Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezidentka dala rodinný balík na ústavný súd. Matovič: Metá ňou nenávisť a klame. Hanbím sa za ňu

Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa vo štvrtok obrátila na Ústavný súd SR v súvislosti s takzvaným protiinflačným balíkom z dielne ministra financií Igora Matoviča, ktorý Národná rada SR opätovne schválila aj po jej vetovaní. Takýto postup hlava štátu avizovala už pred prelomením jej veta. TASR o tom informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec.

"Podala som návrh na Ústavný súd SR na preskúmanie súladu právnych predpisov a pozastavenie účinnosti," skonštatovala Čaputová. Deklaruje, že to nerobí preto, že je proti pomoci rodinám, ale preto, aby rodiny dostávali adresnú, včasnú a dostatočne účinnú pomoc.

"Ktorú si môžeme dovoliť, a o ktorej sa rozhodne legitímnym spôsobom so zapojením všetkých, ktorí ju budú musieť nakoniec vo svojich rozpočtoch zaplatiť," uviedla prezidentka.

Okrem procesných výhrad v podaní uvádza aj hmotnoprávne výhrady a Ústavný súd SR zároveň žiada o pozastavenie účinnosti zákona v prípade, ak nerozhodne do 1. januára 2023. Prezidentka je presvedčená, že prijatý balíček je protiústavný z troch dôvodov.

Prezidentka: Porušili sa pravidlá

Celý zákon bol podľa nej prijatý v skrátenom legislatívnom konaní, na ktoré zjavne nebol splnený žiadny zákonný dôvod. Inštitút skráteného legislatívneho konania bol v tomto prípade, ako tvrdí, použitý v rozpore s Ústavou SR, keďže neboli splnené zákonné predpoklady na jeho uplatnenie.

Obsahom zákona sa podľa prezidentky porušili ústavné pravidlá rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti. "Vzhľadom na finančný objem balíčka je neakceptovateľné prijať ho bez rozpočtového krytia, bez vyčíslenia jeho dopadov a prakticky bez diskusie," uviedla.

Prezidentka zároveň upozorňuje, že zníženie prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na polovicu v čase, keď namiesto rodiča prijíma tieto dávky osobitný príjemca, je v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa. Podľa nej je to diskriminačné a trestá dieťa za to, že si jeho rodič neplní povinnosti.

Minister financií Igor Matovič nedávno uviedol, že najlepším riešením bolo prelomiť veto prezidentky a počkať si na rozhodnutie Ústavného súdu. "My sa Ústavného súdu vôbec nebojíme, lebo podľa toho, ako doteraz Ústavný súd rozhodoval, tak by rodiny mal podržať," vyhlásil Matovič.

Matovič: Myslel som si, že to neurobí

Igor Matovič si myslel, že prezidentka sa na ústavný súd neobráti. "Myslel som, že to neurobí. Bohužiaľ, nenávisť voči mne ňou metá natoľko, že v pohode obetuje osud 2,5 milióna detí a rodičov," povedal Matovič.

Konštatoval, že "do krvi" bojovať proti pomoci rodinám v takto ťažkej dobe môže len človek, pre ktorého sú rodiny len čísla. Uviedol, že za prezidentku sa hanbí.

"Vážne by som chcel vidieť ten uprený pohľad pani prezidentky do očí slobodnej matky s dvoma školopovinnými deťmi, ktorej chce prezidentka doslova ukradnúť 3 121 € navyše ročne z rodinného rozpočtu," napísal.

Minister financií tvrdí, že Čaputová klame. "V podaní na ÚS tvrdí aj také skvosty, že som sa verejne priznal, že som chcel ‚zamedziť diskusii a umlčať kritikov a oponentov‘ Rodinného balíčka. Strašné. Klamať z prezidentského paláca rovno ÚS, to chce iný pocit bohorovnosti," uzatvára s tým, že verí, že Ústavný súd rodiny podrží.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Ivana Trumpová zomrela na následky zranení, ktoré utrpela pri páde v byte

AKTUALIZOVANÉ Vo veku 73 rokov zomrela Ivana Trumpová, rodená Zelníčková, bývalá manželka amerického exprezidenta Donalda Trumpa. Rozviedli sa v roku 1992. Je matkou najúspešnejších Trumpových detí.

"S veľkým zármutkom oznamujem všetkým, ktorí ju milovali, pričom ich je mnoho, že Ivana Trumpová zomrela vo svojom dome v meste New York," napísal Trump. "Bola to úžasná, krásna a ohromná žena, ktorá viedla inšpiratívny život. Jej pýchou a radosťou boli jej tri deti – Donald mladší, Ivanka, Eric. Bola na nich taká hrdá, ako sme na ňu boli hrdí my všetci. Odpočívaj v pokoji, Ivana!" dodal na svojej sociálnej sieti Trump Social bývalý prezident.

Vyhlásenie k úmrtiu Trumpovej vydala aj jej rodina. "S hlbokým zármutkom oznamujeme, že nás opustila naša milovaná matka Ivana Trumpová. Naša matka bola neuveriteľnou ženou – obratnou podnikateľkou, športovkyňou svetového formátu, oslnivou kráskou, starostlivou matkou a priateľkou," uviedli pozostalí vo vyhlásení. "Utiekla pred komunizmom a prijala túto krajinu... Svojim deťom vštepovala pevnú vôľu, neoblomnosť, súcit aj odhodlanie. Bude nesmierne chýbať svojej matke, trom deťom a desiatim vnúčatám," dodali.

Ivana Trumpová zomrela na následky zranení, ktoré utrpela pri páde vo svojom byte. Potvrdil to v piatok hovorca mestského úradu súdneho lekára v New Yorku, uviedla agentúra DPA. Podľa hovorcu boli príčinou smrti 73-ročnej Trumpovej tupé nárazy do trupu. Polícia medzičasom uviedla, že Trumpová spadla vo svojom byte zo schodov. Naposledy ju videli v stredu popoludní.   

Na večeri podávanej Ronaldom Reaganom a jeho manželkou Nancy počas štátnej návštevy saudského kráľa Fahda v Bielom dome v roku 1985. Foto: wikimedia

Trumpová, rodená Zelníčková, pochádzala zo Zlína z Moravy. V mladosti bola lyžiarkou, neskôr modelkou a dizajnérkou. Za Donalda Trumpa sa vydala v roku 1977, bol jej druhým manželom. Patrili medzi celebrity 80. rokov, pár tvorili do začiatku 90. rokoch minulého storočia. Rozviedli sa v roku 1992, pričom ich vypätému rozvodu predchádzal Trumpov vzťah s Marlou Maplesovou, jeho nasledovnou manželkou. Ivana Trumpová zastávala niektoré manažérske pozície vo firme Trump, dlhé roky – od roku 1995 do roku 2010 – písala stĺpček o móde a dizajne pre Globe. Napísala a vydala aj niekoľko kníh. V posledných rokoch však mali exmanželia Trumpovci dobré vzťahy, pričom Ivana v roku 2017 vo svojej knihe uviedla, že sa s Donaldom raz týždenne rozpráva.

(tasr, fed)

Minúta  |  

Hlinikárni Slovalco hrozí masové prepúšťanie. Zodpovednosť nesú ministri Budaj a Matovič

Spoločnosť dlhodobo žiada vládu o zmenu kompenzačnej schémy pre energeticky náročný priemysel a podmienky porovnateľné s ostatnými európskymi krajinami. Ministerstvo životného prostredia to odmietlo, minister Budaj tvrdí, že dôvodom bol postoj Ministerstva financií.

V hlinikárni Slovalco v Žiari nad Hronom by po odstavení primárnej výroby hliníka fungovalo iba recyklačné centrum pre spracovanie procesného šrotu, ktoré podnik uviedol do prevádzky tento rok. Hlinikáreň avizuje prepúšťanie troch stoviek pracovníkov, kľúčových zamestnancov pre možný reštart výroby si však plánuje ponechať, uviedol to generálny riaditeľ Slovalca Milan Veselý.

"Definitívne rozhodnutie o tom, či Slovalco prestane vyrábať primárny hliník úplne, alebo len utlmí výrobu na technologické minimum a v chode ponechá len niekoľko elektrolýznych pecí, urobí predstavenstvo spoločnosti," uviedol Veselý. Ako dodal, predpokladá, že po prijatí verdiktu budú musieť prepustiť približne dve tretiny zamestnancov, čo predstavuje zhruba 300 ľudí.

V hlinikárni by aj po odstavení výroby naďalej fungovalo recyklačné centrum pre spracovanie procesného šrotu, do ktorého spoločnosť investovala 15 miliónov eur. "Okrem toho budú fungovať niektoré podporné procesy. Tiež plánujeme dočasne udržať kľúčových zamestnancov pre možný reštart," priblížil Veselý. Vyhliadky na prípadné obnovenie výroby sú však podľa jeho slov v súčasnosti veľmi nepravdepodobné.

Jediný slovenský výrobca hliníka ohlásil prepúšťanie v reakcii na narastajúce ceny elektrickej energie, vysoké ceny emisných povoleniek a nízke ceny hliníka. Spoločnosť dlhodobo žiada vládu o zmenu kompenzačnej schémy pre energeticky náročný priemysel a podmienky porovnateľné s ostatnými európskymi krajinami. Ministerstvo životného prostredia, od volieb vedené Jánom Budajom, túto požiadavku podľa Slovenského rozhlasu odmietlo. Minister Budaj pre Správy RTVS povedal, že dôvodom bol postoj Ministerstva financií. To, že zodpovednosť nesie Igor Matovič vyhlásil aj Richard Sulík. Osud firmy považuje za problém, Ministerstvo hospodárstva vraj pre Slovalco a ďalšie ohrozené firmy urobilo maximum. Igor Matovič sa pre médiá k obvineniu nevyjadril.

Ešte začiatkom roka hlinikáreň znížila produkciu na 60 percent svojej výrobnej kapacity. V tomto čase vznikla na podporu zmeny zákona petícia, podpísalo ju už vyše 10 000 ľudí, záujmy hlinikárne podporil aj Banskobystrický kraj.

Slovalco v Žiari nad Hronom zamestnáva približne 450 ľudí a tvrdí, že na výrobu hlinikárne je naviazaných ďalších asi 2 500 pracovných miest. Väčšinovým vlastníkom podniku je svetový hliníkový gigant Norsk Hydro, menšinovým spoločnosť Penta Investments. (tasr)

Minúta  |  

Matovič oznámil ďalšie zvýšenie. Minimálna mzda bude 700 eur

Minimálna mzda sa zvýši o 54 eur na 700 eur, dohodli sa na tom sociálni partneri bez účasti vlády. Ide o prudké a doteraz najvyššie zvýšenie minimálnej mzdy, ktoré bude mať dopad aj na ďalšie platby, ktoré sa z minimálnej mzdy vypočítavajú.

Zamestnávatelia, odbory a zástupcovia samospráv sa historicky po prvý raz dohodli na zvýšení minimálnej mzdy, a to zo súčasných 646 eur na 700 eur v budúcom roku. Urobili tak autonómne, bez tlaku vlády. Neuplatní sa tak automat na zvyšovanie minimálnej mzdy stanovený zákonom. Sociálni partneri o tom vo štvrtok informovali na spoločnej tlačovej konferencii. Štátna agentúra o výraznom zvýšení minimálnej mzdy informovala o 9.46, Igor Matovič na svojom Facebooku o 4 minúty skôr.

Prezentáciu témy si tak opäť osvojuje predseda OĽaNO a nie minister práce Milan Krajniak, pod ktorého téma vecne náleží. Predstavitelia na tlačovke odmietli reagovať na aktivitu Matoviča, aj keď o zvýšení informoval v čase tlačovej besedy, akoby mal na tom nejakú zásluhu.

"Všetci sociálni partneri sa zhodli na tom, že v súčasnej situácii musí výška minimálnej mzdy zohľadňovať možné negatívne dosahy na zamestnancov a domácnosti, no zároveň i prihliadať na nepriaznivú situáciu, v ktorej sa nachádza podnikateľské prostredie a rešpektovať reálne možnosti slovenských zamestnancov," uviedli v spoločnom stanovisku zástupcovia Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD), Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a zástupcovia zamestnancov združení v Konfederácii odborových zväzov (KOZ) SR a Spoločných odborov Slovenska.

Členovia tripartity skonštatovali, že spoločný návrh na zvýšenie minimálnej mzdy na 700 eur je jasným dôkazom toho, že zodpovedný sociálny dialóg má zmysel. "Veríme, že aj týmto spôsobom politikom a i verejnosti vysielame jasný signál, že práve vecná diskusia, schopnosť počúvať a byť otvorený voči kompromisu sú tým, čo dnes naša krajina potrebuje azda najviac," dodali sociálni partneri. (tasr)

Minúta  |  

Inflácia cvála aj naďalej. Rast cien dosiahol v júni najviac za posledných 22 rokov

AKTUALIZOVANÉ Inflácia na Slovensku medziročne rástla už sedemnásty mesiac za sebou. Kým jej hodnota v júni minulého roka bola ešte na úrovni 2,9 percenta, v júni tohto roka sa dostala na maximum za posledných 22 rokov, a to na 13,2 percenta.

Ceny sa zvýšili vo všetkých sledovaných odboroch spotrebného koša, až polovica z dvanástich odborov dosiahla medziročný rast vyšší ako 8 percent. Ceny dvoch najvýznamnejších výdavkových položiek slovenských domácností, teda potravín a nákladov na bývanie, boli na medziročnej báze vyššie takmer o 20 percent. Dvojciferným tempom rástli aj ceny v doprave, reštauráciách a hoteloch a nábytok a bytové zariadenie. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Aký bol vývoj

Najvyšší podiel, viac ako štvrtinový, vo výdavkoch slovenských domácností tvoria náklady na bývanie. Tu si museli Slováci medziročne priplatiť v sumáre o 15,5 percenta. Imputované nájomné stúplo o 18,5 percenta a elektrina, plyn a tepelná energia zdraželi o 15,8 percenta. Vyššie ceny boli už aj v dodávke vody a v službách s tým spojenými, medziročne o 8,3 percenta.

Ceny potravín boli medziročne vyššie až o 18,7 percenta, a to vo všetkých deviatich sledovaných položkách. Najviac išli hore ceny chleba a obilnín a mlieka, syrov a vajec zhodne o 21 percent, mäsa o 19 percent, olejov a tukov o 47,2 percenta, ale tiež zelenina o 15,4 percenta, cukor a cukrovinky o 11,2 percenta či ovocie o 7,6 percenta. Pri nealkoholických nápojoch vzrástli ceny za kávu, čaj a kakao o 9,9 percenta a za minerálne vody, nealko nápoje a šťavy o 8,8 percenta. Medziročne zdraželi aj alkoholické nápoje o 5,3 percenta.

Naďalej rástli ceny pohonných hmôt, medziročne vysoko až o 43,4 percenta. V porovnaní s minuloročným júnom stúpli ceny za stravovanie o pätinu, zvýšili sa ceny za osobnú starostlivosť o 10,3 percenta, za zdravotnícke služby o 8,5 percenta, ako aj rekreačné, kultúrne služby a dovolenky o 7,4 percenta a poistenia o 5,5 percenta.

Najväčším zdrojom júnovej inflácie boli opäť vyššie ceny potravín

Najväčším zdrojom júnovej inflácie boli opäť vyššie ceny potravín. Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, v komentári k júnovým spotrebiteľským cenám, ktoré zverejnil ŠÚ SR. Medzimesačný rast cien v júni síce poklesol na 1,2 percenta, ale v priemere od začiatku roka sa ceny z mesiaca na mesiac zvyšovali o 1,6 percenta.

"Ceny potravín sa a v porovnaní s májom zvýšili o ďalších 2,4 percenta a boli zodpovedné až za 38 percent celkovej medzimesačnej inflácie. V medziročnom porovnaní sa dynamika ich rastu zrýchlila zo 16,6 percenta až na 18,7 percenta. Ceny potravín tak tvorili 27 percent celkovej medziročnej inflácie," spresnil Koršňák.

K zrýchleniu inflácie v júni podľa neho výraznejšie opäť prispeli aj ceny pohonných látok, ktoré reagovali na ďalšie zdraženie ropy na svetových trhoch. V júnových cenách sa pritom premieta najmä májový vývoj cien ropy. "Jemnú korekciu dolárovej ceny ropy z posledných dní pritom takmer plne pohlcuje slabšie euro," podčiarkol.  

"Inflácia by mala zotrvať na úrovni okolo 12 až 13 percent až do konca tohto roka. Na úrovni okolo 10 percent by sa pritom rast cien mohol udržať aj v budúcom roku. Dotovať by ho mali naďalej najmä vysoké ceny potravín," myslí si Koršňák.

Aj podľa slov analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka bol rast cien v júni oproti máju ťahaný najmä cenami potravín (predovšetkým mäsa), ktoré prispeli viac než tretinou k medzimesačnému nárastu cien. "Okrem toho tu zohrávali významnú rolu aj pohonné látky či imputované nájomné zohľadňujúce ceny stavebných materiálov," poznamenal Horňák.

Podľa Evy Sadovskej, analytičky Wood & Company, dôvodov, prečo potraviny dražejú, je viacero. "Producenti uvádzajú ako jeden z dôvodov drahšie energie potrebné na výrobu. Ďalším dôvodom je vysoká cena ropy a následne aj pohonných látok. Potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť. Pri cenách potravín je vždy dôležitý aj faktor počasie, ktorý má dosah na úrodu rastlinného pôvodu. To má následne vplyv aj na živočíšnu výrobu, teda na chov zvierat (v podobe drahšieho krmiva). Stav úrody sa vždy premietne do vývoja cien agrokomodít na burzách a skôr ci neskôr sa to ukáže aj na cenovkách v obchodoch," vysvetlila Sadovská.

"Očakávame, že aj v nasledujúcich mesiacoch bude inflácia u nás dvojciferná a v letných mesiacoch bude prekračovať hranicu 13 percent, respektíve 14 percent. Zároveň predpokladáme, že priemerná inflácia za celý tento rok sa bude približovať k úrovni 12 percent. Smerom nahor budú infláciu tlačiť hlavne vysoké ceny potravín, ropy a energií, ktoré prudko rastú ako dôsledok vojny na Ukrajine," doplnila Jana Glasová, analytička 365.bank.

(sita, tasr)

Minúta  |  

Denis Durec, reality v Trenčianskom kraji

Akým smerom sa uberá trh s realitami?

  O aké nehnuteľnosti je dnes najväčší záujem? Oplatí sa stavať dom svojpomocne? Do akého druhu reality je najlepšie investovať? Na tieto aj iné otázky Vám v našom najnovšom podcaste odpovie Denis Durec, špecialista na reality.  

https://vimeo.com/729914903

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.