Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biden bude hostiť prvý samit USA a tichomorských ostrovných krajín

Americký prezident Joe Biden bude 28. a 29. septembra vo Washingtone hostiť prvý samit Spojených štátov a tichomorských ostrovných krajín. V piatok to oznámil Biely dom v čase, keď sa Peking snaží posilniť svoj vplyv v tomto regióne. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

Prvý samit USA a tichomorských ostrovných krajín bude podporovať slobodný a otvorený Indicko-tichomorský región, uviedol Biely dom vo vyhlásení. Prezident Biden bude na stretnutí s lídrami diskutovať o klimatickej zmene, ktorá je pre tichomorské ostrovy existenčným problémom, o námornej bezpečnosti a o boji s pandémiou ochorenia COVID-19.

"Samit demonštruje hlboké a trvalé partnerstvo Spojených štátov s tichomorskými ostrovnými krajinami a tichomorským regiónom, ktoré sa opiera o spoločnú históriu, hodnoty a medziľudské vzťahy," uviedol Biely dom.

Washington zameral pozornosť na južné Tichomorie najmä po tom, ako Čína v apríli podpísala bezpečnostný pakt so Šalamúnovými ostrovmi, píše AFP. Spojené štáty a Austrália sa obávajú, že Peking by si mohol na jej základe vytvoriť v regióne námornú základňu, čo by značne rozšírilo vplyv čínskeho námorníctva.

Samit vo Washingtone sa uskutoční iba niekoľko dní po Valnom zhromaždení OSN v New Yorku, ktorého hlavnou témou bude klimatická zmena. Práve tichomorské ostrovné krajiny sú pre svoju nízku nadmorskú výšku ohrozené stúpajúcou hladinou oceánu, pripomína AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Premiér: Za ministra hospodárstva Richarda Sulíka je na stole viacero mien

Na miesto nástupcu ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) je na stole viacero mien. Po piatkovom rokovaní vlády to uviedol premiér Eduard Heger (OĽaNO). Sulík podal demisiu prezidentke Zuzane Čaputovej v stredu (31. 8.).

"To, čo si každý uvedomuje, je, že je to miesto, ktoré bude najviac exponované," podotkol predseda vlády s tým, že to tak bolo aj v čase pandémie, keď hľadali nového ministra zdravotníctva. Zopakoval, že konkrétne mená nástupcu Sulíka najprv predstaví prezidentke.

Spor v koalícii trvá už niekoľko týždňov. SaS oznámila odchod z koalície, žiada odstúpenie lídra OĽaNO Igora Matoviča z vlády, čo OĽaNO odmietlo. V stredu, keď mali ministri SaS podať demisiu, prišlo OĽaNO na rokovanie vlády s opatreniami na riešenie energetickej krízy, ktoré ak SaS podporí, Matovič z vlády odíde. SaS je ochotná o návrhoch rokovať, ale až keď odstúpi Matovič. Sulík zároveň požiadal ostatných ministrov za SaS, aby demisie nepodávali v stredu a počkali do pondelka (5. 9.). Dodal, že Matovičovi tak dávajú čas na to, aby odstúpil.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič: Zo "zmrazených" cien elektriny na budúci rok sú zrazu dvojnásobné

Zo "zmrazených" cien elektriny pre domácnosti na budúci rok sú po piatkovom rokovaní vlády zrazu dvojnásobné. Po zasadnutí kabinetu to uviedol minister financií Igor Matovič (OĽANO) v súvislosti s informáciami predstavenými rezortom hospodárstva. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) rovnako vyhlásil, že zdraženie elektriny v budúcom roku o 101 percent a plynu o 55 percent je neprijateľné.

Domácnosti podľa Matoviča za podmienok predstavených v piatok Ministerstvom hospodárstva (MH) SR zaplatia budúci rok len za elektrinu o 1,5 miliardy eur viac. Minister financií podotkol, že domácnosti "nemôžeme nechať v štichu". "Ja neviem, kde teraz máme zrazu len tak nájsť 1,5 miliardy eur, aby sme pomohli tým domácnostiam pri položke, s ktorou sme absolútne nepočítali," pripustil.

Namiesto zmrazenia podľa ministra financií domácnosti budúci rok budú platiť o 101 percent viac v prípade elektriny a pri plyne o 55 percent. Verejný prísľub ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) bol podľa Matoviča v prípade elektriny 186 eur za megawatthodinu, pričom teraz je to už 281 eur do 85 percent spotreby z roku 2020 a nad 85 percent až 904 eur. Vyčíslil, že do 85 percent spotreby je tak nárast ceny elektrickej energie pre domácnosti 51 percent, nad 85 percent je nárast 386 percent a vážený priemer tak predstavuje nárast o 101 percent. "My sme tam mnohí stratili zvuk aj obraz, nechápali sme, čo sa deje, čo sa to dozvedáme," komentoval Matovič piatkové rokovanie vlády.

Krajniak zároveň zdôraznil, že Slovensko musí pripraviť "neštandardné" opatrenia, ktoré majú ísť až na hranu európskej legislatívy. "Naozaj sa treba zobudiť a uvedomiť si, v akej dobe fungujeme," apeloval minister práce. Poukázal na to, že aj ostatné štáty prijímajú opatrenia v prípade energií a pýtal sa, kedy ich urobí Slovensko. V piatok sa to podľa vlastných slov nedozvedel, lebo nič nie je pripravené. "My nemôžeme ísť do zimy s tým, že uvidíme," vyhlásil.

(tasr)

Minúta  |  

Leyenová: EÚ musí zmeniť trh s elektrinou a zastropovať cenu ruského plynu

Prioritou EÚ je transformácia trhu s elektrinou, úspora energie a tiež zavedenie cenového stropu na ruský plyn, ktorý do Európy prúdi cez plynovody. Uviedla to v piatok počas vystúpenia v bavorskom meste Murnau šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Spravodajca TASR o tom informuje na základe prepisu jej prejavu.

"Naše zásobníky sú v súčasnosti v Európe v priemere zaplnené na 80 percent, čo sa nám podarilo rýchlejšie, ako sme očakávali. Mysleli sme si, že to bude trvať ešte ďalšie dva mesiace. Usilovne sme pracovali na ukončení našej závislosti od ruského plynu a obrátili sme sa na iných dodávateľov. Výsledkom je, že Nórsko teraz dodáva do Európy viac plynu ako Rusko a okrem toho aj USA dodávajú Európe značné objemy skvapalneného plynu," dodala von der Leyenová.

Zároveň priznala, že to všetko nestačí, pretože európsky trh s elektrinou už nefunguje a je vážne narušený Putinovou manipuláciou. "Preto musíme ísť o krok ďalej. V prvom rade je najvyššou prioritou úspora energie," uviedla. Upozornila, že Putin uprednostňuje spaľovanie plynu, než by ho mal zmluvne dodávať do Európy alebo iných regiónov a vyzvala krajiny EÚ, aby šetrili energiou rozumne, najmä počas špičkovej spotreby, aby sa spotrebovalo menej plynu.

Podľa jej slov druhým dôležitým prvkom pre EÚ je zabezpečiť, aby sa časť nadmerných ziskov, ktoré výrobcovia elektriny neočakávali a nedokážu ich rýchlo preinvestovať, využila na finančnú podporu zameranú na ľudí s nízkymi príjmami a zraniteľné podniky. "Tretím bodom je, a skutočne si myslím, že teraz nastal čas na zavedenie stropu na ruský plyn, smerujúci do Európy plynovodmi," vyhlásila šéfka eurokomisie. Spresnila, že by šlo iba o krátkodobé opatrenia.

Podľa jej slov sa Únia v strednodobom horizonte musí pozrieť na to, ako reformovať dizajn trhu s elektrinou, čiže oddeliť cenu plynu od všeobecnej cenotvorby elektriny. A tiež na to, ako zaistiť masívne investície do obnoviteľných zdrojov energií. "Práve obnoviteľné energie, ktoré vyrábame doma a ktoré vytvárajú dobré pracovné miesta, sú prospešné a čisté. A preto sú takéto energie budúcnosťou," odkázala von der Leyenová.

(tasr, sak)

Minúta  |  

Nemecká ekonomika smeruje do recesie

Nemecká ekonomika je na ceste k poklesu. A to tri po sebe idúce štvrťroky, počnúc súčasným 3. štvrťrokom 2022 v dôsledku dramatického nárastu cien plynu po tom, čo Rusko znížilo dodávky do Európy. Vyplýva to z prieskumu agentúry Reuters medzi poprednými ekonómami, ktorý prevzala TASR.

Najväčšia európska ekonomika a priemyselná veľmoc patrí medzi najzraniteľnejšie voči akýmkoľvek prerušeniam dodávok energie alebo zvyšovaniu nákladov, keďže jej priemysel je vo veľkej miere závislý od ruského plynu. Z prieskumu agentúry Reuters v dňoch od  29. augusta do 1. septembra vyplýva, že Nemecko zažije tri po sebe idúce štvrťroky poklesu, pričom už dva po sebe idúce kvartály hospodárskeho poklesu spĺňajú definíciu technickej recesie.

Vzhľadom na to, že väčšina eurozóny zápasí s energetickou krízou, prieskum naznačil, že výkon nemeckej ekonomiky sa v 3. štvrťroku zníži o 0,1 percenta, vo 4. štvrťroku o 0,3 percenta a v 1. štvrťroku budúceho roka o 0,2 percenta. To je prudký obrat oproti pôvodne očakávanému rastu v týchto kvartáloch o 0,2 percenta, 0,3 percenta a 0,4 percenta ešte v júli.

"Ceny plynu sa pohybujú od jednej astronomickej výšky k druhej a počas zimy povedú k bezprecedentne vysokým účtom za energiu," poznamenal Carsten Brzeski z ING banky. "Aj bez úplného zastavenia dodávok ruského plynu budú vysoké ceny energií a potravín zaťažovať spotrebiteľov a priemysel, takže technická recesia bude - prinajmenšom - nevyhnutná," dodal.

Potom by podľa predpovedí mala nemecká ekonomika v 2. štvrťroku 2023 ožiť a vzrásť o 0,4 percenta, v nasledujúcich kvartáloch postupne o 0,6 percenta a 0,5 percenta. Celkovo 34 ekonómov, ktorí sa zúčastnili prieskumu, predpovedalo, že nemecká ekonomika tento rok vzrastie v priemere o 1,5 percenta a potom sa v budúcom roku spomalí na 0,1 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina: Reaktor číslo 5 v Záporožskej jadrovej elektrárni, ktorý bol ostreľovaný mínometmi, znova funguje

Reaktor číslo päť v ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárni (ZNPP) znova funguje. Vo štvrtok ho z bezpečnostných dôvodov po mínometnom ostreľovaní preventívne odstavili. Spustenie do prevádzky v piatok oznámila ukrajinská spoločnosť Enerhoatom, ktorá elektráreň prevádzkuje.

Do najväčšej jadrovej elektrárne v Európe, ktorú od marca kontrolujú ruské jednotky, prišla misia MAAE vo štvrtok. Záporožská jadrová elektráreň sa nachádza v tesnej blízkosti mesta Enerhodar na ľavej strane rieky Dneper, len desať kilometrov od ukrajinských pozícií na druhej strany rieky. Počas uplynulého mesiaca sa závod opakovane stal terčom ostreľovania, z ktorého sa navzájom obviňujú obe strany.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.