Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ začala prístupové rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom

Európska únia začala v utorok prístupové rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom. Na sociálnej sieti Twitter to oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

"Tento historický okamih je vaším úspechom, výsledkom vašej tvrdej práce," uviedla šéfka EK na Twitteri. "EK vás pri tom celý čas podporovala. Budeme tak robiť aj naďalej," dodala.

Von der Leyenová zablahoželala albánskemu premiérovi Edimu Ramovi a predsedovi vlády Severného Macedónska Dimitarovi Kovačevskému. "Na toto občania vašich krajín čakali tak dlho, tak tvrdo na tom pracovali – a toto je to, čo si zaslúžia," povedala šéfka EK v príhovore.

https://twitter.com/vonderleyen/status/1549288102576939008

Členské štáty EÚ krok odobrili v pondelok. Oznámil to český premiér Petr Fiala ako líder predsedníckeho štátu v Rade EÚ. "Urobili sme ďalší dôležitý krok smerom k priblíženiu západného Balkánu k EÚ," dodal Fiala.

Už v roku 2005 sa vtedy ešte Macedónsko stalo kandidátskym štátom do EÚ. Ďalšie kroky však blokovalo Grécko, ktorému prekážal názov štátu zhodný s pomenovaním severogréckej provincie. V roku 2018 sa dohodli, že balkánsky štát si zmení názov na Severné Macedónsko a Grécko prestane blokovať prístupový proces do EÚ.

Následne sa ozvalo Bulharsko, ktoré v roku 2020 zablokovalo prístupové rokovania so Severným Macedónskom pre bilaterálny spor o históriu a jazyk oboch krajín. Zastavilo tým však aj prístupový proces Albánska, keďže EÚ podmieňuje pokrok v rokovaniach s Tiranou výsledkami rokovaní so Severným Macedónskom.

Parlament v Skopje v sobotu schválil kompromisný návrh sprostredkovaný Francúzskom, ktorý odstraňuje námietky Bulharska voči vstupu Severného Macedónska do Európskej únie.

Severné Macedónsko sa v ňom zaviazalo zmeniť ústavu s cieľom chrániť práva menšín vrátane bulharskej a zakázať prejavy nenávisti voči Bulharsku. Návrh nevyžaduje, aby Bulharsko uznalo macedónsky jazyk. Ďalšie výhrady majú spolu prerokovať predstavitelia oboch týchto krajín. Severné Macedónsko je kandidátom na členstvo v EÚ už od roku 2005.

(tasr, haj)

Minúta  |  

Žena vytkla vodičovi autobusu štýl jazdy, ten ju zbil

Vodič autobusu zo Slovenska zbil cez víkend v Rakúsku cestujúcu, takisto zo Slovenska, za to, že sa mu sťažovala na jeho štýl jazdy. Informuje o tom TASR podľa správy rakúskeho denníka Kronen Zeitung.

K incidentu došlo po tom, čo vodič autobusu smerujúceho zo Slovenska do Južného Tirolska v Taliansku zastavil na čerpacej stanici v rakúskom Lienzi, aby si urobil krátku prestávku. "Jedna z cestujúcich (37) sa tam 34-ročnému vodičovi posťažovala na jeho údajne agresívnu jazdu a oznámila mu, že chce vystúpiť," uviedla polícia.

Slovenský vodič sa neovládol, cestujúcu zrazil k zemi a začal ju biť. Prestal, až keď zakročili ostatní cestujúci.

"Vodič potom pokračoval v jazde. Žena ostala na čerpacej stanici a nahlásila prípad polícii," uvádza sa ďalej vo vyhlásení rakúskej polície.

Krátko nato zastavila autobus policajná hliadka a vodiča zadržala, teraz je trestne stíhaný.

(tasr)

Minúta  |  

Rusi zrejme nepustia plyn do Európy ani po odstávke, Gazprom sa odvoláva na vyššiu moc

Obavy z čierneho scenára sa začínajú napĺňať. Ruský Gazprom vyhlásil, že nie je schopný dodávať niektorým odberateľom v Európe plyn. Jeden z nich je nemecká spoločnosť Uniper. Gazprom sa odvoláva na vyššiu moc, čo ho chráni pred penále za porušenie zmluvných podmienok.

Ruský plynárenský koncern Gazprom vyhlásil takzvaný stav vyššej moci na dodávky zemného plynu do Európy, pričom vyhlásenie sa týka minimálne jedného veľkého zákazníka. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na list Gazpromu zo 14. júla.

V liste sa uvádza, že Gazprom nie je pre "mimoriadne" okolnosti, ktoré nie sú pod jeho kontrolou, schopný plniť svoje záväzky v oblasti dodávok, pričom klauzula vyššej moci sa vzťahuje retroaktívne na dodávky suroviny od 14. júna. Zdroj z trhu s plynom, na ktorý sa Reuters odvolal, informoval, že list poukazuje na dodávky prostredníctvom plynovodu Nord Stream 1. Gazprom sa k tejto informácii zatiaľ nevyjadril.

Najväčší nemecký dovozca plynu sa ohradil

List dostala napríklad nemecká spoločnosť Uniper, ktorá je najväčším dovozcom ruského plynu do Nemecka. To by znamenalo, že sa Gazprom snaží zbaviť zodpovednosti za neplnenie záväzkov voči Uniperu. Nemecký podnik však oznámenie Gazpromu neuznáva, pretože má retroaktívny účinok od 14. júna, píše portál ceskenoviny.cz.

K využitiu takzvanej "vyššej moci (force majeure)" sa firmy uchyľujú vtedy, ak sa dostanú do situácie, ktorú nie sú schopné ovplyvniť a záväzky tak plniť. Rozhodnutím využiť spätne klauzulu vyššej moci sa tak Gazprom chráni pred prípadnými kompenzáciami za výpadky v dodávkach, ktoré nasledovali po uvedenom termíne. Táto situácia však s veľkou pravdepodobnosťou ešte zvýši napätie medzi Ruskom a západnými krajinami, ktoré výrazne vzrástlo už po invázii Ruska na Ukrajinu.   

Čakajú na turbínu

Kanada poslala 17. júla lietadlom do Nemecka opravenú turbínu pre kompresorovú stanicu plynovodu Nord Stream 1, informoval ruský denník Kommersant. Ak sa nevyskytnú problémy s logistikou a colnou kontrolou, potrvá ďalších päť až sedem dní, kým sa turbína dostane do Ruska, uviedol denník.

Pôvodne bolo v pláne prepravovať turbínu loďou, napokon však bola zvolená letecká doprava. Ďalej bude turbína prepravovaná trajektom a po súši cez Helsinki do Ruska. Kompresorová stanica Portovaja sa nachádza pri obci Torfianovka ležiacej v Leningradskej oblasti a asi 20 kilometrov od hranice s Fínskom.  

S prihliadnutím na čas potrebný na inštaláciu turbíny na kompresorovej stanici Portovaja by teda mala byť plynová kompresorová jednotka pripravená na čerpanie plynu do Nord Streamu začiatkom augusta.

(tasr, haj)

Minúta  |  

Baerbocková: Klimatická zmena je najväčší bezpečnostný problém na svete

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková označila klimatickú zmenu za "najväčší bezpečnostný problém" na svete. Uviedla tak v pondelok na medzinárodnej konferencii Petersberg Climate Dialogue.

"Klimatická kríza sa nezastavuje na hraniciach, preto ani naše riešenia sa nesmú zastaviť na hraniciach," uviedla Baerbocková. Dodala, že ruská invázia na Ukrajinu spôsobila, že boj s klimatickou zmenou sa posunul o krok dozadu. Informovali o tom viaceré svetové médiá.

Nemecká vláda na konferencii predstavila aj koncept, ktorý nazvala "svetový ochranný slnečník". Zahŕňa rozvoj a posilnenie celosvetovej infraštruktúry poistenia a financovania klimatických rizík pre zraniteľné osoby a krajiny, uviedlo nemecké ministerstvo rozvoja.

"Otázkou nie je, či sa klimatická zmena uskutoční, ale aká bude častá, závažná a finančne náročná. A najmä – koho najviac zasiahne," uviedol predstaviteľ ministerstva rozvoja Jochen Flasbarth.

Konferencia Petersberg Climate Dialogue, ktorá sa koná v Berlíne, je dôležitým míľnikom pred Konferenciou OSN o zmene klímy v roku 2022, ktorá sa označuje aj ako COP27 a bude sa konať v novembri v egyptskom Šarm aš-Šajchu.

(tasr, haj)

Minúta  |  

Nemecký kancelár chce členským štátom EÚ odobrať právo veta v zahraničnej politike

Nemecký kancelár Olaf Scholz zopakoval, že chce v EÚ zrušiť právo veta v zahraničnej politike. Inak podľa neho Únia nedokáže rýchlo reagovať a veľmoci ju nebudú brať vážne. V súčasnosti kroky v zahraničnej politike, napríklad sankcie, schvaľujú členské štáty jednohlasne.

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajine podporuje jednotnejšiu a viac geopolitickú Európsku úniu. TASR správu prevzala z agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na Scholzov nedeľňajší príspevok v nemeckom denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ).

"Pretrvávajúca nejednotnosť, pretrvávajúce nezhody medzi členskými krajinami nás oslabujú," napísal a dodal, že najdôležitejšia odpoveď Európy na zmenu doby je jednotnosť. "Musíme ju udržiavať a musíme ju prehlbovať," uviedol. Takisto žiadal ukončenie blokovania rozhodnutí EÚ niektorými členskými krajinami.

Ak Európska únia chce, aby ju svet súperiacich superveľmocí bral vážne, nemôže si podľa Scholza dovoliť, aby jednotlivé členské krajiny mohli využívať právo veta v oblasti zahraničnej politiky.      

Nemecký kancelár píše, že EÚ musí byť jednotná aj v oblastiach, v ktorých boli členské krajiny nejednotné. "V oblasti migračnej politiky, budovaní európskej obrany, technologickej nezávislosti a odolnosti v oblasti demokracie," napísal. Nemecká vláda podľa jeho slov prinesie v najbližších mesiacoch konkrétne návrhy v týchto oblastiach.

Ruské rakety na Ukrajine podľa Scholza nespôsobili len hromadné ničenie, ale zničili aj európsky a celosvetový mier z obdobia posledných desaťročí.

Spolkový kancelár opätovne vyjadril podporu Ukrajine v oblasti hospodárstva, humanitárnej pomoci, financií i dodávok zbraní. Takisto napísal, že sankcie zavedené voči Rusku sú účinné a zdôraznil potrebu zbaviť sa závislosti na zdrojoch energie z Ruska.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Voľby by v júli vyhral Hlas, za ním nasledujú SaS a Smer

Ak by sa voľby do Národnej rady SR konali začiatkom júla, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 20 percent. Nasleduje SaS so 14,7 percenta a Smer-SD so 14,6 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ako pre TV Joj.

Progresívne Slovensko by skončilo štvrté so ziskom 9,8 percenta. Nasleduje OĽANO s 9,2 percenta a KDH so ziskom 7,2 percenta hlasov. Do parlamentu by sa dostalo aj Sme rodina so šiestimi percentami a tiež Republika s 5,4 percenta.

Pred bránami parlamentu by ostala SNS so ziskom 4,1 percenta a tiež strana Za ľudí s 2,2 percenta. Do NR SR by sa nedostali ani Maďarské fórum (1,8 percenta), Dobrá voľba a Umiernení (1,5 percenta), ĽSNS (1,5 percenta) či Aliancia (1,1 percenta).

Pod hranicou jedného percenta by sa ocitli Socialisti.sk (0,3 percenta), Spolu (0,2 percenta), Strana zelených (0,2 percenta) a Národná koalícia (0,2 percenta).

Hlas-SD by podľa výsledkov prieskumu získal v parlamente 35 mandátov, SaS 26 a Smer-SD 25. Progresívne Slovensko by malo 17 kresiel a OĽANO 16. S 12 poslancami by bolo v parlamente KDH. Sme rodina by obsadilo desať kresiel a Republika deväť.

Zber dát pre prieskum sa konal od 7. 7. do 14. 7.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.