvetlil Meľnyk.

Veľvyslanec dodal, že Ukrajinci sú presvedčení, že postoj Nemecka k členstvu Ukrajiny v NATO a k jej vyhliadkam na vstup do EÚ, jeho dlhoročné odmietanie posielať zbrane na Ukrajinu po anektovaní Krymského polostrova Ruskom v roku 2014 a jeho "bezohľadné presadzovanie" plynovodu Nord Steram 2 až do začiatku tejto vojny – to všetko "povzbudzovalo Putina, aby zaútočil na Ukrajinu".

https://standard.sk/214702/merkelova-pri-putinovej-nenavisti-som-nebola-naivna/

(tasr)

Minúta  |  

Šeliga a Šipoš volajú SaS späť na koaličnú radu. Sulík sa zatiaľ vrátiť odmieta

Ak chce byť Sloboda a solidarita súčasťou vládnej koalície, mala by sa vrátiť na koaličnú radu, hovorí podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga. Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš rovnako koaličného partnera volá späť k rokovaciemu stolu. Richard Sulík to zatiaľ odmieta.

„SaS je súčasťou koalície, ale ak nebude chodiť za rokovací stôl, nevieme nič vyrokovať. Rešpektujem ich gesto, ale SaS musí sedieť za rokovacím stolom, ak chce vládnuť," skonštatoval Šeliga. Odmietať rokovanie s partnermi o kompromisoch považuje za nezodpovedné.

Na utorkovom stretnutí sa podľa Šeligových slov rozprávali s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO) aj o možných kompromisoch. Tie by mal predseda vlády tlmočiť liberálom. Šeliga návrhy na riešenie nekonkretizoval. „Je to kompromis medzi zvyšovaním a znižovaním daní," uviedol.

Šipoš verí v urovnanie sporu

Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš verí, že strana SaS prestane robiť obštrukcie a vráti sa k rokovaciemu stolu.

„V utorok (7. 6.) sa stretli zástupcovia troch koaličných strán, ktoré boli ochotné diskutovať, ako pomôcť rodinám s deťmi, zvýšiť platy učiteľov, zdravotných sestier a ďalších štátnych zamestnancov a kde na to nájsť zdroje. Mrzí nás, že strana SaS sa rozhodla na týchto dôležitých rokovaniach nezúčastniť a odignorovala ľudí, ktorí túto pomoc potrebujú," skonštatoval Šipoš.

V otázke odvolávania ministra hospodárstva Richarda Sulíka z funkcie ešte nezaujal postoj. Poslanecký klub OĽaNO bude podľa Šipošových slov k téme zasadať počas najbližšej schôdze a potom sa vyjadrí.

Sulík: Vrátime sa, keď sa situácia upokojí

SaS sa začne zúčastňovať na koaličných radách, keď nadobudne pocit, že sa upokojila situácia. Vyplýva to z vyjadrenia lídra SaS Richarda Sulíka po stredajšom rokovaní vlády. Chce, aby súčasná vláda pokračovala. Zároveň informoval, že na vláde SaS vetovala návrh ministra financií Igora Matoviča na zvýšenie niektorých daní, ktorý predložil v jednom balíku s návrhom na zvýšenie platov učiteľov. Koaliční partneri podľa jeho slov veto rešpektovali.

„Rozhodli sme sa, že si dáme chvíľku 'pohov', aby sa táto situácia upokojila. Mrzí ma, že to dospelo takto ďaleko," povedal Sulík. Na vláde mali podľa jeho slov otvorenú diskusiu aj s Matovičom. Nevie, kedy začnú opäť chodiť na koaličné rady. „Začneme to robiť vtedy, keď budeme mať pocit, že sa situácia upokojila," dodal.

Všetci ministri SaS sú podľa jeho slov k dispozícii premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO). „Je to náš šéf, my to rešpektujeme," podčiarkol.

Prestali chodiť na koaličnú radu

SaS pred utorkovou (7. 6.) koaličnou radou avizovala, že sa na rokovaniach nebude zúčastňovať. Nesúhlasila totiž s návrhom ministra financií spojiť zvýšenie platov učiteľov so zvyšovaním daní.

Neúčasť SaS na koaličných radách podľa strany neohrozí fungovanie štátu. Sulík uviedol, že o koaličných návrhoch sú pripravení rokovať s premiérom i ďalšími ministrami. Ich súhlas v zmysle koaličnej dohody tak podľa jeho slov vedia dať aj takýmto spôsobom. Poznamenal, že rokovať môžu aj šéfovia poslaneckých klubov.

Politológ Jozef Lenč v relácii TA3 v pondelok uviedol, že za asertívnym konaním Sulíka môže byť snaha zastaviť pokles preferencií SaS v prieskumoch. Podľa najnovšieho prieskumu by strana skončila na treťom mieste s 11 percentami za stranami Hlas-SD a Smer-SD. Mesiac dozadu získala SaS v sondáži takmer 15 percent.

(tasr, haj)

Minúta  |  

Európa môže mať počas budúcej zimy problémy s nedostatkom energií, varuje šéf Medzinárodnej agentúry pre energetiku

Európa môže mať počas budúcej zimy problémy s nedostatkom energií, varoval šéf Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) Fatih Birol. Ruská invázia na Ukrajinu totiž prehĺbila energetickú krízu v regióne. Informuje o tom agentúra Reuters.

"Obávam sa predovšetkým o trhy so zemným plynom, ak by sme mali chladnú a dlhú zimu, môžu nás čakať veľmi ťažké dni," uviedol Birol na výročnej konferencii IEA o energetickej hospodárnosti, ktorá sa koná v dánskom Sonderborgu.

Zatiaľ čo sa vlády a firmy aktuálne snažia zabezpečiť alternatívne dodávky energií, rovnako dôležité je, aby vlády prijali opatrenia na utlmenie dopytu, myslí si Birol. Ak európski zákazníci znížia teplotu vo svojich domovoch o 2 stupne Celzia, ušetrí sa tým 20 miliárd kubických metrov zemného plynu, čo zodpovedá objemu ruského plynu, ktorý prúdi do Európy cez plynovod Nord Stream 1 (Severný prúd 1).

https://standard.sk/214804/ceny-paliv-opat-stupli-a-to-aj-na-slovnafte-ktory-mal-dat-matovicovi-slub-tankujeme-za-sumy-ako-nemci/

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina pripúšťa ústup zo Severodonecka. Rusi postupujú na Sloviansk

Prokyjevský gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj v stredu pripustil, že ukrajinské jednotky sa možno budú musieť stiahnuť zo Severodonecka na lepšie opevnené pozície.

Ako informovala agentúra AFP, Hajdaj v rozhovore pre televíziu 1+1 uviedol: "Možno bude potrebné stiahnuť sa z mesta Severodoneck bombardovaného 24 hodín denne na lepšie opevnené pozície.”

Podľa dostupných informácií, citovaných agentúrou AFP, Severodoneck už niekoľko dní čiastočne ovládajú Rusi.

Potvrdzuje to aj najnovšia zvodka amerického Inštitút pre štúdium vojny (ISW), podľa ktorej ruské jednotky počas uplynulého dňa pravdepodobne ovládli väčšinu obytných štvrtí Severodonecka a zaútočili aj na ukrajinské pozície v priemyselnej zóne. Ukrajinská obrana však zatiaľ týmto útokom odoláva.

Ruské jednotky podľa ISW v uplynulých 24 hodinách pokračovali v postupe k mestu Sloviansk, a to zo smeru od miest Izium a Lyman, pričom sa snažili prelomiť ukrajinskú obranu.

Vojenskí experti tiež hlásia, že ruské jednotky sa začali sťahovať zo svojich pozícií v Záporožskej oblasti. Došlo k tomu buď v rámci rotácie s jednotkami, ktoré utrpeli straty, alebo aby posilnili obranu ruských pozícií na severozápade Chersonskej oblasti.

ISW poznamenáva, že nútená mobilizácia v samozvaných ľudových republikách vyhlásených ešte v roku 2014 proruskými separatistami na časti území Doneckej a Luhanskej oblasti, ako aj cenzúra informácií o padlých ruských vojakoch, zvyšujú v Rusku napätie a odpor voči vojne.

ISW tiež konštatoval, že Ruskom dosadené orgány na okupovaných územiach Ukrajiny sa naďalej pokúšajú rozdrviť ukrajinský odpor a nájsť prívržencov partizánskeho odboja. Hnutie odporu je živou silou napriek čoraz drakonickejším opatreniam okupačných úradov a ich pokusom "podplatiť si" ukrajinských civilistov.

VIDEO Na frontovej línii v ukrajinskom zákope

https://twitter.com/Osinttechnical/status/1534271242877952004

(tasr)

Minúta  |  

Merkelová: Pri Putinovej nenávisti som nebola naivná

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová v utorok ostro odsúdila ruskú agresívnu vojnu proti Ukrajine. Jej vyjadrenia zazneli počas rozhovoru s reportérom týždenníka Der Spiegel Alexandrom Osangom, ktorý naživo odvysielala nemecká verejnoprávna televízna stanica Phoenix. Išlo o Merkelovej prvý veľký rozhovor od stiahnutia sa z aktívnej politiky, ktorý sa odohral vo vypredanej sále divadla Berliner Ensemble.

"Ide o brutálny útok, ktorý porušuje medzinárodné právo a pre ktorý neexistuje žiadne ospravedlnenie," povedala Merkelová na margo ruskej vojenskej invázie. Útok bol podľa nej "veľkou chybou" zo strany Ruska. Podľa bývalej nemeckej kancelárky však nebolo možné vytvoriť bezpečnostnú architektúru, ktorá by zabránila vojne.

"Prirodzene som sa samej seba pýtala, čo sme mohli vynechať? Ja si tieto otázky kladiem stále," uviedla Merkelová a zopakovala, že ruskú vojenskú inváziu považuje za "veľkú tragédiu".

Tiež povedala, že nebola naivná, pokiaľ ide o "nenávisť" ruského prezidenta Vladimira Putina k západnému demokratickému modelu. Uviedla, že svojich kolegov niekoľkokrát varovala, že Putin chce zničiť Európsku úniu, ktorú podľa nej vníma ako sesterský projekt NATO.

Merkelová ďalej uviedla, že v žiadnom prípade sa nebude ospravedlňovať za úsilie zamerané na nájdenie diplomatického vyriešenia narastajúceho napätia, kým bola ešte kancelárkou. "Diplomacia nie je nesprávna len preto, že nefungovala. Takže nevidím dôvod, prečo by som mala povedať, že to bolo nesprávne, a nebudem sa za to ospravedlňovať," dodala.

Scholzovmu kabinetu dôveruje

Bývalá kancelárka má podľa vlastných slov "úplnú dôveru" v novú spolkovú vládu a dôveruje aj svojmu nástupcovi v úrade Olafovi Scholzovi. Prevzatie moci bolo podľa nej hladké. V novom spolkovom kabinete podľa nej pracujú ľudia, ktorí nie sú "nováčikmi" a poznajú situáciu.

Na otázku, ako sa má, Merkelová odpovedala, že sa jej osobne darí "veľmi dobre". Napriek tomu "jej myseľ zamestnáva" ruská vojna proti Ukrajine. V tejto súvislosti máva depresie. S novou životnou etapou sa však podľa vlastných slov vyrovnáva veľmi dobre.

Plynule rozpráva po rusky

Angela Merkelová bola nemeckou spolkovou kancelárkou 16 rokov, pripomenula DPA. Počas rozhovoru uviedla, že na konci posledného funkčného obdobia jej už bolo jasné, že je čas stiahnuť sa z politického života.

Merkelová minulý týždeň v prejave prelomila mlčanie a ruskú inváziu odsúdila. Povedala, že podporuje snahu nemeckej vlády, EÚ, USA, NATO, G7 a OSN zameranú na hľadanie riešenia, ako "ukončiť túto barbarskú útočnú vojnu zo strany Ruska".

Konzervatívne orientovaná exkancelárka čelila po začiatku ruskej invázie kritike, že sa počas svojho pôsobenia vo vysokej politike snažila rozvíjať vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Merkelovú, ktorá plynulo rozpráva po rusky a vyrastala v bývalom komunistickom východnom Nemecku, kritizovali Spojené štáty i ďalšie krajiny za podporu plynovodu Nord Stream 2, ktorý mal dodávať ruský zemný plyn priamo do Nemecka. Jej nástupca Olaf Scholz tento projekt napokon dva dni pred inváziou Ruska zastavil.

(tasr)

Minúta  |  

Chceme získať späť územie. Víťazstvo musíme dosiahnuť na bojisku, vyhlásil Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že víťazstvo vo vojne na Ukrajine musí byť dosiahnuté na bojisku a cieľom jeho krajiny je získať späť kontrolu nad všetkými ukrajinskými územiami, ktoré v súčasnosti okupuje Rusko. Informuje o tom agentúra Reuters a denník Financial Times (FT).

"Stratili sme už príliš veľa ľudí na to, aby sme jednoducho postúpili naše územie (Rusku)," uviedol Zelenskyj na konferencii, ktorú zorganizoval denník FT. Zároveň dodal, že patová situácia na bojisku pre Kyjev nepredstavuje prijateľnú možnosť.

Ukrajina by podľa Zelenského vytlačením ruských vojsk z oblastí, ktorých sa zmocnili po 24. februári, dosiahla "vážne dočasné víťazstvo". Hlavným cieľom Kyjeva je však stále získať späť kontrolu nad celým ukrajinským územím.

"Musíme dosiahnuť úplnú deokupáciu nášho celého územia," vyhlásil Zelenskyj. Kyjev predtým uviedol, že Rusko v súčasnosti okupuje asi 20 percent ukrajinského územia vrátane polostrova Krym a častí Donbasu, ktoré Rusko dobylo ešte v roku 2014, pripomína Reuters.

Víťazstvo musí byť podľa Zelenského dosiahnuté na bojisku. Ukrajinský prezident však trvá na tom, že je stále otvorený aj mierovým rokovaniam s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

"Nikoho neponížime, budeme odpovedať prívetivo," uviedol Zelenskyj, ktorý tak reagoval na vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Ten nedávno povedal, že Rusko by nemalo byť ponižované, aby v deň ukončenia bojov bolo možné dosiahnuť aj diplomatické riešenie konfliktu.

Ukrajina dúfa, že jej pomôžu Rusko premôcť dodávky zbraní s dlhým dosahom zo Západu. Ide predovšetkým o raketové systémy HIMARS zo Spojených štátov a raketomety M270, ktoré Ukrajine prisľúbila Británia.

Zelenskyj na konferencii tiež uviedol, že je rád, že britský premiér Boris Johnson, jeden z najstálejších spojencov Kyjeva, uspel v pondelňajšom hlasovaní o dôvere.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.