Vojna odhalila mizériu našich politikov

Hoci mediálnu pozornosť viaže najmä vojna na Ukrajine, domácnosti trápi inflácia a zvlášť ceny energií. Tieto problémy s vojnou súvisia len čiastočne a riešenia sú v rukách európskych politikov. Tí však vojnu využívajú na zastretie vlastnej neschopnosti.

Vojna na Ukrajine je v našom regióne celkom prirodzene predmetom záujmu v médiách, medzi politikmi aj vo verejnosti. Regionálny rozmer je nutné podčiarknuť, pretože z globálneho hľadiska je to zatiaľ len jeden z mnohých problémov, ktoré svet trápia. Dominancia tohto konfliktu vo verejnom priestore zároveň zahmlieva pohľad na iné témy.

Keď obrátime pozornosť k domácim problémom – a to nielen na Slovensku –, prioritným problémom nebude vojna. Na prvých miestach pomyselného zoznamu problémov, ktoré ľudí trápia, bude zrejme inflácia, najmä rast cien energií, a neschopnosť politikov reagovať. Hoci sú tieto problémy spájané s ruským útokom na Ukrajinu, súvisia s ním len čiastočne.

Inflácia, vysoké ceny energií a neschopní politici nie sú dôsledkom vojny. Ukrajinský konflikt k týmto problémom prispel, určitým spôsobom ich akceleroval a zviditeľnil, ich korene sú však domáce. Vojna dnes mnohým dobre slúži na odvedenie pozornosti od podstaty problémov a od vlastných zlyhaní.

Za vysoké ceny nemôže len Rusko

Inflácia môže mať rôzne príčiny a niekedy je ťažké identifikovať, aký veľký podiel jednotlivé faktory majú. Krátkodobo môžu infláciu vyvolávať ponukové šoky, dlhodobo je v rukách centrálnych bánk. Svoju úlohu zohrávajú aj inflačné očakávania ľudí. Čo stojí za súčasnou infláciou?

Ekonomická vojna medzi Ruskom a Západom ponukový šok nepochybne spôsobila. Úmyselne nepíšem vojna na Ukrajine, keďže tá má na dodávky ruských surovín do Európy len malý vplyv. Ponukový šok spôsobujú európske sankcie, ktoré sa snažia Rusko za inváziu potrestať a dlhodobo oslabiť, a odvetné opatrenia zo strany Ruska. Lenže to nie je zďaleka celá pravda.

Ceny rástli už pred ruským útokom na Ukrajinu, a to aj ceny energií. V štatisticky zachytenej inflácii sa čiastočne premieta aj nízky porovnávací základ – v období pandémie boli ceny energetických surovín neobvykle nízke – a naďalej aj dozvuky pandémie a obmedzovania výroby najmä v Číne. Nákladové faktory však nie sú to jediné.

To, čo dnes vidíme, sú dopady hospodárskej politiky posledných dvoch rokov. Táto inflácia nie je neočakávaná. Naopak, ekonómovia o nej hovoria už dlho, dávno predtým, než sa vôbec začalo hovoriť o možnom ruskom útoku na Ukrajinu. Táto inflácia nie je dôsledkom vojny, ale domácej hospodárskej politiky – bezprecedentne uvoľnenej monetárnej politiky nielen v eurozóne a masívnej fiškálnej stimulácie počas koronavírusovej pandémie.

V prípade cien energií sa k tomu pridáva ešte jeden faktor – zelená politika Európskej únie. S istou dávkou škodoradosti možno povedať, že funguje výborne. Dokonca lepšie, než jej tvorcovia zrejme očakávali. Jediným účinným spôsobom ako obmedziť emisie je zdraženie energií z emisne náročných zdrojov. To bol zámer a to sa aj stalo. Nedostatok ruského plynu a jeho vysoká cena celý plán len akcelerovali. A tiež ukázali, že síce vieme „špinavú“ energiu obmedziť, no efektívne ju nemáme čím nahradiť.

Neschopnosť revidovať zelenú politiku je stopercentne domáci problém. Či už hovoríme o emisných povolenkách, odstavovaní jadrových elektrární či zákaze spaľovacích motorov, nič z toho nie je dôsledkom ruského útoku na Ukrajinu. Naopak, ruská politika ukázala, že mnohé prvky zelenej politiky zrejme nie sú pre nás výhodné. Napriek tomu Európa ide ďalej rovnakým smerom, neschopná poučiť sa z omylov.

Politika ako reality šou

Vojna na Ukrajine – podobne ako predtým pandémia čínskeho koronavírusu – ukázala neschopnosť mnohých politikov efektívne reagovať na problémy, teda voliť a presadzovať potrebné riešenia. Nie je to prekvapivé. O úspechu politikov dnes nerozhodujú ich výsledky, ale mediálna prezentácia.

Z politiky sa namiesto súťaže programov stala súťaž popularity. Takáto súťaž negeneruje ľudí schopných rozhodovať či sledovať koherentne definovaný národný záujem. Česť výnimkám. Politici dnes národy nevedú, ale nasledujú akúsi vôľu ľudu, často vyjadrovanú médiami či hlasnými záujmovými skupinami. Je symptomatické, ako dokázal nemeckou politikou mávať jeden drzý Ukrajinec (Melnyk) s podporou nemeckých médií.

Nekompetentná politika mnohé problémy zhoršuje zdanlivo dobrými riešeniami. Naprieč Európou politici rozdávajú domácnostiam plošne peniaze ako riešenie problému inflácie – a infláciu tým ďalej priživujú. Európska centrálna banka svojím pomalým zvyšovaním úrokových sadzieb túto politiku podporuje.

Niektoré návrhy sú až z kategórie absurdných. Príkladom je návrh na zastropovanie cien plynu či elektriny, dokonca na európskej úrovni. Vyrieši snáď cenový strop nedostatok plynu, ktorý je príčinou vysokej ceny? Ak by svet fungoval takto, mohli by sme jednoducho vyriešiť nedostatok čohokoľvek – stačí regulovať cenu. Pritom z mnohých historických skúseností vieme, že cenová regulácia nedostatok iba prehĺbi.

Vojna na Ukrajine dnes mnohým politikom dobre slúži ako výhovorka či ako prostriedok na odvedenie pozornosti od domácich problémov, ktoré s touto vojnou nesúvisia. A tiež od vlastnej neschopnosti problémy riešiť, hoci nástroje majú často vo svojich rukách. Len tie riešenia možno nebudú zodpovedať tomu, čo od nich očakáva ich mediálne zázemie a rôzni tlmočníci vôle ľudu.