Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina: Ženu zadržali za odovzdávanie správ Rusom o mieste manželovho útvaru

Ženu z východnej Ukrajiny zadržali pre obvinenia z posielania informácií ruskej vojenskej spravodajskej službe. V piatok to oznámila ukrajinská Štátna bezpečnostná služba (SBU), na ktorú sa odvolala tlačová agentúra Reuters.

Nemenovaná 31-ročná žena z Dnepropetrovskej oblasti odovzdávala informácie o lokalitách vojenských budov a výzbroje na frontových líniách v Doneckej a Záporožskej oblasti, napísala SBU na sociálnej sieti Telegram. Manžela sa pýtala na umiestnenie jeho útvaru a ďalších ukrajinských jednotiek na frontovej línii, dodala SBU.

"Informácie, ktoré dostala cez odkazové aplikácie, odovzdávala ruskej vojenskej tajnej službe a potom boli využité na delostrelecké a letecké útoky," uviedla SBU v ozname. "Robila to napriek faktu, že je vydatá za vojaka ukrajinských ozbrojených síl a že majú spolu syna," zdôraznila SBU.

Ukrajinské spravodajské služby sa od začiatku ruskej invázie snažia narušiť sieť ruských agentov a pozatýkať ich. Najdôležitejšia domáca bezpečnostná agentúra SBU pravidelne informuje o zatknutí ľudí, ktorí sú podľa nej špióni a boli prichytení pri odovzdávaní vojenských tajných informácií Moskve.

(tasr)

  |  

Rusko varovalo USA pred dodávkami zbraní s dlhším dosahom Ukrajine

Vysokopostavený ruský diplomat v piatok dôrazne varoval Washington pred dodaním zbraní s dlhým dosahom Ukrajine. Podľa námestníka ministra zahraničných vecí Sergeja Riabkova Spojené štáty balansujú na hranici priameho zapojenia sa do konfliktu. TASR správu prevzala od agentúry AP.

Riabkov tiež poukázal na vojenskú doktrínu Ruska, podľa ktorej môže použiť jadrové zbrane v prípade napadnutia zbraňami hromadného ničenia alebo ohrozenia svojej existencie.

"Opakovane sme varovali Spojené štáty pred dôsledkami, ktoré by mohli nasledovať, ak budú naďalej zaplavovať Ukrajinu zbraňami," povedal Riabkov v štátnej televízii. "Veľmi úzka hranica, ktorá delí USA od toho, aby sa stali stranou konfliktu, nesmie pre zúrivé protiruské sily vytvárať ilúziu, že ak túto hranicu prekročia, všetko zostane po starom," vyhlásil. Opätovne zdôraznil, že Rusko bude pokračovať v ofenzíve na Ukrajine, pokým nedosiahne svoje ciele.

Útočné možnosti ukrajinskej armády zvýšili dodávky amerických salvových raketometov HIMARS s navádzanými strelami schopnými zasiahnuť ciele do vzdialenosti 80 kilometrov. Rakety pre HIMARS s doletom do 300 kilometrov však USA Ukrajine neposkytli.

"Varujeme Spojené štáty pred provokatívnym krokom, ako sú dodávky zbraní s dlhším dosahom a ničivejším účinkom," uviedol Riabkov. "Je to cesta nikam s vážnymi následkami, za ktoré ponesie plnú zodpovednosť Washington."

(tasr)

  |  

Premiér: Kríza, ktorá prichádza, je možno horšia ako pandémia

Aktuálne odhady ukazujú, že slovenským domácnostiam v budúcom roku vzrastie cena plynu aj elektriny približne polovicu a v prípade elektriny je ešte podmienkou úspora 15 percent energie oproti roku 2020. V opačnom prípade bude nárast ceny okolo 100 percent. Po piatkovom rokovaní vlády na to upozornil premiér Eduard Heger (OĽaNO), podľa je ktorého nastávajúca energetická kríza z pohľadu financovania možno horšia ako pandémia ochorenia COVID-19.

Pôvodne mala cena elektriny zostať na súčasnej úrovni. Rezort hospodárstva v posledných dňoch avizoval možné mierne zvýšenie cien z dôvodu rastu ostatných poplatkov. "Je to vyššie číslo, ako keď sme sa rozprávali minulý pondelok na úrade vlády, kde zaznelo z úst kompetentných ľudí, že ten cenový nárast by mal byť okolo 15 až 20 percent," povedal Heger. "Teraz potrebujeme veľmi konkrétne rozprávať o tom, či vieme tento nárast pre domácnosti stlačiť na nižšie percento, aby to občania až tak nepocítili," dodal premiér. Pokiaľ sa možnosti nenájdu, mala by podľa neho vláda niektorým domácnostiam výdavky kompenzovať.  

Pomoc pre firmy a verejnú správu si podľa Hegera vyžaduje presnejšiu kvantifikáciu. Materiál o tom, aký bude vplyv vyšších cien na firmy a akú kompenzáciu by mohol štát firmám doručiť, by malo predložiť ministerstvo hospodárstva. Podľa Hegera môže účet za energetickú krízu vyskočiť až na 15 miliárd eur. "Je dôležité aby sme našli riešenia a ponúkli ich firmám, aby sa na to vedeli pripraviť," uviedol Heger s tým, že v súčasnosti zatiaľ riešenia pripravené nie sú.  

(tasr)

  |  

Matovič neplánuje s lekármi ďalej rokovať k platom

Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) viac neplánuje rokovať s lekármi o ich platoch. Dostali podľa neho veľmi dobrú ponuku. Uviedol to v piatok.

"V tejto dobe je ponuka, ktorú sme lekárom dali, veľmi veľmi nadštandardná. Je to dramaticky viac, ako sme ponúkli komukoľvek v štátnej správe okrem sestričiek, tie percentuálne by mali mať viac," povedal Matovič. Na poslednom rokovaní podľa svojich slov povedal lekárom, že ide o posledné stretnutie.

Minister financií predstavil v auguste návrh zvýšenia platov lekárov v ústavných zdravotníckych zariadeniach. Lekárom bez atestácie by sa mal koeficient minimálnej mzdy zvýšiť z 1,25 na 1,4-násobku priemernej mzdy. Pri lekároch s atestáciou mal koeficient zostať rovnaký, a to 2,3-násobku priemernej mzdy. Pri oboch sa mali platy odvíjať aj od odpracovaných rokov.

Šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský po poslednom rokovaní na Úrade vlády SR uviedol, že iná možnosť ako hromadné výpovede neexistuje. Poukázal na to, že vláda na niektoré požiadavky lekárskych odborov stále nepredstavila riešenia. Samotné zvýšenie platov podľa neho problém nevyrieši.

(tasr)

  |  

Biden bude hostiť prvý samit USA a tichomorských ostrovných krajín

Americký prezident Joe Biden bude 28. a 29. septembra vo Washingtone hostiť prvý samit Spojených štátov a tichomorských ostrovných krajín. V piatok to oznámil Biely dom v čase, keď sa Peking snaží posilniť svoj vplyv v tomto regióne. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

Prvý samit USA a tichomorských ostrovných krajín bude podporovať slobodný a otvorený Indicko-tichomorský región, uviedol Biely dom vo vyhlásení. Prezident Biden bude na stretnutí s lídrami diskutovať o klimatickej zmene, ktorá je pre tichomorské ostrovy existenčným problémom, o námornej bezpečnosti a o boji s pandémiou ochorenia COVID-19.

"Samit demonštruje hlboké a trvalé partnerstvo Spojených štátov s tichomorskými ostrovnými krajinami a tichomorským regiónom, ktoré sa opiera o spoločnú históriu, hodnoty a medziľudské vzťahy," uviedol Biely dom.

Washington zameral pozornosť na južné Tichomorie najmä po tom, ako Čína v apríli podpísala bezpečnostný pakt so Šalamúnovými ostrovmi, píše AFP. Spojené štáty a Austrália sa obávajú, že Peking by si mohol na jej základe vytvoriť v regióne námornú základňu, čo by značne rozšírilo vplyv čínskeho námorníctva.

Samit vo Washingtone sa uskutoční iba niekoľko dní po Valnom zhromaždení OSN v New Yorku, ktorého hlavnou témou bude klimatická zmena. Práve tichomorské ostrovné krajiny sú pre svoju nízku nadmorskú výšku ohrozené stúpajúcou hladinou oceánu, pripomína AFP.

(tasr)

  |  

Premiér: Za ministra hospodárstva Richarda Sulíka je na stole viacero mien

Na miesto nástupcu ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) je na stole viacero mien. Po piatkovom rokovaní vlády to uviedol premiér Eduard Heger (OĽaNO). Sulík podal demisiu prezidentke Zuzane Čaputovej v stredu (31. 8.).

"To, čo si každý uvedomuje, je, že je to miesto, ktoré bude najviac exponované," podotkol predseda vlády s tým, že to tak bolo aj v čase pandémie, keď hľadali nového ministra zdravotníctva. Zopakoval, že konkrétne mená nástupcu Sulíka najprv predstaví prezidentke.

Spor v koalícii trvá už niekoľko týždňov. SaS oznámila odchod z koalície, žiada odstúpenie lídra OĽaNO Igora Matoviča z vlády, čo OĽaNO odmietlo. V stredu, keď mali ministri SaS podať demisiu, prišlo OĽaNO na rokovanie vlády s opatreniami na riešenie energetickej krízy, ktoré ak SaS podporí, Matovič z vlády odíde. SaS je ochotná o návrhoch rokovať, ale až keď odstúpi Matovič. Sulík zároveň požiadal ostatných ministrov za SaS, aby demisie nepodávali v stredu a počkali do pondelka (5. 9.). Dodal, že Matovičovi tak dávajú čas na to, aby odstúpil.

(tasr)