Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéf NATO diskutoval s Trumpom o otázkach globálnej bezpečnosti

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Mark Rutte a novozvolený americký prezident Donald Trump diskutovali o „otázkach globálnej bezpečnosti, ktorým je Aliancia vystavená", oznámila v sobotu hovorkyňa NATO Farah Dakhlallahová.

Hovorkyňa vo vyhlásení uviedla, že Rutte a Trump sa stretli v piatok v Palm Beach na Floride.

Trump počas svojho prvého funkčného obdobia tlačil na európske krajiny, aby zvýšili výdavky na obranu, a spochybnil spravodlivosť transatlantickej aliancie. Trump tiež vo februári tohto roka vyhlásil, aby si Rusi „robili čo chcú" s krajinami NATO, ktoré neinvestujú viac prostriedkov do spoločnej obrany.

Šéf NATO krátko po amerických prezidentských voľbách povedal, že sa chce stretnúť s Trumpom a diskutovať o hrozbe čoraz väčšieho zbližovania medzi Severnou Kóreou a Ruskom a o „novom nebezpečnom vývoji" súvisiacom so vstupom KĽDR do ruskej vojny na Ukrajine.

Víťazstvo Trumpa vyvolalo v Európe nervozitu, že po nástupe do funkcie by mohol zastaviť vojenskú pomoc USA pre Ukrajinu, píše AFP. Trump počas svojej predvolebnej kampane spochybnil zachovanie americkej vojenskej a finančnej pomoci Ukrajine. Tvrdil tiež, že by dokázal rýchlo dohodnúť ukončenie vojny rozpútanej Ruskom 24. februára 2022.

Spojenci NATO tvrdia, že udržanie Kyjeva v boji proti Moskve je kľúčové pre európsku aj americkú bezpečnosť.

Rutte na novembrovom summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Budapešti uviedol, že Rusko dodáva technológiu KĽDR, čo podľa neho ohrozuje „pevninu USA (a) kontinentálnu Európu". Dodal, že očakáva, že s Trumpom bude diskutovať o tom, ako spoločne čeliť týmto hrozbám.

(tasr, afp, reuters)

Minúta  |  

Spojené štáty posilňujú jadrovú stratégiu. Chcú aj novú termonukleárnu bombu

Americké ministerstvo obrany poslalo do Kongresu správu o rozmiestnení jadrových síl, ktorá obsahuje aj plán modernizácie jadrového arzenálu.

Spojené štáty plánujú posilniť pripravenosť jadrových ponoriek triedy Ohio a vyvinúť novú verziu termonukleárnej bomby B61-13.

Zároveň americké ministerstvo obrany zdôrazňuje potrebu zachovať efektívnu nukleárnu triádu, ktorá zahŕňa schopnosť odpáliť jadrové zbrane zo zeme, vzduchu aj ponoriek.

„V súčasnosti sa nachádzame vo svete, kde čelíme viacerým jadrovým konkurentom, viacerým štátom, ktoré zvyšujú, diverzifikujú a modernizujú svoj jadrový arzenál a tiež, bohužiaľ, uprednostňujú úlohu, ktorú jadrové zbrane zohrávajú v ich stratégiách národnej bezpečnosti,“ povedal Richard C. Johnson, námestník ministra obrany pre politiku v oblasti jadrových zbraní a boja proti zbraniam hromadného ničenia.

Správa varuje, že Rusko predstavuje akútnu hrozbu svojím rozsiahlym a modernizovaným jadrovým arzenálom.

Okrem toho upozorňuje na zlepšujúce sa jadrové schopnosti Číny, ktorá podľa dokumentu koná netransparentne a čoraz asertívnejšie.

Ministerstvo obrany vyzdvihlo potrebu flexibility, aby USA dokázali čeliť viacerým jadrovým hrozbám súčasne.

Johnson uviedol, že súčasný program modernizácie amerických jadrových síl nemusí byť dostatočný. Ministerstvo preto v spolupráci s Národným úradom pre jadrovú bezpečnosť už podniklo kroky na zlepšenie svojej schopnosti reagovať na hrozby a chrániť bezpečnosť USA a ich spojencov.

Ruský prezident Vladimir Putin tento týždeň oznámil novú jadrovú doktrínu, ktorá umožňuje Rusku použiť jadrové zbrane proti nejadrovým štátom a dokonca aj proti tretím stranám podporujúcim nepriateľov Ruska. Urobil tak v reakcii na povolenie pre Ukrajinu, ktorá smie používať americké rakety dlhého doletu ATACMS aj na ciele v Rusku.

(mm)

Minúta  |  

Americký investor údajne plánuje kúpiť plynovod Nord Stream 2

Stephen Lynch, americký investor so skúsenosťami z podnikania v Rusku, chce kúpu zrealizovať, ak sa plynovod dostane do aukcie v rámci švajčiarskeho konkurzného konania.

Lynch tvrdí, že americké vlastníctvo plynovodu by mohlo poskytnúť strategickú výhodu pri budúcich mierových rokovaniach s Ruskom a slúžiť dlhodobým záujmom USA.

„Je to jedinečná príležitosť pre americkú a európsku kontrolu nad dodávkami energie počas zvyšku éry fosílnych palív,“ uviedol Lynch. Plynovod postavený na prepravu plynu z Ruska do Nemecka po invázii na Ukrajinu v roku 2022 komerčne nevyužívali. Časť plynovodu poškodili výbuchy v septembri 2022, no druhý úsek ostal neporušený.

Lynch požiadal americké ministerstvo financií o licenciu, ktorá by mu umožnila rokovať o kúpe plynovodu napriek sankciám voči jeho ruským vlastníkom.

Americké vlastníctvo plynovodu by podľa neho poslúžilo ako páka pri akýchkoľvek mierových rokovaniach s Ruskom s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine a poslúžilo by dlhodobým záujmom USA, informuje denník Wall Street Journal.

Argumentuje aj ekonomickou stránkou - po skončení vojny bude podľa jeho slov pre Rusko aj jeho bývalých zákazníkov v Európe lákavé zapnúť plynovod bez ohľadu na to, kto ho vlastní.

Lynch podľa ľudí oboznámených so záležitosťou povedal, že Nord Stream 2 ocenený na približne 11 miliárd dolárov dokáže kúpiť za drobné. Mnohí investori podľa neho nebudú zvyšovať ponuku, lebo projekt je spojený so zložitými geopolitickými vzťami, a medzi ostatnými uchádzačmi budú pravdepodobne ruskí zástupcovia, čínske subjekty alebo iné subjekty, ktoré sú v rozpore so záujmami USA.

Jeho plán na kúpu Nord Stream 2 podporujú niektorí americkí odborníci, ktorí tvrdia, že tento krok by mohol byť strategicky výhodný. Lynchove plány však narážajú na geopolitické výzvy a závisia od podpory novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sľúbil rýchle ukončenie vojny na Ukrajine.

(mm)

Minúta  |  

Šéfka europarlamentu tvrdí, že Nemecko by malo dodať Ukrajine rakety dlhého doletu

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová poznamenala, že „aj v rámci berlínskej koalície existujú rozdielne postoje k dodávke Taurusu".

„Áno, to je aj stanovisko Európskeho parlamentu. Táto požiadavka má širokú podporu. Uvidíme, či po voľbách do Bundestagu dôjde k zodpovedajúcej zmene politiky," uviedla predsedníčka EP v rozhovore pre noviny mediálnej spoločnosti Funke Mediengruppe zverejnenom v sobotu. Odpovedala tak na otázku, či by krajiny, ktoré Ukrajine dodávajú rakety dlhého doletu, mali povoliť ich použitie proti vojenským cieľom v ruskom vnútrozemí, a či by Nemecko malo dodať svoje systém Taurus.

Nemecký kancelár Olaf Scholz je proti dodávke rakiet dlhého doletu Ukrajine. Jeho koaliční partneri Zelení a Slobodní demokrati sú však za to, aby Kyjev tieto rakety dostal.

Ukrajinské ozbrojené sily v uplynulých dňoch po prvý raz zaútočili na ciele na ruskom území americkými raketami ATACMS po tom, čo podľa medializovaných informácií Kyjev dostal povolenie od dosluhujúceho amerického prezidenta Joea Bidena použiť tieto rakety na ciele v Rusku. Americké rakety majú podľa DPA dolet 300 kilometrov. Nemecké rakety Taurus však majú dolet až 500 kilometrov.

Predsedníčka EP povedala, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj správne zdôraznil, že Ukrajina nemôže donekonečna čakať na účinnú vojenskú pomoc len preto, že v západnej krajine sa vždy konajú voľby, zatiaľ čo vo vojne na Ukrajine denne zomierajú ľudia.

Dodala, že je znepokojujúce, že Rusko stupňuje vojnu a zintenzívňuje svoje raketové útoky, ktoré už majú mnoho civilných obetí.

Rusko vo štvrtok útočilo na ukrajinské mesto Dnipro novou raketou stredného doletu Orešnik (Lieska), ktorá niesla nejadrovú hlavicu. Ruský prezident Vladimir Putin označil odpálenie rakety za úspech a vyhlásil, že Rusko bude pokračovať v testoch tejto rakety v bojových podmienkach.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

SaS navrhuje zmeny zloženia komisie na kontrolu odposluchov

Poslanec Národnej rady za opozičnú SaS Juraj Krúpa poukazuje na to, že súčasná úprava kladie na dvoch členov také požiadavky, že to sťažuje obsadenie daných pozícií a znemožňuje tak kreovanie komisie.

Zmenu chce presadiť novelou zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov, ktorú predložil do parlamentu.

„Vzhľadom na dlhodobý problém s obsadením dvoch miest v komisii zriaďovanej podľa tohto zákona, a to miest vyhradených pre odborníkov z teórie a praxe, sa navrhuje zmeniť doterajšie ustanovenie tak, aby boli odborníci z praxe nahradení ďalšími dvoma poslancami NR SR, a to paritne zastupujúcimi koalíciu a opozíciu," skonštatoval predkladateľ.

Komisia by tak podľa návrhu mala aj naďalej osem členov. „Z toho šesť paritne zastúpených poslancov opozície a koalície spomedzi členov troch príslušných výborov NR SR (s predstaviteľom opozície na mieste predsedu), a po novom dvoch ďalších členov spomedzi poslancov NR SR bez špecifikácie ich členstva vo výboroch," vysvetlil predkladateľ.

Účinnosť novely navrhol na 1. apríla budúceho roka.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj mierni rétoriku o vojne na Ukrajine, naznačuje ochotu k diplomatickému riešeniu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po zvolení Donalda Trumpa za amerického prezidenta výrazne zmenil tón svojich vyjadrení o vojne s Ruskom.

Oproti svojim skorším nekompromisným postojom, keď hovoril o úplnej porážke Ruska, teraz naznačuje pripravenosť na diplomatické riešenie, najmä pokiaľ ide o osud Krymu, všíma si denník Telegraph.

Napríklad v stredajšom rozhovore pre Fox News Zelenskyj priznal, že vojenské získanie Krymu by si vyžiadalo neprijateľné straty na životoch.

Zelenskyj: Bez podpory USA prehráme, naša produkcia nestačí

Mohlo by Vás zaujímať Zelenskyj: Bez podpory USA prehráme, naša produkcia nestačí

Hoci doposiaľ razantne odmietal reči o mierovej dohode či prímerí, minulý týždeň naznačil, že čas na porazenie Moskvy sa kráti, lebo Spojené štáty americké ho budú tlačiť do rokovaní. „Je isté, že vojna sa skončí skôr v dôsledku politiky tímu, ktorý teraz povedie Biely dom,“ povedal.

Narážal tým na víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách, ktorý chce vojnu vo východnej Európe čím skôr ukončiť. Znamená to, že ukrajinský prezident fakticky stratil svojho najsilnejšieho spojenca pre pokračovanie vojny a jeho manévrovací priestor sa dramaticky zmenšil, dodáva Telegraph.

Zelenského miernejšia vojnová rétorika odráža aj nálady väčšiny Ukrajincov. Podľa prieskumu časopisu Economist si 52 percent Ukrajincov teraz želá rokovať o ukončení vojny, čo je výrazný nárast oproti 27 percentám z minulého roka.

(mm)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.