Na stránke portálu aktuálne svieti viacero nových článkov. Ide však prevažne o prevzaté agentúrne texty, čo potvrdzuje, že projekt Košičana Róberta Sopka funguje iba v obmedzenom pro forma režime.
K zablokovaniu Hlavných správ pristúpil Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) krátko po začiatku vojny na Ukrajine, údajne z dôvodu šírenia takzvaného škodlivého obsahu. Spolu s Hlavnými správami padol aj Armádny magazín, Hlavný denník a Infovojna.
„Reálny dôvod bola skôr neschopnosť tejto vlády a prezidentky uniesť kritiku. Tak úbohú vládu ako súčasná, Slovensko ešte v svojej histórii nemalo,“ bránia sa v spomínanom novom texte Hlavné správy.
Transparentnosť rozhodovania NBÚ bola predmetom kritiky z viacerých strán, dokonca aj z médií, ktoré na boji s dezinformáciami stavajú nezanedbateľnú časť svojej agendy. Výhrady padali aj zo strany mimovládnej organizácie Transparency International.
Štát však svojvôľu v rozhodovaní odmietol. „Aby sme sa zbytočne netočili okolo poučiek, bol by som nerád, keby bola na verejnosti predstava, že my sa rozhodneme vypnúť nejakú stránku pre nič za nič. Nejde o žiadne politické, ale bezpečnostné rozhodnutia,“ povedal v rozhovore pre Štandard šéf NBÚ Roman Konečný.
NBÚ na svojom webe aktuálne uvádza, že "momentálne nie je v platnosti žiadne rozhodnutie o blokovaní v zmysle zákona o kybernetickej bezpečnosti". Nie je preto vylúčené, že sa vrátia aj ostatné blokované médiá.
Štát chce právomoc natrvalo
K zablokovaniu Hlavných správ prišlo na základe novely zákona o kybernetickej bezpečnosti. Možnosť blokovania webov mala pôvodne platiť do konca júna, no parlament v polovici minulého mesiaca rozhodol o posunutí dátumu do konca septembra.
"Novela nezohľadnila prechodné ustanovenie, teda nepredĺžila platnosť súčasných rozhodnutí, a preto je v prípade daných subjektov potrebné nové konanie," doplnil hovorca NBÚ Peter Habara. Zrejme práve absencia nového konania umožňuje Hlavným správam fungovať.
Štát paralelne s tým pracuje na osobitnej novele, na základe ktorej má rozhodnutiu predchádzať odôvodnený návrh, blokovanie webov by sa malo uskutočňovať iba v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie požadovaného cieľa a realitou má byť aj povinnosť zverejňovať rozhodnutia, ako aj informáciu o zrušení rozhodnutia o blokovaní.
Do procesu rozhodovania by mal byť po početných námietkach zapojený aj súd. Pred ním by sa mohol prevádzkovateľ zablokovanej stránky obhajovať v zrýchlenom konaní. Nešlo by však o dočasné blokovanie ako v súčasnosti, ale verdikt by bol trvalý.
