Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Školy budú zatvorené aj ďalší týždeň

Od pondelka 18. januára budú školy pokračovať dištančným spôsobom výučby, podobne ako je to tento týždeň. TASR o tom informoval odbor komunikácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Otvorené môžu byť len materské školy pre deti zákonných zástupcov z kritickej infraštruktúry a pre deti rodičov, ktorým povaha práce nedovoľuje pracovať z domu. Rovnako môžu byť otvorené školské kluby detí najmä pre deti zdravotníkov, ako aj pre deti rodičov z kritickej infraštruktúry či pre deti rodičov, ktorí nemôžu pracovať z domu. Žiaci prvého aj druhého stupňa základných škôl a stredoškoláci sa učia dištančným spôsobom.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR predstavilo pred niekoľkými týždňami COVID automat, ktorý obsahoval informácie o úrovni epidemiologickej situácie, za akej by bol možný návrat žiakov k prezenčnej výučbe. Podľa súčasných nepriaznivých dát však nie je možné naplniť plán, podľa ktorého by sa niektoré ročníky mohli vrátiť do tried už od budúceho pondelka.

"Napriek našej snahe vrátiť žiakov čím skôr do lavíc to nebude na budúci týždeň možné. Situácia v oblasti ochorenia COVID-19 je na celom Slovensku veľmi vážna. S odborníkmi sme preto tento plán prehodnotili a zhodli sme sa na tom, že najbezpečnejšie pre všetkých bude ešte chvíľu vydržať," uviedol šéf rezortu školstva Branislav Gröhling (SaS). Reagoval tak na základe diskusií s epidemiologickým tímom a ministrom zdravotníctva.

Situácia sa bude opätovne prehodnocovať na budúci týždeň. "V týždni od 18. januára budeme opätovne informovať o tom, ako bude vyučovanie vyzerať od ďalšieho pondelka 25. januára," uzavrel Gröhling.

(tasr)

Minúta  |  

Pápež František a emeritný pápež Benedikt XVI. sa dali zaočkovať

Pápež František a jeho predchodca, niekdajší pápež Benedikt XVI., dostali očkovaciu látku proti koronavírusu. Vo štvrtok to oznámil Vatikán, na ktorý sa v správe odvolala tlačová agentúra AFP.

„Môžem potvrdiť, že v rámci vakcinačného programu Vatikánskeho mestského štátu bola pápežovi Františkovi a emeritnému pápežovi podaná prvá dávka vakcíny proti ochoreniu COVID-19,“ uviedol hovorca Vatikánu Matteo Bruni.

„Som presvedčený, že vakcínu by mal brať každý eticky,“ uviedol pápež v rozhovore pre televíznu stanicu Canale 5 pred niekoľkými dňami „Je to etická voľba, pretože hazardujete so svojím zdravím, so svojím životom, ale hazardujete tiež so životmi iných,“ dodal.

Vatikán a vôbec celé kresťanské spoločenstvo donedávna polemizovalo o tom, či je akceptovateľné prijať vakcínu vyvinutú pomocou bunkových kultúr získaných z plodov potratených detí pred niekoľkými desiatkami rokov.

Finálne stanovisko v tomto smere napokon poskytla Kongregácia pre náuku viery (CDF), podľa ktorej je to „morálne prijateľné“ a ktorej rozhodnutie posvätil aj pápež František. Zdôvodnila ho tým, že participovanie na potratoch zo strany toho, kto vakcínu prijíma, je veľmi vzdialené a ospravedlňuje ho zabránenie šíreniu závažného infekčného ochorenia.

Týmto spôsobom je v súčasnosti vyrábaná napríklad proticovidová vakcína od spoločnosti Astra Zeneca a Oxfordskej univerzity. Nie však tá od firiem Pfizer a BioNTech, ktorú mal obdržať František a podľa všetkého aj Benedikt XVI.

(tasr/ste)

Minúta  |  

Demokrati odklepli Trumpov impeachment. Stopnú ho v Senáte

Členovia Snemovne reprezentantov Kongresu USA v stredu schválili podanie ústavnej žaloby na dosluhujúceho amerického prezidenta za "podnecovanie povstania" v súvislosti s minulotýždňovým útokom jeho podporovateľov na budovu Kapitolu. Trump impeachment nekomentoval, no opäť odsúdil násilie a dodal, že tí, ktorí sa do neho zapojili, budú postavení pred súd.

Pri hlasovaní podporilo takýto krok 232 členov Snemovne vrátane desiatich kongresmanov z Republikánskej strany. Uznať Trumpa za vinného a odvolať ho z úradu však môže až druhá komora Kongresu, Senát.

Tam však proces takmer dozaista úspešný nebude, nakoľko za zosadenie Trumpa by muselo hlasovať minimálne 67 jeho členov, čo je potrebná dvojtretinová väčšina. A keďže pomer kresiel medzi republikánmi a demokratmi bude po voľbách v Georgii 50 na 50, proti Trumpovi by muselo hlasovať aj 17 republikánov.

Krátko po hlasovaní demokratická predsedníčka Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Nancy Pelosiová túto ústavnú žalobu podpísala. Pelosiová pred podpisom textu obžaloby uviedla, že "Snemovňa dnes ukázala, že nikto nie je nad zákonom, dokonca ani prezident USA".

Vraj nie je šanca na spravodlivý proces

Líder republikánskej väčšiny v americkom Senáte Mitch McConnell v stredu vyhlásil, že neexistuje reálna "šanca", že by v druhej komore Kongresu prebehol "spravodlivý a vážny" proces.

"Vzhľadom na pravidlá, postupy a precedensy v Senáte, ktoré upravujú proces impeachmentu prezidenta, jednoducho neexistuje šanca, že by mohlo dôjsť k ukončeniu spravodlivého alebo vážneho procesu skôr, ako budúci týždeň zloží prísahu novozvolený prezident (Joe) Biden," uviedol McConnell vo vyhlásení.

Ale "aj keby sa proces v Senáte začal tento týždeň a postupoval rýchlo, konečný verdikt by padol až po odchode prezidenta Trumpa z funkcie," dodal McConnell.

Líder demokratov v Senáte Chuck Schumer prisľúbil, že proces s Trumpom sa uskutoční aj po jeho odchode a inaugurácii Joea Bidena. Uviedol, že proces sa môže začať okamžite, ak McConnell schváli konanie mimoriadneho zasadnutia Senátu. Ak tak McConnell neurobí, znamená to, že členovia Senátu sa znova nezídu skôr ako 19. januára, čo je deň pred slávnostnou inauguráciou nového demokratického prezidenta Bidena.

Donald Trump je v poradí štvrtým prezidentom USA, ktorý čelí impeachmentu – vrátane Richarda Nixona, ten však pred podaním žaloby rezignoval na svoju funkciu. Trump je tiež jediným prezidentom, na ktorého bola podaná ústavná žaloba dvakrát v priebehu funkčného obdobia.

Čo je impeachment?

Impeachment, uplatňovaný najmä v anglo-americkom ústavnom práve, je označenie špeciálnej žaloby, ktorú podáva na vysoko postavených štátnych predstaviteľov zákonodarné zhromaždenie (parlament) a môže ich týmto mechanizmom aj odvolať.

K impeachmentu možno pristúpiť v prípadoch, keď sú prezident, viceprezident alebo vyšší štátni úradníci dôvodne podozriví zo zrady, úplatkárstva, respektíve iných závažných trestných činov, alebo keď zneužili moc a hrubo sa previnili voči verejnému blahu.

Ústavná žaloba alebo impeachment má svoj pôvod v stredovekom Anglicku, kde sa vznikajúci parlament už v 14. storočí usiloval o to, aby boli kráľovi poradcovia za svoje činy zodpovední. Prvé zaznamenané prípady impeachmentu sa datujú do roku 1376. Inštitút impeachmentu nadobudol význam najmä v 17. storočí, keď sa anglický parlament potreboval brániť pred svojvôľou anglických kráľov.

Poslednými dvoma prípadmi boli proces impeachmentu proti Warrenovi Hastingsovi, koloniálnemu správcovi a prvému generálnemu guvernérovi v Indii obžalovanému z úplatkárstva, útlaku a podvodov (1787) a proti lordovi Melvillovi (1805). V čase, keď sa éra impeachmentu v Anglicku chýlila ku koncu, bol tento inštitút zakomponovaný do amerického ústavného poriadku.

V USA obžalovala Snemovňa reprezentantov doteraz len dve desiatky ľudí, z toho väčšinou federálnych sudcov. Senát vyslovil súhlasné stanovisko iba v necelej polovici prípadov — zástupcovia štátu totiž často opustili funkciu sami, ešte pred samotným začatím impeachmentu.

Trump zďaleka nie je jediný

Proces, ktorý vedie k impeachmentu, spustili v USA dosiaľ proti trom prezidentom. Prvým bol Andrew Johnson. V roku 1868 bol obvinený z pokusu o odvolanie svojho odporcu, ministra vojny Edwina M. Stantona, na čo nemal podľa novely zákona bez súhlasu Kongresu právo. Pri hlasovaní v Senáte ho zachránil jediný hlas.

V roku 1974 hrozila žaloba Richardovi Nixonovi v súvislosti s aférou Watergate. Nixon však z úradu prezidenta odstúpil skôr, ako sa samotný proces obžaloby začal.

V roku 1998 obvinili prezidenta Billa Clintona z krivej prísahy a marenia spravodlivosti v sexuálnej afére s bývalou stážistkou v Bielom dome Monikou Lewinskou. Clinton hlasovanie napokon prežil.

Dohady so Zelenským?

V spojitosti so 45. prezidentom USA Donaldom Trumpom sa skloňoval impeachment viac ráz už od jeho nástupu do funkcie. Reálne sa tento proces začal po obvinení, že Trump zneužil svoje právomoci, keď 25. júla 2019 v telefonickom rozhovore s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským žiadal, aby sa obnovilo vyšetrovanie syna demokratického kandidáta na prezidenta Joea Bidena.

Zverejnený prepis telefonátu potvrdil, že Trump opakovane nabádal Zelenského, aby spolupracoval pri vyšetrovaní namierenom voči Joeovi Bidenovi, resp. voči jeho synovi Hunterovi, ktorý pôsobil vo vedení ukrajinskej plynárenskej spoločnosti Burisma. Trump tiež Zelenskému potvrdil, že niekoľko dní predtým nariadil zmraziť pomoc Ukrajine v hodnote takmer 400 miliónov dolárov.

Nancy Pelosiová oznámila 24. septembra 2019 začiatok procesu prípravy ústavnej žaloby. Za podanie žaloby hlasovali členovia Snemovne reprezentantov Kongresu Spojených štátov 18. decembra 2019. Na schválenie impeachmentu bolo potrebných minimálne 216 hlasov kongresmanov. Žalobu podporilo 230 členov Snemovne.

Napokon však 5. februára 2020 americký Senát oslobodil Donalda Trumpa spod obvinenia zo zneužitia právomocí aj spod obvinenia z pohŕdania Kongresom.

Demokrati 11. januára 2021 v americkej Snemovni reprezentantov opäť oficiálne predložili ústavnú žalobu voči prezidentovi Donaldovi Trumpovi. V predloženej rezolúcií žalujú Trumpa za "podnecovanie povstania" v súvislosti s útokom jeho podporovateľov 6. januára 2021 na budovu Kapitolu.

Prezident opäť odsúdil násilie

Dosluhujúci americký prezident Donald Trump v krátkom videu, ktoré vydal ako prvé po impeachmente, vyzval Američanov, aby boli "jednotní" a vyhli sa násiliu.

"Jednoznačne odsudzujem násilie, ktorého sme minulý týždeň boli svedkami... Násilie a vandalizmus u nás nemajú absolútne žiadne miesto, ani v našom hnutí. Davové násilie ide proti všetkému, v čo verím, a proti všetkému, za čím stojí naše hnutie," povedal Trump vo svojom videopríspevku. Vyzval "všetkých Američanov", aby sa upokojili a boli jednotní.  

Dodal, že tí, ktorí sa minulý týždeň zapojili do útokov, budú postavení pred súd. O samotnom impeachmente sa nezmienil.

(tasr/ste)

Minúta  |  

Deti ostávajú doma ďalší týždeň

Na 99 percent sa počas budúceho týždňa budú deti vzdelávať v rovnakom režime ako počas tohto aktuálneho. Žiaci základných a stredných škôl sa budú učiť naďalej dištančne a do materských škôl a školských klubov detí môžu ísť len deti rodičov z kritickej infraštruktúry. Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS).

"Oficiálne to bude zajtra (vo štvrtok 14. januára – poznámka TASR) ráno, lebo s ministrom zdravotníctva si chceme povedať ešte nejaké veci," spresnil minister školstva.

Od pondelka 11. januára začali všetky školy s dištančným spôsobom výučby. Otvorené môžu byť len materské školy pre deti zákonných zástupcov z kritickej infraštruktúry a pre deti rodičov, ktorým povaha práce nedovoľuje pracovať z domu. Pre týchto školákov môžu byť rovnako otvorené aj školské kluby detí. "Od 11. do 18. januára bude vyplácané pandemické OČR. Zriaďovateľom zároveň odporúčame pretestovať všetkých zamestnancov, pričom náklady im budú preplatené," spresnil Gröhling (SaS).

(tasr)

Minúta  |  

Matovič na Sulíka vytiahol nahrávku z rokovania. Ten sa ospravedlnil

AKTUALIZOVANÉ Minister hospodárstva SR Richard Sulík veľmi často narába s pravdou svojským spôsobom. O vicepremiérovi to povedal premiér Igor Matovič, ktorý zároveň pohrozil, že zverejní nahrávku z pondelňajšieho rokovania vlády. Tá má dokazovať, že Sulík niečo iné hovoril na rokovaní a niečo iné prezentoval médiám. Predseda SaS sa po rokovaní vlády verejne ospravedlnil.

Premiér verifikoval slová ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽANO), ktorý povedal, že Sulík (SaS) bol na pondelkovom (11. 1.) rokovaní za celoplošné testovanie. Naď tvrdí, že je to ďalší prípad, kedy bolo na rokovaní povedané niečo, čo bolo potom Sulíkom mediálne prezentované inak.

„On explicitne povedal, že je za návrh predsedu vlády,“ poznamenal Naď. Uviedol, že následne sa z médií dozvedel, že Sulík je proti plošnému testovaniu. „Stalo sa to x-krát, na rokovaní bolo povedané niečo, čo bolo potom mediálne prezentované inak zo strany Sulíka,“ hovorí minister obrany s tým, že ho to už prestáva baviť.

Sulík sa ospravedlňuje

Premiér následne vyhlásil, že vláda urobila precedens a zverejní zvukový záznam zo záveru pondelkového rokovania vlády, z ktorého by mali byť zrejmé postoje jednotlivých členov kabinetu k plošnému testovaniu.

Minister Naď neskôr na tlačovej konferencii vyhlásil, že Sulík sa po vypočutí nahrávky ospravedlnil. „Ospravedlnil sa nám okolo stola, povedal, že sa ospravedlní aj vám,“ povedal Naď.

Predseda SaS tak skutočne urobil. Došlo podľa Sulíka k nedorozumeniu, pretože rokovania sa zúčastnil online, keďže bol v karanténe.

„Ako je zrejmé zo zverejnenej nahrávky, Igor Matovič sa pýtal, či ostatní súhlasia s celoplošným masívnym testovaním a vzápätí pokračoval, že by sme už tento víkend začali testovať v tých najviac postihnutých okresoch. Na to som mu skočil do reči, že som povedal: Áno, s tým súhlasíme, mal som na mysli tie najviac postihnuté okresy a kolegovia a Igor Matovič to, musím povedať celkom oprávnene, vztiahli na celý ten výrok, že súhlasíme a takto vzniklo to nedorozumenie. Mňa to mrzí, kolegom som sa ospravedlnil,“ vysvetlil minister hospodárstva.

Sulík na sociálnej sieti upresnil, že s premiérom majú inú predstavu o plošnom testovaní. Rozhodnutiu premiéra sa však prispôsobí. "Som za testovanie v ohniskách, tak ako sme navrhli v Semafore zdravia. Ale v poriadku, bude ako rozhodne premiér a ja sa prispôsobím .Za seba len poviem, že by som sa radšej bavil o celoplošnom očkovaní," dodal.

Hlupák, nie odborník

Matovič v stredu reagoval aj na kritiku zo strany odborníkov. „Povedať, že cesta pre Slovensko je masívne plošné očkovanie a nie plošné testovanie, je klamstvo,“ uviedol premiér. Pripomenul, že Slovensko je jedno veľké ohnisko. Poukázal tiež na to, že čo sa týka počtu úmrtí, Slovensko je na tom najhoršie. Tvrdí, že všetci majú ťahať za jeden povraz a nie kritizovať vládu.

„Ak niekto povie, že Slovensko potrebuje masívne očkovanie a nie masívne testovanie, tak to je pre mňa hlupák a nie odborník, keď veľmi dobre vie, že máme k dispozícii očkovacie látky len pre pár percent ľudí,“ poznamenal premiér. Ako dodal, jedna tretina ľudí bude zaočkovaná, ak všetko dobre pôjde, možno v júni. Ak niekto vytvára fiktívne riešenie, ktoré neexistuje, podľa premiéra ide o „tancovanie na hroboch ľudí“.

Lož o masívnom očkovaní

Premiér doplnil, že sa bude stíhať očkovať všetko, čo Slovensku dodajú. „Ale klamať ľudí, že sa môžeme ísť masívne očkovať a nemusíme sa ísť masívne testovať, to nie je hodné človeka, ktorý vyštudoval vysokú školu. Týmto ľuďom nejde o pravdu, ale o politiku,“ povedal Matovič.

Podľa predsedu vlády je momentálne ťažké povedať, kde všade na Slovensku je situácia problematická. Tvrdí, že je potrebné testovaním urobiť prvotný skríning, ako tomu bolo aj vlani na jeseň počas plošného testovania, aby sa odhalili najväčšie ohniská nákazy ochorenia COVID-19.

Nedostatok testov

Minister obrany však po rokovaní vlády konštatoval, že na celoplošné testovanie nemá Slovensko dostatok testov. Nedokáže potvrdiť ani vyvrátiť, či sa budúci víkend plošné testovanie obyvateľov uskutoční.

Celoplošné testovanie je podľa Naďa reakciou na požiadavky samospráv. Na ministerstvo obrany a vnútra sa obracajú s tým, že chcú ľudí pretestovať na ochorenie COVID-19.

"Keď si jednotlivé obce a mestá vytvoria svoje vlastné testovanie, tak je to plne v ich kompetencii," poznamenal Naď. Ministerstvo obrany a vnútra im je pri testovaní pripravené pomôcť. Konštatuje však, že ak je testovanie dobrovoľné, tak je účasť nízka a efekt testovania malý. "Urobím všetko pre to, aby sme pomohli samosprávam zorganizovať testovania, ale robiť to pre 20- alebo 30-percentnú účasť nemá význam," tvrdí šéf rezortu obrany.

Zároveň poukazuje na to, že samosprávy a vláda sa musia dohodnúť na pravidlách testovania. Ministerstvo obrany poskytne personál, certifikáty či testy. Nemôže to však podľa Naďa byť o tom, že samosprávy si budú nastavovať vlastné pravidlá, ktoré "nefungujú úplne presne". Je to viac strata zdrojov ako zisk z hľadiska identifikácie pozitívnych ľudí, tvrdí.

Celoplošné testovanie avizoval premiér po pondelkovom (11. 1.) rokovaní vlády. Opakovať sa má v okresoch až dovtedy, kým úroveň incidencie neklesne pod 0,5 percenta. Pretestovanie sa má zrealizovať o necelé dva týždne.

(TASR, ste)

Minúta  |  

Krajčí: Slovensko je jedno veľké ohnisko. Iná cesta ako plošné testovanie nie je

Britská mutácia nového koronavírusu sa potvrdila už aj v Banskej Bystrici či Trenčíne. Pred rokovaním vlády to potvrdil minister zdravotníctva Marek Krajčí. „Je rozšírený vo vysokom percente, o to viac má zmysel plošné testovanie,“ povedal v súvislosti s tým, že kabinet má na zasadnutí hovoriť aj o precizovaní plánu masívneho plošného testovania.

Konkrétnymi detailmi sa mala zaoberať koaličná rada, ktorej Krajčí (OĽaNO) nie je členom, nevedel preto odpovedať na to, čo sa zatiaľ dohodlo a čo nie. Odpovede by mali prísť po rokovaní vlády.

Minister zdravotníctva si však myslí, že nemá význam testovať len v niektorých regiónoch vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu.

Slovensko je jedno veľké ohnisko

„Ak by sa to malo konať regionálne, muselo by ísť o veľké regióny, ktoré by potom museli byť uzavreté. Ak nechceme mať kontroly na hraniciach regiónov, potom celoplošná intervencia má väčší význam,“ povedal Krajčí. „Ak sa štát a samosprávy dokážu dohodnúť na organizácii plošného testovania, inú cestu, ako bojovať s vysoko infekčným vírusom, nevidím,“ dodal. Na názor, že je potrebné testovať v ohniskách, odpovedá, že Slovensko je už jedno veľké ohnisko.

V prípade zabezpečenia dostatočného počtu zdravotníckeho personálu sa Krajčí stotožňuje s tým, že nasadení by mali byť najmä zdravotníci z ambulancií, ktorí nie sú nasadení v prvej línii v nemocniciach. „Myslím si, že ich máme dosť,“ povedal minister.

Očkovanie ide dobrým tempom

Vyjadril sa aj k očkovaciemu plánu. Myslí si, že vzhľadom na počet vakcín ide očkovanie dobrým tempom. „Doteraz sme zaočkovali 32.000 ľudí, za utorok (12. 1.) určite pribudlo niekoľko tisíc ďalších,“ dodal. Potvrdil, že Slovensko má mať v januári k dispozícii 208.000 vakcín. „Ak by sme ich mali k dispozícii viac, máme varianty, ako zrýchliť očkovanie,“ dodal Krajčí. V druhej polovici januára by sa mali podľa jeho slov začať očkovať pracovníci zariadení sociálnych služieb prostredníctvom mobilných výjazdových jednotiek.

Ministerstvo zdravotníctva SR by malo podľa Krajčího zverejniť počas stredy, respektíve štvrtka (14. 1.), spresnenú špecifikáciu prvej vlny očkovania. „Mojím názorom je, že zamestnanci kritickej infraštruktúry by nemali byť momentálne uprednostnení pred staršími ľuďmi,“ komentoval s tým, že by mali byť na poradovníku čakateľov, ktorí by tak mali byť zaočkovaní dodatočne rozbalenými šaržami vakcín, ktoré sa majú v daný deň využiť.

Pokuta za uprednostnenie

Usmernenia k očkovaniu by mali byť dostupné na webe rezortu zdravotníctva. Krajčí tvrdí, že budú exaktné, očakáva od toho aj lepšiu kontrolu. Avizoval tiež, že za uprednostnenie pri očkovaní by sa mala udeliť zdravotníckemu zariadeniu pokuta do 10 000 eur.

Dodal, že chcel sprísnené opatrenia ešte začiatkom decembra minulého roka. Podľa jeho slov sa však vláda bála „protestov a vzbúr“. Povedal, že ako jediný minister vtedy nesúhlasil s opatreniami v takej podobe, v akej ich napokon vládny kabinet schválil.

(TASR, ste)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.