Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Záporožskej jadrovej elektrárni som videl, čo som potreboval, hovorí šéf MAAE

Šéf Medzinárodnej organizácie pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi vo štvrtok uviedol, že dozorná agentúra OSN "ostáva" po štvrtkovej návšteve v Záporožskej atómovej elektrárni (ZAES) na juhu Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Grossi vo štvrtok viedol tím inšpektorov, ktorý navštívil záporožskú elektráreň, ktorej ostreľovanie v posledných týždňoch vyvolalo obavy. "Dnes sme dosiahli niečo veľmi dôležité, a to že MAAE tu zostáva. Nech svet vie, že MAAE ostáva v Záporoží," uviedol Grossi vo videu, ktoré zverejnili ruské médiá. Šéf MAAE pritom v stredu navrhol zriadenie stálej misie MAAE na Ukrajine, ktorá by monitorovala ZAES.

"Myslím si, že počas týchto pár hodín sme boli schopní toho dať dokopy veľa - veľa informácií. Dôležité veci, ktoré som potreboval vidieť, som videl," uviedol Grossi pre ruské médiá, ktoré sprevádzali inšpekčný tím MAAE v ZAES. Poukázal tiež na "oddanú prácu" zamestnancov a manažérov elektrárne, ktorí vykonávajú svoje profesie "aj napriek veľmi zložitým okolnostiam".

Šéf MAAE neuviedol koľko členov jeho tímu a na ako dlho v elektrárni ostanú, píše AFP. Podľa reportérov agentúry Reuters zo Záporožskej jadrovej elektrárne vo štvrtok odišlo niekoľko členov inšpekčného tímu MAAE po tom, čo v elektrárni strávili niekoľko hodín. Agentúra Interfax uviedla, že areál elektrárne opustili štyri z deviatich vozidiel patriacich inšpekčnej delegácii.

Ukrajinská štátna spoločnosť Enerhoatom, ktorá je prevádzkovateľom elektrárne, neskôr uviedla, že z elektrárne odišiel okrem iných aj Grossi. Podľa Enerhoatomu ostanú v jadrovej elektrárni pravdepodobne do 3. septembra piati predstavitelia MAAE, píše Reuters.

Inšpektori MAAE dorazili vo štvrtok do Ruskom kontrolovanej Záporožskej jadrovej elektrárne na juhovýchode Ukrajiny. Medzinárodní experti by mali v elektrárni podľa Grossiho zostať "niekoľko dní" a následne vydať správu o svojich zisteniach.

(tasr, sak)

Minúta  |  

Otázka reparácií Poľsku za škody z druhej svetovej vojny je uzavretá, ozýva sa z Nemecka

Otázka reparácií Poľsku za škody spôsobené nacistickým Nemeckom počas druhej svetovej vojny bola uzavretá. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí to uviedlo vo štvrtok po tom, ako Poľsko odhadlo tieto škody na 6,2 bilióna zlotých (1,3 bilióna eur) s tým, že bude žiadať vyplatenie takejto náhrady. TASR informácie prevzala od agentúr Reuters a DPA.

"Postoj nemeckej vlády sa nezmenil, otázka reparácií bola vyriešená," uviedol hovorca nemeckého ministerstva. Poukázal na to, že Poľsko sa už v roku 1953 zrieklo ďalších reparácií a toto stanovisko odvtedy viackrát potvrdilo. "Toto je základný kameň dnešného poriadku v Európe. Nemecko uznáva svoju politickú a morálnu zodpovednosť za druhú svetovú vojnu," doplnil hovorca.

Predseda poľskej vládnucej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczynski vo štvrtok oznámil, že Poľsko požiada Nemecko o rokovanie o reparáciách, ktorých sumu vyčíslila vo svojej správe komisia poľského parlamentu. Dodal, že ich vyplatenie bude "dlhým a zložitým" procesom.

Správa poľskej parlamentnej komisie sa považuje za základ pre rozhodnutie Varšavy o prípadných reparačných nárokoch voči Nemecku. K jej zverejneniu došlo v symbolický deň, na ktorý pripadá 83. výročie, odkedy nacisti 1. septembra 1939 napadli Poľsko.

Invázia znamenala začiatok druhej svetovej vojny, v ktorej zahynulo najmenej 55 miliónov ľudí, podľa niektorých odhadov to bolo až 80 miliónov, uvádza DPA. V Poľsku prišlo o život až šesť miliónov ľudí a podľa predchádzajúcich výpočtov poľskej strany škody dosiahli 800 miliárd dolárov. Nemecká vláda odmieta akékoľvek požiadavky na reparácie. Domnieva sa, že táto otázka bola uzavretá Zmluvou o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku z roku 1990, ktorá umožnila nemecké zjednotenie na začiatku 90. rokov, keďže krajina akceptovala existujúcu hranicu s Poľskom.

(tasr)

Minúta  |  

Menšia závislosť od ruských energií by bola dobrým výsledkom vojny, tvrdí Boris Johnson

Zníženie závislosti od dodávok ruských energií by bolo dobrým výsledkom vojny na Ukrajine, vyhlásil vo štvrtok dosluhujúci britský premiér Boris Johnson. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Johnson v príhovore, ktorý predniesol počas návštevy jadrovej elektrárne na východe Anglicka, uviedol, že z vojny na Ukrajine, ktorú inicioval ruský prezident Vladimir Putin, vzíde aj niečo dobré. "Myslím si, že z tejto katastrofy, z Putinovej vojny, vzíde niečo dobré v tom, že Európa sa odstaví od ruského uhľovodíka," povedal Johnson.

"Nebudeme už viac vystavovaní a zraniteľní jeho (Putinovým) vydieraním. V našej krajine výrazne zrýchlime dlho odkladané reformy a kroky, smerujúce k tomu, aby sme sa stali energeticky nezávislí, a to predovšetkým tak, že napravíme škody, ktoré sme napáchali na našom jadrovom priemysle," pokračoval Johnson.

Po prednesení príhovoru sa novinári britského premiéra spýtali aj na riziko, ktoré v súčasnosti predstavuje situácia v Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES) na juhu Ukrajiny. Táto elektráreň, ktorú na začiatku invázie obsadili ruské vojská, sa totiž nachádza pri frontovej línii a jej priľahlá oblasť je často ostreľovaná.

Podľa Johnsona je záporožská elektráreň ukrajinská a mala by sa preto vrátiť pod kontrolu ukrajinskej strany. "Je jasné, čo je cieľom Rusov, o ktorom hovoria otvorene... Chcú elektráreň odpojiť od ukrajinskej siete a pripojiť ju na ruskú sieť," uviedol Johnson s tým, že takéto konanie so sebou prináša mnoho rizík. "V Záporoží nechceme podstupovať žiadne riziko," povedal Johnson.

(tasr)

Minúta  |  

Macron sľubuje zabrániť Rusku vo víťazstve vo vojne na Ukrajine

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok prisľúbil, že jeho krajina bude pokračovať v humanitárnej, ekonomickej a vojenskej podpore Ukrajiny. Chce tiež upevňovať európsku jednotu a vyvíjať tým tlak na Rusko s cieľom zabrániť mu vo víťazstve vo vojne, informovala agentúra AP.

"Nemôžeme Rusku dovoliť, aby vojensky zvíťazilo v tejto vojne," vyhlásil Macron v prejave k francúzskym veľvyslancom v Elyzejskom paláci. Cieľom je podľa neho umožniť Ukrajine buď vojensky zvíťaziť, alebo dostať sa do silnej pozície na dosiahnutie "vyrokovaného mieru". "Musíme sa pripraviť na dlhú vojnu," upozornil tiež Macron s tým, že jej súčasťou bude aj stupňovanie napätia v súvislosti s jadrovými elektrárňami na Ukrajine.

Francúzsko podľa svojho prezidenta podporuje misiu inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), ktorí vo štvrtok dorazili do Záporožskej jadrovej elektrárne, aby posúdili jej bezpečnosť. Po skončení misie MAAE chce Macron zatelefonovať ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Macron v prejave o cieľoch francúzskej diplomacie v nadchádzajúcom roku okrem toho vyzdvihol, že názory nemeckého kancelára Olafa Scholza predstavené tento týždeň v Prahe sú "úplne v súlade" s jeho vlastnou výzvou na silnejšiu, nezávislejšiu a suverénnejšiu Európu.

Šéf Elyzejského paláca apeloval na EÚ, aby bránila svoje slobody a hodnoty a bojovala za ne. Francúzskych diplomatov požiadal, aby dôraznejšie bojovali proti dezinformáciám, falošným správam a propagande šírenej na sociálnych sieťach, pričom spomenul konkrétne "ruské, čínske alebo turecké príbehy".

(tasr)

Minúta  |  

Berlín si uctí Gorbačova stiahnutím vlajok na pol žrde

Nemecké hlavné mesto Berlín nariadilo, aby boli vlajky na oficiálnych budovách počas sobotňajšieho pohrebu posledného sovietskeho lídra Michaila Gorbačova stiahnuté na pol žrde. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry AFP.

"Chceme si patrične uctiť úspechy nášho čestného občana Michaila Gorbačova čo sa týka uskutočňovania politickej transformácie (komunistického) východného Nemecka," uviedla vo vyhlásení šéfka rezortu vnútra vlády spolkovej krajiny Berlín Iris Sprangerová. Dodala, že Nemecko Gorbačovovi vďačí okrem iného za to, že po studenej vojne umožnil znovuzjednotenie Nemecka.

AFP píše, že v Nemecku sa objavili výzvy volajúce po tom, aby sa aj tam uskutočnila spomienková slávnosť na počesť bývalého sovietskeho prezidenta, ktorému sa pripisujú zásluhy za mierové ukončenie studenej vojny a vydláždenie cesty demokracie v strednej a východnej Európe po páde Berlínskeho múru v roku 1989. Niektorí berlínski predstavitelia navrhli, aby bola po Gorbačovovi pomenovaná ulica či námestie v nemeckej metropole.

Konzervatívny premiér Bavorska Markus Söder pre denník Münchner Merkur uviedol, že Nemecko Gorbačovovi, ktorého nazval "jedným z otcov znovuzjednotenia", vďačí za mnohé vrátane toho, že "miliónom ľudí dal ich slobodu".

Poslanec Spolkového snemu za stranu Ľavica (Die Linke) Gregor Gysi v rozhovore pre magazín Der Spiegel ocenil Gorbačovov prínos k "mieru, odzbrojeniu a nemeckej jednote". Apeloval na uskutočnenie spomienkového zhromaždenia, ktoré by "poukázalo na rozdiel" medzi Gorbačovom a súčasným prezidentom Ruska Vladimirom Putinom. Dodal, že takéto gesto by podľa neho ukázalo, že "silná kritika Putina nevedie k odmietaniu Ruska ako takého".

(tasr)

Minúta  |  

Matovič nevidí najmenší dôvod ustupovať SaS. Možno sa ukáže, že Slovensko nie je zrelé na menšinovú vládu, vraví

Minister financií a líder OĽANO Igor Matovič nevidí najmenší dôvod ustupovať v požiadavkách voči SaS. Šéf rezortu hospodárstva Richard Sulík (SaS) podaním demisie podľa neho utiekol nezodpovedne od roboty, a to aj v súvislosti s blížiacou sa energetickou krízou. Matovič podotkol, že keď si urobia svoju prácu, nemá problém odísť z ministerskej stoličky.

„Desať požiadaviek je odpoveď na ultimátum. My nedávame žiadne ultimátum. V momente, ako SaS stiahne svoje ultimátum, aj naša odpoveď bude stiahnutá,“ vyhlásil. Tvrdí, že demisiu Sulíka nepožadoval, ale prijíma jeho ponuku na spoločný odchod.

V prípade konca SaS vo vláde a vzniku menšinovej vlády sa nechce spoliehať na hlasy fašistov. „Možno sa ukáže, že Slovensko nie je zrelé na menšinovú vládu. Ale všetko to budú len dôsledky ega jedného človeka, ktorý si povedal, že je čas vydierať,“ podotkol.

Ďalej zdôraznil, že všetky opatrenia na pomoc ľuďom a ochranu verejných financií sú kryté z daní, ktoré SaS blokuje. Kritizoval, že prezidentka Zuzana Čaputová z pozície, ktorá by mala byť úplne nestranícka, robí stranícku politiku.

Spor v koalícii trvá už niekoľko týždňov. SaS oznámila odchod z koalície, žiada odstúpenie Matoviča z vlády, čo OĽANO odmietlo. V deň, keď ministri SaS mali podať demisiu, prišlo OĽANO na rokovanie vlády s opatreniami, ktoré ak SaS podporí, Matovič z vlády odíde. SaS je ochotná o návrhoch rokovať, ale až keď odstúpi Matovič. Sulík zároveň oznámil, že už demisiu podal.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.