Militantné hnutie Palestínsky islamský džihád v nedeľu večer oznámilo, že súhlasilo s dohodou o prímerí, ktorá by mala ukončiť trojdňové intenzívne boje s Izraelom. Súhlas s dohodou, ktorú sprostredkoval Egypt, už predtým vyjadril Izrael.

"Pred malou chvíľou sa podarilo dosiahnuť zhodu na texte Egyptom navrhnutej dohody o prímerí," uviedol vo vyhlásení popredný líder PIJ Mohammad Hindí. Egypt sa podľa neho v rámci dosiahnutej dohody zaviazal, že sa bude usilovať o prepustenie dvoch vysokopostavených predstaviteľov PIJ zadržiavaných Izraelom vrátane Básima Saadího, ktorého tento týždeň zatkli v Predjordánsku.

Prímerie by malo vstúpiť do platnosti o 23.30 miestneho času (22.30 SEČ), informovala televízia al-Džazíra.

Už predtým Židovský štát oznámil dosiahnutie vojenských cieľov: „Najvyššie vedenie militantného krídla Islámskeho džihádu bolo neutralizované,“ vyhlásil to v nedeľu šéf operačného riaditeľstva izraelské armády Oded Basiok. Izrael tak dosiahol svoj vojenský cieľ na území Palestíny. Otázkou zostáva, aké to vyvolá reakcie.

Prvou vlnou budú reakcie na Západe a v OSN, kde sa téme bude venovať Bezpečnostná rada. Pre Izrael budú ale dôležitejšie reakcie, ktoré podnikne Irán. Pretože práve s jeho posilnením v regióne Izrael zápasí najviac.

Po vojenských úspechoch Izrael súhlasil s návrhom na uzavretie prímeria v pásme Gazy, ktoré sa snažia sprostredkovať egyptskí vyjednávači. Tie boli následne úspešné a palestínski Arabi prijali podmienky, ktoré sprostredkoval Egypt.

"Izraelská strana akceptovala (návrh na uzavretie prímeria)," uviedol nemenovaný bezpečnostný predstaviteľ Egypta. Prímerie by malo ukončiť už tri dni trvajúcu vojenskú konfrontáciu, v rámci ktorej Izrael podniká intenzívne letecké a delostrelecké útoky na ciele PIJ v Gaze, zatiaľ čo palestínski militanti vystrelili na Izrael už stovky rakiet.

Sirény oznamujúce letecký poplach sa ozývali v nedeľu ráno v oblasti Jeruzalema, uviedla izraelská armáda. Militanti z palestínskeho pásma Gazy a izraelská armáda medzitým pokračovali vo vzájomnom ostreľovaní už v poradí tretí deň. Krátko po spustení sirén bolo v Jeruzaleme počuť dve explózie, uviedli reportéri AFP. Podľa prvých informácií boli vo vzduchu zničené dve rakety vypálené na mesto z Gazy. Počet obetí najnovšej vlny násilia v Gaze medzitým stúpol na najmenej 32

Hlavnou témou soboty a nedele sú izraelské operácie a obete v Gaze. Izrael zodpovednosť za obete odmieta, tvrdí, že sú dôsledkom „chybného odpálenia rakety Islamským džihádom". Palestínski Arabi tvrdia opak a počet obetí vyčíslili na 24, z toho 6 detí.

Najnovšiemu napätiu v regióne a izraelským útokom na pozície palestínskych Arabov sa má venovať aj Bezpečnostná rada OSN.

Bezpečnostná rada bude v pondelok zasadať v súvislosti s izraelskými náletmi na pásmo Gazy. V Bezpečnostnej rade OSN neprejde žiadna kritika Izraela, keďže USA tradične takéto návrhy vetujú, ale možno očakávať zvyšovanie tlaku, zaujímavé bude tiež sledovať správanie Ruska, ktoré dlhodobo berie ohľad na záujmy a bezpečnostné obavy Izraela, v poslednej dobe sa však výrazne Moskva zblížila s Teheránom pre vojnu na Ukrajine. V OSN už požiadali o vyjadrenie Spojené arabské emiráty, Írsko, Francúzsko, Nórsko a Čína. Pondelkové zasadnutie v New Yorku bude neverejné.

Izraelské jednotky v piatok spustili sériu náletov na pásmo Gazy, v ktorých dôsledku zahynul aj veliteľ ozbrojeného krídla teroristickej skupiny Palestínsky islamský džihád Tajsír Džabárí. Spojené štáty aj Európska únia považujú Palestínsky islamský džihád za teroristickú organizáciu. Táto skupina je úzko napojená na Irán, ktorý je nepriateľom Izraela. Zároveň ide o druhú najmocnejšiu militantnú skupinu v oblasti pásma Gazy, hneď po vládnucom hnutí Hamas.

Izraelská armáda tvrdí, že v pásme Gazy podniká preventívne údery. Militanti z Palestínskeho islamského džihádu v Gaze podľa nej totiž bezprostredne plánovali zaútočiť na južný Izrael v odvete za tohtotýždňové zatknutie dvoch popredných členov tohto hnutia v Predjordánsku. Izraelské sily tam podnikli sériu razií aj v sobotu, pričom zadržali najmenej 19 členov tejto organizácie. Súčasťou izraelských operácií je aj uzavretie hraničných priechodov s pásmom Gazy. Tento krok spôsobil nedostatok palív, v dôsledku ktorého musela prerušiť prevádzku jediná elektráreň v tejto palestínskej enkláve.

Nálety si podľa Arabov vyžiadali 24 obetí vrátane šiestich detí. Zranenia utrpelo najmenej 203 osôb. Izraelská vláda však zodpovednosť za nálety v Džabáliji, pri ktorých prišli o život aj deti, odmietla. Uviedla, že „izraelské jednotky v posledných hodinách na Džabáliju nezaútočili". Incident bol podľa nej výsledkom „chybného odpálenia rakety Islamským džihádom". Podľa hovorcu izraelskej armády môže letecká ofenzíva proti militantom v pásme Gazy trvať aj týždeň. Zároveň dodal, že zatiaľ neprebiehajú žiadne rokovania o uzatvorení prímeria.

Izrael v posledných týždňoch podnikol aj cielené operácie v Iráne, kde bol opäť zabitý vedec, ktorý sa podieľal na vývoji tamojšieho jadrového programu. K útoku sa už tradične nikto neprihlásil, niesol však rukopis izraelských tajných služieb. V Izraeli rastú obavy (či skôr prípravy) ohľadom možnej vojny s Iránom. Jeruzalem totiž nepripustí, aby Irán získal jadrovú zbraň, a ak Teherán nedokáže zastaviť v tejto snahe USA a medzinárodné spoločenstvo – čo, zdá sa, nedokáže –, túto úlohu na seba prevezmú izraelské bezpečnostné zložky, čo krajina dlhodobo tlmočí. Židovský štát tiež znervózňuje posilňovanie iránskych pozícií v Sýrii aj v Gaze, čo priamo súvisí s útokmi posledných dní. Až donedávna platilo, že Irán bol brzdený v regióne Rusmi, to však, zdá sa, môže pominúť, keďže Rusko sa vojensky a aj diplomaticky zbližuje s Teheránom. Ruský prezident Putin navštívil Teherán 19. júla tohto roku. Rusi plnia dôležitú rolu pri iránskom jadrovom programe (budujú tamojší reaktor), zároveň nastoľovali istú rovnováhu v Sýrii. Obavy z narastajúceho postavenia Iránu nepomohla zastaviť ani cesta prezidenta Bidena v Izraeli, obavy z iránskeho jadrového programu má aj Saudská Arábia a ďalšie štáty v regióne.

Ďalším problémom, aj keď najmenším v porovnaní s ostatnými, je, že v Izraeli sa rozpadla vláda a krajinu čakajú predčasné voľby. Na témy bezpečnosti je však v krajine medzi hlavnými stranami konsenzus.

Najnovšie vyhrotenie napätia vyvoláva obavy z vypuknutia ďalšej vojny medzi Izraelom a palestínskymi radikálmi v Gaze. Podľa agentúr ide o najhoršiu eskaláciu od vojny v Gaze z vlaňajšieho mája, ktorá trvala 11 dní.

(tasr, fed)