Platy sa majú zvyšovať i ostatným zdravotníkom v nemocniciach. Rezorty zdravotníctva a financií o návrhoch úpravy miezd v týchto dňoch rokujú. Na stole má byť už konkrétny návrh. Vyplýva to z vyjadrenia ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) po stredajšom rokovaní vlády.
Návrh sa má podľa neho týkať 24 ďalších profesií. "Základnou otázkou bolo, či takisto prídeme s tým princípom, či budeme odmeňovať aj podľa odpracovaných rokov. Ako sme sa rozhodli, dáme vedieť v najbližšej dobe," skonštatoval.
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (OĽaNO) už skôr avizoval, že o úprave platov plánuje rokovať aj s ďalšími zdravotníkmi. Záchranárom, sestrám a lekárom v nemocniciach predstavili Lengvarský a Matovič návrh na zvýšenie ich miezd v auguste.
Hanba ma fackuje, za to, čo som si vypočul na margo prístupu štátu k samosprávam. V príhovore na 33. sneme Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) to uviedol predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) v reakcii na slová predsedu ZMOS-u Branislava Trégera.
Kollár zároveň považuje za chybu, že si tento prejav nevypočul ani jeden člen vlády. "Považujem za nešťastné, že pán predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) sem síce príde a povie pripravený prejav, prípadne nejaké floskuly, no nebol tu počas predchádzajúceho prejavu," uviedol Kollár.
Zdôraznil zároveň, že v súvislosti s aktuálnou situáciou i energetickou krízou musia prísť okamžite aktívne kroky štátu. "Som za to, aby sme na septembrovej schôdzi vyhlásili stav energetickej núdze a pripravili kroky k tomu, aby sme buď zastropovali ceny energií, prípadne, aby sme energie mohli celé odkúpiť, alebo to zoštátniť," uviedol Kollár. Deklaroval, že ak takýto prístup štátu nebude naplnený, nevidí dôvod podporovať vládu. "Ak sa to nestane, nie som ochotný podporovať toto ničnerobenie," vyhlásil Kollár.
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu oznámila zámer prijať súbor piatich opatrení proti vysokým cenám elektriny. Jedno z nich môže podľa vyjadrenia ruského prezidenta vyústiť do zastavenia dodávok ruského plynu na starý kontinent.
Šéfka eurokomisie Ursula Von der Leyenová vo vystúpení pred novinármi v Bruseli označila Rusko za nespoľahlivého dodávateľa, ktorý manipuluje s energetickými trhmi. Uviedla, že EK diverzifikáciou dodávok plynu zaistila naplnenosť spoločných zásobníkov plynu na úrovni 82 percent. Podarilo sa to zvýšenými dodávkami skvapalneného plynu (LNG) a plynu cez plynovody z USA, Nórska, Alžírska a Azerbajdžanu. Len samotné Nórsko teraz dodáva viac plynu ako Rusko.
"Manipulácia trhov s plynom má vedľajší účinok na trh s elektrinou. Sme konfrontovaní s astronomickými cenami elektriny pre domácnosti a firmy. Predložíme súbor okamžitých opatrení, ktoré ochránia zraniteľných spotrebiteľov a podniky," povedala Von der Leyenová.
V prvom rade pôjde o "inteligentné úspory elektrickej energie" na vyrovnanie špičiek spotreby.
V druhom rade o návrh zastropovať nadmerné zisky výrobcov elektriny s nízkymi nákladmi. Komisia navrhne presmerovať tieto zisky na podporu zraniteľných ľudí a spoločností.
Do tretice nový návrh EK postihne nadmerné zisky ropných a plynárenských spoločností pomocou solidárneho príspevku. "Všetky zdroje energie musia pomôcť pri riešení tejto krízy," uviedla šéfka eurokomisie. Členské štáty EÚ by mali z týchto príjmov podporiť zraniteľné domácnosti a investovať do čistých domácich zdrojov energie.
Štvrté opatrenie podporí energetické spoločnosti voči nestálosti trhov. "Aktualizujeme dočasný právny rámec, aby sme umožnili rýchle poskytovanie štátnych záruk," opísala situáciu.
Piate opatrenie sa týka zastropovania cien pre dovážaný ruský plyn. "Cieľ je jasný: musíme znížiť príjmy Ruska, ktoré Putin používa na financovanie vojny proti Ukrajine," zdôraznila Von der Leyenová. Na začiatku vojny cez ruské plynovody prúdilo do Európy 40 percent plynu, dnes je to už len deväť percent.
"Toto sú ťažké časy. Som však presvedčená, že Európania majú ekonomickú silu, politickú vôľu a jednotu, aby túto situáciu zvládli," uviedla v závere svojho vyhlásenia. Jednotliví ministri energetiky členských štátov budú o návrhoch rokovať v piatok.
Putin: Nedodáme vôbec nič
Ruský prezident Vladimir Putin pritom už v stredu predpoludním uviedol, že Rusko prestane dodávať ropu a plyn krajinám, ktoré zavedú cenové stropy. Vyhlásil to na Východnom ekonomickom fóre v tichomorskom prístavnom meste Vladivostok.
Zavedenie stropu na ceny ropy, o ktorom uvažujú niektoré západné krajiny, by "bolo absolútne hlúpe rozhodnutie", povedal Putin. "Nedodáme vôbec nič, ak to bude v rozpore s našimi záujmami, v tomto prípade ekonomickými. Žiadny plyn, žiadna ropa, žiadne uhlie, žiadny vykurovací olej, nič," vyhlásil.
Skupina G7 (sedem najvyspelejších ekonomík sveta) sa v piatok (2. 9.) rovnako zaviazala, že urýchli zavedenie cenového stropu na dovoz ruskej ropy v snahe odrezať Moskvu od hlavného zdroja príjmov na financovanie vojenskej akcie na Ukrajine.
Putin uviedol, že Rusko bude rešpektovať svoje zmluvné záväzky a dúfa, že ostatné krajiny urobia to isté. "Tí, ktorí sa nám snažia niečo vnútiť, dnes nie sú v pozícii, aby mohli diktovať svoju vôľu," poznamenal. "Mali by sa spamätať."
Ruský prezident poukázal pritom na rastúce ceny energií v Európe pred zimou a trval na tom, že Rusko nebude dodávať nič mimo existujúcich zmlúv. "Majú viacero riešení. Buď dotovať vysoké ceny, čo je zlé, pretože to nezmení spotrebiteľské správanie, alebo znížiť spotrebu," uviedol.
"Z ekonomického hľadiska je to správne. Zo sociálneho hľadiska je to nebezpečné, môže to viesť k explózii. Je lepšie dodržiavať zmluvné záväzky, civilizované pravidlá," dodal Putin.
Ratingová agentúra Fitch pritom v utorok upozornila, že zastavenie dodávok plynu cez Nord Stream 1 znižuje už aj tak malý priestor na chyby pri vyvážení európskeho trhu s plynom túto zimu. To ešte prehĺbi problémy na kontinente so zabezpečením energie na zimu.
Zastavenie dodávok cez kľúčové potrubie Nord Stream I do Európy zvyšuje pravdepodobnosť recesie v eurozóne, doplnila agentúra, ktorá predpokladá, že medzi septembrom a decembrom 2022 nebude cez plynovod prúdiť žiadny ruský plyn.
Rakúska vláda v stredu oznámila plány na obmedzenie cien elektriny pre domácnosti. Informuje o tom agentúra AFP.
Kancelár Karl Nehammer vyhlásil, že tzv. cenový strop by mal znížiť náklady pre priemernú trojčlennú domácnosť o približne 500 eur ročne. Vláda poskytne približne 3 až 4 miliardy eur na financovanie opatrenia, ktoré nadobudne účinnosť v decembri a potrvá do konca júna 2024.
Každý v Rakúsku by mal byť schopný dovoliť si elektrinu pre základné potreby, povedal kancelár novinárom vo Viedni. "Ide o rýchlu a nebyrokratickú pomoc, a preto sa o ňu nikto nemusí uchádzať," uviedol a pripomenul, že strop na ceny elektriny bude zavedený automaticky pre každú domácnosť. Označil to za ďalší "stavebný kameň na pomoc ľuďom v ťažkej dobe".
Kryptomeny sa oslabujú a ich celková trhová kapitalizácia opäť klesla pod hranicu 1 bilión USD (1,01 bilióna eur). Cena bitcoinu v stredu padla pod 19-tisíc USD. pričom sa dostala na najnižšiu úroveň od júna. Dôvodom je negatívny vývoj na akciových trhoch a posilňovanie dolára.
Bitcoin sa okolo 14.25 predával so stratou 6,15 percenta (v priebehu 24 hodín) po 18.735,57 USD. Druhá najväčšia kryptomena, ether, ktorá v uplynulých mesiacoch výrazne prekonala zisky bitcoinu, strácala vyše 10 percent a obchodovala sa po 1509,86 USD.
Centrálne banky po celom svete v snahe o skrotenie inflácie razantne sprísňujú svoje menové politiky. Americká centrálna banka (Fed) v rámci aktuálneho cyklu sprísňovania už zdvihla úrokové sadzby celkovo o 2,25 percentuálneho bodu. Trhy očakávajú, že Fed bude pokračovať v agresívnom zvyšovaní sadzieb.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny a podpredseda hnutia Sme rodina Milan Krajniak je presvedčený, že na Slovensku je veľa šikovných ľudí, ktorí by mohli prebrať rezort hospodárstva.
Na otázku novinárky, kto teda „zasadne na stoličku", Krajniak odpovedal, „snáď nečakáte odo mňa a od hnutia Sme rodina, čo sme sa celý čas do sporu medzi predsedom strany Sloboda a Solidarita Richardom Sulíkom a lídrom hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igorom Matovičom, nezapájali, že teraz budem riešiť ministerstvo hospodárstva". Krajniak priznal, že ho v súčasnosti vôbec nezaujíma, kto tam ministrom bude a dodal, „mňa zaujíma, ako zastropujem ceny energií."
Srbský prezident Aleksandar Vučič sa v stredu v Belehrade za zatvorenými dverami stretol s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Obaja lídri rokovali o bilaterálnych, regionálnych a globálnych otázkach, informuje tlačová agentúra Tanjug.
"Ako vždy predtým, s Erdoganom som mal aj teraz vynikajúci, priateľský a otvorený rozhovor. Vymenili sme si názory na všetky otázky, ktoré sú dôležité pre naše krajiny, ako aj na aktuálne regionálne a globálne geopolitické výzvy," uviedol Vučič na Instagrame.
Po prezidentskej schôdzke medzi štyrmi očami nasledovalo spoločné rokovanie srbskej a tureckej delegácie. Jej výsledokm je podpis niekoľkých bilaterálnych dohôd o vzájomnej spolupráci.
Aleksandar Vučič vystúpi 21. septembra na 77. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, potvrdil v stredu jeho úrad. Bude 13. rečníkom vo všeobecnej rozprave svetových lídrov. Počas cesty v New Yorku ho bude sprevádzať minister zahraničných vecí Nikola Selakovič.
Izraelský pamiatkový úrad (IAA) vystavil v stredu verejnosti vzácny papyrus s nápisom v starovekej hebrejčine z obdobia pred 2 700 rokmi. Informovala o tom agentúra AFP.
Papyrus bol do Jeruzalema prevezený nedávno z USA, kde ho objavili s prispením náhody, píše agentúra AFP. Nápis je v hebrejčine, ktorá sa používala v období Prvého jeruzalemského chrámu (950 – 586 pred Kristom). Nápis obsahuje slová "poslané Izmaelovi" – časť textu však chýba. "Nevieme s určitosťou, čo presne bolo poslané a kam," povedal riaditeľ príslušného oddelenia IAA Joe Uziel.
Eitan Klein z IAA dodal, že Izraeliti počas doby železnej zaznamenávali kratšie zápisky na kúsky hliny a papyrus používali na oficiálnu korešpondenciu. Kusy papyrusu mohli v suchom prostredí Judskej púšte prežiť až do súčasnosti.
Experti však podľa Kleina pred týmto posledným objavom – ktorý bol vystavený v stredu – našli len dva ďalšie exempláre z obdobia Prvého chrámu. "Tento papyrus je mimoriadne jedinečný, mimoriadne vzácny," povedal.
Papyrus s nápisom sa do Izraela dostal z USA, kde ho vlastnil muž zo štátu Montana. Ten ho zdedil od svojej matky, ktorá ho v roku 1965 získala z bývalého Palestínskeho archeologického múzea (teraz je to Rockefellerovo múzeum) vo východnom Jeruzaleme. Muž v roku 2019 papyrus odovzdal Izraelskému pamiatkovému úradu.
Nemecký kancelár Olaf Scholz odmietol poľskú požiadavku na vyplatenie reparácií za škody spôsobené počas druhej svetovej vojny vo výške 1,3 bilióna eur. Zdôvodňuje to tým, že otázka reparácii bola v minulosti vyriešená.
„Rovnako ako predošlé spolkové vlády môžem poukázať na to, že táto otázka bola z hľadiska medzinárodného práva definitívne vyriešená,“ uviedol Scholz pre Frankfurter Allgemeine Zeitung, ktorý cituje portál Poland Postsen.
Predseda vládnej strany PiS Jarosław Kaczyński minulý štvrtok oznámil, že Poľsko bude od Nemecka žiadať vojnové reparácie vo výške 6,2 bilióna zlotých (viac než 1,3 bilióna eur). Sumu vypočítala parlamentná komisia zložená z historikov, ekonómov a znalcov trhu s nehnuteľnosťami.
Nemecko ale dlhodobo požiadavky Varšavy odmieta s tým, že Poľsko sa nárokov na odškodnenie zrieklo už v roku 1953, potom v roku 1970 pri uzavretí hraničných sporov a tiež pri potvrdení poľskej západnej hranice pri zjednocovaní Nemecka na prelome rokov 1989 a 1990. Nakoniec tak spravil v roku 2004 Sejm, keď dolná komora poľského parlamentu odpovedala na požiadavky vysídlených Nemcov.
Poľsko naopak argumentuje, že vyhlásenie poľskej vlády z roku 1953 o zrieknutí sa reparácií bolo v rozpore s ústavou a bolo urobené iba na nátlak Sovietskeho zväzu.
Albánsko v stredu prerušilo diplomatické vzťahy s Iránom. Oznámil to albánsky premiér Edi Rama, ktorý Irán zároveň obvinil zo zodpovednosti za rozsiahly kybernetický útok, ktoré Albánsko v lete postihlo. Infromuje o tom agentúra AFP.
"Ministerská rada rozhodla o prerušení diplomatických stykov s Iránskou islamskou republikou s okamžitou platnosťou," uviedol Rama.
Albánsky premiér obvinil Irán z toho, že v júli spustil kybernetický útok namierený proti albánskym inštitúciám s cieľom "ochromiť verejné služby a nabúrať sa do dát a elektronickej komunikácie vládnych systémov".
Útok sa však nepodaril, keďže podľa Ramu boli "spôsobené škody oveľa menšie v porovnaní s tým, čo agresor zamýšľal". Všetky albánske systémy sú údajne plne funkčné a krajina neprišla o žiadne údaje. Rama vo vyhlásení uviedol, že iránski diplomati a ostatní diplomatickí zamestnanci musia Albánsko opustiť do 24 hodín.
Rusko vykáže v tomto roku rozpočtový prebytok. Vyhlásil to v stredu prezident Vladimír Putin, pričom predpovedal ekonomike tento rok oveľa menší pokles, než sa pôvodne predpokladalo, keďže Rusko už podľa neho prekonalo "vrchol" ekonomických problémov spôsobených sankciami Západu.
Putin očakáva, že sa hrubý domáci produkt (HDP) Ruska v tomto roku zníži o približne 2 percentá. To je optimistickejší odhad ako v prípade ministerstva hospodárstva a dvoch najväčších ruských bánk. Konkrétne, ruský minister hospodárstva Maxim Rešetnikov v utorok (6. 9.) uviedol, že HDP klesne v tomto roku o 2,9 percenta, čo je menej, ako sa pôvodne predpokladalo a najväčší veritelia Sberbank a VTB predpokladajú jeho pokles o 4,5 percenta, respektíve o 4 percentá.
Ruská centrálna banka predpovedá ekonomike za celý rok 2022 pokles medzi 4 až 6 percent, a potom ďalšiu kontrakciu o 1 až 4 percenta v roku 2023, predtým ako sa v roku 2024 opäť vráti k rastu. Faktom však je, že Rusko je na tom lepšie, ako sa očakávalo, keď sa analyzuje účinok sankcií uvalených na Moskvu za inváziu na Ukrajinu.
