Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko: Väčšina Ukrajincov sa v najbližšom čase neplánuje vrátiť do vlasti

Veľká väčšina Ukrajincov žijúcich v Poľsku sa v blízkej budúcnosti neplánuje vrátiť do vlasti. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Gremi Personal. Informovala o tom agentúra PAP.

Podľa Gremi Personal chce približne 35 percent Ukrajincov zostať v Poľsku aspoň rok, 26 percent sa chce vrátiť po skončení vojny a 17 percent sa neplánuje vrátiť vôbec. Len 22 percent sa plánuje vrátiť v najbližších troch mesiacoch.

Hoci väčšina Ukrajincov žijúcich v Poľsku sa pravdepodobne vráti do vlasti po skončení ruskej invázie, "značný počet zostane v zahraničí pre viacero subjektívnych faktorov vrátane straty domova, nízkych zárobkov, horších životných podmienok a ohrozenia života počas vojny," povedala Anna Džoboldová z Gremi Personal. Podľa nej rozhodnutie zostať v Poľsku posilňujú aj pesimistické vyhliadky na zimu.

Výsledky pochádzajú z prieskumu medzi 1440 Ukrajincami.

Minúta  |  

ČR: Na súd s Babišom bude potrebná vstupenka, očakáva sa veľký záujem

Na hlavné pojednávanie v kauze Čapí hnízdo, v ktorej je obvinený bývalý český premiér a predseda hnutia ANO Andrej Babiš, bude súd vydávať vstupenky.

"V rámci opatrení proti preplňovaniu pojednávacej siene bude prístup do nej upravený vydávaním vstupeniek," povedal hovorca Mestského súdu v Prahe Adam Wenig. Hlavné pojednávanie s aktérmi dotačnej kauzy sa začne v pondelok.

Proces sa uskutoční v najväčšej sieni mestského súdu, ktorá má kapacitu 80 miest. Pre médiá súd vyhradil 24 miest. Vstupenky sa bude vydávať každý pojednávací deň až kým sa neminú. "V prípade zvýšeného záujmu o účasť na hlavnom pojednávaní bude sprístupnený aj balkón," uviedol Wenig a dodal, že ten má kapacitu 36 miest.

Vstupenky pre verejnosť bude pred pojednávacou miestnosťou kontrolovať justičná stráž. Bývalý český premiér tento týždeň avizoval, že sa na pojednávaní bude zúčastňovať osobne.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz: Ceny za dodávky energií sa musia znížiť, postaráme sa o to, aby za nich občania boli schopní platiť

Nemecko pracuje na znížení cien energií budovaním infraštruktúry pre globálny dovoz plynu, ako aj spoluprácou s európskymi partnermi. Vyhlásil to v stredu kancelár Olaf Scholz v dolnej komore parlamentu Bundestagu. Informuje o tom agentúra Reuters.

Nemecká vláda podľa neho pracuje vysokou rýchlosťou na vybudovaní týchto kapacít, aby už nemusela platiť vysoké ceny za energiu pre chýbajúcu infraštruktúru. "Ceny za dodávky energií sa musia znížiť, občania musia byť schopní tieto ceny zaplatiť a my sa o to postaráme," povedal Scholz v Bundestagu.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Rusko svojím konaním na Ukrajine nič nestratilo

Rusko svojím konaním na Ukrajine nič nestratilo, práve naopak – posilnilo svoju suverenitu, vyhlásil v stredu ruský prezident Vladimir Putin na Východnom ekonomickom fóre vo Vladivostoku. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a DPA.

Šéf Kremľa vo svojom prejave na fóre odôvodnil priklonenie sa Ruska smerom k Ázii tým, že Západ upadá, zatiaľ čo Ázia je podľa neho budúcnosť. Vo svojom hlavnom prejave hovoril o Ukrajine len v súvislosti s vývozom obilia. Neskôr sa ho však moderátor spýtal, či Rusko v dôsledku konfliktu na Ukrajine niečo stratilo.

,,Nič sme nestratili a nič ani nestratíme. To hlavné, čo sme získali, je posilnenie našej suverenity. To je bezpochyby výsledok toho, čo sa teraz deje," odpovedal Putin.

,,Všetko nepotrebné, škodlivé a to, čo nám bráni posúvať sa vpred, bude odmietnuté... V konečnom dôsledku to našu krajinu znútra posilní," vyhlásil Putin. Zároveň priznal, že konflikt viedol k ,,istej polarizácii" v Rusku i vo svete.

Ruský prezident okrem toho znovu označil ukrajinskú vládu za nelegitímnu a poprel, že by Rusko na Ukrajine porušovalo medzinárodné právo. "Pokiaľ ide o vojenskú činnosť, my (sami) sme nič nezačali – snažíme sa ju len ukončiť," cituje Putina nezávislý spravodajský portál Meduza.io.

Putin podľa agentúry Reuters stále častejšie opisuje konflikt na Ukrajine, ktorý nazýva špeciálnou vojenskou operáciou, ako zlomový bod v dejinách Ruska, keď sa jeho krajina zbavila poníženia v súvislosti s rozpadom Sovietskeho zväzu z roku 1991.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko nemá dôvody na prehodnotenie dohody o vývoze obilia, tvrdí Zelenského poradca

Rusko nemá objektívne dôvody na prehodnotenie dohody o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov, uviedol v stredu poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak. Podmienky tejto dohody sú podľa neho prísne dodržiavané. TASR správu prevzala za agentúry Reuters.

Podoľak tak reagoval na stredajšie vyjadrenie ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý uviedol, že chce diskutovať o zmene predmetnej dohody s cieľom obmedziť zoznam krajín, do ktorých budú obilniny smerovať.

,,Samozrejme, objektívne dôvody na prehodnotenie dohody o obilninách neexistujú," povedal Podoľak. Dodal, že predmetná dohoda sa podľa názoru Ukrajiny a sprostredkovateľov – Turecka a OSN – prísne dodržiava.

,,Domnievam sa, že takéto neočakávané a neopodstatnené vyhlásenia skôr naznačujú snahu nájsť nové agresívne témy, ako ovplyvňovať svetovú verejnú mienku – a predovšetkým, ako vyvíjať tlak na Organizáciu Spojených národov," pokračoval poradca ukrajinského prezidenta.      

Okrem Putina spochybnil dohodu o vývoze obilia z Ukrajiny aj šéf ruského rezortu diplomacie Sergej Lavrov, ktorý v utorok obvinil západné štáty, že nedodržiavajú recipročné prísľuby pomoci pri preprave ruských zásielok.        

Na vývoz obilia a iných poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny dohliada Spoločné koordinačné centrum (JCC) v Istanbule, v ktorom pôsobia zástupcovia Ruska, Ukrajiny, Turecka a Organizácie Spojených národov. Dohodu o jeho vzniku sprostredkovali v júli OSN a Turecko.

(tasr)

Minúta  |  

Úrad Európskej únie zaobstaral ďalšie vakcíny proti opičím kiahňam

Úrad Európskej únie pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) zabezpečil dodatočné dávky vakcíny tretej generácie od spoločnosti Bavarian Nordic v reakcii na súčasné prepuknutie opičích kiahní.

Akvizícia sa týka 170 920 dávok vakcíny, čo zvyšuje celkový počet dávok, ktoré EÚ kúpila pre členské štáty, na 334 540. Spomenuté dodatočné dávky budú dostupné na dodanie pred koncom roka. Medzitým dodávanie už zakúpených vakcín proti opičím kiahňam financované EÚ do členských štátov, Nórska a Islandu bude naďalej pokračovať v priebehu nasledujúcich týždňov a mesiacov, informuje na svojej webstránke Európska komisia.

„Aj keď sme boli svedkami toho, že počet prípadov opičích kiahní v EÚ v posledných týždňoch klesá, hrozba nepominula a my nemôžeme poľaviť v ostražitosti. Musíme pokračovať v tempe nášho úsilia chrániť našich občanov, najmä tých najzraniteľnejších. Pripravenosť je kľúčom k rýchlej reakcii na zdravotné núdzové situácie,“ vyjadrila sa eurokomisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová.

HERA tiež začal spoločné postupy obstarávania pre ďalšie vakcíny, ako aj pre terapeutiká. Tieto opatrenia v kombinácii s radami Európskej liekovej agentúry o intradermálnom použití vakcíny proti opičím kiahňam zabezpečia rýchlejšiu ochranu tých najzraniteľnejších a urýchlia očkovanie ohrozených občanov.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.