Najlepším spôsobom zdolania vysokej inflácie, na ktorú vplýva aj vojna, je dosiahnuť mier – financovať by bolo potrebné mier, a nie vojnu. V pravidelnom rozhovore pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu Kossuth Rádió to v piatok vyhlásil predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, podľa ktorého americký finančník George Soros vojnu na Ukrajine podnecuje a zarába na nej.
Keby maďarská vláda nebola bývala zaviedla regulovanie cien potravín, pohonných látok a režijných nákladov domácností, tak by už podľa Orbána dosiahla inflácia aj vyše 15 percent.
"Ak bude Európska únia pokračovať vo svojej politike sankcií (voči Rusku), európska ekonomika bude zničená," podčiarkol premiér.
Platnosť regulovaných cien základných druhov pohonných látok a potravín by maďarská vláda chcela predĺžiť, avšak rozhodnutie v tomto bode ešte nepadlo. "Ak bude vojna ešte dlho trvať, tak toto zastropovanie cien nebude možné zrušiť – alebo ho len postupne zredukujeme, a to veľmi pomaly," vyhlásil Orbán.
Ministerský predseda sa v rozsiahlom rozhovore venoval aj otázkam štátneho rozpočtu či zavedeniu zdanenia nadmerného zisku nadnárodných spoločností, ku ktorému poznamenal, že "tieto podniky to vydržia".
Orbán 25. mája avizoval, že v záujme pomoci rodinám v ťažkej ekonomickej situácii založí jeho kabinet fond na ochranu režijných nákladov domácností, do ktorého budú prispievať banky a kooperácie zo svojho nadmerného zisku, ako aj fond obrany, z ktorého bude posilnená armáda.
Viac ako dva roky po tom, ako v Číne prvý raz zaznamenali nový koronavírus, a po viac ako 6,3 milióna úmrtiach na celom svete, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča hlbšie preskúmanie teórie o možnom úniku vírusu z laboratória.
Tento postoj podľa agentúry AP predstavuje prudký obrat od prvotného hodnotenia pôvodu pandémie zo strany WHO. Prichádza po tom, ako mnohí kritici organizáciu obvinili, že túto teóriu príliš rýchlo odmietla alebo podceňovala.
WHO vlani konštatovala, že je „extrémne nepravdepodobné“, že by sa COVID-19 medzi ľudí v meste Wu-chan rozšíril z laboratória. Mnohí vedci pritom predpokladajú, že koronavírus na ľudí preskočil z netopierov, prípadne cez iné zviera.
V správe zverejnenej vo štvrtok však panel expertov WHO konštatuje, že „kľúčové časti dát“, ktoré by vysvetlili, ako sa pandémia začala, stále chýbajú. Vedci podľa vlastných slov „zostanú otvorení akýmkoľvek a všetkým vedeckým dôkazom, ktoré by v budúcnosti boli k dispozícii a umožnili by komplexné preskúmanie všetkých rozumných hypotéz“.
Vraj treba mať otvorené mysle
Identifikácia zdroja ochorenia u zvierat zvyčajne trvá roky. Napríklad určenie druhu netopierov, ktorý je prenášačom SARS, vedcom trvalo viac ako desaťročie.
Skupina expertov tiež poznamenala, že keďže nehody v laboratóriách v minulosti spôsobili epidémie, silne politizovanú teóriu nemožno vylúčiť.
Jean-Claude Manuguerra, ktorý je spolupredsedom 27-člennej medzinárodnej poradnej skupiny, pripustil, že niektorí vedci môžu byť „alergickí“ na myšlienku vyšetrovania teórie o úniku z laboratória, no musia mať podľa neho dostatočne „otvorené mysle“, aby to preskúmali.
Zdravotníci počas pandémie na Ukrajine. Foto: TASR/AP
Vylúčenie vraj bolo predčasné
V marci 2021 WHO zverejnila správu o vyšetrovaní pôvodu COVID-19 po návšteve zahraničných vedcov v Číne. V nej konštatovali, že ochorenie najpravdepodobnejšie preskočilo na ľudí z netopierov a nie sú dôkazy, ktoré by naznačovali súvislosť s laboratóriom. Po kritike vrátane niektorých vedcov z tímu WHO však generálny riaditeľ organizácie priznal, že vylúčenie úniku z laboratória bolo „predčasné“.
Tentoraz dostali experti WHO prístup k dátam, medzi ktorými boli aj vzorky krvi od viac ako 40-tisíc ľudí z Wu-chanu z roku 2019. Vedci ich otestovali na protilátky COVID-19 a žiadne nenašli, čo naznačuje, že ochorenie sa nešírilo skôr, ako ho v decembri identifikovali.
Experti vyzvali na uskutočnenie viacerých štúdií vrátane testovania divých zvierat s cieľom zistiť, ktorý druh by mohol byť hostiteľom koronavírusu. Preskúmať by sa podľa nich mala aj teória o „studenom reťazci“. Čína v minulosti tvrdila, že epidémie v krajine spôsobujú stopy koronavírusu na zmrazenom tovare, nie domáci zdroj, čo vedci odmietli.
Na preskúmanie teórie o nehode v laboratóriu experti odporúčajú vykonanie rozhovorov so „zamestnancami laboratórií zodpovednými za manažovanie a implementovanie biologickej ochrany a zabezpečenia“.
V poznámke pri správe pritom skupina uvádza, že trojica ich expertov, teda vedci z Činy, Brazílie a Ruska, nesúhlasia s výzvou na preskúmanie možnosti, že pandémiu mohla spustiť nehoda v laboratóriu.
Ilustračná fotografia. Foto: TASR/AP
Samostatné vyšetrovanie G7
Nová správa by mohla podľa agentúry AP oživiť obvinenia, že WHO v počiatkoch príliš akceptovala vysvetlenia čínskej vlády. Mnohých odborníkov pritom prístup Číňanov frustroval a kritizovali snahy krajiny zabrániť vyšetrovaniu pôvodu pandémie.
Jamie Metzl, ktorý sedí v inej poradnej skupine WHO, navrhol, že skupina krajín G7 by mala vytvoriť vlastné vyšetrovanie pôvodu COVID-19, pretože WHO nemá dostatočnú politickú autoritu, expertízu a nezávislosť na vykonanie takého kritického hodnotenia. Metzl privítal výzvu WHO na ďalšie vyšetrovanie možného úniku z laboratória, no poznamenal, že to nestačí.
„Čínska vláda, bohužiaľ, stále odmieta poskytnúť nevyhnutné surové dáta a neumožní potrebný kompletný audit laboratórií vo Wu-chane,“ skonštatoval s tým, že „získanie prístupu k týmto informáciám je kritické pre pochopenie, ako sa pandémia začala, i pre zabránenie budúcim pandémiám“.
Čína teórie o tom, že sa pandémia COVID-19 začala v laboratóriu, označila za nepodložené a kontrovala tvrdením, že pochádza z amerických zariadení. Čínska vláda podľa vlastných slov podporuje výskum pôvodu koronavírusu, no jeho pozornosť by sa mala podľa nej venovať iným krajinám.
Osobitný výbor Snemovne reprezentantov amerického Kongresu, ktorý vyšetruje okolnosti útoku na washingtonský Kapitol zo 6. januára 2021, v noci na piatok pripísal vinu za tento incident bývalému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Informujú agentúry AP a AFP.
Útok podľa vyšetrovateľov nebol samovoľný čin, ale "pokus o prevrat" a priamy dôsledok Trumpovho úsilia zvrátiť výsledky prezidentských volieb z novembra 2020.
Predseda výboru Bennie Thompson na štvrtkovom vypočúvaní povedal, že sprisahanie, ktoré vyvrcholilo útokom davu ľudí na Kapitol, ešte stále predstavuje hrozbu pre americkú demokraciu.
"Demokracia je v ohrození," povedal Thompson. "Musíme čeliť pravde otvorene, rozhodne a odhodlane," dodal.
Republikánska členka Snemovne reprezentantov Liz Cheneyová povedala, že Trump dav zvolal, zhromaždil a "zažal plameň" útoku.
Výbor vo štvrtok začal prvé verejné vypočutie v kauze útoku na Kapitol. Exprezidenta a ďalšie osoby z jeho okolia vyšetruje s cieľom určiť, do akej miery mali Trumpove pokusy o zvrátenie výsledkov volieb z roku 2020 vplyv na prejavy násilia v Kapitole.
Vyšetrovatelia vo štvrtok použili aj predtým nezverejnený videozáznam a ďalšie dôkazy.
Biden Trumpovo udalosti z Kapitolu označil za „do neba volajúce porušenie ústavy“. Trump vyšetrovanie odmieta a na sociálnej sieti vo štvrtok útok svojich podporovateľov z januára 2021 označil za „najväčšie hnutie v dejinách“ USA.
"Šiesty január nebol obyčajný protest; predstavoval najväčšie hnutie v dejinách našej krajiny s cieľom urobiť Ameriku opäť veľkou," uviedol Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.
Spojené štáty a Európska únia sa dohodli na zákaze dovozu ruských energetických surovín a uplatňujú čoraz tvrdšie sankcie, aby Rusko potrestali za jeho inváziu na Ukrajinu. Rusi na tom ale, paradoxne, zarábajú.
Rusko má v súčasnosti zrejme z fosílnych palív viac príjmov než pred svojou inváziou na Ukrajinu, keďže celosvetové zvýšenie cien kompenzuje vplyv západných krokov obmedzujúcich ich predaj. Vo štvrtok na híringu to americkým zákonodarcom povedal vyslanec USA pre energetickú bezpečnosť Amos Hochstein.
"Nemôžem to poprieť," odpovedal Hochstein senátnemu podvýboru pre Európu a spoluprácu v regionálnej bezpečnosti na otázku o tom, či Moskva teraz zarába viac peňazí na predaji ropy a zemného plynu než pred vojnou.
Spojené štáty a Európska únia sa dohodli na zákaze dovozu ruských energetických surovín a zavádzajú čoraz tvrdšie sankcie, aby Rusko potrestali za jeho inváziu na Ukrajinu. Tieto opatrenia zmrazili globálne obchodovanie s ruskými fosílnymi palivami, ale takisto pomohli vyvolať nárast cien ropy a plynu. Rusko zároveň dokáže predávať viac týchto dodávok ostatným kupcom či záujemcom vrátane veľkých energetických spotrebiteľov ako Čína a India – tým, že im ponúka zľavu oproti rope z iných zdrojov.
Hochstein uviedol, že aj keď sú tieto ruské predaje Číne a Indii lacnejšie v porovnaní s dodávkami z iných krajín, nárast cien na globálnom trhu znamená, že príjmy Ruska sú teraz pravdepodobne vyššie. Hochstein tiež vyhlásil, že v nedávnych rozhovoroch požiadal Indiu, aby nekupovala priveľa ruskej ropy, a dodal, že je presvedčený, že existuje "strop", koľko ropy môže India nakúpiť od Ruska. Podrobnosti však neuviedol, napísala agentúra Reuters.
Samohybné húfnice AHS Krab poľskej výroby dodané ukrajinskej armáde Poľskom sú už na frontovej línii a pripravené na aktívnu účasť v bojoch. Vo svojom príspevku na sociálnej sieti Facebook to vo štvrtok oznámil ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov.
Ako informovala agentúra PAP, podľa poľských médií dorazilo prvých 18 húfnic a podporné vozidlá na Ukrajinu už minulý týždeň.
Reznikov spresnil, že po húfniciach M777 a FH70 a samohybných húfniciach CAESAR a M109A3 sú poľské "kraby" v poradí už piatym typom platforiem kalibru 155 mm.
Reznikov zároveň informoval o stave výzbroje ukrajinskej armády a dodávkach zbraní a munície od jej partnerov. Vyslovil pritom osobitné poďakovanie Spojeným štátom, Spojenému kráľovstvu, Poľsku a pobaltským štátom za ich vojenskú podporu Ukrajine v jej boji proti ruským jednotkám na svojom území.
Ozbrojené sily Ukrajiny už podľa neho dostali "značné množstvo zbraní", aké by "stačilo na víťaznú obranu pred akoukoľvek armádou v Európe, nie však (tou) z Ruska," takže Ukrajina potrebuje ťažké zbrane čo najskôr.
Ukrajinský minister obrany osobitne vyzdvihol obetavosť a profesionalitu špecialistov štátneho koncernu Ukroboronprom, ktorí pre potreby armády zreštaurovali alebo opravili stovky jednotiek vojenskej a špeciálnej techniky, vrátane tej ukoristenej od ruských jednotiek.
AKTUALIZOVANÉ Národná kriminálna agentúra (NAKA) zasahuje vo štvrtok pri akcii Voz pre podozrenie z majetkovej a hospodárskej trestnej činnosti. Vyšetrovateľ vzniesol obvinenie celkovo 31 osobám, z toho 25 fyzickým a šiestim právnickým. Viacero obvinených bolo zadržaných. Informuje o tom Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), pod ktorého dozorom zaisťovacia akcia prebieha.
ÚŠP spresnil, že aktuálne vykonávajú aj ďalšie zaisťovanie a procesné úkony, patrí sem aj 19 domových prehliadok.
Zásah polície pre TASR potvrdila aj hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová. "Policajti NAKA vykonávajú od skorých ranných hodín vo viacerých krajoch v rámci Slovenka zaisťovacie úkony. Cieľom je dokumentovať rozsiahlu závažnú ekonomickú trestnú činnosť," konštatovala. Poznamenala, že pre úkony trestného konania zatiaľ nie je možné k prípadu poskytnúť akékoľvek bližšie informácie. "Aby nedošlo k zmareniu či sťaženiu účelu trestného konania," vysvetlila.
Portál Aktuality.sk informuje, že v rámci akcie obvinili generálneho riaditeľa národnej lotériovej spoločnosti Tipos Mareka Kaňku. Policajná akcia podľa portálu súvisí s biznisom s pohonnými látkami, daňovými trestnými činmi a s praním špinavých peňazí.
Matovič sa obvineného šéfa Tiposu nezastal, dôveruje polícii
Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) dôveruje orgánom činným v trestnom konaní. Minister tak reagoval na obvinenie Mareka Kaňku, generálneho riaditeľa štátnej lotériovej spoločnosti Tipos, ktorá patrí pod jeho rezort.
"Platí to, čo sme sľúbili ľuďom pred voľbami, padni komu padni, pred zákonom si musíme byť všetci rovní," uviedol Matovič. "Nikoho nechránime a neuznávame politiku našich ľudí," dodal.
Heger sa k obvineniu šéfa Tiposu vyjadrí až po skončení sa vyšetrovania
K obvineniu generálneho riaditeľa štátnej lotériovej spoločnosti Tipos Mareka Kaňku vo štvrtok zaslal stanovisko aj Úrad vlády SR. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) nezasahuje do práce orgánov činných v trestnom konaní, počká si na výsledok vyšetrovania a následne sa vyjadrí, uviedla hovorkyňa Ľubica Janíková.
"Keďže Kaňka nie je podriadený predsedovi vlády, premiér nemôže voči nemu konať," zdôraznila Janíková. Kaňka nastúpil do funkcie v apríli 2020 v čase, keď bol ministrom financií, pod ktoré Tipos patrí, práve Heger.
Výcvik na používanie zbraní by malo absolvovať čo najviac ľudí. Vo štvrtok to pre verejnoprávny rozhlas povedal poľský minister obrany Mariusz Blaszczak. Reagoval tak na nedávny návrh zákona, ktorý by zjednodušil prístup k zbraniam i k príslušnému výcviku. TASR prevzala správu z agentúry PAP.
Predmetný návrh predložili poslanci populistického protisystémového hnutia Kukiz'15 s podporou vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS). Šéf tohto hnutia Pawel Kukiz v pondelok uviedol, že ďalšia spolupráca jeho strany s konzervatívnou vládnou alianciou Zjednotená pravica (ZP) bude závisieť od schválenia návrhu týkajúceho sa zbraní a munície.
"Nepochybujem o tom, že čo najviac ľudí, ako sa len dá, by malo dostať výcvik, malo by dokázať zaobchádzať so zbraňami," povedal šéf rezortu obrany Blaszczak. "Chceme, aby čo najviac ľudí vedelo, ako sa správať v krízovej situácii," zdôvodnil svoj postoj.
Cieľom navrhovaného zákona, ktorý by nahradil súčasnú právnu n ormu z roku 1999, je zjednodušiť proces udeľovania zbrojných preukazov pre dospelé osoby s dobrým duševným zdravím, ktoré neporušili zákon.
Návrh tiež počíta s uľahčením prístupu k zbraniam pre vojakov poľských ozbrojených síl, ako aj členov teritoriálnej obrany či iných ozbrojených zložiek štátu.
Čo je pole dance? Kde vznikol? Aké sú jeho pravidlá? Kto môže pole dance robiť? Odpovede nielen na tieto otázky sa dozviete v novom podcaste na terajsok.sk, ktorého hosťami sú Tamara Adamíková a Vladimíra Obdržalová.
Poslanec hnutia Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) Andrej Stančík zostáva v poslaneckom klube kvôli premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) a nevie si predstaviť človeka, ktorý by aktuálnu situáciu v politike zvládol lepšie.
Stančík to napísal na sociálnej sieti s tým, že premiér pracuje pod tlakom, kde jeden koaličný partner vetuje jedno, druhý niečo iné a „vlastný poslanec si ide freestylový džihád v mene upútania pozornosti“. Tým zrejme narážal na poslanca OĽaNO Györgya Gyimesiho, ktorý predložil bez vedomia klubu legislatívny návrh o zákaze vešania dúhovej vlajky na štátne budovy alebo vyzval ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) na odchod z funkcie pre sankcie súvisiace s ruskou ropou.
„Vybíjať si frustráciu na človeku, ktorý pre chod tejto koalície robí najviac a ktorý konflikty nevyvoláva, no musí len žehliť, je výstrel vedľa. O to viac, že ,zaručené recepty’ na riešenie koaličných sporov sú často len vzdušnými zámkami, pretože len tí, ktorí poznajú zákulisné informácie, vedia, aké nereálne v skutočnosti sú,“ priblížil poslanec okolnosti, ktorým čelí predseda vlády.
Stančík uviedol, že za dva roky v politike nestretol človeka, ktorý by ľudsky prevyšoval Hegera. Povedal, že mu je jedno, či za to „schytá hejt“, no je to tak. „Je to slušný, zodpovedný a neskutočne pracovitý človek, ktorý prvý na úrad prichádza a posledný odchádza. Do toho má tu vzácnu vlastnosť v slovenskej politike – načúvať a priznať si chybu. A to nie je len môj názor, potvrdili mi ho aj ľudia z koalície a dokonca aj opozície. Áno, mnohí by si možno predstavovali, že by mal buchnúť po stole a veci hneď vyriešiť. Málokto si ale uvedomuje, že búchať po stole sa dá len vtedy, kedy ten stôl ten úder vydrží a nerozsype sa,“ dodal poslanec OĽaNO.
AKTUALIZOVANÉ Vodič auta, ktoré v stredu v nemeckom hlavnom meste Berlín vpálilo do davu ľudí, pričom o život prišla jedna žena a 14 ďalších osôb utrpelo zranenia, konal zrejme v amoku a mal psychické problémy. Informuje o tom agentúra DPA s odvolaním sa na políciu.
Obeťou vyčíňania 29-ročného muža nemecko-arménskeho pôvodu sa stala učiteľka z Hesenska, ktorá bola so skupinou žiakov na školskom výlete v Berlíne. Práve títo tínedžeri patria medzi zranené osoby – päť až šesť z nich utŕžilo život ohrozujúce zranenia a traja ďalší zranenia ťažké.
Páchateľ bol po čine, ku ktorému došlo v stredu dopoludnia v štvrti Charlottenburg pri nákupnom bulvári Kurfürstendamm, zadržaný a prevezený do nemocnice. Polícia v stredu okrem iného prehľadala jeho byt. Vo vozidle, ktoré šoféroval, sa našlo viacero plagátov s nápismi súvisiacimi s Tureckom. Či je ich však možné spojiť s týmto činom, je predmetom vyšetrovania.
Hoci tento muž v minulosti spáchal už viacero prečinov, dosiaľ sa podľa polície nedopustil žiadneho skutku spojeného s extrémizmom. Vyšetrovanie vedie oddelenie kriminálnej polície zaoberajúce sa vraždami, a nie sekcia zodpovedná za politicky motivované trestné činy.
Berlínska starostka Franziska Giffeyová na Twitteri vo štvrtok ráno pre rozhlasovú stanicu RBB-Inforadio uviedla, že z vyšetrovania polície jasne vyplýva, že "ide o skutok psychicky ťažko postihnutého človeka, spáchaný v amoku".
Dodala, že vyšetrovatelia sa s pomocou tlmočníka "z čiastočne zmätočných vyjadrení" páchateľa pokúšajú zistiť okolnosti incidentu. Stredajší čin označila za "čierny deň v dejinách Berlína". O skutku vykonanom v amoku hovoril v stredu večer na Twitteri aj nemecký kancelár Olaf Scholz.
Hovorca polície v nemeckej metropole vo štvrtok povedal, že "existujú takéto indície (o psychických problémoch páchateľa), avšak zatiaľ to nie je isté". Doplnil, že vyšetrovanie zatiaľ prebieha vo všetkých smeroch. Sestra podozrivého pre denník Bild uviedla, že jej brat závažné problémy má.
V stredu večer si v Pamätnom kostole cisára Viliama I., v blízkosti ktorého sa skutok odohral, mnohí ľudia uctili pamiatku zabitej ženy a zranených.
STREDA
Na osem upravili hasiči počet zranených po tom, čo v nemeckej metropole Berlín vrazilo v stredu dopoludnia do davu ľudí osobné auto. Pôvodne hasičský zbor hovoril o 30 zranených. Miestna polícia tvrdí, že zranenia utrpelo najmenej 12 osôb. Pri nehode zomrel jeden človek. Správu priniesli agentúra DPA a denník Die Welt.
Tragický incident, ktorý neprežil jeden človek, sa odohral v berlínskej štvrti Charlottenburg na západe Berlína okolo 10.30 h. Podľa údajov polície utrpeli piati ľudia život ohrozujúce zranenia a tri osoby boli zranené ťažko.
Nemecká polícia potvrdila, že vodičom auta, ktoré v stredu v Berlíne vrazilo do davu ľudí, bol 29-ročný muž nemecko-arménskeho pôvodu žijúci v hlavnom meste Nemecka. "Momentálne nevieme, či išlo o úmyselný čin alebo o dopravnú nehodu," povedal hovorca berlínskej polície Thilo Cablitz.
Zakryté telo leží na ulici po náraze auta do davu ľudí v centre Berlína. Foto: TASR/AP
Agentúra DPA približuje, že zadržaný muž, ktorý šoféroval strieborné osobné vozidlo značky Renault Clio, najprv vyšiel na obrubník neďaleko rušného nákupného bulváru Kurfürstendamm na rohu ulíc Tauentzienstrasse a Rankestrasse, kde vrazil do skupiny ľudí, v ktorej boli prevažne tínedžeri. Následne po zhruba 200 metroch jazdy opäť vyšiel na obrubník na ulici Marburger Strasse, kde napokon skončil vo výklade parfumérie.
Na mieste zasahovalo 60 záchranárov, ktorí sa starali o zranených. Der Spiegel zároveň uviedol, že v okolí incidentu bolo zhruba 130 príslušníkov polície, medzi nimi aj ťažkoodenci.
Berlínska starostka Franziska Giffeyová na Twitteri uviedla, že tento incident ju "nesmierne znepokojil a šokoval". "Spravíme všetko preto, aby sme dotknutým osobám pomohli," prisľúbila. Rovnako zdôraznila, že zaistí vyšetrenie tohto činu.
Foto: TASR/AP
K tragickému incidentu došlo v blízkosti Pamätného kostola cisára Viliama I. (Gedächtniskirche) a bulváru Kurfürstendamm. Ide o lokalitu nachádzajúcu sa neďaleko námestia Breitscheidplatz, kde v roku 2016 počas vianočných trhov prívrženec IS vrazil kamiónom do davu ľudí, pričom 12 osôb prišlo o život a viac ako 70 utrpelo zranenia.
Výberová chronológia útokov autom na ľudí v Nemecku
TASR prináša výberovú chronológiu útokov autom v Nemecku od roku 2016
2016
19. decembra: Mladý Tunisan vrazil kamiónom do návštevníkov vianočných trhov v berlínskej štvrti Charlottenburg, kde zabil 12 ľudí a desiatky ďalších zranil. K útoku sa prihlásila skupina Islamský štát. Útočníka Anísa Ámrího, ktorému Nemecko odmietlo udeliť azyl, neskôr zastrelili policajti v severnom Taliansku pri náhodnej kontrole dokladov.
2017
9. apríla: Štyridsaťsedemročný muž vrazil do preskleného foyer novej mestskej radnice vo Verdene, keď ho zastavilo až schodisko. Potom polial automobil benzínom a podpálil ho, čím spôsobil škodu na budove vo výške niekoľko miliónov eur.
11. novembra: Muž narazil autom do ľudí na autobusovej zastávke v berlínskej štvrti Reinickendorf. Ľudia však stačili uskočiť, a tak neprišlo k žiadnym zraneniam.
2018
6. apríla: Dve osoby sa zranili v Cottbuse v spolkovej krajine Brandenbursko, keď do skupinky ľudí na chodníku narazilo terénne auto. Vodič z miesta činu ušiel.
7. apríla: V centre mesta Münster v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko vrazila veľkou rýchlosťou dodávka do skupiny ľudí sediacich pred jednou z tamojších tradičných reštaurácií neďaleko miestneho dómu. Udalosť si vyžiadala štyri životy vrátane vodičovho a viac ako 30 zranených.
2019
2. januára: Najmenej päť osôb utrpelo zranenia na západe Nemecka, kde na viacerých miestach narážal autom do ľudí 50-ročný muž, ktorý mal podľa miestnych úradov v úmysle zabíjať cudzincov.
2020
24. februára: Celkovo 52 ľudí vrátane 18 detí zranil 29-ročný Nemec, ktorý autom vrazil do ľudí počas karnevalového sprievodu v meste Volkmarsen v spolkovej krajine Hesensko. Okresný súd v Kasseli odsúdil v decembri 2021 páchateľa na doživotie.
26. júla: Sedem ľudí utrpelo zranenia, keď v západoberlínskej štvrti Charlottenburg vrazilo do davu ľudí auto s estónskou poznávacou značkou. Polícia zadržala 24-ročného muža, ktorý v dôsledku vysokej rýchlosti stratil kontrolu nad vozidlom.
25. novembra: Nemecká polícia zadržala muža, ktorý úmyselne narazil autom do oplotenia úradu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej v Berlíne. Vodič automobilu vo veku 54 rokov bol telesne postihnutý a v aute mal invalidný vozík.
1. decembra: V meste Trier na západe Nemecka vnikol do pešej zóny 51-ročný muž, kde svojím autom vrážal do chodcov. Päť ľudí usmrtil a ďalších 24 utrpelo zranenia. Jedna osoba zomrela na následky zranení takmer rok po tragédii.
Sťažnosti slovenských motoristov boli opodstatnené. Eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton v stredu povedal Maďarsku, aby pozastavilo diskriminačné ceny pohonných látok pre vozidlá so zahraničnými poznávacími značkami. V opačnom prípade riskuje súd, keďže tento postup jednotný európsky trh zakazuje.
Maďarsko pred dvoma týždňami schválilo dvojaké ceny palív pre domácich a zahraničných motoristov. Zatiaľ čo vozidlá s maďarskými poznávacími značkami si môžu kúpiť lacnejšie, dotované palivo, autá so zahraničnými poznávacími značkami musia platiť trhové ceny. Podľa Bretona to predstavuje nepriamu diskrimináciu a porušenie pravidiel Európskej únie (EÚ).
„Žiadam vás, aby ste nám poskytli svoju odpoveď v súvislosti s odôvodnením a dobou platnosti týchto opatrení, ktoré by mohli predstavovať porušenie práva EÚ," uviedol Breton v liste maďarskému ministrovi technológií. „Tiež vás žiadam, aby ste pozastavili uplatňovanie opatrení, kým nebude zabezpečený ich súlad s právom EÚ," napísal.
Breton uviedol, že Európska komisia môže začať proti Budapešti konanie o porušení práva, ktoré môže v konečnom dôsledku viesť k súdnemu konaniu a pokutám.
Maďarsko namieta, že len reagovalo na takzvanú palivovú turistiku a rastúcu tranzitnú dopravu, ktorá zvýšila spotrebu paliva. Na jednotnom európskom trhu nie je možné cenovo rozlišovať zákazníkov z jednotlivých členských štátov.
Tento krok predstavuje ďalší spor medzi Komisiou a Maďarskom. Napätie medzi Bruselom a maďarským premiérom Viktorom Orbánom v uplynulých mesiacoch vzrástlo pri právnom štáte, Ukrajine a keď Budapešť blokovala ďalší balík európskych sankcií proti Rusku.
