Ako zarábajú Saudi na obchode s Ruskom

Blízky východ je kľúčovým regiónom pre fungovanie svetového hospodárstva. Bez blízkovýchodnej ropy a plynu nemôže fungovať ani Západ, ani Ázia, ani menej rozvinuté štáty. Preto si najmä Saudská Arábia môže dovoliť sledovať vlastné záujmy, nezávisle na západo-východných konfliktoch.

O dobré vzťahy so saudskými vládcami sa dlhodobo usilujú Američania, ktorí si ich silu od 70. rokov dobre uvedomujú. A snáď dodnes majú obavy z takzvanej ropnej zbrane, hoci ekonomické problémy onoho obdobia si sčasti privodili sami (o tejto téme som písal tu, iný pohľad ponúka článok Mariana Kechlibara). Spolupráca so Saudskou Arábiou je pritom v zjavnom konflikte s inými americkými agendami, predovšetkým v oblasti ľudských práv a podpory Izraela.

Postoj Američanov dobre ilustruje augustová návšteva prezidenta Bidena v Saudskej Arábii. Pôvodne bolo súčasťou jeho politického programu ochladenie vzťahov s týmto problematickým štátom, no v súčasnej situácii si ho zjavne nemôže dovoliť. Návšteva bola prezentovaná najmä ako snaha o normalizáciu vzťahov saudského kráľovstva s Izraelom – v tomto bode žiadne veľké zmeny nepriniesla –, dôležitým bodom však bola aj žiadosť o zvýšenie ťažby ropy. Príliš vrelého uvítania sa Bidenovi pri tejto návšteve nedostalo.

Na druhej strane Saudská Arábia prirodzene spolupracuje s Ruskom. Saudi sú lídrami ropného kartelu OPEC a spolu s Rusmi určujú politiku rozšírenej skupiny OPEC+. Ich záujmy ropných exportérov sa prekrývajú. Zároveň na oboch stranách neexistujú predsudky plynúce z domácich postojov voči diktatúram či nižším štandardom ľudských práv.

Vzťahy Saudskej Arábie a Ruska sú hlavne o biznise

Zdá sa, že postoj saudských vládcov je predovšetkým pragmatický. Ich cieľom v rámci skupiny OPEC je stabilné fungovanie trhu s ropou. Z tohto pohľadu nie sú žiadúce veľké výkyvy v cenách ani v dodávanom množstve – akékoľvek neštandardné situácie ohrozujú efektívne fungovanie kartelu.

Zároveň je zrejmé, že trh s ropou ani s plynom nemôže bez Ruska fungovať. Rusko je príliš veľkým hráčom na to, aby jeho podiel na trhu nahradili iní. Aj keď Saudská Arábia na jar súhlasila s istým zvýšením produkcie ropy, nie je v jej záujme dlhodobo znižovať globálnu cenu na úkor svojich zásob.

Pragmaticky sa Saudi správajú aj v obchodných vzťahoch s Ruskom. V druhom štvrťroku zvýšili dovoz ruskej ropy na dvojnásobok oproti predchádzajúcemu roku. Tento dovoz umožňuje pokrývať vlastnú energetickú spotrebu, ktorá je kvôli klimatizácii vysoká najmä v lete, bez znižovania vlastnej exportnej kapacity. Dochádza tak k očakávanému presmerovaniu globálnych tokov.

Istú pozornosť vzbudili aj saudské investície do ruských energetických spoločností.  Investičná firma, ktorú kontroluje princ Al-Valíd bin Talál, vo februári a marci tohto roku v tichosti investovala pol miliardy dolárov do ruských gigantov Gazprom, Rosnefť a Lukoil. Za touto investíciou zrejme netreba hľadať politiku, ale len využitie príležitosti na lacné nákupy aktív. Ukazuje však, že Saudi si v tomto prípade politikou obchody kaziť nenechajú. A aj to, že na prosperite Ruska majú určitý záujem.

Dobré vzťahy medzi Saudskou Arábiou a Ruskom však fungujú aj na politickej úrovni. Dokladom môže byť účasť Sergeja Lavrova na konferencii štátov Perzského zálivu na začiatku júna tohto roku, kde ministri zahraničných vecí týchto štátov potvrdili, že sa k sankciám voči Rusku nepripoja.

Pokus o kartel na strane dopytu nie je v záujme Saudov

Západ chce na jednej strane oslabiť Rusko tým, že zníži jeho príjmy z vývozu energetických surovín, na druhej si uvedomuje, že úplná blokáda nie je u takto veľkého hráča možná. V hre je teraz strop na cenu, za ktorú bude ropa – a prípadne aj plyn – z Ruska nakupovaný. Tým by malo byť na svetovom trhu zaistené dostatočné množstvo surovín, zároveň sa však znížia príjmy pre Rusko.

V podstate ide o vytvorenie kartelu na strane kupujúcich. Zatiaľ ide o dohodu v rámci skupiny G7, prebiehajú snahy vtiahnuť do tejto schémy ďalších veľkých odberateľov ako India a Čína. Takýto krok sa pochopiteľne prieči Rusku. Nemusí sa páčiť ani Saudskej Arábii a ďalším členom skupinu OPEC.

Cenový strop je potenciálne riskantný krok. Ak by Rusko na túto hru nepristúpilo a odmietlo predávať za ceny zodpovedajúce stanovenému stropu, výpadok by viedol k razantnému nárastu ceny. Podľa odhadov J. P. Morgan by cena vystrelila až na 380 dolárov za barel, teda štvornásobok súčasnej ceny. Takýto rozvrat na trhu ropy OPEC zrejme nechce.

Zároveň existujú spôsoby, ako regulácie na globálnom trhu obchádzať. Dôležitú rolu v tomto majú práve štáty vyvážajúce ropu, ktoré môžu Rusku pomôcť legalizovať vývoz ropy i za ceny vyššie ako cenový strop. Schémy na obchádzanie ropných embárg existujú už dnes. Napríklad Malajzia v júli tohto roku exportovala viac ropy, než sama vyprodukovala. Nejde pritom len o ruskú ropu, ale aj iránsku a venezuelskú.

V prípade cenového stropu sa ponúkajú viaceré možnosti, ako ho obísť. Spomínaná spotreba ruskej ropy v Saudskej Arábii a vývoz vlastnej ropy je len jednou z nich. Časť ceny môže byť napríklad zaplatená za iné služby – colné deklarácie, laboratórne rozbory a podobne. Inou možnosťou je fyzické dodanie nižšieho množstva ropy, než bude uvedené v dokumentoch, čím sa cena za barel zníži.

V každom prípade pokiaľ bude dosť záujemcov, cenu určí konkurencia, a nie strop stanovený Západom. Rozdiel medzi určeným stropom a trhovou cenou vytvára rentu, o ktorú sa bude súťažiť a za ktorú budú zákazníci ochotní tak či onak platiť. Rusko tak nakoniec môže dostať viac, než si Západ naplánuje.

Saudská Arábia nemá dôvod kartel na strane kupujúcich podporovať. Jednak ide o zbraň, ktorá sa v budúcnosti môže obrátiť proti nej, jednak dostupnosť lacnej ruskej ropy môže v znižovať podiel štátov OPEC na trhu. Saudi jednoducho nemajú dôvod postaviť sa proti Rusom a celý západo-východný konflikt posilňuje ich medzinárodnú pozíciu.