Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko uzavrelo dohodu o ochrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom. Naše migy možno pôjdu Ukrajine

Ochranu vzdušného priestoru Slovenskej republiky prevezmú po uzemnení stíhacích lietadiel MiG-29 Česká republika a Poľsko. Dohodu o tzv. air policingu podpísali ministri obrany všetkých troch krajín v sobotu v priestoroch Leteckej základne Malacky-Kuchyňa.

"Je to veľký moment, keď sme preukázali, aké silné je nielen naše spojenectvo v rámci Severoatlantickej aliancie a Európskej únie, ale preukázali sme tiež, aké silné priateľstvo, až bratstvo, je medzi našimi krajinami, keďže takú dôležitú vec ako ochranu nášho vzdušného priestoru budú zabezpečovať vaše dve krajiny, vaše vzdušné sily, vaši piloti," uviedol Naď a poďakoval sa partnerom z Poľska a Českej republiky. Teší sa aj z ďalších projektov s partnermi.

Černochová s Naďom avizovala aj podpis ďalšej dohody o spolupráci. "Sú to hmatateľné dôkazy toho, že politici nielen ústne hovoria, že budú spolupracovať, ale že sa niečo reálne v rámci spolupráce odohráva," doplnila. Poukázala na to, že všetky tri signatárske krajiny spája aj snaha osamostatniť sa od techniky ruskej výroby, hoci Poľsko je v tejto oblasti ďalej. Výhody v spolupráci vidí nielen v posile východného krídla NATO, ale aj v tom, že českí piloti budú pravidelne lietať a ich stroje budú v prevádzke.

Poukázala aj na aktuálnu situáciu na Ukrajine. "Všetci máme skúsenosť, keď sme boli v područí nacizmu a následne prišiel komunizmus. Veľmi si vážime, čo pre nás znamená sloboda, ktorú sme získali po roku 1989, a chceme, aby k tejto slobode mohli smerovať aj iné krajiny," doplnila.

Poľský minister Blaszczak rovnako považuje podpis dohody za vážny dôkaz o úzkej spolupráci. Poukázal na to, že rovnako vnímame bezpečnostné hrozby v našej časti Európy. Skonštatoval, že po príchode slovenských F-16 sa ešte viac posilní náš vzdušný priestor, čo je podstatné aj pre bezpečnosť spoločenstva a východného krídla NATO. "Chceme pokoj, mier. Chceme odstrašiť agresora a sme solidárni s partnermi," uviedol Blaszczak s tým, že vďaka bezpečnosti sa môžeme ďalej rozvíjať.

Na otázku, či ide o novú vyšehradskú spoluprácu, reagoval Naď tým, že na Slovensku bude čoskoro stretnutie ministrov všetkých krajín V4. Poznamenal, že v niektorých oblastiach máme väčší súzvuk priorít s Poľskom a Českou republikou, no nič to nemení na záujme riadneho fungovania V4 a ďalšej úzkej spolupráce všetkých štyroch krajín. Čo sa týka budúcnosti našich stíhačiek Mig-29 po ich uzemnení, Naď chce informovať až po finálnej dohode.

Česko a Poľsko majú chrániť slovenské nebo do dodania nových stíhacích lietadiel F-16. Prvé kusy by mali prísť v roku 2024. Stíhačky MiG-29 uzemnia. Naď opakovane poukazoval na problémy, ktoré má SR s ich prevádzkou z technického, medzinárodno-politického i bezpečnostného hľadiska, ale aj z hľadiska dostupnosti pilotov. Nevylúčil ich poskytnutie Ukrajine, rokuje sa o finančnej alebo materiálnej náhrade.

(tasr)

Minúta  |  

Srbsko neusporiada akciu EuroPride. Vučič: Niekedy inokedy, v šťastnejších časoch

Srbsko odstupuje od usporiadania celoeurópskeho podujatia komunity LGBT, ktoré sa malo konať v septembri tohto roka. Podľa agentúry AFP to v sobotu oznámil prezident tejto balkánskej krajiny Aleksandar Vučič.

"Tá 'pride parade' – či už ako tú vec nazvete –, ktorá sa mala konať v septembri, bude odložená alebo zrušená," povedal Vučič na tlačovej konferencii v Belehrade.

Podľa Vučiča je Srbsko momentálne pod tlakom všetkých možných problémov vrátane napätia so svojou niekdajšou provinciou Kosovo alebo záležitostí týkajúcich sa energií či potravín.

"Jednoducho povedané, nemožno sa zaoberať všetkým. Niekedy inokedy, v šťastnejších časoch," nechal sa počuť Vučič.

Hostiteľom akcie EuroPride, pravidelného každoročného podujatia príslušníkov komunity LGBT, je vždy iné európske mesto. Tento rok mal tento "pochod hrdosti" organizovať Belehrad.

V rámci podujatia sa v meste, kde sa práve koná, usporadúva mnoho športových a kultúrnych akcií. EuroPride vyvrcholí víkendovým gay prideom, koncertmi či špeciálnymi klubovými večermi, ale aj vigíliou na pamiatku obetí choroby AIDS.

Prvý EuroPride sa konal v roku 1992 v Londýne a zúčastnilo sa ho okolo 100 000 ľudí. Vlani v auguste bol v Kodani a na budúci rok koncom leta má byť jeho usporiadateľským mestom Valletta, metropola ostrovného stredomorského štátu Malta.

(tasr)

Minúta  |  

Padlo posledné slovo. Ministri za SaS podajú demisiu, Kollár v pokračovaní vlády nevidí zmysel

AKTUALIZOVANÉ Požiadavka SaS na odchod lídra OĽANO a ministra financií Igora Matoviča z vlády nebola splnená, ministri za SaS preto podajú demisiu najbližšiu stredu (31. 8.) po rokovaní vlády. Po piatkovom stretnutí koalície to povedal líder SaS a minister hospodárstva Richard Sulík. Ďalšie koaličné rokovania podľa neho nemajú zmysel. Oznámil, že poslanci SaS pomôžu otvoriť septembrovú schôdzu a podporia na nej vládne návrhy, ktoré budú v prvom čítaní.

"Nepadli dnes žiadne nové návrhy, iba sme boli dotazovaní zo strany OĽANO, ako sa budeme v určitých situáciách správať," povedal Sulík novinárom s tým, že zaznela aj otázka, ako sa zachová SaS pri štátnom rozpočte.

Podľa Sulíka môže koalícia ťažko rátať s ich podporou, keď je súčasťou štátneho rozpočtu miliardový výdavok, ktorý je dôvodom, kde Matovič spolu s "fašistami" prelomil veto prezidentky Zuzany Čaputovej. "Bude musieť dôjsť ku korektúram, alebo nemôžu rátať s našimi hlasmi," povedal o rozpočte.

Ministri za SaS očakávajú, že prezidentka prijme ich demisie 8. septembra. Sulík dodal, že štátni tajomníci na rezorte hospodárstva sú ochotní ostať na svojich postoch jeden alebo dva týždne.

"Prisľúbili sme, že septembrovú schôdzu otvoríme, z dôvodu, že sa schvaľuje prístup Fínska a Švédska do NATO, a po druhé, tie návrhy, ktoré prešli vládou predvčerom, podporíme v prvom čítaní," priblížil šéf SaS s tým, že predložia aj "cestovnú mapu" k energetike. Pokiaľ koalícia niečo bude chcieť, bude musieť s SaS vyjednávať. "Budeme opozičnou stranou, budeme konštruktívni," povedal.

Matovič vraj nezmyslami ničí krajinu

Zdôraznil, že jeho strana urobila všetko, čo bolo v únosných mantineloch. "Krajinu čakajú problémy, sme k dispozícii, neutekáme pred zodpovednosťou, opakovane sme im hovorili, nech Igor Matovič odíde z vlády a my štyria ostaneme a preberieme plnú zodpovednosť za naše rezorty," dodal s tým, že neurobiť nič a ostať "tam" a pozerať sa, ako Matovič ničí krajinu svojimi nezmyslami, je tiež obrovská záťaž pre krajinu.

Sulík zároveň uviedol, že ďalšie rokovanie koalície by už nemalo význam. Predstaviteľov SaS prekvapilo, že pre kolegov bol odchod Matoviča záležitosť, o ktorej sa nesmie diskutovať. Sulík upozornil, že odchod štyroch ministrov za SaS zanechá stopy, keďže bude potrebné nominovať aj mnohé ďalšie pozície v rámci rezortov.

Na snímke zľava ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková (SaS), minister hospodárstva SR a predseda SaS Richard Sulík a minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS) na chodbe počas koaličných rokovaní vo vládnom hoteli Bôrik v Bratislave 26. augusta 2022. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Kollár: Pokračovanie vlády v tejto podobe nemá zmysel

Pokiaľ sa nebude dať fungovať v menšinovej vláde, nebude mať jej pokračovanie zmysel. Po piatkovom rokovaní koalície vo vládnom hoteli Bôrik to zas povedal predseda Sme rodina a parlamentu Boris Kollár. Za dôležité považuje riešiť prípravu na energetickú krízu. Ak štát nebude vedieť pomôcť ľuďom, treba podľa neho predčasné voľby.

"Pokiaľ vláda nebude vedieť vládnuť, prijímať zákony, pomôcť ľuďom, bude to treba zhodiť a pustiť ku kormidlu nových 150 poslancov, ktorí to budú vedieť," vyhlásil pred novinármi Kollár. Nádej podľa neho umrie vtedy, keď SaS naozaj odíde. V tom prípade sa začiatkom septembra stretne predsedníctvo Sme rodina, na ktorom sa dohodne o ďalších krokoch. O ďalších ministerských postoch pre Sme rodina špekulovať nechcel. "S tromi poslancami nemôžete mať ani jedno ministerstvo," odpovedal Kollár na otázku, či Za ľudí môže získať ďalšie ministerstvo. Zároveň povedal, že oslovil Ivana Korčoka, aby pokračoval na ministerstve zahraničných vecí. Líder SaS Richard Sulík už vyhlásil, že z vlády odchádzajú všetci nominanti SaS.

Piatkové stretnutie podľa neho prinieslo rozhovory o tom, ako sa bude SaS správať, ak nadobro odíde z koalície. Ocenil, že SaS podporí vládne návrhy v prvom čítaní. "Pre nás je najdôležitejšia vec vyriešiť ceny elektrickej energie," zdôraznil Kollár s tým, že pokiaľ štát veľmi rýchlo nevyrieši problém s energiami, bude kolabovať hospodárstvo. Rozhovory sa podľa neho týkali toho, či Sulík pripraví kroky, ako sa pripraviť na krízu.

Predseda strany Sme rodina Boris Kollár počas tlačovej konferencie po koaličných rokovaniach. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Premiér: Do poslednej chvíle sa budem usilovať o zachovanie štvorkoalície

Koaličné rokovania o riešení vládnej krízy mali podľa premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) význam, chce si počkať do 31. augusta, keď sa skončí ultimátum strany SaS. Pred novinármi opätovne zopakoval, že sa do poslednej chvíle bude usilovať o zachovanie štvorkoalície. Zároveň dodal, že sa pripravujú aj na scenár, ak SaS odíde z vlády.

Premiér povedal, že piatkové stretnutie bolo primárne o energetickej kríze. "Ako partneri si veľmi dobre uvedomujeme, že to, čo nás spája, v období, do ktorého ideme, je zodpovednosť," skonštatoval.

Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) si podľa svojich slov nevie predstaviť, že by SaS bola opozíciou voči "garnitúre demokratov" a bola by v opozícii. Zároveň kritizoval, že líder SaS a minister hospodárstva Richard Sulík odchádza z rezortu, keď sám povedal, že sa naň valí snehová guľa v podobe energetickej krízy.

Stále dúfa aj Remišová

Do poslednej chvíle bude strana Za ľudí presadzovať štvorkoalíciu. Vyhlásila to šéfka Za ľudí Veronika Remišová po ďalšom koaličnom rokovaní. Mrzí ju, že stretnutie sa skončilo vyhlásením lídra SaS Richarda Sulíka, že jeho strana odchádza do opozície. Zdá sa jej, že niektorým politikom nehovorí nič zodpovednosť za krajinu v čase blížiacej sa energetickej krízy. Myslí si, že na rokovaniach o štátnom rozpočte sa bude lámať to, či má vláda ďalej význam.

"Veľmi by som si želala, aby sa do 31. augusta Richard Sulík obzrel ešte raz dozadu, obzrel sa na časy, keď vstupoval do politiky, prečo tam vstupoval a prečo vstupoval do koalície," povedala novinárom Remišová. Hoci má koalícia chyby, je podľa nej lepšia ako napríklad koalícia so Smerom-SD či mimoparlamentným Hlasom-SD.

Ak SaS odíde z vlády, Za ľudí zvolá predsedníctvo a predloží partnerom svoje priority. Pre Za ľudí je dôležité riešenie energetickej krízy, pokračovanie politiky rozviazaných rúk pre orgány činné v trestnom konaní, a tiež nespochybniteľná zahraničnopolitická proeurópska orientácia Slovenska.

Na snímke predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová po koaličných rokovaniach vo vládnom hoteli Bôrik v Bratislave 26. augusta 2022. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Hlas chce od poslancov rozhodnutie o predčasných voľbách už v septembri

Mimoparlamentná strana Hlas-SD opakovane vyzýva poslancov Národnej rady SR, aby na septembrovej schôdzi umožnili zmenou ústavy konanie predčasných parlamentných volieb. V súvislosti s neúspechom koaličných rokovaní poukazuje na absenciu politického alebo ústavného nástroja, ktorý by dostal lídra OĽANO Igora Matoviča z vlády. Informovala o tom hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková.

Koaličný krach podľa lídra Hlasu a nezaradeného poslanca Petra Pellegriniho dokázal, že päť miliónov občanov Slovenskej republiky skáče už dva a pol roka tak, ako Igor Matovič píska. "Jeden jediný, vážne narušený človek so svojou schránkovou firmou dokázal rozvrátiť Slovensko a niet možnosti, ako to zastaviť. Toto nemá absolútne nič spoločné s demokraciou a vôľou ľudu," poznamenal.

Požiadavka SaS na odchod lídra OĽANO a ministra financií Matoviča z vlády nebola splnená, ministri za SaS preto podajú demisiu najbližšiu stredu (31. 8.) po rokovaní vlády. Po piatkovom stretnutí koalície to povedal líder SaS a minister hospodárstva Richard Sulík. Ďalšie koaličné rokovania podľa neho nemajú zmysel.

(tasr, tod, ste)

Minúta  |  

Kresťanská únia chce, aby boli väčšinu nedieľ obchody zatvorené. Pracovníci chcú voľno, ušetria sa energie, vraví Vašečka

Politická strana Kresťanská únia – klub hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) podáva návrh zákona, ktorým navrhuje obmedziť predaj v maloobchode počas väčšiny nedieľ v roku. Poslanci tak reagujú na aktuálny stav, keď podľa údajov Eurostatu pracujú Slováci počas nedieľ najviac zo všetkých krajín Európskej únie aj napriek tomu, že nedeľa je dňom pracovného pokoja. V tlačovej správe o tom informovala Katarína Poláčková.

„V západnej Európe je štandardom, že v nedeľu sú obchody zavreté, respektíve otvorené len za mimoriadnych okolností. Nedeľný predaj v súčasnosti obmedzuje Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Dánsko, Nórsko, Grécko, Malta, Španielsko a po novom aj Poľsko," tvrdia v Kresťanskej únii.

Podľa poslanca Národnej rady (NR) SR za Kresťanskú úniu Richarda Vašečku chcú zákonom vytvoriť Slovákom priestor na oddych a čas s rodinou. „Maloobchody by ostali v nedeľu otvorené len posledné tri nedele pred Vianocami a v nedeľu pred začiatkom školského roka. Zároveň by sa obchody otvorili počas niekoľkých štátnych sviatkov, pokiaľ nepripadnú na nedeľu," tvrdia poslanci.

Prieskum z roku 2020 tvrdí, že až 80 percent občanov chce, aby obchody ostali v nedeľu zatvorené aj po pandémii. Za nedeľné voľno hlasovalo aj 88 percent pracovníkov v maloobchodných predajniach. „Ďalším benefitom navrhovanej zmeny je možnosť šetrenia energií, ktorých ceny zaznamenali z pohľadu obchodníkov v poslednom období neskutočný rast," uviedol Vašečka, ktorý doplnil, že pod návrh sa podpísalo 13 koaličných poslancov.

(sita)

Minúta  |  

Premiéri Poľska a Slovenska otvorili prepojovací plynovod medzi krajinami. Heger: máme nový pocit bezpečia

Premiér Eduard Heger (OĽANO) spoločne s predsedom vlády Poľska Mateuszom Morawieckim oficiálne otvorili prepojovací plynovod Poľsko - Slovensko, ktorý zabezpečí diverzifikáciu v dodávkach plynu. Obaja premiéri zdôraznili bezpečnostný rozmer nového plynovodu. Ten umožní výrazne znížiť závislosť krajín strednej Európy od dodávok ruského plynu.  

"Práve väzba od severu na juh, ktorú sme práve týmto dovŕšili, nám poskytuje nový pocit bezpečia. Poskytuje nám pocit slobody, že môžeme nadobudnúť alternatívu, ktorá nebude závislá od ruského plynu," uviedol Heger.

Poľský premiér označil prepojenie za "plynovod mieru" a zároveň kritizoval energetickú politiku Nemecka, najmä výstavbu baltského plynovodu Nord Stream 1 a 2, ktorá zvýšila závislosť Európy od Ruska. Poľsko už dlhodobo upozorňovalo na riziká spojené s touto závislosťou. V posledných piatich rokoch sa mu vybudovaním prepojení s Nórskom či LNG terminálu podarilo od ruského plynu bez ekonomických strát odpojiť.

Prepojovací plynovod má dĺžku približne 164 kilometrov (km). Na poľskej strane je to 61,3 km, dĺžka slovenskej časti je 103 km od štátnej hranice po kompresorovú stanicu Veľké Kapušany. Plynovod je už dimenzovaný aj na prepravu zemného plynu s prímesou vodíka, keďže slovenský prepravca, akciová spoločnosť eustream, sa pridal k paneurópskej iniciatíve European Hydrogen Backbone. Výstavba projektu sa začala na jeseň 2018 a je spolufinancovaná z európskych prostriedkov. Kapacita plynovodu je približne päť miliárd kubických metrov plynu ročne.

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) na tlačovej konferencii po oficiálnom spustení plynovodu ocenil, že pred šiestimi rokmi kompetentní o jeho výstavbe rozhodli. "Len kapacita tohto prepojenia zodpovedá celoročnej spotrebe Slovenska a opačným smerom do Poľska je možné exportovať ešte o niečo viac a toto výrazne prispeje k tomu, aby závislosť od ruského plynu výrazne klesla, respektíve klesla úplne na nulu," povedal Sulík. Pripomenul, že Slovensko už má plynovodné prepojenie na všetky susediace krajiny.

Prepravca plynu eustream spresnil, že štart riadnej komerčnej prevádzky plynovodu je naplánovaný na október tohto roka. "Jeho včasné dokončenie je dôležitým signálom pred blížiacou sa vykurovacou sezónou, pretože otvára nové možnosti zásobovania našich trhov," povedal generálny riaditeľ spoločnosti eustream Rastislav Ňukovič. Zdôraznil, že realizácia sa podarila aj vďaka pretrvávajúcej podpore súkromného i štátneho akcionára spoločnosti.

Minúta  |  

Záporožská atómová elektráreň je opäť zapojená

Záporožskú atómovú elektráreň, ktorú od marca okupujú ruské jednotky, vo štvrtok odpojili a následne opäť zapojili do prenosovej sústavy.

O odpojení elektrárne najskôr informovala ukrajinská štátna spoločnosť Enerhoatom. Popoludní boli ale dodávky elektriny zo Záporožskej atómovej elektrárne opäť obnovené, o tom zse informoval Rusmi dosadený gubernátor Záporožskej oblasti Jevgenij Balickij.

"V dôsledku útoku ukrajinských ozbrojených formácií na elektrické vedenie v areáli Záporožskej atómovej elektrárne prišlo k požiaru v bezpečnostnej zóne vedenia s napätím 750 kilovoltov. Požiar bol spôsobený skratom na vedení," vyhlásil Balickij. Ako pokračoval, zabezpečovacie relé následne odpojilo od prenosovej siete dva v súčasnosti fungujúce bloky jadrovej elektrárne. Záporožská oblasť tak ostala bez dodávok elektriny.

"Okamžite po uhasení požiaru bol zapojený do prevádzky jeden blok. V súčasnosti pokračujú práce na obnovení dodávok elektriny do oblasti a zapojení druhého bloku," vysvetlil Balickij.

Keď predtým Ukrajinci informovali o odpojení elektrárne, volili tvrdý slovník: "Konanie votrelcov viedlo po prvý raz v histórii elektrárne k jej úplnému odpojeniu z prenosovej sústavy," vyhlásil Enerhoatom na sociálnej sieti Telegram s tým, že v areáli došlo v dôsledku "rašistického ostreľovania" k viacerým požiarom. Slovo 'rašizmus' je ukrajinským neologizmom označujúcim 'ruský fašizmus'.

Atómová elektráreň teraz podľa Enerhoatomu pre vlastné potreby používa elektrinu z ukrajinskej siete prostredníctvom spojenia so Záporožskou tepelnou elektrárňou, najväčšou na Ukrajine, ktorá sa takisto nachádza v Enerhodare.

Záporožská atómová elektráreň je najväčšou elektrárňou svojho druhu v Európe. Ruské invázne sily ju obsadili ešte v marci. Moskva a Kyjev sa navzájom obviňujú z ostreľovania tejto elektrárne, ktoré poškodilo niektoré jej objekty. (tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.