Kde sú konzervatívne ženy?

Ich podcast sa volá Mimo záznam. Dotýka sa síce politiky, ale primárne nie je o politike, ale o ženách. Je to totiž rozhovor dvoch žien o tom, ako prežívajú svoj život a ako vidia svet. V niečom je to sympatické, niečo také na Slovensku chýba. Určite by si to zaslúžilo komentár a rozpracovanie niektorých tém, ktoré tieto dve političky v debate otvorili. No obávam sa, že k tomu nepríde.

Dôvodom je, že je to podcast dvoch žien, ktoré sa bavia o ženských témach. Preto by bolo najlepšie, keby do ich debaty vstúpila ďalšia žena. Prečo je to tak zrejme najlepšie, pomenovala kniha dvoch významných amerických konzervatívnych žien Suzanne Venkerovej a Phyllis Schlaflyovej s názvom Odvrátená strana feminizmu: Čo konzervatívne ženy vedia a muži to nemôžu povedať.

Napokon, na podcast ma upozornila jedna mamička, ktorá nesúhlasila s niektorými jeho pasážami. Viem, že témy, ktoré v podcaste otvárajú a najmä ich pohľad na materstvo a kariéru mnohé ženy nezdieľajú, možno sú v rozpore s názormi väčšiny žien na Slovensku. Lenže ktorá žena na Slovensku s opačným, teda konzervatívnejším, pohľadom na problematiku by mala chuť vstúpiť s nimi do verejnej debaty? Osobne takú nevidím.

To celé otvára otázku, ktorá je na stole už veľmi dlho: kde sú slovenské konzervatívne ženy? Spoločnosť ich potrebuje ako soľ a ony nič.

Príkladov je mnoho. Slovensko, na rozdiel od iných krajín, nemá známu mladú konzervatívnu političku, nemá mladú konzervatívnu novinárku, nemá mladú konzervatívnu influencerku, moderátorku, herečku, komentátorku…

Najviditeľnejšie to bolo vtedy, keď parlament prerokovával novelu zákona na pomoc tehotným ženám z pera poslancov okolo Anny Záborskej. Liberálne aktivistky vtedy proti tomuto veľmi miernemu zákonu organizovali mnoho protestných akcií. Vo viacerých mestách vyšli na námestia, pred Národnou radou organizovali stály protest, poslancom priniesli varešky, Záborskej vydláždili cestu do kancelárie svojimi transparentmi, Marcinková dokonca šírila hoax o škodlivosti Záborskej zákona.

Hlavnými tvárami celej tejto kampane boli političky, ako Jana Bittó Cigániková, Vladimíra Marcinková, Simona Petrík či organizácie ako Ženské kruhy. Médiá zapĺňali komentáre Zuzany Kovačič Hanzelovej, Zusky Kepplovej, Rie Gehrerovej či Jany Shemesh. Oproti tomu konzervatívne ženy boli neviditeľné. Pritom ten zákon bol o pomoci ženám (!) a deťom a reprezentoval pohľad na svet, ktorý na Slovensku, zdá sa, zastáva väčšina žien.

Konzervatívne ženy na otázku, prečo je to tak, často odpovedajú, že ony neprotestujú preto, lebo svoj konzervativizmus žijú. Zjednodušene povedané, sú doma a starajú sa o deti a o domácnosť. Preto ich nevidno v politike, preto nie sú v médiách, preto sa verejne neangažujú. Na tento argument však existujú minimálne dva dobré protiargumenty.

Prvý z nich uvádza Emma Greenová v zaujímavom článku uverejnenom ešte v roku 2016 na portáli Atlantic. Text pojednáva o tom, ako sa zmenila spoločnosť tým, že ženy začali pracovať. Greenová to pritom nevidí ružovo, naopak, ukazuje na viaceré veci, ktoré sa preto vytratili zo spoločnosti, ale aj zo života žien. Tým hlavným je podľa nej občianska angažovanosť žien, pretože čas, ktorý predtým venovali dobrovoľníctvu, teraz zaberá práca.

Greenová však v článku poukazuje aj na štúdiu, ktorá ukazuje, že bezdetné ženy sa dobrovoľníctvu venujú menej ako ženy, ktoré majú deti. Inak povedané, deti a domácnosť vôbec nie sú prekážkou, ale stimulom k dobrovoľníctvu a väčšej angažovanosti. Samozrejme, v štúdii sa tým myslelo najmä lokálne dobrovoľníctvo ako pečenie koláčov na školskú akciu a podobne. No aj to ukazuje, že argument „nestíham, lebo sa starám o domácnosť a deti“, veľmi nefunguje. Stíhate, keď sa vám chce. Ale prečo sa vám nechce?

Druhý protiargument sa netýka len žien, ale celej spoločnosti. Ako všetci vieme, spoločnosť nemôže byť hodnotovo neutrálna. Buď bude uznávať váš spôsob života, výchovy detí, starostlivosti o domácnosti, vaše sny, plány a túžby, alebo ich bude zaznávať. Je jednoduché zistiť, akým smerom sa bude naša spoločnosť vyvíjať, ak budú verejný priestor zaberať len liberálne zmýšľajúce ženy a tvrdiť, že ony sú hlasom všetkých žien.

Trojročná materská dovolenka bude preč, namiesto nej prídu jasle. Uznávanou bude len tá žena, ktorá veľa zarobí, prípadne sa vypracuje na vysoké pozície vo firme či spoločnosti. Tie, ktoré sa budú snažiť byť čo najlepšími matkami a obetujú pre to kariéru, budú považované za chudery. Žena, ktorá bude mať viac ako dve deti, bude čudná (rovnako ako cudná žena). Ich úlohou a úlohou ich dcér nebude byť čo najlepšou ženou, ale byť čo najlepším mužom.

Viem, že aj mnohé zo žien to vedia. Tak prečo potom Slovensko nemá svoju Liz Wheelerovú, Brett Cooperovú, Phyllis Schlaflyovú, Lilu Rose, Elise Stefanik či Abby Johnsonovú?

Mimochodom, aj viaceré zo spomínaných mien ukazujú, že argument o deťoch a rodinách neplatí. Abby Johnsonová má sedem detí. Phyllis Schlaflyová mala šesť detí. A aj napriek tomu sú príbehy oboch týchto žien natoľko silné, že už boli sfilmované. O Abby Johnsonovej vznikol film s názvom Unplanned. O boji Schlaflyovej s feministkami bol natočený deväťdielny seriál, ktorý sa volá Mrs America.

Ten seriál je, samozrejme, ideologický a nepriateľsky zameraný voči Schlaflyovej. S každou ďalšou časťou je to horšie a horšie. No v jeho druhej časti je silná scéna, ktorá by mohla byť inšpiráciou pre všetky konzervatívne ženy.

Najprv však krátky kontext. Schlaflyovej príbeh je o boji s feministkami proti tomu, aby v USA nebol prijatý dodatok k ústave zaručujúci „rovnaké práva pre mužov a ženy“, známy ako ERA (Equal Rights Amendment).

V čase, keď rozbehla kampaň proti nemu, ho podporovala Demokratická aj Republikánska strana a ratifikoval ho už Kongres aj Senát a tiež tridsať štátov USA, pričom na jeho schválenie bolo potrebné, aby ho prijalo tridsaťosem štátov. Aj napriek tomu sa Schlaflyová postarala o to, že ten dodatok nikdy neprešiel. A nielen to. Jej vplyv nakoniec zmenil Republikánsku stranu a z nej sa stala jedna z vedúcich osobností takzvanej konzervatívnej revolúcie v USA. Seriál mnohé z toho ukazuje. Teraz však späť k spomínanej scéne.

Schlaflyová v nej debatuje v parlamente s miestnym kongresmanom. Ten sa jej pýta, kde sú jej kolegyne. Schlaflyová odpovedá, že sú doma. Na to jej kongresman odpovie, že protistrana každý deň zváža do parlamentu stovky žien, ktoré na nich tlačia, aby dodatok podporili. Schlaflyová mu pripomína listy a telefonáty od jej kolegýň. „Tu ale ide o emócie,“ odpovedá jej kongresman. „My sa nebudeme hádzať o zem. Budeme protestovať dôstojne,“ odpovedá Schlaflyová. „Keď sa tu moji kolegovia porozhliadnu, z ktorej strany sa podľa vás budú cítiť viac pod tlakom? Zo strany jačiacich alebo tých dôstojných?“ opýta sa kongresman a odíde.

Schlaflyovej je to jasné. Potom prichádzajú dve ďalšie scény, počas ktorých sa konzervatívne ženy nielen že rozhodnú osobne prísť do parlamentu, ale vymyslia aj jedinečný spôsob, ako na seba upozorniť. A hlasovanie zvrátia v svoj prospech.

My muži to s vami ženami máme v mladosti ťažké. Na každom prestížnom programe, kde sa snažíme dostať, je vás omnoho viac a máte oveľa nadupanejšie životopisy a lepšie známky a výsledky. No potom sa po mnohých akosi zľahne zem. Prečo po škole mnohé ženy neprenesú svoj „drajv“ aj do verejného života? Prečo ich nie je počuť? Prečo sa žiadna verejne nezastane tehotných žien, ktoré sa ocitnú v náročných podmienkach? Prečo neokomentuje Pride? Prečo nemajú svoje podcasty, ktoré by boli príjemne autenticky ženské a zároveň autenticky konzervatívne?

Prečo nám nechcú povedať o svojej vízii života? Prečo ponechávajú verejný priestor len liberálnym ženám, ktoré našim dcéram a synom vtláčajú pohľad na svet, ktorý sa nezhoduje s našou výchovou? Čo chcú liberálne ženy, vieme všetci, ale čo chcú konzervatívne zmýšľajúce ženy?

Prečo nám to nepoviete? Prečo liberáli majú Bittó Cigánikovú a Kovačič Hanzelovú a my nič? Prečo naše dievčatá nemajú vzory, ktoré by mohli nasledovať? Kde sú konzervatívne političky, komentátorky, influencerky?

Marcinková a Ďuriš Nicolsonová by si zaslúžili dobrú odpoveď. Slovenské ženy by si zaslúžili dobrú odpoveď. Nájde sa niekto, kto im ju poskytne?