Špeciálne zdanenie ropných spoločností je zlý nápad

Ropní giganti a energetické spoločnosti dosahujú v tomto roku vysoké zisky. Zároveň ceny ich produktov prekonávajú úrovne, na ktoré sme boli v predchádzajúcich rokoch zvyknutí. Otvára to množstvo teoretických i praktických otázok. V prvej kategórii sú tie o morálnosti zisku či jeho primeranej výške. V druhej sú otázky ohľadne správnej reakcie štátov.

S odpoveďami sa niektorí naozaj poponáhľali. Generálny tajomník OSN António Guterres hovorí o chamtivosti a nemorálnosti a vyzýva k zdaneniu. Britskí politici už skôr pristúpili k činom a nadmerný zisk z ťažby ropy a plynu v Severnom mori dodatočne zdanili.

Niekoľko poznámok k tejto téme.

Zisk nie je zlo

V prvom rade je dobré pripomenúť, aká je úloha zisku v trhovej ekonomike. Zisk je odmenou za správnu alokáciu zdrojov. Podnikatelia dosahujú zisk, ak dobre slúžia svojim zákazníkom a dodávajú im tovary a služby, ktoré uspokojujú ich potreby. K dosiahnutiu zisku nemusí vždy viesť len šikovnosť či inovácia, občas majú podnikatelia jednoducho šťastie. I tak môže byť zisk vnímaný pozitívne, lebo podnikatelia v každom prípade podstupujú riziko.

Inou otázkou je, aký zisk je primeraný. Táto otázka je komplikovaná a ak aj prijmeme, že odpoveď reálne existuje, ťažko ju s obmedzenými informáciami stanoviť. Podnikanie v rôznych odvetviach, časoch a miestach nesie so sebou odlišné problémy a riziká. Nie je teda zrejme možné nájsť univerzálnu odpoveď. Nie je ani zjavné, kto je autoritou povolanou primeraný zisk určovať.

Pri pohľade na zisky veľkých spoločností by sme mali byť opatrní, najmä ak nie sme zvyknutí na veľké čísla. Obrat ropných gigantov sa pohybuje v násobkoch slovenského hrubého domáceho produktu, je teda prirodzené, že ich zisky sú v rádoch miliárd eur. Dobrým nápadom nemusí byť ani porovnávanie medzi obdobiami, keďže okolnosti sa v ekonomike menia. Dva roky sme prežívali pandémiu koronavírusu a lockdowny, dnes máme v Európe vojnu a sankcie.

Napokon by sme nemali obísť ani otázku, o koho peniazoch sa diskutuje. Nie sú to korporácie, kto je konečným príjemcom zisku. Vyšší zisk predstavuje vyššie príjmy manažmentu, ale najmä početných akcionárov, teda vlastníkov. Právnické osoby sú len fikciou, ktorá by nám nemala brániť vidieť skutočných ľudí v pozadí.

Za ropnými gigantmi dnes nestoja žiadni Rockefellerovia, ale mnoho malých investorov. Najmä európske ropné spoločnosti (Shell, BP, Total) majú veľmi rozdrobenú vlastnícku štruktúru, kde aj najväčší vlastníci majú podiel vo výške zlomkov percenta. Väčší inštitucionálni investori často reprezentujú drobných sporiteľov, ktorí sa svojimi investíciami zabezpečujú na dôchodok. Obmedzenie zisku, či už reguláciou, alebo zdanením, dopadá aj na tých, ktorí majú byť chránení.

Riziká politickej intervencie

Vyššie uvedené poznámky vedú k úvahe, že boj proti zisku či jeho ad hoc zdanenie nemusí byť tou správnou reakciou zo strany štátu. Znižovanie zisku nemôže odstrániť prvotný problém, ktorý trápi spotrebiteľov, teda vysoké ceny. Nižší zisk znamená menšiu ochotu investovať a v budúcnosti menšiu produkciu. Menšia ponuka povedie k ešte vyšším cenám. Zdanenie zisku napokon nepoškodzuje len investorov, ale aj spotrebiteľov. Zmienení dôchodcovia či sporitelia na dôchodok sú tak poškodení hneď dvakrát.

Úvahu o primeranom zisku by sme mohli rozvíjať aj ďalej. Čo ak zisk nebude primeraný, ale bude nižší než primeraný? Čo ak nejaká firma dosiahne dokonca stratu? Mala by dostať kompenzáciu, ktorá by jej zaistila onen primeraný zisk? Za takúto možnosť, zdá sa, nehorlí nikto. Hoci aj štátna pomoc napríklad v pandemickej dobe smerovala k podpore firiem, táto podpora mala najmä udržať zamestnanosť, nie ziskovosť firiem.

Niekto by mohol namietnuť, že ak veľká kríza roku 2008 priniesla socializáciu strát, prečo by kríza roku 2022 nemohla priniesť socializáciu ziskov. Táto úvaha zjavne prehliada, že v jednotlivých prípadoch ide o iné spoločnosti a iných vlastníkov, a teda rozhodne nejde o kompenzáciu medzi jednotlivými štátnymi zásahmi. Najmä však v oboch prípadoch ide o nešťastné kroky smerom k socializmu. Jeden chybný krok nemôže ospravedlniť ďalšie chybné kroky rovnakým smerom.

Aké sú teda motivácie politikov, ktorí kritizujú vysoké zisky niektorých firiem a navrhujú ich zdanenie? Pochádzajú zrejme z dvoch zdrojov – z ideológie a z potreby riešiť fiškálne problémy. O stálej prítomnosti ľavicových ideológií v dnešnom svete nemá zmysel písať, tá je všeobecne známa. No i politici z iných častí spektra dnes často nemajú s dodatočným zdanením ziskov problém. Pre všetkých je totiž jednoduchšie zaviesť nové dane, než hľadať rozpočtové úspory.

Nič z toho by nás nemalo tešiť. Ideológie zamerané proti zisku rovnako ako rozpočtová nezodpovednosť sú cestou k ďalšiemu hospodárskemu úpadku. Vyhliadky sú neveselé a ropní giganti za to nemôžu.