Obradové cestoviny z myjavského regiónu

Hrtánky je regionálny názov obradových cestovín, ktoré sa používajú ako závarka do sviatočnej obradovej polievky. Príprava týchto cestovín, hrtánkov, bola súčasťou tradícií pytlikárskych rodín v meste Myjava.

„Pytlikári boli zruční remeselníci, špecializovaní tkáči, ktorí tkali plátno z ovčej vlny. V časoch najväčšej slávy mali monopol na výrobu sitiek a pytlíkov pre mlyny v celom Rakúsko-Uhorsku,“ vysvetlila Eva Čmelová, odborná pracovníčka Centra tradičnej kultúry v Myjave.

„Ich pôvod siaha do obdobia rozmachu pytlikárskeho remesla v Myjave a výrobky, tzv. pytlíky sa používali v mlynoch na preosievanie múky, teda niečo ako sitá,“ pokračovala.

Hrtánky boli súčasťou sviatočného menu pri rôznych obradoch a oslavách v rámci kalendárneho a rodinného zvykoslovia, teda boli súčasťou menu, podávaného na svadbách, krstinách, tiež ako súčasť vianočného a novoročného obdobia.

Zručnosť prípravy hrtánkov sa dedila v pytlikárskych rodinách po praslici, teda po ženskej línii. Všetky príslušníčky rodiny ich pred sviatkami spolu pripravovali z väčšieho počtu vajec.

„Pripravovali ich nielen pre svoju potrebu, ale aj pre spriaznené rodiny. Bolo zvykom v predvianočnom a predveľkonočnom období ich roznášať na poctu do rodín, ktorých príslušníkov si vážili a týmto spôsobom im prejavovali svoju úctu,“ objasnila ďalej odborná pracovníčka.

Hrtánky dostali svoje pomenovanie vďaka kužeľovitému, vrúbkovanému tvaru, ktorý pripomínal hrtan hydiny. Formovali sa pomocou tenkej, do špičky zastrúhanej paličky a špeciálnej podložky, ktorou bola časť paprsteka, čo je jedna zo súčastí tkáčskeho stavu.

Ide o párovú súčiastku, cez ktorú sa pomocou nite tvorí osnova. V pytlikárskom stave sa používalo viacero paprstekov, ktoré sa odlišovali hustotou bambusových plátkov. Hrtánky sa robili na tom najhustejšom, ktorý sa používal pri tkaní plátenka na koláčovú hladkú múku.

„Počas tkania sa bambusové plátky časom opotrebovali, nitky z osnovy sa do nich zadierali, vylamovali ich a štrbili. Takto opotrebovaný paprstek by mohol zaplstením znehodnotiť plátenko, a preto ich majstri pytlikári často vymieňali. Opotrebované paprsteky ich manželky narezali na menšie kúsky, približne 20cm dlhé, a používali ich ako podložku na formovanie hrtánkov,“ zakončila Eva Čmelová.

Naučiť sa zručnosti, prípadne vyskúšať si ako sa hrtánky vyrábajú, mali možnosť aj účastníci tvorivej kuchárskej dielne v Dome kultúry Samka Dudíka na Myjave.

„Som nesmierne rada, že naše pozvanie prijala pani Boženka Zemanová, ktorá je jednou z posledných členiek významnej pytlikárskej rodiny, ktorá pôsobila na Myjave a jeden z jej predkov bol aj cechovým majstrom pytlikárom,“povedala v úvode tvorivého kurzu Viera Feriancová, riaditeľka Centra tradičnej kultúry v Myjave.

„Účastníci tejto kuchárskej dielne majú možnosť výroby vlastných hrtánkov z prinesených surovín. Tými surovinami je 1 vajce a 1/4 kg polohrubej múky. Okrem toho ešte jednu miska, pretože paličku a paprstek sme pre nich pripravili. Spoločne si teraz pripravíme cesto,“ uviedla lektorka dielne Božena Zemanová

„Keďže tu nemáme váhy, priniesla som pohár ako moju overenú odmerku. V rukách vypracujem suroviny a nechám chvíľu odpočinúť, aby sa dobre rozvaľkávalo na tenučké cesto. To potom nakrájame na malé štvorčeky a prostredníctvom paličky a paprsteku vytvoríme takéto pekné hrtánky,“ dokončila šikovná pani Boženka, ktorá ešte dodala, že z jedného vajíčka dokáže vyrobiť okolo 700 hrtánkov.