3. septembra 2022 | 4:01

Minúta | 3. septembra 2022 | 4:01

Americká diplomacia schválila predaj zbraní Taiwanu, Čína opäť dvíha varovný prst

Americké ministerstvo zahraničných vecí schválilo v piatok potencionálny predaj vojenského vybavenia v hodnotne 1,1 miliardy dolárov Taiwanu. Čína však USA varovala pred "protiopatreniami" v prípade, ak sa takýto predaj uskutoční. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.

Ide o najväčší zbrojný balík určený pre Taiwan, ktorý bol schválený od nástupu amerického prezidenta Joea Bidena do úradu. Balík zahŕňa 665 miliónov dolárov určených na prevádzku a vylepšenie radarového systému, ktorý Taiwan využíva od roku 2013. Tento systém dokáže túto ostrovnú krajinu varovať pred prichádzajúcimi útokmi

Taiwan tiež zaplatí asi 355 miliónov dolárov za rakety Harpoon, ktoré dokážu vystopovať a potopiť prichádzajúce lode. Balík tiež zahŕňa rakety Sidewinder, ktoré sú pre svoju silu oporným pilierom západných armád, v odhadovanej hodnote 85,6 milióna dolárov, píše AFP.

"Tento navrhovaný predaj je rutinným prípadom pokračujúcich snáh zameraných na podporu Taiwanu v súvislosti s modernizáciou jeho ozbrojených síl a udržaním spoľahlivých obranných schopností," uviedol hovorca amerického rezortu diplomacie.

Predaj musí ešte schváliť americký Kongres, no očakáva sa, že tamojší republikáni ani demokrati nebudú predaju oponovať, píše Reuters. Členovia Kongresu z oboch táborov totiž nedávno Taiwan navštívili, čo odsúdila Čína.

Peking pritom avizovaný predaj zbraní Taiwanu v noci na sobotu odsúdil a varoval Spojené štáty pred protiopatreniami, ak predaj nezrušia. "Ohrozuje to čínsko-americké vzťahy a mier a stabilitu v Taiwanskom prielive," uviedla hovorkyňa čínskeho veľvyslanectva vo Washingtone Liou Pcheng-jü.

Zároveň dodala, že tento predaj "vysiela nesprávne signály" taiwanskému hnutiu za nezávislosť.
"Čína podľa vývoja situácie rozhodne prijme legitímne a potrebné protiopatrenia," povedala Liou Pcheng-jü.

Taiwan čelí podľa agentúry AFP neustálej hrozbe čínskej invázie, keďže Čína považuje tento ostrovný štát za súčasť svojho územia. Napätie v Taiwanskom prielive eskalovalo po nedávnej návšteve predsedníčky Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Nancy Pelosiovej na Taiwane, ktorú Peking vnímal ako provokáciu. Čínska armáda po Pelosiovej odchode usporiadala okolo Taiwanu rozsiahle manévre.

(tasr, min)

3. septembra 2022 | 1:16

Minúta | 3. septembra 2022 | 1:16

Biely dom žiada pre Ukrajinu ďalších takmer 12 miliárd dolárov

Vláda amerického prezidenta Joea Bidena požiadala Kongres o ďalších 11,7 miliardy dolárov na vojenskú a ekonomickú pomoc pre Ukrajinu. Oznámil to v piatok Biely dom, podľa ktorého Washingtonu dochádzajú peniaze na podporu tejto krajiny. TASR informácie prevzala od televízie CNN a agentúry AP.

Najnovšia pomoc pre Ukrajinu by mala doplniť 40 miliárd dolárov schválených skôr v priebehu roka. Podľa vlády už boli vyplatené alebo vyčlenené na vyplatenie tri štvrtiny z tohto balíka vojenskej a rozpočtovej podpory.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine žiada Biely dom aj ďalšie dve miliardy dolárov na zabezpečenie domácich energetických potrieb. Ide o urán pre americké jadrové reaktory v prípade poklesu ruských dodávok a vytváranie strategických rezerv Spojených štátov.

Žiadosť prichádza po augustovej prestávke v činnosti Kongresu, pričom do 30. septembra kongresmani musia schváliť pokračovanie financovania federálnych inštitúcií. V opačnom prípade by ich čakalo zatvorenie, tzv. shutdown.

Nová pomoc pre Ukrajinu je súčasťou širšieho balíka mimoriadnych výdavkov v celkovej hodnote 47,1 miliardy dolárov. Zvyšná časť týchto peňazí je určená na boj proti COVID-19 a opičím kiahňam, ako aj pomoc po prírodných pohromách vo viacerých štátoch USA.

Spojené štáty poskytli Ukrajine od začiatku ruskej invázie z 24. februára vojenskú pomoc za približne 13 miliárd dolárov, uviedol predstaviteľ americkej Rady pre národnú bezpečnosť pre CNN. Ďalších sedem miliárd smerovalo na priamu rozpočtovú podporu a vyše 1,5 miliardy na humanitárnu pomoc Ukrajine a ukrajinským utečencom.

(tasr, min)

2. septembra 2022 | 21:23

Minúta | 2. septembra 2022 | 21:23

Čierna Hora: V parlamente vznikla nová vládna väčšina

Čiernohorské strany, ktoré v roku 2020 zvíťazili v parlamentných voľbách, sa v piatok dohodli na vytvorení novej vlády. Predchádzajúcemu kabinetu premiéra Dritana Abazoviča v augustovom hlasovaní parlament vyslovil nedôveru. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Novú väčšinu 41 poslancov v 81-člennom parlamente budú tvoriť prosrbské a prozápadné strany. Ich koalícia v roku 2020 porazila koalíciu vedenú Demokratickou stranou socialistov (DPS) dlhoročného prezidenta Mila Djukanoviča,

"Je to dobrá príležitosť informovať prezidenta a medzinárodné spoločenstvo o tom, že tu existuje parlamentná väčšina," povedal v Podgorici Andrija Mandič z aliancie Demokratický front (DF), ktorá si praje užšie vzťahy so Srbskom. Čierna Hora je členom NATO a kandidátom na vstup do Európskej únie.

Expremiér Abazovič a zároveň predseda proeurópskej strany Zjednotená reformná akcia (URA), v Belehrade po svojom odvolaní oznámil prechod do opozície. Parlament v tomto roku vyslovil vláde nedôveru už dvakrát. Okrem hlasovania 20. augusta, neuspela ani vláda Zdravka Krivokapiča vo februári, hoci ju podporovala vplyvná srbská pravoslávna cirkev.

Vnútropolitickú situáciu v tejto balkánskej krajine s iba 625-tisíc obyvateľmi dlhodobo ovplyvňujú hlboké rozpory medzi tými, ktorí sa považujú za Čiernohorcov, a medzi tými, ktorí sa považujú za Srbov a preto odmietajú nezávislosť Čiernej Hory a jej odtrhnutie sa od bývalého štátneho zväzku so Srbskom, píše Reuters. Expremiér Abazovič čelí kritike za dosiahnutie spornej dohody so srbskou pravoslávnou cirkvou, ktorá v Čiernej Hore silný vplyv.

(tasr)

2. septembra 2022 | 20:23

Minúta | 2. septembra 2022 | 20:23

FBI našla u Trumpa prísne tajné dokumenty a množstvo ďalších záznamov

Agenti amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) našli počas domovej prehliadky u bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa prísne tajné dokumenty. Ako vyplýva z podrobnejšieho súpisu zaisteného materiálu, ktorý v piatok zverejnilo americké ministerstvo spravodlivosti, spolu s prázdnymi roztriedenými zakladačmi to bolo viac ako 10-tisíc dokumentov bez klasifikačného označenia. TASR informuje na základe správy agentúry AP.

Zverejnený inventár vo všeobecnosti odhaľuje obsah 33 škatúľ, ktoré si agenti odniesli z Trumpovej rezidencie Mar-a-Lago 8. augusta. Inventár zverejňuje úroveň utajenia dokumentov vrátane prísne tajných, ktoré boli v škatuliach medzi novinami, časopismi, oblečením a inými osobnými vecami.

Prvýkrát bol tiež zverejnený rozsah neutajovaných dokumentov, ktoré mali byť odovzdané Správe národných archívov a záznamov a preto sa dlhé mesiace neúspešne snažila o ich získanie. Americké ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že zaistené materiály budú použité pri ďalšom vyšetrovaní.

Trump zvažuje opätovnú prezidentskú kandidatúru v roku 2024 a raziu kritizoval. Agentúra AFP citovala jeho vyhlásenie, že údajne spolitizované orgány činné v trestnom konaní nemajú podľa zákona o prezidentských záznamoch právo vstúpiť do jeho rezidencie a "ukradnúť, čo vidia", vrátane pasov a dôverných osobných právnych dokumentov, ktoré podľa zákona nie je občan povinný vydať.

(tasr)

2. septembra 2022 | 19:59

Minúta | 2. septembra 2022 | 19:59

Gazprom neobnoví dodávky cez Nord Stream 1 pre únik oleja na turbíne

Ruský energetický gigant Gazprom v piatok oznámil, že plynovod Nord Stream 1 do Nemecka, na ktorom sa mala cez víkend znovu obnoviť prevádzka, zostane uzavretý, kým nebude opravená turbína. Tým sa na neurčito prerušia dodávky cez toto kľúčové potrubie z Ruska do Európy. TASR o tom informuje na základe správ DPA a AFP.

Gazprom vo vyhlásení uviedol, že počas plánovanej trojdňovej údržby objavil na turbíne "úniky motorového oleja". A "kým nebude opravená, preprava plynu cez Nord Stream bude úplne zastavená". Ruský štátny energetický gigant spresnil, že únik bol objavený na kompresorovej stanici Portovaja počas spoločnej inšpekcie s odborníkmi z nemeckej firmy Siemens Energy.

Podľa Gazpromu turbína nemôže bezpečne fungovať, kým sa netesnosť neopraví. Neposkytol pritom žiadny časový rámec na obnovenie dodávok plynu. Vo vyhlásení ďalej uviedol, že správu o zistení úniku motorového oleja "podpísali aj zástupcovia Siemensu". Gazprom s odvolaním sa na Siemens tvrdí, že potrebné opravy je možné vykonať len v "podmienkach špecializovanej dielne".

Nord Stream 1, ktorý vedie cez Baltické more do Nemecka a zásobuje plynom aj ďalšie krajiny Európy, bežal len na 20 percent kapacity ešte pred začiatkom trojdňovej údržby 31. augusta. Ruský energetický monopol tvrdí tiež, že sankcie Európskej únie viedli k technickým problémom, ktoré mu bránia poskytnúť celý objem zazmluvneného plynu cez plynovod. Siemens Energy to odmieta a, naopak, tvrdí, že neexistujú žiadne právne prekážky, ktoré by bránili údržbe plynovodu, na ktorú sa nevzťahujú sankcie.

(tasr)

2. septembra 2022 | 19:51

Minúta | 2. septembra 2022 | 19:51

Hlas-SD: Vláda musí skončiť, inak hrozí kolaps slovenskej ekonomiky

Vláda musí skončiť, inak hrozí kolaps slovenskej ekonomiky. Uviedol to predseda mimoparlamentnej strany Hlas-SD Peter Pellegrini. Piatkové rokovanie vlády považuje za politické zúfalstvo prezentované v priamom prenose. TASR o tom informovala hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková.

"Dnes mala táto neschopná vláda schváliť energetickú pomoc pre Slovensko. Tak ako v čase pandémie, aj dnes, keď sa na ľudí valí energetické tsunami a ľudia sa boja, Matovič sa háda so Sulíkom a prináša doslova poplašnú správu, že nie je nič pripravené. Dnešok len potvrdil, že táto vláda musí skončiť, inak hrozí kolaps slovenskej ekonomiky a veľká bieda a nezamestnanosť," uviedol Pellegrini.

Považuje za šialené, keď po rokovaní vlády premiér Eduard Heger (OĽANO) informuje, že dramatické zvýšenie cien energií do konca roka nehrozí, aby vzápätí minister financií Igor Matovič (OĽANO) po tom istom rokovaní tvrdil presný opak.

Vládna kríza podľa Pellegriniho prekročila všetky racionálne rámce a prezidentka Zuzana Čaputová by mala v pondelok (5. 9.) vyzvať premiéra, aby predstavil 76 poslancov potrebných na podporu vlády. Podľa neho Hlas-SD naďalej trvá na tom, aby poslanci v parlamente podporili zmenu ústavy, ktorú navrhuje predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) a premiér by mal dať podľa neho hlasovať o dôvere vláde.

Dodal, že pre Slovensko nie je dôležité, kto bude sedieť a na akých ministerských stoličkách, ale to, či táto vláda má ešte väčšinu v parlamente, aby mohla vôbec prijímať zákony na pomoc ľuďom. Očakáva, že práve o tom sa bude v pondelok hovoriť na stretnutí s prezidentkou a predsedom vlády.

(tasr)

2. septembra 2022 | 19:27

Minúta | 2. septembra 2022 | 19:27

Sankcie uvalené na Rusko účinkujú, tvrdia Spojené štáty

Sankcie uvalené Západom na Rusko účinkujú, vyhlásil v piatok koordinátor sankcií z amerického ministerstva zahraničných vecí James O'Brien. Informoval o tom portál britskej stanice Sky News.

Európa, Kanada, USA, Japonsko a Spojené kráľovstvo uvalili po napadnutí Ukrajiny sériu sankcií na Moskvu, aby oslabili jej schopnosť viesť vojnu.

"Vidíme, že sankcie zaberajú," povedal novinárom v Bruseli O'Brien. "Vieme, že Rusko sa pokúša získať vybavenie a peniaze. Nemyslíme si, že sa mu darí," vyhlásil.

Dodal: "Vidíme ako náhradu množstvo predmetov nižšej kvality, napríklad spotrebiteľskú elektroniku v útočnom a komunikačnom vybavení armády. Ak sa ich chcú pokúsiť použiť na účel, na ktorý nie sú zamýšľané, tak je to skvelé pre amatérov a domácich majstrov, ale nie pre moderný ozbrojený konflikt či ekonomiku."

Niektorí predstavitelia Európskej únie sa obávajú, že Čína alebo India by mohli pomôcť Moskve obísť sankcie predajom vybavenia a technológií dvojakého použitia. Rusko by ich následne použilo na vojenské účely. Podľa O'Briena sa Rusko pokúsilo týmto spôsobom získať potrebné materiály, ale nepodarilo sa mu to.

"Rusko je teraz v situácii, že musí nakupovať od neznámych predajcov za nepredvídateľné ceny a získavať vybavenie neznámej kvality. Takto sa moderná ekonomika neriadi," vysvetlil.

O'Brien tiež uviedol, že západné krajiny budú v nasledujúcich mesiacoch zvyšovať tlak na Moskvu - odstránia prípadné medzery v sankčnom režime a budú sa zameriavať predovšetkým na "citlivé strategické body" v ruskej ekonomike.

(tasr)

2. septembra 2022 | 19:10

Minúta | 2. septembra 2022 | 19:10

Ukrajinská armáda bombardovala vojenské ciele neďaleko Záporožskej elektrárne

Ukrajinská armáda v piatok oznámila, že bombardovala ruskú základňu v meste Enerhodar, pri ktorom sa nachádza Záporožská jadrová elektráreň. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

"Cielené útoky našich jednotiek v lokalitách Enerhodar a Cherson zničili tri delostrelecké systémy nepriateľa ako aj muničný sklad," uviedli ukrajinské ozbrojené sily.

Do Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú od marca kontrolujú ruské jednotky, prišiel vo štvrtok 14-členný tím inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). V okolí elektrárne dochádza k opakovanému ostreľovaniu, z ktorého sa Kyjev a Moskva navzájom obviňujú.

Ukrajinské ozbrojené sily tvrdia, že ruská armáda odstránila z komplexu najväčšej jadrovej elektrárne v Európe "všetko svoje vybavenie" ešte pred príchodom inšpektorov MAAE.

(tasr)

2. septembra 2022 | 19:05

Minúta | 2. septembra 2022 | 19:05

Ukrajina: Ženu zadržali za odovzdávanie správ Rusom o mieste manželovho útvaru

Ženu z východnej Ukrajiny zadržali pre obvinenia z posielania informácií ruskej vojenskej spravodajskej službe. V piatok to oznámila ukrajinská Štátna bezpečnostná služba (SBU), na ktorú sa odvolala tlačová agentúra Reuters.

Nemenovaná 31-ročná žena z Dnepropetrovskej oblasti odovzdávala informácie o lokalitách vojenských budov a výzbroje na frontových líniách v Doneckej a Záporožskej oblasti, napísala SBU na sociálnej sieti Telegram. Manžela sa pýtala na umiestnenie jeho útvaru a ďalších ukrajinských jednotiek na frontovej línii, dodala SBU.

"Informácie, ktoré dostala cez odkazové aplikácie, odovzdávala ruskej vojenskej tajnej službe a potom boli využité na delostrelecké a letecké útoky," uviedla SBU v ozname. "Robila to napriek faktu, že je vydatá za vojaka ukrajinských ozbrojených síl a že majú spolu syna," zdôraznila SBU.

Ukrajinské spravodajské služby sa od začiatku ruskej invázie snažia narušiť sieť ruských agentov a pozatýkať ich. Najdôležitejšia domáca bezpečnostná agentúra SBU pravidelne informuje o zatknutí ľudí, ktorí sú podľa nej špióni a boli prichytení pri odovzdávaní vojenských tajných informácií Moskve.

(tasr)

2. septembra 2022 | 18:58

Minúta | 2. septembra 2022 | 18:58

Rusko varovalo USA pred dodávkami zbraní s dlhším dosahom Ukrajine

Vysokopostavený ruský diplomat v piatok dôrazne varoval Washington pred dodaním zbraní s dlhým dosahom Ukrajine. Podľa námestníka ministra zahraničných vecí Sergeja Riabkova Spojené štáty balansujú na hranici priameho zapojenia sa do konfliktu. TASR správu prevzala od agentúry AP.

Riabkov tiež poukázal na vojenskú doktrínu Ruska, podľa ktorej môže použiť jadrové zbrane v prípade napadnutia zbraňami hromadného ničenia alebo ohrozenia svojej existencie.

"Opakovane sme varovali Spojené štáty pred dôsledkami, ktoré by mohli nasledovať, ak budú naďalej zaplavovať Ukrajinu zbraňami," povedal Riabkov v štátnej televízii. "Veľmi úzka hranica, ktorá delí USA od toho, aby sa stali stranou konfliktu, nesmie pre zúrivé protiruské sily vytvárať ilúziu, že ak túto hranicu prekročia, všetko zostane po starom," vyhlásil. Opätovne zdôraznil, že Rusko bude pokračovať v ofenzíve na Ukrajine, pokým nedosiahne svoje ciele.

Útočné možnosti ukrajinskej armády zvýšili dodávky amerických salvových raketometov HIMARS s navádzanými strelami schopnými zasiahnuť ciele do vzdialenosti 80 kilometrov. Rakety pre HIMARS s doletom do 300 kilometrov však USA Ukrajine neposkytli.

"Varujeme Spojené štáty pred provokatívnym krokom, ako sú dodávky zbraní s dlhším dosahom a ničivejším účinkom," uviedol Riabkov. "Je to cesta nikam s vážnymi následkami, za ktoré ponesie plnú zodpovednosť Washington."

(tasr)