Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Len minimum ľudí si myslí, že koalícia určite dovládne

Súčasná vládna štvorkoalícia v súčasnom zložení nevydrží do konca volebného obdobia. Myslí si to viac ako polovica respondentov prieskumu, ktorý od 7. do 14. júla pre televíziu JOJ realizovala agentúra AKO.

„Politická strana SaS vypovedala koaličnú zmluvu a žiada stranu OĽaNO, aby Igor Matovič odstúpil z vlády. Ak sa tak nestane do 31. augusta, ministri za SaS podajú demisiu – odídu z koaličnej vlády. Podľa vášho názoru vydrží či nevydrží súčasná vládna štvorkoalícia v súčasnom zložení až do konca volebného obdobia?“ znelo zadanie prieskumu verejnej mienky.

Len 8,4 percenta z 1 000 opýtaných odpovedalo, že vláda určite vydrží, a 26,5 percenta si myslí, že asi vydrží. Určite nevydrží a rozpadne sa podľa 34,1 percenta respondentov a 20,5 percenta si myslí, že asi nevydrží a rozpadne sa, čo spolu predstavuje 54,6 percenta ľudí, ktorí o dovládnutí súčasnej vlády majú pochybnosti. Zvyšných 10,5 percenta sa nevedelo, respektíve sa nechcelo k otázke vyjadriť.

Dôveru vláde prejavili približne rovnako muži aj ženy. Najväčší rozdiel v názoroch mužov a žien bol v kategórii „určite nevydrží, rozpadne sa", kde si to myslí až 25 percent mužov oproti 16 percent žien. Dôvera v dovládnutie vlády sa podľa vekových kategórií líši minimálne. Najväčšiu nedôveru v dovládnutie súčasnej vlády majú občania vo vekovej kategórii od 18 do 33 rokov, kde je to spolu 61 percent.

Možnosť, že vláda asi vydrží, pripúšťajú najviac vysokoškolsky vzdelaní ľudia – 33 percent a najmenej ľudia bez maturity – 25 percent. V súčte nedôvery v dovládnutie tomuto najviac veria najmenej vzdelaní ľudia – 57 percent oproti 51 percent medzi ľuďmi s vysokoškolským vzdelaním. Najväčšia dôvera v dovládnutie vlády je podľa prieskumu u ľudí v Bratislavskom kraji – 45 percent a najmenšia v Košickom kraji – 29 percent. K možnosti rozpadu vlády sa najviac ľudí prikláňa v Nitrianskom kraji – 60 percent a najmenej v Bratislavskom – 54 percent.

Zachovanie súčasnej vlády nadpriemerne často očakávajú ľudia vo veku 34 až 49 a 66 a viac rokov, vysokoškolsky vzdelaní, obyvatelia hlavne Bratislavského, ale aj Žilinského, Trnavského a Banskobystrického kraja, občania inej ako slovenskej alebo maďarskej národnosti a voliči strán OĽaNO, Nova, Kresťanská únia, Zmena zdola, KDH, Sme rodina a SNS.

(sita)

Minúta  |  

Debata o odchode Matoviča je uzavretá. Otázky o menšinovej vláde sú predčasné, vyhlasuje OĽaNO

Otázku menšinovej vlády považuje hnutie OĽaNO za predčasnú. Naďalej odmieta požiadavku SaS na odchod ministra financií a lídra hnutia Igora Matoviča z vlády. Strana Za ľudí verí, že tento osobný spor SaS a OĽaNO vyriešia vzájomne akceptovateľným spôsobom.

„Mrzí nás, že strana SaS sa napriek historickej skúsenosti vyhráža rozbitím ďalšej vlády, ktorej je súčasťou. Stále však existuje priestor na krok vzad a veríme, že SaS si nakoniec vyberie spoluprácu na doručovaní výsledkov namiesto úteku od zodpovednosti," uviedol Peter Dojčan z mediálneho tímu OĽaNO. Dodal, že hnutie ešte pred zverejnením požiadaviek SaS vydalo jasné stanovisko o nesúhlase s odchodom ministra financií. "Toto stanovisko naďalej platí, a tým je pre nás debata o odchode Igora Matoviča uzavretá. Otázky o menšinovej vláde považujeme v tejto chvíli za predčasné," uzavrelo hnutie.

https://standard.sk/227828/7-dni-v-kocke-bitka-o-hegerovu-palicu-sa-skoncila/

"Strana SaS ešte neodišla z vlády a veríme, že tento osobný spor si vyrieši Richard Sulík s Igorom Matovičom vzájomne akceptovateľným spôsobom. Najlepším riešením je totiž pokračovanie štvorkoalície," podčiarkla strana Za ľudí. Zopakovala, že politici by nemali zaťažovať občanov svojimi spormi, pretože tie ľudí nezaujímajú. "Jediným víťazom týchto sporov je Robert Fico, mafia a oligarchovia," podotkla strana. Upriamuje pritom pozornosť na potrebu riešenia celosvetovej krízy v oblasti energií a tiež na pokračujúcu vojnu na Ukrajine.

Spor v koalícii sa opäť vyostril po tom, ako poslanci Národnej rady SR prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej pri takzvanom protiinflačnom balíku z dielne Matoviča. SaS a OĽaNO sa následne obviňovali z hlasovania s fašistami. Pre útoky Matoviča SaS prestala opätovne chodiť na koaličné rady, vypovedala koaličnú zmluvu a očakáva do konca augusta novú. Chce ju prepracovať a žiada Matovičov odchod z vlády. OĽaNO to od začiatku odmieta. SaS avizovala demisiu svojich ministrov, ak nedôjde k naplneniu ich požiadaviek.

Matovič reagoval, že SaS v septembri povalí vládu. To Sulík odmietol a tvrdí, že odchodom liberálov z koalície nepadne vláda. Deklaroval záujem na dovládnutí kabinetu. Vyhlásil však, že SaS koalíciu opustila. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) vyzval liberálov, aby urobili krok späť. So Sulíkom sa má stretnúť počas víkendu. Premiér sa má tiež stretnúť aj s prezidentkou.

https://standard.sk/227588/teraz-je-na-tahu-matovic-nie-heger/

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka dala rodinný balík na ústavný súd. Matovič: Metá ňou nenávisť a klame. Hanbím sa za ňu

Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa vo štvrtok obrátila na Ústavný súd SR v súvislosti s takzvaným protiinflačným balíkom z dielne ministra financií Igora Matoviča, ktorý Národná rada SR opätovne schválila aj po jej vetovaní. Takýto postup hlava štátu avizovala už pred prelomením jej veta. TASR o tom informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec.

"Podala som návrh na Ústavný súd SR na preskúmanie súladu právnych predpisov a pozastavenie účinnosti," skonštatovala Čaputová. Deklaruje, že to nerobí preto, že je proti pomoci rodinám, ale preto, aby rodiny dostávali adresnú, včasnú a dostatočne účinnú pomoc.

"Ktorú si môžeme dovoliť, a o ktorej sa rozhodne legitímnym spôsobom so zapojením všetkých, ktorí ju budú musieť nakoniec vo svojich rozpočtoch zaplatiť," uviedla prezidentka.

Okrem procesných výhrad v podaní uvádza aj hmotnoprávne výhrady a Ústavný súd SR zároveň žiada o pozastavenie účinnosti zákona v prípade, ak nerozhodne do 1. januára 2023. Prezidentka je presvedčená, že prijatý balíček je protiústavný z troch dôvodov.

Prezidentka: Porušili sa pravidlá

Celý zákon bol podľa nej prijatý v skrátenom legislatívnom konaní, na ktoré zjavne nebol splnený žiadny zákonný dôvod. Inštitút skráteného legislatívneho konania bol v tomto prípade, ako tvrdí, použitý v rozpore s Ústavou SR, keďže neboli splnené zákonné predpoklady na jeho uplatnenie.

Obsahom zákona sa podľa prezidentky porušili ústavné pravidlá rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti. "Vzhľadom na finančný objem balíčka je neakceptovateľné prijať ho bez rozpočtového krytia, bez vyčíslenia jeho dopadov a prakticky bez diskusie," uviedla.

Prezidentka zároveň upozorňuje, že zníženie prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na polovicu v čase, keď namiesto rodiča prijíma tieto dávky osobitný príjemca, je v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa. Podľa nej je to diskriminačné a trestá dieťa za to, že si jeho rodič neplní povinnosti.

Minister financií Igor Matovič nedávno uviedol, že najlepším riešením bolo prelomiť veto prezidentky a počkať si na rozhodnutie Ústavného súdu. "My sa Ústavného súdu vôbec nebojíme, lebo podľa toho, ako doteraz Ústavný súd rozhodoval, tak by rodiny mal podržať," vyhlásil Matovič.

Matovič: Myslel som si, že to neurobí

Igor Matovič si myslel, že prezidentka sa na ústavný súd neobráti. "Myslel som, že to neurobí. Bohužiaľ, nenávisť voči mne ňou metá natoľko, že v pohode obetuje osud 2,5 milióna detí a rodičov," povedal Matovič.

Konštatoval, že "do krvi" bojovať proti pomoci rodinám v takto ťažkej dobe môže len človek, pre ktorého sú rodiny len čísla. Uviedol, že za prezidentku sa hanbí.

"Vážne by som chcel vidieť ten uprený pohľad pani prezidentky do očí slobodnej matky s dvoma školopovinnými deťmi, ktorej chce prezidentka doslova ukradnúť 3 121 € navyše ročne z rodinného rozpočtu," napísal.

Minister financií tvrdí, že Čaputová klame. "V podaní na ÚS tvrdí aj také skvosty, že som sa verejne priznal, že som chcel ‚zamedziť diskusii a umlčať kritikov a oponentov‘ Rodinného balíčka. Strašné. Klamať z prezidentského paláca rovno ÚS, to chce iný pocit bohorovnosti," uzatvára s tým, že verí, že Ústavný súd rodiny podrží.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Ivana Trumpová zomrela na následky zranení, ktoré utrpela pri páde v byte

AKTUALIZOVANÉ Vo veku 73 rokov zomrela Ivana Trumpová, rodená Zelníčková, bývalá manželka amerického exprezidenta Donalda Trumpa. Rozviedli sa v roku 1992. Je matkou najúspešnejších Trumpových detí.

"S veľkým zármutkom oznamujem všetkým, ktorí ju milovali, pričom ich je mnoho, že Ivana Trumpová zomrela vo svojom dome v meste New York," napísal Trump. "Bola to úžasná, krásna a ohromná žena, ktorá viedla inšpiratívny život. Jej pýchou a radosťou boli jej tri deti – Donald mladší, Ivanka, Eric. Bola na nich taká hrdá, ako sme na ňu boli hrdí my všetci. Odpočívaj v pokoji, Ivana!" dodal na svojej sociálnej sieti Trump Social bývalý prezident.

Vyhlásenie k úmrtiu Trumpovej vydala aj jej rodina. "S hlbokým zármutkom oznamujeme, že nás opustila naša milovaná matka Ivana Trumpová. Naša matka bola neuveriteľnou ženou – obratnou podnikateľkou, športovkyňou svetového formátu, oslnivou kráskou, starostlivou matkou a priateľkou," uviedli pozostalí vo vyhlásení. "Utiekla pred komunizmom a prijala túto krajinu... Svojim deťom vštepovala pevnú vôľu, neoblomnosť, súcit aj odhodlanie. Bude nesmierne chýbať svojej matke, trom deťom a desiatim vnúčatám," dodali.

Ivana Trumpová zomrela na následky zranení, ktoré utrpela pri páde vo svojom byte. Potvrdil to v piatok hovorca mestského úradu súdneho lekára v New Yorku, uviedla agentúra DPA. Podľa hovorcu boli príčinou smrti 73-ročnej Trumpovej tupé nárazy do trupu. Polícia medzičasom uviedla, že Trumpová spadla vo svojom byte zo schodov. Naposledy ju videli v stredu popoludní.   

Na večeri podávanej Ronaldom Reaganom a jeho manželkou Nancy počas štátnej návštevy saudského kráľa Fahda v Bielom dome v roku 1985. Foto: wikimedia

Trumpová, rodená Zelníčková, pochádzala zo Zlína z Moravy. V mladosti bola lyžiarkou, neskôr modelkou a dizajnérkou. Za Donalda Trumpa sa vydala v roku 1977, bol jej druhým manželom. Patrili medzi celebrity 80. rokov, pár tvorili do začiatku 90. rokoch minulého storočia. Rozviedli sa v roku 1992, pričom ich vypätému rozvodu predchádzal Trumpov vzťah s Marlou Maplesovou, jeho nasledovnou manželkou. Ivana Trumpová zastávala niektoré manažérske pozície vo firme Trump, dlhé roky – od roku 1995 do roku 2010 – písala stĺpček o móde a dizajne pre Globe. Napísala a vydala aj niekoľko kníh. V posledných rokoch však mali exmanželia Trumpovci dobré vzťahy, pričom Ivana v roku 2017 vo svojej knihe uviedla, že sa s Donaldom raz týždenne rozpráva.

(tasr, fed)

Minúta  |  

Hlinikárni Slovalco hrozí masové prepúšťanie. Zodpovednosť nesú ministri Budaj a Matovič

Spoločnosť dlhodobo žiada vládu o zmenu kompenzačnej schémy pre energeticky náročný priemysel a podmienky porovnateľné s ostatnými európskymi krajinami. Ministerstvo životného prostredia to odmietlo, minister Budaj tvrdí, že dôvodom bol postoj Ministerstva financií.

V hlinikárni Slovalco v Žiari nad Hronom by po odstavení primárnej výroby hliníka fungovalo iba recyklačné centrum pre spracovanie procesného šrotu, ktoré podnik uviedol do prevádzky tento rok. Hlinikáreň avizuje prepúšťanie troch stoviek pracovníkov, kľúčových zamestnancov pre možný reštart výroby si však plánuje ponechať, uviedol to generálny riaditeľ Slovalca Milan Veselý.

"Definitívne rozhodnutie o tom, či Slovalco prestane vyrábať primárny hliník úplne, alebo len utlmí výrobu na technologické minimum a v chode ponechá len niekoľko elektrolýznych pecí, urobí predstavenstvo spoločnosti," uviedol Veselý. Ako dodal, predpokladá, že po prijatí verdiktu budú musieť prepustiť približne dve tretiny zamestnancov, čo predstavuje zhruba 300 ľudí.

V hlinikárni by aj po odstavení výroby naďalej fungovalo recyklačné centrum pre spracovanie procesného šrotu, do ktorého spoločnosť investovala 15 miliónov eur. "Okrem toho budú fungovať niektoré podporné procesy. Tiež plánujeme dočasne udržať kľúčových zamestnancov pre možný reštart," priblížil Veselý. Vyhliadky na prípadné obnovenie výroby sú však podľa jeho slov v súčasnosti veľmi nepravdepodobné.

Jediný slovenský výrobca hliníka ohlásil prepúšťanie v reakcii na narastajúce ceny elektrickej energie, vysoké ceny emisných povoleniek a nízke ceny hliníka. Spoločnosť dlhodobo žiada vládu o zmenu kompenzačnej schémy pre energeticky náročný priemysel a podmienky porovnateľné s ostatnými európskymi krajinami. Ministerstvo životného prostredia, od volieb vedené Jánom Budajom, túto požiadavku podľa Slovenského rozhlasu odmietlo. Minister Budaj pre Správy RTVS povedal, že dôvodom bol postoj Ministerstva financií. To, že zodpovednosť nesie Igor Matovič vyhlásil aj Richard Sulík. Osud firmy považuje za problém, Ministerstvo hospodárstva vraj pre Slovalco a ďalšie ohrozené firmy urobilo maximum. Igor Matovič sa pre médiá k obvineniu nevyjadril.

Ešte začiatkom roka hlinikáreň znížila produkciu na 60 percent svojej výrobnej kapacity. V tomto čase vznikla na podporu zmeny zákona petícia, podpísalo ju už vyše 10 000 ľudí, záujmy hlinikárne podporil aj Banskobystrický kraj.

Slovalco v Žiari nad Hronom zamestnáva približne 450 ľudí a tvrdí, že na výrobu hlinikárne je naviazaných ďalších asi 2 500 pracovných miest. Väčšinovým vlastníkom podniku je svetový hliníkový gigant Norsk Hydro, menšinovým spoločnosť Penta Investments. (tasr)

Minúta  |  

Matovič oznámil ďalšie zvýšenie. Minimálna mzda bude 700 eur

Minimálna mzda sa zvýši o 54 eur na 700 eur, dohodli sa na tom sociálni partneri bez účasti vlády. Ide o prudké a doteraz najvyššie zvýšenie minimálnej mzdy, ktoré bude mať dopad aj na ďalšie platby, ktoré sa z minimálnej mzdy vypočítavajú.

Zamestnávatelia, odbory a zástupcovia samospráv sa historicky po prvý raz dohodli na zvýšení minimálnej mzdy, a to zo súčasných 646 eur na 700 eur v budúcom roku. Urobili tak autonómne, bez tlaku vlády. Neuplatní sa tak automat na zvyšovanie minimálnej mzdy stanovený zákonom. Sociálni partneri o tom vo štvrtok informovali na spoločnej tlačovej konferencii. Štátna agentúra o výraznom zvýšení minimálnej mzdy informovala o 9.46, Igor Matovič na svojom Facebooku o 4 minúty skôr.

Prezentáciu témy si tak opäť osvojuje predseda OĽaNO a nie minister práce Milan Krajniak, pod ktorého téma vecne náleží. Predstavitelia na tlačovke odmietli reagovať na aktivitu Matoviča, aj keď o zvýšení informoval v čase tlačovej besedy, akoby mal na tom nejakú zásluhu.

"Všetci sociálni partneri sa zhodli na tom, že v súčasnej situácii musí výška minimálnej mzdy zohľadňovať možné negatívne dosahy na zamestnancov a domácnosti, no zároveň i prihliadať na nepriaznivú situáciu, v ktorej sa nachádza podnikateľské prostredie a rešpektovať reálne možnosti slovenských zamestnancov," uviedli v spoločnom stanovisku zástupcovia Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD), Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a zástupcovia zamestnancov združení v Konfederácii odborových zväzov (KOZ) SR a Spoločných odborov Slovenska.

Členovia tripartity skonštatovali, že spoločný návrh na zvýšenie minimálnej mzdy na 700 eur je jasným dôkazom toho, že zodpovedný sociálny dialóg má zmysel. "Veríme, že aj týmto spôsobom politikom a i verejnosti vysielame jasný signál, že práve vecná diskusia, schopnosť počúvať a byť otvorený voči kompromisu sú tým, čo dnes naša krajina potrebuje azda najviac," dodali sociálni partneri. (tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.