22. januára 2021 | 8:07

Minúta | 22. januára 2021 | 8:07

Poradca premiéra končí po dotáciách pre jeho občianske združenie

AKTUALIZOVANÉ Poradca premiéra Igora Matoviča Pavol Kalinský končí spoluprácu s Úradom vlády SR. Informoval o tom po medializovaných informáciách o dotáciách pre občianske združenie, v ktorom je štatutárom. Zároveň deklaroval, že za projektmi, ich kvalitou a prínosom pre spoločnosť a prírodu si stojí.

Poradca predsedu vlády Igora Matoviča (OĽaNO) Pavol Kalinský dostal nenávratné dve dotácie v celkovej výške 390-tisíc eur. Tie schválilo ministerstvo životného prostredia pod vedením Jána Budaja (OĽaNO) a išlo o dve zmluvy vo výške 203-tisíc a 185-tisíc eur. Zverejnené boli v centrálnom registri zmlúv dňa 11. a 12. januára.

Zmluvy boli podpísané s občianskym združením Pre lepšiu spoločnosť (vzniklo v apríli roku 2019), ktorého štatutárom je práve Kalinský. Ten v reakcii na medializované informácie ukončil spoluprácu s Úradom vlády SR. Vyhlásil, že si stojí za kvalitou a prínosom projektov, pričom podotkol, že žiadosť podal ešte v dobe, kedy pre Úrad vlády nepracoval.

„Chcem predísť akýmkoľvek špekuláciám a odmietam ich. Nechcem, aby dobrá myšlienka a verejnoprospešnosť projektov boli zneužívané na politický boj, a preto ukončím spoluprácu s úradom vlády,“ uviedol Kalinský.

Nech sa s tým vysporiada

Kalinský v reakcii odmietol spájanie úspešnosti projektov s jeho pôsobením na poste poradcu premiéra. Dodal tiež, že nie je štátny zamestnanec ani verejný funkcionár a jeho pozícia je apolitická.

Situáciu kritizovali najmä poslanci z opozície, kriticky sa však vyjadril aj minister hospodárstva Richard Sulík. „Je to presne to, čo sme za minulej vlády kritizovali. Očakávam preto, že sa s tým premiér veľmi jasne vysporiada,“ povedal šéf rezortu hospodárstva.

Minister životného prostredia Ján Budaj oznámil, že dá oddeleniu vnútorného auditu prešetriť proces schválenia dotácií pre dané občianske združenie. Envirorezort považuje tento výber za legitímny. Budaj sa zároveň obrátil na ministerstvo financií, ktoré zastupuje Európsku úniu pri dohľade nad zákonnosťou európskych dotácií.

(tasr, jor)

21. januára 2021 | 14:01

Minúta | 21. januára 2021 | 14:01

Nové nariadenia Bidena: Výstavba múru zastavená, rasová rovnosť ako priorita

Nový prezident USA Joe Biden len niekoľko hodín po uvedení do úradu v stredu podpísal aj nariadenie, ktorým zrušil proces vystúpenia USA zo Svetovej zdravotníckej organizácie.

Ďalším podpisom zase zrušil zákaz vstupu na územie Spojených štátov pre cestujúcich z vybraných prevažne moslimských krajín a nariadil tiež zastavenie výstavbu múru na hraniciach s Mexikom.

Biden začal úradovať prakticky okamžite po nástupe do funkcie. Celkovo podpísal dovedna 15 výkonných nariadení týkajúcich sa najmä ochrany klímy, imigrácie, boja proti novému koronavírusu či ekonomickej situácii v krajine.

Ako prvý podpísal nový americký prezident príkaz na nosenie rúšok v budovách a priestranstvách spravovaných federálnou vládou. Následne, taktiež medzi prvými, podpísal aj opätovné pristúpenie Spojených štátov k parížskej klimatickej dohode z roku 2015.

Zvrátenie Trumpových predpisov

Cieľom Bidena je zvrátiť všetky Trumpove predpisy a výkonné nariadenia, ktoré by mohli škodiť životnému prostrediu a verejnému zdraviu Američanov. Okrem výkonných nariadení podpísal krátko po nástupe do funkcie aj dva príkazy vzťahujúce sa na federálne agentúry. Tým nariadil, aby ich prioritou bola rasová rovnosť.

Dosiaľ len dvaja prezidenti USA podpísali výkonné nariadenia počas prvého dňa v úrade, pričom každý z nich podpísal len jeden príkaz, informovala agentúra AP.

Vystúpenie zo Svetovej zdravotníckej organizácie WHO, rovnako ako aj odstúpenie od Parížskej klimatickej dohody, avizoval Bidenov predchodca v úrade, exprezident Donald Trump a jeho administratíva. Od Parížskej klimatickej dohody USA oficiálne odstúpili 4. novembra 2020, zhodou okolností deň po začiatku prezidentských volieb. V prípade WHO odstúpenie len avizovali v júli 2020 – práve uprostred pandémie COVID-19. Krok však mohol nadobudnúť účinnosť až 6. júla 2021, pričom sa v prípade Bidenovho víťazstva v prezidentských voľbách očakávalo jeho zvrátenie.

(TASR, jor)

21. januára 2021 | 9:04

Minúta | 21. januára 2021 | 9:04

V epicentre ľavicového extrémizmu v USA zaútočili na pobočku demokratov

Protivládni a antifašistickí demonštranti poškodili v stredu centrálu Demokratickej strany USA v meste Portland a dostali sa aj do potýčok s miestnou políciou. Demonštrovali proti novému americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi a žiadali tiež ukončenie policajného násilia, informovala agentúra Reuters.

Polícia informovala, že na mieste zadržala osem ľudí vo veku 18-38 rokov, a to pre podozrenie z výtržníctva, vyvolávania nepokojov a ďalších prečinov.

Na sociálnych sieťach sa objavili fotografie zachytávajúce demonštrantov v čiernom oblečení so zahalenými tvárami, ako rozbíjajú okná a presklené dvere pobočky Demokratickej strany, na ktorú nasprejovali anarchistický znak a prekryli ním symbol demokratov.

"Nechceme Bidena. Chceme pomstu za policajné vraždy, imperialistické vojny a fašistické masakry," hlásal transparent, s ktorým pochodovali.

Predtým, než demonštrovali pri pobočke demokratov, sa zhruba 150 protestujúcich dostalo do potýčok s policajtmi na bicykloch. Vážne zranenia však z miesta neboli hlásené.

Polícia pri proteste skonfiškovala niekoľko dlhých tyčí aj jeden dlhý nôž. Na rozohnanie davu použila dymovnicu.

Portland ležiaci v americkom štáte Oregon sa po májovej násilnej smrti Afroameričana Georgea Floyda pri zatýkaní policajtmi stal epicentrom hnutia Black Lives Matter (Na životoch černochov záleží), ale aj anarchistických či antifašistických demonštrácii. Tie sú občas sprevádzané aj protidemonštráciami pravicových radikálov či prívržencov exprezidenta Donalda Trumpa. Demonštrácie majú často násilný priebeh.

(tasr)

20. januára 2021 | 17:09

Minúta | 20. januára 2021 | 17:09

Boj s extrémizmom sa po zmenách na prokuratúre neoslabí, tvrdí Žilinka

Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmieta medializované informácie o oslabovaní boja proti extrémizmu. Na stredajšej tlačovej konferencii vyhlásil, že informácie sú vymyslené.

Poslanci okolo Ondreja Dostála (SaS) v utorok vyjadrili nesúhlas s medializovanými informáciami o možnom zrušení Oddelenia extrémistickej kriminality na Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).

„Demokracia sa musí voči radikalizácii a extrémizmu v spoločnosti aktívne brániť,“ napísal Dostál na sociálnej sieti. Slovenská informačná služba (SIS) podľa viacerých koaličných poslancov v správach opakovane na základe monitorovania extrémistickej scény upozorňuje na to, že extrémisti sa snažia legitimizovať svoje postavenie, uchopiť moc a z dlhodobého hľadiska hrozí nárast ich vplyvu.

Oddelenie extrémistickej kriminality zohráva podľa skupiny poslancov v boji proti extrémizmu významnú úlohu, a preto by jeho zrušenie bolo pre Slovensko zlou správou. Ďalej uviedli, že množiace sa extrémistické útoky, či už fyzické alebo verbálne, je dôležité potláčať už v zárodku.

„Vyjadrujeme týmto nádej, že ak by sa návrh na zrušenie tohto oddelenia, alebo iné návrhy, ktoré by boj proti extrémizmu oslabovali, predsa len objavili, vláda Slovenskej republiky využije svoju zákonnú právomoc a takéto zmeny neodsúhlasí,“ píše sa v stanovisku, ktoré podpísalo 26 poslancov zo štyroch koaličných klubov.

Boj proti extrémizmu je významný, myslí si ministerka

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) vníma boj proti extrémizmu a kroky ÚŠP ako významné. Uviedla to po stredajšom rokovaní vlády v súvislosti s informáciami o možnom zrušení oddelenia extrémistickej kriminality na ÚŠP a oslabovaní boja proti extrémizmu.

„Vnímam boj proti extrémizmu a kroky, ktoré robila v poslednej dobe ÚŠP, ako významné pri stíhaní útokov na dôstojnosť človeka, ktorá súvisí s extrémistickými prejavmi. Myslím si, že je to dôležité pre demokratickú spoločnosť. Je to aj v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva,“ povedala Kolíková. Podotkla, že sloboda prejavu má nejaké hranice. Konečne podľa ministerky dozrela doba a trestné stíhania boli efektívne vedené od momentu, keď to prešlo pod špeciálnu prokuratúru.

Ministerka zároveň informovala, že sa o téme rozprávala s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. „Pochopila som, že má nejaké zmeny v organizačnej štruktúre a vníma dôležitosť a význam extrémizmu, aby voči nemu mali mechanizmy aj pri ochrane právneho štátu,“ poznamenala.

Konkrétny návrh organizačnej zmeny ešte nevidela, a tak je podľa nej predčasné sa k tomu vyjadrovať. Ak by sa boj proti extrémizmu mal presunúť na krajské prokuratúry, bola by na to potrebná zákonná zmena.

Boj s extrémizmom sa neoslabuje, tvrdí Žilinka

Maroš Žilinka deklaroval, že ak by došlo k zlúčeniu niektorých oddelení aj na ÚŠP, neznamená to, že by sa prestala prikladať vážnosť boju s extrémistickou kriminalitou. Tieto informácie označil za vymyslené.

Ďalej spomína potrebu optimalizácie štruktúry ÚŠP, poukázal aj na nízky personálny stav. Finálny plán zmien by podľa neho mohli mať pripravený do desiatich dní. Ozrejmil, že po jeho realizácii by sa mohli agende extrémizmu venovať jedenásti prokurátori v rámci nového oddelenia organizovanej kriminality, terorizmu a extrémizmu. Tvrdí, že všetky tieto oblasti sú „spojené nádoby“. Ich zlúčenie podľa neho neznamená zrušenie oddelenia alebo potieranie špecializácie. Deklaroval, že ak by aj niečo nefungovalo ako samostatný útvar v rámci ÚŠP, stále by to bolo na ÚŠP, a teda bude garantovaná špecializácia.

Dodal, že okrem iného uvažujú aj o reorganizácii odboru ekonomickej kriminality. Zvyšovanie stavov sa má týkať primárne odboru všeobecnej kriminality, a to oddelenia boja proti korupcii aj prípadného nového odboru organizovaného zločinu, terorizmu a extrémizmu.

„Nie je akceptovateľné, a už ani udržateľné, aby vzhľadom na charakter trestných vecí, ozaj veľkých trestných vecí, mohli zastrešovať boj proti korupcii piati prokurátori špecializujúci sa na korupciu,“ podčiarkol s tým, že to chcú zdynamizovať a vytvoriť prokurátorom také podmienky, aby boli vo všetkých oblastiach stopercentní.

Aj takto chcú podľa jeho slov prispieť k zefektívneniu práce prokurátorov aj k rovnomernejšiemu a vyváženejšiemu vybavovaniu trestných vecí. Nemôže sa podľa neho stať, že niektorí prokurátori budú zavalení spismi, pracovať vo dne a v noci, pričom strávia týždne na pojednávaniach, zatiaľ čo iní budú mať omnoho menej práce.

(tasr, est)

20. januára 2021 | 11:12

Minúta | 20. januára 2021 | 11:12

Nového šéfa PPA stále nenašli. Výberové konanie sa skončilo neúspešne

Výberové konanie na generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry sa skončilo neúspešne. Informoval o tom minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský (OĽANO). Kritériá o tento post podľa neho nesplnil ani jeden z piatich uchádzačov.

„V utorok (19. 1.), keď náš osobný úrad vyhodnotil všetky žiadosti, ponuky, prihlášky do výberového konania, sme zistili, že náročné podmienky nesplnil ani jeden z piatich prihlásených uchádzačov. Je to zistenie, ktoré ma neteší,“ priblížil. Kritériá boli podľa neho postavené korektne, ale primerane tejto funkcii.

Rezort pôdohospodárstva tak bude podľa Mičovského musieť výberové konanie na funkciu generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry zopakovať.

„Nerád by som v tejto chvíli hovoril, čo urobíme s kritériami. Rozhodne nie je našou predstavou, aby sme v záujme toho, aby sme 'niekoho už len našli', museli z nich zľaviť. Skôr budeme musieť rozšíriť sféru záujmu, možno 'zalovíme' v okolitých krajinách,“ dodal Mičovský.

Nový šéf mal byť už vlani

Nový šéf PPA mal byť známy už vlani pre Vianocami, ale nestalo sa. Minister 1. decembra 2020 vymenoval za dočasného generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Jaroslava Jánoša. Malo to byť na obdobie maximálne dvoch až troch týždňov. Ešte vlani v decembri to sľúbil Mičovský osobne.

Výber nového šéfa PPA sa odkladá už od chvíle, kedy sa vedelo, že končí bývalý predseda platobnej agentúry, a to bolo ešte v septembri 2020. Odvtedy prebehlo viacero výberových konaní, ale ani z jedného nový šéf PPA nevzišiel. Farmári označili odkladanie výberu za maximálne neodborné a chaotické.

(tasr,top)

20. januára 2021 | 10:49

Minúta | 20. januára 2021 | 10:49

Na prechod cez hranice by sa mohol použiť covid certifikát

Na prechod cez hranice by sa mohol použiť covid certifikát. Obsahovať by mal buď výsledok negatívneho testu na ochorenie COVID-19, potvrdenie o prekonaní infekcie, alebo o zaočkovaní proti ochoreniu. Certifikáty by mohli fungovať ako QR kódy v mobile. Informoval o tom štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus počas stredajšieho rokovania vlády.

Pri prechode hranicou by po naskenovaní QR kódu zasvietilo, či je osoba pustená do krajiny alebo nie. "Výrazne by to debyrokratizovalo proces slobody pohybu, minimálne v rámci európskej dvadsaťsedmičky, a predpokladáme, že aj celosvetovo," podotkol Klus. K certifikátu by sa mohla priradiť aj biometrická fotografia, aby to nebolo zneužiteľné. Letecké spoločnosti podľa tajomníka prejavili záujem, že by automaticky akceptovali takéto certifikáty. Štátny tajomník predpokladá, že vznikne aj papierový dokument s QR kódom pre ľudí, ktorí nemajú smartfóny.

Covid certifikát by mohol zachrániť letnú sezónu

Momentálne sa premýšľa nad technickým riešením certifikátu. Naráža sa aj na problém ochrany osobných údajov. "Vieme si predstaviť, že technické riešenie by mohlo byť na svete v priebehu dní, v najhoršom prípade týždňov," uviedol Klus. Dodal, že očakávajú aj tlak na to, aby certifikát vznikol čo najskôr.

Súčasťou certifikátu by mali byť podľa Klusa len vakcíny schválené Európskou úniou, a to od konzorcia Pfizer/BioNTech, spoločnosti Moderna a v budúcnosti aj od spoločnosti AstraZeneca.

Klus predpokladá, že otázkou covid certifikátov sa bude zaoberať štvrtkový (21. 1.) samit lídrov. Grécko považuje covid certifikát za jednu z najlepších možností, ako zachrániť letnú sezónu.

Téme sa podrobnejšie venoval denník Štandard v článku Obmedzenie cestovania? Covid pasy neznamenajú povinnosť očkovať sa.

(tasr, ste)

20. januára 2021 | 7:40

Minúta | 20. januára 2021 | 7:40

ĽSNS sa vnútorne štiepi. Uhrík a Mazurek odmietli Kotlebov führerprinzip

Ľudová strana Naše Slovensko zažíva dôležitý vnútorný konflikt, najdôležitejší od svojho vzniku. Rady jej predsedníctva opúšťajú poprední členovia Milan Uhrík, Milan Mazurek a Ondrej Ďurica. Dôvodom je tajná zmena stanov, ktorá presúva takmer všetku moc do rúk predsedu.

Viacerí poprední členovia strany ĽSNS končia v predsedníctve tohto politického subjektu. Oznámili to na sociálnej sieti, pričom ako dôvody uvádzajú vážne zmeny stanov strany. Zároveň hovoria, že o zmenách ich nikto neinformoval a nemohli sa teda k nim ani len vyjadriť.

Zmeny stanov mali zrejme pripraviť stranu na čas, keď bude Marian Kotleba vo väzení (ak odvolací súd potvrdí jeho odsúdenie) a nebude môcť vykonávať mandát poslanca, prípadne ani kandidovať vo voľbách. Pre tent prípad si chcel udržať moc v strane, cestou k tomu bola zákulisná zmena stanov. Kotleba sústredil všetku moc do svojich rúk, čo vyvolalo reakciu.

Poslanec NR SR Milan Mazurek vo svojom príspevku podotkol, že členstvo v predsedníctve stratilo význam, keďže sa po zmene stanov z neho stal len „pro forma orgán“. Vadí mu, že s ním nikto neprebral zmeny fungovania stanov a nemohol k nim zaujať stanovisko.

„Nedokážem si nijako vysvetliť, prečo nám to zatajili, prečo nám takto klamali...Tak ako vždy vystupujem proti totalitným praktikám Igora Matoviča, tak nemôžem zostať ticho ani teraz. Bolo by to pokrytecké,“ uviedol poslanec. V strane naďalej ostane ako radový člen.

Uhrík vraj bol úplne vynechaný

Podobné vyhlásenie vydal aj europoslanec Milan Uhrík, ktorý oznámil, že už nebude kandidovať na miesto podpredsedu strany ĽSNS. Podotýka, že po odhlasovaných zmenách stanov už predsedníctvo nerozhoduje o ničom.

„Čo ma však ťaží na srdci viac je, že o takejto zásadnej zmene stanov som vôbec nevedel. Delegátom boli na sneme predložené na schválenie stanovy v úplne inom znení, ako návrh, ktorý sme odsúhlasili na poslednom spoločnom predsedníctve. Jednoducho, ako podpredseda strany som bol z tejto zmeny stanov úplne vynechaný,“ hovorí Uhrík.

Ďalej konštatuje, že s týmito novými stanovami bude náročné niekomu inému vyčítať totalitné praktiky. Sám pokračuje v členstve strany ako člen, pričom sa chce naplno sústrediť na svoju prácu v europarlamente.

Pridal sa aj hovorca

Pár hodín na to ohlásil podobnú správu aj hovorca strany Ondrej Ďurica. „Končím v predsedníctve ĽS-Naše Slovensko. Na základe vyjadrení mojich straníckych kolegov Milana Uhríka a Milana Mazureka, v ktorých opísali poslednú zmenu stanov odhlasovanú bez vedomia niektorých členov predsedníctva, ale aj vzhľadom na ďalšie okolnosti, som sa rozhodol prijať toto zásadné rozhodnutie,“ píše poslanec.

Ďurica podotýka, že bez Uhríka a Mazureka nevidí dôvod zotrvávať v predsedníctve. Boli to podľa neho významní členovia vedenia, ktorí prinášali nápady i konštruktívnu kritiku. Ďurica sa chce, podobne ako jeho kolegovia, sústrediť na svoj mandát poslanca v Národnej rade Slovenskej republiky.

O vážnych rozkoloch medzi Kotlebom a niektorými kľúčovými členmi strany sa hovorilo už niekoľko mesiacov. V strane údajne rástla nespokojnosť nielen s komunikáciou Kotlebu, ktorý vo svojich posledných videách hovoril napríklad o Zjavení Jána, znaku šelmy či čipovaní, ale aj obavy z možného právoplatného odsúdenia Kotlebu za propagáciu neonacizmu.

Možné odsúdenie Kotlebu tiež malo byť hlavným dôvodom, prečo poslanecký klub ĽSNS opustili poslanci KDŽP okolo Tomáša Tarabu.

Končím v predsedníctve ĽS-Naše Slovensko.

Na základe vyjadrení mojich straníckych kolegov Milana Uhríka a Milana...

Uverejnil používateľ Ondrej Ďurica Utorok 19. januára 2021

(TASR, fed)

20. januára 2021 | 7:35

Minúta | 20. januára 2021 | 7:35

Zaočkovanie tretiny Slovenska by zabránilo 98 percentám úmrtí, tvrdia vedci

Zaočkovanie tretiny obyvateľov Slovenska vakcínou proti novému koronavírusu by zabránilo približne 98 percentám úmrtí na ochorenie COVID-19. Išlo by najmä o obyvateľov Slovenska nad 50 rokov, ktorí túto skupinu tvoria. V utorkovej online diskusii iniciatívy Veda pomáha to uviedli slovenskí vedci a odborníci.

Problematickou bude podľa ich slov najmä skupina tých, ktorí očkovanie odmietajú. Zároveň sa zhodli na tom, že ľudia by sa mohli dať zaočkovať ktoroukoľvek vakcínou, ak ju schváli Európska lieková agentúra (EMA).

Rovnako uviedli, že chápu obavy ľudí z vakcinácie. Mrzí ich však, že mnohí nemajú problém uveriť reklame na určitý produkt, ktorého zloženie nemusia poznať, ale tvrdeniam vedcov, ktorí im podrobne vysvetľujú zloženie aj účinky vakcíny, neveria.

Poznamenali, že u ľudí v zariadeniach sociálnych služieb treba pristupovať k očkovaniu veľmi citlivo. Zmysel vidia v očkovaní personálu, ktorý sa o takýchto ľudí stará. Pripomenuli, že očkovanie chráni aj tých, ktorí vakcináciu z rôznych príčin nemôžu podstúpiť.

Tvrdia, že strach musia ľudia „nejako potlačiť“ a spoľahnúť sa na vedomosti a skúsenosti odborníkov. Poznamenali tiež, že keby sa ľudia stále báli, tak by zomierali na cukrovku, pretože aj inzulín vynájdený pred 200 rokmi v ľuďoch vzbudzoval spočiatku nedôveru.

Visolajský to vidí rovnako

Myšlienky podobného charakteru vyslovil pre Štandard aj šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský, keď uviedol, že „jedna dávka vakcíny človeku nad 80 rokov je až šesťkrát účinnejšia pri záchrane života, ako podanie dávky inému človeku. Keď takýmto spôsobom odľahčíme zdravotníctvo, efektívne tým pomôžeme aj iným.“

Navyše, zaočkovanie starších ľudí je podľa Petra Visolajského možné zorganizovať a vykonať rýchlo, starších ľudí je ťažké izolovať a tým chrániť, „ak zaočkujeme seniorov nad 80 rokov tak klesne počet úmrtí o vyše 40 percent, čo reálne zachráni životy a súčasne odľahčí nemocnice,“ doplnil.

Na očkovanie starších apeluje aj Brusel

Jeho slová sa zrejme neminú účinkom, nakoľko Európska komisia vydala v utorok oznámenie, v ktorom vyzýva členské štáty EÚ, aby urýchlili proces očkovania v celej Únii: do marca by malo byť zaočkovaných najmenej 80 percent ľudí vo veku nad 80 rokov a 80 percent zdravotníckych a sociálnych pracovníkov. Do začiatku leta 2021 by členské štáty mali zaočkovať minimálne 70 percent dospelej populácie.

Oznámenie prišlo dva dni pred štvrtkovým videosummitom premiérov a prezidentov členských krajín EÚ, ktorý bude zameraný na koordinovanú európsku reakciu na pandémiu.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla, že očkovanie je nevyhnutné na prekonanie zdravotnej krízy. „Zabezpečili sme dostatok vakcín pre celú populáciu EÚ. Teraz musíme urýchliť proces očkovania. Naším cieľom je do leta zaočkovať 70 percent dospelej populácie, čo by mohol byť zlom v našom boji proti vírusu. Túto pandémiu však ukončíme, až keď budú mať všetci ľudia na svete prístup k vakcínam,“ opísala situáciu šéfka eurokomisie.

Komisia zároveň vyzvala členské štáty, aby pokračovali v doterajších ochranných opatreniach a obmedzovali sociálne kontakty svojich občanov a tiež aby bojovali proti dezinformáciám spojeným s očkovaním, koordinovali prípadné cestovné obmedzenia, urýchľovali testovanie a zvyšovali sledovanie kontaktov nakazených osôb a postupnosť genómov, aby tak predchádzali riziku nových variantov vírusu.

(tasr/ste)

20. januára 2021 | 1:28

Minúta | 20. januára 2021 | 1:28

Zverejnili poradie očkovania. Kedy prídete na rad?

Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 sa bude realizovať v 11 fázach. Prioritu majú starší ľudia a ľudia so závažnými zdravotnými problémami. Jednotlivé fázy sú rozdelené do vekových skupín po piatich rokoch. Odo dňa podania prvej dávky očkovacej látky musí uplynúť aspoň 28 kalendárnych dní. Vyplýva to z najnovšej zverejnenej vyhlášky Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR, ktorá určuje kritériá určovania poradia očkovania osôb proti ochoreniu COVID-19.

Na očkovanie je nutné prihlásiť sa prostredníctvom centrálneho objednávkového systému uverejneného na webovom sídle www.korona.gov.sk. V prvej fáze sú zaočkovaní zdravotnícki pracovníci, študenti zdravotníckeho lekárskeho a nelekárskeho odboru, ktorí počas štúdia prichádzajú do kontaktu s pacientom, zamestnanci zariadenia sociálnych služieb (ZSS), terénni sociálni pracovníci, zamestnanci obslužnej organizácie, ktorí vykonávajú svoju činnosť v nemocnici, zamestnanci nemocnice, záchrannej zdravotnej služby a dopravnej zdravotnej služby, ktorí prichádzajú do kontaktu s pacientom, osoby, ktoré v rámci cirkvi alebo náboženskej spoločnosti registrovanej podľa osobitného predpisu poskytujú duchovnú službu pre pacientov s ochorením COVID-19 v nemocnici alebo pre prijímateľov sociálnych služieb v ZSS, či zamestnanci mobilného odberového miesta, ktorí prichádzajú do kontaktu s testovanou osobou.

Náhradníkmi sú seniori a ťažko chorí ľudia

V prípade, že sa na očkovanie v daný deň nedostavia všetky objednané osoby, očkovacia dávka sa môže podať prioritne osobám s vekom najmenej 65 rokov, ktorým sa v danom zdravotníckom zariadení poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť, alebo takej osobe, ktorá je objednaná na očkovanie a má závažnú chorobu významne zvyšujúcu riziko ťažkého priebehu ochorenia COVID-19, a to bez ohľadu na vek. Taktiež by jej v danom zdravotníckom zariadení mala byť poskytovaná ústavná zdravotná starostlivosť. Prípadne môžu zaočkovať inú osobu s vekom najmenej 65 rokov s niektorou z vážnych diagnóz.

Vyhláška umožňuje očkovať väčšiu skupinu obyvateľov ZSS priamo v zariadení či pacientov na hemodialýze, na ambulantnej chemoterapii, rovnako imobilných ležiacich pacientov so závažným ochorením, a to s možnosťou priamo doma.

Závažne chorí prídu na rad v piatej fáze

V druhej fáze očkovania sa môžu o očkovanie uchádzať osoby s vekom najmenej 85 rokov. V tretej fáze to budú osoby s vekom najmenej 75 rokov, v štvrtej to budú osoby s vekom najmenej 65 rokov. O očkovanie rovnako musia požiadať cez registračný formulár.

V piatej fáze môžu byť zaočkované osoby so závažnou chorobou významne zvyšujúcou riziko závažného priebehu ochorenia COVID-19 bez ohľadu na vek. Ide napríklad o onkologických pacientov v štádiu liečby ochorenia, o pacientov, ktorí prekonali v minulosti aspoň dvakrát pneumóniu so závažným priebehom, extrémne obéznych ľudí, s chronickým zlyhaním obličiek či s chronickým srdcovým zlyhaním, o pacientov s HIV v štádiu AIDS či so závažným priebehom infekčných ochorení.

Očkovanie učiteľov až v deviatej fáze

V šiestej fáze môžu byť napríklad zaočkované osoby s onkologickým ochorením v dlhodobej remisii, osoby s obezitou, so stredne závažnou psychiatrickou chorobou či napríklad osoby so stredne závažnou poruchou imunity, vyžadujúce dispenzarizáciu a substitučnú liečbu.

V siedmej fáze môžu byť zaočkovaní učitelia s vekom najmenej 55 rokov. Ľudia s vekom najmenej 55 rokov môžu byť zaočkovaní v ôsmej fáze. V deviatej fáze môžu zaočkovať učiteľov. V desiatej fáze môžu o očkovanie žiadať osoby s vekom najmenej 45 rokov. V 11 fáze môžu byť zaočkovaní ľudia starší ako 18 rokov. O očkovanie musia jednotlivé skupiny požiadať cez web korona.gov.sk.

(tasr)

19. januára 2021 | 16:36

Minúta | 19. januára 2021 | 16:36

EČV by mohlo byť viazané na auto bez ohľadu na okres, navrhujú koaliční poslanci

Tabuľka s evidenčným číslom vozidla (EČV) by po novom mohla byť "prenositeľná" z pôvodného na nového majiteľa motorového vozidla bez ohľadu na to, či má v danom okrese trvalý pobyt. Navrhuje to skupina koaličných poslancov v novele zákona o cestnej premávke, ktorú predložili do parlamentu.

"Viazanosť EČV na okres trvalého pobytu vlastníka vozidla sa vypúšťa úplne. Zároveň sa navrhuje možnosť ponechania EČV pre predávajúceho pri zmene držby vozidla na inú osobu. Takúto EČV si bude môcť predávajúci prideliť na svoje ďalšie vozidlo," priblížili poslanci v dôvodovej správe. Kupujúci by tiež mal mať fakultatívnu možnosť požiadať o výmenu tabuliek s evidenčným číslom na orgáne Policajného zboru príslušnom podľa miesta pobytu alebo sídla nového držiteľa vozidla.

Zmena by mala ušetriť financie a životné prostredie

Argumentujú tým, že zmena ušetrí značné finančné prostriedky štátu za nákup nových EČV, ale aj jednotlivcom v situácii, keď majiteľ predá staré motorové vozidlo a kúpi nové. "Znovupoužitie pôvodnej EČV však okrem finančnej úspory pre majiteľa vozidla prináša aj ekologický efekt pre spoločnosť, pretože pri súčasnom systéme sa už dá hovoriť o plytvaní (pri dnešnom počte áut v úhrne ide o značný objem kovu potrebného na výrobu EČV)," konštatujú predkladatelia.

Aktuálne je v SR zaužívaný model evidenčného čísla, ktorý sa viaže na auto a okres. Zloženie tradičného identifikátora auta je také, že prvé dva znaky predstavujú okres, tri znaky – arabské číslice od 001-999 a posledné dva znaky sú séria AA-ZZ. Ak podľa súčasnej platnej legislatívy majiteľ vozidlo predá a to ostáva v okrese, ostáva na ňom aj rovnaká tabuľka s evidenčným číslom a v systéme rovnaké EČV. Ak sa však majiteľ vozidla ako vlastník sťahuje do iného okresu a mení si tým trvalý pobyt, musí zmeniť aj EČV vozidla.

Naviazanie EČV na vozidlo by malo byť najjednoduchším riešením

Aj to je podľa poslancov dôvod, prečo by mal byť zavedený systém prideľovania evidenčných čísel a s tým súvisiacich tabuliek tak, aby bolo viazané striktne na auto. "Ak ju auto raz dostane, môže ho mať do konca svojho využitia. Či sa nachádza adresa trvalého pobytu vlastníka v jednom okrese a v určitý čas v inom okrese, stále bude mať jedno EČV," navrhujú. Naviazanie EČV na vozidlo je podľa nich najjednoduchšie, najlogickejšie a najlacnejšie riešenie.

Koaliční poslanci zároveň navrhujú v novele zákona aj zrušenie tzv. dvojkrokového oznamovania prevodu držby vozidla na inú osobu. Účinnosť návrhu zákona navrhujú na 1. januára 2022.

(tasr)

19. januára 2021 | 16:02

Minúta | 19. januára 2021 | 16:02

Robert Fico: Čo urobil Pellegrini, je amaterizmus a fiasko

Opozičný Smer-SD chce iniciovať mimoriadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR, jediným bodom jej programu má byť návrh uznesenia o vyvolaní referenda v súvislosti s predčasnými voľbami. Informoval o tom predseda strany Robert Fico na utorkovej tlačovej konferencii. Potrebných 30 podpisov podľa neho nebude problém vyzbierať. S iniciatívou chce začať v najbližších dňoch. Dodal, že na riadnej schôdzi poslanci Smeru-SD podporia návrh ústavného zákona o skrátení volebného obdobia NR SR, ktorý predložil Peter Pellegrini (nezaradený).

Fico skonštatoval, že ak by uznesenie o vyvolaní referenda odsúhlasila nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, prezidentka Zuzana Čaputová ho bude musieť vyhlásiť. Zdôraznil, že ako opozícia musia využiť každý nástroj, ktorý majú, na diskusiu o tom, čo sa v krajine deje. Na čele štátu podľa jeho slov stoja vagabundi, neprofesionáli a amatéri. Deklaroval, že urobia všetko preto, aby vláda Igora Matoviča (OĽaNO) padla. "Ja sa na tento rozvrat štátnosti nemôžem pozerať," zdôraznil.

Pellegriniho snaha je fiaskom

Zároveň kritizoval aktivitu Pellegriniho, ktorý listom oslovil opozičné strany a navrhol vytvorenie spoločného petičného výboru na referendum o predčasných voľbách. Pripomenul, že od začiatku diskusií o referende Smer-SD zdôrazňoval apolitickosť a nadstraníckosť. Pellegriniho krok označil za politický amaterizmus a fiasko. Poukázal na to, že ho odmietli viaceré strany. Návrh bol podľa neho urobený z politickej nedočkavosti a navrhuje pokračovať v diskusii.

V súvislosti s aktuálnou situáciou v krajine poukázal aj na nedávno schválený balík noviel súvisiacich s druhou vlnou pandémie. Hovorí, že vzhľadom na spôsob prijatia noviel a množstvo pozmeňujúcich zákonov poslanci ani nevedeli, za čo hlasovali. Kritizoval napríklad zmeny súvisiace s registrom partnerov verejného sektora aj úpravu zákona o verejnom obstarávaní.

Namieta i umožnenie vykonávania testov na ochorenie COVID-19 študentmi tretieho a štvrtého ročníka stredných zdravotných škôl, odbor zdravotný asistent. Pripomenul opäť nákup antigénových testov od trnavskej firmy, s ktorou je podľa neho spojený Matovič aj minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Fico trvá na tom, že to bolo plánované a cielené.

Smer to skúša znova

Smer-SD už podobnú schôdzu inicioval začiatkom decembra minulého roka. V referende sa vtedy chcel pýtať občanov, či sú za to, aby poslanci prijali ústavný zákon o skrátení ôsmeho volebného obdobia NR SR tak, aby sa parlamentné voľby konali do 30. júna 2021. Odôvodňovali to chaosom v boji proti pandémii nového koronavírusu a opatreniami, ktoré podľa strany porušujú ľudské práva a nemajú nevyhnutný právny základ. Rovnako v odôvodnení kritizovali prvé celoplošné testovanie na Slovensku.

(tasr)

19. januára 2021 | 11:41

Minúta | 19. januára 2021 | 11:41

Juhoafrická mutácia je o polovicu nákazlivejšia, potvrdili experti

Nový variant koronavírusu, ktorý prvýkrát identifikovali v Južnej Afrike, je oproti predošlým mutáciám nákazlivejší, neexistuje však dôkaz, že by spôsoboval aj vyššiu úmrtnosť. Oznámili to tamojší experti, ktorých citovala agentúra AFP.

Epidemiológ Salim Abdool Karim, ktorý spolupredsedá poradnému vedeckému výboru juhoafrického ministerstva zdravotníctva, v pondelok uviedol, že nový variant je o 50 percent nákazlivejší. Nič však podľa jeho slov nenasvedčuje tomu, že by choroba ním vyvolaná mala vážnejší priebeh než v prípade pôvodného koronavírusu.

Spoločne s ďalšími odborníkmi vyvodil takéto závery o variante, ktorý je v súčasnosti najrozšírenejším v Juhoafrickej republike (JAR), z analýzy údajov zhromaždených z hlavných ohnísk nákazy v tejto krajine.

Stúpa počet hospitalizácií, úmrtnosť je rovnaká

V JAR už zaevidovali viac ako 1,3 milióna prípadov nákazy novým koronavírusom a vyše 37 000 súvisiacich úmrtí, čo je viac než v ktorejkoľvek inej africkej krajine. Tamojšie zdravotníctvo sa pritom počas druhej vlny nákazy dostalo na hranicu svojich možností, približuje AFP.

Juhoafrický minister zdravotníctva Zweli Mkhize v pondelok informoval, že za posledný týždeň došlo k 23-percentnému poklesu počtu nových prípadov infekcie, zároveň sa však o 18,3 percenta zvýšil počet hospitalizovaných. Waasila Jassatová, ďalšia expertka z výboru, dodala, že počet hospitalizácií síce stúpol, úmrtnosť v súvislosti s nákazou sa však v nemocniciach od prvej vlny epidémie nezmenila.

Juhoafrický virológ: Vírus sa vyvíja a prispôsobuje ľuďom

Objavenie nového variantu koronavírusu expertmi v JAR, známeho ako 510Y.V2, tamojšie úrady presvedčilo, aby v decembri v snahe spomaliť šírenie nákazy uplatnili nové opatrenia. Pre obavy z nového variantu obmedzili lety do a z JAR aj viaceré medzinárodné letecké spoločnosti.

Juhoafrický virológ Alex Sigal, taktiež zo zmieneného poradného výboru ministerstva, sa domnieva, že svet koronavírus podcenil. Podľa jeho slov totiž ide o vírus, ktorý sa vyvíja a prispôsobuje ľuďom.

Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa nedávno oznámil, že do JAR v nasledovných šiestich mesiacoch doručia 20 miliónov dávok vakcín. Podľa epidemiológa Abdoola Karima pritom zatiaľ nie je známe, či sú existujúce vakcíny proti novému variantu vírusu účinné.

(tasr, alt)

18. januára 2021 | 17:29

Minúta | 18. januára 2021 | 17:29

Na Slovensku sa spustilo očkovanie v zariadeniach sociálnych služieb

Po sociálnych zariadeniach sa má na druhý týždeň začať očkovanie seniorov nad 75 rokov a chronicky chorých ľudí nad 65 rokov.

Pilotné očkovanie proti ochoreniu COVID-19 zamestnancov a klientov zariadení sociálnych služieb (ZSS) sa začalo. Oznámil to v pondelok minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) v areáli Petržalského domova seniorov v Bratislave.

Okrem dvoch bratislavských zariadení sociálnych služieb sa majú na očkovaní podľa Krajniaka zúčastniť ďalšie zariadenia sociálnych služieb v Trenčíne, Žiline a Košiciach. Po pilotnom testovaní bude nasledovať riadne očkovanie v týchto zariadeniach po celom Slovensku.

Tri možnosti očkovania

Minister práce priblížil, že sú tri možnosti, ako sa ľudia môžu dať zaočkovať. „Prvá možnosť už beží, a to je tá, že zamestnanci ZSS sa už mohli zaregistrovať a mnohí už aj boli zaočkovaní prostredníctvom aplikácie, ktorú pripravilo ministerstvo zdravotníctva. Druhá možnosť je, že sa takýmto spôsobom vedia objednať zamestnanci aj v skupinách a tretia možnosť, ktorú spúšťame dnes, je to, že príde mobilný očkovací tím priamo do ZSS a zaočkuje zamestnancov a klientov, ktorí o to prejavia záujem,“ ozrejmil Krajniak.

Zároveň zdôraznil, že tiež bude možnosť, aby sa viaceré menšie zariadenia spojili a mobilný očkovací tím príde na dohodnuté miesto a zaočkuje zamestnancov a klientov všetkých týchto zariadení spolu. Kritériom na to, aby prišiel mobilný očkovací tím, je totiž zaočkovanie aspoň 20 ľudí.

Centrálnym orgánom na registráciu ZSS je podľa Krajniaka odbor krízového manažmentu. Tak, ako sa zariadenia hlásia na očkovanie, v tomto poradí budú chodiť aj mobilné tímy, aby nedošlo k uprednostňovaniu.

Očkovanie najstarších ľudí

„Verím, že postupne v ďalšom týždni budú ďalšie očkovacie centrá vysielať takéto tímy do ďalších zariadení a že sa nám za chvíľku začne potom to základné ťažisko očkovania, že začneme očkovať aj seniorov nad 75 rokov a chronicky chorých ľudí nad 65 rokov,“ vyhlásil minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO).

Krajčí skonštatoval, že celá očkovacia stratégia SR je „postavená na ochrane tých, ktorí sú rizikoví“. „Teraz prichádza ten veľký deň D, kedy ideme začať reálne očkovať tých, ktorí budú mať najvyšší benefit z vakcinácie,“ skonštatoval Krajčí s tým, že pre nich vakcinácia znamená záchranu života a ochranu zdravia.

Krajniak zároveň poznamenal, že na Slovensku sa darí chrániť a liečiť klientov v ZSS. „Slovensko patrí v ochrane ľudí žijúcich v ZSS k špičke v Európe, ale aj na celom svete,“ tvrdí.

Primátor Bratislavy Matúš Vallo uviedol, že podporuje očkovanie v ZSS. „Považujem očkovanie za účinné a bezpečné,“ zdôraznil. Verí, že tým bude táto skupina ľudí viac ochránená. Vallo priblížil aj kampaň na podporu očkovania seniorov s názvom Je čas sa opäť objať.

(tasr, joh)

18. januára 2021 | 14:47

Minúta | 18. januára 2021 | 14:47

Poslanec SaS: Zákony meníme podľa toho, čo si Matovič vymyslí na Facebooku

Premiér Igor Matovič sa mal vyhrážať pádom vlády, ak parlament neschváli balík zmien, medzi ktorými boli aj pokuty za neoprávnené uprednostnenie osôb v poradí pri očkovaní proti ochoreniu COVID-19. Na sociálnej sieti to vyhlásil poslanec Národnej rady SR Peter Cmorej. Národná rada SR schválila vládny balík zmien minulý týždeň v skrátenom legislatívnom konaní.

"Matovič sa nám vyhrážal pádom vlády, ak nesplníme to, čo napísal na Facebooku. Buď bude pokuta pre zdravotnícke zariadenia, alebo nebude vláda, mali sme si vybrať," napísal poslanec.

Cmorej (SaS) kritizuje schválené zmeny, označil to za demotivujúce a dehonestujúce pre každého zdravotníka, "ktorý robí čo môže". "Môže to spôsobiť vyhadzovanie vakcín a spomalenie očkovania. Podmienky na skrátené konanie neboli splnené ani len omylom. Nesúhlas vyjadrili v rozprave poslanci z každej koaličnej strany. Ale nie, premiér to oznámil na Facebooku, a tak si to tam minister zdravotníctva odsedel ako kôpka nešťastia," doplnil.

Zmenu siedmich zákonov sme dostali hodinu pred začiatkom schôdze

Podľa poslanca nebola v návrhu zákona zrejme jediná vec, o ktorej by sa nevedelo minimálne od plošného testovania zo začiatku novembra. "Od vtedy prebehli štyri schôdze, ale nie, my musíme zmenu siedmich zákonov dostať na stôl v superrýchlom skrátenom konaní, hodinu pred začiatkom schôdze, ktorá ani len nebola riadne zvolaná, lebo na ňu neprišla pozvánka," informoval.

Cmorej tiež kritizoval, že do balíka zmien na poslednú chvíľu pridali aj návrh, ktorým sa má do štruktúry orgánov krízového riadenia zaradiť vyšší územný celok ako subjekt plniaci úlohy civilnej ochrany.

"A opozícia bola ticho, lebo sa ani len neunúvala prísť do parlamentu. Keby sa to stalo v opačnom garde, tak tam okupujeme rečnícky stolík minimálne dva dni, že čo si to dovoľujú," doplnil Cmorej.

Poslanci schválili vládny návrh zmien súvisiacich s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 14. januára.

(tasr)

17. januára 2021 | 20:05

Minúta | 17. januára 2021 | 20:05

Lockdown predĺžili do 7. februára. Plošné testovanie bude trvať 9 dní

Zákaz vychádzania bude spojený s jednorazovým celoslovenským testovaním. Po mimoriadnom nedeľňajšom rokovaní vlády to uviedol predseda vlády SR Igor Matovič, zároveň oznámil, že skríning by mal byť základom pre ďalšie cielené testovanie v jednotlivých okresoch.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) informoval, že celoslovenský skríning sa bude realizovať od 18. januára a skončí sa 26. januára. Testovanie nebude povinné, Krajčí však povedal, že vláda chce poprosiť obyvateľov SR o pretestovanie. "Môžu využiť rôzne možnosti, kde sa otestovať buď antigénovými alebo PCR testami. Prosíme o pomoc samosprávy, ktorým finančne i materiálne pomôžeme, dodáme testy, aby zabezpečili možnosť svojim obyvateľom sa dať otestovať," dodal Krajčí. Uistil, že testov je dostatok.

Rovnako informoval, že vláda predĺžila zákaz vychádzania do 7. februára. Pravidlá majú byť zatiaľ rovnaké ako v súčasnosti, no po celoplošnom skríningu bude od 27. januára podmienkou cesty do práce, ktorá nemôže byť vykonávaná z domu, negatívny PCR alebo antigénový test. Rovnako bude podmienka negatívneho testu platiť aj pre pobyt v prírode, nebude sa však týkať mládeže do 15 rokov a seniorov nad 65 rokov. Ďalšie podrobnosti stanoví vyhláška.

Krajčí takisto avizoval, že po celoplošnom skríningu by sa Slovensko malo rozdeliť podľa výsledkov na 37 horších a 36 lepších okresov – v horších sa bude plošný skríning opakovať a v období medzi 3. a 7. februárom bude potrebné sa opäť preukázať negatívnym testom. "Tie okresy, ktoré na tom budú lepšie, sa od 3. februára vrátia akoby do stavu, ktorý je v súčasnosti," dodal.

Zároveň však minister povedal, že testovanie v kombinácii s ďalším pozitívnym efektom zákazu vychádzania upraví epidemiologické podmienky tak, že od 1. februára už bude možné uvoľňovať opatrenia vrátane otvárania škôl.

Matovič oznámil, že uznesenie vlády schválili všetci členovia kabinetu s výnimkou vicepremiérky Veroniky Remišovej (Za ľudí).

(TASR, ste)

17. januára 2021 | 17:22

Minúta | 17. januára 2021 | 17:22

Až 44 percent ľudí unavuje konflikt Igora Matoviča a Richarda Sulíka

Ústredným konfliktom slovenskej politiky nie je spor medzi vládou a opozíciou, ale spor uprostred vlády, ktorý vedie premiér Igor Matovič s predsedom SaS Richardom Sulíkom.

Tento spor nesie výrazný podiel na celkovom imidži Matovičovej vlády. Intenzita výrokov a urážok, ktoré adresuje premiér predsedovi SaS, zase neustále otvára otázku, či a dokedy môže súčasná vládna koalícia takto vládnuť ďalej. Matovič už viackrát povedal, že by mal Sulík z vlády odísť.

Denník Štandard preto urobil prieskum, kde sme zisťovali, čo si o tomto koaličnom konflikte myslia voliči. Prieskum sa realizoval v dňoch od 12. až 14. januára telefonicky na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov.

Položili sme otázku: Čo si myslíte o konfliktoch premiéra Igora Matoviča a ministra hospodárstva Richarda Sulíka? Otázka bola uzavretá, osloveným sme ponúkli možnosť vybrať si jednu z nasledujúcich možností:

Unavuje ma to, už to nesledujem
Celá vláda je zrelá na širšiu rekonštrukciu
Musia sa s tým naučiť žiť, inak hrozí rozpad vlády
Konflikt im obom vyhovuje, ide im o preferencie, bude to takto ďalej pokračovať
Matovič by mal Sulíka odvolať, ich spor paralyzuje vládu
Neviem alebo nechcem odpovedať

Najväčšia časť opýtaných súhlasila s výrokom, že ich tento spor unavuje. Myslí si to až 44 percent všetkých opýtaných.

Naopak najmenšia časť, len 6,2 percenta spomedzi všetkých opýtaných si myslí, že tento spor by sa mal ukončiť tým, že Igor Matovič by mal odvolať Richarda Sulíka, pretože to paralyzuje vládu.

Ešte silnejšie odkaz verejnej mienky zaznie, keď sa pozrieme, ako na položenú otázku odpovedali voliči a sympatizanti jednotlivých strán.

Matovičov konflikt so Sulíkom unavuje vyše 42 percent voličov jeho vlastnej strany, ešte viac prekáža voličom Sme rodina, spomedzi ktorých s týmto výrokom súhlasila takmer polovica – až 47,4 percenta. Je to vyšší podiel ako medzi voličmi a sympatizantmi SaS, kde si to myslí 44,7 percenta z nich. Vyše 40-percentný podiel únavy vyjadrili aj voliči strany Za ľudí.

Nemenej zaujímavé je, čo si myslia voliči o prípadnom odvolaní Richarda Sulíka, čo by nepochybne znamenalo odchod SaS z vlády.

S názorom, že premiér Matovič by mal Sulíka odvolať, súhlasí iba 6,2 percenta všetkých opýtaných. Neprekvapuje, že najviac si to myslia voliči OĽaNO, aj tu však ide iba o šestinu voličov strany, s týmto výrokom súhlasilo 16,9 percenta sympatizantov premiérovej strany. O percento menej si to myslia voliči Borisa Kollára, najbližšieho spojenca Igora Matoviča vo vláde – 15,8 percenta súhlasí s výrokom, že Matovič by mal Sulíka odvolať.

Logicky najnižšiu podporu by mal tento postup medzi voličmi SaS, iba jedno percento to považuje za riešenie, veľmi nízku podporu to má aj medzi sympatizantmi Za ľudí, myslí si to iba 5,9 percenta z nich.

Zaujímavé je aj to, že medzi voličmi OĽaNO a SaS je pomerne vysoká skupina „realistov“, ktorí si myslia, že sa s týmto sporom musia naučiť žiť. S týmto názorom súhlasí vyše štvrtina podporovateľov Matoviča a takmer štvrtina voličov Sulíka. Ak k nim pripočítame skupinu (touto politickou realitou) „zmätených skeptikov”, ktorí si myslia, že konflikt vyhovuje obidvom, a bude preto ďalej pokračovať, tak zhruba tretina voličov OĽaNO (33,7 percenta) aj SaS (32 percent) z takého alebo onakého dôvodu predpokladá, že tieto hádky budú pokračovať a treba si na ne zvyknúť.

Od OĽaNO a SaS sa líšia voliči Sme rodina, naopak to, že spory budú ďalej pokračovať, predpokladá aj zhruba tretina podporovateľov Za ľudí.

Za pozornosť stojí aj uvažovanie sympatizantov opozície. O spore Matoviča a Sulíka zmýšľajú viditeľne inak sympatizanti Pellegriniho strany, hoci ide o stále vysoké číslo, predsa len najmenej v porovnaní so všetkými sa cítia unavení, myslí si to 37,6 percenta, zato najvyššie percento z nich – až tretina voličov Hlasu – si želá širšiu rekonštrukciu vlády. Podobne opozične nie sú naladení ani voliči Smeru či Kotlebu.

Naopak najviac agresívny konflikt Igora Matoviča s Richardom Sulíkom unavuje nerozhodnutých voličov, tvrdí to až 54 percent z nich. Myslí si to aj viac ako polovica nevoličov.

Prieskum verejnej mienky pre Štandard realizovala spoločnosť CreditCall pod svojou obchodnou značkou Wake Up. Uskutočnil sa telefonicky v dňoch 12. až 14. januára tohto roku na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov. Ak vás zaujíma metodika prieskumov, prečítajte si rozhovor s Jurajom Baloghom z CreditCall.

Ľudia hovoria jasne: Zastavte Matoviča. Prečítajte si komentár Jaroslava Danišku k tejto téme.

(fed)

17. januára 2021 | 15:23

Minúta | 17. januára 2021 | 15:23

Seniori by mohli byť zaočkovaní do Veľkej noci

Slovensko potrebuje v boji proti pandémii pokračovať v prísnom lockdowne. Ďalej by sa malo komunitne testovať v ohniskách. Tretím úspechom na zvládnutie pandémie je vakcinácia. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to uviedol dátový analytik z občianskej platformy Dáta bez pátosu Ivan Bošňák.

Infektológ, prednosta Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Vladimír Krčméry si vie predstaviť, že by do Veľkej noci boli zaočkovaní najmä seniori ako kritická skupina.

S momentálnymi opatreniami je Slovensko podľa Bošňáka na dobrej ceste. Vidieť určité náznaky poklesu kriviek. V niektorých okresoch sa situácia stabilizovala, tvrdí.

Na margo toho, prečo sprísnenie opatrení neprišlo ešte pred Vianocami, Krčméry uviedol, že ústredný krízový štáb sa nevedel dohodnúť, či bude skôr plošné testovanie a potom lockdown, alebo naopak. "Bola tam diskusia o postupnosti krokov," poznamenal Krčméry. Efekt by bol podľa neho podobný.

Treba izoláciu

Bošňák skritizoval vyhlášku, ktorá vyšla pred Vianocami, o tom, že ľudia pozitívne testovaní na nový koronavírus môžu ísť do obchodu s respirátorom a nakúpiť si. "Pozitívnych treba izolovať," zdôrazňuje. Zároveň navrhuje, aby sa nasadila armáda alebo kuriéri, ktorí by nosili nakazeným jedlo či zdravotnícke potreby.

V súvislosti s očkovaním Bošňák uviedol, že prvá očkovacia skupina má približne 286 000 ľudí. To sú prvá línia a ľudia nad 90 rokov. "Ak sme zaočkovali dodnes vyše 54 000 ľudí, tak to by sme mali zvládnuť za tri dni," konštatuje.

Do diskusie sa zapojil aj vedec a evolučný biológ Jaroslav Flegr z Prahy, ktorý predpokladá, že sa objavia aj ďalšie mutácie nového koronavírusu. "Je dôležité, ako rýchlo sa budú šíriť a ako bude rásť ich zastúpenie a tiež reprodukčné číslo," poznamenal vedec. Vláda by sa teraz podľa Flegra mala snažiť o to, aby sa nemocnice vyprázdnili čo najskôr a lekári si vydýchli. Mala by sa "modliť, aby mutácie prišli čo najneskôr".

Boj o voliča

"Bojím sa, že do mesiaca začnú veľmi silno stúpať počty nakazených a počty hospitalizovaných aj umierajúcich. Treba sa na to pripraviť. Treba to vydržať, zatnúť zuby a nebyť populistami," hovorí český evolučný biológ.

Na margo sprísňovania opatrení Flegr skonštatoval, že politici chcú vyhrať aj ďalšie voľby a stoja tak pred dilemou. Pokiaľ opatrenia nezavedú, budú zomierať ľudia a budú plné nemocnice. Keď sa zavedú a nebude nič zo zlých scenárov, voliči si budú pamätať to, že sa všetko zavrelo zbytočne.

Flegr zároveň informoval, že v Česku existuje projekt na plošné skríningové testovanie PCR testami. Je o tretinu lacnejšie, rýchlejšie a senzitivita testu je lepšia ako pri antigénových testoch. "Autor projektu je ochotný ponúknuť know-how Slovensku," podotkol.

(TASR)

17. januára 2021 | 15:12

Minúta | 17. januára 2021 | 15:12

Prezidentka: Povinnosť znehodnotiť očkovacie dávky? Neuveriteľné

Manažment očkovania proti novému koronavírusu musí byť maximálne efektívny. Zatiaľ sú v ňom evidentne rezervy, myslí si prezidentka SR Zuzana Čaputová. Uviedla tiež, že v komunikácii a manažovaní pandémie zo strany vlády neprišlo k pozitívnemu posunu.

Prezidentka zdôraznila, že vláda urobila aj dobré kroky, avšak ukazuje sa, že v niektorých prípadoch mala byť iniciatívnejšia a, naopak, niektoré opatrenia mala zvážiť. V tejto súvislosti musia byť oveľa výraznejšie vypočutí odborníci. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to zdôraznila prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Hlava štátu zdôraznila aj argumentáciu odborníkov, ktorá sa týka celoplošného testovania. Doplnila, že ona sama nie je a nikdy nebola proti testovaniu, musí mať však zmysel.

"Bavme sa o tom, aká je najefektívnejšia forma, ktorá prináša najmenej rizík. Nie som ani proti testovaniu tam, kde je najväčší problém. Musí to však byť samostatný nástroj v danom čase a na danom mieste," zdôraznila.

"Ukazuje sa to podľa skúseností všade vo svete, že efektívne je prepojenie viacerých opatrení a krokov," upozornila Čaputová. Fixácia premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) na celoplošné testovanie môže byť podľa nej problematická.

Zdôraznila tiež, že vo vnútri vlády nemôže v súčasnej situácii dochádzať k sporom, akých je verejnosť svedkom. "Predstavme si ľudí, ktorí musia ostať doma, nemôžu vykonávať svoju prácu v dôsledku pandémie, umierajú im blízki na COVID-19 a pritom vidia takéto spory. Rozumiem ich nahnevanosti a frustrovanosti," upozornila.

Mrhanie vakcínami

Prezidentku zarmútili medializované správy o tom, že niektoré očkovacie dávky sa museli znehodnotiť. "To považujem za neuveriteľné. Manažment musí byť taký, aby ani kvapka nevyšla nazmar," zdôraznila Čaputová, ktorá apeluje na čo najrýchlejšie očkovanie tých, ktorí vakcínu najviac potrebujú. Cení si preto aj vykonané zmeny v očkovacom pláne. Informovala v tejto súvislosti, že hoci pracovníci Prezidentského paláca sú súčasťou kritickej infraštruktúry, nebudú očkovaní skôr ako najohrozenejšie skupiny.

Vyjadrila sa aj k doterajšej pomoci štátu pri zmierňovaní negatívnych ekonomických dosahov pandémie. Zdôraznila, že vláda urobila doteraz v rámci finančnej pomoci veľa dobrých krokov, spomenula napríklad možnosť odloženia splátok alebo kurzarbeit. "Zdá sa, že oblasťou a skupinou osôb, ktorá ostáva neuspokojená, sú zamestnanci v kultúre, budem o tom hovoriť s pani ministerkou," dodala prezidentka.

Verí, že sanáciu krajiny po koronakríze umožní aj plán obnovy, jeho návrh vníma pozitívne. "Myslím si, že je dobrý, dostali sa tam tie najdôležitejšie témy a oblasti, ktoré krajina potrebuje obnoviť a zreštaurovať," povedala. "Je to veľká príležitosť, zároveň veľa peňazí, takže bude potrebné nielen nastaviť dobrý plán, ale aj mechanizmy využitia prostriedkov," zdôraznila.

Boj proti korupcii

Čaputová ocenila doterajšie kroky kabinetu v boji s korupciou a pri očiste justície, a to nielen v rovine posunu vo vyšetrovaní individuálnych pochybení, ale aj v rámci koncepčných legislatívnych a organizačných zmien. V prípade reorganizácie súdov a navrhovanej súdnej mapy vníma kritický hlas časti sudcov, preto vyzdvihuje, že ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) predĺžila pripomienkové konanie, aby sa podnetmi zaoberala.

Kolíkovú ocenila aj za prístup v neľahkej situácii, ktorá je spojená s kauzou smrti exprezidenta Policajného zboru Milana Lučanského, pozitívne hodnotí zriadenie a zloženie komisie, ktorá má prešetriť prípad. Poukázala tiež na to, že Kolíková v prípade tlaku na jej abdikáciu preukázala pripravenosť vyvodiť politickú zodpovednosť, ak vyšetrovanie preukáže pochybenia v oblasti jej právomocí. O celej záležitosti sa však z úrovne vlády malo podľa prezidentky komunikovať "trochu lepšie", vláde vyčíta, že Kolíkovú nechala v komunikácii osamotenú, podľa Čaputovej mali byť na mieste aj iní ministri, ktorých sa to rezortne týka.

Prezidentka poďakovala za dôveru v prieskume dôveryhodnosti, ktorý pre RTVS uskutočnila v prvej polovici januára spoločnosť Median SK. Prezidentke dôveruje najviac, 65 percent respondentov. "Veľmi si to vážim a nikdy to nevnímam ako niečo automatické," uviedla hlava štátu.

(TASR/jor)

17. januára 2021 | 13:08

Minúta | 17. januára 2021 | 13:08

Kollár: Masívny skríning je potrebný, ale v najviac zasiahnutých regiónoch

Strana Sme rodina môže ukončiť svoju neutralitu v dlhotrvajúcom spore premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) s jeho koaličným partnerom a predsedom strany Sloboda a Solidarita (SaS) za predpokladu, že nezhody budú aj naďalej pokračovať. V diskusnej relácii TA3 V politike to vyhlásil líder strany Sme rodina Boris Kollár.

Kollár zdôraznil, že hnutie Sme rodina je rozhodnuté v prípade pretrvávajúcich sporov opustiť neutrálny, taktne vyčkávajúci postoj voči svojim koaličným partnerom.

„Priblížime verejnosti informácie, aby si mohla urobiť lepší obraz o tom, kto má akú pravdu, a sľubujeme si od toho, že už sa nikto nebude spoliehať na to, že mu takéto spory a postoje v nich prinesú body,“ povedal Kollár.

Kollár k testovaniu

V otázke testovania dáva Kollár prednosť lokálnemu testovaniu v najpostihnutejších regiónoch. Prihovoril sa tiež za prísny lockdown, ktorý prináša výsledky v znižovaní šírenia nákazy novým koronavírusom.

„Epidemiologická situácia je taká, že určite bude potrebný masívny skríning, no musí sa rozložiť a urobiť tak, aby sa ľudia nezhromažďovali na jednom mieste a nestáli dlho v rade,“ upozornil Kollár. Povedal, že v nedeľu bude vláda informovať o opatreniach. „Nejaké informácie už mám, ale nechcem to prezrádzať predčasne,“ povedal.

V čase, keď Kollár debatoval s Pellegrinim, zasadala vláda, ktorá ešte ani v nedeľu na poludnie nepredstavila konkrétny plán opatrení, ktoré majú na Slovensku platiť.

Pellegrini v tejto súvislosti pripomenul, že vláda zatiaľ celý týždeň neúspešne rokuje o opatreniach a podobe plošného testovania. „Pripomína to mexickú telenovelu,“ upozornil s tým, že je neprijateľné, aby predstavitelia vlády na jednej strane upozorňovali, že zomierajú ľudia v dôsledku pandémie, a na druhej strane sa nedokázali od utorka (12. 1.) na niečom zásadnom dohodnúť.

Podľa Pellegriniho by sa mal do toho vložiť Kollár. „Samozrejme, zastupuje aj parlament, ale je aj lídrom koaličného partnera, ak to, čo sa deje, nechá tak, tak je len súčasťou marazmu, ktorý vidíme a ktorý má výrazne negatívny dosah na spoločnosť,“ dodal líder strany Hlas.

Na Slovensku laboratóriá doposiaľ urobili viac ako 1,6 milióna PCR testov, z nich vyšiel pozitívny výsledok u vyše 223-tisíc osôb. Pľúcnej forme ochorenia COVID-19 na Slovensku zatiaľ podľahlo 3 474 osôb.

Referendum o predčasných voľbách

So svojím oponentom, nezaradeným poslancom a lídrom strany Hlas Petrom Pellegrinim, diskutoval Kollár aj o možnosti referenda o predčasných voľbách.

Líder hnutia Sme rodina a predseda Národnej rady uistil, že ak v petícii vyzbierajú iniciátori dostatočný počet hlasov ku konaniu referenda, „nebude váhať a vypíše ho“. Pellegrini upozornil, že nechceli tému petície rozvíjať počas vianočných sviatkov a pripravili legislatívny návrh na skrátenie funkčného obdobia vlády, aby tak v parlamente bolo možné „mierovou cestou riešiť toto trápenie“.

Avizoval zároveň, že ak si premiér na vláde presadí celoplošné testovanie, budú sa aj zbierať hlasy pod petíciu. „Predpokladám, že nielen my, ale aj ostatné strany či občianske združenia využijú to, že ľudia budú musieť stáť hodiny v rade na testovanie, aby sme zbierali podpisy. A predpokladám, že by sa potrebný počet vyzbieral veľmi rýchlo,“ poznamenal.

(Redakcia, tob)

17. januára 2021 | 7:23

Minúta | 17. januára 2021 | 7:23

Kollár: Požadovali sme, aby očkovanie nebolo povinné. Ľudia potrebujú informácie

Očkovanie je principiálne správna vec, vďaka ktorej sa na Slovensku prakticky nevyskytujú mnohé v minulosti bežné choroby. Ale na rozhodnutie o očkovaní proti ochoreniu COVID-19 potrebujú občania podľa predsedu parlamentu a hnutia Sme rodina Borisa Kollára široký informačný servis.

„Je dôležité, aby bola informačná kampaň, v ktorej odznejú všetky dôležité informácie. O vakcínach, o ich zložení, aby sa ľudia mohli rozhodnúť, či sa dajú zaočkovať alebo nie. Očkovanie nie je povinné, na tom sme ako strana trvali,“ povedal v diskusii na TASR TV Kollár s tým, že kampaň mala byť už dávno.

Každý musí podľa neho zvážiť, či sa dá očkovať. „Čo sa týka mňa, ja ešte beriem veľké množstvo liekov, takže sa poradím so svojím ošetrujúcim lekárom, či a v akom čase by bolo vhodné sa očkovať,“ povedal Kollár.

Sme rodina podporuje rozširovanie systému mobilných odberových miest pre antigénovom testovanie a za perspektívnu považuje aj spoluprácu štátu so samosprávami pri regionálnych testovaniach.

Prípad Lučanský

Na margo vyšetrovania smrti generála Milana Lučanského Kollár povedal, že verí, že vyšetrovanie nepreukáže porušenie zákona zo strany orgánov štátu. „Ak by sa tam našli nejaké disproporcie, otázniky alebo, nebodaj, porušenie zákona, budeme ako strana tvrdo vyžadovať konzekvencie a vyvodenie politickej zodpovednosti,“ vyhlásil.

Generála považovali v Sme rodina za dobrého policajta. Do vyšetrovacej väzby by sa podľa Kollára bezdôvodne nedostal, ale keďže nebol súd, ktorý by jeho vinu preukázal, je potrebné na neho nahliadať ako na bezúhonného. Kollár zároveň apeloval na to, aby sa politické strany nesnažili z tragédie vytĺkať politický kapitál, čo je podľa neho aj želaním rodiny zosnulého.

Na pozíciu špeciálneho prokurátora kandiduje advokát a exminister Daniel Lipšic a prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Ján Šanta, Vasiľ Špirko a Peter Kysel. Kollár si vie na pozícii špeciálneho prokurátora predstaviť kohokoľvek z tejto štvorice.

(TASR, ste)

16. januára 2021 | 14:01

Minúta | 16. januára 2021 | 14:01

Majster hodinár, Oliver Lancz

Trenčan Oliver Lancz je 3. generáciou hodinárskych majstrov v rodine Lanczovcov. Už ako malého ho bavilo rozoberať a skladať autíčka. Ako 10 ročný rozobral a poskladal budík. Na strednej škole v Považskej Bystrici študoval hodinárstvo. Školskú prax nepotreboval. Všetko potrebné ho naučil vo svojej dielni jeho otec Majster hodinár, Zoltán Lancz, ktorý toto remeslo zdedil tiež po svojom otcovi. Oliver vie opravovať aj tie najzložitejšie hodinové mechanizmy, ktoré sa volajú chronografy. S otcom sú špecialisti na historické hodiny, ktoré už v dnešnej dobe nevie opraviť nik. Častokrát si musia potrebné hodinové súčiastky vyrábať, pretože ich už nie je možné nikde kúpiť. Opravujú dokonca aj staré vežové hodiny, napríklad aj tie na Trenčianskom hrade.

Oliver Lancz z Trenčína je už 3. generáciou hodinárskych majstrov v rodine Lanczovcov.

Študoval hodinárstvo v Považskej Bystrici, ale remeslo sa naučil doma, u otca v dielni.

Zoltán Lancz, otec Olivera: „Prvú informáciu, že bude hodinár som dostal,

keď som videl, čo dokáže robiť s autíčkami. To keď bol malý, sem tam mi potiahol

moje náradie. Neskôr mal už vlastné.”

https://vimeo.com/666516966

Oliver Lancz, Majster hodinár: „Odmalička, už ako 10-ročný som sa hral s budíkmi. Doma sa nám to točilo stále kade-tade.Mechanika ma vždy fascinovala, tak to bola taká jasná voľba.”

Je špecialistom na opravy zložitých hodinových strojčekov tzv. chronografov.

S otcom sa venujú opravám historických hodín, ktoré už dnes nikdo nevie opravovať.

Opravujú aj vežové hodiny. Ich rukami prešli aj tie na Trenčianskom hrade.

Oliver Lancz, Majster hodinár: „Vždy ma niečo prekvapí, také, čo som ešte nevidel. Vtedy ma to aj tak naplní v podstate v tom remesle, že: „Aha, toto som ešte nerobil, neopravoval, super! Teším sa na to!”

15. januára 2021 | 18:54

Minúta | 15. januára 2021 | 18:54

Boris Kollár: Ak to takto pôjde ďalej, možno sa rozpadne vláda

Konfliktná komunikácia medzi predsedom vlády Igorom Matovičom (OĽaNO) a jej podpredsedom a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom (SaS) destabilizuje vládnu koalíciu a podľa lídra Sme rodina a predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára ohrozuje plnenie programových cieľov koaličných strán.

„Historicky sme už raz takéto niečo mali, keď bola povalená Radičovej vláda a prišiel na dve volebné obdobia Robert Fico. Všetci aktéri a celá koalícia by si mali vstúpiť do svedomia, uvedomiť si túto hrozbu a prestať ,blbnúť’,“ povedal v diskusii na TASR TV Kollár.

Bol by rád, keby táto štvorkoalícia dovládla celé štvorročné volebné obdobie. „Mrzí ma, že tieto hádky sú. Táto komunikácia je nešťastná a ľudia to veľmi zle vnímajú. Mrzí ma, že jeden náš kolega neustále provokuje, a rovnako ma mrzí, že druhý náš kolega mu neustále ,nalietava na bodáky’,“ povedal Kollár.

Vláda sa vraj možno rozpadne

Dodal, že všetci členovia koalície by si mali uvedomiť prioritu plnenia programového vyhlásenia vlády a nesnažiť sa získavať za každú cenu politické body. „Ak to takto pôjde ďalej, nebudeme môcť naplniť svoj program. Možno sa preto rozpadne vláda, ja neviem,“ tvrdí Kollár s tým, že pre neho je neprijateľné takto pokračovať.

„Doteraz som bol ticho. Upokojoval som situáciu. Ale ak to bude takto pokračovať, aj my budeme musieť pristúpiť k úplne inej reakcii na takéto škriepky. To nie je ultimátum, ale aj my už musíme zmeniť formu. Doteraz sme boli korektní, nič sme nevyťahovali, nekomunikovali statusmi na sociálnych sieťach, nikoho nenapádali. Ale už je najvyšší čas pristúpiť k nejakým opatreniam, lebo to sa už netýka iba ich, ale aj nás,“ tvrdí predseda parlamentu.

O plánoch a sľuboch

Dodal, že jeho plánom bolo napraviť nespravodlivosť pri stanovovaní dôchodkov žien ročníkov 1957-1963. „Zlým zákonom od pána Richtera zo Smeru-SD bolo postihnutých 50 000 žien. A to sme stihli spraviť v septembri. Sľúbili sme ľuďom, že zrušíme doplatky za lieky pre dôchodcov, rodičov s deťmi do šiestich rokov a zdravotne ťažko postihnutých. Aktuálne je to v parlamente a na januárovej schôdzi by sme to mali schváliť,“ priblížil Kollár.

Pripomenul svoj sľub pripraviť exekučnú amnestiu. „Je to veľmi dôležité, keďže po tejto kríze exekúcií ešte pribudne. To už komunikujeme s ministerkou spravodlivosti Kolíkovou, na jar by sme to mali priniesť. Chceme rozbehnúť výstavbu nájomných bytov. To je dôležité tesne po ,korone’, aby sme naštartovali ekonomiku, tam sa budú investovať miliardy eur,“ povedal.

Kríza v bývaní

Podľa Kollára sa pôvodne čakalo, že kríza bude tlačiť ceny nehnuteľností dole, stal sa však pravý opak. „Ceny nehnuteľností idú hore. Ľudia si to nebudú môcť dovoliť,“ konštatoval. Nájomné v štátnom bratislavskom byte by sa pritom podľa neho malo pohybovať v sumách od 250 do 330 eur

„O týchto veciach by sme sa mali baviť a pomáhať si navzájom, oni nám a my im zasa v ich programe. Namiesto toho sa bavíme o tom, čo kto povedal,“ uzavrel Kollár.

(tasr, ste)

15. januára 2021 | 18:28

Minúta | 15. januára 2021 | 18:28

Slovensko mení očkovaciu stratégiu. Uprednostníme starších ľudí

Osoby z kritickej infraštruktúry sa pri očkovaní presunú na zoznamy náhradníkov. Prednosť pred nimi budú mať po zmene plánu seniori. Epidemiologická situácia u nás sa mierne zlepšuje. V niektorých regiónoch, ako napríklad Zlaté Moravce, však platí pravý opak.

Situácia v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu sa na Slovensku mierne zlepšuje, no denne stále ochoreniu COVID-19 podľahne asi 90 ľudí. Pozitivita PCR testov a aj antigénových testov poklesla. Reprodukčné číslo je na úrovni 1.

Hospitalizácie nerastú tak prudko a 0,92 percenta populácie Slovenska je zaočkované proti novému koronavírusu. Na tlačovej konferencii to v piatok povedal minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) s tým, že aktuálne je na tom najhoršie okres Zlaté Moravce.

Takmer 300 ľudí na pľúcnej ventilácii

Zo susedných krajín je na tom stále najhoršie Česko. Mierne lepšia situácia ako na Slovensku je v Poľsku, Rakúsku, Maďarsku aj na Ukrajine.

V slovenských nemocniciach je hospitalizovaných 3 273 pacientov, minulý týždeň to bolo 3 142. Na umelej pľúcnej ventilácii je 279 ľudí, minulý týždeň to bolo 248 osôb.

Pozitivita vykonaných PCR testov klesla z 27 percent na 23 percent a rovnako je to aj pri antigénových testoch, ktorých pozitivita klesla z ôsmich percent na päť percent. Z okresov sú na tom najhoršie Zlaté Moravce. Nasledujú Nitra, Piešťany, Košice-okolie a Považská Bystrica.

Starší majú prednosť

Rezort zdravotníctva zároveň prehodnotil vakcinačnú stratégiu. Od pondelka, 18. januára sa začnú očkovať seniori v domovoch sociálnych služieb. Pomôcť pri tom majú mobilné očkovacie jednotky. Po nich majú očkovať seniorov nad 75 rokov a chronicky chorých ľudí nad 65 rokov.

Osoby z kritickej infraštruktúry sa presunú na zoznamy náhradníkov. Na očkovanie sa dostanú vtedy, ak zostanú nevyužité vakcíny alebo ak sa niekto na očkovanie nedostaví.

O potrebe úpravy vakcinačného plánu sa pre Štandard zmieňoval aj šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský. Uviedol, že „jedna dávka vakcíny človeku nad 80 rokov je až šesťkrát účinnejšia pri záchrane života, ako podanie dávky inému človeku. Keď takýmto spôsobom odľahčíme zdravotníctvo, efektívne tým pomôžeme aj iným.“

Navyše, zaočkovanie starších ľudí je podľa Petra Visolajského možné zorganizovať a vykonať rýchlo, starších ľudí je ťažké izolovať a tým chrániť, „ak zaočkujeme seniorov nad 80 rokov, tak klesne počet úmrtí o vyše 40 percent, čo reálne zachráni životy a súčasne odľahčí nemocnice,“ doplnil.

Očkovacích látok bude menej

Krajčí očakáva, že situáciu na Slovensku by "skokovo" zlepšilo celoplošné testovanie. Zároveň uviedol, že spoločnosť Pfizer dodá menej vakcín proti novému koronavírusu do celej Európskej únie. Očkovanie bežnej populácie bude podľa neho závislé od dodávky vakcín. Nevylúčil, že časť ľudí by mohla byť zaočkovaná až na jeseň 2021.

Štátny ústav pre kontrolu liečiv zaznamenal 13 hlásení závažných nežiaducich účinkov po vakcinácii proti ochoreniu COVID-19 a 146 nezávažných hlásení.

Očkuje sa už v 55 nemocniciach. Menší záujem zaznamenali na východe Slovenska. "Očkovanie prebieha plynulo, máme dobré referencie spokojných ľudí, ktorí boli na očkovaní. Nemocnice sú dobre pripravené," dodal.

(tasr, ste)

15. januára 2021 | 17:10

Minúta | 15. januára 2021 | 17:10

Orbánov syn absolvoval vojenskú akadémiu v Británii. Za štátne peniaze

Medzi zahraničnými absolventmi Kráľovskej vojenskej akadémie Sandhurst sa objavilo meno syna premiéra Viktora Orbána. Zoznam absolventov uverejňuje trikrát ročne britský denník The Telegraph. Orbánov syn Gáspár Orbán absolvoval deväťmesačný kurz spoločne s ďalšími dvoma Maďarmi ako štipendista maďarského ministerstva obrany.

Náklady na jedného štipendistu na elitnej britskej škole sa podľa Telexu pohybujú v prepočte okolo troch miliónov korún a túto čiastku za účastníkov kurzu uhradilo maďarské ministerstvo obrany. O prvých troch maďarských štipendistoch písal ešte bez mien v máji 2020 ľavicový denník Népszava. Ministerstvo obrany vtedy uviedlo, že každý vojak, ktorý má tieto ašpirácie, sa môže prihlásiť do prípravného kurzu, odkiaľ sa následne spomedzi kandidátov vyberú tí najlepší.

Angažmán Orbánov rezort nekomentoval, v prehlásení uviedol, že v rámci rovnakého programu sa v posledných rokoch zúčastnilo rôznych cvičení v mnohých štátoch po celom svete 163 maďarských dôstojníkov.

„Ministerstvo odmieta obvinenia ľavicových poslancov, samozrejme dáva im a ich deťom rovnakú príležitosť vstúpiť do armády a po splnení podmienok absolvovať zahraničný výcvik,“ napísal rezort.

Dvadsaťosemročný Gáspár Orbán vstúpil do armády na jar 2019, prísahu zložil v júni toho roku. Je druhý z piatich detí Orbána a jeho manželky, ale jediný syn. Ako mladý hral futbal a mal profesionálnu zmluvu vo Videotone, ale kariéru ukončil kvôli častým zraneniam. Vyštudoval právo na rovnakej škole ako jeho rodičia, následne žil v Ugande, v Maďarsku viedol kresťanské spoločenstvo. Je evanjelikál.

V Sandhurste tradične prechádzajú výcvikom členovia britskej kráľovskej rodiny alebo korunní princovia štátov Perzského zálivu.

Vyšlo v spolupráci s FB stránkou Co se děje v Maďarsku?

15. januára 2021 | 16:26

Minúta | 15. januára 2021 | 16:26

Matovič ani po kritike odborníkov postoj k testovaniu nemení

Predseda vlády SR Igor Matovič nemení svoje stanovisko, ktoré sa týka formy a spôsobu plošného testovania. Povedal to po piatkovom rokovaní vlády s tým, že finálne rozhodnutie príde v sobotu.

Verí, že sobotňajšie rokovanie dospeje k spoločne akceptovanému riešeniu. Nechcel však povedať, či pre svoju myšlienku plošného testovania získal ministrov, neodpovedal priamo ani na otázku, či bude ochotný ustúpiť v prípade, že bude prevládať názor testovať len v pandémiou najpostihnutejších okresoch.

Priznal, že ak by bolo testovanie naozaj masívne a týkalo by sa celej krajiny, "máme testov len tak-tak", na prípadné ďalšie kolá bude potrebné testy dokúpiť. "Zajtra sa rozhodneme, kto to nakúpi," povedal smerom k sobotňajšiemu rokovaniu.

Fungovanie koalície

Samosprávam odkázal, aby sa poctivo na testovanie pripravovali. Naznačil, že spolu s rezortom vnútra pracujú na manuáli pre samosprávy, rovnako tak uistil, že štát bude ústretový k požiadavkám miest a obcí pri zabezpečení a organizácii testovania.

Verí, že fungovanie koalície nie je v súčasnosti reálne ohrozené, opakuje však želania, "aby si koaličný partner uvedomil, že toto nie je obdobie na naháňanie percent".

Odborníci a SaS proti

Vláda sa mala zaoberať návrhom plošného testovania na Slovensku, o ktorom informoval už v pondelok (11. 1.) premiér. Proti jeho návrhu sa však postavila otvorene SaS, ktorá podporuje testovanie v najpostihnutejších okresoch a pravidelné testovanie vo firmách. Rovnako i strana Za ľudí sa prihovára za podporu pravidelného testovania vo firmách, zdôrazňuje aj nevyhnutnosť kapacitne rozšíriť možnosti mobilných odberových miest.

Proti plošnému celoslovenskému testovaniu sú tiež odborníci, ktorí v súčasných poveternostných podmienkach a aj v súvislosti s prítomnosťou agresívnejšej britskej mutácie vírusu vidia v celoplošnom testovaní viac rizík ako benefitov.

Rozumný kompromis?

Podpredseda vlády a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) po rokovaní povedal, že sa v otázke testovania výrazne posunuli a že "sa blížia k rozumnému kompromisu". Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) verí "vo výsledok, v ktorom budú ministri jednotní", s dosiahnutím konsenzu ráta aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina).

Vicepremiérka a ministerka pre informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) oznámila, že sa na rokovaní nedohodli na materiáli, ktorý sa im predostrel, novú verziu by mali dostať v piatok podvečer. Remišová kritizovala fakt, že s materiálom oboznamovali ministri až priamo na rokovaní, odmietla aj niektoré návrhy v ňom obsiahnuté, napríklad podmieňovať pobyt 11-ročných detí vonku tým, že absolvujú testovanie s negatívnym výsledkom.

(TASR, ste)

15. januára 2021 | 14:56

Minúta | 15. januára 2021 | 14:56

Sulík o opatreniach: Blížime sa ku kompromisu. Matovič si návrh vypočul

Na finálnom znení riešenia pandemickej situácie i spôsobe testovania by sa mala vláda dohodnúť v sobotu popoludní. Informoval o tom minister hospodárstva SR a podpredseda vlády Richard Sulík (SaS), ktorý naznačil, že sa na piatkovom rokovaní kabinetu výrazne posunuli vpred.

Podpredseda vlády SR pre legislatívu Štefan Holý (Sme rodina) a minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (OĽANO) majú predložiť návrh uznesenia vlády, ministri ho dostanú na preštudovanie. "Takže to nie je uzavreté, ale naozaj sme sa výrazne priblížili k rozumnému kompromisu," uviedol Sulík, zdôrazňujúc všeobecný záujem celej vlády vyriešiť pandemickú situáciu.

Vicepremiér potvrdil, že SaS predstavila aj svoj návrh riešení. "Vypočul si ho, dôrazne sme pritom argumentovali," priblížil Sulík, ako sa k tomu postavil predseda vlády SR Igor Matovič (OĽANO). Podrobnosti však prezradiť nechcel.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí informoval, že vzniknú nové mobilné odberové miesta (MOM) a kapacita doterajších sa zvýši. Minister financií Eduard Heger (OĽANO) má zabezpečiť zvýšenie limitu výdavkov rozpočtu kapitoly MZ SR na realizáciu vytvorenia a zvýšenia kapacít MOM.

Odborníci proti plošnému testovaniu

Proti plošnému celoslovenskému testovaniu sa postavili tiež odborníci, ktorí v súčasných poveternostných podmienkach a aj v súvislosti s prítomnosťou agresívnejšej britskej mutácie vírusu vidia v celoplošnom testovaní viac rizík ako benefitov. Upozorňujú taktiež na vyčerpanosť zdravotníckeho personálu a to, že testovanie by ohrozilo už i tak napätý stav s kapacitami lekárov a zdravotníkov, ktorí sa musia starať o narastajúci počet hospitalizovaných v nemocniciach.

(TASR, ste)

15. januára 2021 | 7:37

Minúta | 15. januára 2021 | 7:37

Jednoduchšie očkovanie aj mastná pokuta pri protekcii. Poslanci odklepli balík zmien

Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 sa bude môcť realizovať aj mimo ambulancií. Má to prispieť k čo najrýchlejšej realizácii očkovania. Neoprávnené uprednostnenie osôb v poradí pri očkovaní proti ochoreniu COVID-19 sa bude pokutovať. Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok schválili vládny návrh zmien súvisiacich s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19.

Zmeny sa dotknú aj zákona o verejnom obstarávaní, rozšíriť sa má výnimka z povinnosti dodržiavania odkladnej lehoty na všetky priame rokovacie konania. Právnu úpravu podporilo 79 z 89 prítomných poslancov, proti boli siedmi. Hlasovaním sa skončila mimoriadna schôdza.

Sankcia 10.000 eur sa bude týkať dodržiavania poradia očkovania na ochorenie COVID-19. Schválením pozmeňujúceho návrhu Juraja Šeligu (Za ľudí) a Ondreja Dostála (SaS) sa má jasne špecifikovať, kde a akým spôsobom má byť upravený spôsob stanovovania poradia.

Má to byť všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva SR. Nemajú sa tak určiť podmienky vykonania očkovania, len spôsob stanovenia poradia osôb. Sankcia je reakciou na prax, keď sa uprednostnili pri očkovaní ľudia v rozpore s prioritizáciou vakcinácie.

Väčšia voľnosť pri testovaní

Mimo ambulancie bude možné vykonať aj testovanie. Poslanci odobrili návrh Radovana Kazdu (SaS). Má sa tak zvýšiť možnosť testovania na miestach, kde nie je zriadené mobilné odberné miesto ani ambulancia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

Umožní sa tiež výkon diagnostického testu aj žiakom tretieho a štvrtého ročníka študijného odboru zdravotnícky asistent nad 18 rokov. Študenti a žiaci budú môcť vykonávať diagnostický test samostatne bez dohľadu iného zdravotníckeho pracovníka. Zdravotnícki pracovníci zas budú môcť vykonávať svoje povolanie aj ako dobrovoľníci.

Zmeny sa dotknú aj zákona o verejnom obstarávaní. Majú sa rozšíriť výnimky z povinnosti dodržiavania odkladnej lehoty na všetky priame rokovacie konania. Zmeny sa dotknú aj zákona o hospodárskej mobilizácii. Má sa zefektívniť vynucovanie plnenia povinností subjektov hospodárskej mobilizácie v záujme ochrany života a zdravia ľudí. Predĺži sa výnimka z povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora, a to najdlhšie do konca roka 2021.

Jednoduchšie darovanie pomôcok

Spresnia sa aj pravidlá nakladania s hnuteľným majetkom štátu vo verejnom záujme, ako je darovanie hnuteľného majetku štátu, ktorým sú ochranné pomôcky, testy, vakcíny, iné lieky, zdravotnícky materiál. Zároveň sa upravia pravidlá vykonania korešpondenčného hlasovania, pravidlá počítania premlčacích a prekluzívnych lehôt alebo pravidlá vykonávania dražieb.

Plénum odobrilo i pozmeňujúci návrh Petry Krištúfkovej (Sme rodina). Za príjem na účely poskytovania životného minima sa tak nebude považovať príjem z dohôd o práci vykonanej mimo pracovného pomeru, ktoré súvisia s realizáciou opatrení prijatých príslušnými krízovými štábmi na riešenie mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu. Príjem z takýchto prác neovplyvní poberanie náhradného výživného, dávok v hmotnej núdzi ani príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Pomoc pre nezamestnaných

Uchádzači o zamestnanie sa budú môcť zúčastniť pri vykonávaní hygienických a protiepidemických opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov "v čase hospodárskej mobilizácie v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu".

Môžu pomáhať pri plošnom testovaní, výkone činností odberných miest zriadených subjektmi hospodárskej mobilizácie či na očkovacích miestach. Nebude to dôvod vylúčiť ich zo zoznamu uchádzačov o zamestnanie. Umožní sa tiež požiadanie o zaradenie do tohto zoznamu listom, a to v čase núdzového stavu a pandémie.

(tasr)

14. 01. 2021

14. januára 2021 | 19:43

Minúta | 14. januára 2021 | 19:43

Za nedodržanie poradia pri očkovaní bude hroziť vysoká pokuta

Parlament schválil, že za predbiehanie pri očkovaní bude hroziť pokuta až 10-tisíc eur. Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 sa bude môcť realizovať aj mimo ambulancií.

Poslanci Národnej rady SR schválili vládny návrh zmien súvisiacich s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19. Zmeny sa dotknú aj zákona o verejnom obstarávaní, rozšíriť sa má výnimka z povinnosti dodržiavania odkladnej lehoty na všetky priame rokovacie konania. Právnu úpravu podporilo 79 z 89 prítomných poslancov, proti boli siedmi. Hlasovaním sa skončila mimoriadna schôdza.

Poradie sa bude dodržiavať pod hrozbou pokuty

Sankcia 10 000 eur sa bude týkať dodržiavania poradia očkovania na ochorenie COVID-19. Schválením pozmeňujúceho návrhu Juraja Šeligu (Za ľudí) a Ondreja Dostála (SaS) sa má jasne špecifikovať, kde a akým spôsobom má byť upravený spôsob stanovovania poradia.

Testovanie aj mimo odberných miest a ambulancií

Mimo ambulancie bude možné vykonať aj testovanie. Poslanci odobrili návrh Radovana Kazdu (SaS). Má sa tak zvýšiť možnosť testovania na miestach, kde nie je zriadené mobilné odberné miesto, ani ambulancia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

Umožní sa tiež výkon diagnostického testu žiakom tretieho a štvrtého ročníka študijného odboru zdravotnícky asistent nad 18 rokov. Študenti a žiaci budú môcť vykonávať diagnostický test samostatne bez dohľadu iného zdravotníckeho pracovníka. Zdravotnícki pracovníci zas budú môcť vykonávať svoje povolanie aj ako dobrovoľníci.

Pandémia a zákon o verejnom obstarávaní

Zmeny sa dotknú zákona o verejnom obstarávaní. Majú sa rozšíriť výnimky z povinnosti dodržiavania odkladnej lehoty na všetky priame rokovacie konania. Zmeny sa dotknú aj zákona o hospodárskej mobilizácii.

Má sa zefektívniť vynucovanie plnenia povinností subjektov hospodárskej mobilizácie v záujme ochrany života a zdravia ľudí. Predĺži sa výnimka z povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora, a to najdlhšie do konca roka 2021.

Spresnia sa pravidlá nakladania s hnuteľným majetkom štátu vo verejnom záujme, ako je darovanie hnuteľného majetku štátu, ktorým sú ochranné pomôcky, testy, vakcíny, iné lieky, zdravotnícky materiál. Zároveň sa upravia pravidlá vykonania korešpondenčného hlasovania, pravidlá počítania premlčacích a prekluzívnych lehôt alebo pravidlá vykonávania dražieb.

Zmeny pre ľudí v hmotnej núdzi

Plénum odobrilo pozmeňujúci návrh Petry Krištúfkovej (Sme rodina). Za príjem na účely poskytovania životného minima sa tak nebude považovať príjem z dohôd o práci vykonanej mimo pracovného pomeru, ktoré súvisia s realizáciou opatrení prijatých príslušnými krízovými štábmi na riešenie mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

Príjem z takýchto prác neovplyvní poberanie náhradného výživného, dávok v hmotnej núdzi, ani príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

(tasr, min)

14. januára 2021 | 14:44

Minúta | 14. januára 2021 | 14:44

Školy budú zatvorené aj ďalší týždeň

Od pondelka 18. januára budú školy pokračovať dištančným spôsobom výučby, podobne ako je to tento týždeň. TASR o tom informoval odbor komunikácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Otvorené môžu byť len materské školy pre deti zákonných zástupcov z kritickej infraštruktúry a pre deti rodičov, ktorým povaha práce nedovoľuje pracovať z domu. Rovnako môžu byť otvorené školské kluby detí najmä pre deti zdravotníkov, ako aj pre deti rodičov z kritickej infraštruktúry či pre deti rodičov, ktorí nemôžu pracovať z domu. Žiaci prvého aj druhého stupňa základných škôl a stredoškoláci sa učia dištančným spôsobom.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR predstavilo pred niekoľkými týždňami COVID automat, ktorý obsahoval informácie o úrovni epidemiologickej situácie, za akej by bol možný návrat žiakov k prezenčnej výučbe. Podľa súčasných nepriaznivých dát však nie je možné naplniť plán, podľa ktorého by sa niektoré ročníky mohli vrátiť do tried už od budúceho pondelka.

"Napriek našej snahe vrátiť žiakov čím skôr do lavíc to nebude na budúci týždeň možné. Situácia v oblasti ochorenia COVID-19 je na celom Slovensku veľmi vážna. S odborníkmi sme preto tento plán prehodnotili a zhodli sme sa na tom, že najbezpečnejšie pre všetkých bude ešte chvíľu vydržať," uviedol šéf rezortu školstva Branislav Gröhling (SaS). Reagoval tak na základe diskusií s epidemiologickým tímom a ministrom zdravotníctva.

Situácia sa bude opätovne prehodnocovať na budúci týždeň. "V týždni od 18. januára budeme opätovne informovať o tom, ako bude vyučovanie vyzerať od ďalšieho pondelka 25. januára," uzavrel Gröhling.

(tasr)

14. januára 2021 | 13:30

Minúta | 14. januára 2021 | 13:30

Pápež František a emeritný pápež Benedikt XVI. sa dali zaočkovať

Pápež František a jeho predchodca, niekdajší pápež Benedikt XVI., dostali očkovaciu látku proti koronavírusu. Vo štvrtok to oznámil Vatikán, na ktorý sa v správe odvolala tlačová agentúra AFP.

„Môžem potvrdiť, že v rámci vakcinačného programu Vatikánskeho mestského štátu bola pápežovi Františkovi a emeritnému pápežovi podaná prvá dávka vakcíny proti ochoreniu COVID-19,“ uviedol hovorca Vatikánu Matteo Bruni.

„Som presvedčený, že vakcínu by mal brať každý eticky,“ uviedol pápež v rozhovore pre televíznu stanicu Canale 5 pred niekoľkými dňami „Je to etická voľba, pretože hazardujete so svojím zdravím, so svojím životom, ale hazardujete tiež so životmi iných,“ dodal.

Vatikán a vôbec celé kresťanské spoločenstvo donedávna polemizovalo o tom, či je akceptovateľné prijať vakcínu vyvinutú pomocou bunkových kultúr získaných z plodov potratených detí pred niekoľkými desiatkami rokov.

Finálne stanovisko v tomto smere napokon poskytla Kongregácia pre náuku viery (CDF), podľa ktorej je to „morálne prijateľné“ a ktorej rozhodnutie posvätil aj pápež František. Zdôvodnila ho tým, že participovanie na potratoch zo strany toho, kto vakcínu prijíma, je veľmi vzdialené a ospravedlňuje ho zabránenie šíreniu závažného infekčného ochorenia.

Týmto spôsobom je v súčasnosti vyrábaná napríklad proticovidová vakcína od spoločnosti Astra Zeneca a Oxfordskej univerzity. Nie však tá od firiem Pfizer a BioNTech, ktorú mal obdržať František a podľa všetkého aj Benedikt XVI.

(tasr/ste)

14. januára 2021 | 8:06

Minúta | 14. januára 2021 | 8:06

Demokrati odklepli Trumpov impeachment. Stopnú ho v Senáte

Členovia Snemovne reprezentantov Kongresu USA v stredu schválili podanie ústavnej žaloby na dosluhujúceho amerického prezidenta za "podnecovanie povstania" v súvislosti s minulotýždňovým útokom jeho podporovateľov na budovu Kapitolu. Trump impeachment nekomentoval, no opäť odsúdil násilie a dodal, že tí, ktorí sa do neho zapojili, budú postavení pred súd.

Pri hlasovaní podporilo takýto krok 232 členov Snemovne vrátane desiatich kongresmanov z Republikánskej strany. Uznať Trumpa za vinného a odvolať ho z úradu však môže až druhá komora Kongresu, Senát.

Tam však proces takmer dozaista úspešný nebude, nakoľko za zosadenie Trumpa by muselo hlasovať minimálne 67 jeho členov, čo je potrebná dvojtretinová väčšina. A keďže pomer kresiel medzi republikánmi a demokratmi bude po voľbách v Georgii 50 na 50, proti Trumpovi by muselo hlasovať aj 17 republikánov.

Krátko po hlasovaní demokratická predsedníčka Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Nancy Pelosiová túto ústavnú žalobu podpísala. Pelosiová pred podpisom textu obžaloby uviedla, že "Snemovňa dnes ukázala, že nikto nie je nad zákonom, dokonca ani prezident USA".

Vraj nie je šanca na spravodlivý proces

Líder republikánskej väčšiny v americkom Senáte Mitch McConnell v stredu vyhlásil, že neexistuje reálna "šanca", že by v druhej komore Kongresu prebehol "spravodlivý a vážny" proces.

"Vzhľadom na pravidlá, postupy a precedensy v Senáte, ktoré upravujú proces impeachmentu prezidenta, jednoducho neexistuje šanca, že by mohlo dôjsť k ukončeniu spravodlivého alebo vážneho procesu skôr, ako budúci týždeň zloží prísahu novozvolený prezident (Joe) Biden," uviedol McConnell vo vyhlásení.

Ale "aj keby sa proces v Senáte začal tento týždeň a postupoval rýchlo, konečný verdikt by padol až po odchode prezidenta Trumpa z funkcie," dodal McConnell.

Líder demokratov v Senáte Chuck Schumer prisľúbil, že proces s Trumpom sa uskutoční aj po jeho odchode a inaugurácii Joea Bidena. Uviedol, že proces sa môže začať okamžite, ak McConnell schváli konanie mimoriadneho zasadnutia Senátu. Ak tak McConnell neurobí, znamená to, že členovia Senátu sa znova nezídu skôr ako 19. januára, čo je deň pred slávnostnou inauguráciou nového demokratického prezidenta Bidena.

Donald Trump je v poradí štvrtým prezidentom USA, ktorý čelí impeachmentu – vrátane Richarda Nixona, ten však pred podaním žaloby rezignoval na svoju funkciu. Trump je tiež jediným prezidentom, na ktorého bola podaná ústavná žaloba dvakrát v priebehu funkčného obdobia.

Čo je impeachment?

Impeachment, uplatňovaný najmä v anglo-americkom ústavnom práve, je označenie špeciálnej žaloby, ktorú podáva na vysoko postavených štátnych predstaviteľov zákonodarné zhromaždenie (parlament) a môže ich týmto mechanizmom aj odvolať.

K impeachmentu možno pristúpiť v prípadoch, keď sú prezident, viceprezident alebo vyšší štátni úradníci dôvodne podozriví zo zrady, úplatkárstva, respektíve iných závažných trestných činov, alebo keď zneužili moc a hrubo sa previnili voči verejnému blahu.

Ústavná žaloba alebo impeachment má svoj pôvod v stredovekom Anglicku, kde sa vznikajúci parlament už v 14. storočí usiloval o to, aby boli kráľovi poradcovia za svoje činy zodpovední. Prvé zaznamenané prípady impeachmentu sa datujú do roku 1376. Inštitút impeachmentu nadobudol význam najmä v 17. storočí, keď sa anglický parlament potreboval brániť pred svojvôľou anglických kráľov.

Poslednými dvoma prípadmi boli proces impeachmentu proti Warrenovi Hastingsovi, koloniálnemu správcovi a prvému generálnemu guvernérovi v Indii obžalovanému z úplatkárstva, útlaku a podvodov (1787) a proti lordovi Melvillovi (1805). V čase, keď sa éra impeachmentu v Anglicku chýlila ku koncu, bol tento inštitút zakomponovaný do amerického ústavného poriadku.

V USA obžalovala Snemovňa reprezentantov doteraz len dve desiatky ľudí, z toho väčšinou federálnych sudcov. Senát vyslovil súhlasné stanovisko iba v necelej polovici prípadov — zástupcovia štátu totiž často opustili funkciu sami, ešte pred samotným začatím impeachmentu.

Trump zďaleka nie je jediný

Proces, ktorý vedie k impeachmentu, spustili v USA dosiaľ proti trom prezidentom. Prvým bol Andrew Johnson. V roku 1868 bol obvinený z pokusu o odvolanie svojho odporcu, ministra vojny Edwina M. Stantona, na čo nemal podľa novely zákona bez súhlasu Kongresu právo. Pri hlasovaní v Senáte ho zachránil jediný hlas.

V roku 1974 hrozila žaloba Richardovi Nixonovi v súvislosti s aférou Watergate. Nixon však z úradu prezidenta odstúpil skôr, ako sa samotný proces obžaloby začal.

V roku 1998 obvinili prezidenta Billa Clintona z krivej prísahy a marenia spravodlivosti v sexuálnej afére s bývalou stážistkou v Bielom dome Monikou Lewinskou. Clinton hlasovanie napokon prežil.

Dohady so Zelenským?

V spojitosti so 45. prezidentom USA Donaldom Trumpom sa skloňoval impeachment viac ráz už od jeho nástupu do funkcie. Reálne sa tento proces začal po obvinení, že Trump zneužil svoje právomoci, keď 25. júla 2019 v telefonickom rozhovore s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským žiadal, aby sa obnovilo vyšetrovanie syna demokratického kandidáta na prezidenta Joea Bidena.

Zverejnený prepis telefonátu potvrdil, že Trump opakovane nabádal Zelenského, aby spolupracoval pri vyšetrovaní namierenom voči Joeovi Bidenovi, resp. voči jeho synovi Hunterovi, ktorý pôsobil vo vedení ukrajinskej plynárenskej spoločnosti Burisma. Trump tiež Zelenskému potvrdil, že niekoľko dní predtým nariadil zmraziť pomoc Ukrajine v hodnote takmer 400 miliónov dolárov.

Nancy Pelosiová oznámila 24. septembra 2019 začiatok procesu prípravy ústavnej žaloby. Za podanie žaloby hlasovali členovia Snemovne reprezentantov Kongresu Spojených štátov 18. decembra 2019. Na schválenie impeachmentu bolo potrebných minimálne 216 hlasov kongresmanov. Žalobu podporilo 230 členov Snemovne.

Napokon však 5. februára 2020 americký Senát oslobodil Donalda Trumpa spod obvinenia zo zneužitia právomocí aj spod obvinenia z pohŕdania Kongresom.

Demokrati 11. januára 2021 v americkej Snemovni reprezentantov opäť oficiálne predložili ústavnú žalobu voči prezidentovi Donaldovi Trumpovi. V predloženej rezolúcií žalujú Trumpa za "podnecovanie povstania" v súvislosti s útokom jeho podporovateľov 6. januára 2021 na budovu Kapitolu.

Prezident opäť odsúdil násilie

Dosluhujúci americký prezident Donald Trump v krátkom videu, ktoré vydal ako prvé po impeachmente, vyzval Američanov, aby boli "jednotní" a vyhli sa násiliu.

"Jednoznačne odsudzujem násilie, ktorého sme minulý týždeň boli svedkami... Násilie a vandalizmus u nás nemajú absolútne žiadne miesto, ani v našom hnutí. Davové násilie ide proti všetkému, v čo verím, a proti všetkému, za čím stojí naše hnutie," povedal Trump vo svojom videopríspevku. Vyzval "všetkých Američanov", aby sa upokojili a boli jednotní.

Dodal, že tí, ktorí sa minulý týždeň zapojili do útokov, budú postavení pred súd. O samotnom impeachmente sa nezmienil.

(tasr/ste)

13. 01. 2021

13. januára 2021 | 16:32

Minúta | 13. januára 2021 | 16:32

Deti ostávajú doma ďalší týždeň

Na 99 percent sa počas budúceho týždňa budú deti vzdelávať v rovnakom režime ako počas tohto aktuálneho. Žiaci základných a stredných škôl sa budú učiť naďalej dištančne a do materských škôl a školských klubov detí môžu ísť len deti rodičov z kritickej infraštruktúry. Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS).

"Oficiálne to bude zajtra (vo štvrtok 14. januára – poznámka TASR) ráno, lebo s ministrom zdravotníctva si chceme povedať ešte nejaké veci," spresnil minister školstva.

Od pondelka 11. januára začali všetky školy s dištančným spôsobom výučby. Otvorené môžu byť len materské školy pre deti zákonných zástupcov z kritickej infraštruktúry a pre deti rodičov, ktorým povaha práce nedovoľuje pracovať z domu. Pre týchto školákov môžu byť rovnako otvorené aj školské kluby detí. "Od 11. do 18. januára bude vyplácané pandemické OČR. Zriaďovateľom zároveň odporúčame pretestovať všetkých zamestnancov, pričom náklady im budú preplatené," spresnil Gröhling (SaS).

(tasr)