Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Petíciu proti testovaniu na zvieratách podporilo vyše 37-tisíc Slovákov

Petíciu Európskej iniciatívy občanov (ECI) proti testovaniu na zvieratách podporilo vyše 37-tisíc Slovákov. Celkovo sa vyzbieralo viac ako 1,4 milióna podpisov občanov EÚ. TASR o tom informovala Silvia Čaňová zo Slobody zvierat. Petícia podľa nej splnila všetky zákonné podmienky - milión platných podpisov občanov EÚ za jeden rok a minimálny počet podpisov aspoň v siedmich členských štátoch.

"Do ECI sa zapojilo všetkých 27 štátov Únie, prahovú hodnotu podpisov dosiahlo až 22 z nich. Z hľadiska počtu signatárov na počet obyvateľov je Slovensko s 37 184 podpismi šiestou najúspešnejšou krajinou," priblížila.

Petičiari žiadajú Európsku komisiu (EK) okrem ukončenia používania zvierat v kozmetických či iných chemických testoch aj o prijatie plánu na postupné ukončenie všetkých druhov testov na zvieratách. Čaňová poukázala, že na vytvorenie plánu vyzval EK vlani i Európsky parlament.

Na výskum a testovanie sa v laboratóriách celej Európy podľa nej použije každoročne viac ako desať miliónov zvierat. "Toto je hlasný odkaz európskej verejnosti zákonodarcom a politikom, že nechceme kruté a zbytočné testy na zvieratách. Veda je pripravená, potrebná je už len politická vôľa prijať rozhodnutie a plán, ktoré ukončia utrpenie miliónov zvierat," zdôraznila predsedníčka Slobody zvierat Pavla Dugovičová.

Zber podpisov trval rok - petícia sa začala 31. augusta 2021 a skončila sa 31. augusta 2022. Ďalšími krokmi budú podľa Čaňovej verifikácia podpisov autoritami jednotlivých členských štátov a odovzdanie petície EK. Tá má následne šesťmesačnú lehotu na prípravu oficiálnej odpovede na požiadavky petície.

(tasr, min)

Minúta  |  

Kremský vyzýva Sulíka, aby sa vrátil z dovolenky do práce a napravil škody, ktoré po ňom zostali

Slovenská vláda na svojom piatkovom zasadnutí odhalila nesplnenú úlohu ministerstva hospodárstva zabezpečiť primerané ceny energií pre domácnosti. Vláda pritom už vo februári podpísala so Slovenskými elektrárňami rámcovú dohodu, podľa ktorej mali mať domácnosti zmrazené ceny elektriny na roky 2023 a 2024. Informoval v tlačovej správe predsedu hospodárskeho výboru NR SR Peter Kremský (OĽaNO).

Kremský, o ktorom sa hovorí ako o prípadnom Sulíkovom nástupcovi na poste šéfa rezortu hospodárstva, uviedol, že minister hospodárstva fatálne zanedbal túto úlohu a zlyhal pri vyrokovaní konkrétnych podmienok a dotiahnutí zmluvných kontraktov. Zmluvy sa tým oneskorili až do júla a zdržalo sa vydávanie cenových výmerov, nakoľko zmluvy ešte musí odobriť Európska komisia.

"Je zarážajúce, že namiesto toho, aby riešil dohody životne dôležité pre štát, minister Sulík celé leto obťažoval verejnosť nemiestnymi ultimátami a útokmi na Igora Matoviča. Ukázalo sa, že Richard Sulík si hľadal zámienku na útek od zodpovednosti pred extrémnymi výzvami v oblasti energetiky. Najprv teatrálne zamával svojou demisiou a potom odišiel na ďalšiu zahraničnú dovolenku a nechal Slovensko napospas prudkému nárastu cien elektriny, plynu a tepla," kritizuje ministra Kremský.

„Vyzývam ho preto, aby namiesto rozbíjania vlády investoval svoju energiu zmysluplne, začal sa konečne venovať službe občanom tohto štátu, čo najskôr sa vrátil z dovolenky do práce a napravil škody, ktoré po ňom zostali. Pokiaľ toho Richard Sulík nie je schopný, verím, že aspoň rozumnejšia časť strany SaS pochopí vážnosť situácie a prestane rozbíjať vládu," vyhlásil Kremský.

Fico s Pellegrinim a extrémistami podľa slov Kremského čakajú za dverami, a keď svoje dielo skazy dokonajú a dostanú sa k moci, nebude tej sily, ktorá stranu SaS zbaví zodpovednosti. Predseda hospodárskeho výboru zároveň uviedol, že zvolá mimoriadne rokovanie výboru, ktoré sa vzniknutou situáciou v energetike bude zaoberať.

(sita)

Minúta  |  

Rusko sa lúči s Gorbačovom, Západ je zastúpený len diplomatmi

V Stĺpovej sále Domu odborov v Moskve prebieha od desiatej hodiny miestneho času (09.00 h SELČ) posledná rozlúčka s prvým a jediným sovietskym prezidentom Michailom Gorbačovom, ktorý zomrel v utorok vo veku 91 rokov po "vážnej a dlhej chorobe".

Podľa svetových agentúr a ruských médií sa pred Domom odborov vytvoril dlhý rad ľudí, ktorí prišli osobne vzdať úctu Gorbačovovi. Policajti ich dovnútra púšťali po skupinách. Otvorená rakva s Gorbačovovým telom, ku ktorej ľudia kladú kvety, bola lemovaná čestnou strážou. Pri rakve sedela Gorbačovova dcéra Irina Virganská a jeho dve vnučky, píše agentúra AP.

Na poslednú rozlúčku prišli aj speváčka Alla Pugačevová a podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. Šéf Kremľa Vladimir Putin sa ospravedlnil pre zaneprázdnenosť, no vo štvrtok cestou do Kaliningradu navštívil moskovskú nemocnicu, kde Gorbačov zomrel, a položil kvety k jeho rakve. Gorbačovým príbuzným poslal sústrastný telegram, v ktorom zosnulého politika vyzdvihol ako výnimočného svetového lídra.

Západné krajiny sú zastúpené na úrovni veľvyslancov a diplomatov, keďže Rusko v reakcii na sankcie uvalené za inváziu na Ukrajinu zakázalo viacerým zahraničným politikom vstup na svoje územie. Vzdušný priestor Ruska je navyše uzavretý pre lietadlá z "nepriateľských krajín EÚ".
USA zastupuje veľvyslanec v Rusku John Sullivan. Na rozlúčku osobne prišiel maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý je kritikom protiruských sankcií.

Rozlúčka sa koná v klasicistickej budove, kde sa od konca 18. storočia zabávala moskovská šľachta. Po vzniku Sovietskeho zväzu bola dejiskom straníckych podujatí a pohrebov vodcov, ako boli Vladimir Iľjič Lenin (január 1924) či Josif Stalin (marec 1953).

Napriek výberu prestížneho miesta na rozlúčkový obrad Kremeľ nezorganizoval Gorbačovovi štátny pohreb. Jeho hovorca Dmitrij Peskov uviedol, že obrad bude mať "prvky štátneho pohrebu", ako sú čestná stráž a pomoc vlády pri jeho organizácii. Ten by si totiž vyžadoval účasť Putina a pozvanie zahraničných politikov, čo sa Moskva v súčasnej atmosfére napätých vzťahov so Západom po invázii na Ukrajinu zdráhala urobiť, konštatuje AP.

Gorbačova následne pochovajú na moskovskom Novodevičom cintoríne vedľa manželky Raisy, ktorá zomrela v roku 1999. Je miestom posledného odpočinku množstva popredných ruských spisovateľov, intelektuálov i politikov, vrátane prvého ruského prezidenta Borisa Jeľcina.

(tasr, min)

Minúta  |  

Kremský vyzval Sulíka, aby napravil vážne ekonomické škody, ktoré spôsobil

Vláda SR na svojom včerajšom zasadnutí odhalila nesplnenú úlohu ministerstva hospodárstva zabezpečiť primerané ceny energií pre domácnosti. Vláda pritom už vo februári podpísala so Slovenskými elektrárňami rámcovú dohodu, podľa ktorej mali mať domácnosti zmrazené ceny elektriny na roky 2023 a 2024.

"Minister hospodárstva však fatálne zanedbal túto úlohu a zlyhal pri vyrokovaní konkrétnych podmienok a dotiahnutí zmluvných kontraktov. Zmluvy o stabilných cenách s elektrárňami sa tak oneskorili až do júla a zdržalo sa vydávanie cenových výmerov, keďže zmluvy ešte musí odobriť Európska komisia. Je naozaj zarážajúce, že namiesto toho, aby riešil dohody životne dôležité pre štát, minister Sulík celé leto obťažoval verejnosť nemiestnymi ultimátami a útokmi na Igora Matoviča.

Dnes sa ukazuje, že Richard Sulík si len hľadal zámienku na útek od zodpovednosti pred extrémnymi výzvami v oblasti energetiky, ktorým Slovensko čelí. Po tom, čo teatrálne zamával svojou demisiou, odišiel na ďalšiu zahraničnú dovolenku a nechal Slovensko napospas prudkému nárastu cien elektriny, plynu a tepla.

Vyzývam ho preto, aby namiesto rozbíjania vlády investoval svoju energiu zmysluplne, začal sa konečne venovať službe občanom tohto štátu, čo najskôr sa vrátil z dovolenky do práce a napravil škody, ktoré po ňom zostali. Pokiaľ toho Richard Sulík nie je schopný, verím, že aspoň rozumnejšia časť strany SaS pochopí vážnosť situácie a prestane rozbíjať vládu.

Fico s Pellegrinim a extrémistami čakajú za dverami a keď svoje dielo skazy dokonajú a dostanú sa k moci, nebude tej sily, ktorá stranu SaS zbaví zodpovednosti," vyhlásil predseda hospodárskeho výboru NR SR Peter Kremský (OĽANO) s tým, že zvolá mimoriadne rokovanie výboru, ktoré sa vzniknutou situáciou v energetike bude zaoberať.

(tasr, min)

Minúta  |  

V aute ukrajinského vodiča našla polícia na Pezinskej Babe 22 migrantov

Hliadka policajtov Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Pezinku v rámci nočnej služby spozorovala na Pezinskej Babe krátko pred 2.30 h vozidlo značky Ford Transit. Pri kontrole zistila, že v nákladnom priestore vozidla sa nachádza 22 migrantov z Turecka a Sýrie.

TASR o tom informoval hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Michal Szeiff. Vodič ukrajinskej národnosti, ktorý má 23 rokov, bol podľa slov Szeiffa obmedzený na osobnej slobode. Migrantov následne odovzdali cudzineckej polícii.

(tasr, min)

Minúta  |  

Inflácia postihuje aj začiatok školského roka, zdraželia všetky pomôcky

Začiatok nového školského roka býva pre rodiny školopovinných detí finančne náročný. Tento rok to, navyše, podčiarkuje aj vysoká inflácia. Tá sa premietla do plošného zdražovania vrátane zošitov aj učebníc. Inflácia sa zároveň dotkne aj vreckového detí.

Len samotná príprava žiakov do školy stála podľa Poštovej banky rodičov minulý rok v priemere 200 až 300 eur a tento rok to bude ešte drahšie. Ak sa prirátajú nevyhnutné veci ako zošity či niektoré učebnice, suma za kompletnú výbavu pre školáka sa môže vyšplhať ešte vyššie.

Opodstatnenosť obáv rodičov z nákladnejšieho úvodu školského roka podľa banky potvrdzujú aj údaje zo štatistického úradu. Podľa dostupných informácií vzrástli medziročne ceny napríklad farbičiek, pier či papúč o takmer 12 percent, školských zošitov v priemere o 15 percent ceruziek o viac ako 21 percent. "Výbava pre školáka tak môže predstavovať pre rodinný rozpočet podstatne vyššiu záťaž než v minulosti," upozornila hovorkyňa Poštovej banky Lenka Kalafut Lendacká.

Takmer 60 percent rodín pri výbave pre školákov podľa prieskumu agentúry 2muse pre Poštovú banku využije to, čo z predchádzajúcich rokov deťom zvýšilo, a dokúpi len nevyhnutné veci. Len menej ako tretina slovenských rodičov bude nakupovať úplne všetko nové.

Podľa prieskumu 44 percent rodičov predpokladá, že s nadchádzajúcim školským rokom minie na zabezpečenie potrieb pre školáka v priemere o 50 až 100 eur viac než vlani. Približne 20 percent opýtaných odhaduje, že do svojich školopovinných detí v septembri zainvestuje viac až o dve stovky. Naopak, štvrtina rodičov si myslí, že ich náklady nebudú v porovnaní s minulým rokom vyššie ako 50 eur.

Nákup nových vecí pre školákov preferujú rodičia najmä v Banskobystrickom, Nitrianskom a Košickom kraji, kde sa k tejto možnosti prikláňa viac ako 35 percent opýtaných. Najšetrnejší sú, naopak, ľudia z Prešovského a Trenčianskeho kraja.

Nie každá rodina sa však zaobíde pred začiatkom školského roka bez nákupov, týka sa to napríklad rodičov budúcich prvákov. "Financie, ktoré sú v úvode školského roka potrebné, nemusia rodinný rozpočet nevyhnutne zruinovať. Riešením je pravidelné sporenie, vďaka ktorému dokáže rodina postupne tvoriť potrebnú sumu bez toho, aby to výraznejšie zaťažilo rozpočet," poznamenala Kalafut Lendacká.

Vysoká inflácia zároveň postihuje aj vreckové. Z prieskumu UniCredit Bank vyplýva, že 72 percent rodičov plánuje dať deťom rovnaké vreckové ako predtým, ale jeho reálna hodnota klesá v dôsledku inflácie. Každý piaty rodič dokonca zníži svojim deťom vreckové.

Sú však aj rodičia, ktorí v reakcii na infláciu deťom vreckové zvýšia, urobí tak 9 percent z nich. Zvýšenie až o 10 eur môže očakávať 51 percent detí. Tretina slovenských detí dostane zvýšenie o 5 eur. Nižšie vreckové však bude teraz dostávať 19 percent detí. Viac ako polovica z nich o 5 eur a tretina o 5 až 10 eur. Orientačný prieskum UniCredit Bank z júla 2022 bol realizovaný prostredníctvom on-line panelu výskumnej agentúry IPSOS a zúčastnilosa na ňom 834 respondentov zo Slovenska.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.