Preskočiť na obsah
  |  

Šéf MAAE: Inšpekciu nezastavíme ani napriek ostreľovaniu Enerhodaru

Inšpekčný tím Medzinárodnej organizácie pre atómovú energiu (MAAE) vo štvrtok prisľúbil, že bude pokračovať v plánoch navštíviť Ruskom obsadenú Záporožskú atómovú elektráreň (ZAES) na južnej Ukrajine aj navzdory rannému delostreleckému útoku na Enerhodar, mesto ležiace v tesnej blízkosti závodu.

,,Sme oboznámení s momentálnou situáciou. Je tam vojenská aktivita – aj toto ráno bola, pred niekoľkými minútami... ale my sa nezastavíme," povedal novinárom šéf MAAE Rafael Grossi, ktorý delegáciu inšpekcie OSN vedie.

Jeho vyjadrenie sa vzťahovalo na tvrdenie Ukrajiny, ktorá vo štvrtok obvinila Rusko, že ťažkými zbraňami ostreľovalo Enerhodar, mesto pri elektrárni vzdialenej len asi dve hodiny jazdy autom od Záporožia.

Novinári agentúry AFP videli tím MAAE odchádzať z mesta Záporožie asi o 07.15 h SELČ. Enerhodar leží na južnej strane rieky Dneper a jeho starosta Dmytro Orlov najnovšie na sociálnej sieti Telegram uviedol, že toto mesto s 50-tisíc obyvateľmi sa od úsvitu stalo terčom nepretržitého delostreleckého útoku. Rusi ostreľovali Enerhodar delostreleckými granátmi a použili podľa Orlova aj automatické zbrane.

Starosta zverejnil na Telegrame i fotografie z tohto Rusmi obsadeného územia – zničené budovy a dym krúžiaci nad nimi.

(tasr)

  |  

Od septembra chránia slovenský vzdušný priestor české a poľské stíhačky

Od septembra chránia slovenský vzdušný priestor české a poľské stíhačky. Stíhacie lietadlá MiG-29, ktoré od vzniku Slovenskej republiky až doteraz tvorili základ nadzvukového taktického letectva SR, uzemnili. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

,,V prospech ochrany vzdušného priestoru SR odviedli migy počas dlhých rokov pre naše ozbrojené sily dobrú službu. Celkovo s nimi naši piloti nalietali vyše 20.240 hodín pri plnení množstva cvičných a operačných úloh. Pre SR však neexistuje žiadna perspektíva použitia techniky sovietskeho typu v budúcnosti," uviedol minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO).

Ako vysvetlil, sovietska technika nie je kompatibilná so spojencami v NATO a nie je možné ju modernizovať, pričom jej prevádzkyschopnosť a bojaschopnosť je ovplyvňovaná nízkou spoľahlivosťou. Udržanie požadovanej miery spôsobilosti pri zachovaní súčasného stavu označil Naď z dlhodobého hľadiska za personálne aj ekonomicky veľmi náročné.

Česká republika a Poľsko majú chrániť vzdušný priestor SR do konca roka 2023. So stíhačkami Gripen a F-16 tak dočasne vyplnia spôsobilosť, ktorú Slovensko opäť plnohodnotne nadobudne po dodaní stíhacích lietadiel F-16 z USA.

V rámci delenia Československa, ako aj deblokácie ruského dlhu bolo na Slovensko v 90. rokoch dodaných 24 kusov jednomiestnych a dvojmiestnych migov. ,,Lietadlá MiG-29 prešli čiastočnou modernizáciou v rokoch 2004 až 2006, keď boli vybavené vyspelejšími komunikačnými a navigačnými prostriedkami a systémami kompatibilnými s technikou NATO. Technická životnosť 11 lietadiel MiG-29, ktoré majú aktuálne Ozbrojené sily SR vo výzbroji, končí v rozmedzí rokov 2029 až 2035," priblížila hovorkyňa.

Symbolická rozlúčka so stíhačkami MiG-29 sa uskutočnila uplynulý víkend na leteckých dňoch SIAF v priestoroch Leteckej základne Malacky - Kuchyňa. Na rovnakom podujatí bola podpísaná aj dohoda o ochrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom.

O budúcnosti vyradených stíhačiek sa ďalej diskutuje. Minister obrany nevylúčil ich poskytnutie Ukrajine, rokuje sa o finančnej alebo materiálnej náhrade.

(tasr)

  |  

Ľubomír Pajtinka, učiteľ a spisovateľ

„Školstvo je najvýznamnejší výrobný rezort”

Prečo je vzdelanie dôležité? Ako by mala vyzerať reforma školstva? A prečo je vzdelávací systém Fínska lepší než ten náš? Aj na tieto otázky nám odpovie ďalší hosť podcastu na terajsok.sk učiteľ, spisovateľ, historik a novinár Ľubomír Pajtinka.

https://vimeo.com/754696169
  |  

Ukrajina tvrdí, že Rusko ostreľovalo mesto Enerhodar pri záporožskej elektrárni

Ukrajinskí predstavitelia obvinili vo štvrtok Rusko, že ostreľovalo mesto Enerhodar, ležiace v blízkosti Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES). Tento závod na výrobu a rozvod elektriny je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe a v týchto dňoch k nemu smeruje inšpekcia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Informuje o tom agentúra AFP.

Už od úsvitu vojenské jednotky Moskvy "ostreľovali Enerhodar delostreleckými granátmi, pričom použili aj automatické zbrane a rakety", napísal na sociálnej sieti Telegram enerhodarský starosta Dmytro Orlov. Zároveň zverejnil aj fotografie z tohto Rusmi obsadeného územia – zničené budovy a dym krúžiaci nad nimi.

,,Žiadame, aby Rusi prestali so svojimi provokáciami a umožnili atómovej agentúre MAAE prístup k tomuto ukrajinskému jadrovému zariadeniu," vyjadril sa Orlov.

Všeobecne sa očakáva, že 14-členný inšpekčný tím MAAE, organizácie spadajúcej pod OSN, by mal do Záporožskej atómovej elektrárne prísť už v priebehu štvrtka.

Misia, ktorú vedie šéf MAAE Rafael Grossi, dorazila v stredu do juhoukrajinského mesta Záporožie, približne 55 kilometrov od ZAES. Záporožská jadrová elektráreň leží v meste Enerhodar v Ruskom obsadenej časti Záporožskej oblasti. Nachádza sa pri frontovej línii a ruské vojská ju obsadili už v prvých týždňoch invázie.

V okolí závodu dochádza k opakovanému ostreľovaniu, z ktorého sa navzájom obviňujú obe strany. Výbuchy ohrozujú bezpečnosť jadrových zariadení a situáciu má preto zhodnotiť inšpekčný tím z MAAE.

(tasr)

  |  

Pred 30 rokmi Slovenská národná rada schválila Ústavu SR

Štyri mesiace pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky (SR), ktorá vznikla 1. januára 1993 po rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), schválila Slovenská národná rada (SNR) pred 30 rokmi Ústavu SR. Jej prijatie z 1. septembra 1992 sa od roku 1994 pripomína ako štátny sviatok – Deň Ústavy SR.

Schváleniu ústavy predchádzal akt súvisiaci s prijatím Deklarácie o zvrchovanosti SR. Tú slovenský parlament odobril 17. júla 1992 v čase, keď bolo Slovensko ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a konali sa rokovania českej a slovenskej politickej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzku medzi Slovákmi a Čechmi. Prijatie Ústavy SR posunulo tento proces k dohode o rozdelení Česko-Slovenska.

Už začiatkom augusta 1992 začal slovenský zákonodarný zbor rokovať o návrhu novej slovenskej ústavy. Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie vo vile Tugendhat v Brne 26. augusta 1992 český premiér Václav Klaus a slovenský premiér Vladimír Mečiar definitívne rozhodli o zániku ČSFR od 1. januára 1993.

Poslanci SNR schválili Ústavu SR 1. septembra 1992 po 22.00 h vo verejnom hlasovaní. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali. Tesne pred hlasovaním opustili sálu poslanci za Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH) a Spolužitie (Együttélés) na protest proti neprijatiu ich pozmeňovacích návrhov k problematike národnostných menšín. Prijatím ústavy sa SR konštituovala ako zvrchovaný, demokratický právny štát vo forme parlamentnej demokratickej republiky.

Novú slovenskú ústavu 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni Bratislavského hradu podpísal predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar, za účasti predsedu Federálneho zhromaždenia Michala Kováča, predsedu vlády ČSFR Jana Stráského, predsedu Českej národnej rady (ČNR) Milana Uhdeho a ďalších hostí. Na počesť novej ústavy zaznelo 21 delostreleckých sálv a na nábreží Dunaja sa konal ohňostroj.

Ústava SR nadobudla platnosť 1. októbra 1992 a od tohto dňa vstúpil do platnosti aj nový názov slovenského zákonodarného zboru – Národná rada Slovenskej republiky (NRSR).

Ústava SR sa skladá z preambuly a deviatich hláv. Počas svojej existencie prešla viacerými novelizáciami, a to v rokoch 1998, 1999, 2001, 2004 (dve novelizácie), 2005, 2006 (dve novelizácie), 2010, 2011, 2012, 2014 (dve novely), 2015, 2017 (tri novely) a raz sa menila ústava aj v rokoch 2019 a 2020.

(tasr)

  |  

Pred 30 rokmi havarovalo auto, v ktorom sedel Alexander Dubček

V deň, keď Alexander Dubček sedel v služobnom BMW a vodič ho viezol do Prahy pršalo. Na mokrej diaľnici neďaleko Humpolca služobné auto havarovalo. Pri nehode utrpel vtedajší predseda Sociálnodemokratickej strany Slovenska (SDSS) a poslanec Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ale aj najznámejší slovenský politik a líder obrodného procesu z roku 1968 známeho ako Pražská jar, vážne zranenia, ktorým o dva mesiace podľahol. Od tragickej havárie uplynie dnes (1. septembra) 30 rokov.      

Nehoda sa stala 1. septembra 1992 o 9.25 h predpoludním, zhodou okolností v deň, keď poslanci Slovenskej národnej rady schválili vo večerných hodinách znenie Ústavy SR. Služobné BMW na 88. kilometri mokrej diaľnice pri Humpolci dostalo pri vysokej rýchlosti šmyk a preletelo cez zvodidlá. Dubček sedel na zadnom sedadle bez zapnutého bezpečnostného pásu.

Keď prišla na miesto nehody záchranka, bývalý predseda federálneho parlamentu sa nachádzal niekoľko metrov od havarovaného vozidla, bol ťažko zranený, ale pri vedomí. Šofér služobného auta mal ľahšie zranenia.  

Alexander Dubček utrpel ťažké zranenia chrbtice a hrudníka. Previezli ho najskôr do nemocnice v Humpolci, neskôr helikoptérou na ARO pražskej Nemocnice Na Homolce. Pre trieštivú zlomeninu bedrových stavcov ho na druhý deň operovali. Jeho stav bol vážny, ale stabilizovaný.

Priebeh rekonvalescencie sa však 17. septembra 1992 zhoršil a v ďalších dňoch sa objavili komplikácie. Líder Pražskej jari a svetoznámy politik Alexander Dubček zomrel 7. novembra 1992. Hlavnou príčinou smrti bolo zlyhanie srdca, pľúc a obličiek.

Okolo jeho nehody vzniklo viacero špekulácií. České a slovenské policajné vyšetrovania však potvrdili, že išlo len o dopravnú nehodu. Vyšetrovanie z rokov 1999 a 2000 ukázalo, že auto išlo na úseku s povolenou osemdesiatkou rýchlosťou 114 až 131 kilometrov za hodinu.

"Pri preverovaní prípadu okolností dopravnej nehody, pri ktorej došlo k vážnym zraneniam bývalého predsedu Federálneho zhromaždenia ČSFR Alexandra Dubčeka, neboli zistené skutočnosti, ktoré by potvrdzovali záver, že úmrtie Alexandra Dubčeka spôsobil trestný čin vraždy," uviedol vtedajší generálny riaditeľ sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru (PZ) Slovenskej republiky (SR) Jaroslav Ivor 14. februára 2000.

Zároveň doplnil, že BMW riadil príslušník federálneho PZ. Na zadnom sedadle sedel Alexander Dubček, ktorý si na toto sedadlo presadol pri motoreste Devět křížů, keďže si chcel preštudovať materiály na zasadnutie. Cesta bola riadne plánovaná.

Na základe znaleckých posudkov mal výrazný vplyv na vznik nehody akvaplaning. Súd neskôr uznal vodiča služobného auta vinným z ublíženia na zdraví s následkom smrti a odsúdil ho na 12 mesiacov nepodmienečne.

Tragickú nehodu pripomína na odpočívadle pri Humpolci pamätník. Pri výjazde z parkoviska čerpacej stanice stojí mramorová pamätná tabuľa s bronzovým reliéfom Alexandra Dubčeka, ktorej autorom je sochár Teodor Baník.

(tasr)