Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovenské elektrárne ukončili montáž reaktora v elektrárni Mochovce. SR môže byť v roku 2023 energeticky sebestačna

Slovenské elektrárne (SE) v utorok 20. septembra ukončili montáž reaktora v jadrovej elektrárni Mochovce. Stalo sa tak týždeň po zavezení všetkých 349 palivových kaziet do aktívnej zóny. Nastupuje fáza predkritických testov, informovali elektrárne.

Podľa manažéra riadenia prevádzky 3. a 4. bloku Mochoviec Mareka Podolca postupujú SE s uvádzaním nového jadrového bloku podľa harmonogramu. "Po uzatvorení a utesnení reaktorovej nádoby sme primárny okruh natlakovali na 0,5 MPa a celý odvzdušnili. V rámci odvzdušňovania sme vykonali aj prvú obhliadku celistvosti hranice primárneho okruhu. Nasledovala tlaková skúška na 2,5 MPa, čo je prvá možnosť kontroly primárneho okruhu pri vyššom tlaku, no zároveň posledná možnosť na kontrolu jeho tesnosti za studena," vysvetlil Podolec.

Ďalšie tlakové skúšky pri vyšších tlakoch budú SE robiť až po nahriatí primárneho okruhu nad takzvanú teplotu krehkého lomu. Zároveň pokračujú prípravy na skúšku hermetických priestorov kontejnmentu - železobetónovej obálky primárneho, jadrového okruhu elektrárne. SE sa chystajú na pevnostnú tlakovú skúšku primárneho okruhu 3. bloku za horúca. Robí sa pri tlaku 16,8 MPa, čo je o 37 percent viac, než je nominálny tlak v primárnom okruhu pri jeho bežnej prevádzke.

Ďalším míľnikom sú tesnostné a pevnostné testy reaktora a hermetickej zóny, dosiahnutie kritického stavu a testy fyzikálneho spúšťania. Všetky tieto kroky sú súčasťou tzv. fyzikálneho spúšťania, ktoré trvá približne šesť týždňov.

V ďalšej fáze takzvaného energetického spúšťania sa postupne zvyšuje výkon reaktora a vykonáva sa množstvo testov. Výkonová hladina sa zvyšuje postupne, až napokon reaktor dosiahne 100 percent výkonu. V tejto druhej fáze spúšťania sa prvé megawatthodiny z nového bloku v Mochovciach dostanú do slovenskej elektrizačnej sústavy.

Spúšťanie bude zavŕšené 144-hodinovým preukazným chodom 3. mochovského bloku na jeho plnom výkone. Z pohľadu výroby elektriny sa tak Slovensko v roku 2023 stane energeticky sebestačné. Životnosť nového bloku je plánovaná na minimálne 60 rokov.

Slovenské elektrárne odštartovali uvádzanie 3. bloku do prevádzky 9. septembra, keď začali zavážať jadrové palivo. Po ukončení zavážania pristúpili 12. septembra k montáži reaktora, ktorá sa skončila 20. septembra.

(tasr)

Minúta  |  

Zahraničný obchod SR dosiahol v roku 2021 prebytok 1,88 miliárd eur

Saldo zahraničného obchodu SR za minulý rok bolo aktívne v objeme 1,88 miliardy eur, bolo o 1,44 miliardy eur nižšie ako za rok 2020.

Vyplýva to z definitívnych výsledkov o zahraničnom obchode SR v roku 2021, ktoré v zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Ide o spresnenie predbežných údajov, ktoré úrad zverejnil v marci tohto roka.

Zo SR sa v roku 2021 vyviezol tovar v hodnote 88,55 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2020 sa zvýšil celkový vývoz o 16,6 percenta. Do SR sa doviezol tovar v hodnote 86,68 miliardy eur pri medziročnom raste o 19,4 percenta.

Z definitívnych výsledkov ďalej vyplýva, že export tovaru v najvyššej hodnote sa zo SR vyviezol do Nemecka a susedných krajín, pričom jeho objem sa medziročne zvýšil. Do Nemecka export medziročne vzrástol o 12 percent, do Česka o 29,3 percenta, Poľska o 24 percent a Maďarska o 35 percent.

Medzi najvýznamnejších obchodných partnerov pri vývoze (podľa najvyššej hodnoty vyvezeného tovaru) ďalej patrili Francúzsko, Rakúsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo, Čína a Ruská federácia, pričom pri všetkých destináciách hodnota medziročne vzrástla. Naopak, znížil sa vývoz do Spojených štátov amerických o 1,4 percenta, Kórejskej republiky o 18,9 percenta a Nórska o 22,1 percenta.

Z pohľadu hlavných ekonomických zoskupení do krajín EÚ smerovalo takmer 80 percent hodnoty vyvážaného tovaru a medziročne sa táto hodnota zvýšila o 18,3 percenta. Do krajín OECD vzrástol vývoz o 16,4 percenta - na celkovom vývoze SR sa podieľal vyše 87 percent.

Dynamicky rástol aj dovoz. Spomedzi najvýznamnejších obchodných partnerov sa doviezol z Nemecka tovar v hodnote vyššej o 21,9 percenta, z Česka o 15,8 percenta, Číny o 28,3 percenta. Na štvrtom mieste bol dovoz z Ruskej federácie, ktorý vykázal najvyššiu medziročnú dynamiku, doviezol sa tovar v hodnote o 63,3 percenta vyššej ako v roku 2020.

(tasr)

Minúta  |  

Šojgu: V Rusku bude mobilizovaných 300-tisíc záložníkov. Ide len o zlomok vojakov, ktorých môžeme povolať

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu oznámil, že v Rusku bude mobilizovaných 300-tisíc záložníkov ruských ozbrojených síl.

Šojgu to uviedol po tom, ako ruský prezident Vladimír Putin v stredu v Rusku vyhlásil čiastočnú mobilizáciu pred tým, ako sa v štyroch ukrajinských regiónoch uskutočnia referendá o pripojení k Rusku.

"Bude povolaných 300-tisíc záložníkov," povedal Šojgu v príhovore v ruskej štátnej televízii, z ktorého citovala agentúra AFP. Dodal, že ide len o zlomok ruských vojakov, ktorých je možné povolať.

Šéf ruského rezortu obrany tiež oznámil, že v bojoch na Ukrajine zahynulo od 24. februára 5 937 ruských vojakov. Ide o veľmi zriedkavé priznanie vojenských strát zo strany Moskvy, píše AFP. Šojgu dodal, že Rusko na Ukrajine "nebojuje ani tak proti Ukrajine, ako proti kolektívnemu Západu".

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Toto nie je bluf. Rusko odpovie všetkými prostriedkami, ak bude jeho územie ohrozené

Ruský prezident Vladimír Putin v stredu ráno v televíznom prejave k národu vyhlásil, že Moskva odpovie "všetkými prostriedkami, ktoré má k dispozícii", ak bude územná celistvosť Ruska ohrozená.

"Keď bude územná celistvosť našej krajiny ohrozená, určite použijeme všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, aby sme ochránili Rusko a našich ľudí. Toto nie je bluf," varoval podľa agentúry AFP Putin. Dodal, že cieľom Západu je "oslabiť, rozdeliť a nakoniec zničiť našu krajinu".

Putin krátko predtým vyhlásil čiastočnú mobilizáciu pred uskutočnením referend v štyroch ukrajinských regiónoch o pripojení k Rusku. Oznámil to vo svojom prvom príhovore národu od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu.

Viac sa dozviete v článku redakcie Štandardu.

(tasr)

Minúta  |  

USA a Ukrajina budú spolupracovať pri stíhaní vojnových zločinov

Americký minister spravodlivosti Merrick Garland a ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin podpísali v utorok dohodu zameranú na formalizovanie spolupráce v súvislosti so spoločným úsilím o stíhanie údajných vojnových zločinov spáchaných ruskými silami vo vojne na Ukrajine.

Obaja predstavitelia podpísali memorandum o porozumení po stretnutí v ústredí ministerstva spravodlivosti vo Washingtone, informoval denník The Washington Post.

"Amerika a svet videli strašné obrazy a srdcervúce správy o brutalite a smrti, spôsobených nespravodlivou ruskou inváziou na Ukrajinu," uviedol Garland s tým, že na stretnutí zopakoval, že Spojené štáty stoja pri ukrajinskom ľude. Kostin v rozhovore pre spravodajskú stanicu CBS News uviedol, že ukrajinské úrady zdokumentovali 34-tisíc vojnových zločinov.

Ukrajinské úrady uviedli, že vyšetrujú objav viac ako 400 telesných pozostatkov v masovom pohrebisku pri meste Izium na východe Ukrajiny, kde ruské sily terorizovali obyvateľov počas šesťmesačnej okupácie.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz: Putin musí zistiť, že vojnu na Ukrajine nemôže vyhrať

Ruský prezident Vladimír Putin sa vzdá svojich "imperialistických ambícií", iba ak zistí, že vojnu na Ukrajine nemôže vyhrať. V utorok to na 77. zasadnutí Valného zhromaždenia (VZ) OSN uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz.

"To je dôvod, prečo nebudeme akceptovať žiadny mier diktovaný Ruskom, a preto musí byť Ukrajina schopná odraziť ruský útok," uviedol Scholz vo svojom prvom prejave na VZ OSN.

Návrat imperializmu s Putinovou vojnou na Ukrajine nebol katastrofou len pre Európu, ale aj pre celý svet a mierový poriadok založený na pravidlách, pokračoval spolkový kancelár. Zároveň vyzval OSN, aby mier bránila pred tými, ktorí uprednostňujú svet, v ktorom "silní vládnu slabým".

"Bezmocne sledujeme, ako nás chce niekto uvrhnúť späť do svetového poriadku, kde je vojna bežným prostriedkom politiky, kde sa nezávislé krajiny musia pripojiť k svojim silnejším susedom alebo koloniálnym pánom a prosperita i ľudské práva sú privilégiom pre pár šťastlivcov?" opýtal sa Scholz. "Alebo sa nám spoločne podarí zabezpečiť, aby multipolárny svet 21. storočia zostal mnohostranným svetom? Moja odpoveď ako Nemca a Európana je – musíme to zvládnuť," povedal.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.