Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Orbán odcestoval na pohreb Gorbačova do Moskvy, západní lídri majú zakázaný vstup

Maďarský premiér Viktor Orbán odcestoval v sobotu do Moskvy, kde sa zúčastní na pohrebe posledného sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova. Agentúru MTI o tom informoval jeho hovorca Bertalan Havasi.

Orbána sprevádza delegácia, v ktorej sú poslanec Európskeho parlamentu za stranu Fidesz Tamás Deutsch, historička Mária Schmidtová, štátny tajomník úradu vlády Balázs Orbán a právnik Imre Kónya.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Orbán sa neplánuje stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. "Pokiaľ vieme, priletí len na rozlúčku s Gorbačovom. O stretnutí sa nehovorilo," cituje Peskova agentúra RIA Novosti.

Na pohreb príde aj veľvyslanec USA v Rusku John Sullivan. Západní politici sa na ňom nezúčastnia, keďže Rusko v reakcii na uvalené sankcie zakázalo viacerým vstup na svoje územie. Vzdušný priestor Ruska je navyše uzavretý pre lietadlá z "nepriateľských krajín EÚ".

Posledná rozlúčka s Gorbačovovom sa začala o 09.00 h SELČ v Stĺpovej sále Domu odborov v Moskve, kde je vystavená rakva s jeho telom. Následne ho pochovajú na moskovskom Novodevičom cintoríne vedľa manželky Raisy, ktorá zomrela v roku 1999.

(tasr, min)

Minúta  |  

V rieke na americko-mexických hraniciach sa utopilo osem migrantov

Najmenej osem migrantov sa utopilo pri štvrtkovom pokuse o prekonanie rieky Rio Grande, ktorá na úseku dlhom vyše 2000 kilometrov tvorí prirodzenú hranicu medzi USA a Mexikom. Ďalších 37 migrantov sa podarilo zachráneniť, informovali v piatok podľa agentúry DPA denníky New York Times a Washington Post s odvolaním sa na miestnych predstaviteľov.

Veľká skupina migrantov sa pokúsila prejsť cez rieku, nazývanú v Mexiku Río Bravo, na americkú stranu pri texaskom pohraničnom meste Eagle Pass. Jej hladina bola v tom čase po výdatnom daždi zvýšená a prúd bol silnejší ako zvyčajne.

Príslušníci amerického Úradu colnej a hraničnej ochrany (CBP) zadržali vo štvrtok celkove 53 migrantov vrátane zachránených osôb. Mexickí pohraničníci zadržali ďalších 39 migrantov. Informácie o pôvode migrantov neboli bezprostredne k dispozícii.

Počet nelegálnych prekročení hraníc z Mexika do Spojených štátov v posledných mesiacoch značne narástol. Rozhodnutia amerických súdov zatiaľ bránia administratíve demokratického prezidenta Joea Bidena zrušiť reštriktívne opatrenia zavedené v ére jeho republikánskeho predchodcu Donalda Trumpa.

Koronavírusovou pandémiou je napríklad zdôvodnené opatrenie, ktoré umožňuje okamžite zamietnuť vstup migrantom bez dokladov bez toho, aby mohli požiadať o azyl. Nedostatok legálnych možností na vstup do USA tak vedie mnohých migrantov k tomu, že o prekročenie hraníc sa pokúšajú za každú cenu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Poškodenie cesty pri premávke by viac nemuselo byť dopravnou nehodou, navrhujú koaliční poslanci

Ak sa pri dopravných situáciách poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie v súvislosti s premávkou v takej miere, že budú môcť ďalej plniť svoju funkciu, nemuselo by sa to viac kvalifikovať ako dopravná nehoda, ale len ako škodová udalosť. Predpokladá to novela zákona o cestnej premávke, ktorú do Národnej rady (NR) SR predložili poslanci Miloš Svrček (Sme rodina), Lukáš Kyselica (OĽANO) a Katarína Hatráková (nezaradená).

Doterajšie znenie zákona hovorí, že dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej sa "poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie". Slovo "poškodí" by sa mohlo v tomto ustanovení v prípade schválenia novely nahradiť slovom "znefunkční".

"Dôvodom je predovšetkým skutočnosť, že pri situáciách, keď je poškodená cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie v súvislosti s premávkou vozidla v takej miere alebo rozsahu, že napriek poškodeniu cesta alebo toto zariadenie naďalej plní svoju funkciu, či už z hľadiska úplnosti alebo bezpečnosti, nie je potreba takýto priestupok kvalifikovať ako dopravnú nehodu, ale ako škodovú udalosť," uviedli autori novely.

Okrem toho navrhujú poslanci zmeniť lehotu po dopravnej nehode, počas ktorej sa na účely vedenia záznamov v evidencii dopravných nehôd považuje zosnulá osoba za usmrtenú. Táto lehota by sa mohla predĺžiť z 24 hodín na najviac 30 dní po nehode.

Po úprave by mala legislatíva podľa autorov novely zodpovedať súčasným požiadavkám Európskej únie a príslušných komisií, ktoré uvedené ukazovatele sledujú a porovnávajú. "Touto úpravou bude zabezpečená korektnosť údajov vo vzťahu k porovnávaným ukazovateľom jednotlivých krajín," poznamenali.

(tasr, min)

Minúta  |  

Pre rýchlo sa šíriaci požiar na severe Kalifornie evakuovali tisíce ľudí

Tisícom ľudí na severe amerického štátu Kalifornia nariadili v piatok úrady evakuáciu pre rýchlo sa šíriaci lesný požiar, ktorý zničil už viacero domov. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a AFP.

Podľa miestneho hasičského zboru pri požiari, ktorý sa šíri v okrese Siskiyou, utrpelo zranenia niekoľko ľudí. Hovorkyňa hasičov Suzi Bradyová uviedla, že niekoľko ľudí bolo prevezených do nemocnice, avšak o rozsahu ich zranení nemá bližšie informácie.

Výzva na evakuáciu sa týka približne 7500 obyvateľov. Povinná evakuácia bola vyhlásená v mestečkách Weed, Lake Shastina a Edgewood. Bradyová tiež varovala, že požiar, ktorý dostal názov Mall Fire, sa v dôsledku poveternostných podmienok v súčasnosti "nebezpečne rýchlo šíri".

Mall Fire vypukol na pozemku drevárskeho závodu Roseburg Forest Products v mestečku Weed. Situáciu v súčasnosti zhoršuje extrémne teplé počasie, keďže teplota vzduchu v niektorých častiach okresu Siskiyou dosahuje až 38 stupňov Celzia.

Okres Siskiyou na severe Kalifornie pokrývajú z veľkej časti lesy. Ide o relatívne málo obývaný región, ktorý v posledných rokoch postihujú lesné požiare. V roku 2014 zhorelo pri takomto požiari v mestečku Weed, v ktorom žije necelých 3000 obyvateľov, vyše 150 budov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Americká diplomacia schválila predaj zbraní Taiwanu, Čína opäť dvíha varovný prst

Americké ministerstvo zahraničných vecí schválilo v piatok potencionálny predaj vojenského vybavenia v hodnotne 1,1 miliardy dolárov Taiwanu. Čína však USA varovala pred "protiopatreniami" v prípade, ak sa takýto predaj uskutoční. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.

Ide o najväčší zbrojný balík určený pre Taiwan, ktorý bol schválený od nástupu amerického prezidenta Joea Bidena do úradu. Balík zahŕňa 665 miliónov dolárov určených na prevádzku a vylepšenie radarového systému, ktorý Taiwan využíva od roku 2013. Tento systém dokáže túto ostrovnú krajinu varovať pred prichádzajúcimi útokmi

Taiwan tiež zaplatí asi 355 miliónov dolárov za rakety Harpoon, ktoré dokážu vystopovať a potopiť prichádzajúce lode. Balík tiež zahŕňa rakety Sidewinder, ktoré sú pre svoju silu oporným pilierom západných armád, v odhadovanej hodnote 85,6 milióna dolárov, píše AFP.

"Tento navrhovaný predaj je rutinným prípadom pokračujúcich snáh zameraných na podporu Taiwanu v súvislosti s modernizáciou jeho ozbrojených síl a udržaním spoľahlivých obranných schopností," uviedol hovorca amerického rezortu diplomacie.

Predaj musí ešte schváliť americký Kongres, no očakáva sa, že tamojší republikáni ani demokrati nebudú predaju oponovať, píše Reuters. Členovia Kongresu z oboch táborov totiž nedávno Taiwan navštívili, čo odsúdila Čína.

Peking pritom avizovaný predaj zbraní Taiwanu v noci na sobotu odsúdil a varoval Spojené štáty pred protiopatreniami, ak predaj nezrušia. "Ohrozuje to čínsko-americké vzťahy a mier a stabilitu v Taiwanskom prielive," uviedla hovorkyňa čínskeho veľvyslanectva vo Washingtone Liou Pcheng-jü.

Zároveň dodala, že tento predaj "vysiela nesprávne signály" taiwanskému hnutiu za nezávislosť.
"Čína podľa vývoja situácie rozhodne prijme legitímne a potrebné protiopatrenia," povedala Liou Pcheng-jü.

Taiwan čelí podľa agentúry AFP neustálej hrozbe čínskej invázie, keďže Čína považuje tento ostrovný štát za súčasť svojho územia. Napätie v Taiwanskom prielive eskalovalo po nedávnej návšteve predsedníčky Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Nancy Pelosiovej na Taiwane, ktorú Peking vnímal ako provokáciu. Čínska armáda po Pelosiovej odchode usporiadala okolo Taiwanu rozsiahle manévre.

(tasr, min)

Minúta  |  

Biely dom žiada pre Ukrajinu ďalších takmer 12 miliárd dolárov

Vláda amerického prezidenta Joea Bidena požiadala Kongres o ďalších 11,7 miliardy dolárov na vojenskú a ekonomickú pomoc pre Ukrajinu. Oznámil to v piatok Biely dom, podľa ktorého Washingtonu dochádzajú peniaze na podporu tejto krajiny. TASR informácie prevzala od televízie CNN a agentúry AP.

Najnovšia pomoc pre Ukrajinu by mala doplniť 40 miliárd dolárov schválených skôr v priebehu roka. Podľa vlády už boli vyplatené alebo vyčlenené na vyplatenie tri štvrtiny z tohto balíka vojenskej a rozpočtovej podpory.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine žiada Biely dom aj ďalšie dve miliardy dolárov na zabezpečenie domácich energetických potrieb. Ide o urán pre americké jadrové reaktory v prípade poklesu ruských dodávok a vytváranie strategických rezerv Spojených štátov.

Žiadosť prichádza po augustovej prestávke v činnosti Kongresu, pričom do 30. septembra kongresmani musia schváliť pokračovanie financovania federálnych inštitúcií. V opačnom prípade by ich čakalo zatvorenie, tzv. shutdown.

Nová pomoc pre Ukrajinu je súčasťou širšieho balíka mimoriadnych výdavkov v celkovej hodnote 47,1 miliardy dolárov. Zvyšná časť týchto peňazí je určená na boj proti COVID-19 a opičím kiahňam, ako aj pomoc po prírodných pohromách vo viacerých štátoch USA.

Spojené štáty poskytli Ukrajine od začiatku ruskej invázie z 24. februára vojenskú pomoc za približne 13 miliárd dolárov, uviedol predstaviteľ americkej Rady pre národnú bezpečnosť pre CNN. Ďalších sedem miliárd smerovalo na priamu rozpočtovú podporu a vyše 1,5 miliardy na humanitárnu pomoc Ukrajine a ukrajinským utečencom.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.