Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hlinikárni Slovalco hrozí masové prepúšťanie. Zodpovednosť nesú ministri Budaj a Matovič

Spoločnosť dlhodobo žiada vládu o zmenu kompenzačnej schémy pre energeticky náročný priemysel a podmienky porovnateľné s ostatnými európskymi krajinami. Ministerstvo životného prostredia to odmietlo, minister Budaj tvrdí, že dôvodom bol postoj Ministerstva financií.

V hlinikárni Slovalco v Žiari nad Hronom by po odstavení primárnej výroby hliníka fungovalo iba recyklačné centrum pre spracovanie procesného šrotu, ktoré podnik uviedol do prevádzky tento rok. Hlinikáreň avizuje prepúšťanie troch stoviek pracovníkov, kľúčových zamestnancov pre možný reštart výroby si však plánuje ponechať, uviedol to generálny riaditeľ Slovalca Milan Veselý.

"Definitívne rozhodnutie o tom, či Slovalco prestane vyrábať primárny hliník úplne, alebo len utlmí výrobu na technologické minimum a v chode ponechá len niekoľko elektrolýznych pecí, urobí predstavenstvo spoločnosti," uviedol Veselý. Ako dodal, predpokladá, že po prijatí verdiktu budú musieť prepustiť približne dve tretiny zamestnancov, čo predstavuje zhruba 300 ľudí.

V hlinikárni by aj po odstavení výroby naďalej fungovalo recyklačné centrum pre spracovanie procesného šrotu, do ktorého spoločnosť investovala 15 miliónov eur. "Okrem toho budú fungovať niektoré podporné procesy. Tiež plánujeme dočasne udržať kľúčových zamestnancov pre možný reštart," priblížil Veselý. Vyhliadky na prípadné obnovenie výroby sú však podľa jeho slov v súčasnosti veľmi nepravdepodobné.

Jediný slovenský výrobca hliníka ohlásil prepúšťanie v reakcii na narastajúce ceny elektrickej energie, vysoké ceny emisných povoleniek a nízke ceny hliníka. Spoločnosť dlhodobo žiada vládu o zmenu kompenzačnej schémy pre energeticky náročný priemysel a podmienky porovnateľné s ostatnými európskymi krajinami. Ministerstvo životného prostredia, od volieb vedené Jánom Budajom, túto požiadavku podľa Slovenského rozhlasu odmietlo. Minister Budaj pre Správy RTVS povedal, že dôvodom bol postoj Ministerstva financií. To, že zodpovednosť nesie Igor Matovič vyhlásil aj Richard Sulík. Osud firmy považuje za problém, Ministerstvo hospodárstva vraj pre Slovalco a ďalšie ohrozené firmy urobilo maximum. Igor Matovič sa pre médiá k obvineniu nevyjadril.

Ešte začiatkom roka hlinikáreň znížila produkciu na 60 percent svojej výrobnej kapacity. V tomto čase vznikla na podporu zmeny zákona petícia, podpísalo ju už vyše 10 000 ľudí, záujmy hlinikárne podporil aj Banskobystrický kraj.

Slovalco v Žiari nad Hronom zamestnáva približne 450 ľudí a tvrdí, že na výrobu hlinikárne je naviazaných ďalších asi 2 500 pracovných miest. Väčšinovým vlastníkom podniku je svetový hliníkový gigant Norsk Hydro, menšinovým spoločnosť Penta Investments. (tasr)

Minúta  |  

Matovič oznámil ďalšie zvýšenie. Minimálna mzda bude 700 eur

Minimálna mzda sa zvýši o 54 eur na 700 eur, dohodli sa na tom sociálni partneri bez účasti vlády. Ide o prudké a doteraz najvyššie zvýšenie minimálnej mzdy, ktoré bude mať dopad aj na ďalšie platby, ktoré sa z minimálnej mzdy vypočítavajú.

Zamestnávatelia, odbory a zástupcovia samospráv sa historicky po prvý raz dohodli na zvýšení minimálnej mzdy, a to zo súčasných 646 eur na 700 eur v budúcom roku. Urobili tak autonómne, bez tlaku vlády. Neuplatní sa tak automat na zvyšovanie minimálnej mzdy stanovený zákonom. Sociálni partneri o tom vo štvrtok informovali na spoločnej tlačovej konferencii. Štátna agentúra o výraznom zvýšení minimálnej mzdy informovala o 9.46, Igor Matovič na svojom Facebooku o 4 minúty skôr.

Prezentáciu témy si tak opäť osvojuje predseda OĽaNO a nie minister práce Milan Krajniak, pod ktorého téma vecne náleží. Predstavitelia na tlačovke odmietli reagovať na aktivitu Matoviča, aj keď o zvýšení informoval v čase tlačovej besedy, akoby mal na tom nejakú zásluhu.

"Všetci sociálni partneri sa zhodli na tom, že v súčasnej situácii musí výška minimálnej mzdy zohľadňovať možné negatívne dosahy na zamestnancov a domácnosti, no zároveň i prihliadať na nepriaznivú situáciu, v ktorej sa nachádza podnikateľské prostredie a rešpektovať reálne možnosti slovenských zamestnancov," uviedli v spoločnom stanovisku zástupcovia Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD), Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a zástupcovia zamestnancov združení v Konfederácii odborových zväzov (KOZ) SR a Spoločných odborov Slovenska.

Členovia tripartity skonštatovali, že spoločný návrh na zvýšenie minimálnej mzdy na 700 eur je jasným dôkazom toho, že zodpovedný sociálny dialóg má zmysel. "Veríme, že aj týmto spôsobom politikom a i verejnosti vysielame jasný signál, že práve vecná diskusia, schopnosť počúvať a byť otvorený voči kompromisu sú tým, čo dnes naša krajina potrebuje azda najviac," dodali sociálni partneri. (tasr)

Minúta  |  

Inflácia cvála aj naďalej. Rast cien dosiahol v júni najviac za posledných 22 rokov

AKTUALIZOVANÉ Inflácia na Slovensku medziročne rástla už sedemnásty mesiac za sebou. Kým jej hodnota v júni minulého roka bola ešte na úrovni 2,9 percenta, v júni tohto roka sa dostala na maximum za posledných 22 rokov, a to na 13,2 percenta.

Ceny sa zvýšili vo všetkých sledovaných odboroch spotrebného koša, až polovica z dvanástich odborov dosiahla medziročný rast vyšší ako 8 percent. Ceny dvoch najvýznamnejších výdavkových položiek slovenských domácností, teda potravín a nákladov na bývanie, boli na medziročnej báze vyššie takmer o 20 percent. Dvojciferným tempom rástli aj ceny v doprave, reštauráciách a hoteloch a nábytok a bytové zariadenie. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Aký bol vývoj

Najvyšší podiel, viac ako štvrtinový, vo výdavkoch slovenských domácností tvoria náklady na bývanie. Tu si museli Slováci medziročne priplatiť v sumáre o 15,5 percenta. Imputované nájomné stúplo o 18,5 percenta a elektrina, plyn a tepelná energia zdraželi o 15,8 percenta. Vyššie ceny boli už aj v dodávke vody a v službách s tým spojenými, medziročne o 8,3 percenta.

Ceny potravín boli medziročne vyššie až o 18,7 percenta, a to vo všetkých deviatich sledovaných položkách. Najviac išli hore ceny chleba a obilnín a mlieka, syrov a vajec zhodne o 21 percent, mäsa o 19 percent, olejov a tukov o 47,2 percenta, ale tiež zelenina o 15,4 percenta, cukor a cukrovinky o 11,2 percenta či ovocie o 7,6 percenta. Pri nealkoholických nápojoch vzrástli ceny za kávu, čaj a kakao o 9,9 percenta a za minerálne vody, nealko nápoje a šťavy o 8,8 percenta. Medziročne zdraželi aj alkoholické nápoje o 5,3 percenta.

Naďalej rástli ceny pohonných hmôt, medziročne vysoko až o 43,4 percenta. V porovnaní s minuloročným júnom stúpli ceny za stravovanie o pätinu, zvýšili sa ceny za osobnú starostlivosť o 10,3 percenta, za zdravotnícke služby o 8,5 percenta, ako aj rekreačné, kultúrne služby a dovolenky o 7,4 percenta a poistenia o 5,5 percenta.

Najväčším zdrojom júnovej inflácie boli opäť vyššie ceny potravín

Najväčším zdrojom júnovej inflácie boli opäť vyššie ceny potravín. Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, v komentári k júnovým spotrebiteľským cenám, ktoré zverejnil ŠÚ SR. Medzimesačný rast cien v júni síce poklesol na 1,2 percenta, ale v priemere od začiatku roka sa ceny z mesiaca na mesiac zvyšovali o 1,6 percenta.

"Ceny potravín sa a v porovnaní s májom zvýšili o ďalších 2,4 percenta a boli zodpovedné až za 38 percent celkovej medzimesačnej inflácie. V medziročnom porovnaní sa dynamika ich rastu zrýchlila zo 16,6 percenta až na 18,7 percenta. Ceny potravín tak tvorili 27 percent celkovej medziročnej inflácie," spresnil Koršňák.

K zrýchleniu inflácie v júni podľa neho výraznejšie opäť prispeli aj ceny pohonných látok, ktoré reagovali na ďalšie zdraženie ropy na svetových trhoch. V júnových cenách sa pritom premieta najmä májový vývoj cien ropy. "Jemnú korekciu dolárovej ceny ropy z posledných dní pritom takmer plne pohlcuje slabšie euro," podčiarkol.  

"Inflácia by mala zotrvať na úrovni okolo 12 až 13 percent až do konca tohto roka. Na úrovni okolo 10 percent by sa pritom rast cien mohol udržať aj v budúcom roku. Dotovať by ho mali naďalej najmä vysoké ceny potravín," myslí si Koršňák.

Aj podľa slov analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka bol rast cien v júni oproti máju ťahaný najmä cenami potravín (predovšetkým mäsa), ktoré prispeli viac než tretinou k medzimesačnému nárastu cien. "Okrem toho tu zohrávali významnú rolu aj pohonné látky či imputované nájomné zohľadňujúce ceny stavebných materiálov," poznamenal Horňák.

Podľa Evy Sadovskej, analytičky Wood & Company, dôvodov, prečo potraviny dražejú, je viacero. "Producenti uvádzajú ako jeden z dôvodov drahšie energie potrebné na výrobu. Ďalším dôvodom je vysoká cena ropy a následne aj pohonných látok. Potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť. Pri cenách potravín je vždy dôležitý aj faktor počasie, ktorý má dosah na úrodu rastlinného pôvodu. To má následne vplyv aj na živočíšnu výrobu, teda na chov zvierat (v podobe drahšieho krmiva). Stav úrody sa vždy premietne do vývoja cien agrokomodít na burzách a skôr ci neskôr sa to ukáže aj na cenovkách v obchodoch," vysvetlila Sadovská.

"Očakávame, že aj v nasledujúcich mesiacoch bude inflácia u nás dvojciferná a v letných mesiacoch bude prekračovať hranicu 13 percent, respektíve 14 percent. Zároveň predpokladáme, že priemerná inflácia za celý tento rok sa bude približovať k úrovni 12 percent. Smerom nahor budú infláciu tlačiť hlavne vysoké ceny potravín, ropy a energií, ktoré prudko rastú ako dôsledok vojny na Ukrajine," doplnila Jana Glasová, analytička 365.bank.

(sita, tasr)

Minúta  |  

Denis Durec, reality v Trenčianskom kraji

Akým smerom sa uberá trh s realitami?

  O aké nehnuteľnosti je dnes najväčší záujem? Oplatí sa stavať dom svojpomocne? Do akého druhu reality je najlepšie investovať? Na tieto aj iné otázky Vám v našom najnovšom podcaste odpovie Denis Durec, špecialista na reality.  

https://vimeo.com/729914903
Minúta  |  

V Chorvátsku sú veľké požiare, vidno ich aj z vesmíru. Ľudia pri Šibeniku opúšťajú domovy

V chorvátskej Dalmácii v stredu vypukli tri veľké požiare – dva v oblasti Šibenika a jeden v oblasti Zadaru. V Zatone a Rasline pri Šibeniku požiar zasiahol aj obydlia, zhorelo desať až dvadsať domov. Situáciu komplikuje silný vietor, hasičom pomáhajú aj vojaci a celkovo štyri hasičské lietadlá. Zatiaľ neboli hlásení žiadni zranení, informuje TASR podľa správ Chorvátskej rádiotelevízie (HRT) a webu novín Dnevnik.

Meteorológ Izidor Pelajić na Twitteri zverejnil satelitnú snímku z družice Eumetsat ukazujúcu, že požiare v Dalmácii vidno aj z vesmíru.

Do Šibenika v stredu večer pricestoval aj premiér Andrej Plenković. Médiám neskôr povedal, že najhoršia situácia je v Rasline a Zatone. Ide podľa neho o najväčšie požiare tohto leta v Chorvátsku, vláda však zatiaľ neplánuje požiadať o pomoc iné krajiny.

Ako uviedol vedúci odboru civilnej ochrany v Šibeniku Danijel Mileta, oblasť zasiahol najhorší požiar za najmenej desať rokov. Mnoho ľudí opustilo svoje domovy.

Reportérka Dnevnika podvečer informovala o prebiehajúcej evakuácii obyvateľov obcí Raslina a Zaton na člnoch cez morskú zátoku smerom na obec Bilice. Ľudí tam ubytovali v domove dôchodcov a študentskom internáte.

https://www.youtube.com/watch?v=ST0h5xbOXKI&t=1s

(tasr)

Minúta  |  

Novú francúzsku ministerku Cayeuxovú aktivisti obviňujú z homofóbie. Za výrok spred desiatich rokov ju zažalovali

Nová francúzska ministerka územného rozvoja Caroline Cayeuxová čelí obvineniam z homofóbie za svoje výroky proti legalizácii manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Niekoľko organizácií bojujúcich za práva LGBTI komunít na ňu v stredu podalo žalobu. Napriek tomu, že sa za výroky ospravedlnila a vzdávala hold Simone Veilovej.

Cayeuxová (73) v roku 2013 povedala v Senáte niekoľko výrokov namierených proti LGBTI komunite. Uviedla, že uzákonenie manželstiev homosexuálov nie je len "proti prírode", ale je tiež "bezhlavým rútením sa vpred".

Skupiny bojujúce za práva komunity LGBTI vyhlásili, že Cayeuxová počas svojho pôsobenia vo funkcii verejnej činiteľky spáchala trestný čin osočovania iných na základe ich sexuálnej orientácie.

https://twitter.com/BFMTV/status/1547208022736441345

Cayeuxová sa v reakcii na obvinenia vyjadrila, že má "medzi týmito ľuďmi mnoho priateľov". Dodala, že sa cíti nespravodlivo obviňovaná a veľmi ju to trápi. V stredu uverejnila na sociálnej sieti Twitter ospravedlnenie, v ktorom uviedla, že jej komentáre boli nevhodné a že "rovnoprávnosť by mala byť za každých okolností prioritou".

V petícii, ktorá bola zverejnená v priebehu tohto týždňa, 50 ľavicových poslancov parlamentu žiada odstúpenie Cayeuxovej. Okrem nej vyzývajú na odchod aj ministra životného prostredia Christopha Béchua a ministra vnútra Géralda Darmanina, ktorého podozrievali zo znásilnenia.

Hovorca francúzskej vlády Olivier Veran v stredu vyhlásil, že Cayeuxovej ospravedlnením sa celá záležitosť uzatvorila, a dodal, že ministerka je súčasťou vlády, ktorá práva homosexuálov vždy podporovala.

Nepomohlo jej ani to, že sa názorovo posunula do stredu a vzdávala hold zosnulej ministerke Simonej Veilovej okrem iného za to, že v 70. rokoch schválila prelomový francúzsky potratový zákon.

https://twitter.com/carolinecayeux/status/1546843883497299969

(tasr, haj)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.