Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Matovič: Nekradneme, šetríme a podvodníkom ideme po krku. S vašimi peniazmi dobre hospodárime

Zdravotníci majú dostať na jeseň tohto roka odmenu 500 eur, ako aj zamestnanci pracujúci v štátnej a verejnej službe. „Zdravotníci už dnes majú istú zákonnú valorizáciu svojich platov o 6,9 percenta od 1. januára 2023, keďže platy v slovenskom hospodárstve v roku 2021 narástli o 6,9 percenta (1 211 eur/1 133 eur). K tomu, aby sme boli fér, platí tá istá ponuka na jednorazových mimoriadnych 500 eur v septembri. Takže s 500 eur sú na tom zdravotníci rovnako ako ostatní," uviedol Igor Matovič (OĽaNO) na sociálnej sieti.

Zdravotníci sú podľa Matoviča s výškou valorizácie od 1. januára 2023 približne rovnako ako všetci, okrem učiteľov. „Zdravotníkom chceme vyjsť v ústrety. Odborári z Lekárskeho odborového združenia aj od sestričiek majú svoje predstavy, my svoje predstavy a najmä možnosti rozpočtu. Strávili sme za posledné dva mesiace spolu približne desať hodín intenzívnych, férových a konštruktívnych rokovaní a blížime sa do finále. Včera sme si vzájomne rozdali úlohy, kto má aké dáta ešte zohnať a dohodli sme si pokračovanie na 9. augusta," dodal minister financií.

Postupne, rad radom

"Ideme postupne, rad radom. Nadokážeme všetky problémy a rokovania uzatvoriť naraz … ale, ako sami vidíte, na pomoc ľuďom sme len v tomto roku zabezpečili doslova už miliardy eur. Odkiaľ? Tak ako sme sľúbili – nekradneme ako Fico či Pellegrini. Šetríme – obraciame každé eurko trikrát… a podvodníkom ideme po krku. Jednoducho s vašimi peniazmi dobre hospodárime," uviedol na sociálnej sieti.

Matovič zároveň zdôraznil, aby ľudia neverili bludom, čo šíria zaujaté médiá a skorumpovaní politici o rozvrátených verejných financiách. "Zasekli sa vo svojej nenávisti, pomste, zlobe a lynči. Vadím im, ich majiteľom a sponzorom v úzadí, lebo vedia, že so mnou sa biznisy robiť nedajú," komentoval.

Raši návrh kritizuje

Podpredseda Hlasu-SD Richard Raši návrh odmeny kritizuje. Tvrdí, že zdravotníci potrebujú dorovnať platy na úroveň okolitých krajín, aby zo Slovenska neodchádzali. Vláda podľa neho neurobila nič pre ich adekvátne ohodnotenie.

"Zdravotníkom nejde o Matovičovu 500-eurovú odmenu, ide im o to, aby mohli svoje povolanie vykonávať na Slovensku a zostať na Slovensku dôstojne žiť," reagoval Raši. Poukázal na platy zdravotníkov v zahraničí a možnosti práce tam. Hovorí, že na dorovnanie platov sú peniaze v pandemickej rezerve vlády. "Vládni poslanci môj návrh na presun pol miliardy eur pacientom a zdravotníkom už dvakrát neschválili. A minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) sa len bezmocne prizerá, pretože vie, že ministrom už dlho nebude," podotkol Raši.

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) s Matovičom sa podľa Rašiho rozhodli pochovať slovenské zdravotníctvo. "Ako inak sa dá rozumieť tomu, že aj keď nám oproti priemeru OECD chýbajú tisíce sestier a lekárov či iných zdravotníckych profesií, oni kroky na udržanie zdravotníkov opäť odkladajú," zdôraznil a poukázal na odliv slovenských zdravotníkov do zahraničia.

Zároveň pripomenul, že v zdravotníctve nepracujú len lekári a sestry, ale desaťtisíce ďalších ľudí, ktorí svojich zástupcov na rokovaniach s premiérom a ministrom financií nemajú. Dodal, že myslieť treba aj na nich.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Prieskum: Len minimum ľudí si myslí, že koalícia určite dovládne

Súčasná vládna štvorkoalícia v súčasnom zložení nevydrží do konca volebného obdobia. Myslí si to viac ako polovica respondentov prieskumu, ktorý od 7. do 14. júla pre televíziu JOJ realizovala agentúra AKO.

„Politická strana SaS vypovedala koaličnú zmluvu a žiada stranu OĽaNO, aby Igor Matovič odstúpil z vlády. Ak sa tak nestane do 31. augusta, ministri za SaS podajú demisiu – odídu z koaličnej vlády. Podľa vášho názoru vydrží či nevydrží súčasná vládna štvorkoalícia v súčasnom zložení až do konca volebného obdobia?“ znelo zadanie prieskumu verejnej mienky.

Len 8,4 percenta z 1 000 opýtaných odpovedalo, že vláda určite vydrží, a 26,5 percenta si myslí, že asi vydrží. Určite nevydrží a rozpadne sa podľa 34,1 percenta respondentov a 20,5 percenta si myslí, že asi nevydrží a rozpadne sa, čo spolu predstavuje 54,6 percenta ľudí, ktorí o dovládnutí súčasnej vlády majú pochybnosti. Zvyšných 10,5 percenta sa nevedelo, respektíve sa nechcelo k otázke vyjadriť.

Dôveru vláde prejavili približne rovnako muži aj ženy. Najväčší rozdiel v názoroch mužov a žien bol v kategórii „určite nevydrží, rozpadne sa", kde si to myslí až 25 percent mužov oproti 16 percent žien. Dôvera v dovládnutie vlády sa podľa vekových kategórií líši minimálne. Najväčšiu nedôveru v dovládnutie súčasnej vlády majú občania vo vekovej kategórii od 18 do 33 rokov, kde je to spolu 61 percent.

Možnosť, že vláda asi vydrží, pripúšťajú najviac vysokoškolsky vzdelaní ľudia – 33 percent a najmenej ľudia bez maturity – 25 percent. V súčte nedôvery v dovládnutie tomuto najviac veria najmenej vzdelaní ľudia – 57 percent oproti 51 percent medzi ľuďmi s vysokoškolským vzdelaním. Najväčšia dôvera v dovládnutie vlády je podľa prieskumu u ľudí v Bratislavskom kraji – 45 percent a najmenšia v Košickom kraji – 29 percent. K možnosti rozpadu vlády sa najviac ľudí prikláňa v Nitrianskom kraji – 60 percent a najmenej v Bratislavskom – 54 percent.

Zachovanie súčasnej vlády nadpriemerne často očakávajú ľudia vo veku 34 až 49 a 66 a viac rokov, vysokoškolsky vzdelaní, obyvatelia hlavne Bratislavského, ale aj Žilinského, Trnavského a Banskobystrického kraja, občania inej ako slovenskej alebo maďarskej národnosti a voliči strán OĽaNO, Nova, Kresťanská únia, Zmena zdola, KDH, Sme rodina a SNS.

(sita)

Minúta  |  

Debata o odchode Matoviča je uzavretá. Otázky o menšinovej vláde sú predčasné, vyhlasuje OĽaNO

Otázku menšinovej vlády považuje hnutie OĽaNO za predčasnú. Naďalej odmieta požiadavku SaS na odchod ministra financií a lídra hnutia Igora Matoviča z vlády. Strana Za ľudí verí, že tento osobný spor SaS a OĽaNO vyriešia vzájomne akceptovateľným spôsobom.

„Mrzí nás, že strana SaS sa napriek historickej skúsenosti vyhráža rozbitím ďalšej vlády, ktorej je súčasťou. Stále však existuje priestor na krok vzad a veríme, že SaS si nakoniec vyberie spoluprácu na doručovaní výsledkov namiesto úteku od zodpovednosti," uviedol Peter Dojčan z mediálneho tímu OĽaNO. Dodal, že hnutie ešte pred zverejnením požiadaviek SaS vydalo jasné stanovisko o nesúhlase s odchodom ministra financií. "Toto stanovisko naďalej platí, a tým je pre nás debata o odchode Igora Matoviča uzavretá. Otázky o menšinovej vláde považujeme v tejto chvíli za predčasné," uzavrelo hnutie.

https://standard.sk/227828/7-dni-v-kocke-bitka-o-hegerovu-palicu-sa-skoncila/

"Strana SaS ešte neodišla z vlády a veríme, že tento osobný spor si vyrieši Richard Sulík s Igorom Matovičom vzájomne akceptovateľným spôsobom. Najlepším riešením je totiž pokračovanie štvorkoalície," podčiarkla strana Za ľudí. Zopakovala, že politici by nemali zaťažovať občanov svojimi spormi, pretože tie ľudí nezaujímajú. "Jediným víťazom týchto sporov je Robert Fico, mafia a oligarchovia," podotkla strana. Upriamuje pritom pozornosť na potrebu riešenia celosvetovej krízy v oblasti energií a tiež na pokračujúcu vojnu na Ukrajine.

Spor v koalícii sa opäť vyostril po tom, ako poslanci Národnej rady SR prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej pri takzvanom protiinflačnom balíku z dielne Matoviča. SaS a OĽaNO sa následne obviňovali z hlasovania s fašistami. Pre útoky Matoviča SaS prestala opätovne chodiť na koaličné rady, vypovedala koaličnú zmluvu a očakáva do konca augusta novú. Chce ju prepracovať a žiada Matovičov odchod z vlády. OĽaNO to od začiatku odmieta. SaS avizovala demisiu svojich ministrov, ak nedôjde k naplneniu ich požiadaviek.

Matovič reagoval, že SaS v septembri povalí vládu. To Sulík odmietol a tvrdí, že odchodom liberálov z koalície nepadne vláda. Deklaroval záujem na dovládnutí kabinetu. Vyhlásil však, že SaS koalíciu opustila. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) vyzval liberálov, aby urobili krok späť. So Sulíkom sa má stretnúť počas víkendu. Premiér sa má tiež stretnúť aj s prezidentkou.

https://standard.sk/227588/teraz-je-na-tahu-matovic-nie-heger/

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka dala rodinný balík na ústavný súd. Matovič: Metá ňou nenávisť a klame. Hanbím sa za ňu

Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa vo štvrtok obrátila na Ústavný súd SR v súvislosti s takzvaným protiinflačným balíkom z dielne ministra financií Igora Matoviča, ktorý Národná rada SR opätovne schválila aj po jej vetovaní. Takýto postup hlava štátu avizovala už pred prelomením jej veta. TASR o tom informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec.

"Podala som návrh na Ústavný súd SR na preskúmanie súladu právnych predpisov a pozastavenie účinnosti," skonštatovala Čaputová. Deklaruje, že to nerobí preto, že je proti pomoci rodinám, ale preto, aby rodiny dostávali adresnú, včasnú a dostatočne účinnú pomoc.

"Ktorú si môžeme dovoliť, a o ktorej sa rozhodne legitímnym spôsobom so zapojením všetkých, ktorí ju budú musieť nakoniec vo svojich rozpočtoch zaplatiť," uviedla prezidentka.

Okrem procesných výhrad v podaní uvádza aj hmotnoprávne výhrady a Ústavný súd SR zároveň žiada o pozastavenie účinnosti zákona v prípade, ak nerozhodne do 1. januára 2023. Prezidentka je presvedčená, že prijatý balíček je protiústavný z troch dôvodov.

Prezidentka: Porušili sa pravidlá

Celý zákon bol podľa nej prijatý v skrátenom legislatívnom konaní, na ktoré zjavne nebol splnený žiadny zákonný dôvod. Inštitút skráteného legislatívneho konania bol v tomto prípade, ako tvrdí, použitý v rozpore s Ústavou SR, keďže neboli splnené zákonné predpoklady na jeho uplatnenie.

Obsahom zákona sa podľa prezidentky porušili ústavné pravidlá rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti. "Vzhľadom na finančný objem balíčka je neakceptovateľné prijať ho bez rozpočtového krytia, bez vyčíslenia jeho dopadov a prakticky bez diskusie," uviedla.

Prezidentka zároveň upozorňuje, že zníženie prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na polovicu v čase, keď namiesto rodiča prijíma tieto dávky osobitný príjemca, je v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa. Podľa nej je to diskriminačné a trestá dieťa za to, že si jeho rodič neplní povinnosti.

Minister financií Igor Matovič nedávno uviedol, že najlepším riešením bolo prelomiť veto prezidentky a počkať si na rozhodnutie Ústavného súdu. "My sa Ústavného súdu vôbec nebojíme, lebo podľa toho, ako doteraz Ústavný súd rozhodoval, tak by rodiny mal podržať," vyhlásil Matovič.

Matovič: Myslel som si, že to neurobí

Igor Matovič si myslel, že prezidentka sa na ústavný súd neobráti. "Myslel som, že to neurobí. Bohužiaľ, nenávisť voči mne ňou metá natoľko, že v pohode obetuje osud 2,5 milióna detí a rodičov," povedal Matovič.

Konštatoval, že "do krvi" bojovať proti pomoci rodinám v takto ťažkej dobe môže len človek, pre ktorého sú rodiny len čísla. Uviedol, že za prezidentku sa hanbí.

"Vážne by som chcel vidieť ten uprený pohľad pani prezidentky do očí slobodnej matky s dvoma školopovinnými deťmi, ktorej chce prezidentka doslova ukradnúť 3 121 € navyše ročne z rodinného rozpočtu," napísal.

Minister financií tvrdí, že Čaputová klame. "V podaní na ÚS tvrdí aj také skvosty, že som sa verejne priznal, že som chcel ‚zamedziť diskusii a umlčať kritikov a oponentov‘ Rodinného balíčka. Strašné. Klamať z prezidentského paláca rovno ÚS, to chce iný pocit bohorovnosti," uzatvára s tým, že verí, že Ústavný súd rodiny podrží.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Ivana Trumpová zomrela na následky zranení, ktoré utrpela pri páde v byte

AKTUALIZOVANÉ Vo veku 73 rokov zomrela Ivana Trumpová, rodená Zelníčková, bývalá manželka amerického exprezidenta Donalda Trumpa. Rozviedli sa v roku 1992. Je matkou najúspešnejších Trumpových detí.

"S veľkým zármutkom oznamujem všetkým, ktorí ju milovali, pričom ich je mnoho, že Ivana Trumpová zomrela vo svojom dome v meste New York," napísal Trump. "Bola to úžasná, krásna a ohromná žena, ktorá viedla inšpiratívny život. Jej pýchou a radosťou boli jej tri deti – Donald mladší, Ivanka, Eric. Bola na nich taká hrdá, ako sme na ňu boli hrdí my všetci. Odpočívaj v pokoji, Ivana!" dodal na svojej sociálnej sieti Trump Social bývalý prezident.

Vyhlásenie k úmrtiu Trumpovej vydala aj jej rodina. "S hlbokým zármutkom oznamujeme, že nás opustila naša milovaná matka Ivana Trumpová. Naša matka bola neuveriteľnou ženou – obratnou podnikateľkou, športovkyňou svetového formátu, oslnivou kráskou, starostlivou matkou a priateľkou," uviedli pozostalí vo vyhlásení. "Utiekla pred komunizmom a prijala túto krajinu... Svojim deťom vštepovala pevnú vôľu, neoblomnosť, súcit aj odhodlanie. Bude nesmierne chýbať svojej matke, trom deťom a desiatim vnúčatám," dodali.

Ivana Trumpová zomrela na následky zranení, ktoré utrpela pri páde vo svojom byte. Potvrdil to v piatok hovorca mestského úradu súdneho lekára v New Yorku, uviedla agentúra DPA. Podľa hovorcu boli príčinou smrti 73-ročnej Trumpovej tupé nárazy do trupu. Polícia medzičasom uviedla, že Trumpová spadla vo svojom byte zo schodov. Naposledy ju videli v stredu popoludní.   

Na večeri podávanej Ronaldom Reaganom a jeho manželkou Nancy počas štátnej návštevy saudského kráľa Fahda v Bielom dome v roku 1985. Foto: wikimedia

Trumpová, rodená Zelníčková, pochádzala zo Zlína z Moravy. V mladosti bola lyžiarkou, neskôr modelkou a dizajnérkou. Za Donalda Trumpa sa vydala v roku 1977, bol jej druhým manželom. Patrili medzi celebrity 80. rokov, pár tvorili do začiatku 90. rokoch minulého storočia. Rozviedli sa v roku 1992, pričom ich vypätému rozvodu predchádzal Trumpov vzťah s Marlou Maplesovou, jeho nasledovnou manželkou. Ivana Trumpová zastávala niektoré manažérske pozície vo firme Trump, dlhé roky – od roku 1995 do roku 2010 – písala stĺpček o móde a dizajne pre Globe. Napísala a vydala aj niekoľko kníh. V posledných rokoch však mali exmanželia Trumpovci dobré vzťahy, pričom Ivana v roku 2017 vo svojej knihe uviedla, že sa s Donaldom raz týždenne rozpráva.

(tasr, fed)

Minúta  |  

Hlinikárni Slovalco hrozí masové prepúšťanie. Zodpovednosť nesú ministri Budaj a Matovič

Spoločnosť dlhodobo žiada vládu o zmenu kompenzačnej schémy pre energeticky náročný priemysel a podmienky porovnateľné s ostatnými európskymi krajinami. Ministerstvo životného prostredia to odmietlo, minister Budaj tvrdí, že dôvodom bol postoj Ministerstva financií.

V hlinikárni Slovalco v Žiari nad Hronom by po odstavení primárnej výroby hliníka fungovalo iba recyklačné centrum pre spracovanie procesného šrotu, ktoré podnik uviedol do prevádzky tento rok. Hlinikáreň avizuje prepúšťanie troch stoviek pracovníkov, kľúčových zamestnancov pre možný reštart výroby si však plánuje ponechať, uviedol to generálny riaditeľ Slovalca Milan Veselý.

"Definitívne rozhodnutie o tom, či Slovalco prestane vyrábať primárny hliník úplne, alebo len utlmí výrobu na technologické minimum a v chode ponechá len niekoľko elektrolýznych pecí, urobí predstavenstvo spoločnosti," uviedol Veselý. Ako dodal, predpokladá, že po prijatí verdiktu budú musieť prepustiť približne dve tretiny zamestnancov, čo predstavuje zhruba 300 ľudí.

V hlinikárni by aj po odstavení výroby naďalej fungovalo recyklačné centrum pre spracovanie procesného šrotu, do ktorého spoločnosť investovala 15 miliónov eur. "Okrem toho budú fungovať niektoré podporné procesy. Tiež plánujeme dočasne udržať kľúčových zamestnancov pre možný reštart," priblížil Veselý. Vyhliadky na prípadné obnovenie výroby sú však podľa jeho slov v súčasnosti veľmi nepravdepodobné.

Jediný slovenský výrobca hliníka ohlásil prepúšťanie v reakcii na narastajúce ceny elektrickej energie, vysoké ceny emisných povoleniek a nízke ceny hliníka. Spoločnosť dlhodobo žiada vládu o zmenu kompenzačnej schémy pre energeticky náročný priemysel a podmienky porovnateľné s ostatnými európskymi krajinami. Ministerstvo životného prostredia, od volieb vedené Jánom Budajom, túto požiadavku podľa Slovenského rozhlasu odmietlo. Minister Budaj pre Správy RTVS povedal, že dôvodom bol postoj Ministerstva financií. To, že zodpovednosť nesie Igor Matovič vyhlásil aj Richard Sulík. Osud firmy považuje za problém, Ministerstvo hospodárstva vraj pre Slovalco a ďalšie ohrozené firmy urobilo maximum. Igor Matovič sa pre médiá k obvineniu nevyjadril.

Ešte začiatkom roka hlinikáreň znížila produkciu na 60 percent svojej výrobnej kapacity. V tomto čase vznikla na podporu zmeny zákona petícia, podpísalo ju už vyše 10 000 ľudí, záujmy hlinikárne podporil aj Banskobystrický kraj.

Slovalco v Žiari nad Hronom zamestnáva približne 450 ľudí a tvrdí, že na výrobu hlinikárne je naviazaných ďalších asi 2 500 pracovných miest. Väčšinovým vlastníkom podniku je svetový hliníkový gigant Norsk Hydro, menšinovým spoločnosť Penta Investments. (tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.