Šalamúnove ostrovy zakázali lodiam námorných síl Spojených štátov vstup do svojich prístavov. V utorok to oznámilo americké veľvyslanectvo v Canberre, informuje agentúra AFP s tým, že tento krok zvyšuje obavy z narastajúceho vplyvu Číny v danom regióne.
Ambasáda vo vyhlásení uviedla, že Spojené štáty dostali oficiálne oznámenie od vlády Šalamúnových ostrovov v súvislosti s moratóriom na vstup amerických lodí do prístavov tejto ostrovnej krajiny v Tichom oceáne. Ako dôvod predstavitelia Šalamúnových ostrovov uviedli prípravu aktualizácií v platných procedúrach týkajúcich sa pravidiel lodí vstupujúcich do miestnych prístavov.
K tomuto oznámeniu prišlo týždeň po tom, čo jedno plavidlo americkej pobrežnej stráže nedostalo povolenie na doplnenie paliva v hlavnom meste Šalamúnových ostrovov Honiara. V pondelok v rámci humanitárnej misie vplávala na Šalamúnove ostrovy ešte predtým, než moratórium vstúpilo do platnosti, vojenská americká nemocničná loď Mercy.
Úrad premiéra Manesseha Sogavareho vo vyhlásení pre agentúru Reuters povedal, že cieľom uvedených zmien je vytvoriť kapacity na dohľad nad exkluzívnymi ekonomickými zónami Šalamúnových ostrovov.
AFP dodáva, že nebolo jasné, či sa pozastavenie vstupu do prístavov týka aj ďalších námorných síl vrátane Austrálie, ktorá je blízkym partnerom Šalamúnových ostrovov.
Nemecký kancelár Olaf Scholz v pondelok uviedol, že podporuje postupné zavedenie väčšinového rozhodovania v Európskej únii namiesto súčasného jednomyseľného, pri ktorom si môže ktorákoľvek členská krajina uplatniť právo veta. V prejave na pôde Karlovej univerzity v Prahe tiež podporil rozšírenie EÚ o súčasné kandidátske krajiny, no tiež vytvorenie nového širšieho európskeho fóra pre partnerov mimo Únie. Informujú o tom agentúry AFP, DPA a Reuters.
„Navrhol som postupný prechod na väčšinové hlasovanie v spoločnej zahraničnej politike, ale aj v iných oblastiach ako daňová politika," povedal Olaf Scholz v prejave s názvom Európa je naša budúcnosť, v ktorom predstavil svoju víziu pre EÚ.
Ukončenie veta jednotlivých členských krajín EÚ v niektorých oblastiach by podľa neho zrýchlilo rozhodovací proces v rozšírenej Únii, v ktorej budú s jej veľkosťou rásť aj rozpory – a tým aj možnosť, že jeden člen bude blokovať spoločné napredovanie.
„Musíme oveľa silnejšie využiť silu našej jednotnej Európy... Európa je naša budúcnosť. A táto budúcnosť je v našich rukách," vyhlásil.
Nemecko podporuje rozširovanie EÚ
Kancelár tiež potvrdil, že Nemecko podporuje rozširovanie EÚ a vstup šiestich krajín západného Balkánu, Moldavska, Ukrajiny a časom aj Gruzínska do Únie. „Ich vstup do EÚ je v našom záujme," citovala ho agentúra AFP.
Scholz podporuje aj návrh francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na nové „európske politické spoločenstvo", ktoré by umožnilo užší dialóg s partnermi mimo Únie.
Podľa kancelára totiž v súčasnosti chýba fórum, na ktorom by lídri členských krajín mohli pravidelne, raz alebo dvakrát za rok, hovoriť s predstaviteľmi partnerských štátov o kľúčových témach týkajúcich sa celého kontinentu. Scholz konkrétne spomenul oblasti bezpečnosti, energetiky či klímy.
Nová platforma by nebola alternatívou pre proces rozširovania EÚ, zdôraznil šéf spolkovej vlády.
Myšlienka takéhoto spoločenstva pochádza od Macrona, ktorý ju odôvodnil snahou zlepšiť spoluprácu v strategických otázkach s partnermi, ktorí v dohľadnom čase nebudú prijatí do EÚ alebo do Únie vôbec vstúpiť nechcú, pripomenula DPA.
Nemecko bude podporovať Ukrajinu tak dlho, ako bude treba
Olaf Scholz hovoril počas príhovoru na Univerzite Karlovej v Prahe o výzvach, ktoré stoja pred Európou v súvislosti s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu.
„Znova si kladieme otázku, kadiaľ pôjde v budúcnosti deliaca čiara medzi slobodnou Európou a neoimperialistickou autokraciou," uviedol Scholz.
„Hovorím o tom historickom medzníku, ktorý nastal vo februári po ruskej invázii na Ukrajinu... Tento brutálny útok na Ukrajinu je tiež útokom na európsky bezpečnostný poriadok... Dnes je na nás, aby sme ďalej rozvíjali prísľub mieru," pokračoval nemecký kancelár.
Scholz vyzval členské krajiny EÚ, aby vo svetle ruskej invázie na Ukrajinu „vyriešili staré konflikty a našli nové riešenia". Spojenci by podľa kancelára mali koordinovať „dlhodobú a spoľahlivú deľbu práce" v súvislosti s pomáhaním Ukrajine. Prisľúbil pritom, že Berlín bude podporovať Kyjev tak dlho, ako bude treba.
Nemecký kancelár si pritom vie „predstaviť, že by Nemecko na seba prevzalo špeciálnu zodpovednosť pri budovaní ukrajinského delostrelectva a schopností vzdušnej obrany".
Počas svojho príhovoru Scholz takisto oznámil plány na usporiadanie konferencie pre obnovu Ukrajiny. Obnovu tejto vojnou zasiahnutej krajiny pritom označil za „rozsiahli záväzok, na ktorého splnení budú pracovať celé generácie".
„Sústredíme sa na to na odbornej konferencii, na ktorú sme ja a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pozvali Ukrajinu a jej partnerov z celého sveta, aby sa na nej zúčastnili 25. októbra v Berlíne," oznámil Scholz.
Zároveň tiež oznámil plány na nové investície do nemeckej vzdušnej obrany, pretože Európa má podľa neho v tejto oblasti čo doháňať. „Nemecko bude od samého začiatku projektovať budúcnosť vzdušnej obrany tak, aby do nej mohli byť zapojení aj naši európski partneri, ak si to budú želať," uviedol Scholz s tým, že spoločná európska vzdušná obrana bude účinnejšia, menej finančne nákladná a výhodnejšia pre európsku bezpečnosť než celok.
Tisíce ortodoxných kresťanov v nedeľu demonštrovali v srbskom hlavnom meste Belehrad proti uskutočneniu podujatia EuroPride, a to napriek tomu, že srbskí predstavitelia už predtým rozhodli, že toto celoeurópske stretnutie LGBTQ komunity naplánované na september sa konať nebude. Uviedla to agentúra AFP.
Protestujúci s ikonami, krížmi a náboženskými vlajkami pochodovali centrom Belehradu, modlili sa a skandovali a napokon sa zhromaždili pred Katedrálou svätého Sávu.
Srbský prezident Aleksandar Vučič v sobotu ohlásil, že po konzultáciách s vládou bude akcia EuroPride "odložená alebo zrušená" vzhľadom na viaceré problémy, s ktorými krajina zápasí vrátane sporov s Kosovom.
Organizátori podujatia však avizovali, že sa predsa len uskutoční. "Pride sa bude konať podľa plánu 17. septembra," povedal belehradský koordinátor akcie Marko Mihajlovič.
Srbský ortodoxný biskup Nikanor v nedeľu ocenil rozhodnutie srbského vedenia odvolať pride, ktorý nazval "znesvätením našej krajiny, našej cirkvi a našej rodiny". Na túto "abnormalitu" by sa malo podľa jeho slov reagovať ako v Rusku prezidenta Vladimira Putina, ktorého vo videozázname zverejnenom na webstránke novín Glas javnosti nazval "cárom planéty".
Ľudia pochodujú počas protestu proti usporiadaniu EuroPride, celoeurópskeho podujatia komunity LGBT v Belehrade. Foto: TASR/AP
AFP pripomína, že Rusko v roku 2013 zaviedlo zákon zakazujúci LGBT "propagandu" zameranú na mladistvých. Za jeho porušenie hrozia pokuty a väzenie.
Prvé dva pochody pride, ktoré sa konali v Srbsku v rokoch 2001 a 2010, sprevádzali násilnosti. Od roku 2014 sa akcia v krajine koná pravidelne, avšak dohliada na ňu množstvo príslušníkov poriadkových síl.
Hostiteľom akcie EuroPride, pravidelného každoročného podujatia príslušníkov komunity LGBT, je vždy iné európske mesto. V rámci podujatia sa v meste, kde sa práve koná, usporadúva mnoho športových a kultúrnych akcií. EuroPride vyvrcholí víkendovým gay prideom, koncertmi či špeciálnymi klubovými večermi, ale aj vigíliou na pamiatku obetí choroby AIDS.
Slovenské národné povstanie (SNP), ktoré sa stalo jednou z kľúčových udalostí slovenských novodobých dejín, vypuklo ako ozbrojené vystúpenie proti nacizmu a fašizmu. V pondelok 29. augusta si pripomíname štátny sviatok – 78. výročie SNP. Tento deň vyhlásila za štátny sviatok Národná rada SR dňa 20. októbra 1993.
SLEDUJEME ONLINE
15:02 Na oslavy 78. výročia SNP v B. Bystrici nepozvali Ruskú federáciu ani Bielorusko
Na celoštátnych oslavách 78. výročia Slovenského národného povstania (SNP), ktoré sa v pondelok konajú v areáli Múzea SNP v Banskej Bystrici, chýbala účasť zástupcov Ruskej federácie a Bieloruska.
"Ruská federácia a Bielorusko realizujú vojnovú agresiu na Ukrajine a zároveň našu krajinu dali na zoznam nepriateľov. Rešpektujem stanovené pravidlá zo strany ústredných orgánov štátnej správy na naše pripomenutie si mieru. Je to správne," reagoval minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO), pod ktorého rezort patrí Múzeum SNP od januára tohto roka.
Jaroslav Naď. Foto: TASR/Ján Krošlák
Oficiálna časť programu celonárodných osláv bola určená len pre pozvaných hostí, zástupcov diplomatických zborov, priamych žijúcich účastníkov Povstania a členov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Verejnosť sa dopoludnia nedostala ani pred areál Múzea SNP.
"Podľa organizátorov prišlo až 800 ľudí, z toho 400 pozvaných zo strany Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a bolo tu ďalších 400 hostí. Nemyslím si, že je to málo. Asi posledných päť rokov však oslavy narúšali niektoré skupiny. Myslím si, že dnes sa nám podarilo aspoň do takej miery, do akej to bolo možné, zachovať pietu a úctu tomuto výročiu, aby priami účastníci a hostia nemuseli počúvať ľudí, ktorí by pískali alebo šírili fašistické heslá, ako to bolo vlani," zdôvodnil Naď.
Popoludní otvorili areál už aj pre širokú verejnosť. Organizátori do 21.00 h očakávajú viac ako 5-tisíc návštevníkov.
14:52 Ministerstvo zahraničia bude ruskému veľvyslancovi tlmočiť protest v súvislosti so Smerom-SD
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR bude v utorok (30. 8.) tlmočiť ruskému veľvyslancovi na Slovensku Igorovi Bratčikovi protest za to, že verejne podporil stranu Smer-SD. Na sociálnej sieti o tom informuje šéf slovenského rezortu diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS). Odsúdil zároveň rozhodnutie opozičnej strany pozvať ruského veľvyslanca na podujatie pri príležitosti 78. výročia SNP, ktoré Smer-SD zorganizoval v pondelok vo Zvolene.
"Ruskému veľvyslancovi bude zajtra tlmočený protest za to, že verejne podporil stranu, ktorá otvorene spolupracuje s extrémistami, ktorí sa otvorene prihlásili k slovenskému štátu, nikdy sa nedištancovali od holokaustu a na oslavy SNP vyvesili čierne vlajky. Toto konanie ruského diplomata je absolútne proti základným zásadám nezasahovania zahraničného diplomata do vnútornej politiky na Slovensku," zdôraznil Korčok.
Voči pozvaniu ruského veľvyslanca na "politický míting pod rúškom SNP" odsúdil, skritizoval tiež aplaudovanie jeho vystúpeniu. Poukázal na to, že práve Rusko je krajinou, ktorá vedie vojnu na Ukrajine. "Je nehorázne, že smeráci sa ako jeden muž postavili za oficiálneho predstaviteľa štátu, ktorý vedie brutálnu vojnu proti nášmu susedovi a pošliapali tak aj pamiatku tých, ktorí položili život za našu slobodu a bojovali na správnej strane v SNP," odkázal Korčok.
14:24 Smer-SD si vo Zvolene pripomenul SNP, nevyhol sa však kritike situácie v krajine
Predstavitelia opozičného Smeru-SD si v pondelok vo Zvolene pripomenuli 78. výročie Slovenského národného povstania (SNP). Vyzvali na to, aby si ľudia ctili svojich predkov a to, čo pre krajinu v rámci bojov proti fašizmu urobili. Nevyhli sa však ani kritike súčasnej vládnej garnitúry a situácii v krajine. "Treba si uctievať SNP," odkázal líder Smeru Robert Fico. V úcte podľa neho treba mať všetkých tých, ktorí stáli za povstaním nielen politicky, ale aj tí, ktorí odišli bojovať do hôr.
Nemyslí si však, že odkaz účastníkov SNP sa podarilo naplniť. Krajina podľa neho nie je demokratická, nestojí na pluralizme politických strán a hovorí o snahe zmariť opäť referendum. Slovensko podľa neho nie je ani slobodné, keďže si nie každý môže povedať vlastný názor. Odmieta tiež, že by SR bolo suverénnym a zvrchovaným štátom, kde by sa občanom dobre žilo. "Pre nezmyselné a nefunkčné sankcie sme vystavení najväčšiemu zdražovaniu," zdôraznil Fico.
Podpredseda Národnej rady (NR) SR Juraj Blanár označil SNP nielen za najväčšie povstanie národa proti fašizmu v Európe, ale pripomenul tiež položenie základov budúceho štátu SR. Podľa Ľuboša Blahu netreba zabúdať na to, že zásadnú úlohu pri SNP zohrali komunisti a že fašizmus v súčasnej vláde pretrváva, Richard Takáč podotkol, že mier pre krajinu pred 78 rokmi neprišiel zo západu, ale z východu.
Čestným hosťom osláv SNP vo Zvolene, ktoré usporiadal Smer-SD, bol aj ruský veľvyslanec na Slovensku Igor Bratčikov. Ako rečník vystúpil tiež zástupca bieloruskej ambasády. Fico ich prítomnosť odôvodnil tým, že pozývali zástupcov krajín bývalého ZSSR, ale aj krajín, ktoré SNP podporovali. Okrem spomínaných dvoch sa údajne ostatní za neúčasť ospravedlnili.
14:15 Viacerí slovenskí ministri vyzdvihli hrdinstvo účastníkov SNP
Pri príležitosti 78. výročia Slovenského národného povstania (SNP) vyzdvihli viacerí slovenskí ministri hrdinstvo jeho účastníkov. V tejto súvislosti poukázali i na prebiehajúcu vojnu na Ukrajine.
Princípy mieru, slobody a demokracie, ktoré boli motiváciou k postaveniu sa nemeckej okupačnej armáde, je podľa šéfa rezortu vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) treba presadzovať aj v súčasnosti. "Nepoľavme v tomto boji. Hrdinovia SNP nám sú príkladom v odhodlaní a vytrvalosti zápasu o svetlejšie zajtrajšky," doplnil na sociálnej sieti. SNP má podľa neho pripomínať, aby ľudia nezatvárali oči pred vojnou na Ukrajine.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) tiež ocenila hrdinstvo účastníkov SNP. "Ďakujeme za vašu statočnosť a cestu, ktorú nám dodnes ukazujete," odkázala na sociálnej sieti. Zdôraznila, že Slováci v súčasnosti nesmú prehliadať a ani tolerovať čo i len náznaky tieňov minulosti. "Aby sa naši dedovia za nás nemuseli hanbiť," doplnila.
Hlavným odkazom SNP je podľa šéfky ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniky Remišovej (Za ľudí) hrdinstvo. Zdôraznila, že Slovensko potrebuje hrdinov aj v súčasnosti. "Každý z nás môže byť hrdinom tak, ako z mnohých spravilo hrdinov povstanie. Hrdinom sa človek nerodí, ale môže sa ním stať," dodala.
14:00 Prezidentka povýšila troch veteránov a účastníkov SNP
Počas osláv 78. výročia Slovenského národného povstania (SNP) prezidentka SR Zuzana Čaputová povýšila do vojenskej hodnosti troch účastníkov SNP. Do vojenskej hodnosti kapitán prezidentka povýšila nadporučíka vo výslužbe Vladimíra Strmeňa. Do vojenskej hodnosti poručík povýšila rotmajstra Karola Kunu a slobodníka Branislava Tvarožeka. Vojenské hodnosti a dekréty vojnovým veteránom odovzdal minister obrany Jaroslav Naď a náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generál Daniel Zmeko.
Vladimír Strmeň v partizánskom štábe v Richtárovej vykonával funkciu spojky hliadky a držiteľa stráže. Karol Kuna slúžil v partizánskej jednotke Stalin a v partizánskej jednotke Jegorov. Branislav Tvarožek spočiatku opravoval prijímače a rádiovysielače pre povstaleckú armádu, neskôr dobrovoľne vstúpil do vysokoškolského strážneho oddielu.
Vladimír Strmeň. Foto: TASR/Ján Krošlák
13:33 Niektorí politici budujú v občanoch extrémizmus, uviedol Heger
Niektorí politici zneužívajú ťažké postavenie občanov a budujú v nich extrémizmus. Upozornil na to predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) v príhovore na oslavách 78. výročia Slovenského národného povstania (SNP) v Banskej Bystrici. V súčasnosti je podľa neho treba zabojovať o to, aby fašizmus už nikdy nemal priestor v spoločnosti. Vyzdvihol tiež hrdinstvo účastníkov SNP. "Nesme každý deň odkaz SNP a premieňajme Slovensko na krajinu odvahy, spolupráce a prosperity rovnako, ako to robili účastníci Slovenského národného povstania," skonštatoval premiér.
Odkaz SNP znie podľa neho v kontexte s prebiehajúcou vojnou na Ukrajine živšie. "Tak, ako účastníci SNP nechceli žiť vo svete, ktorý pripravovali nacisti, ani my nechceme žiť vo svete, o ktorý sa usiluje ruský prezident," upozornil.
Eduard Heger. Foto: TASR/Ján Krošlák
Heger ocenil odvahu a hrdinstvo účastníkov SNP. Poukázal, že sa postavili zlu, ktoré ničilo celý svet, potupovalo ľudskú dôstojnosť a bralo ľuďom slobodu. Slovensko sa vďaka nim ocitlo na "správnej strane dejín". "Nebyť totiž Slovenského národného povstania, druhá svetová vojna by bola našou národnou hanbou bez svetlého bodu, v ktorom dnes nachádzame inšpiráciu," doplnil.
Zdôraznil, že za slobodu sa oplatí bojovať, hoci nemáme istotu, či ten boj nebude posledný. Poukázal pri tom, že za slobodu museli Slováci bojovať aj počas komunizmu. Aj v súčasnosti podľa neho odkaz SNP zneužívajú demokratickí politici, ktorí s jeho ideálmi nemali nič spoločné.
12:19 Kollár: Slovensko musí zostať verné antifašistickým a povstaleckým tradíciám
Slovensko musí zostať verné svojim antifašistickým a povstaleckým tradíciám. Je na nich postavený vývin slovenského národa od roku 1944. Vyhlásil to predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) v príhovore na oslavách 78. výročia Slovenského národného povstania (SNP) v Banskej Bystrici. "Ak chceme upevňovať slovenskú štátnosť v dnešnej Slovenskej republike, musíme sa hlásiť k odkazu Slovenského národného povstania. Slovenské národné povstanie je živá tradícia nášho národa, a tak by to aj malo zostať," skonštatoval.
Udalosti z roku 1944 podľa neho ovplyvnili chod moderných slovenských dejín. "Ich vplyv a význam bol tak výrazný, že žiadna politická reprezentácia Slovenska sa ich neodvážila marginalizovať. Práve, naopak," skonštatoval Kollár. Poukázal pritom, že SNP si pripomínali demokrati i komunisti. Ozrejmil, že antifašistický odboj a SNP po rozpade ČSFR boli jednými z nosných myšlienok, na ktorých sa mala budovať slovenská štátnosť. "Preto aj slovenský parlament prijal zákon, ktorým povýšil 29. august, teda deň vypuknutia SNP roku 1944, na štátny sviatok Slovenskej republiky," doplnil.
Boris Kollár. Foto: TASR/Ján Krošlák
Predseda parlamentu poukázal, že v súčasnosti je možné pozorovať politické sily, ktoré sa odťahujú od oslavovania udalostí spojených s porážkou nacistického Nemecka. "Hrdinami prestávajú byť tí, ktorí neváhali vystaviť svoj vlastný život v boji proti hydre, ktorá vyvolala dovtedy najstrašnejšiu vojnu v histórii ľudstva. Hľadajú sa noví hrdinovia, často kontroverzní," upozornil.
SNP je podľa neho dôkazom, že medzi európskymi národmi môže panovať zhoda. Poukázal, že sa na ňom zúčastnili okrem iných i Rusi, Ukrajinci, Srbi, Chorváti, Francúzi, Maďari či Nemci. "Európa nemusí byť len zdrojom konfliktov, ktoré ohrozovali a ohrozujú svetový mier," podotkol. Pre budúcnosť Európy by bol podľa neho najprijateľnejší mier "v duchu antihitlerovskej koalície".
12:06 Prezidentka: Autoritatívne režimy sú hrozbou aj v súčasnosti
Autoritatívne režimy sú hrozbou aj v súčasnosti. Majú ambíciu sa vracať, a to v nových, reinkarnovaných podobách. Vyhlásila to prezidentka SR Zuzana Čaputová v príhovore na oslavách 78. výročia Slovenského národného povstania (SNP) v Banskej Bystrici. "Dnes, rovnako ako pred desaťročiami, je hrozbou snaha podmaňovať si hrubou silou národy, krajiny aj ľudí," skonštatovala prezidentka.
Imunitu spoločnosti voči radikálnym a extrémistickým ideológiám podľa nej znižuje zlyhávanie demokraticky volených zástupcov. "Oslabuje ju aj to, keď sa nám niektorí snažia vnútiť, že sú jedinými nositeľmi odkazu SNP, podávajúc si pri tom ruky s novodobými fašistami. Dávajú tak slovám iný obsah a rozdeľujú spoločnosť," doplnila.
Výročie SNP je podľa nej okrem iného príležitosťou pripomenúť si, aký ťažký je zápas za znovunadobudnutie stratenej slobody. "Je našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby sme ho už nemuseli podstúpiť," zdôraznila hlava štátu.
Zuzana Čaputová. Foto: TASR/Ján Krošlák
Prezidentka za najdôležitejšie pokladá zaradenie Slovenska medzi víťazov 2. svetovej vojny. „Jasným a čitateľným odkazom je skutočnosť, že pre väčšinu Slovákov bol neprijateľný život v režime, ktorý stál na nadradenosti jedných nad druhými a na popieraní ľudských práv,“ povedala Zuzana Čaputová.
Čaputová ocenila statočnosť účastníkov SNP. Vyzdvihla tých ľudí, ktorí prenášali informácie, ukrývali partizánov či židov, či poskytovali materiálnu pomoc. „Postavili ste sa na odpor okupantom a fašistom. Máte môj hlboký obdiv a úctu,“ povedala prezidentka, ktorá dodala, že hrdinovia SNP sú inšpiráciou pre nás všetkých.
„Na SNP je mimoriadny práve ľudský základ - chrabrosť a hrdinstvo ľudí, ktorí sa aktívne zúčastnili na bojoch, ale aj tých, ktorí pomáhali,“ dodala Čaputová. Podľa nej vyvolalo SNP krutú pomstu nacistov najmä na civilnom obyvateľstve. Prezidentka je presvedčená, že táto udalosť mala jednoznačne zmysel. „Už samotný fakt, že sa povstalcom podarilo udržať rozsiahle územie vyvoláva obdiv,“ doplnila.
V tejto súvislosti pripomenula, že, ako potvrdzujú udalosti v našom susedstve, aj v 21. storočí sa môžu národy ocitnúť v situácii, keď musia čeliť agresii a bojovať za svoju slobodu.
11:40 V Banskej Bystrici sa začali oslavy 78. výročia SNP, prišlo deväť vojnových veteránov
Preletom leteckej techniky Ozbrojených síl SR a pietnym aktom kladenia vencov sa v pondelok v Banskej Bystrici začali celoštátne oslavy 78. výročia Slovenského národného povstania (SNP). Konajú sa v areáli Múzea SNP a zúčastňujú sa na nich prezidentka SR Zuzana Čaputová, predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina), premiér Eduard Heger (OĽANO), ako aj zástupcovia diplomatických zborov z viac ako 35 krajín sveta.
Podľa Dalibora Lesníka, vedúceho úseku marketingu a propagácie Múzea SNP, za posledných viac ako 15 rokov organizujú oslavy spôsobom, aby naplnili literu, koľko národov a národností participovalo na SNP, toľko zastúpení bude v Banskej Bystrici. "Teší nás, že za posledné zhruba štyri roky sa nám nahlasujú aj krajiny, ktoré neparticipovali na SNP a náš štátny sviatok je pre zahraničie významným symbolom," konštatoval Lesník.
Oficiálna časť programu celonárodných osláv je určená len pre pozvaných hostí, priamych žijúcich účastníkov Povstania, ktorých prišlo do Banskej Bystrice deväť na rozdiel od vlaňajška, keď boli štyria, a členov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Verejnosť sa nedostala ani pred areál Múzea SNP.
Vstup do priestoru Pamätníka SNP bude pre širokú verejnosť možný až od 13.30 h a čakajú na nich rôzne sprievodné aktivity a kultúrny program, v ktorom vystúpi napríklad Katarína Knechtová s kapelou, Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK) či Geišbergovci. Záver tohtoročných osláv bude patriť koncertu domácej Štátnej opery.
Organizátori očakávajú popoludní až do 21.00 h viac ako 5-tisíc návštevníkov.
11:59 Rigó: Fašisti nepatria do slušnej politickej spoločnosti ani na oslavy SNP
Fašisti nepatria do slušnej politickej spoločnosti ani na oslavy Slovenského národného povstania (SNP). Bolo by to popretím všetkého, za čo ľudia v roku 1944 bojovali. Myslí si to predseda platformy Most-Híd mimoparlamentnej Aliancie Konrád Rigó. Uviedol to pri príležitosti 78. výročia SNP.
Povstania a revolúcie podľa neho menia dejiny a chod štátov, časom sa mení aj pohľad historikov na ne. Stáva sa tiež, že svoj názor na významné udalosti krajiny menia aj politici. Fašisti si podľa neho výročie nepripomenú čiernymi zástavami, ale účasťou na pietnych oslavách. "Medzi rečníkov nepatria ani v oblekoch. A nepatria ani do slušnej politickej spoločnosti. Bolo by to popretím všetkého, za čo ľudia v 1944 bojovali," odkázal Rigó.
Slovensko sa podľa neho vďaka povstalcom a ľuďom, ktorí im pomáhali, nakoniec ocitlo na správnej strane dejín. Pripomína, že krajina je opäť v situácii, keď nie je jedno, kde sa postavíme.
11:11 ÚZŽNO: Politici vydávajúci sa za ochrancov odkazu SNP sa bratajú s jeho odporcami
Zažívame dobu, keď sa politici, ktorí sa dlhé roky vydávali za ochrancov odkazu Slovenského národného povstania (SNP), bratajú s jeho odporcami. Demokraticky zmýšľajúci občania by im mali preto ukázať, že okrem iného popierajú základné princípy slovenskej štátnosti. Pri príležitosti 78. výročia SNP to skonštatoval predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí (ÚZŽNO) v SR Richard Duda.
"Dnes je deň, keď všetci demokraticky zmýšľajúci občania musia jasne týmto politikom ukázať, že sa zahrávajú s ohňom. Popierajú základné princípy slovenskej štátnosti a vysmievajú sa tým ľuďom, ktorí si želajú žiť v demokratickej a najmä hodnotovo orientovanej spoločnosti," odkázal Duda vo svojom vyhlásení.
SNP podľa neho ukázalo, že nie všetci občania vojnového Slovenska podľahli "demagogickému vábeniu" ľudáckej vlády, ktorá rabovala majetok vlastných občanov, odnímala im ľudské práva, ponižovala ich, degradovala či väznila. Voči režimu exitoval od samotného počiatku okrem zahraničného aj odboj vnútroštátny, teda občianskodemokratický, sociálny a aj vojenský.
Pápež František (v strede) a Richard Duda (vpravo). Foto: TASR/Michal Svítok
10:20 Vypuknutím SNP sa Slovensko dostalo na správnu stranu barikády, vyhlásil riaditeľ Múzea SNP
Vypuknutím Slovenského národného povstania (SNP) sa Slovensko dostalo na správnu stranu. Povstanie môže byť vzorom tým, ako naši predkovia, starí či prastarí otcovia boli ochotní obetovať svoje pohodlie, životy a zdravie za slobodu Slovenska. Pri príležitosti 78. výročia od vypuknutia SNP to uviedol riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici Marian Uhrin.
"Slovensko stálo na nesprávnej strane barikády počas druhej svetovej vojny, a to od roku 1939 až do roku 1944. Bolo spojencom nacistického Nemecka. V roku 1939 sa zúčastnilo na prepadnutí Poľska. Od roku 1941 sa intenzívne zúčastňovalo na bojoch proti ZSSR. Vyhlásilo vojnu Veľkej Británii a USA. Povstanie tak znamenalo významný predel," zdôraznil.
Podľa jeho slov vypuknutím povstania sa Slovensko dostalo na tú správnu stranu - stranu spojencov. Tým bola uznaná aj 1. československá armáda na Slovensku. "Povstalecká armáda bola uznaná za súčasť spojeneckých síl. Malo to vplyv aj na povojnový vývoj po obnovení Československa v roku 1945. Slovensko malo iné postavenie, ktoré bolo práve výdobytkom SNP a aj pôsobenia Slovenskej národnej rady, či už ilegálnej, povstaleckej alebo povojnovej," vysvetlil Uhrin.
Marian Uhrin. Foto: TASR/Ján Krošlák
Význam SNP je podľa neho veľký. Má presah až do dnešných dní, keďže súčasná slovenská štátnosť vstala práve na význame SNP a jeho prihlásenia sa k demokratickým hodnotám. "Dosah až do dnešných dní stále máme, 29. august je štátnym sviatkom, ktorý si pripomíname každoročne," pripomenul.
V rámci histórie SNP je podľa neho nespočetné množstvo možností, čo nové sa dá ešte objaviť. "Povstanie, jeho význam a priebeh – to stále ostáva. Ale stále môžeme skúmať drobnosti, ktoré sa ho týkajú. Pôsobenie jednotlivých povstaleckých jednotiek, partizánskych skupín, príbehy jednotlivých bojovníkov, či už radových vojakov, povstaleckých dôstojníkov," povedal pre TASR Uhrin.
Podľa neho často sú to veľmi zaujímavé a veľmi zamotané príbehy ľudí, ktorí boli orientovaní rôznymi spôsobmi alebo po povstaní zradili. "Známy je prípad kapitána Ladislava Nižňanského, ktorý sa zúčastnil na prípravách aj samotnom priebehu povstania veľmi lojálne a úspešne voči povstaleckému vedeniu. Po SNP, naopak, vstúpil do nemeckej protipartizánskej jednotky Edelweiss, kde sa podieľal na represáliách na Slovensku tým najhorším spôsobom. Slovenská časť tejto jednotky sa podieľala na vraždení slovenských obyvateľov," uviedol riaditeľ múzea.
Takýchto zaujímavých prípadov z pohľadu dejín by sa našlo množstvo. "Nesmieme zabudnúť na povstaleckých generálov Rudolfa Viesta, Jána Goliana, plukovníka Karola Pekníka, majora Júliusa Noska, veliteľov taktických skupín, ktorí sa celé SNP snažili viesť vojenské operácie tak, aby povstanie vydržalo čo najdlhšie alebo do príchodu spojeneckých vojsk," zdôraznil.
10:15 Vďaka SNP stojí Slovensko na správnej strane dejín, uviedol Korčok
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (SaS) tvrdí, že všetci, ktorí si zatvárajú oči pred agresiou voči Ukrajine pošliapavajú odkaz Slovenského národného povstania (SNP). Podľa Korčoka mnohí účastníci SNP prejavili pri oslobodzovaní nášho územia skutočné vlastenectvo a mnohí za to položili svoje životy. V tlačovej správe o tom informoval komunikačný odbor ministerstva zahraničia.
„Vďaka vypuknutiu SNP sa Slovensko postavilo na správnu stranu dejín. Tí, čo porušujú ľudské i medzinárodné práva, pošliapavajú odkaz SNP,“ uviedol Korčok. Je presvedčený, že na správnej strane chce Slovensko stáť aj dnes, a preto musíme dokázať, že sa vieme postaviť za demokratické hodnoty a princípy. „Povstanie je dôležitým míľnikom našej histórie, keď sme pred očami demokratického sveta dokázali, že chceme byť jeho súčasťou,“ dodal Korčok.
Ivan Korčok. Foto: TASR/AP (
10:09 KDH: Nedovoľme ani dnes rásť extrémizmu a fašizmu v akejkoľvek podobe a forme
Nedovoľme ani dnes rásť extrémizmu a fašizmu v akejkoľvek podobe a forme. Pri príležitosti 78. výročia Slovenského národného povstania (SNP) to za mimoparlamentné KDH uviedol jeho predseda Milan Majerský.
V kontexte s vojnou na Ukrajine je odkaz SNP podľa neho o to aktuálnejší. "Tak ako v povstaní, aj na Ukrajine dnes platia ľudia za slobodu, demokraciu a mier cenu najvyšších obetí v podobe vlastných životov," skonštatoval.
Zdôraznil, že vďaka hrdinským činom ľudí, ktorí obetovali život v boji proti fašizmu, môžu Slováci žiť v slobode a v mieri. "Vzoprieť sa nenávistnej ideológii a brániť vlastnú slobodu a suverenitu je prejavom zrelosti a odvahy národa," dodal.
Milan Majerský. Foto: Štandard
10:04 SaS pripomína dôležitosť odkazu SNP, kritizuje legitimizáciu fašizmu v politike
Spomienka na boj za slobodu, demokraciu a dôstojnosť počas Slovenského národného povstania (SNP) je stále dôležitá. Pri príležitosti 78. výročia Slovenského národného povstania (SNP) to uviedla koaličná strana SaS. Upozornila pritom na postupnú legitimizáciu fašizmu v politike.
"Otvorená spolupráca demokratických strán s fašistickými politikmi, ktorí odkaz SNP spochybňujú a aj v dnešnej dobe obdivujú nedemokratické režimy, je skutočne hanebná," skonštatovala.
SaS pripomenula, že počas SNP sa Slováci pridali na stranu tých, ktorým záleží na demokratickom a slobodnom ukotvení krajiny. "Veľká časť občanov našťastie pochopila, že ľudácky režim pod vedením prezidenta Jozefa Tisa nie je tou budúcnosťou, ktorú si želá, a že kolaborácia s nacistickým Nemeckom je skutočným zločinom," zdôraznil podpredseda parlamentu za SaS Milan Laurenčík.
Gábor Grendel a vpravo Milan Laurenčík. Foto: TASR/Martin Baumann
Strana vyzdvihla tiež účastníkov SNP. Podľa poslanca Národnej rady SR Romana Foltina (SaS) je ich treba mať navždy v úcte. "Musíme pamätať na to, že tí, ktorí bojovali proti nacistickému zlu, nasmerovali našu krajinu k slobode. Vzhľadom na postupnú legitimizáciu fašizmu v politike je však aj odkaz SNP nesmierne dôležitý," skonštatoval.
10:03 Podľa premiéra Hegera nemá strana Smer-SD pevné morálne hodnoty
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) je presvedčený, že s fašistami sa nevládne, nepodávajú sa ruky a taktiež neoslavuje výročie Slovenského národného povstania (SNP). Heger tak informoval na sociálnej sieti. V statuse spomína aj video, v ktorom si predseda strany Smer - sociálna demokracia (Smer-SD) Robert Fico podáva ruku s predsedom strany Republika Milanom Uhríkom, ktorý dávnejšie popieral holokaust.
„Bol to práve Milan Uhrík, keď ako riaditeľ Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja nechal predsedu strany Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) Mariana Kotlebu na deň osláv SNP vyvesiť smútočné zástavy,“ uvádza na sociálnej sieti Heger, ktorý zároveň zverejnil aj Ficov výrok z roku 2019: „protifašistická orientácia strany Smer-SD je úplne jasná a nemenná“. Premiér si však myslí, že strana Smer-SD nemá pevné morálne hodnoty. „Rovnako si môžeme spomenúť, ako Fico obhajoval už odsúdeného súčasného podpredsedu strany Republika Milana Mazureka za jeho extrémistické výroky,“ dodal Heger. Ten si myslí, že Ficov Smer sa snaží svojimi prokremeľskými činmi a vyznávaním totalitných režimov odtiahnuť Slovensko od demokratických hodnôt západného sveta.
Predseda Smeru Robert Fico vo svojom stanovisku kritizoval rozhodnutie nesprístupniť verejnosti dnešnú dopoludňajšiu oficiálnu časť osláv SNP v Banskej Bystrici, ktorá je prístupná len pre pozvaných hostí. „Je to nedemokratické rozhodnutie. SNP malo občiansky rozmer a nevpustiť verejnosť na oficiálne oslavy, je hrubé zneváženie charakteru a podstaty SNP,“ povedal Fico. Zároveň dodal, že je presvedčený, že takéto šialenstvo môžu vymyslieť len politici, ktorí sa boja ľudí a ich oprávnenej kritiky na výkon vládnej politiky a prezidentskej funkcie.
07:05 Pripomíname si štátny sviatok - 78. výročie SNP
Plán ozbrojeného povstania pripravovala od mája 1944 skupina dôstojníkov slovenskej armády pod vedením podplukovníka generálneho štábu Jána Goliana z Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici. Prvé boje prepukli v predpoludňajších hodinách 29. augusta 1944, keď sa vojaci žilinskej posádky pod vedením majora Jozefa Dobrovodského rozhodli brániť mesto pred prichádzajúcimi nemeckými jednotkami.
Na základe správ o potýčkach príslušníkov žilinskej posádky s nemeckými jednotkami vyslal Golian 29. augusta 1944 krátko po 20.00 h heslo "Začnite s vysťahovaním!", ktoré bolo signálom na začiatok ozbrojeného odporu.
SNP sa postupne rozšírilo na územie s rozlohou takmer 20-tisíc štvorcových kilometrov, na ktorom žilo približne 1,7 milióna obyvateľov. Do boja proti nacistom sa zapojilo okolo 60-tisíc vojakov a 12-tisíc partizánov. Na SNP sa aktívne zúčastnili príslušníci viac ako 30 národov a národností.
Významnou pomocou pre bojujúcich povstalcov bol letecký presun vyše 2-tisíc príslušníkov brigády, 2. československej paradesantnej brigády v Sovietskom zväze, ktorej velil plukovník Vladimír Přikryl. Presun sa vykonal z územia oslobodeného sovietskou Červenou armádou.
Dôležitú rolu zohral aj československý stíhací pluk, keďže povstalecká Kombinovaná letka nemohla byť v čase vyhlásenia povstania rovnocenným súperom nemeckej Luftwaffe. Prvý československý samostatný stíhací letecký pluk, ktorému velil štábny kapitán František Fajtl, priletel na povstalecké územie 17. septembra 1944. Letci vybojovali nadvládu na nebi a účinne podporovali boj pozemných jednotiek armády a partizánov.
Vojenská história nepozná činnosť letectva v takom rozsahu a v hlbokom tyle nepriateľa, ako to bolo v prípade povstaleckých letcov.
Povstalci sa napriek veľmi zložitej situácii dokázali brániť dva mesiace – do 27. októbra 1944, keď nemecké jednotky obsadili centrum SNP Banskú Bystricu. Tým sa fakticky skončil odpor povstaleckej armády ako organizovaného celku, a preto sa rozhodlo o prechode do hôr.
Partizánske velenie sústredené v Hlavnom štábe partizánskych oddielov sa snažilo, aby sa čo najviac partizánskych jednotiek dostalo z obkľúčenia do Veľkej Fatry, Nízkych Tatier či Slovenského Rudohoria a tam pokračovali v boji. Začiatkom roku 1945 operovali partizánske skupiny takmer vo všetkých horských oblastiach Nemcami kontrolovaného Slovenska.
Hoci sa nacisti všemožne snažili eliminovať partizánske hnutie, väčšine jednotiek sa podarilo dostať z obkľúčenia a unikala nemeckým vojenským a trestným jednotkám. Tie však o to viac ostrie svojich represálií namierili na civilné obyvateľstvo spojené s masovým vraždením. Tak to bolo napríklad v Kremničke, kde zavraždili 747 civilistov, a vo vápenke v Nemeckej, kde nacisti popravili asi 900 osôb.
Medzi najbrutálnejšie akcie špeciálnych jednotiek patrí vypálenie obcí Kľak a Ostrý Grúň 21. januára 1945, pri ktorých zahynulo 148 ľudí vrátane detí, žien a starcov. Tragédia Kľaku a Ostrého Grúňa sa stala symbolom nacistických represálií voči civilnému obyvateľstvu.
13:21 EÚ a Ukrajina sa v pondelok pripojili k Haagskemu dohovoru o rozsudkoch
Európska únia sa v pondelok pripojila k Dohovoru o právomoci uznávať a vykonávať rozsudky v občianskych a obchodných veciach (Haagskemu dohovoru o rozsudkoch), ktorý je dôležitým a na pravidlách založeným nástrojom na uľahčenie mnohostranného obchodu a investícií.
Dohovor stanovuje podmienky uznávania a výkonu rozsudkov v občianskych a obchodných veciach – vrátane spotrebiteľských a pracovných zmlúv – a možné dôvody ich odmietnutia. Pripojenie sa Európskej únie k tomuto dohovoru prinesie európskym podnikom pôsobiacim v rôznych krajinách, vrátane krajín mimo EÚ, právnu istotu a predvídateľnosť. K dohovoru sa v pondelok spolu s EÚ pripojila aj Ukrajina.
12:56 Kremeľ: Na Kyjev treba vyvíjať tlak, aby znížil napätie v záporožskej elektrárni
Kremeľ v pondelok vyzval na vyvíjanie tlaku na Kyjev, aby v Moskvou kontrolovanej Záporožskej atómovej elektrárni (ZAES) na ukrajinskom juhovýchode znížil napätie. Píše o tom agentúra AFP s vysvetlením, že Ukrajina a Rusko sa v posledných týždňoch navzájom obviňujú, že elektráreň ostreľujú ich ozbrojené sily ťažkými zbraňami. "Všetky krajiny musia vyíjať tlak na ukrajinskú stranu, aby prestala touto streľbou ohrozovať európsky kontinent," povedal novinárom kremeľský hovorca Dmitrij Peskov.
Vyjadril sa tak len niekoľko hodín po tom, čo šéf MAAE Rafael Grossi oznámil, že jeho tím je na ceste k tomuto jadrovému zariadeniu, najväčšej atómovej elektrárni v Európe. "Na túto misiu už dlho čakáme. Považujeme ju za nutnú," uviedol Peskov. Zároveň potvrdil, že kým sa misia organizácie MAAE bude nachádzať na území ovládanom Ruskou federáciou, Moskva zaistí jej bezpečnosť – vzhľadom na riziká, ktoré jej v danom regióne môžu hroziť.
Dmitrij Peskov. Foto: TASR/AP
12:31 Švédsko oznámilo ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine
Švédsko poskytne Ukrajine vojenskú pomoc za ďalších 500 miliónov švédskych korún (46,75 milióna dolárov), aby jej pomohlo brániť sa proti ruskej invázii. Oznámila to v pondelok švédska premiérka Magdalena Anderssonová, informácie publikovala agentúra Reuters. Anderssonová novinárom po stretnutí s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom povedala, že nová švédska pomoc pre Ukrajinu dosiahne so zahrnutím civilnej podpory celkovo miliardu korún.
Kuleba vyzval Švédsko, aby jeho krajine dodalo zbrane, ako sú húfnice, a strelivo. "O ďalšie zbrane budeme žiadať dovtedy, kým bude pokračovať vojna," ozrejmil Kuleba. "Záleží na každom eure, každej guľke, každom náboji." Švédska premiérka podrobnosti o novej vojenskej pomoci neposkytla, povedala však, že bude podobná ako predošlé balíky podpory, ktoré zahŕňali protitankové zbrane, osobné ochranné vybavenie a odmínovacie zariadenia. Civilná časť novej pomoci bude obsahovať podporu ukrajinskej ekonomiky vo forme nákupu pšenice, ktorú ďalej poskytnú krajinám vystaveným nedostatku potravín.
11:35 Kuleba: Misia organizácie MAAE v záporožskej elektrárni je dosiaľ jej najťažšou
Misia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) v Ruskom obsadenej Záporožskej jadrovej elektrárni na Ukrajine bude doposiaľ najťažšou misiou tejto medzinárodnej organizácie, uviedol v pondelok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Píše o tom agentúra AFP.
"Táto misia bude najťažšou, akú MAAE počas svojej pôsobnosti doteraz uskutočnila, a to jednak vzhľadom na aktívne útočné aktivity, ktoré tam podniká Ruská federácia, a jednak vzhľadom na ten nehorázny spôsob, akým sa Rusko snaží legitimizovať svoju prítomnosť," povedal Kuleba v rámci aktuálnej návštevy v švédskom hlavnom meste Štokholm.
Dmytro Kuleba a švédska premiérka Magdalena Anderssonová. Foto: TASR/AP
11:27 Na vojenských cvičeniach Vostok sa v Rusku zúčastní vyše 50-tisíc vojakov
Viac ako 50-tisíc vojakov z viacerých krajín sa tento a budúci týždeň zúčastní na plánovanom veľkom vojenskom cvičení v Rusku. Na manévroch Vostok 2022 (Východ 2022) bude nasadených celkovo 5-tisíc kusov výzbroje a vojenskej techniky, ako aj 140 lietadiel a 60 vojenských plavidiel, oznámilo v pondelok ministerstvo obrany v Moskve. Uviedla to agentúra DPA. Cvičenia sa podľa oznámenia začínajú vo štvrtok 1. septembra a budú trvať do stredy budúceho týždňa (7. septembra). Konať sa budú v siedmich výcvikových priestoroch na východe Sibíri a Ďalekom východe, ako aj v Ochotskom a Japonskom mori.
Zahraničné vojenské kontingenty už dorazili na cvičisko v Prímorskom kraji, uvádza sa v oznámení. Sú medzi nimi vojaci z Bieloruska a ďalších bývalých sovietskych republík, Číny či Indie. Na manévroch v čase vojny na Ukrajine budú nacvičovať okrem iného zaisťovanie vojenskej bezpečnosti Ruska a jeho spojencov, uviedol ruský rezort. Vojenské cvičenia Vostok patria k najväčším v Rusku. Dosiaľ najrozsiahlejšie zorganizovali v roku 2018 za účasti takmer 300-tisíc ruských vojakov, ako aj mongolských a čínskych jednotiek.
11:20 Z Enerhodaru pri Záporožskej jadrovej elektrárni hlásia ostreľovanie
Ukrajinské mesto Enerhodar pri Záporožskej jadrovej elektrárni sa v noci ocitlo pod paľbou. Ostreľovanie hlásia ukrajinskí aj ruskí predstavitelia, pričom sa z neho navzájom obviňujú. Informuje o tom spravodajský portál CNN. Ukrajinský starosta Enerhodaru Dmytro Orlov uviedol, že ostreľovanie sa dotklo častí mesta zhruba 5,5 kilometra od elektrárne. Priamo zasiahlo obytnú budovu a horelo preň aj niekoľko áut, uviedol.
Šéf Ruskom podporovanej civilno-vojenskej administratívy v Záporožskej oblasti Jevhen Balyckyj, povedal, že deväť ľudí utrpelo zranenia pri troch cielených útokoch na obytné budovy. Člen Ruskom menovanej rady v okupovaných častiach oblasti Vladimir Rogov zasa z útoku obvinil ukrajinské sily, ktoré označil za „Zelenského militantov“.
11:16 G7 vyzvala na neobmedzený prístup MAAE do Záporožskej jadrovej elektrárne
Zoskupenie ekonomicky najvyspelejších krajín sveta G7 v pondelok vyzvalo, aby tím Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), ktorý smeruje do Ruskom okupovanej ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne, k nej mal neobmedzený prístup. Správu publikovala agentúra AFP.
Zamestnanci MAAE musia mať umožnený prístup do všetkých jadrových zariadení na Ukrajine, a to včas a so zaistením bezpečnosti a "bez prekážok", uviedla vo vyhlásení skupina predstaviteľov G7 zodpovedných za zmluvu o nešírení jadrových zbraní. Ako ďalej požadujú, personál MAAE by mal mať dovolené byť v priamom a neobmedzenom kontakte s ukrajinskými zamestnancami elektrárne, ktorí sú zodpovední za prevádzkovanie týchto zariadení. Varovali, že ruské sily predstavujú "vážnu hrozbu" čo sa týka bezpečnosti elektrárne.
"Tieto akcie (Ruska) značne zvyšujú riziko jadrovej katastrofy a ohrozujú populáciu Ukrajiny, susedných štátov a medzinárodnej komunity," upozornili. Skupina G7 tiež zdôraznila, že táto jadrová elektráreň by sa nemala využívať na vojenské aktivity ani ako sklad vojenského materiálu.
10:40 Ruský minister obrany je v nemilosti pre problémy na Ukrajine, tvrdia Briti
Ruský minister obrany Sergej Šojgu je v súčasnosti v rámci vedenia krajiny zrejme "odsunutý na okraj", pričom o priebehu vojny na Ukrajine informujú prezidenta Vladimira Putina priamo operační velitelia. Uviedlo to v pondelok britské ministerstvo obrany na sociálnej sieti.
Ministerstvo v dennom hodnotení situácie uvádza, že dôvodom sú problémy, ktorým Rusko čelí vo vojne s Ukrajinou. Podľa správy si ruskí dôstojníci a vojaci s priamymi skúsenosťami z vojny "pravdepodobne bežne robia žarty" zo Šojgua, keďže rezort údajne vedie neefektívne. Predtým, ako sa stal ministrom obrany, Šojgu strávil väčšinu kariéry v stavebnom sektore a na ministerstve pre výnimočné situácie, dodalo britské ministerstvo s tým, že ruský minister sa "zrejme dlho snaží prekonať svoju povesť človeka, ktorému chýbajú podstatné vojenské skúsenosti".
10:31 Rusko údajne identifikovalo ďalšieho podozrivého z vraždy novinárky Duginovej
Ruskí vyšetrovatelia v pondelok oznámili, že údajne identifikovali ďalšieho podozrivého Ukrajinca zapojeného do zabitia prokremeľskej novinárky Darie Duginovej. Informujú o tom agentúry AP a DPA. Duginová (29), ktorá je dcérou nacionalistického ideológa Alexandra Dugina, zahynula 20. augusta na predmestí Moskvy pri výbuchu auta. Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) obvinila z prípravy tohto činu ukrajinské špeciálne služby. Kyjev to však odmieta.
FSB v pondelok uviedla, že druhým podozrivým je 44-ročný Bohdan Cyhanenko, ktorý do Ruska pricestoval 30. júla cez Estónsko. Cyhanenko podľa FSB pomáhal pri príprave činu a následne Rusko opustil. Moskva už predtým vyhlásila, že ako hlavnú podozrivú identifikovala ukrajinskú občianku Nataľu Vovkovú, ktorá prišla do Ruska pred mesiacom. Podľa FSB si prenajala byt neďaleko Duginovej bydliska v Moskve, aby získala informácie o jej denných aktivitách a pripravila vraždu. Po výbuchu bomby na podvozku pod sedadlom vodiča, ktorú podľa predchádzajúcich správ odpálili na diaľku, odišla Vovková aj s 12-ročnou dcérou do Estónska autom s vymeneným evidenčným číslom, vyhlásila FSB.
Prokremeľský filozof a ideológ Alexander Dugin reční na pohrebe svoje dcéry Darie. Foto: TASR/AP
Cyhanenko údajne hlavnej podozrivej pomohol vybaviť falošný občiansky preukaz a tiež falošné poznávacie značky auta, ktoré údajne patrili kazašskej občianke. Mal jej tiež poskytnúť pomoc pri zaobstaraní výbušného zariadenia, ktoré bolo nastražené pod Duginovej vozidlo. FSB uviedla, že Vovková na vstup do Ruska použila poznávaciu značku separatistickej Doneckej ľudovej republiky, v Moskve si ju vymenila za kazašskú a keď pricestovala do Estónska vymenila ju za ukrajinskú.
08:30 Kremeľ pripravuje pôdu pre referendá o pričlenení častí Ukrajiny
Rusko zrejme pripravuje pôdu pre anektovanie okupovaných častí Ukrajiny uskutočnením referend, informuje v pondelok agentúra DPA. Odvoláva sa na vyjadrenia predstaviteľa Kremľa Sergeja Kirijenka o tom, že podľa prieskumov vo východoukrajinskej Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré spolu tvoria región známy ako Donbas, dosahuje podpora pripojenia sa k Rusku 91 až 92 percent. V nedávno dobytej Chersonskej a Záporožskej oblasti je táto podpora na úrovni 75 až 77 percent, tvrdil tiež Kirijenko v nedeľňajšom vyjadrení. Ruský prezident Vladimir Putin opakovane vyhlasuje, že ak ľudia v týchto oblastiach prejavia podporu pričlenenia k Rusku, Kremeľ na to bude reagovať.
Rusko však úplne neovláda celé územia ukrajinských oblastí, o ktorých naznačuje, že sú pripravené na pričlenenie, pripomína DPA. Ukrajina kontroluje veľké časti Doneckej oblasti a jej predstavitelia hovoria o protiofenzíve v Chersonskej oblasti. Existujú aj značné pochybnosti o platnosti udávaných výsledkov prieskumov. Spravodajský server Meduza nedávno uviedol, že podľa jeho prieskumov je podpora pripojenia k Rusku v Chersonskej a Záporožskej oblasti približne rovnaká ako nesúhlas s takýmto krokom – po 30 percent, pričom zvyšní opýtaní neodpovedali.
06:59 Grossi: Do Záporožskej jadrovej elektrárne smeruje tím MAAE
Do Záporožskej jadrovej elektrárne smeruje tím Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Oznámil to v pondelok šéf tejto dozornej jadrovej agentúry OSN Rafael Grossi. "Nastal ten deň: Podporná a asistenčná misia do Záporožskej jadrovej elektrárne je už na ceste," napísal na Twitteri Grossi.
Tím MAAE podľa neho dorazí do tejto najväčšej európskej jadrovej elektrárne v priebehu tohto týždňa. Podľa AFP by mal elektráreň navštíviť aj samotný Grossi.
00:03 Rusi tvrdia, že Ukrajinci poslali ozbrojený dron do záporožskej elektrárne
Ruské jednotky okupujúce Záporožskú jadrovú elektráreň na Ukrajine v nedeľu uviedli, že museli zostreliť ozbrojené bezpilotné lietadlo, ktoré do oblasti vyslali Ukrajinci. Správu publikovala agentúra DPA, podľa ktorej nebolo ruské tvrdenie možné nezávisle overiť.
Dron po zostrelení spadol na bezpečnostný kryt jedného z reaktorov elektrárne, vyplýva zo správ ruských médií. Výbušniny, ktoré bezpilotné lietadlo nieslo, údajne explodovali bez toho, aby spôsobili nejaké škody. Podľa Rusov mal dron za úlohu zaútočiť na časť elektrárne, v ktorej sa skladovali vyhorené palivové tyče. Ruské jednotky "vystavujú riziku celý kontinent", keď využívajú Záporožskú jadrovú elektráreň na Ukrajine, ktorá je najväčšou svojho druhu v Európe, ako vojenskú základňu, vyhlásil v nedeľu ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.
NEDEĽA
22:23 Ukrajina tvrdí, že zaútočila na ruské veliteľské pozície v Chersonskej oblasti
Ukrajinskí vojaci tvrdia, že zaútočili na tri ruské veliteľské pozície a na najmenej dva muničné sklady v Chersonskej oblasti na juhu krajiny. Informovala o tom v nedeľu tlačová agentúra DPA. Operačné velenie ukrajinskej armády Juh uviedlo, že ich jednotky zabili 11 ruských vojakov a zničili 11 raketometov, tri obrnené vozidlá a jednu samohybnú húfnicu.
ňRuskom dosadený šéf administratívy Chersonskej oblasti Vladimir Leontiev potvrdil ukrajinské útoky a uviedol, že mesto Nova Kachovka bolo ostreľované štyrikrát. Zasiahnutá bola aj vodná elektráreň so strategicky dôležitým priechodom cez rieku Dneper, uviedol Leontiev. Ukrajina začiatkom augusta oznámila, že v Chersonskej oblasti pripravuje veľkú protiofenzívu zameranú na oslobodenie regiónu a podniká jednotlivé útoky na ruské zásobovacie trasy a sklady zbraní v tejto oblasti.
19:00 EÚ chce stopnúť víza obyčajným Rusom
Ministri zahraničných vecí EÚ pravdepodobne v utorok stretnutí v Prahe podporia pozastavenie dohody o zjednodušenom vydávaní víz s Ruskom. V dôsledku zmrazenia tejto dohody z roku 2007 bude pre ruských občanov náročnejšie a drahšie získať dokumenty, ktoré im umožnia prístup do schengenského priestoru. Tvrdí to nedeľné vydanie britského denníka Financial Times. Predsedajúcou krajinou EÚ je aktuálne Česko.
"Je nevhodné, aby sa ruskí turisti prechádzali v našich mestách a prístavoch. Ruskej populácii musíme vyslať jasný signál, že vojna nie je v poriadku, že je neakceptovateľná," uviedol pre FT vysokopostavený predstaviteľ EÚ zapojený do rokovaní.
Ministri plánujú k tomuto kroku podľa FT pristúpiť v rámci snáh o zníženie počtu vydávaných cestovných povolení pre ruských občanov po tom, čo niektoré východné členské štáty EÚ pohrozili, že jednostranne zatvoria svoje hranice pre ruských turistov. Ďalšie krajiny EÚ tak vyzývajú na kolektívne kroky, ktoré zabránia obyčajným Rusom, aby do EÚ cestovali na turistické víza.
"V rámci prvého kroku ministri plánujú na dvojdennom stretnutí v Prahe, ktoré začne v utorok, politicky podporiť pozastavenie dohody o zjednodušenom vydávaní víz medzi EÚ a Ruskom," uvádza FT s odvolaním sa na troch nemenovaných predstaviteľov zapojených do týchto rokovaní.
16:00 Rusi si v Záporožskej jadrovej elektrárni vytvorili vojenskú základňu
Ruské jednotky "vystavujú riziku celý kontinent", keď využívajú Záporožskú jadrovú elektráreň na Ukrajine, ktorá je najväčšou svojho druhu v Európe, ako vojenskú základňu. Vyhlásil to v nedeľu ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Jeho slová tak vysvetľujú problém ostreľovania najväčšej jadrovej elektrárne v Európe.
Záporožskú jadrovú elektráreň obsadili v prvých týždňoch invázie ruské vojská, no naďalej ju prevádzkujú ukrajinskí pracovníci. Toto zariadenie sa odvtedy nachádza na frontovej línii. Kyjev a Moskva sa v posledných týždňoch navzájom obviňujú z ostreľovania tejto jadrovej elektrárne, čo vyvoláva obavy z možného úniku radiácie.
"Ruskí útočníci premenili Záporožskú jadrovú elektráreň na vojenskú základňu a vystavujú tak riziku celý kontinent. Ruská armáda musí z elektrárne odísť, nemá tam, čo robiť," dodal šéf ukrajinskej diplomacie v príspevku na sociálnej sieti Twitter. Ukrajinskí predstavitelia aj v nedeľu ráno uviedli, že oblasť neďaleko elektrárne zasiahla ruská raketa a delostrelecké ostreľovanie, píše Sky News.
05:47 Kazachstan na rok úplne pozastavil vývoz zbraní
Kazachstan, ktorý je spojencom Ruskej federácie, na rok úplne pozastavil vývoz zbraní. V sobotu to bez udania dôvodu oznámila tamojšia vláda, na ktorú sa odvoláva denník Guardian. Kazachstan, bývalá sovietska republika hraničiaca s Ruskom, má tiež aktívne ekonomické vzťahy s Ukrajinou. V súvislosti s vojenskou ofenzívou Moskvy na Ukrajine vyzýva Kazachstan na mierové riešenie a nestavia sa na žiadnu zo strán konfliktu.
Guardian približuje, že Kazachstan vyrába rozličné vojenské vybavenie vrátane lodí, obrnených a delostreleckých vozidiel, guľometov, zariadení na nočné videnie, granátov, torpéd a ochranných pomôcok.
03:18 Británia dodá Ukrajine šesť podvodných dronov na pomoc pri zneškodňovaní mín
Britské ministerstvo obrany v sobotu oznámilo, že Spojené kráľovstvo dodá Ukrajine šesť podvodných dronov na zneškodnenie mín umiestnených pri jej pobreží, čo má prispieť k zvýšeniu bezpečnosti pri preprave obilia z tamojších prístavov. Informujú o tom agentúra Reuters a stanica ORF. Tieto drony sú "ľahké a autonómne" a sú určené na použitie v plytkej vode, uviedol vo vyhlásení rezort obrany v Londýne. Dokážu odhaliť, lokalizovať a identifikovať míny, aby ich následne ukrajinské námorné sily mohli "zneškodniť".
Británia takisto ohlásila, že desiatky členov ukrajinského námorníctva v nasledujúcich mesiacoch vyškolí na používanie týchto dronov. Výcvik prvých vojakov sa už začal. "Toto životne dôležité vybavenie a výcvik pomôžu Ukrajine zaistiť bezpečnosť jej vôd, uľahčia prepravu obilia do zvyšku sveta a podporia ozbrojené sily Ukrajiny pri obrane jej pobrežia a prístavov," uviedol britský minister obrany Ben Wallace vo vyhlásení, ktoré bolo zverejnené na webovej stránke vlády v Londýne.
00:22 Zelenskyj ocenil úlohu ukrajinských vzdušných síl v boji proti ruskej ofenzíve
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotnom videoprejave vyzdvihol rolu leteckých síl jeho krajiny čo sa týka obrany pred ruskými inváznymi jednotkami. Informuje o tom agentúra DPA. "Rusko dúfalo, že zničí naše vzdušné sily v prvých hodinách veľkej invázie. A, samozrejme, že to bol pre (nášho) nepriateľa absolútne šialený cieľ - ako aj mnohé ďalšie cele (Ruska)," poznamenal Zelenskyj. Ukrajinskí piloti sú podľa jeho slov prvotriedni a cenia si ich aj iné krajiny.
Zelenskyj okrem toho opätovne zdôraznil, že boj za slobodu a nezávislosť Ukrajiny je možné vyhrať len spoločným úsilím. "Je to spoločná práca. A je to výsledok, ktorý sa dosiahne vďaka sile a solidarite všetkých, ktorí si cenia slobodu a netolerujú tyraniu," povedal. "Sloboda vždy zvíťazí," dodal.
SOBOTA
21:05 Ukrajina: Vláda povolila námorníkom obchodného loďstva pracovne vycestovať z krajiny
Námorníci ukrajinského obchodného loďstva budú môcť pracovne vycestovať z krajiny, ak dostanú súhlas miestnej vojenskej správy. Oznámil to ukrajinský premiér Denys Šmyhal, ktorý uviedol, že vláda to schválila v sobotu. Tento krok by mohol uľahčiť export obilia z prístavov krajiny. Ukrajinskí muži vo veku 18 až 60 rokov nemôžu za hranice vycestovať vzhľadom na vojnový stav, ktorý platí od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Informuje o tom portál news.sky.com.
18:39 Vladimir Putin podpísal výnos, ktorý umožňuje Ukrajincom zostať v Rusku neobmedzený čas
Doposiaľ sa smeli Ukrajinci zdržať v Rusku počas 180 dní najviac 90 dní. Ak plánovali v krajine ostať dlhšie, potrebovali k tomu ďalšie úradné alebo pracovné povolenie. Nový prezidentský výnos, zverejnený v sobotu, však dočasne umožňuje ukrajinským občanom a ľudom prichádzajúcim zo separatistických oblastí na východe Ukrajiny, ktoré Moskva uznáva ako samostatné krajiny, pracovať v Rusku bez pracovného povolenia a žiť v tejto krajine "bez časového obmedzenia". Informuje o tom agentúra AFP.
Žiadatelia však musia preukázať svoju spôsobilosť podstúpením testov na drogy a rôzne infekčné ochorenia. Ukrajinci, ktorí budú chcieť ostať v Rusku neobmedzený čas, tiež musia odovzdať svoje odtlačky prstov a nechať sa odfotografovať. Výnos okrem toho zakazuje deportáciu ukrajinských občanov s výnimkou ľudí prepustených z väzenia alebo osôb, ktoré predstavujú hrozbu pre ruskú bezpečnosť.
V ďalšom prezidentskom výnose Putin nariadil vyplácať určitým skupinám ľudí vrátane dôchodcov, hendikepovaných osôb a tehotných žien, ktoré opustili Ukrajiny alebo jej separatistické oblasti pre prebiehajúce boje, sociálne dávky. Podľa Moskvy prišlo do Ruska od začiatku tzv. špeciálnej vojenskej operácie už približne 3,6 milióna Ukrajincov vrátane asi 587 000 detí. V júli tiež Kremeľ zjednodušil udeľovanie ruského občianstva pre Ukrajincov. Ide o opatrenie, ktoré Kyjev odsúdil, pripomína AFP.
16:02 Rusko zablokovalo schválenie konečného textu konferencie o jadrových zbraniach
Rusko v piatok zabránilo prijatiu spoločnej deklarácie po skončení štvortýždňovej konferencie o plnení Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorá sa konala v sídle OSN v New Yorku. Informuje o tom agentúra AFP.
Zmluva o nešírení jadrových zbraní, ktorú ratifikovalo viac ako 190 štátov, má za cieľ znížiť riziko šírenia jadrových zbraní po celom svete. Implementácia tejto zmluvy sa má kontrolovať každých päť rokov. Záverečné piatkové zasadnutie bolo odložené o niekoľko hodín. Napokon prezident konferencie Gustavo Zlauvinen z Argentíny oznámil, že dohodu sa nepodarilo dosiahnuť po tom, čo Rusko dokument spochybnilo.
Ruský zástupca Igor Višneveckij uviedol, že návrhu konečného textu, ktorý mal viac ako 30 strán, chýba "vyváženosť". "Naša delegácia má jednu zásadnú námietku k niektorým odsekom, ktoré sú očividne politického charakteru," povedal a dodal, že Rusko nie je jedinou krajinou, ktorá s textom nesúhlasí.
Podľa zdrojov blízkych rokovaniam bolo Rusko hlavne proti odsekom týkajúcim sa Záporožskej jadrovej elektrárne na Ukrajine, ktorú okupuje ruská armáda. Najnovší návrh textu vyjadril "veľké znepokojenie" nad vojenskými aktivitami v okolí ukrajinských elektrární vrátane Záporožia, ako aj nad stratou kontroly Kyjeva nad týmito lokalitami a negatívnym vplyvom na bezpečnosť.
14:32 Ukrajina: Rusi opäť bombardovali mestá neďaleko Zaporižžskej jadrovej elektrárne
Ruské sily opäť raketami a delostrelectvom zaútočili na oblasti pod ukrajinskou kontrolou neďaleko Zaporižžskej jadrovej elektrárne. Uviedli to v sobotu ukrajinské úrady. Rakety Grad a delostrelecká munícia zasiahli mestá Nipokoľ a Marhanec, ktoré sa nachádzajú zhruba 10 kilometrov od elektrárne za riekou Dnipro, povedal gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko.
Ruské sily obsadili komplex jadrovej elektrárne na začiatku vojny na Ukrajine, ale naďalej ju prevádzkujú ukrajinskí zamestnanci. Ukrajinská a ruská strana sa opakovane obviňujú z bombardovania komplexu, čo vyvoláva obavy, že boje by mohli spôsobiť jadrovú katastrofu.
12:11 Británia: Rusko zintenzívnilo svoje útoky na východe Ukrajiny
Rusko za posledných päť dní zvýšilo intenzitu útokov svojich síl na východe Ukrajiny. V pravidelnej správe o vojne na Ukrajine to v sobotu uviedlo britské ministerstvo obrany, píše spravodajská stanica Sky News.
V Doneckej oblasti prebiehajú "intenzívne boje" pri mestách Siversk a Bachmut. Proruské separatistické milície pravdepodobne dosiahli určitý pokrok smerom k centru obce Pisky neďaleko doneckého letiska. Napriek tomu však celkovo Rusko podľa britského vojenského spravodajstva zaznamenalo len zopár územných ziskov.
"Existuje reálna možnosť, že Rusko zvýšilo svoje úsilie v Donbase v snahe zadržať ďalšie ukrajinské jednotky, a to uprostred špekulácií, že Ukrajina plánuje veľkú protiofenzívu," dodal rezort britskej obrany.
Tank K2. Foto: Ozbrojené sily Kórejskej republiky
04:48 Južná Kórea: Poľsko podpísalo dodatočné zmluvy na nákup tankov a húfnic
Poľsko podpísalo zmluvy s dvoma juhokórejskými zbrojnými spoločnosťami na dodávku tankov K2 a samohybných húfnic K9 v hodnote 5,7 miliárd dolárov (5,7 miliárd eur). Oznámila to v sobotu kórejská agentúra Jonhap.
Poľsko zazmluvnilo prvú dodávku 180 tankov K2 and 48 húfnic K9 od spoločností Hyundai Rotem a Hanwha Defense. Bližšie detaily zmlúv zatiaľ nezverejnili.
Minulý mesiac Varšava podpísala "rámcovú" dohodu, podľa ktorej si predbežne objednala 980 tankov K2, 648 samohybných húfnic K9 a 48 stíhačiek FA-50. Podľa poľskej strany ide o "najdôležitejší a najväčší" nákup vojenskej techniky za posledné roky.
03:20 Zelenskyj: V Záporožskej elektrárni hrozí jadrová katastrofa
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval pred potenciálnou jadrovou katastrofou v súvislosti s obliehanou Záporožskou atómovou elektrárňou na juhu Ukrajiny po tom, čo pre požiar spôsobený ostreľovaním boli núdzovo odstavené dva atómové reaktory. Informuje o tom agentúra DPA.
"Rád by som zdôraznil, že situácia zostáva naďalej veľmi riskantná a nebezpečná," Zelenskyj uviedol vo svojom piatkovom príhovore. "Ak sa toto zopakuje... situácia v elektrárni bude opäť na pokraji katastrofy."
Ukrajinský prezident vyzval ruské jednotky, okupujúce jadrové zariadenie, aby sa stiahli. Zároveň navrhol, aby medzinárodné spoločenstvo do elektrárne vyslalo tím nezávislých odborníkov za účelom preskúmania jej technického stavu.
20:20 Ľuďom v okolí Záporožskej elektrárne rozdávajú jódové tabletky
Ukrajinské úrady začali ľuďom žijúcim v blízkosti Záporožskej atómovej elektrárne na juhu Ukrajiny distribuovať jódové tabletky. Urobili tak pre obavy z možného úniku radiácie. V utorok o tom informoval denník The Guardian a agentúra AP.
Vo štvrtok boli bloky tejto najväčšej európskej atómovej elektrárne odpojené od elektrickej siete. Predstavitelia Ukrajiny uviedli, že to spôsobil požiar zapríčinený ruským ostreľovaním, ktorý poškodil elektrické vedenie. Ukrajinská štátna spoločnosť Enerhoatom v piatok oznámila, že jeden zo šiestich blokov je opätovne pripojený k prúdu. Situácia v okolí Záporožskej elektrárne je však naďalej komplikovaná, keďže tam stále prebiehajú boje, píše The Guardian.
19:03 Rusko obmedzuje dodávky plynu do EÚ, prebytočný plyn medzitým spaľuje
Neďaleko fínskych hraníc spaľuje Rusko obrovské objemy zemného plynu, pričom v rovnakom období výrazne redukuje dodávky suroviny do Európskej únie. Informuje o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na informácie vedcov a analytikov. Tí sa navyše obávajú vážnych dôsledkov pre životné prostredie.
Analytici z nórskej energetickej poradenskej spoločnosti Rystad uviedli, že množstvo spaľovaného plynu predstavuje približne 0,5 % dennej spotreby suroviny v Európskej únii. Takýto objem spaľovaného plynu a s ním spojený únik tepla do atmosféry označili za ekologickú katastrofu. "Presný objem plynu, ktorý takto uniká do atmosféry, je ťažké kvantifikovať. Sme však presvedčení, že sa pohybuje zhruba na úrovni 4,34 milióna kubických metrov (m3) denne," dodali analytici.
Na spaľovanie poukazujú satelitné snímky oblasti kompresorovej stanice Portovaja pre plynovod Severný prúd 1, ktorá patrí spoločnosti Gazprom. Profesor Esa Vakkilainen z univerzity LUT, ktorá sa nachádza vo fínskom meste Lappeenranta ležiacom 30 kilometrov od ruských hraníc, zdôrazňuje najmä vplyv na životné prostredie. "Je to obrovský environmentálny problém, najmä pre oblasť Severného pólu," povedal. Poukázal najmä na sadze, ktoré pri tomto procese vznikajú a majú vplyv na globálne otepľovanie.
17:58 Nemecko naznačilo ochotu k dohode o obmedzení víz pre ruských turistov
Šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková signalizovala v piatok ochotu na dosiahnutie celoúniového kompromisu vo veci obmedzenia práv ruských turistov cestujúcich do krajín EÚ.
Niektoré členské štáty Európskej únie, predovšetkým Lotyšsko, Estónsko, Litva, Poľsko a Fínsko, ktoré majú hranice s Ruskom, požadujú, aby EÚ prijala spoločné a tvrdé reštrikcie voči návštevníkom z Ruska.
Nemecko sa doposiaľ k týmto návrhom stavalo odmietavo. Baerbocková však v piatok počas návštevy Dánska pripustila, že by v tejto otázke mohlo dôjsť ku kompromisnej dohode, ku ktorej by sa však podľa nej museli pridať všetky členské štáty EÚ.
Zdôraznila, že ide spoločný postoj nemeckého ministerstva zahraničných vecí aj úradu spolkového kancelára. Kancelár Olaf Scholz sa síce k návrhom na obmedzenie vstupu ruských turistov do EÚ opakovane vyjadril kriticky, podľa Baerbockovej však takýto krok nikdy úplne nevylúčil.
14:50 Lukašenko: Bieloruské lietadlá môžu niesť jadrové zbrane
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v piatok uviedol, že vojenské lietadlá jeho krajiny boli modifikované, aby mohli niesť jadrové zbrane. Varoval tiež, že Minsk by reagoval okamžite, ak by mu Západ spôsobil "problémy". Informujú o tom denník The Guardian a agentúry Reuters, ktoré sa odvolávajú na bieloruské štátne médiá.
Lukašenko podľa štátnej tlačovej agentúry Belta povedal, že na modernizácii bieloruských lietadiel SU-24 sa dohodol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Bielorusko nemá vlastné jadrové zbrane, je však blízkym spojencom Ruska, ktorému umožňuje využívať svoje územie pri invázii na Ukrajinu.
Lukašenko súčasne vystríhal Západ pred "vážnymi provokáciami. V takom prípade by podľa neho išlo aj o zhoršenie vzťahov so Zväzovým štátom Ruska a Bieloruska, ktorý má jadrové zbrane. "Naše ciele sú zamerané. Rozhodovacie centrá. Poznáme ich," vyhlásil bieloruský líder. "Ak začnú robiť problémy, Bielorusko na tom môže byť horšie, ale odpoveď bude okamžitá."
14:40 Letta: Rusko výrazne zasahuje do talianskej volebnej kampane v prospech pravice
Líder talianskej stredoľavej Demokratickej strany (PD) Enrico Letta v piatok uviedol, že do volebnej kampane v prospech pravice výrazne zasahuje Rusko. Predčasné parlamentné voľby budú 25. septembra a prieskumy verejnej mienky uprednostňujú pravicu. Informovala o tom talianska tlačová agentúra ANSA.
"Do tejto predvolebnej kampane vstúpilo Rusko," povedal Letta pre španielsky denník El Periódico. "Výrazne zasahuje v prospech pravice, pretože (ruská vláda) vie, že náš postoj proti ... Putinovi bude pokračovať," dodal.
Prieskumy verejnej mienky ukazujú veľký náskok stredopravých strán, ale tiež to, že 45 percent voličov je nerozhodnutých. Letta sa zaviazal, že sa bude snažiť "presvedčiť ich o rizikách, ktoré s pravicou prichádzajú". Za jednu z hlavných hrozieb považuje, že Taliansko sa ocitne mimo jadra Európy s Poľskom a Maďarskom, ktoré čelia sankciám EÚ za mnoho prípadov súvisiacich s ľudskými právami.
14:00 Záporožská jadrová elektráreň je znova napojená na elektrickú sieť Ukrajiny
Rusmi okupovaná Záporožská jadrová elektráreň je už pripojená k elektrickej sieti Ukrajiny a znova ju zásobuje elektrinou. V piatok to oznámila ukrajinská štátna spoločnosť Enerhoatom po tom, čo odpojenie tejto elektrárne od siete vyvolalo vo svete obavy z jadrovej katastrofy. Informácie priniesli tlačové agentúry AFP a Reuters.
12:40 Za to, že je Záporožská elektráreň úplne odpojená od siete, môže Ukrajina, tvdia Rusi
Ruskom dosadený predstaviteľ samosprávy v okupovanej Záporožskej oblasti na Ukrajine Vladimir Rogov v piatok vyhlásil, že ukrajinské sily prerušili posledné elektrické vedenie spájajúce Záporožskú jadrovú elektráreň s Ukrajinou. Informáciu priniesla ruská štátna tlačová agentúra TASS, na ktorú sa odvolala agentúra Reuters. Rogov podľa agentúry TASS povedal, že Rusmi obsadená Záporožská elektráreň v súčasnosti nedodáva Ukrajine elektrinu.
Ukrajinská štátna spoločnosť pre jadrovú energiu Enerhoatom vo štvrtok oznámila, že všetkých šesť reaktorov jadrovej elektrárne je odpojených od štátnej siete Ukrajiny, a prezident Volodymyr Zelenskyj za to vinu pripísal ruskému ostreľovaniu.
12:31 Rusi vraj špehovali ukrajinských vojakov pri výcviku v Nemecku
Podľa nemeckých bezpečnostných zložiek existujú "náznaky", že ruské tajné služby špehovali ukrajinských vojakov počas výcviku V Nemecku, informoval v piatok nemecký týždenník der Spiegel.
Podozrivé vozidlá sa pohybovali v okolí dvoch lokalít, kde sa ukrajinskí vojaci učia používať západné zbrane. Nad miestami výcviku tiež lietali drony, ktoré následne rýchlo zmizli, uviedol der Spiegel bez uvedenia svojich zdrojov.
Ide o mesto Idar-Oberstein v Porýní-Falcku, kde sa ukrajinskí vojaci učia používať samohybné húfnice PzH 2000. Pri meste Grafenwöhr v Bavorsku zase americká armáda zabezpečuje výcvik pri používaní západných delostreleckých systémov. Bezpečnostné zdroje sa tiež domnievajú, že ruské tajné služby použili diaľkové skenery v snahe získať prístup k údajom z mobilných telefónov ukrajinských vojakov, dodal týždenník.
VIDEO Ruská húfnica zničená ukrajinským ostreľovaním
11:32 Reaktory v Záporožskej jadrovej elektrárni zostávajú odpojené od siete
Všetkých šesť reaktorov v Záporožskej jadrovej elektrárni na juhu Ukrajiny zostáva odpojených od ukrajinskej elektrickej siete. Informuje o tom televízia CNN s odvolaním sa na piatkové vyhlásenie ukrajinskej národnej spoločnosti na výrobu jadrovej energie Enerhoatom. Reaktory sú odpojené od siete od štvrtka. „K 9:00 26. augusta 2022 sú všetky energetické jednotky Záporožskej jadrovej elektrárne odpojené od elektrickej siete,“ uvádza firma vo vyhlásení s tým, že vlastné energetické potreby zariadenia sú zabezpečované cez opravené vedenie z energetického systému Ukrajiny. Obnovené je podľa Enerhoatomu aj napájacie vedenie elektrárne do energetického systému Ukrajiny a pracujú na príprave pripojenia dvoch reaktorov do siete.
Vojenská administratíva v Chersonskej oblasti obvinila ruské sily z toho, že prerušili dve elektrické vedenia k elektrárni. V dôsledku toho celá Chersonská oblasť vo štvrtok dočasne zostala bez dodávok elektriny a vody, kým ho do konca dňa obnovili.
12:01 Rusko podľa Britov zámerne dezinformuje o spomalení vojenskej operácie na Ukrajine
Britské ministerstvo obrany obvinilo v piatok Rusko, že šíri "úmyselné dezinformácie", keď tvrdí, že tempo svojej vojenskej operácie na Ukrajine spomaľuje zámerne. Podľa britského ministerstva obrany je pravým dôvodom spomalenia ofenzívy to, že ruská armáda podáva zlý výkon a ukrajinský odpor je stále silný. Ministerstvo je tiež presvedčené, že ruský prezident Vladimir Putin a minister obrany Sergej Šojgu "prepustili už najmenej šesť generálov".
10:16 Taiwanská prezidentka: Čína a Rusko ohrozujú svetový poriadok
Taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen v piatok uviedla, že Čína a Rusko narúšajú a ohrozujú svetový poriadok. Vyjadrila sa v súvislosti s rozsiahlymi čínskymi vojenskými cvičeniami pri Taiwane a ruskou inváziou na Ukrajinu. Informuje o tom agentúra AP.
"Tento vývoj ukazuje, ako autoritárske krajiny narúšajú a ohrozujú svetový poriadok," povedala Cchaj na stretnutí s americkou senátorkou Marshou Blackburnovou v Tchaj-peji. Ide o tretiu návštevu predstaviteľa amerického Kongresu na Taiwane v priebehu tohto mesiaca, a to napriek nesúhlasu Číny, ktorá považuje Taiwan za súčasť svojho územia. Republikánka Blackburnová, podporovateľka exprezidenta Donalda Trumpa, potvrdila spoločné hodnoty oboch vlád a vyhlásila, že bude "pokračovať v podpore Taiwanu, keď bude napredovať ako nezávislá krajina".
Na snímke predsedníèka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová (vľavo) a taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen. Foto: TASR/AP
08:40 Holandský Haag požiada o sankčnú výnimku, nezaobíde sa bez ruského plynu
Holandské mesto Haag požiada o dočasnú výnimku z protiruských sankcií. Nedokáže sa totiž zaobísť bez ruského plynu a nového dodávateľa tejto suroviny namiesto Gazpromu sa mu zatiaľ nájsť nepodarilo.
Vedenie Haagu verí, že od 1. januára 2023 už nového dodávateľa mať bude, na prechodné obdobie však bude chcieť výnimku, uviedla zástupkyňa radnice tohto polmiliónového mesta Saskia Bruinesová.
Haag je prvou samosprávou minimálne v Holandsku, ktorá o ústupok tohto druhu požiadala. Európska komisia sa podľa agentúry Reuters k jej požiadavke zatiaľ nevyjadrila.
Haag je dôležitým mestom nielen národného, ale aj svetového významu. Sídli v ňom holandská vláda, parlament ale aj Medzinárodný súdny dvor, Medzinárodný trestný súd a napríklad aj európsky policajný orgán Europol.
05:59 Zelenskyj: Svet sa tesne vyhol radiačnej havárii v Záporožskej elektrárni
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok v súvislosti so situáciou okolo odstávky v Záporožskej jadrovej elektrárni vyhlásil, že sa tam len tesne podarilo odvrátiť radiačnú haváriu. Informuje o tom agentúra Reuters.
Zelenskyj - rovnako ako predtým ukrajinská štátna spoločnosť Enerhoatom - pripísal vinu za dočasné odpojenie elektrárne od prenosovej siete ostreľovaniu zo strany ruskej armády. To spôsobilo požiare v neďalekej uhoľnej elektrárni, ktorá odpojila komplex reaktorov v Záporožskej elektrárni. Táto najväčšia jadrová elektráreň v Európe má celkovo šesť reaktorov. V súčasnosti sú však v prevádzke iba dva.
Elektrina je potrebná na chladenie a pre bezpečnostné systémy. Zelenskyj priblížil, že po výpadku sa rozbehli záložné generátory, ktoré zaistili, že elektráreň zostala v bezpečí. "Ak by sa nezapli tieto naftové generátory... ak by naši zamestnanci po výpadku nezareagovali, boli by sme nútení prekonávať následky radiačnej havárie," uviedol Zelenskyj vo svojom večernom príhovore. "Rusko priviedlo Ukrajinu a všetkých Európanov do situácie na krok od radiačnej katastrofy," povedal.
VIDEO Rusko buduje pontonový most vedľa Antonovského mostu, ktorý zničili ukrajinské sily v Chersone
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok večer informoval, že absolvoval "výborný" telefonický rozhovor so svojím americkým náprotivkom Joeom Bidenom. Napísal to na sociálnej sieti Twitter.
"Poďakoval som sa Spojeným štátom za neochabujúcu bezpečnostnú a finančnú podporu ukrajinskému národu. Diskutovali sme o ďalších krokoch Ukrajiny na našej ceste k víťazstvu nad agresorom a dôležitosti toho, aby sa Rusko zodpovedalo za vojnové zločiny," napísal Zelenskyj.
Biden v stredu oznámil, že USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške takmer troch miliárd dolárov. "Ukrajina si tak bude môcť zabezpečiť systémy protivzdušnej obrany, delostrelecké systémy a muníciu a bezpilotné systémy vzdušnej obrany, aby bola schopná dlhodobo sa brániť," povedal Biden.
Americký prezident podľa vyhlásenia svojej hovorkyne opätovne vyjadril podporu Ukrajine a zablahoželal jej k stredajšiemu Dňu nezávislosti. So Zelenským údajne hovorili aj o situácii v Rusmi obsadenej Záporožskej atómovej elektrárni, ktorá je v uplynulých týždňoch terčom delostreleckej paľby.
19:45 Ruský politik Rojzman v de facto domácej väzbe
Súd v Rusku prepustil vo štvrtok z väzby opozičného politika Jevgenija Rojzmana, bývalého primátora Jekaterinburgu, ktorý je známym kritikom Kremľa aj ruskej invázie na Ukrajinu. Rojzmanovi však obmedzil pohyb natoľko, že to v podstate zodpovedá domácemu väzeniu.
V takýchto podmienkach bude politik čakať na súdny proces v súvislosti s obvineniami z "diskreditácie" ruskej armády, čo on popiera. Dopustiť sa jej mal svojimi nedávnymi vyjadreniami odsudzujúcimi ruskú inváziu na Ukrajinu, za ktoré ho v stredu zatkli v jeho dome v Jekaterinburgu.
Súd v Jekaterinburgu vo štvrtok nariadil 59-ročnému Rojzmanovi "obmedzenie pohybu" do 29. septembra, uviedla agentúra RIA Novosti.
Rojzman môže v súlade s týmto nariadením opustiť svoje bydlisko na maximálne jednu minútu denne, nesmie sa však zúčastňovať na verejných podujatiach ani používať internet a posielať či preberať listy. Komunikovať má povolené len s blízkymi členmi rodiny, svojím právnym zástupcom a vyšetrovateľmi. Polícia tvrdí, že Rojzman je obvinený v súvislosti s videozáznamom, ktorý zverejnil na internete. V prípade usvedčenia mu hrozia tri roky väzenia. AFP pripomína, že za kritiku ruskej invázie na Ukrajinu už dostal tri pokuty.
Rojzman bol v rokoch 2003 – 2007 poslancom Štátnej dumy. Za primátora Jekaterinburgu – štvrtého najväčšieho ruského mesta – bol zvolený v roku 2013 na obdobie päť rokov. V Rusku patril k jedným z mála predstaviteľov, ktorí boli zvolení do takýchto funkcií, hoci otvorene kritizovali prezidenta Vladimira Putina a podporovali jeho úhlavného protivníka – v súčasnosti väzneného – Alexeja Navaľného. Rojzmana vlani odsúdili na deväť dní väzenia za to, že ľudí nabádal, aby sa pridali k demonštráciám, ktoré sa konali na podporu Navaľného.
17:10 Výbuch budovy, kde mali Rusi chystať referendum
V okupovanej ukrajinskej obci Pryazovske v Záporožskej oblasti vybuchla v noci budova, v ktorej proruskí predstavitelia pripravovali referendum o pripojení oblasti k Rusku a tiež rozdávali ruské pasy miestnym občanom. Tvrdí to starosta neďalekého mesta Melitopol Ivan Fedorov.
"Výsledkom je, že... obyvatelia i kolaboranti sa v rajóne budú držať od pseudoreferenda čo najďalej," napísal Fedorov na sociálnej sieti Telegram. Fedorov, ktorý sa nenachádza v okupovanom Melitopole, zároveň vyhlásil, že medzi obyvateľmi je malý záujem o ruské pasy. Tieto informácie nebolo možné nezávisle overiť.
15:42 Putin nariadil personálne posilnenie ozbrojených síl
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok nariadil zväčšenie ruských ozbrojených síl o 137-tisíc členov. Výnos, ktorý začne platiť 1. januára, nevysvetľuje, či armáda posilní svoje rady povolaním väčšieho počtu brancov, zvýšením počtu dobrovoľných vojakov alebo kombináciou oboch. Výnos sa snaží zvýšiť počet personálu ruských ozbrojených síl na celkovo 2 039 758, vrátane 1 150 628 vojakov. Predošlý dekrét v roku 2018 uvádzal počty 1 902 758 a 1 013 628.
Kremeľ tvrdí, že na takzvanej „špeciálnej vojenskej operácii“ na Ukrajine, ako pomenúva inváziu, sa zúčastňujú iba dobrovoľní zmluvní vojaci, pričom odmieta tvrdenia, že by zvažoval rozsiahlu mobilizáciu. Ruské médiá a mimovládne organizácie uvádzajú, že ruské úrady sa snažia zvýšiť počet vojakov zapojených do vojenskej akcie na Ukrajine tým, že lákajú viac dobrovoľníkov, angažujú súkromných vojenských dodávateľov a dokonca ponúkli amnestiu niektorým väzňom výmenou za vojenskú službu.
Vladimir Putin a Sergej Šojgu. Foto: TASR/AP
Všetci Rusi vo veku 18 až 27 rokov musia slúžiť jeden rok v armáde, no veľká časť sa vyhýba odvodu zo zdravotných dôvodov alebo na základe odkladov udelených vysokoškolským študentom. Podiel mužov, ktorí sa vyhýbajú odvodu, je obzvlášť veľký v Moskve a ďalších veľkých mestách. Ruská armáda zhromažďuje odvedencov dvakrát ročne, na jar a na jeseň. Putin počas posledného jarného odvodu nariadil povolanie 134 500 brancov.
Kremeľ v posledných rokoch kládol dôraz na zvyšovanie podielu dobrovoľných zmluvných vojakov v snahe modernizovať armádu a zlepšiť jej pripravenosť. Pred začiatkom invázie mala ruská armáda viac ako 400-tisíc takýchto vojakov, vrátane 147-tisíc v pozemných silách. Vojenskí pozorovatelia však upozorňujú, že ak vojna na Ukrajine bude trvať dlho, tieto počty budú nedostatočné na udržanie tamojších operácií.
14:42 Scholz vyzdvihol odvahu Ukrajincov, prisľúbil im ďalšiu podporu
Nemecký kancelár Olaf Scholz ubezpečil vo štvrtok Ukrajinu o ďalšej podpore Berlína pri obrane proti ruským útokom. Na návšteve výcvikového programu pre ukrajinských vojakov na severe Nemecka tiež povedal, že obdivuje ich odvahu. Informácie priniesla agentúra DPA.
"Muži, ktorí sú tu, budú brániť svoju krajinu. Budú ju brániť pred strašnou hrozbou, ktorá pre Ukrajinu vznikla brutálnou útočnou vojnou Ruska," povedal Scholz. "A my ich budeme naďalej podporovať s našimi finančnými možnosťami, ale aj so zbraňami, ktoré môžeme z Nemecka dať k dispozícii." Scholz navštívil vojenský výcvikový priestor Putlos, ležiaci pri Baltskom mori v spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko. Hovoril s ukrajinskými vojakmi, ktorí tam absolvujú výcvik v používaní samohybného protilietadlového systému Gepard, ako aj s inštruktormi spoločnosti KMW, ktorá vozidlá vyrába.
https://standard.sk/241029/sprava-z-odesy/
14:14 Šojgu diskutoval s Lecornuom o situácii v Záporožskej jadrovej elektrárni
Ruský minister obrany Sergej Šojgu vo štvrtok telefonicky diskutoval so svojím francúzskym náprotivkom Sébastienom Lecornuom o situácii v Záporožskej jadrovej elektrárni. Oznámilo to ruské ministerstvo obrany, informuje denník Guardian. Šojgu povedal svojmu francúzskemu rezortnému kolegovi "o ruskom postoji ku krokom Ukrajiny" v súvislosti so Záporožskou elektrárňou, napísal ruský rezort obrany. Dodal, že telefonát iniciovalo Francúzsko.
14:04 Rusko tvrdí, že pri útoku na stanicu v Čaplyne zabilo vyše 200 vojakov Ukrajiny
Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok uviedlo, že pri stredajšom raketového útoku na železničnú stanicu na stredovýchode Ukrajiny zahynuli ukrajinskí vojaci. Informuje o tom agentúra AFP. "V dôsledku priameho zásahu vojenského vlaku raketou Iskander na železničnej stanici v obci Čaplyne v Dnepropetrovskej oblasti bolo zničených vyše 200 príslušníkov zálohy ukrajinských ozbrojených síl a desať kusov vojenskej techniky," uviedol ruský rezort na pravidelnej tlačovej konferencii. Podľa ministerstva bol spomínaný vlak "na ceste do bojových zón" v Donbase.
Kyjev tvrdí, že pri stredajšom útoku na železničnú stanicu zahynulo 25 ľudí – vrátane dvoch detí – a 31 ďalších osôb utrpelo zranenia. Európska únia odsúdila tento, ako ho nazvala, "ohavný útok" na civilistov, ku ktorému prišlo v deň, keď si Ukrajina pripomínala Deň nezávislosti a zároveň aj uplynutie šiestich mesiacov od začiatku ruskej vojenskej invázie.
13:55 Pri Melitopoli vybuchla budova, v ktorej okupanti pripravovali pseudoreferendum
Neďaleko juhoukrajinského mesta Melitopol vykonali sabotáž v budove, ktorú údajne používali regionálni predstavitelia podporujúci Rusko. Ako referuje spravodajský web CNN, povedal to legitímny starosta Melitopola Ivan Fedorov, ktorý sa z bezpečnostných dôvodov nenachádza v meste. „Dnes v noci vyhodili do vzduchu veliteľstvo okupantov v obci Priazovske. Práve tam sa Rusi pripravovali na 'hlasovanie' (referendum, pozn.) a vydávali ruské pasy,“ uviedol Fedorov na Telegrame. Dodal, že zatiaľ nemá informácie o tom, kedy ruské sily plánujú usporiadať pseudoreferendum na okupovaných územiach Zaporižžskej oblasti o pripojení k Ruskej federácii.
„Konceptom Rusov je teraz usporiadať referendum počas piatich dní vo forme prieskumu, návštevou bytov a domov. V nasledujúcich dvoch týždňoch Rusi jednoducho nedokážu usporiadať referendum,“ uviedol Fedorov a dodal, že ruské pasy podľa jeho informácií dostalo „maximálne tisíc ľudí“. Odhaduje sa, že v Melitopoli stále žije 60- až 70-tisíc ľudí, čo je polovica predvojnovej populácie. Podľa Fedorova Rusi začali s „čistkami“ obyvateľstva. „Filtrujú v každom dome, v každom byte. Ak sa nájde osoba, ktorá má aspoň niečo ukrajinské, vlajku, výšivku, okamžite ju zatknú,“ podotkol s tým, že Rusi držia v zajatí až 80 ľudí. Štyri osoby vraj previezli do prísne stráženého záchytného centra v Moskve. CNN toto tvrdenie nemôže overiť.
13:40 Vojna na Ukrajine urýchli svetový prechod na obnoviteľné zdroje energie
Ruská invázia na Ukrajine urýchli svetový prechod na obnoviteľné zdroje energie v dôsledku vysokých cien ropy a plynu. Vo štvrtok to uviedol zástupca osobitného vyslanca Spojených štátov pre klímu Rick Duke na fóre Austrálskej národnej univerzity (ANU) v Canberre. Informuje o tom agentúra AP.
Duke považuje ruskú inváziu na Ukrajine za "jednu z najväčších geopolitických hnacích síl" pre prechod na obnoviteľné zdroje energie. "Európska únia strojnásobila svoje úsilie o zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie, tepelných čerpadiel a elektrifikáciu svojho vozového parku. Bude to chvíľu trvať... ale tempo sa zrýchľuje pre konflikt (na Ukrajine)," povedal.
13:20 Rusi vyviezli všetko obilie z Luhanskej oblasti, tvrdí tamojší šéf vojenskej správy
Tohtoročná úroda obilia z Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny skončila ako vojnový lup v Rusku. Na Telegrame to uviedol regionálny šéf vojenskej správy v Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. „Všetkých 200-tisíc ton obilia zozbieraného na poliach Agrotonu (poľnohospodársky producent na Ukrajine, pozn.) bolo vyvezených z Luhanskej oblasti do Ruska. Podľa farmárov, ktorí boli nútení zostať na okupovanom území, sa situácia v poľnohospodárstve v oblasti blíži ku katastrofe,“ povedal.
V Luhanskej oblasti tento rok očakávali najväčšiu úrodu za ostatné roky. Na niektorých poliach bola úroda až 60 ton na hektár. Mnohí manažéri poľnohospodárskych podnikov však vraj odišli do bezpečných oblastí Ukrajiny a preregistrovali svoje podniky. Našli sa aj takí, čo nadviazali spoluprácu s Ruskom a zradili svojich partnerov. Dvoch veľkých spoločností, ktoré predtým predstavovali veľkú podporu pre Luhanskú oblasť - Agrotonu a Nibulonu, sa údajne protiprávne zmocnil podnikateľ z ruského Krasnodaru, ktorého základné imanie je iba dvetisíc rubľov, čo je v prepočte okolo 17 eur.
13:16 Ruský aktivista proti mučeniu je po útoku v nemocnici
Ruský aktivista proti mučeniu Igor Kaľapin je v nemocnici po útoku osoby, ktorá sa mu predstavila ako policajt. Vo štvrtok to oznámila ruská prezidentská Rada pre ľudské práva, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra AFP. Kaľapin je členom ruskej Rady pre ľudské práva, poradnej skupiny Kremľa, ktorá podlieha prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Vyše dve desaťročia bol tiež šéfom Výboru proti mučeniu, teda mimovládnej organizácie, ktorá nahlasuje prípady zneužívania moci orgánmi činnými v trestnom konaní.
"Na Igora Kaľapina zaútočila v stredu v Nižnonovgorodskej oblasti neznáma osoba," uviedla rada na sociálnych sieťach. Oblasť sa nachádza približne 400 kilometrov východne od Moskvy. Útočník sa "mu pokúsil porezať tvár a zaškrtiť ho", potom Kaľapin privolal políciu. Tá útočníka zadržala. Kaľapin je v súčasnosti hospitalizovaný v nemocnici s "podozrením na otras", informovala rada. Pre ruskú tlačovú agentúru Ria Novosti Kaľapin povedal, že útočník prišiel na jeho narodeninovú oslavu a predstavil sa ako policajt. "Tento muž na mňa zrazu zaútočil. Nevysvetlil to. Povedal len, že ma musí zabiť, a skutočne sa o to 15 až 20 minút snažil," priblížil aktivista. Dodal, že útočník ho "bil a pokúšal sa mu prepichnúť hrdlo črepinou skla".
12:02 Výročná správa CMC: Rusko "rozsiahlo" používa na Ukrajine kazetové bomby
Rusko rozsiahlo používa na Ukrajine kazetové bomby, ktoré spôsobili už stovky civilných obetí a poškodili domy, školy a nemocnice. Vo štvrtok to vo výročnej správe uviedla monitorujúca organizácia Koalícia proti kazetovej munícii (CMC). Citovala ju tlačová agentúra AFP. Od napadnutia Ukrajiny Ruskom z 24. februára boli zdokumentované, nahlásené alebo údajne uskutočnené stovky ruských útokov kazetovými bombami, napísala CMC. Ukrajinské sily zrejme tiež už niekoľkokrát použili kazetové bomby, spomenula monitorujúca organizácia vo svojej správe za rok 2022 o použití týchto zbraní vo svete.
Rusko ani Ukrajina sa nepripojili k dohovoru o zákaze používania, prepravy, výroby a hromadenia kazetových bômb, ktorej signatármi je 110 štátov a 13 ďalších subjektov. "Rozsiahle používanie medzinárodne zakázanej kazetovej munície Ruskom na Ukrajine ukazuje nehoráznu neúctu k ľudskému životu, k zásadám ľudskosti a k právnym normám," uviedla Mary Warehamová, ktorá sa podieľala na vypracovaní správy Monitor kazetovej munície 2022 (Cluster Munition Monitor 2022).
"Jednoznačné odsúdenie pokračujúceho používania kazetovej munície na Ukrajine je rozhodujúce pre to, aby sa posilnil odpor proti týmto zbraniam a skoncovalo sa s hrozbou, ktorú predstavujú," dodal Warehamová. Stostranová správa bola zverejnená práve v období, keď sa signatári dohovoru pripravujú na výročné desiate stretnutie, ktoré sa bude konať od 30. augusta do 2. septembra v sídle OSN v Ženeve.
11:13 Szijjártó: Vojna a sankcie spôsobili v Európe vážnu krízu dodávok energií
Vojna na Ukrajine, ktorá trvá už pol roka, ako aj sankcie zavedené v reakcii na ňu, spôsobili podľa maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa v Európe vážnu krízu v dodávkach energií. Šéf maďarskej diplomacie to uviedol v stredu na Facebooku. Terajšia situácia poukazuje podľa neho na dôležitosť hľadať nové zdroje energie.
"Azerbajdžan je v tomto smere jedným z najdôležitejších partnerov v krátkodobom i strednodobom horizonte, ak nie jediným. Toto partnerstvo podporuje aj nedávno podpísaná energetická dohoda medzi EÚ a Azerbajdžanom," napísal Szijjártó. Pripomenul, že v stredu telefonicky rokoval s ministrom energetiky Azerbajdžanu Parvizom Šachbazovom. Dohodli sa na pripojení Maďarska k plánu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov v Azerbajdžane. Odtiaľ by mala byť pôvodne dodávaná do Gruzínska a odtiaľ do Rumunska.
Péter Szijjártó. Foto: TASR/AP
10:55 Počet obetí ruského útoku na železničnú stanicu sa zvýšil na 25
Počet obetí stredajšieho ruského raketového útoku na železničnú stanicu na stredovýchode Ukrajiny stúpol na najmenej 25 mŕtvych. Pri ostreľovaní obytnej oblasti a železničných objektov v obci Čaplyne v Dnepropetrovskej oblasti prišli o život aj dve deti, oznámil vo štvrtok zástupca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Zranenia utrpelo ďalších 31 ľudí, doplnil Tymošenko prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram s tým, že záchranné a pátracie operácie na mieste útoku sa už skončili. Tieto údaje nebolo bezprostredne možné nezávisle overiť, pripomenula DPA. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril v stredu večer ešte o 22 zabitých vrátane piatich ľudí, ktorých telá našli v zhorenom vozidle. "Čaplyne je dnes našou bolesťou," povedal Zelenskyj v príhovore v stredu večer, v závere dňa, počas ktorého si Ukrajina pripomenula 31. výročie nezávislosti od Sovietskeho zväzu i šesť mesiacov od začiatku ruskej invázie.
09:38 Pri útokoch na zdravotnícke zariadenia na Ukrajine zahynulo podľa WHO takmer 100 ľudí
Za šesť mesiacov invázie Ruska zasiahlo ukrajinské zdravotníctvo 473 overených útokov, pri ktorých zahynulo takmer 100 ľudí. V stredu to oznámila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Uviedla to agentúra AFP. Šéf WHO pre Európu Hans Kluge označil útoky za "nemorálne". Podľa overených informácií WHO bolo pri nich zabitých 98 ľudí a ďalších najmenej 134 utrpelo zranenia.
Takmer 400 z týchto útokov zasiahlo zdravotnícke zariadenia. Zničili tiež sanitky, sklady a zásoby materiálu. Zástupca WHO na Ukrajine Jarno Habicht označil množstvo útokov na zdravotníctvo za niečo nevídané. "Tieto útoky sú nielen porušením medzinárodného práva, ale poškodzujú mnohých ľudí, ktorí potrebujú počas vojny zdravotnú starostlivosť," povedal Habicht novinárom v Ženeve cez videomost z bunkru v ukrajinskom meste Dnipro.
Vrecia naplnené pieskom chránia okno pôrodnice v meste Pokrovsk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Foto: TASR/AP
08:55 Ukrajinské ozbrojené sily získali od Rusov späť územia veľké ako Dánsko, píše americký think tank
Od polovice marca Rusi stratili na Ukrajine kontrolu nad oblasťou väčšou ako Dánsko. Počas ostatných 39 dní dokázali obsadiť oblasť s veľkostou Andorry, čo je približne percento z toho, čo stratili. V najnovšej aktualizácii to tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). „Odkedy ruské sily po prestávke 16. júla obnovili útočné operácie, získali približne 450,84 kilometrov štvorcových nového územia, čo je zhruba veľkosť Andorry. Ruské sily stratili od 21. marca približne 45-tisíc kilometrov štvorcových, čo je oblasť väčšia ako Dánsko,“ uviedol ISW.
Inštitút už skôr informoval, že Rusi v najbližších mesiacoch pravdepodobne nebudú schopní vyčleniť dostatok zdrojov na žiadnu útočnú operáciu a nebudú schopní dobyť ďalšie územia, pokiaľ sa veci nevyvinú „nepredvídateľným spôsobom“.
07:00 Neďaleko Kyjeva bolo skoro ráno počuť výbuchy
Ukrajinské ozbrojené sily na sociálnej sieti Telegram uviedli, že približne o 3.00 h miestneho času vo Vyšhorodskom okrese, ktorý leží severne od Kyjeva, bolo počuť "niekoľko" výbuchov.
Gubernátor Kyjevskej oblasti Olexij Kuleba takisto na Telegrame oznámil, že majú informácie o niekoľkých výbuchov v zmienenom okrese. "Objasňujú sa informácie. Záchranné zložky sú už v pohotovosti," dodal a vyzval obyvateľov, aby okamžite vyhľadali úkryt.
VIDEO Ukrajinský systém Buk-M1 zostreľuje ruský dron
03:12 USA odsúdili plánované procesy s ukrajinskými vojnovými zajatcami
Spojené štáty odsúdili akúkoľvek snahu Ruska o zriadenie tribunálov pre vojnových zajatcov v okupovanom ukrajinskom meste Mariupol. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP.
Tento týždeň sa totiž objavili správy, že Moskva zvažuje postaviť ukrajinských vojnových zajatcov pred súd za podmienok, ktoré by mohli predstavovať vojnové zločiny. "Plánované procesy sú nezákonné, sú výsmechom spravodlivosti a dôrazne ich odsudzujeme," uviedol vo vyhlásení hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price.
02:55 USA: Rusko chce čoskoro vyhlásiť referendá na okupovaných územiach Ukrajiny
Vysokopostavený predstaviteľ Bieleho domu v stredu vyhlásil, že Rusko by mohlo už tento týždeň začať s vyhlasovaním sfalšovaných referend v okupovaných oblastiach na Ukrajine, ktorých cieľom je nadobudnúť oficiálnu kontrolu nad týmito obsadenými územiami. Informuje o tom agentúra AFP.
Spojené štáty sa dozvedeli, že "vedenie Ruska poverilo svojich predstaviteľov, aby začali pripravovať uskutočnenie sfalšovaných referend" v okupovaných častiach Chersonskej, Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a "najmä" Charkovskej oblasti, povedal hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby.
STREDA
03:12 USA odsúdili plánované procesy s ukrajinskými vojnovými zajatcami
Spojené štáty odsúdili akúkoľvek snahu Ruska o zriadenie tribunálov pre vojnových zajatcov v okupovanom ukrajinskom meste Mariupol, pričom takéto konanie označili za "nezákonné". Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP. Tento týždeň sa totiž objavili správy, že Moskva zvažuje postaviť ukrajinských vojnových zajatcov pred súd za podmienok, ktoré by mohli predstavovať vojnové zločiny. "Plánované procesy sú nezákonné, sú výsmechom spravodlivosti a dôrazne ich odsudzujeme," uviedol vo vyhlásení hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price.
Washington je presvedčený, že "Kremeľ sa pokúša neniesť zodpovednosť za agresívnu vojnu prezidenta (Vladimira) Putina a odvrátiť pozornosť od drvivých dôkazov o zverstvách, ktoré ruské sily spáchali na Ukrajine" od začiatku invázie z konca februára, povedal Price-
"Všetci príslušníci ukrajinských ozbrojených síl, vrátane domácich a zahraničných dobrovoľníkov začlenených do ozbrojených síl, majú v prípade zajatia nárok na štatút vojnového zajatca a musí sa im poskytnúť ochrana na základe Ženevských konvencií," dodal hovorca.
01:13 Rusko chce čoskoro vyhlásiť referendá na okupovaných územiach Ukrajiny
Vysokopostavený predstaviteľ Bieleho domu v stredu vyhlásil, že Rusko by mohlo už tento týždeň začať s vyhlasovaním sfalšovaných referend v okupovaných oblastiach na Ukrajine, ktorých cieľom je nadobudnúť oficiálnu kontrolu nad týmito obsadenými územiami. Informuje o tom agentúra AFP. Spojené štáty sa dozvedeli, že "vedenie Ruska poverilo svojich predstaviteľov, aby začali pripravovať uskutočnenie sfalšovaných referend" v okupovaných častiach Chersonskej, Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a "najmä" Charkovskej oblasti, povedal hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby.
"Tieto referendá by sa mohli začať v priebehu niekoľkých dní či týždňov. V podstate možno budeme vidieť, že Rusko prvé z nich ohlási do konca tohto týždňa," uviedol Kirby. Dodal, že "keďže (Rusi) majú evidentne problémy s dosahovaním územných ziskov na Ukrajine, snažia sa ich získať falošnými politickými prostriedkami".
Kirby ďalej konštatoval, že zo strany Ukrajincov je badať len minimálnu podporu, čo sa týka pripojenia uvedených oblastí k Rusku. "Očakávame, že Rusko sa pokúsi zmanipulovať výsledky týchto referend, aby nepravdivo tvrdilo, že Ukrajinci sa chcú pripojiť k Rusku," uviedol. Doplnil, že bude mimoriadne dôležité, aby sa svet následne bezprostredne upozorňoval na tieto dezinformácie a vyvracal ich.
STREDA
23:26 Zelenskyj: Počet obetí ruského útoku na železničnú stanicu vzrástol na 22
Počet obetí stredajšieho ruského raketového útoku na železničnú stanicu v ukrajinskej obci Čaplyne, nachádzajúcej sa v Dnepropetrovskej oblasti, stúpol na 22. Oznámil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje agentúra AFP.
"Do tejto chvíle má útok 22 mŕtvych vrátane piatich ľudí, ktorí zhoreli v aute," povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom nočnom prejave. Predtým v prejave k Bezpečnostnej rade OSN v New Yorku uviedol, že pri útoku zahynulo 15 ľudí. Podľa Zelenského ruské rakety na stanici v Čaplynom zasiahli vlak a horeli tam štyri osobné vozne.
K útokom ruských síl došlo v deň, keď si Ukrajina pripomína Deň nezávislosti. V ten istý deň zároveň uplynulo šesť mesiacov od začiatku ruskej invázie.
22:05 Od februára zatkli v Rusku vyše 16-tisíc odporcov vojny
Od februárového vpádu ruskej armády na Ukrajinu zatkli v Rusku viac než 16-tisíc ľudí, ktorí protestovali proti vojne. Informovala o tom popredná ruská ľudskoprávna organizácia OVD-Info, uviedla televízia BBC. Podľa údajov OVD-Info bolo od februára zadržaných približne 16 437 ľudí za pouličné protesty proti vojne na Ukrajine, alebo súvisiace komentáre na sociálnych sieťach. Uvedené číslo zahŕňa aj osoby, ktoré takzvanú špeciálnu operáciu na Ukrajine nazývali vojnou, čo je v Rusku zakázané.
Prevažnú väčšinu z vyše 16 400 ľudí zadržali v priebehu prvých dvoch mesiacov invázie. Podľa BBC to naznačuje, že sa ruským úradom tvrdými represiami zrejme podarilo prejavy odporu voči vojne potlačiť. Tento týždeň zatkli v Rusku opozičného politika Jevgenija Rojzmana, bývalého primátora Jekaterinburgu, ktorý je známym kritikom Kremľa aj ruskej invázie na Ukrajinu. Vyšetrujú ho pre "diskreditáciu ruskej armády"
20:45 Zelenskyj: Ruský útok na železničnú stanicu si vyžiadal 15 obetí a 50 zranených
Pätnásť ľudí zahynulo a 50 utrpelo zranenia počas stredajšieho ruského útoku na železničnú stanicu v ukrajinskej obci Čaplyne, nachádzajúcej sa v Dnepropetrovskej oblasti. Oznámil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, na ktorého sa odvolávajú agentúry AFP a DPA.
"Práve som dostal informáciu o ruskom raketovom útoku na železničnú stanicu v Dnepropetrovskej oblasti... Najmenej 15 ľudí bolo zabitých a okolo 50 zranených," povedal Zelenskyj v prejave k Bezpečnostnej rade OSN v New Yorku. Podľa Zelenského ruské rakety na stanici v Čaplynom zasiahli vlak. "Horia štyri osobné vozne," povedal Zelenskyj.
K útoku ruských síl došlo v deň, keď si Ukrajina pripomína Deň nezávislosti. V ten istý deň zároveň uplynulo šesť mesiacov od začiatku ruskej invázie.
19:40 Zelenskyj v OSN: Rusko by malo prestať s "jadrovým vydieraním"
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vo videopríhovore na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku vyhlásil, že Rusko by malo "bezpodmienečne zastaviť jadrové vydieranie" a "úplne sa stiahnuť" zo Záporožskej jadrovej elektrárne na juhovýchode Ukrajiny.
Zelenskyj požaduje, aby kontrolu nad touto ruskými silami okupovanou elektrárňou čo najskôr a natrvalo prevzala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Návšteva jej expertov však zatiaľ nedostala zelenú od strán konfliktu, ktoré sa navzájom obviňujú z ostreľovania elektrárne.
19:20 Rusko poskytne jednorazový príspevok na deti v okupovaných oblastiach Ukrajiny
Ruský prezident Vladimir Putin nariadil vyplatenie jednorazového finančného príspevku vo výške 10.000 rubľov (170 eur) pre rodičov detí vo veku šesť až 18 rokov žijúcich v Moskvou okupovaných častiach Doneckej, Luhanskej a Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny, ako aj v Záporožskej a Chersonskej oblasti na juhu.
Kremeľ tento krok ohlásil v deň, keď uplynulo šesť mesiacov od začiatku invázie na Ukrajinu, ktorú Moskva nazýva "špeciálnou vojenskou operáciou". Ukrajina si navyše 24. augusta pripomína Deň nezávislosti.
19:13 Poľsko začalo s demontážou sovietskeho pamätníka
Poľsko začalo v stredu búrať pamätník vojakov Červenej armády zo sovietskej éry v Brzegu na juhozápade Poľska. Symbol, ktorý sa po ruskej invázii na Ukrajinu stal ešte viac problematickým, pripadlo na Deň nezávislosti Ukrajiny a šesť mesiacov od začiatku ruskej invázie.
Poľsko, Estónsko a Lotyšsko sa už dlhšie usilujú o odstránenie nenávidených komunistických symbolov z verejného priestoru. Poľsko, podobne ako niektorí jeho susedia, bolo napadnuté a okupované Nemeckom a Sovietskym zväzom na začiatku druhej svetovej vojny a potom až do roku 1989 muselo vydržať desaťročia vlády podporovanej Moskvou.
18:50Guterres: Pol roka od začiatku vojny na Ukrajine je tragickým míľnikom
Generálny tajomník OSN António Guterres v stredu pri príležitosti pol roka od začiatku vojny na Ukrajine hovoril o "smutnom a tragickom míľniku". Vyjadril sa tak počas mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry AFP.
"Následky tejto nezmyselnej vojny je cítiť ďaleko za hranicami Ukrajiny," povedal Guterres a poukázal na globálny rast cien potravín a palív. "Ak v roku 2022 nezastabilizujeme trh s hnojivami, v roku 2023 jednoducho nebude dostatok potravín," varoval.
"Napriek pokrokom na humanitárnom fronte nič nenasvedčuje tomu, že by sa boje na Ukrajine skončili skoro. Navyše sa objavujú ďalšie oblasti, kde by mohlo dôjsť k nebezpečnej eskalácii," povedal Guterres.
18:05 Korčok: Od pomoci Ukrajine závisí budúcnosť Európy
Pomoc Ukrajine v jej zápase o prežitie je historickým testom a závisí od nej budúcnosť Európy, vyhlásil v stredu v Rakúsku slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok. V Alpbachu sa zúčastnil na tradičnej medzinárodnej konferencii European Forum, venovanej aktuálnym výzvam Európy.
"To, že sme boli schopní reagovať jednotne a solidárne, posilňuje geopolitickú pozíciu Európy a dáva nám nádej v obnovu medzinárodného poriadku," zdôraznil Korčok v súvislosti s pomocou Ukrajine, čeliacej už pol roka ruskej vojenskej agresii.
Upozornil na prichádzajúce obdobie neistoty a nestability v bezpečnostnej, hospodárskej či energetickej oblasti. "To, či tieto výzvy zvládneme, do veľkej miery závisí od toho, či sa nám podarí si jednotu a solidaritu vo vnútri Európskej únie udržať," zdôraznil.
17:00 Budapešť vylučuje ďalšie energetické sankcie voči Rusku
Maďarská a estónska vláda sa zhodujú, že vojna na Ukrajine sa musí čo najskôr skončiť. Na energetické sankcie však majú rozdielne názory. Referuje o tom web hungarytoday.hu. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó telefonoval so svojím estónskym náprotivkom Urmasom Reinsaluom.
Szijjártó zdôraznil, že sa líšia v hodnotení, či sankcie prispejú k tomuto cieľu. Poznamenal, že „rýchlo dal jasne najavo“, že Maďarsko vylučuje akékoľvek rokovania o ďalších energetických sankciách proti Rusku. „V súčasnosti je fyzicky nemožné zabezpečiť dodávky ropy a plynu do Maďarska bez ruských zdrojov energie a nedovolíme, aby boli Maďari nútení platiť cenu vojny,“ zdôraznil. Energetické sankcie podľa maďarského ministra poškodzujú Európu viac ako Rusko, takže ich sprísnenie by išlo úplne proti zdravému rozumu.
Szijjártó taktiež napísal, že v súlade s postojom nemeckého kancelára Olafa Scholza maďarská vláda nepodporuje sprísnenie alebo obmedzenie vydávania víz ruským občanom.
16:54 Ukrajinský minister obrany žiada od Nemecka viac výkonných zbraní
Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v stredu vyzval Nemecko, aby schválilo dodávku tankov Leopard vo vlastníctve iných krajín na Ukrajinu. Reznikov tiež žiada od Berlína viac "skutočných zbraní, ako napríklad raketometov MARS II". TASR správu prevzala z agentúry DPA.
"Nemcov žiadame: Dajte nám nástroje a my už prácu vykonáme," povedal Reznikov v stredu pre nemeckú stanicu ARD. Pripomenul, že ukrajinská armáda má k dispozícii tri raketomety MARS II, ale ak by ich mala 12, "bolo by to ešte lepšie".
Reznikov v rozhovore vylúčil možnosť diplomatického riešenia vojny na Ukrajine. "Dosiahnutie rokovaní je snom našich partnerov. Momentálne to však nie je snom Ukrajiny," poznamenal. Spresnil, že zámerom Kyjeva je oslobodiť všetky územia, ktorú sú dočasne okupované ruskými jednotkami.
16:03 Na oslavy Dňa nezávislosti nečakane zavítal Boris Johnson
Britský premiér Boris Johnson pricestoval v stredu neohlásene na Ukrajinu, ktorá si pripomína Deň nezávislosti a šesť mesiacov od začiatku ruskej vojenskej agresie. "U Ukrajincov sa prejavuje silná vôľa k odporu. A toto (šéf Kremľa Vladimir) Putin nepochopil," povedal Johnson novinárom v Kyjeve. Informovala o tom agentúra AFP. Dosluhujúci predseda britskej vlády zdôraznil, že obyvatelia Ukrajiny vo vojne s Ruskom bojujú len o svoje právo žiť v mieri a slobode. Vyjadril preto presvedčenie, že ich zápas bude napokon úspešný.
15:56 Vyhráme a Rusko sa rozpadne, povedal ukrajinský minister obrany
Minister obrany Oleksij Reznikov je presvedčený, že Ukrajina vyhrá vojnu s ruskými okupantmi a Ruská federácia sa v dohľadnej dobe rozpadne. Uviedol to vo vysielaní pri príležitosti stredajšieho Dňa nezávislosti.
„Chcem, aby sme všetci verili vo víťazstvo Ukrajiny. Chcem, aby ste aj vy sami verili, že dobro definitívne zvíťazí nad zlom, pretože vy a ja sme na svetlej strane sily a tá svetlá strana rozhodne má výhodu oproti tme. Zdoláme 'orkov' a 'krajinu Mordor' (Rusko, pozn.), verte mi, rozpadne sa na ďalšie samostatné štáty a uvidíme jeho kolaps,“ povedal Reznikov, ktorého citoval web Ukrajinská pravda. Dodal, že Ukrajinci zostanú stáť ako katedrála - nezávislí a jednotní.
Oleksij Reznikov. Foto: TASR/AP
15:54 Heger: Putin pred šiestimi mesiacmi zahodil mier v Európe a vybral si vojnu
Ruský prezident Vladimir Putin zahodil pred šiestimi mesiacmi mier v Európe a vybral si vojnu. Uviedol to predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) pri príležitosti Dňa nezávislosti Ukrajiny. "Vladimir Putin je priamo zodpovedný aj za svetové následky vojny, ako inflácia, nárast cien energií a potravín," zdôraznil premiér. Slovensko sa podľa jeho slov Ukrajine neotočilo chrbtom. "Od začiatku ruskej invázie má v nás silnú oporu," skonštatoval a pripomenul materiálnu a humanitárnu pomoc.
Vojna na druhej strane podľa neho ukázala, že solidarita a ľudskosť majú významnú rolu v našich životoch a spravili z ľudí dobrej vôle ešte silnejších spojencov. "Stojíme dnes pri Ukrajine, ktorá bojuje za nás všetkých. A budeme pri nej stáť dovtedy, kým diktátor Putin so svojou armádou neopustí jej územie. Je dôležité, aby aj bežní Rusi vedeli, že demokratický svet na utrpenie ukrajinského ľudu nezabúda," uzavrel.
14:23 Taliansky prezident: Moskva je brutálna a odpor Ukrajiny oprávnený
Ruská agresia na Ukrajine je "brutálna" a odpor Kyjeva proti invázii je oprávnený, uviedol taliansky prezident Sergio Mattarella v stredu v posolstve ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému pri príležitosti Dňa nezávislosti. Informovala o tom tlačová agentúra ANSA. "Znova je nutné povedať, že pre začiatok rokovacieho procesu zameraného na mierové, spravodlivé a udržateľné riešenie situácie na Ukrajine je potrebné okamžite zastaviť nepriateľské operácie," odkázal taliansky prezident.
"V tejto dramatickej chvíli chcem Ukrajinu znova čo najviac ubezpečiť o solidarite, blízkosti a podpore Talianskej republiky, lebo Ukrajina čelí brutálnej a neospravedlniteľnej agresii Ruskej federácie, proti ktorej sa oprávnene bránite. Taliansko pevne podporuje územnú celistvosť, nezávislosť a slobodu vašej krajiny a ubezpečuje vás o svojom záväzku pomáhať ukrajinskému ľudu aj v humanitárnej oblasti a pri obnove," napísal Mattarella Zelenskému.
"Dúfam, že už aj teraz intenzívne vzťahy medzi Kyjevom a Rímom nadobudnú ďalší spád vo všetkých oblastiach spoločného záujmu, a to vďaka prínosnej ukrajinskej komunite v Taliansku, ktorá je dobre začlenená a aktívna," uviedol taliansky líder s tým, že ako úprimný priateľ dúfa v mier, bezpečie a blahobyt každého Ukrajinca a celého ukrajinského ľudu.
13:46 Macron: Francúzsko čelí novej ére, ktorá signalizuje koniec blahobytu
Prezident Emmanuel Macron v stredu upozornil, že Francúzsko v novej ére poznačenej klimatickou zmenou a nestabilitou spôsobenou ruskou inváziou na Ukrajine bude prinášať "obete" a môže očakávať "koniec blahobytu". Macron to uviedol v príhovore pri prvom zasadnutí francúzskej vlády po prázdninách, informuje agentúra AFP.
"Domnievam sa, že prežívame bod zlomu alebo veľký prevrat. Po prvé, pretože prežívame... koniec toho, čo by sa mohlo zdať ako koniec blahobytu," uviedol francúzsky prezident.
Prezident sa v príhovore snažil pripraviť krajinu na ťažkú nadchádzajúcu zimu, keďže prudko rastú ceny energií a mnohé domácnosti bojujú s infláciou, všíma si AFP.
13:32 Spojené kráľovstvo v júni po prvý raz nedoviezlo z Ruska žiadnu ropu
Jún 2022 bol prvým zaznamenaným mesiacom, v ktorom Spojené kráľovstvo nedoviezlo žiadnu ropu z Ruska. Ako referuje spravodajský web CNN, svedčia o tom údaje britského štatistického úradu. Británia v marci krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine prisľúbila, že postupne ukončí všetok dovoz ruskej ropy v nádeji, že tento krok pomôže udusiť kľúčový tok príjmov Moskvy, ktorá ich potrebuje na udržanie svojej ekonomiky i financovanie vojnovej mašinérie.
Rusko bolo v roku 2021 najväčším dodávateľom rafinovanej ropy pre Spojené kráľovstvo a na celkovom dovoze do Británie sa podieľalo dovedna 24,1 percenta. Londýn v júni z Ruska nedoviezol ani žiadny ruský plyn, uhlie, koks či brikety.
13:04 Lukašenko zagratuloval Ukrajine ku Dňu nezávislosti
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko v stredu zagratuloval Ukrajincom pri príležitosti Dňa nezávislosti Ukrajiny a zaželal im „pokojné nebo, toleranciu, odvahu, silu a úspech v obnovení dôstojného života“.
Vo vyhlásení na prezidentskej webstránke uviedol, že je presvedčený, „že dnešné rozpory nedokážu zničiť stáročný základ úprimných dobrých susedských vzťahov medzi národmi oboch krajín“. Bielorusko sa bude podľa jeho slov aj naďalej zasadzovať za zachovanie harmónie a rozvoj priateľských vzájomne rešpektujúcich kontaktov na všetkých úrovniach.
Spolkový kancelár Olaf Scholz v stredu Kyjev ubezpečil o nemeckej podpore a Ukrajinu, uviedla agentúra DPA. Scholz pripomenul, že Ukrajina získala 24. augusta 1991 nezávislosť od bývalého Sovietskeho zväzu. Dnešný sviatok si však Ukrajinci pripomínajú za hrozivých okolností. "Presne šesť mesiacom musia odvážne brániť svoju nezávislosť proti ruským útokom. Naše srdcia sú pri vás," napísal Schoz.
Kancelár Ukrajinu ubezpečil, že Nemecko ju bude podporovať tak dlho, ako bude potrebné. "Budeme naďalej posielať zbrane." povedal a dodal, že jeho krajina bude ukrajinským vojakom poskytovať výcvik na používanie európskych vojenských technológií. Scholz ešte v utorok oznámil nové dodávky vojenského vybavenie v hodnote viac než 500 miliónov eur.
Olaf Scholz. Foto: TASR/AP
12:11 Kľúčom k nezávislosti je sila národného ducha, povedal exprezident Juščenko
Za kľúč k národnej nezávislosti Ukrajiny označil bývalý prezident krajiny Viktor Juščenko „silu národného ducha“. Vyjadril sa tak pre BBC vo svojom dome na predmestí Kyjeva. „Dnes môžem s dôverou povedať, že 42 miliónov Ukrajincov hovorí jedným hlasom. A to nám umožňuje čeliť akémukoľvek nepriateľovi, vrátane Ruska,“ povedal.
BBC konštatuje, že hoci Ukrajinci v Británii vojnu predpovedali, podľa Juščenka ju zavinila aj historická neschopnosť Západu bojovať proti ruskej agresii. Jasne to podľa neho bolo vidieť na konflikte Ruska v roku 2008 s Gruzínskom a pri anexii Krymu o šesť rokov neskôr. Ukrajinský exprezident však dodal, že posledná skúška Ukrajiny zmenila jej postavenie vo svete. „Dnes, keď viac ako 50 krajín vyjadruje solidaritu s myšlienkami nášho boja, poskytujú všetky formy podpory, a to vojenskú, finančnú a humanitárnu,“ dodal.
12:04 Stoltenberg, Metsolová a Borrell vyjadrili úctu i podporu Ukrajine
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyjadril úctu Ukrajincom pri príležitosti Dňa nezávislosti. Podporu v boji proti ruskej invázii tejto krajine vyjadrili aj predstavitelia EÚ. TASR o tom informuje na základe ich vyhlásení na sociálnej sieti. "V Deň nezávislosti Ukrajiny vyjadrujem úctu odvážnym ukrajinským ženám a mužom, bojujúcim za svoju slobodu a svoju krajinu," uviedol Stoltenberg na Twitteri. Dodal, že NATO podporuje Ukrajinu, od získania nezávislosti a s podporou Aliancie môže aj naďalej počítať.
Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová podporila právo Ukrajincov byť slobodní a robiť svoje vlastné rozhodnutie. "EÚ nikdy neprestane podporovať nezávislosť Ukrajiny a jej odvážny boj proti nezákonnej ruskej agresii," napísala. Ukrajina si 24. augusta pripomína 31. výročie vyhlásenia nezávislosti od bývalého Sovietskeho zväzu v roku 1991. Úctu a podporu jej v predchádzajúcich dňoch vyjadrili aj ďalšie krajiny a predstavitelia EÚ. Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v stredu na Twitteri pripomenul, že v tento deň uplynulo aj šesť mesiacov od začiatku ruskej invázie (24. februára).
11:53 Proruského starostu Mychajlivky zabila bomba nastražená pod jeho autom
Ruskom dosadeného šéfa samosprávy v obci Mychajlivka v okupovanej časti Ukrajiny Ivana Suška zabila bomba nastražená v aute. V stredu to oznámili tamojšie proruské úrady, na ktoré sa odvolal portál americkej televízie CNN. Suško zahynul po explózii výbušného zariadenia pod jeho autom, uviedol v príspevku na sociálnej sieti Telegram Vladimir Rogov, člen Ruskom vymenovanej samosprávy na okupovaných častiach Záporožskej oblasti. "Pri explózii utrpel Ivan Suško zranenia a v kritickom stave ho previezli do nemocnice, kde čoskoro zomrel," uviedol Rogov.
Ide o pokračovanie série atentátov na proruských predstaviteľov v okupovaných častiach Ukrajiny. Začiatkom augusta zastrelili neznámi páchatelia zástupcu starostu mesta Nova Kachovka Vitalija Huru, keď vychádzal z domu. Nova Kachovka sa nachádza približne 80 kilometrov východne od mesta Cherson.
11:41 Bývalého starostu Jekaterinburgu obvinili z diskreditácie ruskej armády
Bývalého starostu Jekaterinburgu v stredu zatkli pre obvinenia z diskreditácie ruskej armády. Stalo sa tak v rámci záťahu proti kritikom ruskej vojny na Ukrajine. Polícia zadržala 59-ročného Jevgenija Rojzmana, ktorý bol v rokoch 2013 - 2018 starostom štvrtého najväčšieho ruského mesta, po prehliadkach jeho bytu a kancelárie.
Rojzman povedal novinárom, že ho obvinili na základe nového zákona, ktorý ruská vláda zaviedla po tom, ako 24. februára poslali vojská na Ukrajinu. V prípade usvedčenia mu hrozí do päť rokov väzenia. Ruské súdy ho už pritom tento rok v súvislosti s podobnými obvineniami pokutovali. Rojzman je ostrým kritikom Kremľa a patrí medzi najviditeľnejšie a najcharizmatickejšie opozičné postavy v Rusku. Zatiaľ čo ho polícia v stredu eskortovala z bytu, povedal novinárom, že ho zrejme prevezú na vyšetrovanie do Moskvy.
10:56 Británia uistila Ukrajinu o pokračujúcej podpore
Spojené kráľovstvo ubezpečilo Ukrajinu pri príležitosti stredajšieho sviatku Dňa nezávislosti o svojej podpore vo vojne proti Rusku, informuje agentúra DPA. "Nikdy som nepochyboval o tom, že Ukrajina tento boj vyhrá, pretože žiadna mocnosť na svete nemôže poraziť vlastenectvo 44 miliónov Ukrajincov," vyhlásil britský premiér Boris Johnson vo videoposolstve zverejnenom v stredu. "A nech to bude trvať akokoľvek dlho: Spojené kráľovstvo bude stáť pri Ukrajine a poskytne jej každú možnú vojenskú, hospodársku a humanitárnu podporu," dodal.
Pred vchodom do úradu premiéra na londýnskej Downing Street umiestnili oblúk zo slnečníc, ktoré sú symbolom Ukrajiny. Pokračovanie podpory prisľúbili aj obaja kandidáti na funkciu premiéra, ktorú Johnson uvoľní v septembri. Ukrajina nebude mať bližšieho spojenca ako Britániu, prisľúbila ministerka zahraničných vecí Liz Trussová vo vyjadrení pre denník The Daily Telegraph. Avizovala tiež, že Londýn bude zverejňovať ešte viac informácií tajných služieb o ruských dezinformačných praktikách, aby "odhalil svetu stratégiu Putina".
Boris Johnson. Foto: TASR/AP
10:49 Šojgu: Ruská ofenzíva je zámerne pomalšia, aby sa predišlo civilným obetiam
Tempo ruskej ofenzívy počas vojenskej operácie na Ukrajine bolo spomalené zámerne v rámci snahy o minimalizovanie počtu civilných obetí, vyhlásil v stredu ruský minister obrany Sergej Šojgu. Informuje o tom agentúra Reuters. "Robí sa všetko pre to, aby sme sa vyhli obetiam medzi civilistami. Bezpochyby to spomaľuje tempo ofenzívy, no robíme to zámerne," uviedol Šojgu na stretnutí ministrov obrany Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS) v Uzbekistane.
Rusko dosiahlo vo svojom ťažení na Ukrajine len malý pokrok po tom, čo boli jeho jednotky v prvých týždňoch vojny vytlačené z Kyjeva, píše Reuters. Podľa najnovšej správy britského ministerstva obrany o situácii na Ukrajine zlyhali ruské snahy o zvrhnutie ukrajinskej vlády v apríli. Ruská armáda sa "následne vrátila k skromnejším cieľom na východe a juhu Ukrajiny," cituje britský rezort televízia Sky News.
V rámci ofenzívy v Donbase sa však darí dosahovať len "minimálne pokroky" a Rusko očakáva veľký ukrajinský protiútok. Ruská armáda tiež podľa britských zdrojov čelí nedostatku munície a mnoho jej zložiek má "chabú morálku". "Ukázalo sa, že šesť mesiacov trvajúca ruská vojna je nákladná a strategicky škodlivá," uvádza ministerstvo obrany.
09:41 Zelenskyj v Deň nezávislosti: Ukrajina sa na začiatku invázie znovuzrodila
Ukrajina bola znovuzrodená, keď do nej 24. februára vtrhli ruskí vojaci, a dobyje späť anektovaný Krymský polostrov a okupované územia na východe krajiny. Vyhlásil to v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v príhovore pri príležitosti Dňa nezávislosti. Informujú o tom agentúry AFP a Reuters.
"Na svete sa 24. februára o 4.00 h ráno objavil nový národ. Nezrodil sa, ale znovuzrodil sa. Národ, ktorý neplače, nekričí, nebojí sa. Nevzdáva sa a nezabúda," vyhlásil ukrajinský prezident. "Nezáleží nám na tom, akú máte armádu, zaujíma nás len naša krajina. Budeme sa za ňu biť až do konca... Čo je pre nás koniec vojny? Predtým sme hovorili mier, no teraz hovoríme víťazstvo," pokračoval Zelenskyj.
Ukrajina si v stredu pripomína 31. výročie nezávislosti od Sovietskeho zväzu. V tento deň zároveň uplynie aj šesť mesiacov od začiatku ruskej invázie. "Držíme sa šesť mesiacov. Je to ťažké ale zaťali sme päste. Každý nový deň je pre nás novým dôvodom nevzdávať sa. Po tom, čo sme si toľkým prešli, nemáme právo neprísť do konca," uviedol ukrajinský líder. "Ruky zdvihneme nahor iba raz - keď budeme oslavovať naše víťazstvo na celej Ukrajine. Pre nás je Ukrajina všetkých 25 regiónov, a to bez akýchkoľvek ústupkov alebo kompromisov," uviedol Zelenskyj s tým, že Ukrajina dobyje späť Krym aj Donbas.
Prezident predniesol emotívny príhovor pred Monumentom nezávislosti Ukrajiny v centre Kyjeva. Mal oblečený vojenský pracovný odev, ktorý sa v čase vojny stal pre neho príznačný. Kyjevské ulice boli v stredu ráno nezvyčajne prázdne v dôsledku varovaní pred možným ruským útokom, všíma si Reuters.
08:54 Ukrajina oslavuje Deň nezávislosti a pripomína si šesť mesiacov ruskej invázie
Ukrajina oslavuje v stredu štátny sviatok Deň nezávislosti od Sovietskeho zväzu a zároveň si pripomína šesť mesiacov od začiatku invázie Ruska, ktorú ruský prezident Vladimir Putin spustil 24. februára. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok večer v pravidelnom príhovore k obyvateľom povedal, že je to dôležitý deň pre Ukrajincov aj "pre nášho nepriateľa". Upozornil verejnosť, aby dodržiavala bezpečnostné pokyny a zákazy vychádzania, pretože možno očakávať ruské útoky. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.
Zelenskyj tiež uviedol, že plánuje odovzdať ocenenia Ukrajincom, ktorí prispeli k sile Ukrajiny. Udelí ich práve na štátny sviatok, keď Ukrajina oslavuje 31. výročie nezávislosti od Sovietskeho zväzu. "Máme naplánovaných veľa akcií – takých, ktoré zdôraznia cestu, ktorú sme prešli. Prešli spolu – Ukrajinci na Ukrajine, na celom našom území – slobodnom a dočasne okupovanom, pretože naši ľudia bojujú všade," povedal Zelenskyj v príhovore.
Spojené štáty ešte pred týmto dátumom takisto varovali, že Rusko možno využije výročie na spustenie intenzívnejších útokov proti ukrajinskej civilnej infraštruktúre a vládnym zariadeniam. USA vyzvali amerických občanov, ktorí sa stále nachádzajú na Ukrajine, aby odtiaľ okamžite odišli. Zástupca veľvyslankyne USA pri OSN Richard Mills v utorok na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN výslovne varoval Rusko, že sa "blížime k Dňu nezávislosti Ukrajiny a svet sa pozerá".
04:55 Rusko: Munícia uskladnená pri hraniciach zase horela; gubernátor viní horúčavy
Obyvateľov ruskej dediny Timonovo ležiacej pri hraniciach s Ukrajinou v utorok evakuovali po tom, ako neďaleko ich dediny začala horieť uskladnená munícia. Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov uviedol, že za požiar môžu vysoké teploty. Išlo už o druhý takýto incident v priebehu necelého týždňa, informuje agentúra Reuters.
Gladkov uviedol, že munícia sa spontánne vznietila, pričom dodal, že pri incidente sa nik nezranil. Uplynulý štvrtok vypukol požiar v neďalekom muničnom sklade, v dôsledku čoho vtedy taktiež evakuovali obyvateľov Timonova aj susednej dediny Soloti, ležiacich asi 15 kilometrov od ukrajinských hraníc. Z najnovších Gladkovových vyjadrení nie je zrejmé, či došlo k utorňajšiemu požiaru v rovnakom muničnom sklade alebo začala horieť munícia, ktorú práve premiestňovali, uvádza Reuters. Gladkov v uplynulých mesiacoch obvinil ukrajinské sily zo zodpovednosti za viacero výbuchov v Belgorode a okolí.
02:55 Rusko a Ukrajina sa na zasadnutí BR OSN obviňovali z útokov na elektráreň
Rusko a Ukrajina sa na utorňajšom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN vzájomne obviňovali z útokov na Ruskom okupovanú Záporožskú jadrovú elektráreň na juhovýchode Ukrajiny. Námestníčka generálneho tajomníka OSN pre politické záležitosti Rosemary DiCarlová v úvode zasadnutia povedala, že pre bezpečnosť oblasti je potrebné, aby sa obe strany dohodli na demilitarizácii elektrárne a jej okolia, informuje agentúra AFP.
Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia v utorok na pôde BR OSN opäť obvinil ukrajinské sily z ostreľovania elektrárne a uviedol, že sa tak zvyšuje riziko jadrovej katastrofy. Od vtedy, ako o tejto veci takmer pred dvoma týždňami naposledy diskutovala BR OSN sa podľa jeho slov "situácia týkajúca sa jadrovej bezpečnosti ešte viac zhoršila".
Ukrajinský veľvyslanec pri OSN Serhij Kyslycia naopak povedal, že za zmienené riziko je zodpovedné Rusko, ktoré podľa jeho slov musí z elektrárne stiahnuť svoje sily a vpustiť do nej inšpektorov z Medzinárodnej agentúry pre jadrovú energiu (MAAE).
01:45 Ruský veľvyslanec pri OSN obvinil českú ministerku z podpory terorizmu
Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia obvinil na utorňajšom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN českú ministerku obrany Janu Černochovú z podpory a oslavy teroristického útoku namiereného proti ruskej občianke. Černochová zmienené obvinenia v zapätí odmietla, informuje na svojej webstránke česká televízia TV Nova.
Nebenzia predmetným tvrdením narážal na ministerkino vyjadrenie k sobotňajšiemu útoku, pri ktorom zahynula 29-ročná ruská novinárka Daria Duginová, dcéra známeho prokremeľského ideológa Alexandra Dugina. Černochová v súvislosti s touto udalosťou v nedeľu na Twitteri napísala: "Potlačujem prirodzenú ľudskú reakciu na tragickú smrť. Ale toto sú skutoční vrahovia a vojnoví štváči. A nie je mi ľúto ani dcéry, ani smútiaceho otca. Je mi ľúto tisícov ľudí zavraždených v dôsledku ich propagandy a odpornej ideológie. Dnešnú noc na 21.8. si v Rusku zapamätajú."
UTOROK
21:36 Borrell: Jednotu členských štátov EÚ voči Rusku treba potvrdzovať každý deň
Jednotu členských štátov Európskej únie voči Rusku treba potvrdzovať deň čo deň. Uviedol to šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v rozhovore, ktorý v utorok zverejnila agentúra AFP. Podľa Borrella netreba zabúdať, že Únia je združuje štáty, ktoré majú rozdielny prístup k Rusku.
"Členské štáty rozhodujú o svojej zahraničnej politike. Musíme zabezpečiť, aby sa ich záujmy stretli v spoločnom bode. Vždy je potrebný kompromis. V rámci dvadsaťsedmičky a s pravidlom jednomyseľnosti je to niekedy nemožné," povedal Borrell. Pripomenul, že medzi členskými krajinami nie je dostatok konsenzu na opustenie pravidla jednomyseľnosti pri hlasovaní v oblasti zahraničnej politiky a prechod na hlasovanie kvalifikovaniu väčšinou.
Josep Borrell. Foto: TASR/AP
Rozhovor vyšiel týždeň pred stretnutím ministrov obrany a zahraničných vecí členských krajín EÚ, ktoré sa uskutoční 30. – 31. augusta v Prahe pod taktovkou českého predsedníctva v Rade EÚ. AFP uviedla, že Borrell v Prahe predstaví návrh na výcvikový program pre ukrajinských vojakov v niektorých krajinách EÚ, podobné tým v USA a Spojenom kráľovstve.
Od začiatku ruskej ofenzívy voči Ukrajine pred šiestimi mesiacmi EÚ uvoľnila 2,5 miliardy eur na financovanie dodávok zbraní a vybavenia pre Kyjev. "Vojna naberá nový smer. Ukrajinci prešli do protiútoku. Údery na Kryme majú dôležitý vojenský a psychologický rozmer. Zdá sa, že Rusi sú technologicky zastaraní, ale zachovávajú si schopnosť útočiť," povedal Borrell.
19:44 USA pripravujú ďalší, tentoraz trojmiliardový balík vojenskej pomoci Ukrajine
Spojené štáty ohlásia nový balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote troch miliárd dolárov. Mali by tak urobiť v stredu 24. augusta, keď uplynie šesť mesiacov od začiatku ruskej invázie a Ukrajina bude oslavovať Deň nezávislosti. Informovala o tom v utorok agentúra AP s odvolaním sa na predstaviteľov americkej administratívy, ktorí si pred oficiálnym oznámením pomoci neželali byť menovaní.
Z približne trojmiliardového balíka sa bude financovať výcvik a vybavenie pre ukrajinské sily na ďalšie roky. Niektoré zo zbrane a drony, ktoré bude nový balík zahŕňať, sa však nedostanú na front skôr, než za jeden až dva roky. Na rozdiel od predchádzajúcich balíkov sa avizovaná pomoc zameria na zaistenie obrany Ukrajiny v strednodobom a dlhodobom horizonte, píše AP. Predchádzajúce balíky americkej pomoci sa zameriavali skôr na okamžité potreby ukrajinskej armády a obsahovali zbrane a muníciu, ktoré už boli amerických armádnych skladoch. Nový balík pomoci má tiež uistiť vládu v Kyjeve, že Spojené štáty chcú poskytovať vojenskú podporu Ukrajine dlhodobo, bez ohľadu na aktuálny vývoj situácie na fronte, uviedli americkí predstavitelia citovaní agentúrou AP.
18:10 Do konca roka Kyjev od spojencov očakáva pomoc do 16 miliárd dolárov
Ukrajina očakáva, že do konca tohto roka dostane ďalšiu finančnú podporu v sume do 16 miliárd dolárov od svojich zahraničných spojencov, keďže potrebuje finančnú hotovosť na odolávanie ruskej invázii. Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ vo vyhlásení uviedol, že hoci vo financiách krajiny je rovnováha, musí sa spoliehať na pomoc zo zahraničia. Na armádu Kyjev od začiatku ruskej vojny vynaložil už približne 11,5 miliardy dolárov, a to na mzdy a vybavenie a na nákupy obrannej techniky. Informuje o tom portál news.sky.com.
17:59 Stoltenberg: NATO chce budovať dlhodobé partnerstvo s Ukrajinou
Severoatlantická aliancia a jej členské krajiny sú naďalej odhodlané poskytovať silnú podporu Ukrajine v boji proti ruskej agresii. Uviedol to v utorok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na samite takzvanej Krymskej platformy, ktorej organizátorom je ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Stoltenberg pripomenul, že Rusko pred ôsmimi rokmi ilegálne anektovalo Krym a premenilo tento čiernomorský polostrov na jednu z najviac militarizovaných oblastí v Európe a pred šiestimi mesiacmi ho využilo ho aj ako štartovaciu plochu pre inváziu na Ukrajinu. "Vladimir Putin si myslel, že dokáže rozdrviť ukrajinský ľud a ozbrojené sily, že dokáže rozdeliť naše demokratické krajiny a že môže diktovať ostatným, čo majú robiť. Prezident Putin sa mýlil," povedal Stoltenberg. Túto skutočnosť podľa neho potvrdzuje aj veľká účasť na tohtoročnom druhom samite Krymskej platformy, ktorý prebieha virtuálnou formou.
Zdôraznil, že NATO stojí na strane Ukrajiny už od vyhlásenia jej nezávislosti. Podporu pre Kyjev výrazne zintenzívnilo po nelegálnej anexii Krymu, čo Ukrajincom pomohlo po tohtoročnom napadnutí Ruskom, lebo ukrajinské ozbrojené sily sú silnejšie, lepšie vycvičené a lepšie riadené ako v roku 2014. "Od februára spojenci NATO poskytujú Ukrajine bezprecedentnú vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc," dodal Stoltenberg, podľa ktorého je silná, stabilná a nezávislá Ukrajina potrebná na zaistenie euroatlantickej bezpečnosti.
17:47 Zeman: Putin zaútočil na Ukrajinu v dôsledku kapitulácie NATO v Afganistane
Ruský prezident Vladimir Putin zaútočil na Ukrajinu pravdepodobne v dôsledku kapitulácie vojsk NATO v Afganistane. Povedal to v utorok český prezident Miloš Zeman na stretnutí s českými diplomatmi. "To, že vojna na Ukrajine je ruskou agresiou je názor, ktorý zastávame takmer všetci. Ale to nestačí," začal svoj príhovor český prezident. Uviedol, že dôveryhodné vysvetlenie Putinovej agresie mu ponúkol izraelský prezident Jicchak Herzog, ktorý pred niekoľkými týždňami navštívil ČR.
"Ruské vedenie zrejme dospelo k názoru, že keď Severoatlantická aliancia ustúpila v Afganistane, ustúpi aj v prípade útoku na Ukrajinu," vysvetlil svoju hypotézu Zeman. Zdôraznil, že americkým prezidentom Donaldovi Trumpovi aj Joeovi Bidenovi hovoril, že ústup vojsk z Afganistanu je chyba. Kapitulácia v jednej oblasti sveta podľa neho privolá problémy a porážky v ďalších častiach sveta. Ďalej uviedol, že plne podporuje dodávky zbraní na Ukrajinu a tiež zámer českej vlády zapojiť sa do povojnovej obnovy Ukrajiny. Myslí si však, že je nutné počítať s dlhou vyčerpávajúcou vojnou.
Miloš Zeman. Foto: TASR/AP
17:39 EÚ čelí ďalším problémom s dodávkou energií z Ruska, poškodený je ropovod CPC
Európa čelí ďalším problémom pri dodávkach energií z Ruska. Tentoraz pre poškodenie ropovodného systému, ktorý prepravuje ropu z Kazachstanu cez Rusko do európskych krajín. Oznámil to v pondelok prevádzkovateľ ropovodu Caspian Pipeline Consortium (CPC). Informuje o tom agentúra Reuters.
CPC zabezpečuje dodávku zhruba 1 percento z celosvetového objemu ropy a jeho najväčším akcionárom je ruský prevádzkovateľ ropovodov Transnefť. Ako konzorcium uviedlo, pre poškodenie bolo nevyhnutné zastaviť vývoz z dvoch z celkovo troch kotevných bodov v čiernomorskom termináli. Nakládka ropy bola prerušená pri kotevných bodoch SPM-1 a SPM-2. Pokračuje tak iba v prípade bodu SPM-3, takže požiadavky na nakládku sa musia obmedziť. CPC uviedlo, že plánuje vymeniť poškodené časti v SPM 1 a SPM 2 a hľadá firmu, ktorá potrebné práce zrealizuje. Ako dlho to bude trvať, však konzorcium neuviedlo.
16:10 Rozlúčku s Duginovou využil Kremeľ na propagandu, zákonodarca Štátnej dumy použil slogan podobný nacistickému heslu
Kremeľ využil rozlúčku so zosnulou Dariou Duginovou na prehliadku lojality ruských zákonodarcov voči prezidentovi Vladimirovi Putinovi a jeho plánom zničiť Ukrajinu. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ruské zdroje. Dcéra popredného ruského nacionalistického ideológa Alexandra Dugina zomrela minulý týždeň pri výbuchu auta. FSB obvinila z atentátu ukrajinské špeciálne služby. Kyjev to poprel a uviedol, že všetko nasvedčuje tomu, že Duginovú zabili ruské špeciálne jednotky. Rusko už v minulosti spáchalo viacero teroristických útokov na vlastné obyvateľstvo, keď chcelo pripísať vinu čečenským bojovníkom.
Zákonodarca Štátnej dumy Leonid Sluckij na rozlúčke s Duginovou v Moskve počas prejavu vyslovil slogan podobný tomu, ktorý používali nemeckí nacisti počas druhej svetovej vojny. „Jedna krajina. Jeden prezident. Jedno víťazstvo,“ vyhlásil Sluckij, ktorý iba mierne upravil nacistické heslo „jeden národ, jedna ríša, jeden Führer“. Sluckij zároveň na rozlúčke navrhol, aby jednu z ulíc v Kyjeve „oslobodenom od nacizmu“ pomenovali po Duginovej.
Líder provládnej strany Spravodlivé Rusko Sergej Mironov vyhlásil potrebu zriadiť „medzinárodný tribunál“ pre tých, ktorí sa podieľali na smrti Duginovej. Podľa neho „fašizmus musí byť zničený vo svojom brlohu, ktorý je dnes, žiaľ, v Kyjeve“. Podľa jeho názoru sedia tvorcovia tohto „fašizmu“ vo Washingtone. Jeden z hlavných propagandistov Kremľa Dmitrij Kiseľov, ktorý bol prítomný na rozlúčke, vyzval, aby sa Rusko po smrti Duginovej „stalo ešte silnejším“ a „nekompromisne denacifikovalo a demilitarizovalo Ukrajinu“.
Samotný Dugin vyhlásil, že vždy učil svoju dcéru, že Rusko je impérium. Podobne ako ostatní, taktiež vyzval na „ruské víťazstvo“ a zničenie Ukrajiny. Dodal, že cíti, aká je jeho dcéra po smrti šťastná, že jej prezident Vladimir Putin udelil Rad odvahy.
Prokremeľský filozof a ideológ Alexander Dugin sa prihovára počas poslednej rozlúčky so svojou dcérou Dariou. Foto: TASR/AP
15:49 Zelenskyj: Začalo sa to na Kryme, skončí sa to na Kryme
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok v príhovore na samite takzvanej krymskej platformy prisľúbil, že prinesie "slobodu Ukrajine aj občanom na Kryme". Informuje o tom televízia Sky News.
V online príhovore, ktorým ukrajinský líder otvoril utorkový virtuálny samit, prisľúbil, že Kyjev jedného dňa obnoví ukrajinskú vládu nad Krymským polostrovom, ktorý v roku 2014 anektovalo Rusko. "V záujme toho (...), aby sa vrátila predvídateľnosť a bezpečnosť do nášho regiónu, do Európy a do celého sveta, musíme zvíťaziť - zvíťaziť v boji proti ruskej agresii. Preto musíme oslobodiť Krym od okupácie. Začalo to Kryme, skončí to na Kryme," vyhlásil Zelenskyj.
15:33 Rusko oznámilo adopciu tisícok ukrajinských detí z Mariupola
Rusko oznámilo „adopciu“ tisícok detí deportovaných zo zničeného ukrajinského mesta Mariupol na pobreží Azovského mora. Referuje o tom web Ukrajinská pravda. Len v ruskom Krasnodarskom kraji bolo odovzdaných na „adopciu“ viac ako tisíc ukrajinských detí, ktoré boli ilegálne odvezené z Mariupolaa ruskými okupantmi. Svedčia o tom informácie na webovej stránke ministerstva pre rodinu a detstvo Krasnodarského kraja, ktoré Mariupoľ cynicky nazýva „oslobodeným“.
Rusi uviedli, že deti, ktoré vzali z rozbombardovaného ukrajinského prístavného mesta, budú teraz žiť v Ťumeni, Irkutsku, Kemerove a Altajskom kraji. Okrem toho je v súčasnosti v poradovníku na „adopciu“ viac ako 300 ukrajinských detí. Údajne sú v špecializovaných inštitúciách Krasnodarského kraja. Ruské úrady chcú povzbudiť obyvateľov k adopcii detí nelegálne deportovaných z Ukrajiny vyplatením rodičovského príspevku a každoročnou štátnou pomocou. Podľa údajov ukrajinských úradov bolo k 1. augustu nezákonne deportovaných do Ruska 5 754 detí.
14:26 Pobaltské krajiny, ktoré hraničia s Ruskom, chcú zakázať vstup ruským turistom
Členské štáty Európskej únie Lotyšsko, Estónsko, Litva, Poľsko a Fínsko, ktoré majú spoločnú hranicu s Ruskou federáciou, možno ruským turistom zakážu vstup na svoje územie, ak EÚ nezavedie plošný zákaz. V utorok to povedal litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis, informuje agentúra Reuters.
"Rozprával som sa s ministrami zo všetkých týchto krajín... Nevidím (medzi nimi) mnoho politických rozdielov," povedal šéf litovskej diplomacie novinárom vo Vilniuse. "Ruskí turisti by nemali byť v Európskej únii... Ich krajina vykonáva (na Ukrajine) genocídu," zdôraznil. Rusi sa zväčša do ďalších krajín EÚ dostávajú práve cez územie pobaltských krajín, pretože priame letecké spojenie medzi Ruskom a EÚ bolo v dôsledku vojny zastavené.
14:16 Zelenskyj: Ukrajinská vlajka bude v okupovaných oblastiach znovu viať
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok prisľúbil, že bude chrániť národné farby ukrajinskej vlajky, pričom jeho krajina "nikdy neuzná" cudzích útočníkov. Informuje o tom na základe správy televízie Sky News. V príhovore venovanom Dňu štátnej vlajky, ktorý si na Ukrajine v utorok pripomínajú, Zelenskyj uviedol, že farby ukrajinskej vlajky nebudú nikdy zamenené za iné.
Najvyšší ukrajinský predstaviteľ okrem toho prisľúbil, že modro-žltá vlajka bude znovu viať aj na územiach, ktoré v súčasnosti okupujú nepriateľské vojská. "Modro-žltá vlajka bude znovu viať všade tam, kde podľa práva má viať – vo všetkých dočasne okupovaných mestách i obciach Ukrajiny. Bude viať navždy. V Melitopole nad Námestím víťazstva, kde nemôže byť vlajka tých, ktorí vojnu prehrajú. V Chersone na Námestí slobody, kde nemôže byť vlajka tých, čo nevedia, čo je sloboda," vyhlásil Zelenskyj.
Volodymyr Zelenskyj stojí pred vojakmi počas osláv Dňa štátnej vlajky Ukrajiny v Kyjeve. Foto: TASR/AP
14:14 Ukrajinská futbalová liga odštartovala bez fanúšikov a s krytmi na štadiónoch
Napriek pokračujúcej ruskej vojenskej invázii odštartoval v utorok štyrmi zápasmi nový ročník najvyššej ukrajinskej futbalovej súťaže. V prvom dueli, ktorý sa začal presne na poludnie, remizoval Šachtar Doneck na Olympijskom štadióne v Kyjeve s Metalistom 1925 Charkov 0:0.
Úvodné stretnutia sezóny sa symbolicky uskutočnili v predvečer štátneho sviatku Dňa nezávislosti a zároveň deň predtým, ako uplynie presne polrok od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu. Pre hrozbu vojenského útoku nie sú na štadiónoch fanúšikovia. V 16-člennej lige chýbajú doterajší účastníci Desna Černihiv a FC Mariupol, lebo ich štadióny boli počas bojov zničené.
14:04 Ukrajinské delostrelectvo zasiahlo sídlo šéfa separatistov v Donecku
Ukrajinské delostrelectvo v utorok zasiahlo budovu šéfa samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denisa Pušilina, kde následne vypukol požiar. Informuje o tom agentúra Reuters. Tá sa odvoláva na ruskú agentúru TASS, ktorá v tejto súvislosti cituje proruských predstaviteľov. Dve osoby zahynuli a najmenej tri utrpeli zranenia pri sérii útokov v centre Donecka, oznámila na sociálnej sieti Telegram teritoriálna obrana DĽR.
Západní predstavitelia nedávno varovali pred možnou eskaláciou konfliktu na Ukrajine. Počas uplynulých týždňov vzrástlo napätie aj okolo Rusmi obsadenej Záporožskej atómovej elektrárne. Tá sa ocitla pod delostreleckou paľbou, z ktorej sa navzájom obviňujú Rusko a Ukrajina. Cez víkend zahynula pri výbuchu auta v Rusku dcéra známeho prokremeľského ideológa Alexandra Dugina Daria. Aj z tohto útoku sa vzájomne obviňujú Rusko a Ukrajina.
13:43 Pre hrozbu ruského útoku sa mnohí civilisti snažia odísť z Kyjeva
Mnohí civilní obyvatelia Kyjiva sa snažia odísť z mesta pre obavy z ruského útoku na krajinu počas ukrajinského Dňa nezávislosti. Pre BBC to povedal poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Alex Rodniansky. Ľudia sú podľa jeho slov „znepokojení“ a určite tu sú „určité obavy“, že v stredu by ruský útok mohol smerovať na rozhodovacie centrá v ukrajinskom hlavnom meste. Informuje o tom web Guardian.
„Ľudia reagujú na tieto správy. Snažia sa zabezpečiť si núdzové plány, nechcú tráviť príliš veľa času v blízkosti centra, v blízkosti budov našej vlády,“ povedal poradca. „Existuje riziko, že Rusko sa pokúsi o úder presne v tomto čase, aby tak kompenzovalo svoju neschopnosť dosiahnuť nejaký úspech na bojisku, dosiahnuť nejaký úspech pri podmaňovaní si Ukrajiny a v podstate všetky tie zlyhania, ktoré mali za posledných šesť mesiacov,“ konštatoval Zelenského poradca.
Tieto vyjadrenia prišli po tom, ako USA upozornili, že Rusko by mohlo „vystupňovať“ snahu o zásahy ukrajinskej civilnej infraštruktúry a vládnych zariadení v najbližších dňoch. Ukrajinské ministerstvo obrany odporučilo obyvateľom, aby boli osobitne opatrní počas Dňa nezávislosti vzhľadom na hrozbu raketových útokov a „provokácií“ zo strany Ruska.
12:35 Zelenskyj sľúbil, že ukrajinská vlajka bude viať vo všetkých okupovaných oblastiach
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok sľúbil, že ukrajinská vlajka bude viať „tam, kde má byť“, vo všetkých momentálne okupovaných častiach Ukrajiny. Ako referuje spravodajský web CNN, učinil tak pri príležitosti utorňajšieho Dňa štátnej vlajky. „Dnes by som rád hovoril nielen o minulosti našej vlajky, ale aj o jej budúcnosti,“ uviedol Zelenskyj. „Modro-žltá vlajka bude opäť viať vo svojom dome, kde má byť právom, a to vo všetkých dočasne okupovaných mestách a dedinách Ukrajiny,“ dodal.
Sviatok štátnej vlajky predchádza stredajšiemu Dňu nezávislosti, počas ktorého si Ukrajina pripomenie 31 rokov od prerušenia vzťahov so Sovietskym zväzom i šesť mesiacov krvavej vojny, ktorú Rusko s pomocou Bieloruska rozpútalo 24. februára. V Kyjeve boli zakázané podujatia pri príležitosti Dňa nezávislosti, keďže úrady varujú, že Rusko môže podniknúť raketové útoky na ukrajinskú metropolu.
12:17 Nemecký prezident vyjadril Ukrajine úctu za jej boj za slobodu
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier v utorok vyjadril úctu Ukrajine za jej boj za slobodu proti Rusku. Uviedol to v liste pri príležitosti Dňa nezávislosti Ukrajiny. Správu prevzala agentúra DPA. "Obdivujem s akou odvahou, akou rozhodnosťou, čelia ozbrojené zložky a všetci obyvatelia brutálnym ruským útokom," napísal Steinmeier ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému pri príležitosti stredajšieho (24. augusta) Dňa nezávislosti Ukrajiny.
Ukrajinci podľa Steinmeiera nedovolia, aby im vzali ich krajinu, život a slobodu. "Vedia, že Nemecko a Európa sú na ich strane," dodal. Nemecký prezident pripomenul, že Ukrajina je kandidátskou krajinou na vstup do Európskej únie a to jej prináša ohromné príležitosti. Ukrajincom zaželal, aby im deň nezávislosti priniesol silu a nádej brániť a ochraňovať zvrchovanosť a územnú celistvosť svojej krajiny.
11:46 Stovky ľudí sa zúčastnili na rozlúčke s novinárkou Dariou Duginovou
Stovky ľudí sa zišli v utorok v Moskve na pohrebe novinárky Darie Duginovej, ktorá v sobotu večer na predmestí Moskvy zahynula pri výbuchu auta. Uviedla to agentúra AFP. Táto 29-ročná novinárka a publicistka bola dcérou prokremeľského nacionalistického ideológa Alexandra Dugina.
Ľudia sa pri rozlúčke zhromaždili v priestoroch televíznej veže Ostankino v Moskve. Mnohí z nich priniesli kvety. Dugin s manželkou, obaja v čiernom oblečení, sedeli vedľa otvorenej rakvy svojej dcéry, píše AFP. "Zomrela za ľudí, za Rusko, na čele," povedal Dugin na začiatku smútočného obradu.
Duginová pracovala pre pro-kremeľské televízne stanice vrátane RT (predtým Russia Today). Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v pondelok obvinila z prípravy sobotného výbuchu, pri ktorom zahynula, Ukrajinu. Kyjev to však odmieta. Cieľom útoku mohol byť samotný Dugin, píše AFP. Spolu s dcérou sa v sobotu zúčastnil na literárno-hudobnom "vlasteneckom festivale" v Zacharove v Moskovskej oblasti. Z podujatia plánovali odísť spolu, ale Daria odišla autom svojho otca sama.
Alexander Dugin (uprostred) sa rozpráva s kňazom počas poslednej rozlúčky so svojou dcérou Dariou Duginovej v Moskve v utorok 23. augusta 2022. Foto: TASR/AP
10:59 Zelenskyj podpísal zákon o protibombových krytoch v budovách
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal zákon, na základe ktorého budú v každej novopostavenej budove povinné protibombové kryty, informovala stránka stanice BBC. Ukrajinský parlament návrh tohto zákona schválil v júli, pripomína BBC. Nová legislatíva tiež obsahuje výstavbu siete protibombových úkrytov v celej krajine.
Zelenskyj v sobotu večer v príhovore varoval Ukrajincov, aby boli v nadchádzajúcom týždni ostražití pri príprave osláv Dňa nezávislosti, ktorými si budú pripomínať 31. výročie nezávislosti. Zelenskyj upozornil, že "tento týždeň by sa Rusko mohlo pokúsiť urobiť niečo obzvlášť odporné, niečo obzvlášť kruté".
06:00 Ambasáda USA v Kyjeve vyzvala Američanov na Ukrajine, aby ju hneď opustili
Americké ministerstvo zahraničných vecí vydalo v pondelok bezpečnostné varovanie, že Rusko stupňuje prípravy na spustenie nových útokov proti civilnej infraštruktúre a vládnym zariadeniam na Ukrajine už v najbližších dňoch. Veľvyslanectvo USA v Kyjeve zároveň vyzvalo amerických občanov na Ukrajine, aby jej územie okamžite opustili.
"Ak budete počuť hlasný výbuch alebo ak sa spustia sirény, okamžite hľadajte úkryt," uviedlo tiež americké ministerstvo vo varovaní. "Ak budete doma alebo v nejakej budove, choďte na najnižšie poschodie stavby do priestoru s čo najmenším počtom vonkajších múrov, okien a otvorov; zatvorte všetky dvere a seďte blízko vnútornej steny, ďalej od okien či otvorov," dodal rezort diplomacie.
Veľvyslankyňa USA na Ukrajine Bridget Brinková a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Foto: Facebook
03:43 USA: Rusko plánuje čoskoro spustiť útoky na civilnú infraštruktúru na Ukrajine
Spojené štáty majú spravodajské informácie, že Rusko plánuje čoskoro spustiť nové útoky na civilnú infraštruktúru Ukrajiny a jej vládne zariadenia. V pondelok to povedal nemenovaný americký predstaviteľ, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra Reuters.
"Máme informácie, že Rusko stupňuje kroky smerujúce k začatiu útokov na civilnú infraštruktúru a vládne zariadenia Ukrajiny už v nasledujúcich dňoch. Vzhľadom na doterajšie správanie Ruska na Ukrajine sa obávame ďalších ruských útokov na civilistov a civilnú infraštruktúru," uviedol predstaviteľ.
Dodal, že toto jeho vyhlásenie je založené na spravodajských informáciách nižšej kategórie.
01:57 Ukrajinský prezident Zelenskyj dostane americkú Medailu slobody
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dostane najvyššie občianske vyznamenanie USA, Medailu slobody za rok 2022. V pondelok večer o tom informoval portál britskej stanice Sky News.
Národné centrum pre ústavu (NCC) uviedlo, že Zelenskému udelia cenu na slávnosti v októbri a odovzdajú mu ju za "jeho hrdinskú obranu slobody počas ruskej tyranie".
"Prezident Zelenskyj odvážne viedol ukrajinský ľud pri obrane slobody pred ruskou tyraniou a jeho odvaha inšpirovala ľudí po celom svete, aby bránili liberálnu demokraciu a právny štát," napísal vo vyhlásení prezident a výkonný šéf NCC Jeffrey Rosen.
00:26 Rusko: Parlament mimoriadne zasadne ohľadom Záporožskej jadrovej elektrárne
Vo štvrtok sa uskutoční mimoriadne zasadnutie Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, týkajúce sa situácie okolo Záporožskej jadrovej elektrárne na juhovýchode Ukrajiny. Hlavným bodom zasadnutia bude podľa nariadenia podpísaného predsedom Dumy Viačeslavom Volodinom vyhlásenie "v súvislosti s hrozbou vyplývajúcou z ostreľovania Záporožskej jadrovej elektrárne kyjevským režimom".
Poslanci Štátnej dumy Ruskej federácie. Foto: TASR/AP
Túto najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe obsadili ruské jednotky v marci a viackrát sa stala cieľom ostreľovania, z ktorého sa vzájomne obviňujú Kyjev a Moskva. Hoci sa nachádza na území kontrolovanom Ruskom, stále v nej pracujú ukrajinskí zamestnanci. Kyjev odmieta, že by elektráreň ostreľoval a Moskvu viní z plánovania "provokácií", aby mohla následne ospravedlniť ďalšiu agresiu.
Poliaci reagujú na kritiku Bruselu a kritizujú Berlín. Žiadajú zvýšenie podpory pre Ukrajinu a Bruselu hrozia, že sú pripravení všetko blokovať a vetovať.
Politika Nemecka voči Rusku je pre Európu veľmi nebezpečná, tvrdí poľský minister obrany Mariusz Blaszczak. "V dôsledku tejto politiky je (ruský prezident) Vladimir Putin schopný získavať peniaze na zbrojenie," povedal poľský činiteľ v rozhovore pre spravodajský server polskatimes.pl, z ktorého výňatky boli zverejnené v nedeľu.
"Nemecko sa svojou politikou zameriava na obchodovanie s Ruskom – a toto nám určite bezpečnostné záruky nedáva," nechal sa počuť poľský minister, ktorý je v strane blízky Jaroslawovi Kaczynskému.
Politiku spolkovej republiky voči Rusku označil Blaszczak za sklamanie. A je podľa neho sklamaním "nie od včerajška, či odkedy sa stal kancelárom Olaf Scholz, ale bola už taká aj za Angely Merkelovej". Blaszczak zdôraznil, že nemecká politika robí Európu i Nemecko závislými od zásob ruských energetických surovín. Tvrdí, že Kremľu sa ňou dává možnosť prerušiť dodávky ropy a plynu. A túto možnosť využili Rusi proti Ukrajine už v roku 2009, keď jej v zimných mesiacoch zastavili dodávky energetických surovín, podčiarkol poľský predstaviteľ. Z toho všetkého sa treba poučiť, dodal na záver Blaszczak.
K najnovšej kritike Berlína dochádza potom, ako predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová vyhlásila, že zmeny v poľskej súdnej reforme nie sú dostatočné na to, aby mohli Poliaci čerpať peniaze z Plánu obnovy.
Dňa 27. júla však v rozhovore pre denník Gazeta Prawna von der Leyenová oznámila, že tieto podmienky nestačia. „Z nášho predbežného posúdenia vyplýva, že nový zákon nezaručuje sudcom možnosť napadnúť postavenie iného sudcu bez toho, aby riskovali, že budú kárne zodpovední. Túto otázku je potrebné riešiť, aby boli splnené podmienky na pridelenie finančných prostriedkov Národného plánu obnovy a aby Komisia mohla poslať prvú platbu,“ povedala. Jarosław Kaczyński na to reagoval: „Ak Európska komisia neplní svoje záväzky voči Poľsku, potom my nemáme dôvod plniť svoje záväzky voči EÚ.“ Nasledovali ďalšie tvrdé slová o odplatách oko za oko, zub za zub. Téme sme sa venovali v samostatnom texte.
Poľský minister obrany Blaszczak nedávno pripomenul, že Poľsko dalo minulý rok na obranu 2,34 percenta HDP, čo bol tretí najväčší pomer k štátnemu HDP v celej Aliancii.
Poliaci sa cítia lídrami aj v inom smere. Znášajú najväčšiu ťarchu spojenú s príchodom utečencov a zároveň presadzujú najodhodlanejšiu snahu o zvýšenie vojenskej podpory Ukrajiny.
Do Poľska prišlo cez štátne hranice z Ukrajiny od začiatku invázie Ruska na územie svojho suseda z 24. februára už vyše 5,86 milióna ľudí, oznámila v nedeľu ráno na Twitteri poľská Pohraničná stráž (SG). Pohraničná stráž tiež uviedla, že v sobotu odišlo z Poľska na Ukrajinu zhruba 36.600 ľudí. A z poľského územia na ukrajinské prešlo od začiatku vojny už dovedna 4,03 milióna jedincov.
Tento týždeň podnikol poľský prezident Andrzej Duda prekvapujúcu návštevu v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev, kde viedol rozhovory s ukrajinským kolegom Volodymyrom Zelenským. Posolstvom jeho utorkového stretnutia s najvyšším ukrajinským predstaviteľom bolo podľa Dudu to, že Ukrajinci nevyhnutne potrebujú dodávky vojenskej výzbroje, ktorá im umožní účinne brániť svoju vlasť.
Dudova cesta do Kyjeva sa uskutočnila pri príležitosti Dňa ukrajinskej vlajky, ktorý predchádza sviatku Dňa nezávislosti Ukrajiny. Ten pripadá na 24. augusta a Ukrajina si v ten deň zároveň pripomenula šesť mesiacov od začiatku invázie Ruska. (tasr, fed)
Hosťom nedeľnej relácie O päť minút dvanásť na RTVS bol spolu s Bélom Bugárom aj bývalý veľvyslanec a predseda SDĽ Peter Weiss. Zástupca SaS potvrdil, že nepodporia predčasné voľby.
Menšinová vláda samozrejme nie je problém, problémom je, že na jej čele musí stáť človek, ktorý sa usiluje o to, aby zákony prechádzali a Eduard Heger takým politikom nie je. Správa sa ako politik OĽaNO a nie predseda vlády, povedal to v relácii RTVS Béla Bugár. "Keď som bol v pozícii predsedu parlamentu po odchode KDH z vlády v roku 2006, vládli sme ešte päť mesiacov, ale pred každou schôdzou sme museli prejsť každý zákon či má alebo nemá šancu na schválenie," povedal Bugár a dal to do opozície voči správaniu Eduarda Hegera, ktorý na oznámenie SaS, že odchádza z vlády nijako nezareagoval, "ani len dovolenky im nezrušil," dodal Bugár.
Peter Weiss si myslí, že premiér Heger sa mal správať ako Iveta Radičová a ukázať sebavedomie a navrhnúť odvolanie Igora Matoviča a Richarda Sulíka z vlády. "Keby sa hádali o to, ako pomôcť ľuďom postihnutým krízou, aké opatrenia schváliť, tak by som preto porozumenie mal, ale takto nie," dodal Weiss. Súčasná vláda podľa neho ukázala neschopnosť a nekompetentnosť aj keď mala väčšinu, ešte horšie to bude, keď o ňu príde.
V prvej často relácie diskutovali zástupcovia SaS a OĽaNO.
Strana SaS naďalej trvá na odchode ministra financií Igora Matoviča z vlády, potvrdil to podpredseda SaS a štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus. Predčasné voľby momentálne nie sú podľa neho pre SaS téma. "Neviem si predstaviť, že by som hlasoval za pád vlády Eduarda Hegera," povedal.
Predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák z OĽaNO dúfa, že SaS si to rozmyslí a ostane vo vláde. Požiadavku na odchod Matoviča označil za nezmyselnú a od začiatku nesplniteľnú. Myslí si, že v septembri dôjde k povaleniu vlády, keďže s menej ako 76 poslancami je problém fungovať a prijímať zákony. Dúfa, že sa bude dať vládnuť v menšinovej vláde.
Vetrák bude pri zákonoch, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády, očakávať podporu SaS. To je podľa Klusa otázka ďalšej diskusie. Nevie si predstaviť, že by otočili a nedodržiavali niečo, s čím súhlasili. Klus zároveň pripomenul, že nádej umiera posledná a stále je čas do 31. augusta. Za nezvrátiteľný proces označil to, že ministri SaS podajú demisiu. Klus nie je rád, že celé dva mesiace sa spory dostali do osobnej roviny. Problém vnímal hlavne v tom, že sa nedodržiavali pravidlá, ktoré si nastavili v koaličnej dohode, napríklad schvaľovanie zákonov s opozíciou alebo spôsob predkladania zákonov. Toto sa podľa neho nepodarilo vyriešiť počas leta. "Som za to, aby sa nastavili pravidlá tak, aby sme mohli fungovať vo vláde zmysluplným spôsobom. Rešpektujem rozhodnutie republikovej rady, ktoré sa rozhodlo, že tam bude explicitne táto požiadavka," odpovedal na otázku, či je za odchod Matoviča z vlády.
Vetrák si myslí, že SaS nemala úprimný záujem ostať v koalícii. "SaS chce z nejakého dôvodu uniknúť pred zodpovednosťou," povedal. Nemyslí si, že by sa odchodom Matoviča z vlády rozpadol poslanecký klub OĽANO, hoci pripúšťa, že by niektorí poslanci mohli na to reagovať odchodom.
Klus povedal, že sa počíta s tým, že po odchode z rezortu diplomacie by sa mal vrátiť do poslaneckého klubu SaS. Dovtedy chce odovzdať agendu svojmu nástupcovi. "Momentálne máme v strane nastavené pravidlá tak, že zotrváme tak dlho, ako bude potrebné, aby sme korektne odovzdali agendu novým štátnym tajomníkom," pripomenul. Klus počul o ponuke pre Ivana Korčoka zotrvať na poste šéfa slovenskej diplomacie. Nevie si predstaviť lepšieho ministra ako neho, no Korčok je podľa neho typ človeka, ktorý dodržiava to, čo sľúbil.
Vetrák zatiaľ nedostal ponuku byť ministrom spravodlivosti, "Ak by som ju dostal, budem to vyhodnocovať," povedal. Nechcel špekulovať o nástupcoch za OĽaNO, na poslaneckom klube o tom nehovorili. Budú to riešiť hneď, ako sa SaS rozhodne odísť z vlády. (tasr, fed)
Ochranu vzdušného priestoru Slovenskej republiky prevezmú po uzemnení stíhacích lietadiel MiG-29 Česká republika a Poľsko. Dohodu o tzv. air policingu podpísali ministri obrany všetkých troch krajín v sobotu v priestoroch Leteckej základne Malacky-Kuchyňa.
"Je to veľký moment, keď sme preukázali, aké silné je nielen naše spojenectvo v rámci Severoatlantickej aliancie a Európskej únie, ale preukázali sme tiež, aké silné priateľstvo, až bratstvo, je medzi našimi krajinami, keďže takú dôležitú vec ako ochranu nášho vzdušného priestoru budú zabezpečovať vaše dve krajiny, vaše vzdušné sily, vaši piloti," uviedol Naď a poďakoval sa partnerom z Poľska a Českej republiky. Teší sa aj z ďalších projektov s partnermi.
Černochová s Naďom avizovala aj podpis ďalšej dohody o spolupráci. "Sú to hmatateľné dôkazy toho, že politici nielen ústne hovoria, že budú spolupracovať, ale že sa niečo reálne v rámci spolupráce odohráva," doplnila. Poukázala na to, že všetky tri signatárske krajiny spája aj snaha osamostatniť sa od techniky ruskej výroby, hoci Poľsko je v tejto oblasti ďalej. Výhody v spolupráci vidí nielen v posile východného krídla NATO, ale aj v tom, že českí piloti budú pravidelne lietať a ich stroje budú v prevádzke.
Poukázala aj na aktuálnu situáciu na Ukrajine. "Všetci máme skúsenosť, keď sme boli v područí nacizmu a následne prišiel komunizmus. Veľmi si vážime, čo pre nás znamená sloboda, ktorú sme získali po roku 1989, a chceme, aby k tejto slobode mohli smerovať aj iné krajiny," doplnila.
Poľský minister Blaszczak rovnako považuje podpis dohody za vážny dôkaz o úzkej spolupráci. Poukázal na to, že rovnako vnímame bezpečnostné hrozby v našej časti Európy. Skonštatoval, že po príchode slovenských F-16 sa ešte viac posilní náš vzdušný priestor, čo je podstatné aj pre bezpečnosť spoločenstva a východného krídla NATO. "Chceme pokoj, mier. Chceme odstrašiť agresora a sme solidárni s partnermi," uviedol Blaszczak s tým, že vďaka bezpečnosti sa môžeme ďalej rozvíjať.
Na otázku, či ide o novú vyšehradskú spoluprácu, reagoval Naď tým, že na Slovensku bude čoskoro stretnutie ministrov všetkých krajín V4. Poznamenal, že v niektorých oblastiach máme väčší súzvuk priorít s Poľskom a Českou republikou, no nič to nemení na záujme riadneho fungovania V4 a ďalšej úzkej spolupráce všetkých štyroch krajín. Čo sa týka budúcnosti našich stíhačiek Mig-29 po ich uzemnení, Naď chce informovať až po finálnej dohode.
Česko a Poľsko majú chrániť slovenské nebo do dodania nových stíhacích lietadiel F-16. Prvé kusy by mali prísť v roku 2024. Stíhačky MiG-29 uzemnia. Naď opakovane poukazoval na problémy, ktoré má SR s ich prevádzkou z technického, medzinárodno-politického i bezpečnostného hľadiska, ale aj z hľadiska dostupnosti pilotov. Nevylúčil ich poskytnutie Ukrajine, rokuje sa o finančnej alebo materiálnej náhrade.
Srbsko odstupuje od usporiadania celoeurópskeho podujatia komunity LGBT, ktoré sa malo konať v septembri tohto roka. Podľa agentúry AFP to v sobotu oznámil prezident tejto balkánskej krajiny Aleksandar Vučič.
"Tá 'pride parade' – či už ako tú vec nazvete –, ktorá sa mala konať v septembri, bude odložená alebo zrušená," povedal Vučič na tlačovej konferencii v Belehrade.
Podľa Vučiča je Srbsko momentálne pod tlakom všetkých možných problémov vrátane napätia so svojou niekdajšou provinciou Kosovo alebo záležitostí týkajúcich sa energií či potravín.
"Jednoducho povedané, nemožno sa zaoberať všetkým. Niekedy inokedy, v šťastnejších časoch," nechal sa počuť Vučič.
Hostiteľom akcie EuroPride, pravidelného každoročného podujatia príslušníkov komunity LGBT, je vždy iné európske mesto. Tento rok mal tento "pochod hrdosti" organizovať Belehrad.
V rámci podujatia sa v meste, kde sa práve koná, usporadúva mnoho športových a kultúrnych akcií. EuroPride vyvrcholí víkendovým gay prideom, koncertmi či špeciálnymi klubovými večermi, ale aj vigíliou na pamiatku obetí choroby AIDS.
Prvý EuroPride sa konal v roku 1992 v Londýne a zúčastnilo sa ho okolo 100 000 ľudí. Vlani v auguste bol v Kodani a na budúci rok koncom leta má byť jeho usporiadateľským mestom Valletta, metropola ostrovného stredomorského štátu Malta.
AKTUALIZOVANÉ Požiadavka SaS na odchod lídra OĽANO a ministra financií Igora Matoviča z vlády nebola splnená, ministri za SaS preto podajú demisiu najbližšiu stredu (31. 8.) po rokovaní vlády. Po piatkovom stretnutí koalície to povedal líder SaS a minister hospodárstva Richard Sulík. Ďalšie koaličné rokovania podľa neho nemajú zmysel. Oznámil, že poslanci SaS pomôžu otvoriť septembrovú schôdzu a podporia na nej vládne návrhy, ktoré budú v prvom čítaní.
"Nepadli dnes žiadne nové návrhy, iba sme boli dotazovaní zo strany OĽANO, ako sa budeme v určitých situáciách správať," povedal Sulík novinárom s tým, že zaznela aj otázka, ako sa zachová SaS pri štátnom rozpočte.
Podľa Sulíka môže koalícia ťažko rátať s ich podporou, keď je súčasťou štátneho rozpočtu miliardový výdavok, ktorý je dôvodom, kde Matovič spolu s "fašistami" prelomil veto prezidentky Zuzany Čaputovej. "Bude musieť dôjsť ku korektúram, alebo nemôžu rátať s našimi hlasmi," povedal o rozpočte.
Ministri za SaS očakávajú, že prezidentka prijme ich demisie 8. septembra. Sulík dodal, že štátni tajomníci na rezorte hospodárstva sú ochotní ostať na svojich postoch jeden alebo dva týždne.
"Prisľúbili sme, že septembrovú schôdzu otvoríme, z dôvodu, že sa schvaľuje prístup Fínska a Švédska do NATO, a po druhé, tie návrhy, ktoré prešli vládou predvčerom, podporíme v prvom čítaní," priblížil šéf SaS s tým, že predložia aj "cestovnú mapu" k energetike. Pokiaľ koalícia niečo bude chcieť, bude musieť s SaS vyjednávať. "Budeme opozičnou stranou, budeme konštruktívni," povedal.
Matovič vraj nezmyslami ničí krajinu
Zdôraznil, že jeho strana urobila všetko, čo bolo v únosných mantineloch. "Krajinu čakajú problémy, sme k dispozícii, neutekáme pred zodpovednosťou, opakovane sme im hovorili, nech Igor Matovič odíde z vlády a my štyria ostaneme a preberieme plnú zodpovednosť za naše rezorty," dodal s tým, že neurobiť nič a ostať "tam" a pozerať sa, ako Matovič ničí krajinu svojimi nezmyslami, je tiež obrovská záťaž pre krajinu.
Sulík zároveň uviedol, že ďalšie rokovanie koalície by už nemalo význam. Predstaviteľov SaS prekvapilo, že pre kolegov bol odchod Matoviča záležitosť, o ktorej sa nesmie diskutovať. Sulík upozornil, že odchod štyroch ministrov za SaS zanechá stopy, keďže bude potrebné nominovať aj mnohé ďalšie pozície v rámci rezortov.
Na snímke zľava ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková (SaS), minister hospodárstva SR a predseda SaS Richard Sulík a minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS) na chodbe počas koaličných rokovaní vo vládnom hoteli Bôrik v Bratislave 26. augusta 2022. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Kollár: Pokračovanie vlády v tejto podobe nemá zmysel
Pokiaľ sa nebude dať fungovať v menšinovej vláde, nebude mať jej pokračovanie zmysel. Po piatkovom rokovaní koalície vo vládnom hoteli Bôrik to zas povedal predseda Sme rodina a parlamentu Boris Kollár. Za dôležité považuje riešiť prípravu na energetickú krízu. Ak štát nebude vedieť pomôcť ľuďom, treba podľa neho predčasné voľby.
"Pokiaľ vláda nebude vedieť vládnuť, prijímať zákony, pomôcť ľuďom, bude to treba zhodiť a pustiť ku kormidlu nových 150 poslancov, ktorí to budú vedieť," vyhlásil pred novinármi Kollár. Nádej podľa neho umrie vtedy, keď SaS naozaj odíde. V tom prípade sa začiatkom septembra stretne predsedníctvo Sme rodina, na ktorom sa dohodne o ďalších krokoch. O ďalších ministerských postoch pre Sme rodina špekulovať nechcel. "S tromi poslancami nemôžete mať ani jedno ministerstvo," odpovedal Kollár na otázku, či Za ľudí môže získať ďalšie ministerstvo. Zároveň povedal, že oslovil Ivana Korčoka, aby pokračoval na ministerstve zahraničných vecí. Líder SaS Richard Sulík už vyhlásil, že z vlády odchádzajú všetci nominanti SaS.
Piatkové stretnutie podľa neho prinieslo rozhovory o tom, ako sa bude SaS správať, ak nadobro odíde z koalície. Ocenil, že SaS podporí vládne návrhy v prvom čítaní. "Pre nás je najdôležitejšia vec vyriešiť ceny elektrickej energie," zdôraznil Kollár s tým, že pokiaľ štát veľmi rýchlo nevyrieši problém s energiami, bude kolabovať hospodárstvo. Rozhovory sa podľa neho týkali toho, či Sulík pripraví kroky, ako sa pripraviť na krízu.
Predseda strany Sme rodina Boris Kollár počas tlačovej konferencie po koaličných rokovaniach. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Premiér: Do poslednej chvíle sa budem usilovať o zachovanie štvorkoalície
Koaličné rokovania o riešení vládnej krízy mali podľa premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) význam, chce si počkať do 31. augusta, keď sa skončí ultimátum strany SaS. Pred novinármi opätovne zopakoval, že sa do poslednej chvíle bude usilovať o zachovanie štvorkoalície. Zároveň dodal, že sa pripravujú aj na scenár, ak SaS odíde z vlády.
Premiér povedal, že piatkové stretnutie bolo primárne o energetickej kríze. "Ako partneri si veľmi dobre uvedomujeme, že to, čo nás spája, v období, do ktorého ideme, je zodpovednosť," skonštatoval.
Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) si podľa svojich slov nevie predstaviť, že by SaS bola opozíciou voči "garnitúre demokratov" a bola by v opozícii. Zároveň kritizoval, že líder SaS a minister hospodárstva Richard Sulík odchádza z rezortu, keď sám povedal, že sa naň valí snehová guľa v podobe energetickej krízy.
Stále dúfa aj Remišová
Do poslednej chvíle bude strana Za ľudí presadzovať štvorkoalíciu. Vyhlásila to šéfka Za ľudí Veronika Remišová po ďalšom koaličnom rokovaní. Mrzí ju, že stretnutie sa skončilo vyhlásením lídra SaS Richarda Sulíka, že jeho strana odchádza do opozície. Zdá sa jej, že niektorým politikom nehovorí nič zodpovednosť za krajinu v čase blížiacej sa energetickej krízy. Myslí si, že na rokovaniach o štátnom rozpočte sa bude lámať to, či má vláda ďalej význam.
"Veľmi by som si želala, aby sa do 31. augusta Richard Sulík obzrel ešte raz dozadu, obzrel sa na časy, keď vstupoval do politiky, prečo tam vstupoval a prečo vstupoval do koalície," povedala novinárom Remišová. Hoci má koalícia chyby, je podľa nej lepšia ako napríklad koalícia so Smerom-SD či mimoparlamentným Hlasom-SD.
Ak SaS odíde z vlády, Za ľudí zvolá predsedníctvo a predloží partnerom svoje priority. Pre Za ľudí je dôležité riešenie energetickej krízy, pokračovanie politiky rozviazaných rúk pre orgány činné v trestnom konaní, a tiež nespochybniteľná zahraničnopolitická proeurópska orientácia Slovenska.
Na snímke predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová po koaličných rokovaniach vo vládnom hoteli Bôrik v Bratislave 26. augusta 2022. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Hlas chce od poslancov rozhodnutie o predčasných voľbách už v septembri
Mimoparlamentná strana Hlas-SD opakovane vyzýva poslancov Národnej rady SR, aby na septembrovej schôdzi umožnili zmenou ústavy konanie predčasných parlamentných volieb. V súvislosti s neúspechom koaličných rokovaní poukazuje na absenciu politického alebo ústavného nástroja, ktorý by dostal lídra OĽANO Igora Matoviča z vlády. Informovala o tom hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková.
Koaličný krach podľa lídra Hlasu a nezaradeného poslanca Petra Pellegriniho dokázal, že päť miliónov občanov Slovenskej republiky skáče už dva a pol roka tak, ako Igor Matovič píska. "Jeden jediný, vážne narušený človek so svojou schránkovou firmou dokázal rozvrátiť Slovensko a niet možnosti, ako to zastaviť. Toto nemá absolútne nič spoločné s demokraciou a vôľou ľudu," poznamenal.
Požiadavka SaS na odchod lídra OĽANO a ministra financií Matoviča z vlády nebola splnená, ministri za SaS preto podajú demisiu najbližšiu stredu (31. 8.) po rokovaní vlády. Po piatkovom stretnutí koalície to povedal líder SaS a minister hospodárstva Richard Sulík. Ďalšie koaličné rokovania podľa neho nemajú zmysel.
Politická strana Kresťanská únia – klub hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) podáva návrh zákona, ktorým navrhuje obmedziť predaj v maloobchode počas väčšiny nedieľ v roku. Poslanci tak reagujú na aktuálny stav, keď podľa údajov Eurostatu pracujú Slováci počas nedieľ najviac zo všetkých krajín Európskej únie aj napriek tomu, že nedeľa je dňom pracovného pokoja. V tlačovej správe o tom informovala Katarína Poláčková.
„V západnej Európe je štandardom, že v nedeľu sú obchody zavreté, respektíve otvorené len za mimoriadnych okolností. Nedeľný predaj v súčasnosti obmedzuje Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Dánsko, Nórsko, Grécko, Malta, Španielsko a po novom aj Poľsko," tvrdia v Kresťanskej únii.
Podľa poslanca Národnej rady (NR) SR za Kresťanskú úniu Richarda Vašečku chcú zákonom vytvoriť Slovákom priestor na oddych a čas s rodinou. „Maloobchody by ostali v nedeľu otvorené len posledné tri nedele pred Vianocami a v nedeľu pred začiatkom školského roka. Zároveň by sa obchody otvorili počas niekoľkých štátnych sviatkov, pokiaľ nepripadnú na nedeľu," tvrdia poslanci.
Prieskum z roku 2020 tvrdí, že až 80 percent občanov chce, aby obchody ostali v nedeľu zatvorené aj po pandémii. Za nedeľné voľno hlasovalo aj 88 percent pracovníkov v maloobchodných predajniach. „Ďalším benefitom navrhovanej zmeny je možnosť šetrenia energií, ktorých ceny zaznamenali z pohľadu obchodníkov v poslednom období neskutočný rast," uviedol Vašečka, ktorý doplnil, že pod návrh sa podpísalo 13 koaličných poslancov.
