Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Guterres vymenoval nového vyslanca Spojených národov v Líbyi

Bezpečnostná rada OSN schválila v piatok bývalého senegalského ministra a diplomata Abdoulaya Bathilyho za nového vyslanca Spojených národov v Líbyi. Stalo sa tak deň po tom, čo ho do tejto funkcie nominoval generálny tajomník OSN António Guterres, uviedla v sobotu agentúra AP.

Tento post nebol obsadený od 23. novembra 2021, keď z neho po desiatich mesiacoch odstúpil slovenský diplomat Ján Kubiš. Niekoľko kandidátov navrhnutých Guterresom následne buď neprešlo hlasovaním v BR OSN, alebo ich odmietli predstavitelia Líbye či susedných krajín.

Začiatok v novej funkcii nebude mať ľahký ani Bathily, keďže líbyjská prechodná vláda poslala podľa AP Guterresovi list, v ktorom protestuje proti jeho nominácii. Podľa Guterresa však Bathily so sebou prináša 40-ročné skúsenosti z pôsobenia v politike.

Vo svojej rodnej krajine bol ministrom životného prostredia a energetiky, viac ako 30 rokov vyučoval dejiny na univerzite, zastával vysoké pozície v OSN a v roku 2021 pôsobil ako nezávislý expert v rámci misie v Líbyi.

Líbya sa zmieta v neustálom chaose od októbra 2011, keď povstalci podporovaní náletmi NATO zvrhli a zabili dlhoročného diktátora Muammara Kaddáfího. Táto severoafrická krajina s bohatými ložiskami ropy je už roky rozdelená medzi súperiace vlády, podporované ozbrojenými milíciami a zahraničnými vládami.

Súčasná patová situácia v Líbyi je dôsledkom neuskutočnenia volieb v decembri minulého roka a odmietnutia premiéra Abdala Hamída Dbaíbu, ktorý viedol dočasnú vládu so sídlom v hlavnom meste Tripolis, odstúpiť. V reakcii na to poslanci parlamentu sídliaceho v meste Benghází na východe krajiny vymenovali za premiéra bývalého ministra vnútra Fathího Bašaghu, ktorý sa už mesiace neúspešne snaží dosadiť novú vládu.

Pri najnovších zrážkach medzi súperiacimi líbyjskými milíciami, ku ktorým došlo minulý týždeň v Tripolise, prišlo o život najmenej 42 ľudí a 159 utrpelo zranenia. V meste bolo tiež zničených šesť nemocníc a podpálených niekoľko budov.

Minúta  |  

Deväťeurový cestovný lístok v Nemecku pomohol v lete znížiť emisie, zhodnotili dopravcovia

Lacný mesačný lístok na verejnú dopravu v Nemecku, ktorý vláda zaviedla na letné mesiace v rámci balíčka opatrení na boj s vysokou infláciou a drahými palivami, priniesol úspory emisií uhlíka vo výške takmer dva milióny ton. Uviedlo to tento týždeň priemyselné združenie dopravcov VDV. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Mesačný lístok za deväť eur s celoštátnou platnosťou sa vzťahoval na cesty vlakom, autobusom, metrom, električkou i na trajekty v Berlíne a v Hamburgu. V Nemecku sa už rozbehla diskusia o jeho predĺžení, keďže program sa skončil v stredu 31. augusta.

Združenie verejnej dopravy VDV odhadlo úspory v súvislosti s emisiami na 1,8 milióna ton, čo je ekvivalent ročnej produkcie oxidu uhličitého (CO2) z takmer 388-tisíc vozidiel. Jeden z 10 užívateľov lístka uviedol, že ho to inšpirovalo použiť verejnú dopravu namiesto auta na aspoň jednu cestu týždenne podľa prieskumu, do ktorého sa zapojilo 6-tisíc ľudí.

Celkovo sa za tri mesiace predalo v Nemecku 52 miliónov týchto lístkov. Z lacného cestovného profitovalo aj 10 miliónov ľudí, ktorí už mali pravidelné mesačné lístky na mestskú hromadnú dopravu (MHD). Nemecký kancelár Olaf Scholz označil toto opatrenie za "jeden z najlepších nápadov", ktorý jeho vláda predstavila, a sľúbil, že bude rokovať o tom, či by mohlo existovať dlhšie.

Keďže inflácia ďalej stúpa a zastavenie jej rastu je zatiaľ v nedohľadne, pribúdajú výzvy na predĺženie mimoriadne lacného cestovania aj na jeseň a v ďalších mesiacoch roka. Minister financií Christian Lindner však upozornil, že by to stálo štátnu pokladnicu "viac ako 14 miliárd eur".

Scholzovi sociálni demokrati už údajne navrhli mesačný lístok za 49 eur. Vzhľadom na to, že rokovania o tom sa zrejme budú vliecť, niektoré okresy zvažujú vlastné kroky. Berlín napríklad naznačil plány ponúknuť deväťeurový mesačný lístok na cestovanie v rámci mesta na posledné tri mesiace roka.

(tasr, min)

Minúta  |  

Orbán odcestoval na pohreb Gorbačova do Moskvy, západní lídri majú zakázaný vstup

Maďarský premiér Viktor Orbán odcestoval v sobotu do Moskvy, kde sa zúčastní na pohrebe posledného sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova. Agentúru MTI o tom informoval jeho hovorca Bertalan Havasi.

Orbána sprevádza delegácia, v ktorej sú poslanec Európskeho parlamentu za stranu Fidesz Tamás Deutsch, historička Mária Schmidtová, štátny tajomník úradu vlády Balázs Orbán a právnik Imre Kónya.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Orbán sa neplánuje stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. "Pokiaľ vieme, priletí len na rozlúčku s Gorbačovom. O stretnutí sa nehovorilo," cituje Peskova agentúra RIA Novosti.

Na pohreb príde aj veľvyslanec USA v Rusku John Sullivan. Západní politici sa na ňom nezúčastnia, keďže Rusko v reakcii na uvalené sankcie zakázalo viacerým vstup na svoje územie. Vzdušný priestor Ruska je navyše uzavretý pre lietadlá z "nepriateľských krajín EÚ".

Posledná rozlúčka s Gorbačovovom sa začala o 09.00 h SELČ v Stĺpovej sále Domu odborov v Moskve, kde je vystavená rakva s jeho telom. Následne ho pochovajú na moskovskom Novodevičom cintoríne vedľa manželky Raisy, ktorá zomrela v roku 1999.

(tasr, min)

Minúta  |  

V rieke na americko-mexických hraniciach sa utopilo osem migrantov

Najmenej osem migrantov sa utopilo pri štvrtkovom pokuse o prekonanie rieky Rio Grande, ktorá na úseku dlhom vyše 2000 kilometrov tvorí prirodzenú hranicu medzi USA a Mexikom. Ďalších 37 migrantov sa podarilo zachráneniť, informovali v piatok podľa agentúry DPA denníky New York Times a Washington Post s odvolaním sa na miestnych predstaviteľov.

Veľká skupina migrantov sa pokúsila prejsť cez rieku, nazývanú v Mexiku Río Bravo, na americkú stranu pri texaskom pohraničnom meste Eagle Pass. Jej hladina bola v tom čase po výdatnom daždi zvýšená a prúd bol silnejší ako zvyčajne.

Príslušníci amerického Úradu colnej a hraničnej ochrany (CBP) zadržali vo štvrtok celkove 53 migrantov vrátane zachránených osôb. Mexickí pohraničníci zadržali ďalších 39 migrantov. Informácie o pôvode migrantov neboli bezprostredne k dispozícii.

Počet nelegálnych prekročení hraníc z Mexika do Spojených štátov v posledných mesiacoch značne narástol. Rozhodnutia amerických súdov zatiaľ bránia administratíve demokratického prezidenta Joea Bidena zrušiť reštriktívne opatrenia zavedené v ére jeho republikánskeho predchodcu Donalda Trumpa.

Koronavírusovou pandémiou je napríklad zdôvodnené opatrenie, ktoré umožňuje okamžite zamietnuť vstup migrantom bez dokladov bez toho, aby mohli požiadať o azyl. Nedostatok legálnych možností na vstup do USA tak vedie mnohých migrantov k tomu, že o prekročenie hraníc sa pokúšajú za každú cenu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Poškodenie cesty pri premávke by viac nemuselo byť dopravnou nehodou, navrhujú koaliční poslanci

Ak sa pri dopravných situáciách poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie v súvislosti s premávkou v takej miere, že budú môcť ďalej plniť svoju funkciu, nemuselo by sa to viac kvalifikovať ako dopravná nehoda, ale len ako škodová udalosť. Predpokladá to novela zákona o cestnej premávke, ktorú do Národnej rady (NR) SR predložili poslanci Miloš Svrček (Sme rodina), Lukáš Kyselica (OĽANO) a Katarína Hatráková (nezaradená).

Doterajšie znenie zákona hovorí, že dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej sa "poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie". Slovo "poškodí" by sa mohlo v tomto ustanovení v prípade schválenia novely nahradiť slovom "znefunkční".

"Dôvodom je predovšetkým skutočnosť, že pri situáciách, keď je poškodená cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie v súvislosti s premávkou vozidla v takej miere alebo rozsahu, že napriek poškodeniu cesta alebo toto zariadenie naďalej plní svoju funkciu, či už z hľadiska úplnosti alebo bezpečnosti, nie je potreba takýto priestupok kvalifikovať ako dopravnú nehodu, ale ako škodovú udalosť," uviedli autori novely.

Okrem toho navrhujú poslanci zmeniť lehotu po dopravnej nehode, počas ktorej sa na účely vedenia záznamov v evidencii dopravných nehôd považuje zosnulá osoba za usmrtenú. Táto lehota by sa mohla predĺžiť z 24 hodín na najviac 30 dní po nehode.

Po úprave by mala legislatíva podľa autorov novely zodpovedať súčasným požiadavkám Európskej únie a príslušných komisií, ktoré uvedené ukazovatele sledujú a porovnávajú. "Touto úpravou bude zabezpečená korektnosť údajov vo vzťahu k porovnávaným ukazovateľom jednotlivých krajín," poznamenali.

(tasr, min)

Minúta  |  

Pre rýchlo sa šíriaci požiar na severe Kalifornie evakuovali tisíce ľudí

Tisícom ľudí na severe amerického štátu Kalifornia nariadili v piatok úrady evakuáciu pre rýchlo sa šíriaci lesný požiar, ktorý zničil už viacero domov. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a AFP.

Podľa miestneho hasičského zboru pri požiari, ktorý sa šíri v okrese Siskiyou, utrpelo zranenia niekoľko ľudí. Hovorkyňa hasičov Suzi Bradyová uviedla, že niekoľko ľudí bolo prevezených do nemocnice, avšak o rozsahu ich zranení nemá bližšie informácie.

Výzva na evakuáciu sa týka približne 7500 obyvateľov. Povinná evakuácia bola vyhlásená v mestečkách Weed, Lake Shastina a Edgewood. Bradyová tiež varovala, že požiar, ktorý dostal názov Mall Fire, sa v dôsledku poveternostných podmienok v súčasnosti "nebezpečne rýchlo šíri".

Mall Fire vypukol na pozemku drevárskeho závodu Roseburg Forest Products v mestečku Weed. Situáciu v súčasnosti zhoršuje extrémne teplé počasie, keďže teplota vzduchu v niektorých častiach okresu Siskiyou dosahuje až 38 stupňov Celzia.

Okres Siskiyou na severe Kalifornie pokrývajú z veľkej časti lesy. Ide o relatívne málo obývaný región, ktorý v posledných rokoch postihujú lesné požiare. V roku 2014 zhorelo pri takomto požiari v mestečku Weed, v ktorom žije necelých 3000 obyvateľov, vyše 150 budov.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.