Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecká ekonomika smeruje do recesie

Nemecká ekonomika je na ceste k poklesu. A to tri po sebe idúce štvrťroky, počnúc súčasným 3. štvrťrokom 2022 v dôsledku dramatického nárastu cien plynu po tom, čo Rusko znížilo dodávky do Európy. Vyplýva to z prieskumu agentúry Reuters medzi poprednými ekonómami, ktorý prevzala TASR.

Najväčšia európska ekonomika a priemyselná veľmoc patrí medzi najzraniteľnejšie voči akýmkoľvek prerušeniam dodávok energie alebo zvyšovaniu nákladov, keďže jej priemysel je vo veľkej miere závislý od ruského plynu. Z prieskumu agentúry Reuters v dňoch od  29. augusta do 1. septembra vyplýva, že Nemecko zažije tri po sebe idúce štvrťroky poklesu, pričom už dva po sebe idúce kvartály hospodárskeho poklesu spĺňajú definíciu technickej recesie.

Vzhľadom na to, že väčšina eurozóny zápasí s energetickou krízou, prieskum naznačil, že výkon nemeckej ekonomiky sa v 3. štvrťroku zníži o 0,1 percenta, vo 4. štvrťroku o 0,3 percenta a v 1. štvrťroku budúceho roka o 0,2 percenta. To je prudký obrat oproti pôvodne očakávanému rastu v týchto kvartáloch o 0,2 percenta, 0,3 percenta a 0,4 percenta ešte v júli.

"Ceny plynu sa pohybujú od jednej astronomickej výšky k druhej a počas zimy povedú k bezprecedentne vysokým účtom za energiu," poznamenal Carsten Brzeski z ING banky. "Aj bez úplného zastavenia dodávok ruského plynu budú vysoké ceny energií a potravín zaťažovať spotrebiteľov a priemysel, takže technická recesia bude - prinajmenšom - nevyhnutná," dodal.

Potom by podľa predpovedí mala nemecká ekonomika v 2. štvrťroku 2023 ožiť a vzrásť o 0,4 percenta, v nasledujúcich kvartáloch postupne o 0,6 percenta a 0,5 percenta. Celkovo 34 ekonómov, ktorí sa zúčastnili prieskumu, predpovedalo, že nemecká ekonomika tento rok vzrastie v priemere o 1,5 percenta a potom sa v budúcom roku spomalí na 0,1 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina: Reaktor číslo 5 v Záporožskej jadrovej elektrárni, ktorý bol ostreľovaný mínometmi, znova funguje

Reaktor číslo päť v ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárni (ZNPP) znova funguje. Vo štvrtok ho z bezpečnostných dôvodov po mínometnom ostreľovaní preventívne odstavili. Spustenie do prevádzky v piatok oznámila ukrajinská spoločnosť Enerhoatom, ktorá elektráreň prevádzkuje.

Do najväčšej jadrovej elektrárne v Európe, ktorú od marca kontrolujú ruské jednotky, prišla misia MAAE vo štvrtok. Záporožská jadrová elektráreň sa nachádza v tesnej blízkosti mesta Enerhodar na ľavej strane rieky Dneper, len desať kilometrov od ukrajinských pozícií na druhej strany rieky. Počas uplynulého mesiaca sa závod opakovane stal terčom ostreľovania, z ktorého sa navzájom obviňujú obe strany.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinská armáda utrpela pri protiútokoch na juhu Ukrajiny veľké straty, tvrdí ruský šéf rezortu obrany Šojgu

Ukrajinská protiofenzíva na juhu Ukrajiny z veľkej časti zlyhala. V piatok to uviedol ruský minister obrany Sergej Šojgu. "Ukrajinské ozbrojené sily pokračujú v pokusoch o útoky medzi mestami Mykolajiv a Kryvyj Rih a tiež v iných oblastiach. Nepriateľ utrpel veľké straty," napísal Šojgu v príspevku na sociálnej sieti Telegram. Dodal, že jediným cieľom tejto protiofenzívy je "vytvoriť u západných predstaviteľov ilúziu, že ukrajinská armáda je schopná útokov".

Minister tiež napísal, že v Chersonskej oblasti chce Kyjev zahnať ruské jednotky z pozícií západne od mesta Dnipro späť za rieku Dneper. Šojgu hovoril aj o ďalšom postupe ruskej armády na východe Ukrajiny. Ruské ozbrojené sily podľa neho najnovšie dobyli obec Pisky v Doneckej oblasti. Moskva hlásila ovládnutie tejto obce už pred mesiacom.

(tasr)

Minúta  |  

Gorbačov bol zdrvený z ruskej ofenzívy na Ukrajine, povedal jeho tlmočník

Posledný sovietsky vodca Michail Gorbačov, ktorý zomrel v utorok vo veku 91 rokov, bol zdrvený a skormútený z vojenskej ofenzívy ruských síl na Ukrajine. Uviedol to v štvrtkovom rozhovore pre agentúru Reuters jeho dlhoročný tlmočník Pavel Palažčenko, ktorý s Gorbačovom telefonicky hovoril pred niekoľkými týždňami.

Palažčenko, ktorý s Gorbačovom spolupracoval 37 rokov, priblížil, že Gorbačova nezasiahla len invázia ruských síl na Ukrajinu, ale "celkový vývoj vzťahov medzi Ruskom a Ukrajinou za posledné roky".

"Skutočne ho to emocionálne a psychicky zdrvilo," povedal Palažčenko s tým, že Gorbačov, ktorý stál na čele Sovietskeho zväzu od roku 1985 až do jeho zániku v roku 1991, veril "nielen v blízkosť Rusov a Ukrajincov, ale aj v to, že tieto dva národy sú premiešané". Palažčenko v sídle Gorbačovovej nadácie v Moskve, kde pracuje, poznamenal, že Gorbačova s Ukrajinou spájali aj príbuzenské väzby.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič by mal podať demisiu, vraví otec Jána Kuciaka

Jozef Kuciak pri hodnotení súčasnej politickej krízy pre Denník N uviedol, že z ministerskej dvojice Igor Matovič (OĽaNO) a Richard Sulík (SaS) neustúpi ani jeden, vraj sú tvrdohlaví a akurát je to dôkaz toho, že tu nejde o Slovensko, ale o ich vlastné egá.

„Keď obidvaja ustúpia a obidvaja podajú demisie, tak strany môžu ďalej riadiť a nejako by sa to utriaslo. Sulík ju podal, mal by ju podať aj Matovič, ak chce naozaj upokojiť situáciu. Možno má dobré úmysly, ale toto je môj názor,“ povedal Kuciak s tým, že spomínaní politici sú ako dvaja kohúti na smetisku alebo ako alfasamci.

Rovnaký názor v otázke podania Matovičovej demisie ako otec má aj brat zavraždeného novinára Jozef Kuciak mladší. „V terajšej situácii už asi áno,“ myslí o nutnosti odstúpenia ministra financií. Z vystupovania Sulíka a Matoviča je podľa vlastných slov „znechutený“.

Mama zavraždenej Martiny Kušnírovej Zlatica Kušnírová pre Denník N skonštatovala, že celá situácia ju veľmi mrzí. „Išli vládnuť s tým, že sú protikorupčná vláda, ale všetko robia pre to, aby vláda padla a aby sa dostal Fico naspäť k moci,“ povedala. Dodala, že Matovič by demisiu podať „mohol“, ale do celej situácie vraj veľmi nevidí.

Pripomeňme, že práve diskreditácia strany Smer po vražde mladého páru v roku 2018 prispela k zmene politických nálad na Slovensku a vo veľkej miere stála za rastom podpory pre strany terajšej koalície, špeciálne pre OĽaNO.

Minúta  |  

Až 76 percent obyvateľov Ruska podporuje vojnu proti Ukrajine, najviac staršia veková skupina

Šesť mesiacov po rozpútaní krvavej vojny na Ukrajine podporuje ťaženie ruskej armády v susednom štáte až 76 percent obyvateľov Ruska. Ako referuje web Ukrajinská pravda, vyplýva to z prieskumu Centra Levada medzi ruským obyvateľstvom, ktorý sa uskutočnil v dňoch 25. až 31. augusta.

„Úroveň podpory akcií ruských ozbrojených síl na Ukrajine sa počas letných mesiacov nezmenila - 46 percent ´určite podporuje´ akcie ruských ozbrojených síl a ďalších 30 percent ich ´skôr podporuje´. Nepodporuje ich celkovo 17 percent opýtaných,“ uvádza sa v záveroch z prieskumu.

Najväčšia podpora akcií ruskej armády na Ukrajine bola zaznamenaná u staršej vekovej skupiny - až 85 percent. V otázke, či je potrebné pokračovať vo vojenských operáciách alebo pristúpiť k rokovaniam, je ruská spoločnosť rozdelená takmer rovnako. Približne polovica Rusov (48 percent) sa domnieva, že je potrebné pokračovať vo vojenských operáciách, o niečo menej (44 percent), že by sa mali začať mierové rokovania.

Zhruba tretina respondentov sa domnieva, že ľudia ako oni sú morálne zodpovední za smrť civilistov a ničenie na Ukrajine. Celkom 10 percent sa domnieva, že to „určite nesú zodpovednosť“ a 23 percent tvrdí, že zodpovednosť za dianie na Ukrajine „nesú do určitej miery“. Až 60 percent Rusov zastáva postoj, že nie sú zodpovední za smrť ukrajinských civilistov a spôsobené škody.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.