Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pred 30 rokmi Slovenská národná rada schválila Ústavu SR

Štyri mesiace pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky (SR), ktorá vznikla 1. januára 1993 po rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), schválila Slovenská národná rada (SNR) pred 30 rokmi Ústavu SR. Jej prijatie z 1. septembra 1992 sa od roku 1994 pripomína ako štátny sviatok – Deň Ústavy SR.

Schváleniu ústavy predchádzal akt súvisiaci s prijatím Deklarácie o zvrchovanosti SR. Tú slovenský parlament odobril 17. júla 1992 v čase, keď bolo Slovensko ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a konali sa rokovania českej a slovenskej politickej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzku medzi Slovákmi a Čechmi. Prijatie Ústavy SR posunulo tento proces k dohode o rozdelení Česko-Slovenska.

Už začiatkom augusta 1992 začal slovenský zákonodarný zbor rokovať o návrhu novej slovenskej ústavy. Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie vo vile Tugendhat v Brne 26. augusta 1992 český premiér Václav Klaus a slovenský premiér Vladimír Mečiar definitívne rozhodli o zániku ČSFR od 1. januára 1993.

Poslanci SNR schválili Ústavu SR 1. septembra 1992 po 22.00 h vo verejnom hlasovaní. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali. Tesne pred hlasovaním opustili sálu poslanci za Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH) a Spolužitie (Együttélés) na protest proti neprijatiu ich pozmeňovacích návrhov k problematike národnostných menšín. Prijatím ústavy sa SR konštituovala ako zvrchovaný, demokratický právny štát vo forme parlamentnej demokratickej republiky.

Novú slovenskú ústavu 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni Bratislavského hradu podpísal predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar, za účasti predsedu Federálneho zhromaždenia Michala Kováča, predsedu vlády ČSFR Jana Stráského, predsedu Českej národnej rady (ČNR) Milana Uhdeho a ďalších hostí. Na počesť novej ústavy zaznelo 21 delostreleckých sálv a na nábreží Dunaja sa konal ohňostroj.

Ústava SR nadobudla platnosť 1. októbra 1992 a od tohto dňa vstúpil do platnosti aj nový názov slovenského zákonodarného zboru – Národná rada Slovenskej republiky (NRSR).

Ústava SR sa skladá z preambuly a deviatich hláv. Počas svojej existencie prešla viacerými novelizáciami, a to v rokoch 1998, 1999, 2001, 2004 (dve novelizácie), 2005, 2006 (dve novelizácie), 2010, 2011, 2012, 2014 (dve novely), 2015, 2017 (tri novely) a raz sa menila ústava aj v rokoch 2019 a 2020.

(tasr)

Minúta  |  

Pred 30 rokmi havarovalo auto, v ktorom sedel Alexander Dubček

V deň, keď Alexander Dubček sedel v služobnom BMW a vodič ho viezol do Prahy pršalo. Na mokrej diaľnici neďaleko Humpolca služobné auto havarovalo. Pri nehode utrpel vtedajší predseda Sociálnodemokratickej strany Slovenska (SDSS) a poslanec Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ale aj najznámejší slovenský politik a líder obrodného procesu z roku 1968 známeho ako Pražská jar, vážne zranenia, ktorým o dva mesiace podľahol. Od tragickej havárie uplynie dnes (1. septembra) 30 rokov.      

Nehoda sa stala 1. septembra 1992 o 9.25 h predpoludním, zhodou okolností v deň, keď poslanci Slovenskej národnej rady schválili vo večerných hodinách znenie Ústavy SR. Služobné BMW na 88. kilometri mokrej diaľnice pri Humpolci dostalo pri vysokej rýchlosti šmyk a preletelo cez zvodidlá. Dubček sedel na zadnom sedadle bez zapnutého bezpečnostného pásu.

Keď prišla na miesto nehody záchranka, bývalý predseda federálneho parlamentu sa nachádzal niekoľko metrov od havarovaného vozidla, bol ťažko zranený, ale pri vedomí. Šofér služobného auta mal ľahšie zranenia.  

Alexander Dubček utrpel ťažké zranenia chrbtice a hrudníka. Previezli ho najskôr do nemocnice v Humpolci, neskôr helikoptérou na ARO pražskej Nemocnice Na Homolce. Pre trieštivú zlomeninu bedrových stavcov ho na druhý deň operovali. Jeho stav bol vážny, ale stabilizovaný.

Priebeh rekonvalescencie sa však 17. septembra 1992 zhoršil a v ďalších dňoch sa objavili komplikácie. Líder Pražskej jari a svetoznámy politik Alexander Dubček zomrel 7. novembra 1992. Hlavnou príčinou smrti bolo zlyhanie srdca, pľúc a obličiek.

Okolo jeho nehody vzniklo viacero špekulácií. České a slovenské policajné vyšetrovania však potvrdili, že išlo len o dopravnú nehodu. Vyšetrovanie z rokov 1999 a 2000 ukázalo, že auto išlo na úseku s povolenou osemdesiatkou rýchlosťou 114 až 131 kilometrov za hodinu.

"Pri preverovaní prípadu okolností dopravnej nehody, pri ktorej došlo k vážnym zraneniam bývalého predsedu Federálneho zhromaždenia ČSFR Alexandra Dubčeka, neboli zistené skutočnosti, ktoré by potvrdzovali záver, že úmrtie Alexandra Dubčeka spôsobil trestný čin vraždy," uviedol vtedajší generálny riaditeľ sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru (PZ) Slovenskej republiky (SR) Jaroslav Ivor 14. februára 2000.

Zároveň doplnil, že BMW riadil príslušník federálneho PZ. Na zadnom sedadle sedel Alexander Dubček, ktorý si na toto sedadlo presadol pri motoreste Devět křížů, keďže si chcel preštudovať materiály na zasadnutie. Cesta bola riadne plánovaná.

Na základe znaleckých posudkov mal výrazný vplyv na vznik nehody akvaplaning. Súd neskôr uznal vodiča služobného auta vinným z ublíženia na zdraví s následkom smrti a odsúdil ho na 12 mesiacov nepodmienečne.

Tragickú nehodu pripomína na odpočívadle pri Humpolci pamätník. Pri výjazde z parkoviska čerpacej stanice stojí mramorová pamätná tabuľa s bronzovým reliéfom Alexandra Dubčeka, ktorej autorom je sochár Teodor Baník.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenského poradca Arestovyč: Nečakajte rýchle úspechy ukrajinskej armády na juhu

Ľudia by nemali očakávať, že Ukrajina dosiahne počas veľkej protiofenzívy na juhu rýchle víťazstvá nad ruskými jednotkami, pretože Kyjev nechce stratiť príliš veľa svojich vojakov. V stredu to podľa tlačovej agentúry Reuters vyhlásil poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Oleksij Arestovyč.

"Je to veľmi pomalý proces, pretože si ceníme ľudí, pretože potrebujeme, aby sa domov vrátilo čo najviac Ukrajincov," povedal Arestovyč.

"Rýchly úspech nepríde... rýchly úspech vždy znamená veľa krvi," uviedol poradca v interview zverejnenom na YouTube.

V stredu predtým regionálny predstaviteľ povedal, že ukrajinské ozbrojené sily dosiahli "úspechy" v troch častiach Ruskom okupovanej Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Kyjev v pondelok 29. augusta oznámil, že začal dlhšie ohlasovanú protiofenzívu na juhu, ktorej cieľom je dobyť naspäť od Rusov toto ukrajinskú územie.

Minúta  |  

The Insider: Rusko bude "zrejme na konci roka čeliť akútnemu nedostatku zbraní"

Nezávislý ruský investigatívny portál The Insider napísal, že Rusko vyčerpá svoje zásoby riadených striel, delostreleckých nábojov a obrnených vozidiel do konca tohto roka, ak bude pokračovať takáto intenzita bojov. Správu prevzal v stredu web britskej stanice Sky News.

Insider uviedol, že invázia Ruska na Ukrajine už viedla k "obrovským stratám" zbraní a vojenského vybavenia.

Portál vysvetlil, že Rusko v dôsledku západných sankcií nie je schopné pokračovať v riadnej priemyselnej výrobe zbraní, ktorými by nahradilo rýchlo sa míňajúce zásoby.

Hoci Sovietsky zväz (ZSSR) mal obrovské zásoby delostreleckej munície, väčšina z nej sa nemohla dlho skladovať.

(tasr)

Minúta  |  

OSN v správe upozorňuje na možné „zločiny proti ľudskosti“ v čínskom Sin-ťiangu

Organizácia Spojených národov (OSN) v stredu upozornila na možné "zločiny proti ľudskosti" v západočínskom regióne Sin-ťiang. Uvádza sa to v dlho očakávanej správe, ktorú len niekoľko minút pred svojím odchodom z úradu zverejnila dosluhujúca vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová. Urobila to napriek tomu, že Peking si vydanie tejto správy neželal. Vo štvrtok o tom informovali tlačové agentúry AFP a AP.

„Rozsah svojvoľného a diskriminačného zadržiavania príslušníkov ujgurskej menšiny a ďalších prevažne moslimských skupín obyvateľstva, ktorých individuálne aj kolektívne základné práva sú obmedzované, sa už môže rovnať zločinom porušujúcim medzinárodné právo, predovšetkým zločinom proti ľudskosti,“ píše Bacheletová.

Správa vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby bezodkladne reagovalo na obvinenia z mučenia a ďalšieho porušovania ľudských práv v rámci politiky čínskej vlády, zameranej na odstránenie terorizmu.

Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Bacheletová nevyhovela čínskym výzvam, aby jej úrad nezverejnil správu, ktorú vypracovala po osobnej májovej návšteve Sin-ťiangu. Peking tvrdí, že správa je súčasťou kampane Západu, ktorá má poškodiť povesť Číny.

Správa, ktorá bola podľa západných diplomatov a predstaviteľov OSN takmer hotová už celé mesiace, bola zverejnená len niekoľko minút pred koncom štvorročného funkčného obdobia Bacheletovej. Neočakávalo sa, že správa prinesie prevratné nové zistenia, ktoré by sa odlišovali od informácií nezávislých skupín na ochranu ľudských práv a novinárov – tí už dlhé roky dokumentujú prípady porušovania ľudských práv v Sin-ťiangu.

Bacheletovej správa je však vydaná so súhlasom OSN a členských štátov, ktoré organizáciu tvoria.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Čao Li-ťien pritom na stredajšej tlačovej konferencii ešte počas dňa označil správu za „frašku“ a vyjadril nádej, že Bacheletová ju nezverejní. „Rozhodne sa staviame proti vydaniu tzv. Sin-ťianskej správy úradom vysokej komisárky OSN pre ľudské práva,“ uviedol Čao.

V súvislosti s obvineniami týkajúcimi sa porušovania ľudských práv v čínskom regióne Sin-ťiang bol na Bacheletovú dlhodobo vyvíjaný tlak, aby situáciu prešetrila a zverejnila dlho odkladanú správu o tamojšej situácii v oblasti ľudských práv.

Peking je obviňovaný z toho, že násilne v tomto regióne zadržiava viac ako milión moslimských Ujgurov a príslušníkov iných moslimských menšín v prevýchovných táboroch a väzniciach. Čína obvinenia popiera a dlhodobo tvrdí, že v Sin-ťiangu prevádzkuje strediská odborného vzdelávania na boj proti extrémizmu a terorizmu. Bývalí zadržiavaní však opísali tieto „strediská“ ako brutálne.

Niektoré štáty vrátane USA obviňujú Peking z páchania genocídy v Sin-ťiangu.

Minúta  |  

Sme rodina posilnia traja noví poslanci. Hnutie sa tak vyrovná SaS

Do poslaneckého klubu Sme rodina vstúpia od 1. septembra poslanci Romana Tabák, Ján Krošlák a Jozef Šimko. Informovalo o tom tlačové oddelenie hnutia Sme rodina. Tabák a Krošlák sa dostali do parlamentu na kandidátke OĽANO, Šimko kandidoval za ĽSNS. Klub Sme rodina bude mať po novom 20 členov.

Všetci traja doteraz pôsobili v Národnej rade (NR) SR ako nezaradení poslanci. Tabák vylúčili z klubu OĽANO po tom, čo nepodporila žiadosť prokuratúry o súhlas s vydaním Roberta Fica (Smer-SD) do väzby. Krošlák opustil klub OĽANO, nesúhlasil s pôsobením lídra hnutia Igora Matoviča.

K oficiálnemu prestupu dôjde podľa Sme rodina až po splnení všetkých zákonných požiadaviek NR SR. Klub OĽANO aktuálne tvorí 47 poslancov, klub SaS 20 poslancov a v parlamente sú tiež štyria poslanci koaličnej strany Za ľudí, ktorí netvoria klub, keďže na utvorenie klubu treba osem poslancov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.