Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Scholz: Putin stále nevníma začatie vojny na Ukrajine ako chybu. V rozhovoroch s ním treba pokračovať

Ruský prezident Vladimír Putin stále verí, že spustenie vojenskej invázie na Ukrajinu bolo správne rozhodnutie. V stredu to povedal nemecký kancelár Olaf Scholz. Obaja politici v utorok spolu telefonicky hovorili.

"Bohužiaľ vám nemôžem povedať, že (u Putina) narástol dojem, že začať túto vojnu bola chyba… A nič nenasvedčovalo tomu, že by sa (u neho) objavovali nové postoje," povedal Scholz na tlačovej konferencii so svojím gruzínskym kolegom Iraklim Garibašvilim.

Scholz v utorok v telefonickom rozhovore Putina požiadal, aby čo najrýchlejšie dospel k diplomatickému riešeniu konfliktu. Malo by byť založené na prímerí, úplnom stiahnutí ruských vojakov z ukrajinského územia a rešpektovaní zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny.

Nemecký kancelár povedal, že v rozhovoroch s Putinom je potrebné pokračovať. "Je správne navzájom komunikovať a povedať si, čo sa o tejto téme povedať dá," uviedol Scholz.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Troch Iráncov obvinili za hekerské útoky najmä na energetické spoločnosti

Americké ministerstvo spravodlivosti v stredu oznámilo, že obvinili troch občanov Iránu za kybernetické útoky. Tie zasiahli energetické spoločnosti, miestne samosprávy či malé podniky a neziskové organizácie.

Podozriví hekeri čelia obvineniam za to, že zaútočili na stovky obetí v USA a ďalších krajinách. Prokurátori tvrdia, že hekeri zašifrovali a ukradli údaje zo sietí obetí a pohrozili ich zverejnením, pokiaľ im nezaplatia vysoké výkupné. Niektorí postihnutí výkupné podľa rezortu zaplatili.

Predpokladá sa, že hekeri nepracovali v mene iránskej vlády, ale pre svoj vlastný zisk. Niektoré z ich obetí sa podľa predstaviteľa ministerstva, ktorý informoval médiá pod podmienkou anonymity, dokonca nachádzali v Iráne. Poznamenal však, že takáto aktivita existuje, pretože iránska vláda povolila hekerom operovať vo veľkej miere beztrestne.

Trojica obvinených sa zrejme nachádza v Iráne a nie je zatknutá. Podľa predstaviteľa ministerstva im však obvinenia v podstate neumožňujú odísť z krajiny.

(sita)

Minúta  |  

Návrhy na zdanenie spracovania ruskej ropy kritizuje aj petrolejárska asociácia, ktorá hovorí o nesystémovom riešení

Po Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) sa proti návrhom na mimoriadne zdanenie spracovania ruskej ropy postavila aj Slovenská asociácia palivového priemyslu a obchodu (SAPPO).

Štátom plánované zdanenie rozdielu medzi nákupnou cenou a priemernou referenčnou cenou ropy je nesystémové riešenie, ktoré môže viesť k vzniku takzvanej šedej zóny v danom odvetví, uviedla v stredu asociácia. Podobne ako v RÚZ je rafinéria Slovnaft aj členom SAPPO, ktorú by daň pripravila o časť ziskov.

V parlamente sú aktuálne dva návrhy zákonov, ktoré sú identické v zámere zdanenia ruskej ropy v dvoch rôznych sadzbách. Zatiaľ čo vládny návrh hovorí o 30 percentách, poslanecký návrh je predložený so sadzbou sto percent. SAPPO sa domnieva, že oba návrhy vychádzajú z úvah, ktoré nie sú v súlade so súčasnou realitou.

Dodatočným zdanením sa tiež zvýšia náklady na výrobu a distribúciu pohonných látok, a tak sa zvýšia ceny pohonných látok ako vstupných nákladov pre výrobu všetkých produktov v národnom hospodárstve. Tento negatívny vplyv môže zasiahnuť prakticky všetky sektory ekonomiky, a to v čase, keď už firmy, ale aj domácnosti, čelia extrémnym cenám plynu a elektrickej energie.

Asociácia si uvedomuje súčasnú náročnú ekonomickú situáciu, no zároveň upozorňuje na širší kontext prijímania takéhoto opatrenia. Najmä s ohľadom na diverzifikáciu zdrojov v ropnom priemysle a adaptáciu na nový sankčný režim nesúci v sebe nemalé náklady, ktoré musí znášať ropný priemysel.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina očakáva v roku 2023 rozpočtový schodok 38 miliárd dolárov. Vykryť by ho mali financie z MMF, USA a EÚ

Ukrajina očakáva na budúci rok rozpočtový deficit na úrovni 38 miliárd USD (38,04 miliardy eur). Povedal to v stredu ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, podľa ktorého by schodok mali do veľkej miery vykryť financie z Medzinárodného menového fondu (MMF), Spojených štátov a Európskej únie.

Šmyhaľ uviedol, že deficit by čiastočne mali pomôcť riešiť aj vojnové dlhopisy a dane. Zároveň dodal, že očakáva dohodu s MMF o novom programe financovania na budúci rok.

Premiér odhaduje, že USA poskytnú Ukrajine 18 miliárd dolárov. Od Európskej únie a MMF očakáva po dvanásť miliárd USD, uviedla agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na informácie agentúry Interfax. Nakoniec, dodal Šmyhaľ, v tomto roku by EÚ mala Ukrajine poskytnúť finančnú pomoc v celkovej výške osem miliárd eur, z toho tri miliardy eur vo forme grantu.

(tasr)

Minúta  |  

Arménsky premiér Pašinjan: Azerbajdžan okupuje 10 štvorcových kilometrov nášho územia

Arménsky premiér Nikol Pašinjan v stredu uviedol, že azerbajdžanská armáda okupuje desať štvorcových kilometrov arménskeho územia.

"Nepriateľ okupoval 40 štvorcových kilometrov arménskeho územia vlani v máji a teraz okupuje desať štvorcových kilometrov," povedal premiér poslancom parlamentu. Zároveň požiadal, aby azerbajdžanské ozbrojené sily "opustili arménske územie".

Najnovšia vojenská eskalácia na hraniciach medzi Arménskom a Azerbajdžanom vypukla v noci na utorok. Boje si vyžiadali životy najmenej 105 arménskych a 50 azerbajdžanských vojakov. Ide o najhoršiu vojenskú eskaláciu medzi oboma postsovietskymi krajinami od druhej vojny o Náhorný Karabach z jesene 2020, počas ktorej zahynulo viac ako 6 500 ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Čínsky prezident pricestoval do Uzbekistanu. Stretne sa aj s Putinom

Čínsky prezident Si Ťin-pching v stredu pricestoval do uzbeckého mesta Samarkand, kde sa vo štvrtok stretne so svojím ruským kolegom Vladimirom Putinom. Informuje o tom agentúra AFP s odvolaním sa na čínsku tlačovú agentúru Sinchua.

"Čínsky prezident Si Ťin-pching v stredu večer pricestoval na štátnu návštevu Uzbekistanu a zúčastní sa na 22. summite lídrov Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO)," uviedla agentúra Sinchua.

SCO vznikla v roku 2001 ako politická, ekonomická a bezpečnostná organizácia konkurujúca západným inštitúciám, vysvetľuje AFP. Na dvojdňovom summite zoskupenia, ktorý sa začína vo štvrtok, sa čínsky prezident stretne s Putinom i s lídrami Turecka, Indie, Pakistanu, Kazachstanu a ďalších bývalých sovietskych krajín v Strednej Ázii.

Prezident Si pricestoval do Uzbekistanu z Kazachstanu, kde sa v stredu stretol s tamojším prezidentom Kasymom-Žomartom Tokajevom. Išlo o prvú zahraničnú cestu čínskeho prezidenta od začiatku pandémie ochorenia COVID-19, pripomína AFP.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.