Preskočiť na obsah
  |  

Schôdza českého parlamentu o vyslovení nedôvery vláde môže trvať celú noc

Vláda českého premiéra Petra Fialu čelí vo štvrtok pokusu o vyslovenie nedôvery. Schôdza českého parlamentu trvá bez prestávky už niekoľko hodín a českí poslanci si schválili celonočné rokovanie. Do rozpravy je prihlásených ešte viac než 30 poslancov. TASR o tom informuje na základe správ spravodajských portálov Novinky.cz a iDnes.cz.

Štvrtkovú mimoriadnu schôdzu Snemovne iniciovalo hnutie ANO, ku ktorému sa pridalo SPD. Šéf hnutia ANO a bývalý český premiér Andrej Babiš označil v priebehu schôdze súčasnú českú vládu za "vládu národnej katastrofy".

"Ide vám o rozvrat a uchopenie moci za každú cenu," adresoval Fiala Babišovi. Zároveň mu ironicky poďakoval za to, že prišiel do práce a svoj prejav nepredniesol niekde na námestí.

Po piatich hodinách od začiatku schôdze rečnilo iba päť politikov s prednostným právom. Do rozpravy pritom bolo prihlásených najmenej ďalších 37 poslancov. Český minister zdravotníctva Vlastimil Válek tak navrhol predĺženie rozpravy po 19.00, 21.00 a 24.00 hodine. Jeho návrh poslanci prijali.

"Hovoríte tu už hodiny, zdržujete to tu len preto, aby ste vládu udržali o 24 hodín dlhšie," uviedol poslanec Radim Fiala z hnutia SPD, ktoré mimoriadnu schôdzu iniciovalo. Podľa portálu iDnes.cz bola rokovacia sála po 6,5 hodinách schôdze, ktorá zatiaľ nemala prestávku, poloprázdna a mnoho poslancov a členov vlády sa nachádzalo mimo nej.

Dôvodom zvolania mimoriadnej schôdze boli podľa portálu Novinky.cz nejasnosti ohľadom teraz už bývalého šéfa civilnej rozviedky Petra Mlejnka, nespokojnosť s českým ministrom vnútra Vítom Rakušanom a energetická kríza, s ktorou súvisia vysoké ceny plynu a elektrickej energie. Opozícia však nemá dosť hlasov na to, aby vláde Petra Fialu vyslovila nedôveru, podotýka iDNES.cz. ANO a SPD majú v Snemovni spoločne 92 hlasov, vládna koalícia 108 z 200. K vysloveniu nedôvery vláde treba 101 hlasov.

(tasr)

  |  

Na Ukrajine začala vznikať protiruská enkláva, vyhlásil Putin počas návštevy Kaliningradu

Na Ukrajine začala vznikať "protiruská enkláva", ktorá ohrozuje Rusko. Vyhlásil to vo štvrtok šéf Kremľa Vladimir Putin počas návštevy ruskej exklávy Kaliningrad. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

V rámci návštevy Kaliningradskej oblasti sa Putin pri príležitosti začiatku školského roka stretol so žiakmi jednej zo škôl a odpovedal na ich otázky. Tie sa týkali rôznych oblastí od objavovania vesmíru až po ruskú inváziu na Ukrajinu.

Misiou ruských vojakov na Ukrajine je podľa Putina zastaviť vojnu medzi Kyjevom a separatistickými oblasťami na východe Ukrajiny. "Samozrejme (je misiou ruských vojakov) aj ochrániť samotné Rusko, pretože na území súčasnej Ukrajiny začali vytvárať protiruskú enklávu, ktorá ohrozuje našu krajinu," povedal Putin žiakom.

K Putinovej návšteve Kaliningradskej oblasti prišlo v čase zvýšeného napätia medzi Ruskom a západnými krajinami, ktoré vyvolala vojna na Ukrajine. Oblasť pritom nehraniční s Ruskom, ale je vtesnaná medzi dve krajiny NATO, Litvu a Poľsko, ktoré obe v konflikte podporujú Ukrajinu.

Červená armáda dobyla Kaliningrad, ktorý bol dovtedy súčasťou nemeckého územia, ku koncu druhej svetovej vojny. Územie Kaliningradskej oblasti bolo oddelené od zvyšku Ruska po tom, čo Litva po rozpade Sovietskeho zväzu nadobudla nezávislosť. Rusko v auguste rozmiestnilo v Kaliningrade tri bojové stíhačky vyzbrojené hypersonickými strelami.

(tasr)

  |  

Prieskum: V tohtoročných voľbách sa chystá voliť takmer sedemdesiat percent opýtaných

V nadchádzajúcich jesenných spojených voľbách sa chystá voliť takmer sedemdesiat percent ľudí a bezmála dvadsať percent sa asi zúčastní.

V jesenných spojených voľbách sa chystá voliť 66,7 percenta ľudí. Ďalších 19 percent sa asi zúčastní. K neúčasti sa prikláňa 2,8 percenta respondentov. Necelých sedem percent (6,7) voliť určite nepôjde. Zvyšných 4,8 percenta opýtaných nevedelo odpovedať. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane.

Účasť deklarovali mierne nadpriemerne často najmä muži, najmladšia veková skupina do 33 rokov a opýtaní vo veku 50 až 65 rokov. Zúčastniť volieb do orgánov samosprávy obcí a samosprávnych krajov sa plánujú vo vyššej miere aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia, obyvatelia Banskobystrického, Košického a Trnavského kraja. Ide najmä o voličov strán SNS, KDH, PS, Hlas-SD, Sme rodina, Smer-SD a SaS.

Prieskum zrealizovali na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov v období od 15. do 18. augusta.

(tasr, sak)

  |  

V Záporožskej jadrovej elektrárni som videl, čo som potreboval, hovorí šéf MAAE

Šéf Medzinárodnej organizácie pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi vo štvrtok uviedol, že dozorná agentúra OSN "ostáva" po štvrtkovej návšteve v Záporožskej atómovej elektrárni (ZAES) na juhu Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Grossi vo štvrtok viedol tím inšpektorov, ktorý navštívil záporožskú elektráreň, ktorej ostreľovanie v posledných týždňoch vyvolalo obavy. "Dnes sme dosiahli niečo veľmi dôležité, a to že MAAE tu zostáva. Nech svet vie, že MAAE ostáva v Záporoží," uviedol Grossi vo videu, ktoré zverejnili ruské médiá. Šéf MAAE pritom v stredu navrhol zriadenie stálej misie MAAE na Ukrajine, ktorá by monitorovala ZAES.

"Myslím si, že počas týchto pár hodín sme boli schopní toho dať dokopy veľa - veľa informácií. Dôležité veci, ktoré som potreboval vidieť, som videl," uviedol Grossi pre ruské médiá, ktoré sprevádzali inšpekčný tím MAAE v ZAES. Poukázal tiež na "oddanú prácu" zamestnancov a manažérov elektrárne, ktorí vykonávajú svoje profesie "aj napriek veľmi zložitým okolnostiam".

Šéf MAAE neuviedol koľko členov jeho tímu a na ako dlho v elektrárni ostanú, píše AFP. Podľa reportérov agentúry Reuters zo Záporožskej jadrovej elektrárne vo štvrtok odišlo niekoľko členov inšpekčného tímu MAAE po tom, čo v elektrárni strávili niekoľko hodín. Agentúra Interfax uviedla, že areál elektrárne opustili štyri z deviatich vozidiel patriacich inšpekčnej delegácii.

Ukrajinská štátna spoločnosť Enerhoatom, ktorá je prevádzkovateľom elektrárne, neskôr uviedla, že z elektrárne odišiel okrem iných aj Grossi. Podľa Enerhoatomu ostanú v jadrovej elektrárni pravdepodobne do 3. septembra piati predstavitelia MAAE, píše Reuters.

Inšpektori MAAE dorazili vo štvrtok do Ruskom kontrolovanej Záporožskej jadrovej elektrárne na juhovýchode Ukrajiny. Medzinárodní experti by mali v elektrárni podľa Grossiho zostať "niekoľko dní" a následne vydať správu o svojich zisteniach.

(tasr, sak)

  |  

Otázka reparácií Poľsku za škody z druhej svetovej vojny je uzavretá, ozýva sa z Nemecka

Otázka reparácií Poľsku za škody spôsobené nacistickým Nemeckom počas druhej svetovej vojny bola uzavretá. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí to uviedlo vo štvrtok po tom, ako Poľsko odhadlo tieto škody na 6,2 bilióna zlotých (1,3 bilióna eur) s tým, že bude žiadať vyplatenie takejto náhrady. TASR informácie prevzala od agentúr Reuters a DPA.

"Postoj nemeckej vlády sa nezmenil, otázka reparácií bola vyriešená," uviedol hovorca nemeckého ministerstva. Poukázal na to, že Poľsko sa už v roku 1953 zrieklo ďalších reparácií a toto stanovisko odvtedy viackrát potvrdilo. "Toto je základný kameň dnešného poriadku v Európe. Nemecko uznáva svoju politickú a morálnu zodpovednosť za druhú svetovú vojnu," doplnil hovorca.

Predseda poľskej vládnucej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczynski vo štvrtok oznámil, že Poľsko požiada Nemecko o rokovanie o reparáciách, ktorých sumu vyčíslila vo svojej správe komisia poľského parlamentu. Dodal, že ich vyplatenie bude "dlhým a zložitým" procesom.

Správa poľskej parlamentnej komisie sa považuje za základ pre rozhodnutie Varšavy o prípadných reparačných nárokoch voči Nemecku. K jej zverejneniu došlo v symbolický deň, na ktorý pripadá 83. výročie, odkedy nacisti 1. septembra 1939 napadli Poľsko.

Invázia znamenala začiatok druhej svetovej vojny, v ktorej zahynulo najmenej 55 miliónov ľudí, podľa niektorých odhadov to bolo až 80 miliónov, uvádza DPA. V Poľsku prišlo o život až šesť miliónov ľudí a podľa predchádzajúcich výpočtov poľskej strany škody dosiahli 800 miliárd dolárov. Nemecká vláda odmieta akékoľvek požiadavky na reparácie. Domnieva sa, že táto otázka bola uzavretá Zmluvou o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku z roku 1990, ktorá umožnila nemecké zjednotenie na začiatku 90. rokov, keďže krajina akceptovala existujúcu hranicu s Poľskom.

(tasr)

  |  

Menšia závislosť od ruských energií by bola dobrým výsledkom vojny, tvrdí Boris Johnson

Zníženie závislosti od dodávok ruských energií by bolo dobrým výsledkom vojny na Ukrajine, vyhlásil vo štvrtok dosluhujúci britský premiér Boris Johnson. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Johnson v príhovore, ktorý predniesol počas návštevy jadrovej elektrárne na východe Anglicka, uviedol, že z vojny na Ukrajine, ktorú inicioval ruský prezident Vladimir Putin, vzíde aj niečo dobré. "Myslím si, že z tejto katastrofy, z Putinovej vojny, vzíde niečo dobré v tom, že Európa sa odstaví od ruského uhľovodíka," povedal Johnson.

"Nebudeme už viac vystavovaní a zraniteľní jeho (Putinovým) vydieraním. V našej krajine výrazne zrýchlime dlho odkladané reformy a kroky, smerujúce k tomu, aby sme sa stali energeticky nezávislí, a to predovšetkým tak, že napravíme škody, ktoré sme napáchali na našom jadrovom priemysle," pokračoval Johnson.

Po prednesení príhovoru sa novinári britského premiéra spýtali aj na riziko, ktoré v súčasnosti predstavuje situácia v Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES) na juhu Ukrajiny. Táto elektráreň, ktorú na začiatku invázie obsadili ruské vojská, sa totiž nachádza pri frontovej línii a jej priľahlá oblasť je často ostreľovaná.

Podľa Johnsona je záporožská elektráreň ukrajinská a mala by sa preto vrátiť pod kontrolu ukrajinskej strany. "Je jasné, čo je cieľom Rusov, o ktorom hovoria otvorene... Chcú elektráreň odpojiť od ukrajinskej siete a pripojiť ju na ruskú sieť," uviedol Johnson s tým, že takéto konanie so sebou prináša mnoho rizík. "V Záporoží nechceme podstupovať žiadne riziko," povedal Johnson.

(tasr)